pondelok, 18. septembra 2017

EU: Dostupnejšie služby 
Istým stupňom zdravotného postihnutia trpí v únii približne 80 miliónov ľudí. Európsky parlament schválil smernicu, ktorá im uľahčí prístup k dôležitým zariadeniam a službám.  
Vzťahovať by sa mala aj na osoby s dočasnými alebo trvalými funkčnými obmedzeniami - vrátane starších osôb, tehotných žien a osôb cestujúcich s batožinou. Očakáva sa, že v roku 2020 bude aj v dôsledku starnutia populácie trpieť viacnásobným alebo menej závažným zdravotným postihnutím až 120 miliónov ľudí. Návrh Európskeho aktu o prístupnosti (EEA) stanovuje požiadavky na zlepšenie dostupnosti viacerých zariadení a služieb: automatov na cestovné lístky či palubné vstupenky, bankomatov, počítačov a operačných systémov, telefónnych a televíznych zariadení a ich softvéru, bankových služieb, elektronických kníh, elektronického obchodovania a dopravy - vrátane verejnej mestskej dopravy, ako je metro, železnica, električka, trolejbus a autobus a súvisiacich služieb. Poslanci chcú zoznam rozšíriť o platobné terminály, čítačky elektronických kníh, služby poskytované audiovizuálnymi médiami prostredníctvom webových stránok či mobilných zariadení a služby cestovného ruchu. Smernica ale nevnucuje detailné technické riešenie, prevádzkovatelia by tak mali mať priestor na inovatívny prístup.

Požiadavky na väčšiu prístupnosť by sa podľa poslancov mali týkať aj takzvaného zastavaného prostredia, teda samotných budov či dopravnej infraštruktúry, v ktorých sú dané služby poskytované. Vzťahovať sa však budú iba na novovybudovanú alebo obnovenú infraštruktúru, pokiaľ je súčasťou obnovy podstatná renovácia existujúcej infraštruktúry, aby bolo osobám so zdravotným postihnutím umožnené využívať toto prostredie v čo najväčšej miere.

Mikropodniky zamestnávajúce menej než desať osôb s ročným obratom alebo celkovou ročnou súvahou nepresahujúcou 2 milióny eur, by mali byť z pôsobnosti smernice vzhľadom na ich veľkosť, zdroje a povahu vyňaté. Ochranná doložka by mala zabrániť neprimeranej záťaži podnikov. Poslanci však zdôrazňujú, že nedostatočná priorita, nedostatok času alebo znalostí sa nemôžu považovať za legitímne dôvody pre využitie ustanovení o neprimeranej záťaži.