štvrtok, 22. júna 2017

Umelá inteligencia: Identifikuje nádorové bunky rýchlejšie a presnejšie než človek
Informačné technológie dokázali urýchliť výskum a vývoj, takže klinických štúdií, odborných článkov a vedeckých prác je dnes často až nadmerné množstvo. Zdravotnícke ústavy by preto mali začať investovať do systémov, ktoré umožnia ich špecialistom informácie selektovať, triediť a využívať.

Klasické vyhľadávanie cez Google je tu nedostatočné a nepresné. Sú potrebné oveľa sofistikovanejšie metódy, ktoré vyhľadávanie vizualizujú inak ako zoznam top výsledkov. Dôležité je nájsť spoločný kontext, výrazy a frázy. Používateľ v nich môže zadávať nové kritériá a obmedzenia, hľadať vzťahy a postupne sa cielene dopracovať len k tým relevantným dokumentom. To je však len prvým krokom. Informácie ešte treba aplikovať do praxe. V niektorých prípadoch je to jednoduché, napríklad keď lekár využije iné, doteraz ním nepoužívane liečivo alebo liečebný postup. Nové výskumy a technológie však so sebou prinášajú aj od základu nové možnosti diagnostiky a terapie. Príkladom sú genómové sekvenovanie DNA či nové spôsoby spracovania výstupov zo zobrazovacích medicínskych zariadení. Zvyčajne produkujú veľké množstvo komplexných údajov, pri ktorých môže mať lekár problém správne ich vyhodnotiť. Práve tu dokážu významne pomôcť technológie.

V posledných troch rokoch sa začínajú používať umelé neurónové siete – umelá inteligencia, ktorá vie štruktúrované a komplexné dáta sama vyhodnotiť. Ide napríklad o automatizovanú analýzu mikroskopických vzoriek tkaniva pri diagnostike rakoviny. Technológia sa dokáže na základe predchádzajúcich prípadov naučiť, ktoré tkanivo vyhodnotiť ako malígne a ktoré nie. Znamená to jednak oveľa rýchlejšiu, ale aj presnejšiu diagnostiku vzoriek. Lekársky personál potom vyhodnocuje len sporné prípady, ktoré mu softvér označí. Takto je možné IT technológie využiť aj pri analýze snímok RTG, CT alebo MRI. Umelá inteligencie pri hľadaní chorého tkaniva vykazuje prekvapivo pozitívne výsledky. V oblasti genomiky sa okrem toho neurónové siete používajú na hľadanie vzťahov medzi genómom (genetickou výbavou človeka) a jeho chorobami. Zároveň vedia vyhodnotiť aj aká liečba u ktorých typov pacientov podľa genómu zaberá.


Špičkové svetové nemocnice už spolupracujú na zavádzaní nových technológií, a tie najlepšie už neurónové siete uplatňujú v praktickej diagnostike (napr. Moorfields Eye Hospital v Londýne). Asi nikto neočakáva, že sa slovenské nemocnice masovo vrhnú do aplikácie umelej inteligencie a sofistikovaných vyhľadávačov publikácií. Trendy sú však jasné a budú im skôr či neskôr musieť čeliť aj domáci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Slovenskí zdravotníci napokon už na podobných výskumných projektech participujú.