štvrtok 24. mája 2018

Novinka: reformuj.sk

Operačný program Efektívna verejná správa (OP EVS) bude fungovať na novom webe reformuj.sk, ktorý je určený nielen pre odbornú, ale aj pre širokú laickú verejnosť.  

Cieľom je ukázať implementáciu celého operačného programu. Hlavným prvkom je tak graf na úvodnej stránke, ktorý zobrazuje celkovú sumu vyčlenenú pre OP EVS podelenú na prioritné osi s ich alokáciami. Z nich vychádzajú už konkrétne projekty s konkrétnou zazmluvnenou sumou. Úvodná stránka ponúka cez graf pohľad na národné projekty, časom k nim pribudnú aj dopytovo-orientované projekty. Sumy v grafe sa budú meniť podľa zazmluvnených projektov, ktoré budú pribúdať - ide o grafické zobrazenie napĺňania zazmluvnených projektov. Nechýbajú ani informácie o rozpočte OP EVS: o celkovej alokácii, ktorá ja zazmluvnená a pracuje sa na nej, ako aj zostatok, ktorý bude využitý na nové výzvy a vyzvania.

Hlavným ťažiskom je orientácia na projekty, kľúčový prvok každého operačného programu. Na webe sa k nim dá dostať troma spôsobmi. Prvou cestou je šesť bannerov rozdelených podľa oblastí, ktorým sa OP EVS v rámci reformy verejnej správy venuje:  Verejné služby, Fungovanie štátu, Hospodárenie štátu, Ľudské zdroje, Súdny systém a Občianska spoločnosť. Druhým spôsobom je možnosť dostať sa k projektom cez úvodný graf. Treťou možnosťou je cesta prostredníctvom odbornej terminológie cez prioritné osi v hlavnom hornom menu. Webová stránka ponúka aj tzv. kartu projektu. Okrem textových informácií o projekte uvádza tiež jeho percentuálne napĺňanie ako aj napĺňanie jeho ukazovateľov vo forme kriviek a budíkov. Zámerom je ukázať celý „životný cyklus projektu“. Materiály sú na webe zverejnené vo formáte, ktorý je možné stiahnuť.  

Radíme: Chemikálie v kozmetike

O nepriaznivých účinkoch kozmetiky s obsahom chemických zložiek ste už určite počuli. Niektoré škodlivé prísady sa ale môžu skrývať pod nenápadnými názvami. Viete ich skutočne rozpoznať? 

Keď si pozornejšie prečítate informácie na obale kozmetického výrobku zistíte, že vo vnútri na prvý pohľad prírodnej a šetrnej kozmetiky je často len minimum skutočne organických zložiek. Odborníci preto odporúčajú kontrolovať zloženie, aby ste nekúpili namiesto prírody nechtiac syntetiku. Riskujete tak alergie a nepríjemné kožné reakcie.

Stačí vedieť, ktoré zložky šetrná kozmetika nesmie obsahovať – parabény, silikóny (methicone/siloxane), Sodium Lauryl Sulfate (SLS) a Sodium Laureth Sulfate (SLES), propylén glykol (PG) a polyetylén glykol (PEG), minerálny olej alebo vazelínu (parrafin/petrol), syntetické vonné látky, chlór (amoniak), hliník, limonén, ftaláty či dioxán. Všetky tieto zložky sú totiž syntetického pôvodu, a dokonca viaceré z nich sú vedľajším produktom ropného priemyslu. Bolo zistené, že parabény dokážu narušiť fyziológiu dôležitých funkcií a majú mierne estrogénové účinky na telo. Môžu spôsobiť alebo urýchliť vznik rakoviny prsníka či lokálne kožné reakcie. Ak sa vyhnete spomínaným zložkám na etiketách výrobkov, môžete byť pokojní, že na seba nedávate žiadnu ropu či škodlivú chémiu. 

Smartfóny: Sú s nami už 20 rokov a čoraz viac aj s internetom

Rok 2017 priniesol zlom - po dvoch desaťročiach sa prvýkrát viac ako polovica globálnej internetovej populácie pripája k internetu prostredníctvom mobilného zariadenia. Slovensko tento trend nasleduje.

Podľa Connected Consumer Study predstavuje využívanie mobilného internetu na globálnej úrovni 76%, pričom jednotlivé trhy sa pohybujú na úrovni od 98% v Saudskej Arábii, 60% na Slovensku až po 51% na Ukrajine. Na Slovensku využívanie internetu takmer dosiahlo svoju kapacitu, keďže v roku 2017 využívalo internet na súkromné účely až 85% domácej populácie, pričom 80% z nich využíva internet každý deň. Podiel ľudí, ktorí sú on-line každodenne, vzrástol zo 62% v roku 2013 na 68% v roku 2017. Štúdia tiež zistila, že používanie smartfónov na Slovensku sa zvýšilo zo 46% v roku 2013 na 70% v roku 2017, zatiaľčo používanie desktopov v rovnakom čase mierne, ale konštantne klesalo.V roku 2017 tvoril na Slovensku podiel používateľov internetu, ktorí využívajú na vyhľadávanie smartfón rovnako často ako počítač až 43%, v prípade sledovania videí 34% a v prípade nákupov on-line 21%. Tieto údaje sa od roku 2013 takmer zdvojnásobili (21% vyhľadávanie, 15% sledovanie videí a 11% nákupy on-line).

Podľa štúdie až pri 53% návštevách je ale stránka opustená, ak jej načítanie na mobilných zariadeniach trvá tri alebo viac sekúnd. Každý druhý používateľ očakáva, že stránka sa načíta za menej ako 2 sekundy a 46% ľudí tvrdí, že zdĺhavé načítavanie stránok je jednou z vecí, ktoré nemajú radi pri prehliadaní webu na mobilných zariadeniach. Na konci roka 2017 Google otestoval rýchlosť otvárania cieľových stránok mobilných reklám v 21 krajinách a 10 rôznych odvetviach. Na Slovensku je priemerná doba načítania webstránky v súčasnosti 8,7 sekundy, čo je o niečo lepšie ako európsky priemer (9,124 sekundy). Zároveň to však je o viac ako 5 sekúnd pomalšie ako najlepšia dosiahnutá rýchlosť, ktorá predstavuje 3 sekundy. Slovensko sa tak v rebríčku krajín umiestnilo na štvrtom mieste spolu so Španielskom. Lepšiu priemernú rýchlosť načítania mobilných stránok majú len v Rumunsku, Nemecku a Holandsku.    

Štúdia Connected Consumer Study spoločnosti Google zisťuje každý rok digitálne návyky ľudí po celom svete. V rámci aktuálnej štúdie bolo v prieskume zapojených 79.000 respondentov zo 63 krajín vrátane Slovenska, čo predstavuje viac ako 2 milióny minút rozhovorov.

EU: Rozpočet na rok 2019

Európska komisia predložila návrh rozpočtu únie na rok 2019, v ktorom sa počíta so 166 miliardami EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. Predstavuje zvýšenie o 3% oproti roku 2018, pričom ťažisko tvoria investície do silnejšieho a odolnejšieho európskeho hospodárstva a na podporu solidarity a bezpečnosti na obidvoch stranách hraníc EÚ. 

V poradí šiesty rozpočet v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014 až 2020 neprekračuje stanovené obmedzenia. Návrh je založený na predpoklade, že Spojené kráľovstvo bude po svojom vystúpení z EÚ dňa 30. marca 2019 naďalej prispievať k plneniu a bude sa podieľať na vykonávaní rozpočtu EÚ do konca roku 2020 tak, ako keby bolo členským štátom. Návrh spoločne prerokujú Európsky parlament a členské štáty Európskej únie. Začiatkom tohto mesiaca EK predložila aj návrh pragmatického a moderného dlhodobého rozpočtu únie na obdobie rokov 2021 – 2027.

Finančné prostriedky určené na podporu hospodárskeho rastu predstavujú v roku 2019 spolu takmer 80 miliárd EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. To zahŕňa navýšenie prostriedkov pre vlajkové programy:
* 12,5 miliardy EUR (+8,4 % oproti roku 2018) na výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020, vrátane 194 miliónov EUR na nový európsky spoločný podnik vysokovýkonnej výpočtovej techniky,
* 2,6 miliardy EUR na vzdelávanie v rámci programu Erasmus+ (+10,4 % v porovnaní s rokom 2018),
* 3,8 miliardy EUR v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) (+36,4 % oproti roku 2018) na infraštruktúrne siete,
* ďalších 233,3 milióna EUR na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí žijúcich v regiónoch, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí vysoká; tieto prostriedky doplnia financovanie poskytované z Európskeho sociálneho fondu.

Komisia očakáva, že programy politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 budú v roku 2019 po povzbudivých signáloch na konci minulého roka pri financovaní vo výške 57 miliárd EUR (+ 2,8% oproti roku 2018) naďalej naplno fungovať a že financovanie poľnohospodárskej politiky zostane stabilné na úrovni takmer 60 miliárd EUR (+ 1,2% v porovnaní s rokom 2018).

Okrem zabezpečenia konsolidácie doterajšieho úsilia tento návrh rozpočtu tiež zahŕňa podporu pre nové iniciatívy:
* 103 miliónov EUR pre Európsky zbor solidarity, vďaka ktorým sa vytvoria príležitosti pre mladých ľudí, aby pracovali ako dobrovoľníci v rámci projektov vo svojich vlastných krajinách alebo v zahraničí,
* 11 miliónov EUR na zriadenie Európskeho orgánu práce, čo pomôže zabezpečiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily v rámci vnútorného trhu a zjednodušiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi,
* 40 miliónov EUR na rozšírenie programu na podporu štrukturálnych reforiem zameraného na vykonávanie štrukturálnych reforiem v členských štátoch,
* 245 mil. EUR na zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu na účely podpory európskeho obranného priemyslu a dosiahnutia pokroku smerom k európskej obrannej únii,
* 150 miliónov EUR na posilnenie reakcie na zemetrasenia, lesné požiare a iné katastrofy v Európe prostredníctvom rezervných kapacít civilnej ochrany na úrovni EÚ vrátane zariadení a tímov „rescEU“,
* 5 miliónov EUR je určených na vytvorenie novej Európskej prokuratúry na trestné stíhanie cezhraničnej trestnej činnosti vrátane podvodov, prania špinavých peňazí a korupcie. Na ochranu občanov a podnikov pred kybernetickými útokmi sa prijmú ďalšie opatrenia. 

streda 23. mája 2018

e-Služby: Väčšina používateľov je spokojná

Pod názvom elektronické služby štátu ľuďom ako prvé napadnú diaľničné známky, informácie z katastra a daňové priznania. Používatelia oceňujú úsporu času a komfort.  

To sú niektoré zistenia, ktoré priniesol prieskum Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu o spokojnosti s elektronickými službami štátu. Zároveň podľa vicepremiéra potvrdil, že najpotrebnejšou zmenou v on-line službách je ich zjednodušenie.

