pondelok 18. júna 2018

TechSummit: Čím viac sú v našom živote prítomné nové technológie, tým viac je potrebný ľudský faktor ako nositeľ kreativity, riešení a pravidiel

Technológie mali ľuďom uľahčiť život, aby získali viac času pre seba a svojich blízkych. Zatiaľ to však vyzerá tak, že nám ho skôr berú a obmedzujú našu slobodu.  

„Nemáme jasnú víziu, ako chceme žiť. Pre budúcnosť bude kľúčové spoločne o nej komunikovať a spolupracovať na jej napĺňaní“, uviedol Davy Čajko. Slovensko je v oblasti inovácií skôr tzv. nasledovačom, nie lídrom. Chýba nám dlhodobá vízia, s ktorou by sa spoločnosť stotožnila. Krajiny ako napríklad Estónsko, ktoré si ju stanovili a napĺňajú ju, napredujú výrazne rýchlejšie a sú v oblasti digitalizácie, vzdelávania či podpory priemyslu a regiónov pre ostatných príkladom. 

Viacerí ľudia si pod umelou inteligenciou predstavujú elektronickú bytosť. „Dnes je to však predovšetkým počítačový program, ktorý zabezpečuje strojové učenie, lepšiu štatistiku, hľadanie korelácii, automatizáciu procesov a presnosť vo výrobe. Technológia, ktorá funguje len so správnym zadaním od človeka. Preto potrebujeme kvalitných ľudí, ktorí dokážu s novou technológiou vytvárať kvalitný produkt. Kľúčové preto teraz je investovať do umelej inteligencie ako aj do vzdelávania o nej“, zhrnul  František Duchoň. Zamestnania, ktoré sú dnes dominantné, sme ešte pred desiatimi rokmi nepoznali a je veľmi pravdepodobné, že takéto rýchle tempo zmien bude pokračovať. Ako teda dnes vzdelávať študentov? Je zjavné, že nemá zmysel učiť informácie, dôležitejšia bude flexibilita, schopnosť vedieť rýchlo sa prispôsobiť novým situáciám, selektovať informácie a rozhodovať sa. 

Obrovskými zmenami prejde doprava. Vzniknú služby, ktoré vyriešia kompletný presun z bodu A do bodu B, čiže nám inteligentne nakombinujú rôzne typy dopravných prostriedkov a pritom nás zbavia akejkoľvek povinnosti tak, aby sme si počas cestovania mohli vybaviť on-line návštevu lekára či prednášku v škole. Otázkou je, či chceme žiť takto a či sa náš dennodenný život nezmení natoľko, že doprava už pre nás nebude taká dôležitá.

Medzi najdôležitejšie prvky kybernetickej bezpečnosti patrí silná kooperácia a výmena informácií – medzi krajinami, aj medzi sektormi. Avšak v tom, aké efektívne vedia byť pritom štáty, sa diskutujúci nezhodli. Ďalším dôležitým prvkom ochrany je rýchla a odborná reakcia na vzniknuté incidenty a využívanie umelej inteligencie.

Mnohé modely firiem sú neefektívne, start-upy sa nedokážu rozbehnúť a zanikajú skôr, ako vyvinú vlastný produkt. Ako reakcia na to vznikajú ekosystémy, ktoré pomáhajú vyriešiť širokú škálu problémov. Ide o sieť ľudí, firiem, projektov a investorov, ktorí sú si navzájom prospešní. V každej krajine funguje ten ekosystém inak a má vlastné pravidlá, ale dnes je zrejmé, že bez nich by prežilo oveľa menej spoločností. 

Téma inteligentných nemocníc je v celej strednej Európe ešte len v začiatkoch. „Na Slovensku sa už realizovali čiastkové riešenia, ale máme pred sebou ešte dlhú cestu. Podľa môjho názoru by bolo najlepšie začať inteligentnými investičnými rozhodnutiami a oveľa viac pozornosti sústrediť na rozhodovací proces v tejto fáze. Na to je potrebné vytvoriť širšie povedomie o tom, čo vlastne inteligentné nemocnice sú a ako sa tvoria, inšpirovať sa v zahraničí a následne meniť prístup“, upozornil Ján Králik. 

Upozorňujeme: Automatická výmena informácií

Do 30. júna sú oznamujúce finančné inštitúcie povinné podať Oznámenie FATCA a Oznámenie DAC2/CRS o finančných účtoch rezidentov z iných krajín.   

