štvrtok 30. novembra 2017

EU: Diagnóza zdravotníctva

Bez prehodnotenia systémov zdravotníctva nemôžeme zabezpečiť, aby naďalej spĺňali svoj účel a poskytovali starostlivosť zameranú na pacienta. Vyplýva to zo zdravotných profilov 28 krajín, ktoré uverejnila Európska komisia spolu so sprievodnou správou. 

Jednotlivé správy obsahujú hĺbkovú analýzu systémov zdravotníctva v členských štátoch Európskej únie. Zameriavajú sa na zdravie obyvateľstva a dôležité rizikové faktory, ako aj na efektívnosť, dostupnosť a odolnosť zdravotníckych systémov. Na Slovensku za posledných 17 rokov žijeme dlhšie, ale stále zaostávame za priemerom únie. Stredná dĺžka dožitia je o 4 roky kratšia ako priemer EÚ, máme aj pomerne vysokú mieru liečiteľnej úmrtnosti a nižšie výdavky na zdravotníctvo v porovnaní s priemerom EÚ. Veľkú úlohu pri kvalite zdravotného stavu zohráva sociálno-ekonomické prostredie. Asi dve tretiny (66%) obyvateľov Slovenska uvádzajú dobrý zdravotný stav, čo je pomer podobný priemeru EÚ, ale vyšší ako vo väčšine susedných krajín. Opäť sú tu ale rozdiely podľa sociálno-ekonomického postavenia: dobrý zdravotný stav uvádzajú viac ako tri štvrtiny (78%) ľudí  v najvyššej príjmovej skupine v porovnaní s menej ako dvoma tretinami (61%) v najnižšom príjmovom kvintile.

Ako dlho žijeme? Stredná dĺžka života pri narodení v roku 2015 bola 76,7 roka (priemer EÚ 80,6), v roku 2000 to bolo 73,3 roka. Sú tu však rozdiely z hľadiska pohlavia: 73,1 rokov u mužov v porovnaní s 80,2 rokov u žien. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o 10 rokov kratšie ako tie s vysokoškolským vzdelaním. Stredná dĺžka života vo veku 65 rokov v roku 2015 dosiahla u žien 18,8 roka (v roku 2000 to bolo 16,7roka), u mužov 15,0 rokov (v roku 2000 bolo dožitie 12,9  roka).

V roku 2015 sa na zdravotnú starostlivosť vynaložilo 1.538 EUR na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 2.797 EUR (6,9% HDP, priemer EÚ 9,9). 

SR: Miestne akčné skupiny získajú takmer 150 miliónov

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) vyhodnotilo výzvu na získanie štatútu miestnej akčnej skupiny. Najmenej rozvinutým regiónom poskytne veľkú príležitosť na tvorbu stoviek nových pracovných miest.

Agrorezort vyhlásil výzvu na udelenie štatútu miestnej akčnej skupiny na jar tohto roku. Pôdohospodárska platobná agentúra prijala 121 žiadostí, podmienky poskytnutia príspevku splnilo 87 verejno-súkromných partnerstiev, ktoré si rozdelia spolu 138 miliónov eur. Územie schválených miestnych akčných skupín pokrýva 30.000 km, čo je takmer 60% územia SR. Z 15 najmenej rozvinutých okresov Slovenska pokrýva územie schválených miestnych akčných skupín až 13. Projekty sa budú v rámci stratégie miestneho rozvoja realizovať celkovo v 1.744 obciach SR a pozitívne sa dotknú 2,3 milióna obyvateľov. Vďaka cielenej podpore do podnikateľských aktivít v rámci Programu rozvoja vidieka alebo Integrovaného regionálneho operačného programu MPRV SR predpokladá vytvorenie 2.000 pracovných miest. Najviac schválených stratégií bolo v Prešovskom kraji (18), Košickom (16) a najmenej v najrozvinutejšom regióne – Bratislavskom kraji (2). Schválené MAS plánujú podľa indikatívneho harmonogramu výziev vyhlásiť približne 600 výziev počas 4 až 5 rokov implementácie stratégií miestneho rozvoja.

Výška finančnej alokácie pre jednotlivé stratégie závisela od štatistických ukazovateľov, tým hlavným bola miera nezamestnanosti v okrese, ďalej rozloha územia, počet obcí tvoriacich verejno-súkromné partnerstvo a počet obyvateľov v jeho území. Fungovanie MAS bude dôsledne monitorované. Ak svoju predloženú stratégiu nebude MAS napĺňať, financie jej môžu byť odobraté. Na druhej strane, ak bude MAS plniť výkonnostné míľniky, môže získať dodatočné finančné prostriedky.

Získaniu štatútu MAS predchádza vytvorenie verejno-súkromného partnerstva – obce, súkromného sektora (miestni podnikatelia) a občianskeho sektora (neziskové organizácie, občianske združenia). Tie si museli vypracovať analýzy svojho územia, z ktorých vyplynuli potreby rozvoja, ich hierarchia a stratégia územia (5-ročné plány). Môže ísť o rôzne opatrenia od podpory mikropodnikov na rozbeh ich činnosti až po renovácie historických budov. Cieľom výzvy MAS je zvýšenie kvality života v danom území a posilnenie ekonomiky v regióne takzvaným prístupom zdola-nahor - samotné územia si zadefinujú, čo im najviac pomôže. 

ÚRSO: Ceny energií pre rok 2018

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určil, že pre slovenské domácnosti sa v roku 2018 zvýši koncová cena elektriny priemerne o 2,71%. Pri plyne to bude pre domácnosti celoslovenský nárast ceny priemerne o 0,38%, cena za dodávku tepla domácnostiam sa zvýši priemerne o 1%, vodné a stočné sa zvýši priemerne o 0,51%.  

Podľa úradu sa mu vzhľadom na nárast cien komodít na burzách (elektrina + 17,96%, plyn + 4,72%)  podarilo zabezpečiť pre slovenské domácnosti a podnikateľov v roku 2018 optimálne ceny energií. Napríklad odberateľom elektriny v sadzbe DD1, čo sú malé byty s typickou spotrebou do 1000 kWh, sa v roku 2018 zvýšia priemerné náklady v rámci celého Slovenska o 0,13 €/mesiac. V sadzbe DD2, čo sú štandardné domácnosti s vyššou spotrebou okolo 2.300 kWh,  bude priemerná  zmena  v rámci celého Slovenska + 0,51 €/mesiac. Pri plyne napríklad v tarife D2, čo je charakter odberu plynu na varenie a ohrev vody pri priemernej ročnej spotrebe 14 000 kWh, si domácnosť priplatí 0,80 €/mesiac. Ak by spotreba tepla v roku 2018 zostala na úrovni roka 2017, náklady na teplo budú pre slovenské domácnosti vyššie priemerne o 0,30 €/mesiac.

Tarifa za prevádzkovanie systému pre rok 2018 klesne z hodnoty 26,2030 na 26,2011 €/MWh. Fixný sieťový poplatok Východoslovenskej distribučnej a.s. (VSD) sa na budúci rok upraví pre tarifu DD1 z 0,10 €/MWh na 0,40 €/MWh mesačne. ÚRSO zdôrazňuje, že v cenovom rozhodnutí nestanovuje dodávateľom elektriny, plynu, tepla, či vody pevnú cenu, ale MAXIMÁLNU CENU, tá sa nemôže prekročiť - nižšiu cenu v rámci trhovej súťaže však môžu okamžite ponúknuť slovenským domácnostiam všetci dodávatelia energií. 

EU: Bezpečnejšie elektronické platby

Európska komisia prijala pravidlá, vďaka ktorým budú elektronické platby v obchodoch a na internete bezpečnejšie a modernejšie.

Týmito pravidlami sa zavádza do praxe smernica EÚ o platobných službách (tzv. PSD2 – Payment Services Directive), ktorej cieľom je modernizovať európske platobné služby v súlade s potrebami rýchlo sa vyvíjajúceho trhu a elektronického obchodu, ako napríklad bezpečné platobné riešenia a nástroje na riadenie osobných financií cez aplikácie, ktoré združujú informácie z rôznych účtov.

Kľúčovým cieľom smernice EÚ o platobných službách je zvýšiť úroveň bezpečnosti a dôveryhodnosti elektronických platieb. Vyžaduje sa v nej predovšetkým, aby poskytovatelia platobných služieb vyvinuli silné overenie/autentifikáciu zákazníka. Prijaté pravidlá teda zahŕňajú prísne ustanovenia v oblasti bezpečnosti s cieľom podstatne znížiť objem platobných podvodov a chrániť dôvernosť finančných údajov používateľov pri on-line platbách. Pred uskutočnením platby vyžadujú spojenie aspoň dvoch samostatných prvkov, konkrétnej položky, ako je platobná karta alebo mobilný telefón, v kombinácii s heslom alebo biometrickým znakom, ako sú napríklad odtlačky prstov. 

streda 29. novembra 2017

SR: Pribudnú ďalšie cyklotrasy

V mestách a obciach na Slovensku pribudnú nové cyklotrasy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyhodnotilo v poradí už druhú sériu žiadostí o nenávratné finančné prostriedky z fondov EÚ. Podporu získalo 14 projektov.  

Ministerstvo spustilo v decembri 2016 cez Integrovaný regionálny operačný program (IROP) výzvu na zvyšovanie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) na celkovom počte prepravených osôb. Výzva s alokáciou 81,8 mil. eur je zameraná na obnovu a rekonštrukciu už existujúcich a budovanie nových cyklistických komunikácií, výstavbu doplnkovej cyklistickej infraštruktúry a tiež na propagáciu a zvyšovanie atraktivity cyklistickej dopravy vo verejnosti. Do druhého hodnotiaceho kola výzvy (uzavreté v júni t.r.) bolo doručených 21 projektov v celkovom objeme 8,611 mil. eur, schválených 14 v celkovom objeme 5,867 mil. eur zo zdrojov EÚ.

Doteraz bolo v troch kolách na ministerstvo predložených 87 žiadostí za 37,724 milióna eur. Do tretieho kola (uzávierka 21.9.2017) bolo predložených 31 projektov v hodnote 17,69 mil. eur. Aktuálne prebieha administratívne overovanie predložených žiadostí. Jednotlivé hodnotiace kolá výzvy prebiehajú v trojmesačnom cykle až do vyčerpania alokácie na jednotlivé regióny. Uzávierka štvrtého kola je 21. 12. 2017. K dispozícii je ešte 44,107 mil eur.

V rámci výzvy na cyklotrasy sú oprávnení predkladať projekty obce, samosprávne kraje, mimovládne organizácie a subjekty poskytujúce pravidelnú verejnú osobnú dopravu. Oprávnenými výdavkami sú rekonštrukcia, modernizácia a výstavba infraštruktúry pre nemotorovú dopravu, propagácia a zvyšovanie atraktivity cyklistickej dopravy vo verejnosti. Žiadať finančné prostriedky je možné aj na budovanie prvkov upokojovania dopravy, napríklad pešie zóny, zdieľané priestory či napríklad vylúčenie individuálnej automobilovej dopravy z ulíc. Z výzvy je tiež možné podporiť zvyšovanie bezpečnosti zraniteľných účastníkov cestnej premávky ako je odstraňovanie úzkych miest v pešej doprave, odstraňovanie bariér pri prestupovaní.   