Telefonický prieskum medzi dospelými Slovákmi, bežnými používateľmi e-služieb a firmami prebiehal od 12. januára do 6. februára 2018. Viac ako polovica občanov a viac než 62% firiem, ktorí využili e-služby, je s nimi spokojná. Až 80% podnikateľov je presvedčených o tom, že on-line vybavovanie je lepšie, ako ísť osobne na úrad. Naopak priamu nespokojnosť deklarovalo len 10%  opýtaných, rovnako zo segmentu občanov ako aj firiem.

SR: Kontaminácia životného prostredia

Prostredníctvom rastlín sa toxické látky môžu dostať až do ľudského tela a ohroziť tak zdravie. Vhodne zvolené druhy rastlín sa ale môžu využiť aj ako alternatívny spôsob očisťovania znečistených území.  

Podobne ako človek aj rastliny, ktoré prijímajú väčšinu živín koreňmi, sú konfrontované s prvkami a látkami, ktoré nielenže nepotrebujú, ale sú pre ne aj škodlivé. Tie sa v rastlinách môžu hromadiť a pokračovať v potravovom reťazci ďalej až do nášho tela. „Záhadné stúpanie počtu civilizačných chorôb, alergií, problém s plodnosťou, to nie sú mediálne strašiaky, ale skutočnosť. Je to nepopulárna, politikmi a producentmi potravín neobľúbená téma. V niektorých častiach sveta, a nie tak dávno ani v našej časti sveta, nepublikovateľná“, vysvetľuje prof. RNDr. Alexander Lux, CSc. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Z opustených baní a skládok po ťažbe na Slovensku sa podľa neho dodnes uvoľňujú nebezpečné látky a viaceré polia sú zamorené toxickými látkami, lacnými hnojivami a ochrannými látkami, bez ktorých sa v intenzívnom poľnohospodárstve nezaobídeme. Príležitostne sa tiež objavujú informácie o BETEX-e (benzén-toluén-etylbenzén-xylén) v podzemných vodách či úložiskách dnes zakázaných pesticídov, insekticídov a fungicídov.

Jedným z alternatívnych riešení týchto problémov je „očisťovanie“ prostredia rastlinami, tzv. fytoremediáciou. Očisťovanie prebieha aj samovoľne, keď jedovaté skládky či jazerá postupne zarastajú vegetáciou, ktorá toxické látky do seba prijíma, alebo v prípade organických látok ich aj metabolicky upravuje či rozkladá. „Tento proces sa dá urýchliť a zefektívniť výberom vhodných rastlinných druhov, zabezpečením, že značná časť toho, čím je koreňová sústava obklopená a čo sa za bežných okolností rastlina snaží neprijať, sa transportuje do nadzemnej časti, ktorá sa dá zozbierať a pri niektorých kovoch v ideálnom prípade dokonca aj recyklovať. Na druhej strane je tu hľadanie a šľachtenie rastlín, ktoré využívame ako zdroj potravy, so zníženým transportom škodlivín z koreňa do nadzemných častí, do plodov či semien, ktoré konzumujeme vo veľkých množstvách“, ozrejmil profesor Lux.

Tím experimentálnej biológie sa tiež venuje téme kremíka v rastlinách, ktorý predstavuje v rámci fyziológie rastlín určitú anomáliu. Nie je považovaný za esenciálny prvok, aj keď ho mnohé druhy akumulujú vo významných množstvách. V posledných desaťročiach sa objavuje stále viac dôkazov o jeho mimoriadnosti v oblasti ochrany rastlín voči pôsobeniu stresu. „Naše experimenty ukázali, že aplikácia kremíka má prospešný vplyv na prekonávanie rôznych foriem abiotického a biotického stresu, či už ide o stres z prítomnosti ťažkých kovov, iných toxických prvkov, alebo dokonca o ochranu rastlín pred atakom parazitických rastlín ničiacich úrodu. Mechanizmus pôsobenia kremíka v rastlinách stále nie je dokonale preskúmaný vo všetkých aspektoch, čo nám otvára ďalšie možnosti našej vedeckej realizácie,“ uzatvára biológ UK. 

Dohovor o biologickej diverzite: 25. výročie

V roku 1992 sa väčšina krajín stretla v Rio de Janeiro na  svetovom summite Zeme (konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji) a prijala jedinečnú dohodu pre záchranu života na zemi – Dohovor o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity). Do platnosti vstúpil 29. decembra 1993.    

Vedecké indikátory naďalej upozorňujú na stratu biodiverzity ako aj ekosystémy, ktorých zlý stav ohrozuje naše životy a rozvoj na našej planéte. Dohovor a jeho 25. výročie je príležitosťou zdvojnásobiť spoločné úsilie pri dosiahnutí jeho cieľov. Ochrana prírody a biodiverzity na Slovensku nie je len agenda Ministerstva životného prostredia SR, mala by spájať na Slovensku väčšinu rezortov. Každý ekonomický sektor si musí uvedomiť, že príroda a biodiverzita tvorí svojim prírodným kapitálom základ pre úspešné podnikanie – či už je to zdravá pôda pre poľnohospodárstvo, zdravé stromy a lesy pre lesné hospodárstvo, dostatok rýb a čistá voda pre rybné hospodárstvo, pekné, čisté a nedotknuté prírodné zdroje pre cestovný ruch, ochrana rastlín a živočíchov pre zdravotníctvo a farmaceutický priemysel a i.

Tento prírodný kapitál je zväčša tvorený našimi ekosystémami a tie zase tvoria určité služby, ktoré nazývame ekosystémovými službami. Napríklad cestovný ruch je závislý od kvalitného prírodného prostredia a priamo súvisí s ochranou prírody. Aj zdravotníctvo si musí uvedomiť, že bez zdravej prírody a životného prostredia svojimi liekmi a novými nemocnicami svojim pacientom nepomôže. Zastavenie straty biodiverzity významne prispeje k skvalitneniu ekosystémových služieb, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zdravý, kvalitný a bezpečný život obyvateľstva.

Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 sa Slovenská republika začala výraznejšie zaoberať najmä implementáciou legislatívy EÚ a prípravou sústavy Natura 2000, avšak aj iné politiky EÚ priamo alebo nepriamo výrazne prispievajú ku ochrane prírody, biodiverzity a krajiny nielen na Slovensku. 

Aktuálne: Viac peňazí pre NedisKVALIFIKUJ SA!

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zvýšilo pôvodných 17 miliónov eur z európskych zdrojov na výzvu zameranú na podporu celoživotného vzdelávania na 26 miliónov eur. Dôvodom bol veľký záujem žiadateľov aj úspešné splnenie stanovených podmienok na poskytnutie príspevku.  

Zvýšenie finančných prostriedkov umožní realizovať väčší počet kvalitných projektov na podporu celoživotného vzdelávania. Zamerané majú byť na zvýšenie kvality a efektívnosti celoživotného vzdelávania s dôrazom na rozvoj kľúčových kompetencií. Podporených bude približne 160 projektov, z ktorých sa niektoré už realizujú.  

Ministerstvo zároveň deklarovalo, že nebude vyhlasovať tretie hodnotiace kolo výzvy. V budúcnosti plánuje podporovať tému celoživotného vzdelávania prostredníctvom dopytovo orientovaných výziev a vyzvaní a národných projektov. Zoznam schválených, ale aj neschválených žiadostí bude zverejnený na internetových stránkach ministerstva aj na webe ludskezdroje.gov.sk.

utorok 22. mája 2018

Aktuálne: Požičiavaniu peňazí sa nevyhýbame

Podľa prieskumu PROFI CREDIT Slovakia až 47,3% oslovených respondentov má k požičiavaniu peňazí pozitívny, či skôr pozitívny vzťah. Ak sa ale rozhodneme požičať si peniaze, zvyčajne ide o drahšie veci, na ktoré si nevieme našetriť.  

Z 1.050 respondentov si len 6% odmieta peniaze požičať bez ohľadu na okolnosti a 46,2% je ochotných urobiť tak len v nevyhnutnom prípade. Zodpovednejšie pristupujú k zadlžovaniu ženy: iba 9,7% má k požičiavaniu peňazí pozitívny alebo skôr pozitívny vzťah oproti 16,3% oslovených mužov. Sprísňovanie podmienok čerpania pôžičiek a úverov ľudí názorovo rozdeľuje. Celkovo 51,3% oslovených respondentov uviedlo, že v súčasnosti je pre nich získať potrebný úver ťažšie, ako tomu bolo v minulosti. Až 40,4% ale vníma sprísnenie legislatívnych pravidiel pozitívne, a to najmä z dôvodu vlastnej ochrany, pred možným nesplácaním úveru. Ambivalentných však bolo v tejto otázke až 35,2% respondentov, ktorí zmeny legislatívy vnímajú rozporuplne. Obavy z ďalšieho sprísňovania pravidiel poskytovania a čerpania pôžičiek a úverov pociťuje 46,5% oslovených respondentov, pričom je zaujímavé, že až 57,1% z nich spadá do skupiny vysokoškolsky vzdelaných. Zároveň 47,8% respondentov súhlasilo s názorom, že legislatívne zásahy štátu voči nebankovým spoločnostiam obmedzili dostupnosť úverov pre bežných Slovákov.

Problematickosť čerpania pôžičiek a úverov nás na druhej strane zdá sa núti viac sporiť. V rámci realizovaného prieskumu 54% respondentov potvrdilo, že sa snažia peniaze šetriť peniaze pravidelne. Občas si niečo usporí 37% respondentov a doslova zo dňa na deň, bez snahy ušetriť si peniaze žije približne 9% oslovených. Zároveň sa potvrdilo, že s výškou dosiahnutého vzdelania zároveň stúpa snaha zabezpečiť sa šetrením na horšie časy  a nepredvídateľné situácie

Upozorňujeme: Podvody pri vymáhaní dlhov

V uplynulých dňoch údajný zamestnanec exekútorského úradu oslovil zamestnávateľa s výzvou na úhradu dlhu voči Sociálnej poisťovni, pričom ako kontaktné číslo účtu uviedol číslo účtu v komerčnej banke a nesprávny variabilný symbol.

Dlžník však svoje záväzky uhrádza vždy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V prípade zaslania výzvy v mene súdneho exekútora na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne sa odporúča preveriť si existenciu záväzku priamo v pobočke poisťovne a zároveň preveriť, či číslo účtu zodpovedá účtu, ktorý má exekútor zverejnený na stránke Slovenskej exekútorskej komory.

Poisťovňa od 1. júla 2017 získala právomoc v správnom konaní vymáhať svoje pohľadávky sama, a preto v prípadoch, v ktorých sa dlh začal vymáhať po 1. júli 2017, dlžníci nemôžu dostať príkaz na úhradu od exekútorského úradu, ale priamo od Sociálnej poisťovne. Dlžné poistné a penále poisťovňa vymáha tromi spôsobmi, a to v tzv. správnom konaní, prostredníctvom mandátnej správy alebo exekútora, avšak vždy až po tom, ako ich najskôr na uhradenie dlhu vyzve písomne rozhodnutím, voči ktorému sa môžu do 15 dní odvolať.  