Povinnosť vyplýva zo zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní ako jedného z nástrojov boja proti daňovým únikom. Za nesplnenie povinností hrozí pokuta vo výške až do 10.000 eur. V tomto roku majú finančné inštitúcie povinnosť poskytnúť finančnej správe vybrané informácie za rok 2017 o finančných účtoch daňových rezidentov USA, členských štátov EÚ a zmluvných štátov uvedených v zozname, ktorý zverejnilo MF SR na svojom webovom sídle. Finančná správa zašle prijaté informácie daňovým správam príslušných štátov do 30. septembra 2018. Finančné správy v členských a signatárskych krajinách tak získajú informácie o každom bankovom účte svojho rezidenta v zahraničí, číslo účtu a zostatok na ňom. Oproti minulému roku došlo k zmenám vo FATCA ako aj k rozšíreniu zoznamu štátov na výmenu CRS, a preto je potrebné venovať pozornosť podrobným informáciám a pokynom pre finančné inštitúcie k podávaniu Oznámenia FATCA a Oznámenia DAC2/CRS zverejneným na portáli finančnej správy. Oznamovanie informácií prebieha elektronicky prostredníctvom formulára a pripojenia XML prílohy.

Slovenské oznamujúce finančné inštitúcie reportovali informácie týkajúce sa finančných účtov prvý raz v roku 2016 za roky 2015 a 2014 na základe medzinárodnej dohody FATCA. Prostredníctvom nej sú totiž finančné inštitúcie povinné prostredníctvom finančnej správy poskytovať americkej daňovej správe (IRS) údaje o príjmoch a zostatkoch amerických subjektov na ich finančných účtoch. Zároveň USA poskytuje obdobné recipročné údaje partnerským jurisdikciám, vrátane Slovenska. V roku 2017 pribudla povinnosť oznamovať aj informácie podľa štandardu CRS (Common Reporting Standard), v EÚ adoptovaný smernicou DAC 2. Podľa tohto štandardu oznamujú finančné inštitúcie zahraničným jurisdikciám informácie o nerezidentoch do konca júna. 

Zelená domácnostiam: Už len dve kolá

Posledné dve kolá sú určené na inštalácie tepelných čerpadiel, kotlov na biomasu a slnečných kolektorov v domácnostiach mimo bratislavského samosprávneho kraja. 

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) bude posledné kolo pilotného projektu vyhlásené 7. augusta 2018. V najbližšom 25. kole budú 26. júna 2018 k dispozícii 3 milióny eur vďaka nevyužitým prostriedkom z prechádzajúcich kôl. Na inštaláciu zariadení budú mať domácnosti ako zvyčajne tri mesiace od vydania poukážky. 

Aktuálne SIEA pripravuje pokračovanie projektu tak, aby mohli byť poukážky vydávané od roku 2019. Zámer nového projektu s celkovým rozpočtom 48 miliónov eur bol už schválený. Do roku 2023 by tak mohlo byť podporených ďalších 25.000 inštalácií v domácnostiach mimo bratislavského samosprávneho kraja. Pôvodný systém vydávania poukážok sa plánuje rozšíriť o zásobník žiadostí, aby mohli domácnosti žiadať o poukážku priebežne. Aj nový projekt má prispieť predovšetkým k plneniu ukazovateľov, ktoré sa týkajú zvýšenia inštalovaného výkonu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom je podporiť viac inštalácií s celkovým vyšším inštalovaným výkonom s dôrazom na minimalizáciu znečisťovania ovzdušia. Zámerom je podporovať len inštalácie kotlov na biomasu, ktoré nahradia kotol na tuhé fosílne palivo. Ďalšia pripravovaná zmena sa týka fotovoltických zariadení, pri ktorých by malo byť zrušené uprednostnenie inštalácií s využitím akumulácie vyrobenej elektriny do batérií. 

V rámci projektu Zelená domácnostiam bolo doteraz preplatených vyše 13.500 poukážok v celkovej hodnote vyše 30 miliónov eur. Z toho bolo 5.231 poukážok určených na inštaláciu slnečných kolektorov, 3.454 je tepelných čerpadiel, 1.679 kotlov na biomasu a 3.208 fotovoltických systémov. Vydaných je vyše 3.200 ďalších poukážok v hodnote 7,8 milióna eur k zariadeniam, ktoré sa momentálne inštalujú. Ku koncu roka by malo byť spolu podporených viac ako 18.000 inštalácií. Celkový rozpočet pilotného projektu je 45 miliónov eur. Projekt je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia, podpora pochádza z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu. 

EU: Zásady pre drony

Využívanie dronov, ktorých hmotnosť nepresiahne 150 kg, je zatiaľ regulovaná iba na úrovni členských štátov. Rôznorodosť vnútroštátnych predpisov v oblasti dizajnu či bezpečnosti dronov brzdí rozvoj trhu s bezpilotnými lietadlami v EÚ. 