Peteraj – Augustín: TEXTY V OBRAZOCH | OBRAZY V TEXTOCH

V Bratislave bola slávnostne uvedená nová luxusná publikácia dvojice renomovaných slovenských autorov: výtvarníka Martina Augustína a poeta, textára, autora bonmotov a sentencií Kamila Peteraja. 

Umelecký tandem Peteraj – Augustín tvorí už dlhší čas originálnym spôsobom. Na takmer hotové obrazy Martina Augustína dopisuje vlastnoručne svoje verše a bonmoty Kamil Peteraj. Alebo si vymenia úlohy a básne a texty piesní dotvorí do jedinečného umeleckého diela výtvarník. Obaja umelci úspešne prezentovali svoje spoločné diela na viacerých domácich výstavách, vrátane múzea moderného umenia Danubiana Meulensteen Art Museum.

TEXTY V OBRAZOCH | OBRAZY V TEXTOCH sú neopakovateľné nielen pokiaľ ide o originálne spojenie krásy obrazu a slova. Do každej knihy je vlepená originálna trojfarebná litografia s číslovaním a podpismi oboch autorov.  Jej súčasťou sú tiež zlatom glitrované a parfumované stránky, obálka je rovnako zlatená a reliéfne razená. Dielo je uložené v magneticky zatvárateľnom púzdre z matného laminátu s reliéfnym zlatením, ktoré súčasne slúži aj ako stojan.

V limitovanej edícii 500 výtlačkov je novinka v ponuke iba cez  e-shop luxusnakniznica.sk. Cena je 379 €. 

eGov Benchmark 2017: Ocenenie pre e-Schránky

Slovensko sa v európskom hodnotení dostalo do skupiny s Francúzskom, Fínskom či Veľkou Britániou. Najlepšie výsledky v eGovernment Benchmark 2017 dosiahlo v hodnotení elektronických služieb štátu pri zakladaní podnikania.  

Európska komisia využila na zhodnotenie digitálnych verejných služieb v 34 krajinách v Európe štyri životné situácie – začiatok podnikania, stratu a hľadanie zamestnania, štúdium a rodinný život (nové životné situácie v rodine). E-Government Benchmark 2017 hodnotil všetky oblasti jedným alebo viacerými referenčnými ukazovateľmi – benchmarkami:
- Orientácia na klienta – dostupnosť, použiteľnosť verejných e-služieb a prívetivosť pre mobilné zariadenia.
- Transparentnosť – proces poskytovania služby, otvorenosť vládnych organizácií, ich služobných procesov a úroveň kontroly svojich osobných dát klientmi.
- Cezhraničná mobilita pre občanov a podnikateľov – dostupnosť služieb pre zahraničných obyvateľov a podnikateľov.
- Kľúčové predpoklady – dostupnosť funkcionalít ako Autentické zdroje a eID (elektronický občiansky preukaz).

V rámci celkovej výkonnosti elektronickej verejnej správy zaradil európsky benchmark Slovensko do kategórie na úrovni 50-75% spolu s krajinami ako Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, ale aj Česko a Poľsko. Európsky priemer výrazne presiahlo v kategórii Key enablers – kľúčové predpoklady, a to najmä zásluhou zavedenia elektronických schránok, ktoré vyniesli Slovensku 100%, teda najvyššie hodnotenie v rebríčku. Tento kľúčový predpoklad eGov vo všetkých službách a životných udalostiach má pritom okrem Slovenska len sedem krajín – Dánsko, Estónsko, Island, Litva, Malta, Holandsko, Švédsko.

V kategórii Orientácia na klienta, teda zhodnotenia, do akej miery sú služby poskytované on-line, či poskytujú občanovi podporu a pomoc a či sú verejné webstránky použiteľné v mobilnom zariadení dosiahlo 72%. Potvrdila sa stále výraznejšia orientácia na občana. Značný pokrok ( +33 bodov) sme dosiahli v kategórii Transparentnosť, ktorá hodnotí proces poskytovania služby, otvorenosť vládnych organizácií, ich služobných procesov a osobných údajov. V hodnotení v roku 2015 bolo pritom v tejto oblasti na poslednej priečke práve Slovensko.

Nepriaznivé hodnotenie dosiahol slovenský eGovernment v časti prístupu cezhraničných používateľov k slovenským službám. Je to spôsobené najmä malou možnosťou využiť cudzie e-ID v slovenských službách. Táto cezhraničná autentifikácia podľa nariadenia o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie bude povinná o rok, v septembri 2018. 

e-Schránka: Zmeny v doručenkách

V notifikácii o doručení sa v elektronickej schránke na Ústrednom portáli verejnej správy  mení zobrazenie uplynutia lehoty. 

Od 29. 11. 2017 sa bude výpočet uplynutia lehoty v Notifikácii o doručení zobrazovať po novom. K tejto zmene dôjde, aby bol čas uplynutia lehoty jednoznačný a nedochádzalo k nedorozumeniam. Doteraz bol v notifikácii uvádzaný len deň, kedy lehota uplynie. Po novom tu nájdete aj konkrétny čas, dokedy musí byť doručenka prevzatá.


Príklad (ak je lehota 15 dní):
Notifikácia o doručení vám príde: 9. 11. 2017
Lehota začne plynúť: 10. 11. 2017 o 00:00:00
Dátum, dokedy môžete potvrdiť prevzatie: 24. 11. 2017 do 23:59:59 (vrátane)
Lehota uplynie: 25. 11. 2017 00:00:00 (elektronickú správu už nie je možné prevziať)

Tento príklad platí, ak vám bola doručená správa bez fikcie doručenia. Pri správe s fikciou doručenia je po uplynutí lehoty správa považovaná za prevzatú. 

utorok 28. novembra 2017

EU: Tretia správa o stave energetickej únie

Transformácia Európy na nízkouhlíkovú spoločnosť sa v Európskej únii stáva novou realitou. Nanovšia správa o stave energetickej únie opisuje vývoj od uverejnenia druhej správy o stave energetickej únie vo februári 2017 a predstavuje očakávania na nadchádzajúci rok.  

Potvrdilo sa, že energetická transformácia nie je možná bez prispôsobenia infraštruktúry potrebám budúceho energetického systému. Energetická, dopravná a telekomunikačná infraštruktúra sú čoraz viac navzájom previazané. Miestne siete budú mať čoraz väčší význam pre každodenný život európskych občanov, ktorí budú čoraz viac prechádzať na riešenia elektromobility, decentralizovanej výroby energie a riadenia odberu. Dosiahli sa síce značné úspechy, problémy však naďalej pretrvávajú najmä v sektore elektrickej energie. V záujme ich riešenia Európska komisia prijala oznámenie o cieli dosiahnuť prepojenosť elektrizačných sústav na úrovni 15% do roku 2030. Prijala tiež tretí zoznam projektov spoločného záujmu.

Prijaté bolo:
3. správa o stave energetickej únie a príloha 1: aktualizovaný plán energetickej únie; príloha 2: Politické postrehy; príloha 3: Stav príprav národných plánov v oblasti energetiky a klímy; príloha 4: Pokrok v urýchlení inovácií v oblasti čistej energie; Energetická únia v 28 členských štátoch – prehľad Tretí zoznam projektov spoločného záujmu
Oznámenie o infraštruktúre (o plnení cieľa prepojenia elektrizačných sústav na úrovni 15%)
Správa o pokroku v oblasti energetickej efektívnosti
Správa o fungovaní európskeho trhu s uhlíkom
Správa o Dohovore primátorov a starostov
Správa Európskej environmentálnej agentúry o trendoch a prognózach
Štúdia o výrobcoch-odberateľoch v sektore bývania 

Aktuálne: Zamestnanecké benefity v Čechách a na Slovensku

Podľa Štatistického úradu SR pracuje v Českej republike až 25% Slovákov z celkového počtu pracujúcich v zahraničí. Aká je motivácia zamestnancov pracovať  v zahraničí a aké sú najžiadanejšie benefity? 

Podľa prieskumu Grafton Recruitment medzi 2.259 respondentmi v Českej republike a 930 respondentmi na Slovensku naprieč 15 sektormi trhu zostáva primárnou preferenciou finančné ohodnotenie. V prípade nefinančných benefitov sa na prvej priečke umiestnilo služobné auto na súkromné účely a flexibilita – možnosť práce z domova, flexibilná pracovná doba či platené krátkodobé ochorenie. Zamestnanci žiadajú tiež firemnú škôlku. Na rozdiel od nás v ČR stúpa aj dopyt po osobnom koučingu a českí zamestnávatelia ponúkajú priestor na inovácie.

Rebríček zamestnávateľských výhod pre zamestnancov na Slovensku ako aj v ČR vedú príspevok na bývanie (najmä pri zamestnávaní remeselníkov ako príspevok na ubytovňu), platená dovolenka nad rámec zákona, príspevok na dopravu či príspevok na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Tento rebríček uzatvára možnosť jazykového vzdelávania a možnosti pracovať z domu. Novinkou je, že zamestnávatelia čoraz viac reflektujú na potreby zamestnancov, ktorí by chceli skĺbiť rodinný život s pracovným a ponúkajú možnosť firemnej škôlky.

Kandidátsky prieskum 2017 v ČR aj na Slovensku poukázal, že najväčší záujem majú kandidáti o 13. a 14. plat, príspevok na bývanie či na dopravu. Podľa portálu numbeo.com sú náklady na život v Prahe pre Bratislavčanov o málo vyššie. Podľa jeho výpočtu by sme pri rovnakom životnom štandarde pri bývaní v Prahe potrebovali 2.331, 68 eur oproti 2.300 eurám v Bratislave. 

On-line: Kalkulačky sociálneho poistenia

Od 1. januára 2018  sa mení výška minimálneho aj maximálneho vymeriavacieho základu  sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby. Sociálna poisťovňa sprístupnila na webe nové informatívne kalkulačky. 

Nové on-line kalkulačky sú prístupné cez webovú stránku Sociálnej poisťovne socpoist.sk v časti Poistné alebo Kalkulačky. Poslúžia na informatívny výpočet poistného na obdobie od 1. januára 2018.

SZČO si v kalkulačke po zadaní príjmu z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti, čiastkového základu dane a zaplateného poistného (na povinné verejné zdravotné poistenie a povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity) môže vypočítať vymeriavací základ a následne aj jednotlivé sumy poistného. Ide o poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. V súčte sa dozvie, koľko je celkové poistné, ktoré je povinná mesačne odvádzať Sociálnej poisťovni.