Trend: Aj Slováci podceňujú svoje dlhy

Počet extrémnych dlžníkov stále stúpa. Dlhujú bankám, nebankovým spoločnostiam, mobilným operátorom, elektrárňam či plynárňam. Iba v evidencii EOS KSI Slovensko je 44 ľudí, ktorí majú viac ako desať záväzkov. Rekord drží 54-ročný muž z Brezna, ktorý má aktuálne až 21 záväzkov.      

S dlhmi bojujú ľudia bez ohľadu na to, kde bývajú a koľko majú rokov. Veľa dlhov si vyrábajú tak Bratislavčania, Žilinčania či Košičania, ale aj ľudia z Čerhova, Sečoviec či Pôtora. Vekový priemer ľudí, ktorí majú viac ako desať záväzkov, je 51 rokov. Medzi týmito dlžníkmi sa však objavili aj tridsiatnici či takmer sedemdesiatnici. „Počas života sa ľudia dostávajú do rôznych situácií – v mladosti sa snažia zabezpečiť bývanie a rodinu, v starobe zase musia platiť vysoké poplatky napríklad za zdravotnú starostlivosť. Ak siahnu po pôžičke a neskôr ju nedokážu splácať, veľmi rýchlo sa dostanú do dlhovej špirály. Prestanú platiť za elektrinu, plyn či mobil, alebo si vezmú ďalšiu pôžičku, ktorou splácajú tú prvú", vysvetľuje Michal Šoltes.

Ak už ľudia majú veľa dlhov a nedokážu ich splácať, majú niekoľko možností. Požičať si od rodiny alebo známych, dohodnúť sa s veriteľmi a splácať im po malých čiastkach, či napríklad predať časť svojho majetku. Prvým krokom je však komunikácia! Prevažná časť dlžníkov nekomunikuje, zatajuje sa, alebo opakovane zavádza, že zaplatí. V extrémnych prípadoch nastáva posledná forma riešenia, a tou je súd a exekúcia. 

EU: Telekomunikačné služby on-line

Európska komisia a národné orgány na ochranu spotrebiteľa uverejnili výsledky celoeurópskeho skríningu 207 webových lokalít, ktoré ponúkajú služby telefonovania v pevnej/mobilnej sieti, internetu či audio a video streamingu. 

Podľa prieskumu 163 z týchto webových lokalít možno porušuje právne predpisy EÚ o ochrane spotrebiteľa. Medzi najčastejšie zistené problémy patria reklama údajne bezplatných alebo zľavnených balíkov, ktoré sú v skutočnosti viazanými ponukami, nedostatočný systém riešenia sporov alebo, že tieto webové lokality môžu jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez toho, aby o tom spotrebiteľa informovali, alebo mu to zdôvodnili.

Hlavné zistenia:
* v 50% webové lokality propagovali službu zadarmo alebo so zľavou v prípadoch, kedy ju bolo možné získať len ako súčasť viazaného balíka služieb;
* v 78,7% webové lokality neuvádzali odkaz na platformu na riešenie sporov online;
* na 40,6% webových lokalít nebol uvedený žiadny opis systému riešenia sporov;
* 31,9% webových lokalít môže jednostranne zmeniť podmienky zmluvy alebo charakteristiky služby bez informovania spotrebiteľa či bez toho, že spotrebiteľ by mohol zmluvu zrušiť;
* 25,1% webových lokalít neposkytlo jasné alebo pravdivé informácie o možnostiach náhrady a vrátenia peňazí v prípadoch, keď ponúkaná služba nezodpovedá tomu, za čo klient zaplatil;
* 21,7 % webových lokalít neuviedlo jasné a komplexné informácie o automatickom predĺžení obnove zmluvy.

Vnútroštátne orgány podrobnejšie preveria všetkých 163 webových lokalít, pri ktorých boli zistené nezrovnalosti a budú žiadať nápravu. Orgány zodpovedné za spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa zabezpečia, aby webové lokality postupovali v zmysle zákona, pričom využijú vnútroštátne postupy presadzovania práva. Komisia nedávno navrhla aj Novú dohodu pre spotrebiteľov, ktorá posilní možnosti reakcie na obchodníkov využívajúcich nekalé obchodné praktiky a príslušným orgánom umožní dôraznejšie presadzovať pravidlá EÚ na ochranu spotrebiteľa.

Podľa hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov EÚ z roku 2016, v ktorej sa sleduje názor spotrebiteľov na viac ako 40 trhov, sektor telekomunikácií má na svedomí najvyššie celkové poškodzovanie spotrebiteľa. 

pondelok 21. mája 2018

SR: Frekvencie v pásme 10 GHz

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zverejnil nové výzvy do výberových konaní na pridelenie frekvencií z pásma 10 150 – 10 650 MHz (10 GHz) formou elektronickej aukcie v okresoch: Bardejov, Dolný Kubín, Hlohovec a Malacky.  

Predmetom každého z týchto výberových konaní je šesť frekvenčných blokov, každý so šírkou 14 MHz (2x7 MHz) duplexne. Účastník výberového konania sa môže uchádzať o ľubovoľný počet frekvenčných blokov. Jediným hodnotiacim kritériom je ponúknutá výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií. Vyvolávacou cenou pre každý ponúkaný frekvenčný blok je 550 €. Ponuka do výberového konania musí byť doručená na podateľňu RÚ osobne alebo poštou najneskôr do 11.06.2018 do 13:30 h. Neoddeliteľnou súčasťou je zloženie peňažnej zábezpeky vo výške 600 € pripísaná na účte pred uplynutím lehoty určenej na predloženie ponuky do výberového konania.    

Frekvencie z pásma 10 GHz sú určené na zriadenie a prevádzkovanie verejnej bezdrôtovej prístupovej elektronickej komunikačnej siete za účelom poskytovania elektronických komunikačných služieb koncovým používateľom. 

Novinka: On-line poradňa o testovaní liekov

Do klinického skúšania sa ročne zapojí okolo 9.000 Slovákov. Pacienti získajú informácie o testovaní liekov aj v bezplatnej on-line poradni, ktorú zriadila Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) v spolupráci s Asociáciou na ochranu práv pacientov SR. 

Poradňa na webovej stránke AIFP má uľahčiť hľadanie informácií o aktuálnych klinických skúšaniach prebiehajúcich na Slovensku a tiež zjednodušiť proces prepojenia pacienta a jeho lekára s výskumnými centrami. Cieľom je získať jednoduchým spôsobom informácie o relevantných klinických skúšaniach na Slovensku. Pacient vyplní na stránke formulár, na základe ktorého mu budú vyhľadané prebiehajúce klinické skúšania so zreteľom na jeho diagnózu z nezávislých a verejne dostupných zdrojov. Súčasťou spätného emailu z poradne bude jedna príloha určená lekárovi, ktorý následne pomôže pacientovi kontaktovať sa na príslušné centrum a zhodnotiť s danými odborníkmi, či je, alebo nie je vhodným pre účasť v prebiehajúcom skúšaní.      

Klinické skúšanie prebieha v niekoľkých fázach za prísnych podmienok. Jeho cieľom je dokázať efektívnosť a bezpečnosť lieku či liečebného postupu. Bez toho by regulátory liek pre použitie v bežnej praxi neschválili. Kým sa nový liek uvedie na trh, prejde 12 až 13 rokov. Priemerné náklady na vývoj jedného lieku dosahujú až dve miliardy amerických dolárov, ktoré hradí výlučne výrobca. Liečba a zdravotná starostlivosť poskytnutá v rámci klinického skúšania tak finančne nezaťažuje ani pacientov, ani zdravotné poisťovne. Farmaceutické firmy testujú na Slovensku najčastejšie lieky na liečbu nádorov, ochorení tráviaceho traktu či cukrovky ako aj na neurologické, reumatické, srdcové či infekčné ochorenia.

DESI 2018: Slovensko je priemerné

Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) monitoruje pokrok členských štátov EÚ v oblasti digitalizácie. Zameriava sa na päť kapitol: pripojenie k internetu, ľudský kapitál, využívanie internetových služieb, integrácia digitálnych technológií a digitálne verejné služby.

V celkovom hodnotení skončilo Slovensko spomedzi 28 členských krajín únie na 20. mieste. Celkovo možno konštatovať, že v každom z ukazovateľov nastal určitý posun vpred napriek tomu, že celkové umiestnenie v rebríčku sa v porovnaní s vlaňajškom nezmenilo. Slovensko tak patrí do skupiny krajín so slabými výsledkami.

Výsledky DESI ukazujú, že Slováci sú priemernými používateľmi internetu a náležite využívajú rôzne on-line služby. Dostupnosť pripojenia a služieb 4G je dostatočne rozšírená, avšak ultrarýchle širokopásmové pripojenie je nad priemerom EÚ. Pokiaľ ide o ľudský kapitál, aj napriek rastúcemu dopytu na trhu práce, je ponuka odborníkov v oblasti IKT stále pod priemerom EÚ.

Najväčší progres bol zaznamenaný v dvoch oblastiach:
· Integrácia digitálnych technológií - postup z 21. miesta na 18.
· Digitálne verejné služby - postup z 24. na 20. miesto.
V praxi tak napríklad viac podnikov využíva na výmenu informácií balíkový softvér, zvýšilo sa aj využívanie sociálnych médií na interakciu so zákazníkmi a viac firiem zaviedlo on-line predaj.

CERN: Slovenská republika je aktívnym členom

Na CERN prispieva SR približne 5 miliónmi švajčiarskych frankov ročne (cca 4 milióny a 226 tisíc eur). Pracuje tu viacero slovenských vedcov a organizácia poskytuje tiež ďalšie príležitosti pre výskumníkov.

Slovensko po 7 rokoch opäť hostilo zasadnutie RECFA (Európskeho výboru pre budúce urýchľovače). Aj o slovenských vedcoch, inžinieroch a špecialistoch, ktorí sa podieľajú na vývoji a výrobe komponentov pre náročné experimenty v časticovej fyzike, tak bolo pracovné stretnutie vicepremiéra Richarda Rašiho s generálnou riaditeľkou CERN Fabiolou Gianotti. Návratnosť nášho vkladu je podľa R. Rašiho až 2:1. „Protihodnotou sú napríklad zákazky, ktoré slovenské firmy od CERN získavajú na dodávku komponentov pri budovaní technickej infraštruktúry nevyhnutnej pre experimentálny výskum, akými sú manipulátory na supravodivé magnety, ktoré dodali Závody ťažkého strojárstva v Košiciach. Oceľové platne pre obrovský kalorimeter experimentu ATLAS vyrobili v Novej Dubnici, zdvíhacie zariadenia v Prešove a elektroniku v Košiciach“, dodal R. Raši. Oficiálne sa SR podieľa na aktivitách CERN prostredníctvom MŠVVŠ SR – Výbor pre spoluprácu SR s CERN.