Podľa nových pravidiel budú musieť mať na pamäti bezpečnosť bezpilotných lietadiel už dizajnéri, ktorí by mali zabezpečiť, aby nimi navrhnutá konštrukcia dronu neohrozovala ľudí. Bezpilotné lietadla by mali byť na základe bezpečnostného rizika vyplývajúceho napríklad z ich váhy alebo miesta využívania vybavené istými prvkami a funkciami - napríklad systémom zabraňujúcim zrážkam či systémom automatizovaného pristávania v prípade straty kontaktu či kontroly nad strojom.

Prevádzkovatelia sa budú musieť oboznámiť so všetkými pravidlami, ktoré sa na nich vzťahujú. Budú tiež explicitne zodpovední za bezpečnú prevádzku dronu, teda za neohrozenie verejnosti či iných objektov vo vzduchu. Isté bezpilotné lietadlá bude zároveň možné prevádzkovať až po absolvovaní špecifického školenia. Prevádzkovatelia väčších dronov, ktoré môžu v prípade zrážky spôsobiť ľuďom zranenie, by mali byť zaregistrovaní vo vnútroštátnych registroch a ich stroje za účelom ľahšej identifikácie označené. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať na prevádzkovateľov najmenších dronov.

Európska komisia by mala na základe týchto kľúčových zásad vypracovať detailnejšie celoúnijné pravidlá. Tie by mali okrem iného zadefinovať obmedzenia maximálnej prevádzkovej vzdialenosti či nadmorskej výšky a určiť, ktoré drony by mali na základe rizík spojených s ich zamýšľaným využívaním podliehať certifikácií. Budúce pravidlá tiež vymedzia, ktorí operátori budú musieť byť zaškolení a zaregistrovaní a ktoré bezpilotné lietadlá budú mať dodatočné bezpečnostné prvky v povinnej výbave.

Parlamentom schválené nariadenie prináša okrem spoločných zásad využívania dronov aj novelizáciu pravidiel v oblasti bezpečnosti letectva. Cieľom sú moderné, primerané a na rizikách založené právne predpisy, ktoré pomôžu udržať vysokú úroveň bezpečnosti leteckej dopravy v EÚ aj pri očakávanom náraste jej intenzity v nasledujúcich rokoch. Novela posilňuje spoluprácu medzi Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA) a vnútroštátnymi orgánmi napríklad v prípadoch letov nad konfliktnými zónami. Schválený text tiež poveruje Európsku komisiu vypracovaním štandardov na získavanie údajov z letových zapisovačov v reálnom čase s cieľom urýchliť poskytnutie pomoci v prípade núdze.

piatok 15. júna 2018

SR: Rebríček verejných vysokých škôl a fakúlt

Už po 11. raz analyzoval portál Profesia.sk umiestnenie vysokoškolských absolventov podľa uplatnenie na trhu práce.     

Súčasní absolventi vysokej školy majú z pohľadu pracovných príležitostí lepšiu východiskovú pozíciu ako tí, čo ukončili školu pár rokov dozadu. Stále menej firiem vyžaduje v inzerátoch predošlú prax na pracovnej pozícii či v odbore. V roku 2017 tak bola pre absolventov vhodná viac ako tretina z celej ponuky na Profesia.sk. Obdobie, kedy na trh práce prichádzajú absolventi, prináša na  portál najviac ponúk v roku. V máji 2017 išlo dokonca o najúspešnejší mesiac 21 ročnej histórie Profesie, kedy firmy uverejnili 26.906 inzerátov. Historicky druhým najúspešnejším bol jún 2017 s 25.067 inzerátmi.

Firmy na Slovensku mali v roku 2017 najväčší záujem o absolventov odborov spojených s informatikou. Jeden životopis takéhoto uchádzača si pozrelo v priemere takmer 8 zamestnávateľov. V priemere viac ako 5 firiem zaujali tiež životopisy absolventov strojárstva, ekonomiky, techniky, stavebníctva a spoločenských vied. Na konci tohto poradia skončili absolventi umeleckých odborov. Životopis uchádzačov s umeleckým vzdelaním si v priemere na Profesia.sk prezreli len dve firmy. Viac ako 7 vzhliadnutí životopisu dosiahli v najnovšom rebríčku iba absolventi Ekonomickej univerzity. Bratislavskej škole sa tak podarilo obhájiť prvenstvo z predošlého roka zrejme aj preto, že ekonómovia, účtovníci, či mzdoví pracovníci sú dnes potrební v každej firme bez ohľadu na druh podnikania. Na druhom mieste skončila Slovenská technická univerzita, za ňou Technická univerzita v Košiciach a na štvrtom mieste je Žilinská univerzita. V TOP 10 sa najväčší posun nahor podaril Univerzite Komenského a Univerzite Mateja Bela, keď si obe školy polepšili oproti predošlému rebríčku o dve priečky. Najväčší prepad zaznamenala Trenčianska univerzita Andreja Dubčeka, ktorá klesla o tri miesta. 