Dobrovoľne poistená osoba si v kalkulačke na výpočet poistného najprv určí, aký je typ dobrovoľne poistenej osoby (pomôcku s popisom nájde pri kalkulačke), zadá svoj vymeriavací základ a kalkulačka jej informatívne vypočíta jednotlivé druhy poistného a ich súčet. Takto sa informatívne dozvie, koľko je povinná celkovo mesačne odvádzať Sociálnej poisťovni.

Upozorňujeme: Nebezpečné poháre

Úrad verejného zdravotníctva SR upozornil na poháre, ktorých používanie môže ohroziť zdravie. Dôvodom je migrácia kadmia a olova. 

Rýchlym výstražným systémom pre potraviny a krmivá (RASFF) bolo zaslané varovné oznámenie č. 2017.1820 –  migrácia kadmia a olova zo sady pohárikov pôvodom z Číny, označenie: Kama Sutra Shooter Glasses, šarža: 4029811214686.

Spotrebiteľom sa odporúča, aby daný výrobok nekupovali a prípadne už zakúpený výrobok nepoužívali. Môžu ho vrátiť späť do predajne. 

pondelok 27. novembra 2017

Upozorňujeme: Štvrtá verejná konzultácia NGA

V priebehu rokov 2016 a 2017 sa uskutočnili tri verejné konzultácie NGA bielych miest Slovenska, ktorých výsledkom je 46 NGA bielych miest. A vyhlásená je už aj štvrtá.  

Vzhľadom na požiadavku telekomunikačných operátorov, ktorí vyjadrili záujem pokryť všetky NGA biele miesta Slovenska, bola dňa 22. 11. 2017 zahájená štvrtá verejná konzultácia NGA bielych miest Slovenska. Predmetom verejnej konzultácie je zoznam 46 zostávajúcich NGA bielych miest Slovenska.

Podklady k verejnej konzultácii NGA bielych miest je potrebné vypracovať v zmysle pokynov uvedených v metodike k verejnej konzultácii NGA bielych miest (prístupové siete) a v metodike mapovania backhaulovej infraštruktúry pre NGA. Trojročné obdobie na pokrytie zostávajúcich 46 NGA bielych miest začína plynúť od 22. 11. 2017. Vyplnené súbory je potrebné zaslať na broadband@vicepremier.gov.sk, alebo doručiť v zalepenej obálke na adresu Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v termíne najneskôr do 22. decembra 2017 (vrátane). 

Open data: Slovensko je trendsetterom

Podľa štatistiky Európskeho data portálu (European Data Portal) je Slovensko v prvej trojke najrýchlejšie sa rozvíjajúcich krajín v oblasti otvorených dát. Zaradili sme sa medzi lídrov spoločne so Slovinskom a Luxemburskom, ktoré sa umiestnili pred nami. 

Tretie miesto je odrazom zvýšenia efektivity využívania otvorených dát z pôvodných 13% na 87% v ostatných dvoch rokoch. Slovensko je zároveň jednou zo 4 krajín, ktoré majú 100% používateľský dosah - používatelia vedia, o akú informáciu ide, ak kliknú na datasety zverejnené na data.gov.sk. (Ďalšími sú Francúzsko, Írsko a Fínsko.) V udržateľnosti open dát je Slovensko nad Európskym priemerom, a to na 12. mieste. Európsky portál taktiež vyzdvihol, že politická angažovanosť  na Slovensku v súvislosti s témou otvorených dát patrí medzi priaznivé aspekty. Zároveň poukázal, že vláda v roku 2016 nastavila pravidlá, ktoré napomáhajú v rozvoji tejto konkrétnej oblasti.

Veľa zaujímavých dát vlastní samospráva, ktorá ich zverejnením pomocou datasetov umožňuje tvorbu aplikácii s informačným obsahom pre obyvateľov jednotlivých miest a obcí. Najlepšie spracované datasety má podľa NASES mesto Prešov. Udávajú napríklad významné objekty mesta, verejné toalety, početnosť občanov v geodátach, register adries a stavieb v meste a iné. Na základe informácií z datasetov sa na Slovensku vytvorila tiež mapa zločinu (http://mapazlocinu.sk/), ktorá poradí, akým oblastiam sa vo večerných hodinách vyhnúť, či kde kúpiť nehnuteľnosť. Nezamestnaní môžu využiť Notifikátor výberových konaní (https://www.uvostat.sk/vyberovekonania), kde si môžu nastaviť pripravované výberové konania na základe okresu, platovej triedy alebo konkrétneho služobného úradu, v ktorom majú záujem pracovať.

Portál data.gov.sk vznikol ako jeden z 11 modulov národného projektu OPIS „Elektronické služby Úradu vlády SR – eDemokracia a otvorená vláda“  a bol spustený do prevádzky 1. januára 2016. Aktuálne ponúka vyše 1.200 datasetov, ktoré každým mesiacom pribúdajú. Prioritou vládneho akčného plánu v nasledujúcom období sú oblasti týkajúce sa otvorenej justície, otvorených informácii, otvoreného vzdelávania a vlády SR otvorenej pre dialóg. 

EU: Diagnóza zdravotníctva

Európska komisia uverejnila zdravotné profily 28 krajín spolu so sprievodnou správou. Obsahujú hĺbkovú analýzu systémov zdravotníctva v členských štátoch únie. Zameriavajú sa na zdravie obyvateľstva a dôležité rizikové faktory, ako aj na efektívnosť, dostupnosť a odolnosť systémov zdravotníctva v každom členskom štáte EÚ.  

Chýbajúca kontextuálna a komplexná analýza je už dlho označená za hlavnú prekážku pre tvorcov politiky v oblasti zdravia. Na vyplnenie tejto medzery Európska komisia dokončila tento mesiac prvý dvojročný cyklus Stav zdravia v EÚ. Zdravotné profily krajín boli vypracované v spolupráci s OECD a Európskym observatóriom zdravotníckych systémov a politík. Zo sprievodnej správy vyplýva päť prierezových záverov:
- Podpora zdravia a prevencia chorôb dláždia cestu k účinnejším a efektívnejším systémom zdravotníctva. Okrem nevyvážených investícií do prevencie treba riešiť sociálne nerovnosti, čo dokazujú rozdiely v skríningu rakoviny alebo vo fyzickej aktivite medzi ľuďmi s nižšími a vyššími príjmami a úrovňami vzdelania.
- Silná primárna starostlivosť efektívne sprevádza pacientov systémom zdravotníctva, a pomáha tak zabraňovať plytvaniu finančnými prostriedkami. Pokiaľ ide o návštevy pohotovostného oddelenia, 27% ľudí sa tam ocitá z dôvodu nedostatočnej primárnej starostlivosti. Iba v 14 krajinách EÚ je v prípade konzultácie u špecialistu potrebná žiadosť všeobecného lekára; v ďalších 9 krajinách existujú finančné stimuly, pokiaľ ide o žiadosti o konzultáciu.
- Integrovanou starostlivosťou sa zabezpečuje prepojenosť systému starostlivosti o pacienta. Zabraňuje sa tak súčasnej fragmentácii, ktorej sme svedkom takmer vo všetkých krajinách EÚ, kde si pacienti musia nájsť cestu v bludisku zariadení zdravotnej starostlivosti.
- Proaktívne plánovanie pracovnej sily v zdravotníctve a predpovedanie dopytu po nej robí systémy zdravotníctva odolné a pripravené na budúci vývoj. V EÚ pracuje 18 miliónov zdravotníckych pracovníkov a do roku 2025 bude vytvorených ďalších 1,8 milióna pracovných miest. Zdravotnícke orgány musia pripraviť svoju pracovnú silu na nadchádzajúce zmeny: starnúce obyvateľstvo a multimorbiditu, potrebu spoľahlivej náborovej politiky, nové zručnosti a technické inovácie.
- Pri vytváraní ďalšej generácie lepších zdravotných údajov pre politiku a prax by sa mal klásť dôraz na pacientov. Digitálna transformácia zdravotníctva a zdravotníckej starostlivosti pomáha zachytávať reálne výsledky a skúsenosti relevantné pre pacientov a zároveň má obrovský potenciál, pokiaľ ide o zefektívnenie systémov zdravotníctva.

Po prezentácii týchto správ ministerstvám zdravotníctva všetkých krajín EÚ môžu vnútroštátne orgány o nich ďalej diskutovať s odborníkmi z OECD a Európskeho observatória zdravotníckych systémov a politík. Od začiatku roka 2018 sa budú môcť konať dobrovoľné výmeny, ktoré pomôžu ministerstvám lepšie pochopiť hlavné výzvy a vypracovať primerané politické reakcie. 

fueLCNG: Zemný plyn v doprave

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) spustil projekt vybudovania základnej siete plniacich staníc stlačeného plynu na diaľniciach D1 a D2. Prevádzka sa plánuje na rok 2020. 

Realizáciou fueLCNG na diaľniciach D1 a D2 pribudne 14 nových plniacich staníc CNG (Compressed Natural Gas – stlačený zemný plyn) a 3 nové plniace stanice LNG (Liquefied Natural Gas – skvapalnený zemný plyn) určené predovšetkým pre ťažkú nákladnú dopravu. Súčasťou projektu je aj výstavba prvého zariadenia na skvapalňovanie zemného plynu na Slovensku, čím sa vytvoria predpoklady na zásobovanie všetkých segmentov dopravy, vrátane riečnej dopravy LNG.

Projekt fueLCNG podporí Európska komisia prostredníctvom implementačnej agentúry INEA finančným grantom vo výške takmer 15,7 milióna eur. Je v súlade s Národným politickým rámcom pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami a je podporovaný Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Finančná spoluúčasť SPP na projekte je 15%. Partnerom SPP v tomto projekte je Európske zoskupenie hospodárskych záujmov Danube LNG, ktoré má na starosti študijnú časť a vedeckú publikačnú činnosť. 

piatok 24. novembra 2017

EU: Televízne vysielanie on-line

Výbor Európskeho parlamentu pre právne veci schválil návrh, ktorý má vysielateľom uľahčiť publikovanie svojho obsahu na internete v celej EÚ. Umožní tak sledovať obľúbené televízne vysielanie na internete aj zo zahraničia. 

Viac ako polovica Európanov sleduje filmy alebo seriály on-line, alebo využíva spätné prehrávanie. No vysielatelia, ktorí by chceli svoje internetové a digitálne služby ponúkať aj v iných krajinách EÚ, sa pri získavaní licencií stretávajú s prekážkami. Nové európske nariadenie má zabezpečiť, aby mali ľudia v každej krajine EÚ prístup k vysielaniu z iných členských štátov. Týka sa to aj spravodajských relácií. Ak bude nariadenie schválené, vysielateľom bude stačiť, ak o licenciu požiadajú len raz, nebudú to musieť robiť samostatne v každom štáte ako doteraz.  

