Členské štáty Európskej únie by mali v rámci boja proti radikalizácii vyriešiť problém preplnených väzníc a využívať aj alternatívy uväznenia. Mali by tiež znížiť riziko radikalizácie práve vo väzniciach.
Uväznenie, najmä však vyšetrovacia väzba, by sa mali využívať len ako posledná možnosť, a to len v nevyhnutných prípadoch. Väznenie je mimoriadne nevhodné pre niektoré zraniteľné osoby, akými sú napríklad maloleté osoby, starší ľudia, tehotné ženy a osoby trpiace vážnymi duševnými alebo telesnými chorobami či poruchami. Odsúdencom, ktorí nepredstavujú vážne nebezpečenstvo pre spoločnosť, by mali byť podľa europoslancov ukladané alternatívne tresty: domáce väzenie, verejnoprospešné práce či elektronické monitorovanie.
Uznesenie Európskeho parlamentu varuje pred zvýšenou privatizáciou väzenských systémov v EÚ, ktorá môže zhoršiť podmienky zadržiavania a dodržiavania základných práv. Poslanci tiež vyjadrili znepokojenie nad vysokým počtom samovrážd vo väzniciach a nesúhlas s politikou geografického rozmiestnenia väzníc uplatňovanú niektorými štátmi, pretože takto podľa nich dochádza aj k trestaniu rodín väzňov.
V roku 2014 bolo vo väzniciach v Európskej únii väznených viac ako pol milióna osôb. Podľa Eurostatu tvorili osoby vo vyšetrovacej väzbe viac ako 20% celej väzenskej populácie. Počet osôb zadržiavaných v európskych väzniciach sa podľa výročnej štatistiky Rady Európy v oblasti trestného súdnictva, ktorá sleduje situáciu v celej Európe (nie iba v EÚ) z roku 2014 na rok 2015 znížil o 6,8%. Preplnené väznice však napriek tomu ostávajú problémom v 15 európskych krajinách.