Trend: Exekúcie dôchodkov

Sociálna poisťovňa zaznamenáva neustále nárast exekúcií voči poberateľom dôchodkov. Ku koncu apríla vykonala 36.580 takýchto exekučných zrážok. 

Ich počet rastie aj v medziročnom porovnaní a ku koncu decembra 2017 zaznamenala 35.655 exekučných zrážok. K 31. decembru 2016 ich bolo 34.015. Dôchodcovia alebo ľudia v preddôchodkovom veku si často neuvedomujú riziká vyplývajúce z plnenia finančných záväzkov, ktoré na seba prevzali a ktorých neplnenie môže viesť neskôr k znižovaniu ich dôchodkového príjmu po dovŕšení dôchodkového veku a priznaní dôchodkovej dávky.

Z hľadiska príjmu sú práve oni najzraniteľnejšou skupinou občanov. Preto nielen samotní dôchodcovia, ale už aj ľudia v preddôchodkovom veku by si mali strážiť svoje výdavky, aby sa nedostali do takejto nepriaznivej finančnej situácie, keď ich jediným príjmom bude starobný dôchodok.

EU: Dvojaká kvalita potravín

Európska komisia vydáva spoločnú metodiku testovania, ktorá bude slúžiť na porovnávanie kvality potravinových výrobkov v celej EÚ. 

Metodika je dielom Spoločného výskumného centra (JRC) a poslúži orgánom na ochranu spotrebiteľa v členských štátoch, aby mohli testovať a porovnávať zloženie aj vlastnosti potravinových výrobkov predávaných v podobnom balení v celej únii.

Vnútroštátne orgány pre bezpečnosť potravín a pre ochranu spotrebiteľa nesú zodpovednosť za to, že potraviny uvedené na jednotný trh spĺňajú príslušné právne predpisy EÚ. Testovacia metodika im pomôže zistiť, či sa potravinové výrobky uvádzajú na trh v súlade s právom EÚ. Laboratóriá vo viacerých členských štátoch EÚ koordinované Spoločným výskumným centrom budú teraz uplatňovať túto metodiku v celoeurópskej testovacej kampani, ktorej cieľom je zozbierať údaje o rozsahu problému dvojakej kvality. Prvé výsledky by mali byť k dispozícii do konca roka 2018.

Šesť princípov výberu a testovania potravinárskych výrobkov v rámci spoločnej metodiky
1.  Transparentnosť
· Lepšie fungovanie a komunikácia medzi všetkými stranami
· Menší potenciál na vznik sporných situácií

2.  Stanovenie jednotlivých krokov v hodnotení
· Výber produktov → plán odberu vzoriek → vyšetrovanie vzoriek na získanie výsledkov testu → rozhodnutie o ďalšom postupe

3.  Porovnateľnosť
· Výber produktov → plán odberu vzoriek → vyšetrovanie vzoriek na získanie výsledkov testu → rozhodnutie o ďalšom postupe

4.  Kritéria hodnotenia
· Vedecky podložené a dôsledne aplikované
· Metódy navrhnuté pre cielenú komoditu; praktické a nákladovo efektívne
· Akreditované testovacie laboratóriá a štandardné testovacie metódy

5.  Inkuzívnosť
· Spravodlivé a rovné zapojenie zainteresovaných strán: prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, príslušné orgány, zástupcovia spotrebiteľov

6.  Spravodlivosť
· Výber značiek na testovanie s prihliadnutím na trhové podiely
· Dodržiavanie požiadaviek dôvernosti

Aktuálne: Slováci reklamu ignorujú

Len necelá pätina respondentov tvrdí, že si niečo kúpi práve na základe reklamy. Na druhej strane ale väčšina priznáva, že pokiaľ je reklama dobrá, zlepšuje to ich vnímanie o danom výrobku alebo firme.  