Európsky parlament už v máji tohto roku schválil nové pravidlá, vďaka ktorým sa k svojim filmom, seriálom a hudbe, ktoré máte predplatené na internete, budete môcť dostať aj zo zahraničia. Nové pravidlá ešte čaká hlasovanie v pléne. Následne sa začnú rokovania s členskými štátmi.  

Upozorňujeme: Poštová spoločnosť s.r.o.

Národná banka Slovenska zverejnila na svojom webovom sídle upozornenie na činnosť spoločnosti Poštová spoločnosť s.r.o.  

Poštová spoločnosť s.r.o. so sídlom Sklenárska 6, 811 02 Bratislava, IČO: 46 839 313, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka č.: 84457/B nemá od Národnej banky Slovenska oprávnenie na výkon činnosti v oblasti finančného trhu a nepodlieha jej dohľadu.

Zároveň Poštová banka oznámila, že nie je nijakým spôsobom prepojená s Poštovou spoločnosťou, či už obchodne alebo akcionársky, ani nijakým spôsobom s ňou nespolupracuje. Vzhľadom na stanovisko NBS odporúča klientom, aby boli obozretní a vždy si skontrolovali, či pri ponúkaní finančných produktov komunikujú s Poštovou bankou. Obchodné miesta a kontaktné údaje Poštovej banky sú uvedené na webovej stránke postovabanka.sk. 

Aktuálne: LESY SR budú obchodovať s drevom podľa nových pravidiel

Štátny podnik pripravil novú politiku obchodu s drevom. Zmluvy s odberateľmi a spracovateľmi bude uzatvárať podľa nových pravidiel, ktoré majú priniesť väčšiu transparentnosť, znížiť priestor pre špekulácie a stabilným odberateľom zabezpečiť strednodobé a dlhodobé kontrakty. Obmedziť sa má aj vývoz dreva do zahraničia.

Cieľom auditu bolo zistiť potreby reálnych spracovateľov dreva na Slovensku, objektivizovať informácie o centrálnych zmluvných partneroch, identifikovať skutočných spracovateľov dreva a odhaliť priekupníkov s drevnou hmotou. Na základe získaných informácií bol stanovený rating odberateľov dreva s niekoľkými kritériami: zhodnocovanie drevnej hmoty, spracovaný objem a sortiment, umiestniteľnosť sortimentu na trhu, lokalizácia prevádzky, počet zamestnancov, výšku investícií do podniku za posledných 10 rokov a certifikáty.

Odberatelia boli rozdelení do štyroch skupín podľa odoberaných sortimentov. V prvej skupine sú strategickí odberatelia, bez ktorých nie je možný predaj produkcie. V druhej skupine sú významní odberatelia, ktorí sa výrazne podieľajú na obchodných vzťahoch podniku. V tretej skupine sú strední odberatelia, ktorí stabilným odberom diverzifikujú obchodné vzťahy. Štvrtú skupinu uzatvárajú malí odberatelia, ktorí dopĺňajú odbyt v ťažšie predajnej sortimentnej skladbe.

e-Kolok: Už aj cez mobilnú aplikáciu

Súdne a správne poplatky je možné uhrádzať už aj cez mobilnú aplikáciu, a to vo všetkých krajinách Európskej únie. K dispozícii sú dve verzie: pre operačný systém Android (od verzie 4.4 a vyššie) aj pre operačný systém iOS.

Aplikáciu pre Android spustila Slovenská pošta v obmedzenej prevádzke vo februári 2016 a teraz je k dispozícii plne funkčná. Od leta t.r. bola dostupná aj v Rakúsku a krajinách V4. V uplynulých dňoch sa sprístupnila pre zvyšné krajiny Európskej únie a pripojila sa k nej aj verzia pre operačný systém iOS. Po stiahnutí do telefónu je potrebné si založiť účet a vybrať konkrétnu službu. Platí sa prostredníctvom platobnej karty alebo Poštovej karty. V aplikácii sa následne vygeneruje QR kód, ktorým sa používateľ vo svojom mobile preukáže na úrade. Takto zakúpený e-Kolok je možné použiť do 30 dní, prípadne je možné ho v rámci dňa, v ktorom bol kúpený, stornovať.

Okrem oboch verzií mobilných aplikácií funguje naďalej aj webová aplikácia e-Kolok. Zároveň je možné naďalej platiť prostredníctvom platobných terminálov, takzvaných kioskov. Ďalšou  možnosťou sú potvrdenia o úhrade správneho či súdneho poplatku, ktoré je možné kúpiť na požadovanú hodnotu vo vybraných pobočkách Slovenskej pošty a k dispozícii sú tiež POS terminály na úradoch.

štvrtok 23. novembra 2017

DDoS: V treťom kvartáli 2017 útoky cielené na 98 krajín

 Aktuálna správa DDoS Intelligence report upozornila na väčší počet krajín, v ktorých boli zaznamenané ciele týchto útokov, ako aj častejšie útoky na finančné služby a platformy prevádzkujúce on-line hry.  

V treťom štvrťroku t.r. boli útoky zamerané na ciele v 98 krajinách (v predchádzajúcom období 86 štátov). Zmenilo sa aj poradie v zozname TOP 10 krajín: Rusko sa zo siedmej pozície posunulo na štvrtú, Francúzsko a Nemecko zase v prvej desiatke nahradili Austráliu a Taliansko. V rebríčku krajín s najväčším výskytom riadiacich botnetových serverov sa na vedúcich priečkach v treťom kvartáli objavili Taliansko a Veľká Británia, ktoré tak odsunuli mimo prvú desiatku Kanadu a Nemecko. V obidvoch prípadoch však rebríčkom kraľujú Čína, Južná Kórea a USA, krajiny obľúbené kyberzločincami najmä pre lacný hosting dátových centier.

Počet botnetov založených na systéme Linux neustále rastie, v treťom kvartáli mali na svedomí až 70% útokov (v predchádzajúcom období 51%). Percento komplexných útokov typu SYN a http-DDoS takisto vzrastá, pričom útoky s využitím iných metód proporčne klesajú. Navyše významne stúpol počet kombinovaných útokov, v rámci ktorých kyberzločinci využívali viacero variant útokov súčasne. Kyberzločinci realizujú stále sofistikovanejšie útoky, čo potvrdzujú aj využívané metódy. Napríklad bol zastavený botnet WireX, ktorý na svoje šírenie využil legitímnu Android aplikáciu; rovnako došlo k odhaleniu technológie Pulse Wave, ktorá zvyšuje silu DDoS útokov prostredníctvom zraniteľností v hybridných a cloudových technológiách.

DDoS útoky sa stávajú opäť „módnym hitom“, ktorý do sveta kyberzločinu prináša mnohé novinky. Pozoruhodnou je napríklad aj samotná rôznorodosť obetí DDoS útokov. Napadnuté boli najmä služby poskytujúce on-line hry, resp. platformy prevádzkujúce hazardné hry ako Final Fantasy, Blizzard Entertainment, American Cardroom a tiež britská Národná lotériová spoločnosť. Experti z Kaspersky Lab zachytili aj zvýšený počet DDoS útokov, ktoré boli zamerané na platformy poskytujúce finančné služby poskytujúcr počiatočné ponuky mincí (initial coin offering, ICO), čiže počiatočné nasadenie tokenov využívajúcich blockchainové technológie. Takéto útoky sledujú dva ciele – buď sa snažia poškodiť povesť týchto služieb, alebo v horšom prípade slúžia na odvrátenie pozornosti od samotnej krádeže.   

EU: Jednotný digitálny trh

Európsky parlament, Rada a Komisia dosiahli dohodu o ukončení neopodstatneného geografického blokovania pre spotrebiteľov, ktorí si chcú kúpiť produkty alebo služby on-line v rámci Európskej únie. 

Pre občanov to znamená, že budú môcť rovnako ako doma on-line nakupovať elektrický tovar, prenajímať autá, alebo kupovať vstupenky na koncert aj v inom členskom štáte EÚ. Zabezpečí sa tým, že už nebudú vystavení prekážkam, napríklad aby platbu uhradili debetnou alebo kreditnou kartou vydanou v inej krajine. V prípade podnikov to znamená väčšiu právnu istotu pre cezhraničnú činnosť.

Novými pravidlami sa vymedzujú tri osobitné situácie, pri ktorých sa od začiatku vylučujú odôvodnenia a objektívne kritériá rozdielneho prístupu k zákazníkom z rôznych členských štátov EÚ:
· Predaj tovaru bez fyzickej dodávky. Príklad: Belgický zákazník má záujem o nákup chladničky a najlepšiu ponuku nájde na nemeckej internetovej stránke. Zákazník bude mať právo objednať si výrobok a vyzdvihnúť si ho v priestoroch podnikateľského subjektu alebo zorganizovať doručenie výrobku do svojho bydliska.
· Predaj elektronicky poskytovaných služieb. Príklad: Bulharská spotrebiteľka si chce kúpiť hostingové služby pre svoju internetovú stránku od španielskej spoločnosti. Teraz bude mať prístup k tejto službe, môže sa zaregistrovať a kúpiť si túto službu bez toho, aby musela platiť dodatočné poplatky v porovnaní so španielskym spotrebiteľom.
· Predaj služieb poskytovaných na určitom fyzickom mieste. Príklad: Talianska rodina si môže priamo kúpiť lístky do zábavného parku vo Francúzsku bez presmerovania na taliansku stránku.
Nariadením sa neukladá povinnosť predať a neharmonizujú sa ním ceny. Rieši však diskrimináciu v oblasti prístupu k tovaru a službám v prípadoch, kde to nie je možné objektívne odôvodniť (napr. povinnosťami týkajúcimi sa DPH alebo rozdielnymi právnymi požiadavkami). Nové pravidlá priamo nadobudnú účinnosť deväť mesiacov od uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, aby sa najmä malé hospodárske subjekty mohli prispôsobiť.

Na základe prieskumu Európskej komisie boli praktiky geografického blokovania odhalené v 63% všetkých posudzovaných internetových stránok. V roku 2015 menej než 40% internetových stránok umožňovalo nákup cezhraničným zákazníkom. V máji 2016 sa v rámci práce na digitálnom jednotnom trhu na základe dohody troch európskych inštitúcií v spoločnom vyhlásení začiatkom tohto roka identifikovalo nariadenie o ukončení neopodstatneného geografického blokovania ako legislatívna priorita v roku 2017. 

On-line: Sociálne siete a hry sú blokované najčastejšie

Malé a stredne veľké spoločnosti aj na Slovensku najčastejšie blokujú zamestnancom prístup na sociálne siete a stránky s hrami. Obavy zo súkromných aktivít v pracovnom čase majú hlavne z dôvodu straty produktivity práce, možného napadnutia firemnej siete škodlivým softvérom či zahltením webového pripojenia.   

