utorok 26. septembra 2017

SR: Podnikateľské prostredie sa opäť zhoršilo  
Index podnikateľského prostredia na základe prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska klesol v druhom štvrťroku 2017 na úroveň 49,6 bodu a prvýkrát v histórii sa dostal pod polovicu pôvodnej štartovacej hodnoty. Oproti poslednému hodnoteniu klesol celý index o 2,22%.  

Najnegatívnejšiu známku si vyslúžil indikátor Uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom (-7,15%). Podobný pokles zaznamenali aj Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva či Funkčnosť politického systému v štáte. Výrazne sa zhoršila aj položka Úroveň korupcie na úradoch (-5,86%), ktorá klesla najviac od 3. kvartálu 2015. Stále rastúcim problémom podnikateľov je nedostatok pracovnej sily. Odrazilo sa to na historicky najvýraznejšom zhoršení položky Kvalita a dostupnosť výrobných vstupov a pracovnej sily (o 5,78%). Výrazný pokles hodnoty ukazovateľa Funkčnosť politického systému na najnižšiu hodnotu od začiatku roka 2013 mohlo spôsobiť zvolenie poslanca Smeru Ľubomíra Jahnátka za predsedu nezávislého Úradu regulácie sieťových odvetví. Pochybnosti rozvírili aj voľby šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá sa musela opakovať voľba najmä pre pochybnosti o odbornosti kandidáta, spájaného so stranou Most-Híd.

Najnegatívnejšiu hodnotu za posledných 7 rokov s jednou výnimkou dosiahol Výskyt hospodárskej kriminality a organizovaného zločinu. Podnikatelia vnímajú túto hrozbu vo väčšej miere, čo mohli ovplyvniť medializované podozrenia z vyplatenia podvodných vratiek DPH a nedôsledného postupu daňových a policajných zložiek voči podvodníkom. Vysoko negatívne hodnotenie majú tradične aj položky ako byrokracia a efektívnosť hospodárenia štátu.

Určité zmiernenie hodnotenia nastalo v oblasti pracovnoprávnej legislatívy a stálosti právnych predpisov. Tieto položky podnikatelia stále vnímajú negatívne, indikátor Zrozumiteľnosť, použiteľnosť, stálosť právnych predpisov sa však zhoršuje už len podobne rýchlo ako v období rokov 2011 až 2012. Podnikatelia vnímajú pozitívne najmä zmeny v používaní virtuálnej registračnej pokladnice či prístup k finančným zdrojom. Naopak veľmi negatívne je hodnotený prijatý zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý prenáša záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na ostatných zamestnávateľov bez ich súhlasu.