Podľa prieskumu Home Credit v reklame najviac Slovákov zaujíma cena a potom značka. Vo všeobecnosti si Slováci vyberajú nejaký tovar alebo službu predovšetkým na základe ich ceny, potom rozhodujú predchádzajúce skúsenosti a odporúčania. Reklama je v tomto rebríčku až na siedmom mieste. Len 2% ľudí uviedli, že sa často rozhodujú pri nakupovaní práve podľa reklám. Ďalších 14% si pod vplyvom reklamy niečo kúpi občas. „Vyše polovica respondentov sa vyjadrila, že si na základe reklamy nič nekúpi, ale pokiaľ je reklama dobrá, zlepšuje to ich vnímanie o firme alebo jej výrobkoch. Ďalšia pätina ľudí tvrdí, že ich reklama vôbec neovplyvňuje a že sa podľa nej nerozhodujú. Každý desiaty Slovák dokonca reklamu úplne ignoruje", doplnil Jaroslav Ondrušek. Približne tretina ľudí berie do úvahy aj recenzie a diskusie na internete. Rozhodovanie sa pre nejaký tovar alebo firmu podľa reklamy skončilo až na siedmom mieste.

„Deklarovaná najnižšia cena výrobku alebo služby nemusí znamenať, že v konečnom dôsledku naozaj zaplatíme najmenej peňazí. Napríklad pomerne lacný nekvalitný televízor sa môže pokaziť hneď po uplynutí jeho záručnej doby a čakajú vás tak okamžite ďalšie výdavky. Alebo napríklad pri výbere finančných produktov je dobré brať do úvahy mimo ich základnej ceny a úrokových sadzieb aj ďalšie položky, ako sú výška sankcií, nutnosť poistenia a podobne. V reklame na nejaký finančný produkt totiž často býva uvedená len jeho základná cena za ideálnych podmienok. Pri výbere preto treba zvažovať všetky kritériá a je vhodné si podrobne preštudovať čo najviac informácií o danej finančnej službe", pripomína Ondrušek.

To, že cena je pri nakupovaní u Slovákov top kritériom, potvrdili aj v odpovedi na otázku čo ich najviac upútalo na reklame. Práve cenu totiž uviedla skoro až polovica opýtaných. Značka bola zaujímavá pre takmer tretinu ľudí. Každý desiaty opýtaný zase ocenil vtipné alebo originálne spracovanie reklamy. Je zaujímavé, že celebrita v reklame nie je pre Slovákov ani zďaleka rozhodujúcim faktorom, ktorý by ich mal presvedčiť na kúpu výrobku alebo služby. Celebrita jednoducho upútala len 2% respondentov. Keď už reklama na niekoho zaberá, je to predovšetkým prostredníctvom televíznych obrazoviek. Aspoň tak to vníma väčšina Slovákov. Šiesti z desiatich sa vyjadrili, že najviac ich ovplyvňuje reklama v televízii. Viac ako polovica spomenula internet a približne štvrtina sociálne siete. Bilbordy a letáky, podobne ako aj reklama v tlači ovplyvňuje zhodne po 13% Slovákov. Najmenej zrejme účinkuje reklama cez telefón, ktorá podľa vyjadrení ľudí ovplyvní len 3% z nich.

štvrtok 14. júna 2018

SR: Voľné frekvencie v pásme 10 GHz

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zverejnil výzvy na predloženie ponúk do výberových konaní na pridelenie frekvencií z frekvenčného pásma 10 150 – 10 650 MHz (10 GHz) formou elektronickej aukcie v okresoch: Čadca, Kysucké Nové Mesto, Michalovce, Prievidza, Rimavská Sobota a Skalica. 

Predmetom výberových konaní v okresoch Čadca a Kysucké Nové Mesto je sedem a v ostatných okresoch šesť frekvenčných blokov, každý so šírkou 14 MHz (2x7 MHz) duplexne. Účastník výberového konania sa môže uchádzať o ľubovoľný počet frekvenčných blokov. Jediným hodnotiacim kritériom je ponúknutá výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií. Najnižšie podanie je vyvolávacou cenou, ktorá predstavuje pre každý ponúkaný frekvenčný blok hodnotu 550 €. 

Ponuka do výberového konania musí byť doručená do podateľne úradu osobne alebo poštou najneskôr do 25.07.2018 do 13:30 h. Neoddeliteľnou súčasťou ponuky do výberového konania je zloženie peňažnej zábezpeky vo výške 600 €. Peňažná zábezpeka musí byť na uvedenom účte pripísaná pred uplynutím lehoty určenej pre predloženie ponuky do výberového konania.     

Frekvencie z pásma 10 GHz sú určené na zriadenie a prevádzkovanie verejnej bezdrôtovej prístupovej elektronickej komunikačnej siete za účelom poskytovania elektronických komunikačných služieb koncovým používateľom. 