Lokálny prieskum GFI Software v septembri 2017 ukázal, že iba malá časť malých a stredných spoločností nijako neobmedzuje svojich zamestnancov v prístupe na podnikový web a toleruje im súkromné aktivity v pracovnom čase. Štatistické reporty týkajúce sa webových aktivít používateľov v rámci firemnej siete generujú viac ako dve tretiny podnikov. Vedie ich k tomu hlavne aktuálna situácia s ransomvérovými útokmi a stále viac aj blížiaca sa platnosť nariadení o ochrane osobných dát GDPR.

Hlavné zistenia prieskumu:
- České a slovenské SMB spoločnosti blokujú svojim zamestnancom hlavne prístup na sociálne siete (68%), stránky s hrami (54%), stránky s obsahom pre dospelých (46%) a streamy (43%).        
- Najviac využívajú štatistické reporty týkajúce sa aktivít používateľov (71%), využitia šírky pásma (32%) a kategórie navštevovaných webových stránok (26%).
- Hlavnou motiváciou pre webové zabezpečenie svojich sietí respondenti vidia v ochrane pred ransomvérom (57%) a zaistení kompatibility s nariadením GDPR (43%).
- V oblasti riešení na ochranu pred webovými hrozbam i ich najviac zaujíma zaistenie integrity siete (53%) a filtrovanie webových stránok (33%). 

Radíme: Vianočný príspevok 2017

Tohtoročný vianočný príspevok získajú dôchodcovia, ktorí poberajú dôchodok najviac 547,20 eur mesačne a majú bydlisko na území Slovenskej republiky. Ide o poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, pozostalostných dôchodkov (vdovského, vdoveckého, sirotského) alebo sociálneho dôchodku.  

O vianočný príspevok netreba žiadať, Sociálna poisťovňa ho vyplatí automaticky všetkým, ktorí majú naň nárok. Dostanú ho v decembri spolu s dôchodkom. Maximálna výška vianočného príspevku je 87,26 eur. Najvyšší vianočný príspevok dostanú dôchodcovia, ktorých dôchodok je najviac 199,48 eur mesačne. Tým, ktorí poberajú dôchodok od 199,49 eur do 547,20 eur mesačne, patrí vianočný príspevok podľa výšky vyplácaného dôchodku v rozpätí od 87,26 eur do 24,68 eur. Ak dôchodok alebo úhrn všetkých dôchodkov nepresahuje 398,96 eur mesačne, Sociálna poisťovňa vyplatí vianočný príspevok zvýšený o 12,74 eur. Vianočný príspevok s jednorazovým zvýšením tak bude vyplatený maximálne vo výške 100 eur.

Kalkulačka na výpočet vianočného príspevku je prístupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne v časti Dôchodca. Umožňuje výpočet aj v inej mene ako euro, pričom zabezpečí prepočet na euro (prepočítaná suma dôchodku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol). Na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý bol platný 1. októbra 2017. 

streda 22. novembra 2017

EU: Rozpočet na rok 2018

Najväčšia časť budúcoročného rozpočtu Európskej únie sa podľa návrhu Európskej komisie z mája t. r. venuje na podporu vytvárania pracovných miest, ako aj na posilnenie rastu, strategických investícií a konvergencie. EÚ bude takisto naďalej podporovať úsilie efektívne riešiť migračné výzvy vnútri únie aj mimo nej. 

Rozpočet EÚ na rok 2018 predstavuje sumu 160,1 mld. EUR viazaných rozpočtových prostriedkov (prostriedky, ktoré v danom roku možno dohodnúť v zmluvách) a 144,7 mld. EUR platobných prostriedkov (platobné prostriedky, ktoré možno vyplatiť).

Hlavné charakteristiky rozpočtu:
– Takmer polovica finančných prostriedkov (77,5 mld. EUR viazaných rozpočtových prostriedkov) pôjde na posilnenie ekonomiky, zvýšenie konkurencieschopnosti univerzít, lepšie vybavenie spoločností na konkurenčný súboj na svetovom trhu. Napríklad 2 mld. EUR pôjdu do Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), 354 miliónov EUR sa venuje na podporu malých a stredných podnikov (Program pre konkurencieschopnosť MSP, COSME) a 11,2 mld. EUR sa vyčlení na Horizont 2020 – európsky program financovania výskumu a inovácie. Na posilnenie rastu, tvorby pracovných miest a konvergencie vo všetkých členských štátoch sa cez európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) venuje celkovo 55,5 mld. EUR.
– Mladí ľudia dostanú väčšiu podporu a lepšie príležitosti nájsť si zamestnanie vďaka 350 miliónom EUR na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorej cieľom je riešiť problém nezamestnanosti mladých ľudí v našich členských štátoch.
– Podpora európskych poľnohospodárov predstavuje 59 mld. EUR.
– V nadväznosti na zavedenie Európskeho obranného fondu je 40 miliónov EUR vyčlenených na financovanie spoločného výskumu v oblasti inovačných obranných technológií a produktov. V roku 2017 už bolo na rozpočet EÚ určený na výskum v oblasti obrany pridelených 25 miliónov EUR a celkový rozpočet do roku 2019 dosiahne 90 miliónov EUR.
– Takmer 4,1 mld. EUR bude venovaných na riadenie migrácie a odstraňovanie bezpečnostných hrozieb. Podstatná časť tejto sumy už bola vyčlenená skôr a celková suma pre tieto oblasti politiky v období rokov 2015 – 2018 dosiahne 22 mld. EUR.

Trend: 3D virtuálne učebne

Obrázky ľudského tela v učebniciach vymenia za virtuálnu pitevňu už aj študenti stredných zdravotníckych škôl na Slovensku.   

Anatómia je v zdravotníckych študijných odboroch nosným predmetom, pre veľký rozsah učiva aj latinské názvoslovie ju však väčšina študentov považuje za jeden z najťažších. Vo virtuálnych učebniach žiaci do procesu zapoja vďaka 3D viaceré zmysly. Učivo si tak budú pamätať dlhšie a štúdium sa pre nich stane aj atraktívnejšie. Špeciálna aplikácia, prispôsobená potrebám strednej školy, bude obsahovať všetky zložky ľudského tela, teda svaly a kosti, cievy, nervy, orgány či jednotlivé sústavy.  

Okrem Bratislavy sa otvorila druhá virtuálna anatomická učebňa na Strednej zdravotníckej škole v Michalovciach. Vybavenie pozostáva zo setov pre virtuálnu realitu a interaktívnej obrazovky. Celkové náklady na zriadenie virtuálnej učebne sa vyšplhali na takmer 40-tisíc eur. 

NASES: Sankcia 71 tisíc eur

Prevádzkovateľ Ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk bude musieť Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES) uhradiť sankciu vo výške vyše 71 tisíc eur.  

Dôvodom je nedostupnosť elektronickej služby  "Podanie žiadosti o peňažný príspevok na opravu pomôcky” v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v mesiaci máj 2017, ktorá je sprístupnená občanom prostredníctvom portálu slovensko.sk. Pri riešení tohto incidentu dodávateľ nesplnil časovú lehotu na vyriešenie, a preto podľa zmluvných podmienok si NASES uplatňuje sankciu vo výške 71 452,02 eur s DPH.

Agentúra s dodávateľom rozporuje niekoľko ďalších incidentov súvisiacich s nedostupnosťou či obmedzenou dostupnosťou služieb portálu, vrátane oneskoreného doručovania rozhodnutí po potvrdení doručenky v prvých týždňoch mesiaca september. Aby sa prevádzkovateľ systému sanciám vyhol, musí jasne preukázať, že k problémom nedošlo jeho zavinením. 

5G: Rýchlejší a iný internet

Ešte sme si nezvykli využívať naplno možnosti 4G LTE a už sa aj na Slovensku hovorí o budovaní vysokorýchlostných sietí piatej generácie (5G).  

Hlavné atribúty 5G siete – rýchlosť, spoľahlivosť a ultranízka latencia – otvoria nové možnosti pre priemyselnú automatizáciu procesov, autonómne autá, uplatnenie v tzv. medicíne na diaľku či nové zážitky z virtuálnej reality a šírenia používateľmi generovaného obsahu. Na rozdiel od doterajších generácií sietí, ktoré projektovali a budovali jednotliví operátori, pre implementáciu 5G sietí je kľúčový dialóg so zákazníkmi a spoločná zodpovednosť ešte pred samotným dizajnovaním siete. Reaguje totiž na špecifické potreby zákazníkov spôsobom, ktoré predchádzajúce generácie mobilných sietí nepoznali. Preto si vyžaduje masívnu dostupnosť optických prístupových sietí, bez ktorých plnohodnotné 5G nemôže fungovať.

Ďalším dôležitým predpokladom efektívneho rozvoja 5G sietí je dostupnosť relevantného frekvenčného spektra. Pre optimálne fungovanie 5G bude potrebný mix frekvenčného spektra pod 1 GHz, 1 – 6 GHz a nad 6 GHz. Za optimálne minimum sa považuje 100 MHz kontinuálneho spektra v pásme 3400 – 3800 MHz a 200 MHz v časti mm vĺn.  

utorok 21. novembra 2017

EU: Erasmus+ 2018

Rozpočet na program Erasmus+ by sa mal v roku 2018 navýšiť o viac ako 200 mil. EUR, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2017 nárast o 8%.

Európska komisia zverejnila výzvy na predloženie návrhov na rok 2018 v rámci programu Erasmus+, programu Európskej únie pre mobilitu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Vďaka predpokladanému nárastu rozpočtu programu o 200 miliónov EUR bude môcť Erasmus+ poskytnúť nebývalé množstvo príležitostí pre jednotlivcov a organizácie v Európe aj mimo nej.

Celkovo by mal mať program Erasmus+ v roku 2018 k dispozícii 2,7 miliardy EUR. Z nich sa bude financovať:
•        podpora príležitostí mobility pre mladých ľudí, študentov, stážistov, učňov a medzinárodných dobrovoľníkov, ako aj pre učiteľov, školiteľov a pracovníkov s mládežou;
•        vytvorenie a skvalitnenie partnerstiev organizácií v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže s trhom práce;
•        podpora dialógu a získavania dôkazov, ktoré sú potrebné na reformu systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže;
•        podpora excelentnosti vo výučbe a výskume v oblasti európskych štúdií prostredníctvom aktivít v rámci programu Jean Monnet  a tiež
•        podpora nadnárodných projektov v oblasti športu so zameraním na šport na miestnej úrovni.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2018 budú mať prednosť projekty Erasmus+ zamerané na podporu sociálneho začlenenia prostredníctvom vzdelávania a činností v oblasti mládeže a športu.

EU: Európsky vzdelávací priestor do roku 2025

V záujme všetkých členských štátov je, aby využili plný potenciál vzdelávania a kultúry a pochopili ho ako hybnú silu pre tvorbu pracovných miest, ekonomický rast a sociálnu spravodlivosť, ako aj prostriedok, ako zažiť európsku identitu v celej jej rozmanitosti. 

