utorok 27. februára 2018

Február 1948: Sedem desaťročí po nastolení komunistického režimu v Československu

Takmer 30 rokov po páde komunizmus si ľudia na Slovensku socializmus spájajú najmä s plnou zamestnanosťou a sociálnymi istotami. Mladí by v ňom už ale žiť nechceli.  

Podľa prieskumu si respondenti socializmus spontánne spájajú predovšetkým s prácou a právom či povinnosťou pracovať. Silne rezonovalo sociálne zabezpečenie občanov a ľahší prístup k bývaniu. Podľa prevládajúceho názoru socializmus garantoval sociálne istoty a socialistické školstvo či zdravotníctvo fungovali lepšie ako dnes. Silne rezonoval názor, že medziľudské vzťahy boli za socializmu lepšie, spoločnosť bola súdržnejšia a ľudia si menej závideli. Ako negatívne stránky socialistického zriadenia diskutujúci menovali obmedzené možnosti cestovania, cenzúru, obmedzovanie slobôd či problémy so zásobovaním.

Respondenti taktiež jednoznačne súhlasili s tvrdeniami, že socialistické výrobky boli kvalitnejšie a trvácnejšie, potraviny vďaka nižšiemu obsahu prídavných látok zdravšie ako dnes a ľudia si vzájomne viac pomáhali. Tieto výroky súhlasne prijímali všetky vekové skupiny. V menšej miere sa respondenti stotožnili taktiež s predstavou, že socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu, zdravotná starostlivosť bola oproti dnešku kvalitnejšia a ľudia sa dožívali vyššieho veku. Podľa prevládajúceho presvedčenia diskutujúcich bol socializmus taktiež sociálne spravodlivejší, štátne vlastníctvo podnikov bránilo tomu, aby zisky prúdili do rúk súkromníkov, socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a životné náklady ľudí boli nižšie než v súčasnosti.

Na druhej strane skôr odmietali tvrdenie, že socializmus bol slobodným režimom a ľudské práva sa dodržiavali. S prevažným nesúhlasom sa takisto stretli tvrdenia, že socialistický režim sa lepšie staral o životné prostredie a voľby prebiehali slobodne a demokraticky. Tieto výroky však boli medzi diskutujúcimi prijímané značne rozporuplne a názory sa naprieč vekovými kategóriami líšili. Respondenti mali možnosť si vybrať, či by preferovali život v socializme alebo v súčasnosti. Kým mladšie vekové skupiny (stredoškoláci a mladí ľudia do 35 rokov) sú jednoznačne pre život v súčasnosti, s pribúdajúcim vekom sa názory rôznia. Stredná veková kategória bola v odpovediach na túto otázku rozpolená, medzi najstaršími respondentmi by väčšia časť uprednostnila skôr život v socializme.  

Podľa kvalitatívneho prieskumu, ktorý pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v januári 2018 realizovala agentúra FOCUS metódou skupinových diskusií, tzv. focus groups. Uskutočnili sa štyri skupinové diskusie so štyrmi odlišnými vekovými skupinami respondentov: 1. stredoškoláci (15 – 19 rokov), 2. mladí (20 – 35 rokov), 3. stredný vek (40 – 55 rokov), 4. starší vek (56 – 70 rokov). Dve diskusie sa uskutočnili 17.1.2018 v Banskej Bystrici a ďalšie dve 18.1.2018 v Ružomberku. Celkovo sa na nich zúčastnilo 31 respondentov.