EMEA: Digitálna vyspelosť bankových inštitúcií

Nová štúdia Deloitte našla digitálnych šampiónov v Poľsku, Rusku, Španielsku, Švajčiarsku a Turecku. Na druhej strane väčšina bánk v regióne EMEA je tzv. „digitálnymi osvojiteľmi“, a je tak od digitálnych šampiónov vzdialená.  

Tímy Deloitte analyzovali 238 bánk a 10 FinTech spoločností v 38 krajinách, pričom porovnali 826 funkcionalít. Štúdia sa uskutočnila na vzorke vyše 8.000 klientov. Ako digitálni šampióni boli označené banky, ktoré svojim zákazníkom poskytujú širokú škálu digitálnych funkcií, spĺňajú, alebo prevyšujú zákaznícke preferencie na svojom trhu a dodávajú intuitívne mobilné používateľské rozhranie. V regióne EMEA je pomerne veľa trhov, kde existujúce banky stále neposkytujú úroveň digitálnych služieb, o ktoré žiadajú zákazníci. V čase po implementácii smernice PSD2 sa tak títo klienti stanú cieľmi pre nových hráčov na trhu a FinTech spoločnosti.

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia to nie sú vizionárski lídri, ktorí vytvárajú banky digitálnych šampiónov. Ich vznik nie je spojený ani s veľkosťou krajiny (počet obyvateľov), veľkosťou ekonomiky (HDP), bohatstvom (HDP na obyvateľa) alebo s prístupom k internetovému bankovníctvu. Ingredienciou tvoriacou bankových digitálnych šampiónov EMEA regiónu je zmes environmentálneho tlaku z preferencií zákazníkov a trhového tlaku konkurencie. Zásadnou, nie však postačujúcou požiadavkou je aj veľkosť rozpočtu určeného na výskum a vývoj. Z výsledkov štúdie vyplynulo, že niektoré banky nedokážu dodať digitálne služby, o ktoré žiadajú ich zákazníci. Na druhej strane existujú trhy, v ktorých banky poskytujú služby pomerne vysoko nad požiadavkami svojich klientov, pretože sa rozhodli používať digitálnu vyspelosť ako kľúčový diferenciátor, alebo ich k tomu jednoducho dohnala konkurencia.

Podľa štúdie Deloitte je prístup slovenských používateľov k internetu na úrovni 82%, no aj napriek tomu je využitie internetového bankovníctva len na úrovni 40%. Digitálna vyspelosť slovenských bánk je na priemernej úrovni, avšak bez chýbajúceho trhového tlaku na bankový sektor zo strany klientov a konkurencie sa nebude zlepšovať a napredovať mimoriadnou rýchlosťou.    

SR: Životné minimum od 1. júla

Ministerstvo práce pristúpilo k zvýšeniu životného minima na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností podľa údajov Štatistického úradu SR. Kvôli rastu životného minima sa budú upravovať aj viaceré sociálne dávky. 

Pre jednu dospelú osobu tak stúpne životné minimum na 205,07 eura mesačne zo súčasnej úrovne 199,48 eura. Pri druhej spoločne posudzovanej dospelej osobe vzrastie na 143,06 eura mesačne zo 139,16 eura, v prípade zaopatreného, resp. nezaopatreného dieťaťa sa zvýši na 93,61 eura mesačne z 91,06 eura. Upravovať mierne smerom nahor sa budú aj viaceré sociálne dávky. Pri prídavku na dieťa zvýšenie v roku 2019 predstavuje 66 centov, vzrastie na 24,34 eura. Príplatok k prídavku na dieťa sa zvýši o 31 centov, rodičovský príspevok sa zvýši o šesť eur na 220,70 eura. Zvyšovať sa budú aj príspevky pri náhradnej starostlivosti.

Rast životného minima negatívne ovplyvní nárok ľudí na predčasný starobný dôchodok. V súčasnosti je totiž hranica nároku stanovená na 1,2-násobok sumy životného minima, od júla sa tak posunie z pôvodných 239,4 eura na 246,1 eura. Nahor pôjdu aj sumy minimálnych dôchodkov. Priemerné zvýšenie minimálneho dôchodku sa odhaduje na úrovni 2,8%.

Upraví sa aj daňový bonus na dieťa. Ten sa od začiatku budúceho roka zvýši o 60 centov na 22,16 eura. Nezdaniteľná časť základu dane bude v budúcom roku predstavovať 3937,34 eura, čo predstavuje nárast o 107,32 eura.