Na stretnutí v Ríme v marci 2017 sa európski lídri zaviazali k „únii, v ktorej dostanú mladí ľudia najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu, v ktorej môžu študovať a nájsť pracovné príležitosti na celom kontinente“. Komisia sa domnieva, že vzdelávanie a kultúra môžu zohrávať dôležitú úlohu pri riešení takých výziev, ako je starnutie pracovnej sily, pokračujúca digitalizácia, zručnosti potrebné v budúcnosti, potreba podporovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť v čase, keď sa „alternatívne fakty“ a dezinformácie môžu šíriť online, ako aj potreba viac posilniť zmysel pre spolupatričnosť ako protipól populizmu a xenofóbie.

Európska komisia predstavila svoju víziu o tom, ako môžeme do roku 2025 vytvoriť európsky vzdelávací priestor, ktorý by mal zahŕňať:
Zabezpečenie mobility pre všetkých: využitím pozitívnych skúseností programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity a zvýšením účasti na týchto iniciatívach, ako aj vytvorením študentského preukazu EÚ, ktorý má ponúkať nové používateľsky ústretové spôsoby uchovávania informácií o osobných akademických záznamoch.

Vzájomné uznávanie diplomov: zavedením nového „sorbonského procesu“ (ktorý vychádza z „bolonského procesu“) s cieľom pripraviť pôdu pre vzájomné uznávanie vysokoškolských diplomov a osvedčení o ukončení školskej dochádzky.

Lepšiu spoluprácu pri tvorbe učebných plánov: vydávaním odporúčaní, aby vzdelávacie systémy šírili všetky vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré sa v dnešnom svete považujú za kľúčové.

Kvalitnejšiu výučbu jazykov: stanovením novej referenčnej hodnoty pre všetkých Európanov, ktorí končia vyššie sekundárne vzdelanie, aby do roku 2025 okrem svojho materinského(-ých) jazyka(-ov) dobre ovládali aj ďalšie dva jazyky.

Propagáciu celoživotného vzdelávania: snahou o zblíženie a zvýšenie podielu ľudí zapojených do vzdelávania počas celého života s cieľom dosiahnuť 25% do roku 2025.

Uplatňovanie inovácií a digitálneho vzdelávania: propagovaním inovatívnej a digitálnej odbornej prípravy a vypracovaním nového akčného plánu digitálneho vzdelávania.

Podporu učiteľov: zvýšením počtu pedagógov, ktorí pôsobia v programe Erasmus+ a sieti eTwinning a poskytovaním usmernení v oblasti politiky o profesijnom rozvoji učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl. Vytvorenie siete európskych univerzít, aby špičkové európske univerzity dokázali bezproblémovo spolupracovať naprieč hranicami, ako aj podpora založenia Školy európskej a nadnárodnej správy vecí verejných.

Investovanie do vzdelávania: využívaním európskeho semestra na podporu štrukturálnych reforiem v záujme zlepšenia politiky vzdelávania, s použitím finančných prostriedkov EÚ a investičných nástrojov EÚ na financovanie vzdelávania, a stanovením referenčnej hodnoty pre členské štáty, a to investovať 5% HDP do vzdelávania.

Zachovanie kultúrneho dedičstva a posilnenie pocitu európskej identity a spolupatričnosti k európskej kultúre: s využitím dynamiky Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 rozvíjaním európskej stratégie pre kultúru a prípravou odporúčania Rady o spoločných hodnotách, inkluzívnom vzdelávaní a európskom rozmere výučby. A tiež posilnením európskeho rozmeru kanála Euronews, ktorý v roku 1993 založilo niekoľko európskych poskytovateľov verejnoprávneho vysielania, aby poskytoval nezávislé a kvalitné informácie s celoeurópskou perspektívou.    

e-Bezpečnosť: Medicínske zariadenia a pacientske databázy

Akým bezpečnostným výzvam budú čeliť nemocnice, zdravotnícke zariadenia a pacienti v budúcom roku? 

Budúcnosť prinesie nové výzvy z pohľadu kybernetickej bezpečnosti vo viacerých odvetviach, zdravotníctvo nevynímajúc. Podľa bezpečnostných expertov sa práve medicínske systémy, pripojené zariadenia a pacientske databázy stanú vyhľadávaným cieľom kyberzločincov. V tomto roku experti narazili na otvorený prístup k takmer 1.500 zariadeniam používaným na spracovanie pacientskych záznamov. Podstatná časť medicínskeho softvéru a webových aplikácií obsahuje zraniteľnosti, ku ktorým existujú zverejnené exploity. Riziko, ktorému sú medicínske systémy a citlivé dáta v rámci ich infraštruktúr vystavené, znásobuje ich atraktivita. Tieto informácie majú totiž na čiernom trhu vysokú hodnotu, čo je tiež dôvod, prečo sú medicínske inštitúcie ochotné platiť hekerom za ich obnovenie.

Čo môžeme očakávať v roku 2018?
Vzrastú útoky zamerané na medicínske vybavenie za účelom vydierania, poškodenia alebo dokonca zničenia. Objem špeciálneho medicínskeho zariadenia pripojeného k internetu sa zvyšuje. Vo väčšine prípadov ide o súkromné siete. Iba jediné externé pripojenie k internetu však môže stačiť na to, aby bola sieť narušená a infikovaná malvérom, ktorý sa okamžite rozšíri v tejto „uzavretej“ sieti. Zasiahnuté zariadenie môže ohroziť starostlivosť a zanechať fatálne následky.

Zvýši sa počet cielených útokov zameraných na krádež citlivých údajov. Pripojené zdravotnícke systémy spracovávajú stále väčšie množstvo medicínskych informácií a údajov o pacientoch. Tieto dáta budú predávané nielen na čiernom trhu, no rovnako môžu byť zneužité aj za účelom vydierania.

Čoraz viac ransomvérových útokov bude zameraných práve na inštitúcie poskytujúce zdravotnícku starostlivosť. Pripojené medicínske zariadenia sú nákladnou záležitosťou, často životne dôležitou pre pacientov aj samotného poskytovateľa starostlivosti. Práve to z nich robí atraktívny cieľ pre útočníkov pri ransomvérových útokoch, ktoré zahŕňajú najmä šifrovanie a blokovanie zariadení. Prinajmenšom dovtedy, kým nebude zaplatené výkupné.  

Koncept jasne definovaného korporátneho perimetra bude čoraz viac uplatňovaný v zdravotníckych inštitúciách. Počet pracovných staníc, serverov, mobilných zariadení a iného vybavenia pripojeného on-line sa neustále zvyšuje. Tento benefit však opäť nesie určité riziká – otvára ďalší priestor pre kyberzločincov na získanie prístupu do siete a k medicínskym informáciám. Bezpečnostné tímy tak budú s každým novým pripojeným zariadením čeliť výzvam na ochranu siete a zabezpečenie koncových bodov.

Stále viac ohrozené budú aj pripojené „nositeľné“ zariadenia (ako napr. implantáty, kardiostimulátory či inzulínové pumpy), ktoré prenášajú citlivé a tajné medicínske informácie medzi zdravotníckym personálom a pacientmi. Používanie nositeľných zariadení v zdravotníctve rastie vzhľadom na jeho praktické a efektívne využitie v diagnostike, liečbe a preventívnej starostlivosti.  

Pozornosť kyberzločincov budú v čoraz väčšej miere pútať aj národné a regionálne informačné systémy, ktoré zdieľajú často nechránené a nezašifrované pacientske dáta s lokálnymi ambulanciami, nemocnicami, klinikami či inými zdravotníckymi zariadeniami. Týka sa to aj údajov zdieľaných medzi poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami.

Rastúca popularita tzv. smart zariadení, ktoré sledujú zdravotný stav alebo životný štýl, medzi komerčnými používateľmi (ako napr. smart hodinky, náramky alebo iné fitness prístroje) prináša so sebou aj riziko straty osobných údajov. Tieto zariadenia sú zväčša opatrené len minimálnou alebo žiadnou ochranou, čo z nich robí ľahké sústo pre hackerov.

Útoky zamerané na narušenie bezpečnosti – či už ide o útoky zamerané na obmedzenie služieb alebo ransomvérové útoky, ktoré boli iniciované s cieľom zničiť dáta (ako napr.  WannaCry) – budú stále väčšou hrozbou pre plne digitalizované zdravotnícke zariadenia. Neustále rastúci počet pracovných staníc, správa elektronických záznamov a digitalizované obchodné procesy sú základom fungujúcej modernej organizácie, ktorá má pre spoločnosť často až kritický význam. To si veľmi dobre uvedomujú aj kyberzločinci, ktorí sa nezastavia pred ničím, len aby naplnili svoj cieľ.  

A nakoniec, v ohrození budú aj nové technológie využívané v zdravotníctve, ako napr. pripojené umelé končatiny, implantáty pre fyziologické vylepšenia, zabudovaná rozšírená realita a pod. navrhnuté s cieľom zmierňovať postihnutie a vytvárať príležitosti pre lepší, silnejší a kvalitnejší život. Inovatívny útočníci v nich nájdu nové príležitosti pre ich škodlivé aktivity – o to viac, ak sa na ochranu proti kybernetickým hrozbám nebude myslieť už pri vývoji týchto technológií. 

EU: Posilnená ochrana spotrebiteľov

Podľa údajov z roku 2014 porušovalo až 37% webových stránok zameraných na elektronický predaj tovarov a služieb v oblasti cestovania, zábavy, konfekcie, elektroniky a spotrebiteľských úverov platné právne predpisy EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. 

Európsky parlament schválil celoúniové pravidlá s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľov pri internetových nákupoch a rýchlejšie odhaliť nepoctivých predajcov. Nová legislatíva odstráni nedostatky aktuálnych úniových predpisov, možnosť zneužívania ktorých bola umocnená odlišnými prístupmi na ich presadzovanie v jednotlivých krajinách EÚ. Novelizované nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa rozšíri právomoci vnútroštátnych orgánov tak, aby mohli  ľahšie odhaliť a zastaviť porušovanie právnych predpisov únie na ochranu spotrebiteľov v on-line prostredí. Posilní tiež možnosti koordinácie ich činnosti v rámci EÚ.

Súčasťou právomocí vnútroštátnych orgánov v oblasti vyšetrovania a uplatňovania právnych predpisov EÚ bude okrem iného právo:
•     Požadovať od registrátorov domén a bánk poskytnutie informácií potrebných na identifikáciu nepoctivých obchodníkov.
•     Vykonávať testovacie nákupy tovarov alebo služieb - v prípade potreby aj v utajení, teda pod zmenenou identitou (fiktívne nakupovanie).
•     Nariadiť zreteľné zobrazenie varovania pre spotrebiteľov pri prístupe k on-line rozhraniu, či už ide o webovú stránku alebo aplikáciu, prípadne nariadiť odstránenie digitálneho  obsahu či obmedzenie prístupu k nemu, pokiaľ neexistujú žiadne iné účinné prostriedky na zastavenie nezákonných praktík.
•     Uložiť sankcie - vrátane pokút či opakovaných peňažných sankcií.
•     Zatlačiť na obchodníkov v snahe získať od nich záväzok poskytnutia primeranej nápravy spotrebiteľom, ktorí boli ich protiprávnym konaním poškodení a zároveň informovať  spotrebiteľov o možnostiach, ako sa domôcť odškodnenia.