Európska organizácia jadrového výskumu so sídlom v Meyrin vo Švajčiarsku vo zameriava na výskum najmä v oblasti časticovej fyziky. V súčasnosti má 22 členských štátov vrátane Slovenska. Najznámejšie laboratórium CERN je Veľký hadrónový urýchľovač (LHC). Synchrotrón LHC je najväčší urýchľovač častíc na svete, vďaka ktorému bola v roku 2012 potvrdená častica Higgsov bozón (Nobelova cenu za fyziku, 2013). V laboratóriách CERN vznikli aj ďalšie objavy a inovácie, napríklad koncepcia webových stránok a internetového prehliadača v roku 1990.

piatok 18. mája 2018

On-line: Kalkulačka na výpočet poistného

Sociálna poisťovňa pripravila na svojej webovej stránke kalkulačku na informatívny výpočet poistného od 1. júla 2018. Podľa nej SZČO zistia, či sú od 1. júla 2018 povinní platiť poistné na sociálne poistenie a môžu si tiež informatívne vypočítať jeho výšku.  

Do kalkulačky SZČO najprv vloží údaj o príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to bez odpočítania výdavkov. Kalkulačka oznámi, či SZČO k 1. júlu 2018 vzniklo, alebo naďalej trvá povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, alebo či jej poistenie zaniklo. Ak je povinná platiť poistné, pokračuje sa vo výpočte po zadaní vypočítaj vymeriavací základ podľa pokynov. V prípade, že SZČO pozná svoj vymeriavací základ, môže do kalkulačky zadať iba tento údaj.

Výpočet v on-line kalkulačke je informatívny a SZČO bude Sociálna poisťovňa informovať do 23. júla 2018. Poisťovňa pošle SZČO oznámenie, ak jej od 1. júla 2018 vzniká povinné poistenie a tiež, ak jej povinné poistenie pokračuje, alebo zaniká. Prvú platbu za júl 2018 potom SZČO uhradí do 8. augusta 2018. Sociálna poisťovňa neskôr podobne informuje aj SZČO, ktoré majú predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. 

Upozorňujeme: Solárium nie je zdravou alternatívou slnečného žiarenia

Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR opálenie zo solária nechráni kožu pri letnom pobyte na slnku. Poskytuje iba ochranu porovnateľnú s nízkym ochranným faktorom. Naopak používanie solária spolu s nadmerným vystavovaním sa slnečnému žiareniu zohráva významnú úlohu v náraste melanómu kože.      

Koža má obmedzenú schopnosť regenerácie, čo môže pri neuváženej expozícii UV žiarenia spôsobiť, že niektoré bunky zostanú trvalo poškodené. Kožné defekty sa nemusia prejaviť okamžite. Veľmi rizikové je nárazové a niekoľkonásobné spálenie pokožky v detstve, prípadne v mladom veku, pretože takéto priestupky sa kumulujú a po rokoch môžu vyústiť až do rakovinového procesu. Pri nadmernej expozícii UV žiarenia môže dôjsť k akútnym prejavom, ako je zvýšená tvorba pigmentových znamienok, zvýšená citlivosť až zápal kože, vysušenie respektíve zhrubnutie pokožky, vznikajú imunologické zmeny. Po dlhšom čase nastáva predčasné starnutie kože. Pri chronickej expozícii UV žiarenia dochádza k poškodeniu DNA a tvorbe prekanceróz, čo vedie k vzniku nezhubných a zhubných nádorov vrátane malígneho melanómu. Zvlášť citlivo reagujú na UV žiarenie oči, kde hrozí rovnako trvalé poškodenie.

Úrad verejného zdravotníctva SR zdôrazňuje, že návšteve solária by sa mali vyhnúť osoby mladšie ako 18 rokov, tehotné ženy a ľudia s potlačenou imunitou po transplantáciách. Obchádzať by ich mali aj osoby s teplotou a akoukoľvek infekčnou chorobou vrátane prechladnutia, tiež ľudia s albinizmom a bledým typom pokožky s rozmnoženými pigmentovými materskými znamienkami, osoby s veľkým počtom névov a materskými znamienkami väčšími ako päť milimetrov. Solárium nie je vhodné ani pre osoby s čerstvými a chronickými jazvami na koži, s akútnym a chronickým poškodením kože, alergiami na slnečné žiarenie či ľudí po operácii očných šošoviek a chorobách zraku.      

Vlani bolo na Slovensku evidovaných 731 zariadení solárií. Pri kontrolách sa zistilo, že na Slovensku je stále mnoho prevádzok, ktoré porušujú legislatívne predpisy a nedodržiavajú celkovú hygienickú úroveň. Kontroly často odhalia aj pochybenia pri používaní UV žiaričov, ktorých produkcia UV žiarenia prekročila legislatívou stanovenú limitnú hodnotu. Minulý rok bolo po kontrolách v soláriách uložených 49 pokút v sume 15.930 eur. 

EU: Stop testovaniu na zvieratách

Európska únia by mala spustiť diplomatickú ofenzívu zameranú na celosvetový zákaz testovania kozmetiky na zvieratách od roku 2023.  

Predaj kozmetických výrobkov, ktoré boli testované na zvieratách, je v rámci EÚ zakázaný od roku 2013. Približne 80% krajín však naďalej umožňuje testovanie a predaj kozmetiky testovanej na zvieratách. Poslanci poukázali aj na nedostatky systému fungujúceho v EÚ. Niektoré kozmetické prípravky sú totiž naďalej testované na zvieratách, avšak za hranicami EÚ. Tieto výrobky prechádzajú na území únie pred ich umiestnením na trh ďalšími testami, pri ktorých sa však už využívajú alternatívne metódy.

Podľa uznesenia Európskeho parlamentu sa väčšina zložiek prítomných v kozmetických výrobkoch používa aj v iných výrobkoch, akými sú lieky, čistiace a pracie prostriedky či potraviny. Na tieto zložky sa vzťahuje iná legislatíva, ktorá môže povoľovať ich testovanie na zvieratách. Nedostatok spoľahlivých informácií o kozmetických výrobkoch dovážaných do EÚ z tretích krajín, kde boli testované na zvieratách, predstavuje naďalej závažný problém. Uznesenie odmieta akékoľvek oslabenie zákazu testovania kozmetiky na zvieratách v EÚ prostredníctvom prebiehajúcich obchodných rokovaní či pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.

Únia by mala zaistiť, že na trh EÚ sa zo zahraničia nedostanú žiadne výrobky testované na zvieratách. Parlament vyzval lídrov členských štátov a EÚ, aby využili svoje diplomatické siete na vytvorenie koalície na podporu celosvetového zákazu testovania kozmetických výrobkov na zvieratách a obchodu s takto testovanými zložkami týchto výrobkov - napríklad prostredníctvom medzinárodného dohovoru OSN. Globálny zákaz testovania kozmetiky na zvieratách by mal podľa poslancov nadobudnúť účinnosť v roku 2023.

Aktuálne: Nový zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke

Od 20. mája môžu záujemci podávať na ministerstvo dopravy žiadosti o zriadenie novej stanice technickej kontroly. Zákon prináša aj nové predpisy o schvaľovaní vozidiel a opatrenia Európskej únie, ktoré súvisia s kontrolami technického stavu.  

V okresoch a krajoch Slovenskej republiky je stanovený fixný počet staníc technickej kontroly (STK). Na získanie povolenia na ďalšiu stanicu je určený počet evidovaných vozidiel v danom okrese, ktorý vytvára predpoklady na vyťaženie viac ako 25% kapacity ďalšej kontrolnej linky stacionárnej STK. Ďalšou podmienkou je, aby potrebné kapacity v sieti stacionárnych STK boli v danom okrese nedostatočné najmä z dôvodu, že spádová oblasť daného okresu pokrýva aj susedné okresy, alebo si to vyžadujú regionálne podmienky dopravnej infraštruktúry. Ministerstvo pripravilo vzory žiadostí a podrobný návod, ako žiadosť podať na svojej webovej stránke mindop.sk.

V novom zákone sa od 20. mája 2018 upravujú aj pokuty za nepodrobenie vozidla technickej a emisnej kontrole v ustanovených lehotách. Ak prevádzkovateľ vozidla podrobí vozidlo príslušnej kontrole dodatočne do 15 dní a zároveň uhradí pokutu vo výške 1/3 (55 eur), pokuta sa bude považovať za uhradenú v plnej výške. Ak prevádzkovateľ vozidla nesplní tieto podmienky, pokuta za neplatnú technickú kontrolu zostane rovnaká ako v súčasnosti (165 eur) a tiež pokuta za neplatnú emisnú kontrolu zostane rovnaká ako v súčasnosti (165 eur).

Od 20. mája 2018 bude povolený aj dovoz vozidiel M1 s pravostranným riadením, čo ocenia najmä tí, ktorí si budú chcieť priviezť svoje auto z Cypru, Írska, Malty či Veľkej Británie.  Splnenie technických kritérií pre cestnú premávku bude posudzovať technická služba overovania (skúšobňa).

štvrtok 17. mája 2018

SR: Modernejšia verejná doprava

Z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) pribudnú na Slovensku prestupné terminály, záchytné parkoviská či projekty na zlepšenie informovanosti verejnej dopravy.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyhlásilo eurofondovú výzvu zameranú na zvyšovanie atraktivity a konkurencieschopnosti verejnej osobnej dopravy v decembri 2016. K dispozícii je 35,1 milióna eur. Zatiaľ bolo v rámci 5 kôl ministerstvu doručených 46 projektov - z nich boli vyhodnotené 3 kolá, v ktorých agrorezort podporí 21 projektov za 18,8 milióna eur. Do 3. hodnotiaceho kola výzvy (uzavreté 2. októbra 2017) bolo doručených 9 projektov. MPRV SR vydalo rozhodnutia o schválení pre päť projektov v celkovom objeme 4,1 milióna eur.

Zlepší sa napr. informatizácia MHD v Žiline, zmodernizujú sa zastávky verejnej dopravy v Kežmarku a zvýši sa kapacita prestupného terminálu v Malackách, kde pribudne aj záchytné parkovisko. V Košiciach z eurofondov určených pre samosprávy zmodernizujú zastávky verejnej dopravy a informačné systémy. V Bernolákove zrevitalizujú prestupný dopravný terminál. Podporu získala aj výstavba prestupných dopravných terminálov vo Svätom Jure, Považskej Bystrici a v Prešove. Hlavné mesto Bratislava získalo peniaze na informačné tabule pre MHD. Z prostriedkov IROP sa tiež zrekonštruujú zastávky v Žiline, kde zároveň zrealizujú projekt preferencie verejnej osobnej dopravy. Prešovský samosprávny kraj dostal peniaze na modernizáciu dispečerského centra pre integrovanú dopravu.