Aktuálne: DDoS útoky nana slovenské portály

Kvalitný manažment siete a účinné opatrenia proti útočníkom sú stále viac dôležité. Počet DDoS atakov medziročne stúpa asi o 20%. Jeden z doteraz najmasívnejších útokov na ústredný portál verejnej správy slovensko.sk trvá už niekoľko dní. 

DDoS útok znamená, že tisíce počítačových robotov z rôznych kútov sveta útočia na konkrétnu adresu a spôsobia tak výpadok služby. Včerajší útok bol napr. vedený nielen z počítačov vo Veľkej Británii, Francúzsku a Kanade, ale aj zo slovenských IP adries.
Tento útok, počas ktorého objem prichádzajúcich dát prekročil 29 Gbit/s, bol doteraz najsilnejší. Napadnutia sa monitorujú v reálnom čase a okamžite po potvrdení útoku sa zasahuje. Vypína sa prístup buď z konkrétnej lokality, alebo celkovo prístup zo zahraničia, aby servery klientov ostali prístupné pre domácich používateľov.

Intenzita útokov na slovenský on-line priestor v ostatných dňoch výrazne stúpla. Okrem slovensko.sk napadli útočníci aj webové sídla Slovenského hydrometeorologického ústavu shmu.sk a RTVS rtvs.sk. V prípade RTVS prišiel najsilnejší atak v pondelok večer a intenzitou bol porovnateľný s včerajším útokom na slovensko.sk. Viedli ho z Číny, Francúzska a Veľkej Británie. 

streda 13. júna 2018

Upozorňujeme: Sezóna kliešťov je tu

Kliešte sú prenášačmi nebezpečných ochorení lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy. Teplé a suché podnebie strednej Európy vytvára vhodné podmienky na výskyt kliešťa obyčajného v lesoch, ale aj v parkoch a záhradách, predovšetkým na steblách trávy a v nízkych kríkových porastoch do výšky jedného metra. Zo stromov ale nepadajú.  

„Kliešťová encefalitída sa vyskytovala väčšinou v nižších oblastiach Slovenska ako Trenčín, Púchov, Nitra, Záhorie a bratislavský región. S celkovou zmenou klímy a otepľovaním sa však kliešte dostávajú aj do nadmorských výšok nad 800 m.n.m. Nákaza kliešťovou encefalitídou či lymskou boreliózou hrozí v období množenia kliešťov, teda od apríla do októbra, zriedkavo až do novembra“, hovorí doc. Anna Strehárová. Hoci sa proti lymskej borelióze nedá zaočkovať, je možné ju liečiť antibiotikami. Liek na kliešťovú encefalitídu však neexistuje, priebeh choroby je zdĺhavý a lekári predpisujú iba lieky na zmierňovanie príznakov. Ideálne je zaočkovanie v zimných mesiacoch a predísť tak možným trvalým následkom ochorenia. „Na území Slovenska bolo identifikovaných 33 endemických ložísk kliešťovej encefalitídy, kde je infikovaných 10-20 % kliešťov“, upozorňuje docentka Strehárová. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR sú prírodné ohniská kliešťovej encefalitídy sústredené najmä na západnom Slovensku – Malé a Biele Karpaty, Nitrianska pahorkatina, Tríbeč, Vtáčnik, Považský a Pohronský Inovec a Kováčske kopce. Pomerne menšie prírodné ohniská sa nachádzajú v lokalitách južného Slovenska – Strážske, Súľovské a Štiavnické vrchy, Krupinská a Revúcka planina, Slovenský kras a Slanské vrchy. Vlani hlásil úrad najvyšší výskyt kliešťovej encefalitídy v okresoch Zvolen, Detva, Bytča a Humenné, Banská Bystrica, Žilina, Považská Bystrica a Kysucké Nové Mesto. Nákaza má ale v posledných rokoch stúpajúci trend a počet nakazených pacientov medziročne narastá nielen na celom území Slovenska, ale aj v susedných krajinách. 