Európska únia bude koordinovať postup vnútroštátnych orgánov, ak porušenie právnych predpisov únie spôsobilo, spôsobuje, alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov v aspoň dvoch tretinách členských štátov s minimálne dvoma tretinami obyvateľstva únie. Jednou z kľúčových požiadaviek poslancov počas vyjednávaní so zástupcami Rady (ministrov) EÚ bolo väčšie zapojenie spotrebiteľských  organizácií do úsilia o zlepšenie vymožiteľnosti práv on-line klientov.  Nové nariadenie by malo účinnejšie predchádzať alebo potláčať aj nasledujúce praktiky:
•     cezhraničná krátkodobá propagácia lacnejších leteniek, ktoré letecká spoločnosť následne zruší,
•     dlhodobá viazanosť u mobilného operátora ukrytá za ponuku získať telefón za jedno euro,
•     nedoručenie už zaplateného dizajnového nábytku online obchodníkom, ktorý jeho predaj ponúkal a ktorý za ostatné tri roky zmenil štyrikrát svoju adresu,
•     rozdiely v cenách za prenájom automobilov, ktoré poukazujú na možnú diskrimináciu spotrebiteľov na základe krajiny ich pôvodu.    

pondelok 20. novembra 2017

EU: Asistenčné systémy v každom vozidle

Rozpoznávanie chodcov a cyklistov, automatické brzdenie či inteligentné prispôsobovanie rýchlosti. Európsky parlament presadzuje, aby boli tieto asistenčné systémy súčasťou základnej výbavy všetkých nových vozidiel. 

Na európskych cestách príde každý rok o život viac ako 25 tisíc ľudí, počet ťažko zranených sa odhaduje na stotridsaťpäťtisíc. Ľudský faktor je príčinou až 90% nehôd. Asistenčné systémy riadenia, ako napríklad systém na prispôsobovanie rýchlosti vozidla, systém na udržovanie automobilu v jazdnom pruhu či automatické brzdné systémy, by mohli pomôcť vodičom zvládať nebezpečné situácie a znížiť tak počet nehôd. Tieto systémy by podľa poslancov mali byť súčasťou základnej výbavy všetkých nových vozidiel.

Asistenčnými systémami boli vybavené najmä luxusnejšie autá. Napriek tomu, že sa dnes montujú do všetkých tried  automobilov, pre vodičov znamená ich objednanie dodatočné náklady, v dôsledku čoho sú súčasťou iba každého štvrtého vozidla v EÚ. V snahe šetriť vodičom náklady poslanci presadzujú, aby sa povinnými stali iba na trhu dostupné systémy, ktoré sa už pri záchrane  životov osvedčili, ako napríklad rozpoznávanie chodcov či cyklistov a automatické brzdenie. Práve vďaka všeobecnému zavádzaniu budú tieto systémy lacnejšie.

Poslanci okrem toho vyzvali Európsku komisiu, aby zvážila zavedenie celoúniového nulového limitu pre prítomnosť alkoholu v krvi, ktorý  by sa týkal nových a profesionálnych vodičov. 

SR: Najväčšie úspory majú zamestnanci z oblasti IT a zdravotníctva

Najčastejšie míňajú nad svoj rozpočet zamestnanci dopravy a uniformovaných služieb. Sú zároveň najviac naklonení na pôžičku.  

Podľa prieskumu KANTAR TNS pre KRUK si svoju finančnú budúcnosť najčastejšie dlhodobo plánujú zamestnanci finančného sektora (75%) a za nimi nasledujú pracovníci IT sektora (63%). Väčšie plánované výdavky riešia s predstihom predovšetkým zamestnanci z oblasti obchodu: odložia si na ne peniaze bokom, len 16% z nich rieši podobné situácie nejakým typom pôžičky. Podobne hospodária zamestnanci sektora služieb, financií a zdravotníctva – na väčšie výdavky si požičiava len 19% z nich. Najväčšiu ochotu riešiť situáciu pôžičkou vyjadrili pracovníci z oblasti dopravy (31%). Ak vzniknú výdavky, ktoré narušia rovnováhu domáceho rozpočtu, je pre pracovníkov sektora služieb a stavebníctva najjednoduchším riešením ďalšia pôžička alebo pôžička od priateľov či príbuzných. Zamestnanci sektora financií, zdravotníctva, vzdelávania a obchodu obmedzia svoje budúce výdavky. Pracovníci z oblasti dopravy sa pokúsia odložiť splátky niektorých záväzkov.

Najmenej tretina príjmov slovenských domácností je určená na úhradu fixných výdavkov. Najviac sa na nich podieľajú náklady na bývanie. Významnú časť rozpočtu tvoria tiež poplatky za mobilné služby, internet a televíziu. Celých 41% pracovníkov v stavebníctve sa pritom už stretlo s tým, že neboli schopní zaplatiť „zloženky“ v určenom termíne. Najmenší podiel respondentov (28%) má túto skúsenosť medzi zamestnancami v oblasti vzdelávania. Najčastejšími dôvodmi, ktoré vedú k oneskoreným platbám, patria – vo všetkých profesijných skupinách – strata zamestnania v rodine, nepredvídateľné výdavky a splátky úverov/dlhov.

Medzi respondentmi prieskumu prevažuje názor, že riešiť finančnú núdzu ďalšou pôžičkou či úverom je krajné riešenie. Napriek tomu takmer štvrtina respondentov v posledných 12 mesiacoch k tomuto riešeniu pristúpila. Išlo predovšetkým o zamestnancov sektora stavebníctva (24%) a IT (24%), pričom hodnota ich úverov tvorila priemerne približne 61% mesačného rozpočtu u pracovníkov v stavebníctve a 70% u zamestnancov v IT. Priemerná hodnota úveru vo všetkých profesijných skupinách dosahuje 84% mesačného rozpočtu domácnosti, pričom platí, že čím je nižšia príjmová hladina danej profesijnej skupiny, tým sú vyššie jej úvery.

Prieskum prebiehal medzi občanmi Slovenskej republiky na prelome septembra a októbra 2017. Spolu bolo opýtaných 1.000 osôb z deviatich profesijných skupín, v každej profesijnej skupine pritom išlo najmenej o 100 respondentov.     

Aktuálne: Rezistencia voči antibiotikám

Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách opätovne upozornil na  antimikrobiálnu rezistenciu (AMR) – jednu z najväčších hrozieb pre celosvetové zdravie.  

V Európskej únii kvôli nej ročne zomrie až 25.000 ľudí, na náklady na zdravotnú starostlivosť a zníženie produktivity stratí až 1,5 miliardy eur, a preto je viac než kedykoľvek predtým potrebné o tomto probléme zvyšovať povedomie. S rastúcou rezistenciou voči antibiotikám, dokonca aj voči antibiotikám poslednej možnosti, čelíme znepokojivej budúcnosti možnej éry „po antibiotikách“, v ktorej by sme  mohli stratiť schopnosť vykonať akékoľvek väčšie operácie, transplantáciu orgánov alebo úspešných implantácií – napríklad nových bedrových kĺbov alebo srdcových chlopní.

Do roku 2050 by antimikrobiálna rezistencia mohla potenciálne usmrtiť jednu osobu každé  tri sekundy a stať sa častejšou príčinou úmrtia než rakovina. Práve s cieľom vyhnúť sa tejto nepredstaviteľnej budúcnosti Európska komisia v júni predložila nový akčný plán „jedno zdravie“ proti AMR. Podľa neho musíme bojovať proti používaniu antimikrobiálnych látok u ľudí a zvierat súčasne a lepšie riešiť otázku, akú úlohu zohráva antimikrobiálna rezistencia v životnom prostredí. Európska únia by mala mať vedúce postavenie v boji proti AMR a poskytovať pridanú hodnotu opatreniam členských štátov. 

Aktuálne: Nákazy z nemocníc

Tohtoročný Svetový týždeň zvyšovania povedomia o antibiotikách bol na Slovensku zameraný aj na nemocničné nákazy – nozokomiálne infekcie. 

Ide o prenosné ochorenia, ktoré vznikli pri pobyte v zdravotníckom zariadení. Najčastejšími vyvolávateľmi infekcií sú baktérie. Nozokomiálne infekcie komplikujú priebeh pôvodného ochorenia, predlžujú pobyt pacienta v nemocnici, čím zvyšujú personálne a finančné náklady na jeho liečbu. Ich nahlasovanie a výskyt je svetovo uznávaný indikátor kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a slúži pacientovi na porovnanie kvality a bezpečnosti jednotlivých nemocníc.

Úrad verejného zdravotníctva SR v roku 2016 zverejnil 10.091 nozokomiálnych infekcií, čo predstavuje výskyt infekcií na úrovni 1,02 %. Je to nízke a podhlásené číslo, ktoré nemá nič spoločné s realitou. Situácia na Slovensku nie je dobrá aj kvôli tomu, že nahlasovanie nozokomiálnych infekcií je administratívne náročná, síce zákonom povinná, ale v praxi nerealizovateľná a skôr sporadická činnosť. Navyše vykazovanie len na úrovni percent neumožňuje spravodlivé porovnávanie nemocníc. Zmeniť by to mal Národný akčný plán antibiotickej rezistencie v SR. Zavedením systému elektronického zdravotníctva by sa tento proces mal zjednodušiť a nemali by sa opakovane zadávať tie isté údaje do viacerých formulárov a systémov. Ministerstvo zdravotníctva SR pripravuje klinické diagnostické a terapeutické postupy a postupy na výkon prevencie a Národný plán kontroly infekčných ochorení.

V boji s antibiotickou rezistenciou sa už nedá spoľahnúť ani na farmaceutické firmy. Tie od roku 2000 nepriniesli žiadne nové antibiotiká a výskum novej liečby, z dôvodu rýchlej rezistencie na ich antibiotiká, nie je pre nich momentálne dostatočne zaujímavý. Čo môžete urobiť sami?
1) Správne si umývajte ruky. V nemocnici si ruky dezinfikujte.
2) Naučte svoje deti, ako si umývať ruky.
3) Upozornite druhých, keď si ruky neumývajú.
4) Keď kašlete, dajte si ruku na ústa.
5) Ak ste chorí, zostaňte doma.
6) Dbajte na hygienické zaobchádzanie s potravinami.
7) Pýtajte sa lekára, či skutočne potrebujete antibiotiká.
8) Netlačte na lekára, aby vám predpísal antibiotiká.
9) Nechajte sa pravidelne očkovať.
10) Doberte vždy antibiotiká podľa odporúčania lekára. 

piatok 17. novembra 2017

Pripomíname si: Nežná revolúcia 1989

Podľa tohtoročného októbrového prieskumu IVO vníma Nežnú revolúciu pozitívne 53% Slovákov a záporne 19% (1003 respondentov). 