Žiadatelia zo Slovenska môžu získať finančné prostriedky na zabezpečenie moderných informačných a dispečerských systémov, zlepšenie informovanosti cestujúcich a zlepšenie infraštruktúry verejnej osobnej dopravy. Peniaze z eurofondov sú tiež určené na preferenciu verejnej dopravy, rekonštrukciu a výstavbu prestupných dopravných uzlov a zastávok verejnej dopravy. Výzva sa zameriava aj na záchytné parkoviská. Oprávnenými žiadateľmi sú najmä mestá, obce, samosprávne kraje a poskytovatelia pravidelnej verejnej osobnej dopravy. 

e-Government: Dizajn manuál pre verejnú správu

S cieľom zjednotiť používateľské rozhrania a spôsob komunikácie pri poskytovaní elektronických služieb na Slovensku vznikol jednotný manuál pre elektronické služby verejnej správy. 

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v záujme zabezpečenia jednotného používateľského rozhrania a spôsobu komunikácie pri poskytovaní elektronických služieb verejnej správy na základe požiadavky zjednotenia e-služieb vyplývajúcej z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy z roku 2016 vydal Metodické usmernenie č. 002089/2018, ktorým sa vydáva Jednotný dizajn manuál elektronických služieb verejnej správy.

Jednotný dizajn manuál elektronických služieb verejnej správy je dostupný on-line na https://idsk-elements.herokuapp.com/. 

Umelá inteligencia: Stretávame sa s ňou už každý deň

V Žiline majú radi čierne Octavie, banskobystrickí zákazníci sa zaujímajú o hatchbacky s motorom 2.0 a SUV sa predá skôr v Bratislave ako v Liptovskom Mikuláši. Vyplýva to z prvých dát úplne novej aplikácie.  

Stock Allocation mapuje nákupné správanie sa zákazníkov, ktorí si prichádzajú po ojazdené vozidlo, alebo ho ponúkajú na predaj. Aplikácia neustále sleduje trh, ktorý na Slovensku tvorí zhruba 500.000 inzerovaných ojazdených áut ročne. Učí sa z neho a vytvára hypotézy, o čo a kde majú zákazníci najväčší záujem. Na to sa potom reaguje rýchlymi prevozmi určitých značiek a typov vozidiel do miest, kde je o ne najväčší záujem. Dokáže tak efektívne riadiť presun skladových zásob vozidiel.  

Do kontaktu s umelou inteligenciou prichádzame síce už niekoľko rokov, no len málo ľudí si to uvedomuje... 1. Nakupovanie on-line: K rozhodnutia zákazníkov prispievajú napríklad odporúčania na stránke e-shopu riadené umelou inteligenciou. Ak si zákazník začne prezerať produkty, na pozadí sa okamžite spúšťa analytický proces jeho záujmov. Predajca si tak môže zvýšiť obrat až o 53%, ako uvádza McKinsey na príklade Amazonu. On-line gigant siahol po inteligentných odporúčaniach ako prvý ešte v roku 2014, neskôr ho nasledovali eBay a Alibaba.

2. Smarfóny: V novembri minulého roku bol predstavený prvý telefón s neurónovým procesorom podporujúcim umelú inteligenciu. Dnes smartfón podľa zvykov používateľa optimalizuje svoj výkon, spúšťa aplikácie a významne šetrí batériu. Stáva sa z neho inteligentný asistent, ktorý dokáže napr. pomôcť s organizáciou fotogalérie.

3. Mobilná fotografia: Umelá inteligencia preberá rolu profesionálneho fotografa. Mobilné zariadenie analyzuje záber ešte pred odfotením - vyrovná horizont, navrhne priblíženie alebo oddialenie. A dokáže rozpoznať, aký objekt fotíte - či ide o krajinku, západ slnka alebo kvety vo váze a ďalšie. Navyše podporuje stabilizácia obrazu, ktorú riadi po prvýkrat tiež umelá inteligencia.

4. Spamový filter v mailboxe: G-mail je schopný odfiltrovať 99,9% spamových správ. K tomuto vysokému číslu sa dopracoval vďaka zapojeniu strojového učenia (podskupina umelej inteligencie) ešte v roku 2015. Každý používateľ G-mailu môže pomôcť umelej inteligencii, ak nevyžiadané maily označí ako spam.

5. Virtuálni asistenti: Kontakt s umelou inteligenciou je najviditelnejší pri digitálnych asistentoch. Ich úlohu je rozpoznať príkazy v hovorenom či písanom dialógu a odpovedať.Rozprávať  s robotom sa môžete v praxi od roku 2011. S virtuálnym asistentom môžete hovoriť napríklad v navigácii svojho auta alebo priamo v smartfónoch. Chatbot spoločnosti Mastercard zas rád zodpovie otázku o výške výdavkov. Ak vás zaujíma konkrétna téma v americkom magazíne The Wall Street Journal, povedzte to robotovi a ten sa postará o správny výber. 

Umelá inteligencia: Nová platforma na Slovensku

Zavádza sa vo všetkých odvetviach, ktoré vytvárajú efektívnosť ľudskej produktivity a bude pokračovať v transformácii globálneho priemyslu, hospodárstva aj sociálneho systému. Americká obchodná komora v SR zakladá novú platformu umelej inteligencie na Slovensku.  

Platforma sa usiluje o zjednotenie a prepojenie akademického, verejného a podnikateľského sektora v snahe využiť všetky možnosti umelej inteligencie pre Slovensko. Podľa Oxford Insights prinesie umelá inteligencia revolúciu v poskytovaní verejných služieb a už dnes vlády na celom svete začínajú vidieť jej potenciál nielen pre hospodárstvo, ale aj pre firmy a verejné služby.

Podľa Martiny Slabejovej z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu krajiny V4 sú v Európskej únii prvé, ktoré zaujali postoj k pripravovanému oznámeniu Európskej komisie o rozvoji umelej inteligencie. Na národnej úrovni je hlavným koordinátorom aktivít práve úrad vicepremiéra. Orientuje sa aj na podporu rozvoja inovatívnych podnikov, start-upov a prilákanie talentov, ktoré majú potenciálny prínos pre slovenskú ekonomiku. 

streda 16. mája 2018

Radíme: Skontrolujte si znamienka

Kožní lekári aj tento rok pripomínajú, aby sme venovali pozornosť materským znamienkam či iným zmenám na koži. Na prevenciu upozorňuje tiež Európsky deň melanómu, do ktorého sa po 15. raz zapojilo aj Slovensko.  


Malígny melanóm patrí medzi najzhubnejšie nádory a nevyhýba sa ani mladým ľuďom. Každý človek by mal poznať svoje znamienka a niekoľkokrát do roka si sám aj s pomocou niekoho z rodiny prehliadnuť kožu doma pred zrkadlom. Nezabúdať pritom na uši, pokožku hlavy pod preriedenými vlasmi, ale ani na plôšky nôh, dokonca genitálie. Melanóm môže vzniknúť aj na celkom zdravej koži.

V rámci Európskeho dňa melanómu sa vykonáva skríning a preventívne vyšetrenia materských znamienok. Záujemcovia môžu navštíviť viaceré dermatovenerologické ambulancie po celom Slovensku do 17. mája počas ordinačných hodín, kde si môžu dať vyšetriť materské znamienka a iné kožné problémy, čím môžu úspešne predchádzať nádorovým ochoreniam. Podozrivé znamienka možno rozpoznať aj doma na základe tzv. pravidla ABCDE. Je odvodené od anglických skratiek:
A = Asymetry (znamienko je asymetrické, niektorá časť z neho vytŕča),
B = Border (znamienko je neohraničené, okraje akoby boli rozpité),
C = Colour (znamienko mení farbu, prípadne je časť inak sfarbená),
D = Diameter (znamienko mení veľkosť, rizikové sú najmä tie nad šesť milimetrov),
E = Elevation (z plochého znamienka sa stáva vypuklé, má nerovný povrch). 

Blockchain: Ako overiť šperky a diamanty

Podľa štúdie Consumer Goods Forum prichádza globálna ekonomika na falšovaných výrobkoch až o 250 miliárd dolárov ročne. Ročné náklady poisťovní spojené s podvodmi dosahujú iba na šperkárskom trhu až 2,5 miliardy dolárov. Aj preto firmy obchodujúce s diamantmi a šperkami hľadajú nové spôsoby, ako ich sledovať vo všetkých fázach dodávateľského reťazca – od bane na cenné kovy až k predajcovi. 

Vyššia transparentnosť by mohla všetkým stranám, vrátane spotrebiteľov, zabezpečiť prehľad o tom, kadiaľ sa šperky pohybujú a odkiaľ pochádzajú, aby sa zaručila ich kvalita a pravosť. Jednoduchší a bezpečnejší spôsob, ako tieto transakcie efektívne spravovať prináša blockchain. V transparentnom zdieľanom systéme sa vytvára trvalý reťazec záznamov o uskutočnených transakciách, vďaka ktorému môže ktorákoľvek zo strán tovar kdekoľvek na svete presne a rýchlo dohľadať. Prieskum IBV medzi 203 firmami z oblasti spotrebného tovaru zistil, že 18% všetkých firiem v tomto odbore už blockchain používa. Podľa respondentov priniesol najväčšiu zmenu práve v oblasti bezpečnosti a pravosti výrobkov.

Združenie popredných firiem na trhu so zlatom a diamantmi oznámilo spustenie prvej medziodborovej iniciatívy využívajúcej blockchain na sledovanie pôvodu hotových kusov šperkov. Firmy Asahi Refining (rafinácia drahých kovov), Helzberg Diamonds (americký predajca šperkov), LeachGarner (dodávateľ drahých kovov), The Richline Group (svetový výrobca šperkov) a UL (nezávislá kontrola vykonávaná treťou stranou) spúšťa iniciatívu TrustChain, ktorá na jednej platforme zaisťuje digitálne overenie, kontrolu fyzického výrobku aj procesu výroby a dohľad tretej strany. Iniciatíva už takto v blockchainovej sieti zabezpečila stopercentné sledovanie šiestich modelov diamantových a zlatých zásnubných prsteňov.

WiFi4EU: Prvá výzva

Mestá a obce v členských krajinách EÚ môžu od utorka 15.5.2018 žiadať o financovanie bezplatného a bezdrôtového verejného prístupu k internetu v rámci novej iniciatívy. Je to prvá z piatich výziev, ktoré budú postupne zverejnené do roku 2020. 

Európska komisia 15. mája o 13.00 h (SELČ) zverejnila prvú výzvu na predkladanie žiadostí o financovanie bezplatného a bezdrôtového internetu v obciach. Na jej základe dostane 1.183 obcí poukazy WiFi4EU v celkovej hodnote 15.000 eur. Ide o sumu určenú na financovanie zariadení Wi-Fi a ich inštaláciu na verejných priestranstvách. Poukazy sa budú rozdeľovať podľa poradia, v akom o ne obce požiadajú. EÚ sa však snaží zabezpečiť rovnomerné geografické pokrytie medzi členskými štátmi, a preto každá krajina získa najmenej 15 a najviac 95 poukazov.

Po získaní poukazu budú musieť obce ponúkať bezpečné pripojenie Wi-Fi bez reklám a poplatkov najmenej počas 3 rokov. Financovanie získajú len tie siete, ktoré nekopírujú existujúce bezplatné súkromné alebo verejné služby podobnej kvality v tých istých verejných priestoroch. Podmienkou je registrácia obce na portáli WiFi4EU.eu, ktorý bol sprístupnený 20. marca, čo už vykonalo vyše 16.000 obcí. 

Aktuálne: Platobný systém SIPS

Národná banka Slovenska na svojom webe informovala, že jej medzibankový platobný systém SIPS je opäť plne funkčný.  

V dôsledku výpadku systému SIPS v pondelok 14.5.2018 neboli zrealizované niektoré cezhraničné platby. Každá banka zvolí pri riešení tejto situácie vlastný postup, preto je potrebné, aby sa klienti obrátili priamo na svoju banku.

Všetky domáce platby z pondelka 14.5.2018 sú podľa vyhlásenia Národnej banky Slovenska spracované.

utorok 15. mája 2018

SR: Lokálne frekvencie v pásme 10 GHz

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) pridelil dva frekvenčné bloky z pásma 10 150 – 10 650 MHz (10 GHz) v okresoch Stará Ľubovňa, Šaľa, Turčianske Teplice spoločnosti Slovanet.  

Víťaz výberových konaní formou elektronickej aukcie zaplatil za pridelené bloky v každej lokalite jednorazovú úhradu vo výške 1.202 EUR. Držiteľ povolení je povinný začať používať pridelené frekvencie do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti povolenia. Predmetom výberových konaní boli tri frekvenčné bloky, každý so šírkou 14 MHz (2 x 7 MHz) duplexne.

Účastníci výberového konania sa mohli uchádzať o ľubovoľný počet frekvenčných blokov. Jediným hodnotiacim kritériom bola ponúknutá výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií. Najnižšie podanie za ponúkané frekvenčné bloky, ktoré boli predmetom výberového konania - vyvolávacia cena predstavovala pre každý ponúkaný frekvenčný blok 550 EUR.

Frekvencie z pásma 10 GHz sú určené na zriadenie a prevádzkovanie verejnej bezdrôtovej prístupovej elektronickej komunikačnej siete za účelom poskytovania elektronických komunikačných služieb koncovým používateľom. 

On-line: spolumozeme.sk

Skončíš na vozíku, liečba ti aj tak nepomôže, nemala by si mať deti...To je tá choroba, pri ktorej sa zabúda? Prečo si stále unavený, veď nič nerobíš!? To sú len niektoré z viet, ktoré si musia vypočuť pacienti s diagnostikovanou sklerózou multiplex (SM). 

Pre ľudí zostáva neznámym ochorením, a preto sa s ním spájajú viaceré predsudky. Predsudky ale oneskorujú a sťažujú diagnostiku sklerózy multiplex a odďaľujú potrebnú liečbu. Moderná medicína pritom dokáže spomaliť rozvoj ochorenia. Existujú lieky, ktoré umožňujú „ušiť“ pacientovi liečbu na mieru. Včasná diagnostika a okamžitá liečba je jedinou prevenciou rozsiahleho poškodenia centrálnej nervovej sústavy! Príznaky SM sú nejednoznačné a často sa pripisujú iným ochoreniam, aj preto je diagnostika náročná. Poruchy citlivosti ako tŕpnutie či brnenie môžu odznieť spontánne alebo po rehabilitácii. Zväčša sa pripíšu „problémom s chrbticou" a stav tak zostáva nediagnostikovaný. Podobné je to aj so zápalom očného nervu, typický skorý príznak SM. Videnie sa často upraví samé skôr, než pacient stihne navštíviť očného lekára a mnohí to preto ani neurobia. Aj poruchy hybnosti sa môžu ukázať až po určitej záťaži - napríklad po dlhšej chôdzi, turistike, písaní na klávesnici a ľudia si ich zvyknú spájať so svalovým preťažením. Navštívia reumatológa či ortopéda, ktorí skutočnú príčinu neodhalia.

Liečba SM je celoživotná terapia náročná na výdrž a ochotu pacienta užívať dlhodobo predpísané lieky v stanovených dávkach v správnom čase. Nedostatočný účinok terapie býva najčastejším dôvodom ukončenia liečby. Častejšie liečbu ukončia mladší pacienti s nižšou aktivitou ochorenia ako tí, ktorých postihuje výrazne, pretože sú pre nich nepríjemnejšie vedľajšie účinky liečby než samotné ochorenie. Dôležité je, aby pacient spolupracoval s lekárom a aby pri manažovaní liečby tvorili tím. Nedočkavosť či nerealistické očakávanie by mal lekár zvládnuť trpezlivým a empatickým prístupom. Už dnes sú možnosti liečby lepšie ako napríklad pred tromi rokmi. Ak teda pacientov stav neodpovedá dobre na liečbu, mal by sa zmeniť liek s vyššou účinnosťou.

Sklerózou multiplex trpia ženy trikrát častejšie ako muži a najčastejšie sa prejaví medzi druhou a štvrtou dekádou života, kedy si chcú založiť rodinu a mať deti... Podporu pacientom prináša 2. ročník projektu Neskrývaj sa, odhoď predsudky. Môj život so sklerózou multiplex - pod záštitou Slovenskej neurologickej spoločnosti je jeho základným cieľom upriamiť pozornosť a dôraz na odstránenie predsudkov, ktoré toto ochorenie sprevádzajú. 

EU: Jednotná kvalita potravín

Riešenie problému dvojakej kvality potravín naberá jasnejšie kontúry. Európska komisia predstavila jednotnú metodiku testovania výrobkov, ktorá zavádza harmonizovaný postup pri porovnávaní potravín pre celú EÚ. 

Jednotná metodika nadväzuje na návrh Európskej komisie zaradiť dvojakú kvalitu medzi nekalé obchodné praktiky. Pracovalo na nej Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie s expertmi z členských štátov, spotrebiteľskými organizáciami, maloobchodníkmi a prizvanými výrobcami. Na formulovaní metodiky sa podieľala aj Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Európska komisia očakáva, že členské štáty do konca roka 2018 uskutočnia spoločný porovnávací test potravín, ktorý môže metodiku ešte vyladiť.

Metodika poskytuje krajinám návod, ako postupovať pri výbere produktov, odbere vzoriek a samotnom testovaní. Výrobcovia potravín, pri ktorých testy preukážu rozdiely, budú musieť príslušným orgánom predložiť vysvetlenie. Výsledky celoeurópskeho testovania by mali dať odpoveď aj na otázku, kedy rozdiely v zložení a senzorických vlastnostiach potravín predávaných pod rovnakou značkou na rôznych trhoch možno považovať za významné. Ide o kľúčový prvok navrhovanej zmeny smernice o nekalých obchodných praktikách, na základe ktorej členské štáty budú môcť za takéto rozdiely postihovať výrobcov.

Testy až v tretine krajín Európskej únie vrátane Slovenska odhalili, že na trhu  sú dostupné výrobky, ktoré síce na prvý pohľad pôsobia rovnako, ale v závislosti od krajiny nákupu majú preukázateľne odlišné zloženie. Slovensko vykonalo už dve série testov na dvojakú kvalitu potravín, pričom oba testy približne v polovici prípadov potvrdili existenciu dvojakej kvality potravín. 

Aktuálne: Príspevok na polopodzemné kontajnery

Bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) poskytne finančný príspevok vo výške 200.000 eur bez DPH na vybudovanie ďalších polopodzemných kontajnerov v hlavnom meste. 

Zámerom je vybudovanie minimálne jedného stanovišťa polopodzemných kontajnerov v každej zo 17 bratislavských mestských častí. Finančný príspevok sa bude preto rozdeľovať prednostne tak, aby sa zohľadňoval tento princíp. Na vybudovanie jedného stanovišťa polopodzemných kontajnerov OLO poskytne príspevok vo výške 50% preukázateľných nákladov na jeho vybudovanie, maximálne však 10.000 eur bez DPH. Žiadosti je potrebné podávať do 1. júna mailom na ppkbratislava@olo.sk a zároveň poštou na adresu OLO. Vyhodnocovať ich bude spoločná komisia zložená zo zástupcov mestskej firmy a magistrátu.

Požiadať o finančný príspevok môže mestská časť, správca nehnuteľnosti či spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Žiadateľ musí preukázať schopnosť zabezpečiť financovanie projektu z vlastných zdrojov v minimálnej výške 50% celkových nákladov na vybudovanie. Ku žiadosti je tiež potrebné priložiť vypracovaný projekt vybudovania stanovišťa polopodzemných kontajnerov, stavebné povolenie, návrh lokality a pozemku na zriadenie stanovišťa. Rovnako aj preverenie inžinierskych sietí, súhlasné stanovisko hlavného mesta, súhlas všetkých správcov a preukázanie majetkovoprávneho vzťahu k navrhovanému pozemku.

V Bratislave sa v roku 2017 a 2018 vybudovalo v rámci pilotného projektu 27 polopodzemných kontajnerov na zmesový komunálny aj triedený odpad, a to na štyroch stanovištiach v mestských častiach Ružinov (Družicová 2), Petržalka (Budatínska 17), Staré Mesto (Žižkova) a Vrakuňa (Stavbárska 34 – 38 a 40 – 42). 

pondelok 14. mája 2018

Radíme: Bezplatné poradenstvo

Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) Poprad od 1. apríla poskytuje bezplatné poradenstvo spotrebiteľom v štyroch pracoviskách na Slovensku. Kontaktné miesto je okrem Popradu aj v Trnave, Bratislave a po prvý raz už aj v Košiciach. 

„Spotrebiteľské poradenské centrum ADR (Alternative Dispute Resolution) v Poprade na Nábreží Jána Pavla je určené obyvateľom Prešovského kraja a Košický kraj má kontaktné miesto priamo vo svojej metropole v sídle Edukačného centra mimosúdneho riešenia sporov v budove Magistrátu mesta Košice na Triede SNP. Spotrebiteľom Bratislavského kraja sú naši kolegovia k dispozícii v Bratislave na Grösslingovej ulici a v Trnave poradenstvo bezplatne poskytujeme v poradni na Trhovej ulici“, upresnil predseda združenia Michal Fáber. Poradenské centrá spotrebiteľom pomôžu pri problémoch s reklamáciou chybného produktu alebo služby v kamennom či internetovom obchode a pri odstúpení od zmluvy. Zároveň poradia pri problémoch s finančnými službami, zmluvami na dodávku energií, zmluvách o dielo a rôznych iných sporoch medzi predávajúcim a kupujúcim.