Kladne hodnotia November 1989 najčastejšie ľudia vo veku 25-54 rokov, s vysokoškolským vzdelaním a tiež ľudia vykonávajúci kvalifikovanú prácu: úradníci, tvoriví odborní pracovníci, podnikatelia a živnostníci, vyšší riadiaci pracovníci. Pozitívne ho vnímajú najčastejšie prívrženci strán SaS a OĽaNO, tiež prívrženci členstva Slovenska v EÚ. „Ľudia, ktorí si ctia tradície 1. Československej republiky (ČSR), ľudia, ktorí sa hlásia k pravicovej politickej orientácii, ľudia, ktorým je blízke liberálne zmýšľanie", doplnila Zora Bútorová. Pokiaľ ide o vnímanie ľudí v krajoch, kladne hodnotia Nežnú revolúciu najmä v Trnavskom a Bratislavskom kraji.

Naopak, záporne hodnotia November '89 najčastejšie ľudia v Košickom a Banskobystrickom kraji.Podľa výsledkov prieskumu negatívne hodnotia Nežnú revolúciu ľudia vo veku nad 65 rokov, ľudia so základným vzdelaním, nekvalifikovaní manuálni pracovníci, nezamestnaní a dôchodcovia. „Tiež prívrženci strany ĽSNS a Smeru-SD, kritici členstva SR v EÚ, ľudia, ktorí hodnotia negatívne vznik 1. ČSR v roku 1918, ľudia hlásiaci sa k ľavicovej orientácii a ľudia, ktorým sú blízke konzervatívne hodnoty", dodala Bútorová.

Pri porovnaní výsledkov so staršími výskumami sa ukázalo, že od roku 2009 do roku 2014 „výrazne ubudli ľudia priaznivo hodnotiaci November 1989". Po roku 2014 sa ich počet podľa IVO mierne zvýšil. 

štvrtok 16. novembra 2017

Horizont 2020: Posledný program

Európska komisia zverejnila posledný pracovný program rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020 na roky 2018 – 2020. 

Pracovný program Horizont 2020 obsahuje 17 tematických oddielov a všeobecné prílohy opisujúce pravidlá, akými sú štandardné podmienky prípustnosti a kritériá oprávnenosti, kritériá výberu a udeľovania grantov atď. Každá tematická časť popisuje celkové ciele, príslušné výzvy na predkladanie návrhov a témy v rámci jednotlivých výziev. Novinkou sú štyri vzájomne sa posilňujúce oblasti záujmu, ktoré presahujú hranice programu a sú zosúladené s hlavnými politickými prioritami: Budovanie nízkouhlíkovej spoločnosti odolnej voči klíme (LC);  Spájanie hospodárskych a environmentálnych prínosov - Cirkulárna ekonomika (CE); Digitalizácia a transformácia európskeho priemyslu a služieb (DT) a Zvyšovanie účinnosti bezpečnostnej únie (SU). Spolu s týmito oblasťami sú spojené rozpočtové prostriedky vo výške viac ako 7 miliárd EUR (2018-2020).

Ide o posledný pracovný program Horizont 2020, ktorý umožní hladký prechod na akéhokoľvek nástupcu – spustený bol pilotný projekt Európskej inovačnej rady (European Innovation Council, EIC) aj pilotný projekt, ktorý zavádza paušálne sumy. V rámci prípravy finálnej verzie pracovného programu H2020 na roky 2018-2020 sa zohľadnili tiež výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a súvisiacie politické priority Európskej komisie ako jednotný digitálny trh, energetická únia či iniciatíva týkajúca sa vytvorenia Európskej rady pre inovácie (EIC). 

SR: Prieskum benefitov 2017

Zamestnanci na Slovensku sú radi, ak ich spoločnosť napreduje. Na druhej strane očakávajú zo strany zamestnávateľov motivačné techniky. 

Tohtoročný prieskum benefitov prebiehal od mája do augusta. Preferenciou uchádzačov je predovšetkým finančné ohodnotenie. V prípade nefinančných benefitov je hitom tohto roka flexibilita, a to v niekoľkých formách – možnosť práce z domova, flexibilný pracovný čas či platené krátkodobé ochorenie. Prekvapivé sú aj hodnoty mesačných benefitov. Až 8,36% respondentov uviedlo, že získavajú mesačné benefity v hodnote od 20 do 39 eur, ďalej 7,78% respondentov uviedlo mesačnú hodnotu benefitov vo výške od 100 do 149 eur. Hodnotu mesačných benefitov vo výške 1000 eur a viac deklaruje 1,15% respondentov. Zaujímavosťou je aj to, že až 53,6% opýtaných spoločností na Slovensku neposkytuje svojim zamestnancom žiadnu hodnotu benefitov, alebo zamestnanci nevnímajú, že získané benefity majú nejakú hodnotu.

TOP 10 benefitov, kde požiadavky uchádzačov najviac prevyšujú ponuku zamestnávateľov:
1.      Príspevok na bývanie/ubytovňu
2.      Platená dovolenka nad zákonný rámec
3.      Príspevok na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť
4.      Služobné auto aj na súkromné účely
5.      13. plat/14. plat/pravidelné bonusy
6.      Platené krátkodobé ochorenie (bez PN)
7.      Firemná škôlka
8.      Platené študijné voľno
9.      Jazykové vzdelávanie
10.  Home office – práca z domu

Rebríček TOP očakávaných benefitov zo strany zamestnancov:
1.      13. plat -14. plat/pravidelné bonusy
2.      Príspevok na bývanie
3.      Služobné auto aj na súkromné účely
4.      Platená dovolenka nad zákonný rámec
5.      Home office – práca z domu
6.      Platené krátkodobé ochorenie (bez PN)
7.      Flexibilná pracovný čas
8.      Jazykové vzdelávanie
9.      Príspevok na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť
10.  Vzdelávací/Training program

Prieskum zároveň ukázal,  ktoré benefity v súčasnosti zamestnanci považujú za štandard a nevnímajú ich ako benefit. Neznamená to však, že by sa bez nich obišli. Do tejto skupiny zaradili vianočné večierky, firemné darčeky či možnosť závodného stravovania. 

IoT: Sigfox prichádza na Slovensko

Sieť internetu vecí (Internet of Things - IoT) je v plnej prevádzke už v 17. európskej krajine. Na Slovensku ju prevádzkuje SimpleCell Networks Slovakia, podľa ktorej pokrýva viac ako 90% územia SR a 85% populácie.  

Technológia sa využije napríklad na presnú analýzu počasia. Množstvo informácií zozbieraných z veľkého počtu snímačov umožní predpovedať počasie s väčšou presnosťou. Informácie sa dokážu využiť aj pri predpovediach postupu lesných požiarov či diaľkovom sledovaní rastu poľnohospodárskych plodín. V nasledujúcom roku majú byť realizované projekty inteligentných parkovacích systémov, monitoring a analýza kvality ovzdušia či projekty zamerané na starostlivosť o seniorov. Cieľom operátora je vybudovanie slovenského ekosystému výrobcov a integrátorov riešení pre internet vecí. V súčasnosti štartuje spoluprácu s fakultami Slovenskej technickej univerzity aj Technickej univerzity v Košiciach.

Počas prvého meetupu bola vyhlásená Sigfox IoT Challenge, ktorá má za cieľ motivovať vývojárov, študentov či investorov. Operátor bude vyhlasovať výzvy pravidelne podľa dopytu od partnerov na vývoj konkrétnych zariadení či riešení. Prvá výzva je vyhlásená na vytvorenie zariadenia pre diaľkový odpočet stavu elektromerov, aby si mohli zákazníci energetických spoločností priebežne kontrolovať spotrebu a byť upozorňovaní pri neobvyklej situácii. Druhá výzva je zameraná na vývoj seizmického snímača určeného pre bezpečnostné riešenia na súkromných pozemkoch. 

EU: Falošné správy a on-line dezinformácie

Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu zameranú na falošné správy a on-line dezinformácie a zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni zastupujúcu akademických zamestnancov, on-line platformy, spravodajské médiá a organizácie občianskej spoločnosti. Mali by prispieť k rozvoju celoeurópskej stratégie boja proti šíreniu falošných správ, ktorá sa má predložiť na jar 2018. 

On-line platformy a iné internetové služby poskytujú ľuďom nové možnosti kontaktov, diskusie aj získavania informácií. Šírenie správ, ktoré úmyselne zavádzajú a ovplyvňujú  vnímanie reality sa však stáva čoraz väčším problémom. Občania, sociálne média, spravodajské organizácie (vysielatelia, tlačené médiá, spravodajské agentúry, on-line médiá a overovatelia skutočností), výskumní pracovníci a verejné orgány sú vyzvané, aby sa do polovice februára podelili o svoje názory v rámci verejnej konzultácie. Jej účelom je zhromaždiť názory o tom, aké opatrenia by sa mohli prijať na úrovni EÚ s cieľom poskytnúť účinné nástroje na identifikáciu spoľahlivých a overených informácií v digitálnom veku.

Očakávajú sa príspevky v troch hlavných oblastiach: - - Rozsah problému, t. j. ako falošné správy vnímajú občania a zainteresované strany, do akej miery sú si vedomí problému on-line dezinformácií, alebo nakoľko dôverujú rôznym médiám.
- Posúdenie opatrení, ktoré už boli prijaté platformami, spravodajskými mediálnymi spoločnosťami a organizáciami občianskej spoločnosti na boj proti šíreniu falošných správ on-line ako aj stanovísk k úlohám a zodpovednosti príslušných zainteresovaných strán.
- Možné budúce opatrenia na zlepšenie prístupu občanov k spoľahlivým a overeným informáciám a na zabránenie šíreniu dezinformácií on-line.

Konzultácia sa zaoberá iba tými falošnými správami a on-line dezinformáciami, ktorých obsah nie je ako taký nezákonný, a preto sa na ne nevzťahujú existujúce európske ani vnútroštátne legislatívne a samoregulačné opatrenia.

Komisia zároveň vyzvala expertov na podanie prihlášok do skupine na vysokej úrovni zaoberajúcej sa falošnými správami, v rámci ktorej by poskytovali poradenstvo, pokiaľ ide o stanovenie rozsahu tohto javu, vymedzenie úloh a zodpovednosti príslušných zainteresovaných strán, pochopenie medzinárodného rozmeru, zohľadnenie existujúcich stanovísk a vypracovanie odporúčaní. Skupina by mala podľa možnosti zahŕňať niekoľko zástupcov každej oblasti expertízy, či už ide o akademickú obec alebo občiansku spoločnosť. Cieľom je vyvážený výber expertov. Výzva je otvorená až do polovice decembra. Expertná skupina na vysokej úrovni má začať pracovať v januári 2018, pričom bude pôsobiť niekoľko mesiacov.