Vlani riešilo S.O.S. najviac podnetov z oblasti predaja mimo prevádzkových priestorov, vrátane podomového predaja energií, podnety týkajúce sa finančných služieb, reklamácie obuvi, stavebných a remeselných prác a pod. Služby mimosúdneho zastupovania v troch poradenských centrách v Poprade, Bratislave a Trnave minulý rok využilo 648 spotrebiteľov, v ich prospech sa podarilo vymôcť prostriedky v celkovej hodnote 64.200 eur. Združenie tiež poskytlo takmer 1.700 telefonických a on-line konzultácií. „Často sa stáva, že spotrebitelia počas prieskumu na ulici alebo v telefonickom rozhovore súhlasia, aby im predajca na skúšku poslal tovar a o pár mesiacov už vymáha vraj neuhradené poplatky. Zmluvy o poskytovaní elektriny alebo plynu nikdy neslobodno uzatvárať medzi dverami. Ak vám niekto zaklope a snaží sa vás na prahu presvedčiť, že má výhodnú ponuku, už to by mal byť varovný signál“, zdôraznil Fáber. Stále pretrvávajú aj problémy s reklamáciami obuvi, najmä tzv. módnej obuvi, ktorá je prakticky nereklamovateľná, hoci v obchodoch už takmer inú ako módnu obuv nenájdete. Ľudia tiež podľa neho príliš dôverčivo platia vysoké zálohy zhotoviteľom a remeselníkom, ktorí u nich zazvonili a sľúbili, že výhodne vymenia strechu, alebo zateplia pivnicu. Po tom, čo dostanú peniaze, však často objednané dielo v požadovanej kvalite neodovzdajú. Spotrebitelia často reklamovali aj nábytok, šperky, oblečenie, kozmetické služby, spodnú bielizeň či napríklad účes.

Projekty spotrebiteľských poradenských centier sú financované v rámci dotácie Ministerstva hospodárstva SR a potrvajú do konca tohto roka. Kontaktné osoby tu spotrebiteľom pomôžu spor vyriešiť prioritne mimosúdnou cestou. Už dva roky rieši S.O.S. ako jediný subjekt na Slovensku všetky druhy spotrebiteľských sporov aj prostredníctvom inštitútu alternatívneho riešenia sporov a poverených osôb. Ak prípad nie je možné riešiť poradenstvom, kontaktná osoba podnet presmeruje na inštitúcie, ktoré by v danom prípade mohli pomôcť. 

Trend: On-line je čoraz viac ľudí nad 55 rokov

Internet už dávno nie je priestorom iba pre mladšie generácie. Čoraz viac ľudí vo veku na 55 rokov je digitálne aktívnych. Vyznajú sa aj v kybernetickej bezpečnosti?

Podľa prieskumu Kaspersky Lab sa k obave o internetovú bezpečnosť starších rodinných príslušníkov priznalo až 60% respondentov. Napriek tomu tretina z nich nerobí nič, aby ich ochránila pred stupňujúcimi sa kybernetickými hrozbami, pre ktoré sú práve používatelia internetu nad 55 rokov atraktívnym cieľom. Pritom až okolo 84% používateľov vo veku nad 55 rokov sa dnes pripája k internetu z domu niekoľkokrát za deň a 44% je on-line minimálne 20 hodín týždenne. Podľa údajov z druhej polovice roka 2017 vlastnila táto veková skupina v priemere až 4 pripojené zariadenia na domácnosť, zväčša vrátane 2 počítačov a 2 mobilných zariadení.

Viac ako polovica (60%) respondentov v prieskume sa priznala, že má obavy o bezpečnosť starších členov rodiny: 44% uviedlo, že sa už stretli s internetovou hrozbou zameranou na ich starších príbuzných – 15% sa stalo obeťami on-line scamov, 15% zasiahla infekcia malvérom alebo iným vírusom, 13%  bolo sledovaných nelegálnym škodlivým softvérom a pod. Zdá sa, že strach a obavy o bezpečnosť starších príbuzných u mladej generácie narastajú aj vzhľadom na stupňujúce sa riziko, ktorému sú v on-line prostredí vystavení. Prieskum však ukázal, že tieto obavy ich nemotivujú dostatočne k tomu, aby uskutočnili opatrenia na ich ochranu. Len asi tretina (34%) z respondetov nainštalovala antivírovú ochranu do zariadení starších členov rodiny a tiež len zhruba tretina (32%) sa s nimi pravidelne rozpráva o možných rizikách a hrozbách, s ktorými sa môžu stretnúť na internete. Tých, čo nerobia nič preto, aby ochránili generáciu našich rodičov a starých rodičov je tiež až tretina (33%), čím zvyšujú riziko ich potenciálneho ohrozenia kybernetickým útokom. 

EU: Spoznávaj EÚ

Pokiaľ máte 18 rokov, ste občanom EÚ a túžite spoznávať európsku kultúru, toto je príležitosť presne pre vás. Tento rok môže 20.000-30.000 mladých ľudí cestovať po Európe zdarma. Ďalší budú môcť ťažiť z iniciatívy neskôr. 

Až 15.000 mladých ľudí bude mať príležitosť precestovať Európu zdarma už toto leto od júla do septembra. Záujemcovia sa môžu prihlásiť on-line, pričom systém bude otvorený na prihlasovanie od 12. do 26. júna. V prvom kole sa sa môžu prihlásiť iba obyvatelia členských štátov, ktorý dovŕšia 18 rokov dňa 1. júla. Vycestovať môžu minimálne na 1 deň a maximálne na 30 do 4 rôznych krajín. Akcia sa týka najmä cestovania vlakmi, no v špeciálnych prípadoch aj ostatnej dopravy - napr. pre zdravotne postihnutých či v oblastiach s obmedzeným prístupom.

Európsky parlament bol silným obhajcom myšlienky vlakových cestovných lístkov zdarma pre 18-ročných Európanov a odhlasoval tri uznesenia podporujúce túto iniciatívu. Poslanci sa domnievajú, že mladým ľuďom umožní spoznávať európsku rozmanitosť, lepšie pochopiť jeden druhého a dozvedieť sa viac o Európe. Očakávajú, že povzbudzovanie mladých občanov EÚ k cestovaniu v EÚ a stretnutia s ľuďmi z iných krajín podporí európsku identitu a posilní spoločné hodnoty EÚ.

Podrobnejšie informácie budú dostupné na Európskom portáli pre mládež aj na Facebooku v druhej polovici mája t.r.

SR: Ceny nehnuteľností v 1. kvartáli 2018

Ceny nehnuteľností na Slovensku na úvod roka zdraželi o 36 eur za meter štvorcový. Oproti predkrízovým maximám sú však stále o -10% lacnejšie.  

Podľa údajov Národnej banky Slovenska sa v úvodnom kvartáli tohto roka meter štvorcový nehnuteľnosti na Slovensku predával v priemere za 1.396 eur. Medziročný rast cien tak oproti záveru vlaňajška mierne zrýchlil o 0,5 p. bodu na 4,8%. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa ceny nehnuteľností zvýšili až o 2,6%, teda o 36 eur za meter štvorcový. Ceny nehnuteľností tak opäť rástli po predchádzajúcom kvartálnom zlacnení v závere vlaňajška. Vtedy išlo o prvý pokles za posledných dva a pol roka. Pod zrýchlenie tempa rastu cien nehnuteľností sa podpísal rastúci dopyt po nehnuteľnostiach, a to najmä z dôvodu blížiaceho sa sprísňovania podmienok na poskytovanie úverov. Tie budú totižto obmedzovať nielen maximálnu výšku úveru z hľadiska založenej nehnuteľnosti, ale aj z hľadiska čistého ročného príjmu. Výraznejší cenový rast brzdí ponuka bytov a domov z dokončovaných projektov. Taktiež zdražovanie nehnuteľností bolo v predchádzajúcich kvartáloch pomerne citeľné, čo naráža na finančné možnosti našich domácností.

Ušetriť sme v úvodnom kvartáli tohto roka nedokázali ani v prípade bytov, ani v prípade rodinných domov. Pri domoch sme si za meter štvorcový priplatili o 27 eur viac ako v 4. štvrťroku vlaňajška. V rámci rodinných domov ale klesla cena luxusnejších víl, a to až o cca -220 eur za m2. Pri bytoch cena v prvom štvrťroku oproti záveru vlaňajška vzrástla o 42 eur za meter štvorcový. Samozrejme pri bytoch ale boli rozdiely v nadväznosti na počet izieb. Oproti 4. kvartálu zdraželi hlavne veľkometrážne byty, a to predovšetkým 4-izbové byty (o 95 eur za m2) a 5 a viac izbové byty (o 45 eur za m2). Aj menšie byty ale v kvartálnom porovnaní zdraželi. No najmenej vzrástli ceny práve pri jednoizbákoch, a to o 28 eur za m2 a pri trojizbákoch o 29 eur za m2. Aj medziročne nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Oproti 1. kvartálu 2017 sme si za meter štvorcový v úvode tohto roka priplatili v priemere až 64 eur. Najviac to pocítime pri kúpe bytu, ktorého priemerná cena za m2 je až o 108 eur vyššia ako v prvom kvartáli 2017. Najvýraznejšie išli nahor ceny 4-izbákov, a to až o 156 eur za m2. Viac ako pred rokom nás vychádzajú aj 1-izbáky, a to o 107 eur a 3-izbáky o 105 eur za m2. Oproti úvodu roka 2017 poklesla jedine cena 5 a viac izbových bytov, a to o -62 eur za meter štvorcový. V prípade domov nie je cenový nárast až taký výrazný a za meter štvorcový zaplatíme „len“ o 35 eur viac ako v úvode roka 2017.

Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 1.945 eur za m2 (2 až 3–násobne vyššia ako v ostatných regiónoch SR). Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v nitrianskom regióne (691 eur za  m2). Nasleduje Trenčiansky, Banskobystrický a Prešovský kraj. V úvodnom kvartáli 2018 ale došlo k rastu cien nehnuteľností vo všetkých slovenských regiónoch. V porovnaní so 4. kvartálom uplynulého roka ceny najvýraznejšie vzrástli v Trnavskom kraji (o 50 eur za m2) a v Bratislavskom kraji (o 40 eur za m2). Najmiernejší nárast cien nehnuteľností zaznamenal trenčiansky región (o 9 eur za m2). Aj medziročne sú nehnuteľnosti drahšie vo všetkých krajoch. Najviac zdraželi v Košickom kraji (o 120 eur za m2). V trnavskom regióne musíme z vrecka vytiahnuť o 88 eur viac a v bratislavskom o 72 eur viac za meter štvorcový ako pred rokom.

piatok 11. mája 2018

SR: Pracovníci z tretích krajín

Zamestnávať na základe dohody o vyslaní medzi slovenským subjektom a firmou so sídlom mimo EÚ už na Slovensku nebude možné. Zmena na trhu práce platí od 1. mája 2018 na základe novely zákona o pobyte cudzincov a zákona o službách zamestnanosti.

Legislatíva pôvodne umožňovala vysielať zamestnancov z tretích krajín na výkon práce na Slovensku v rámci poskytovania služieb zahraničného zamestnávateľa so sídlom mimo EÚ. To sa novelou zákona o pobyte cudzincov a novelou o službách zamestnanosti mení. Dôvodom má byť obmedzenie množstva prichádzajúcich cudzincov. Podľa predkladateľov novely bol stav často zneužívaný a neprehľadný. Slovenské orgány nemali možnosť overiť si existenciu či reálne fungovanie zahraničnej spoločnosti, ktorá pracovníkov vysielala. Hrozilo tak riziko vzniku fiktívnych pracovných pomerov medzi vysielajúcou spoločnosťou a cudzincami.

Podľa nových pravidiel budú môcť zamestnanci z tretích krajín pracovať u slovenského zamestnávateľa len priamo na základe pracovnej zmluvy alebo na základe tzv. vnútropodnikového presunu zamestnanca. Ten však prináša zásadné administratívne a byrokratické prekážky. „Do praxe sa napríklad zavádza povinnosť preukázať, že slovenská spoločnosť a zahraničná spoločnosť, ktorá presúva zamestnanca, patria do jednej skupiny podnikov", vysvetlil Róbert Minachin z Deloitte Legal. Bude tiež nutné dokázať, že cudzinec je zamestnancom zahraničnej spoločnosti aspoň 6 mesiacov pred dátumom podania žiadosti na takýto presun.

Vnútropodnikový presun sa využíval len minimálne, pretože imigračný proces bol jednoduchší pri využití inštitútu vyslania. Nové legislatívne pravidlá budú v praxi prinášať problémy, pretože ani samotné štátne orgány (úrady práce a cudzinecká polícia) nemajú s vnútropodnikovými presunmi skúsenosti. Zatiaľ tiež nie je jasné, ako sa budú žiadosti a k nim povinne prikladané dokumenty vyhodnocovať a posudzovať. 

e-Government: Ďalšie dopytové výzvy

Nové výzvy, ktoré sprístupnil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na pripomienkovanie do 16. mája, sa budú týkať zdieľania údajov medzi úradmi pre princíp Jedenkrát a dosť, zlepšovania služieb e-governmentu a migrácie informačných systémov do vládneho cloudu. 

Projekt Manažment údajov inštitúcií verejnej správy, ktorý má hodnotu 30 miliónov eur, sa zameriava na kvalitu údajov a ich využívanie pre realizáciu princípu Jedenkrát a dosť. Úrady musia prestať žiadať od občanov údaje, ktoré už raz sú v spoločných registroch. Je pritom potrebné doladiť to nielen na centrálnej úrovni, ale aj na úrovni jednotlivých rezortov, úradov a ďalších organizácii, ktoré sú koncovými používateľmi týchto registrov. Ďalší projekt Malé zlepšenia eGov služieb (t.j. elektronických služieb verejnej a štátnej správy s hodnoutou 20 mil. eur) sa bude týkať zlepšovania služieb pre občanov a podnikateľov, hlavne v oblastiach najčastejších životných situácii. A projekt Migrácia Informačného systému verejnej správy do cloudovej Infraštruktúry ako služby (10 mil. eur) uľahčí orgánom verejnej moci premiestniť svoje informačné systémy do vládneho cloudu.

Potenciálnymi oprávnenými žiadateľmi sú rezorty a ich podriadené organizácie, obce či územné celky. Hodnotiace kritériá spomínaných projektov schválil Monitorovací výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) dňa 4. mája 2018. Po skončení pripomienkovania čaká projekty verejné prerokovanie (public hearing), ktoré sa bude konať 23. mája. Materiály sú zverejnené na vicepremier.gov.sk/index.php/informatizacia/obsahove-nalezitosti-dopytovych-vyziev/index.html. 

HbbTV: Neznámy pojem?

S hybridnou televíziou sa slovenskí televízni diváci už stretli, keďže skoro dve tretiny internetových používateľov majú svoju televíziu pripojenú k internetu. Čo o HbbTV ale Slováci vedia a ako k nej pristupujú?  

Podľa prieskumu Nielsen Admosphere (1.000 respondentov starších než 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panelu) väčšina, 64% má televízor pripojený k internetu. Z nich až 88% využíva funkcie, ktoré smart TV ponúka, napríklad interaktívne aplikácie, internetový prehliadač, YouTube, Netflix alebo rádio. Tretina opýtaných, ktorí majú televíziu s internetovým pripojením, dokonca funkcie smart TV využíva veľmi často, teda skoro každý deň. Len 12% odpovedalo, že funkcie smart TV nikdy nepoužíva. Všeobecne smart funkcie využívajú o niečo viac muži ako ženy, pričom najviac používajú YouTube, internetový prehliadač, aplikácie na sledovanie filmov z archívu a požičovní a video obsahu, aplikácie na prehrávanie alebo streamovanie hudby a sociálne siete.

Slovenskí respondenti však väčšinou nevedia, čo pojem HbbTV, čiže hybridná televízia, ktorá pri sledovaní televízie umožňuje divákom využívať špeciálne doplnkové služby televíznych staníc, znamená. Iba 5% odpovedalo, že vedia, čo HbbTV znamená a že ju vo svojom televízori využívajú. Ďalšou skupinou boli tí, ktorí vedia, čo HbbTV znamená, ale ju nepoužívajú (27%). Najväčšou skupinou boli respondenti, ktorí nevedia, čo HbbTV znamená (68%) - hlavne vo vekovej skupine 45–54 rokov a u respondentov s nižším vzdelaním.

A ktoré služby HbbTV považujú Slováci za najviac prínosné? Pre 63% je to prístup do video archívu televíznych relácií jednotlivých TV staníc, 52% respondentov vybrala pohodlnejší prístup k internetovému obsahu webových stránok a on-line službám televíznych staníc. Ako najmenej prínosná skončila so 6% interaktívna televízna reklama. 

EU: 12 otázok o budúcnosti Európy

Európska komisia (EK) začala na Deň Európy on-line verejnú konzultáciu určenú všetkým Európanom. Môžu sa v nej vyjadriť, akým smerom by sa podľa nich mala Európska únia v budúcnosti uberať. 

Komisia 5. a 6. mája po prvýkrát zvolala občiansky panel, aby vypracoval návrh verejnej konzultácie. Do Bruselu na akciu organizovanú Európskym hospodárskym a sociálnym výborom pricestovalo 96 Európanov, ktorí spoločne vypracovali 12 otázok on-line prieskumu. Je súčasťou prebiehajúcej diskusie o budúcnosti EÚ s 27 členskými štátmi, ktorá sa začala 1. marca 2017 uverejnením bielej knihy EK.

On-line konzultácia na ec.europa.eu/commission/consultation-future-europe_en bude prebiehať súbežne s už prebiehajúcimi dialógmi s občanmi, ktoré organizujú Európska komisia a členské štáty. Od roku 2012 sa uskutočnilo takmer 700 takýchto interaktívnych verejných diskusií v 160 mestách. Komisia plánuje zvýšiť ich frekvenciu, aby ich do volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v máji 2019, stihla zorganizovať ďalších 500. Okrem EK organizujú dialógy s občanmi v súčasnosti aj vlády všetkých členských štátov v nadväznosti na iniciatívu Francúzska, ktorú podporili hlavy štátov alebo predsedovia vlád budúcej EÚ27.

Na zasadnutí Európskej rady v decembri 2018 predloží EK členským štátom priebežnú správu o procese spojenom s bielou knihou. Záverečnú správu predstaví 9. mája 2019 na prvom samite EÚ27 v rumunskom Sibiu, čiže iba niekoľko týždňov pred voľbami do Európskeho parlamentu. 

štvrtok 10. mája 2018

EU: Zmluvy o energetickej efektívnosti

Eurostat, štatistický úrad Európskej komisie a Európska investičná banka (EIB) predstavili novú príručku o štatistickom spracovávaní zmlúv o energetickej efektívnosti. 

Príručka sa riadi usmernením Eurostatu k revidovanému režimu spracovávania zmlúv o energetickej efektívnosti v účtoch verejných inštitúcií, ktoré bolo vydané v septembri 2017 a vysvetľuje sa v nej praktické využitie technickej pomoci zo zdrojov Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH). K dispozícii on-line je na http://ec.europa.eu/eurostat/web/government-finance-statistics/methodology/guidance-on-accounting-rules.

V príručke sa podrobne vysvetľuje, ako fungujú zmluvy o energetickej efektívnosti a poskytuje sa jasný prehľad potenciálneho vplyvu na verejné financie. Pomôže členským štátom aj ďalším zúčastneným stranám lepšie pochopiť vplyv, ktorý majú tieto zmluvy na klasifikáciu vynaložených investícií v štátnych súvahách a verejným orgánom pomôže prijímať informovanejšie rozhodnutia pri príprave a realizácii ich zmlúv o energetickej efektívnosti. Príručka je zároveň užitočným nástrojom, ktorý verejným aj súkromným predkladateľom projektov pomôže lepšie porozumieť investičnému plánu a odstrániť vnímané prekážky, ktoré bránia investíciám. 

Interreg Europe: IV. verejná výzva v programovom období 2014-2020

Slovenskí projektoví partneri majú opäť možnosť do 22. júna 2018 zaslať svoj projekt prostredníctvom online systému. 

Oprávnenými subjektmi na čerpanie finančných prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sú verejné orgány, orgány riadené verejným právom a súkromné neziskové orgány. Slovenskí partneri môžu prostredníctvom projektovej spolupráce nadobudnúť know-how v implementácii politík a programov regionálneho rozvoja cez výmenu skúseností, osvedčených postupov a vzdelávania sa v oblasti tvorby politík.

Vyhlásená verejná výzva bude pokrývať opäť všetky tematické ciele:
- výskum, technologický vývoj a inovácie,
- konkurencieschopnosť MSP,
- nízkouhlíkové hospodárstvo,
- životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov. Žiadatelia môžu využiť na overenie relevantnosti projektového zámeru pre čerpanie prostriedkov z programu Interreg Europe aj interaktívny nástroj interregeurope.eu/self-assessment/. Aplikačný balík dokumentov pre vyhlásenú výzvu bude zverejnený na interregeurope.eu/apply/. Bližšie informácie o programe spolupráce získate aj na mhsr.sk/eu-a-fondy/europska-uzemna-spolupraca/interreg-europe-2014-2020.

Ministerstvo hospodárstva SR ako Národný orgán pre program spolupráce Interreg Europe ponúka individuálne konzultácie k projektom. Termín je možné si dohodnúť elektronicky na interregeurope@mhsr.sk, alebo telefonicky na 02/4854 5019.