Ideálne je vyhýbať sa všade miestam s vyšším predpokladom výskytu kliešťov, akými sú okraj lesa, vysoké porasty tráv a krovie. Počas pobytu v prírode je dôležité dbať na vhodné oblečenie pokrývajúce čo najväčšie časti tela, odporúčané sú napr. dlhé nohavice a ponožky a vhodné je používať repelenty. Po návrate domov si treba dôkladne skontrolovať celé telo. Kliešte sa najčastejšie prisávajú na vlasaté časti hlavy, do slabín a podpazušia, za uši, do podkolennej jamky a na intímne miesta. Ak už neželaného parazita na svojom tele objavíte, je potrebné ho čo najrýchlejšie odstrániť, najlepšie pinzetou kývavými pohybmi, bez točenia. „Nie je správne miesto okolo prisatého kliešťa potierať olejom alebo iným prostriedkom, pretože dusiaci sa kliešť do rany vyvráti obsah žalúdka a v prípade, že je infikovaný, aj veľké množstvo spirochét alebo vírusov“, vysvetľuje docentka Strehárová. Po odstránení kliešťa je správne kožu v mieste prisatia vydezinfikovať. Prvé štádium ochorenia pripomína chrípku či virózu s bolesťami hlavy a svalov a zvýšenou teplotou. Preto sa už pri prvých príznakoch odporúča požiadať obvodného lekára o vyšetrenie krvi. V prípade prepuknutia druhého štádia choroby a preukázania nákazy kliešťovou encefalitídou je potrebná hospitalizácia pacienta. Pobyt v nemocnici s touto diagnózou trvá väčšinou 2 týždne, po ktorých nasleduje minimálne jeden mesiac rekonvalescencie. Aj pri nekomplikovanom priebehu však môže ochorenie vyradiť postihnutého z pracovnej aktivity až na 3-4 mesiace. 

EU: 1,26 mld. eur na posilnenie Európskeho zboru solidarity

Európska komisia v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2021 až 2027 navrhuje nový program Európskeho zboru solidarity po roku 2020, v ktorom vyčlenila 1,26 miliardy eur na rozšírenie doterajších príležitostí. 

Vďaka nemu bude najmenej 350 tisíc mladých Európanov v rokoch 2021 až 2027 môcť pomáhať komunitám v núdzi prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti, stáží a pracovných miest. Nový program bude vychádzať z výsledkov, ktoré zbor dosiahol počas prvých rokov svojej existencie a vytvára jednotné kontaktné miesto pre mladých ľudí, ktorí sú pripravení zapojiť sa do solidárnej činnosti. 

Program bude zahŕňať:
Dobrovoľnícke činnosti ako podpora operácií humanitárnej pomoci v krajinách mimo EÚ: Začlenenie Európskeho zboru solidarity do tohto dobre zavedeného systému EÚ pre humanitárnu pomoc, ktorý sa doteraz prevádzkoval pod názvom Dobrovoľníci pomoci EÚ, sprístupní možnosti dobrovoľníctva mimo EÚ a bude predstavovať doplnok k existujúcim príležitostiam v rámci zboru solidarity, vďaka ktorým možno vykonávať dobrovoľnícke činnosti ako jedinec alebo skupinovo, absolvovať stáž, či získať pracovné miesto v oblasti solidarity v Európe alebo mimo nej.
Cielené opatrenia: Patrí sem napríklad dodatočné financovanie alebo osobitne zamerané činnosti, prípadne s kratším trvaním alebo v domovskej krajine, aby sa uľahčila účasť na Európskom zbore solidarity znevýhodneným mladým ľuďom. 

Google Street View: Opäť na slovenských cestách

Počas leta bude auto Google Street View opäť križovať slovenské cesty. Cieľom je aktualizovať lokálne snímky v službe Mapy Google. Tentoraz sa zameria na získanie presnejších a aktuálnych informácií o cestách spájajúcich jednotlivé slovenské mestá.

Street View je funkcia služby Mapy Google, ktorá je v súčasnosti k dispozícii vo vyše 85 krajinách sveta, vrátane časti Arktídy a Antarktídy. Infraštruktúra sa neustále vyvíja, mestá rastú, ulice sa menia. Na uľahčenie orientácie používateľom a jednoduchšie plánovanie ich ciest je tak potrebné pravidelne aktualizovať údaje.     

Google pritom dbá na ochranu súkromia. Každému publikovaniu zhromaždených snímok predchádza spracovanie pomocou špeciálnej technológie, ktorá rozmazáva tváre ľudí a poznávacie značky áut, aby ich nebolo možné identifikovať. 

Európsky futbal: Výnosy „veľkej päťky“

Kombinované výnosy „veľkej päťky“ európskych futbalových ligových súťaží: Bundesliga, La Liga, Ligue 1, Premier League a Serie A dosiahli 13,4 miliardy EUR. 

Podľa údajov 26. vydania Prehľadu futbalových financií (Deloitte Annual Review of Football Finance) sa výnosy za posledné desaťročie viac než zdvojnásobili. Nové zmluvy na vysielacie práva uzatvorené v Nemecku, Taliansku a v Španielsku spolu so zahájením nového cyklu vysielacích práv v rámci Únie európskych futbalových asociácii (UEFA) podporili celkový rast výnosov v pätici najvýnosnejších európskych líg o 1,4 miliardy EUR (12%). Celkové výnosy európskeho futbalového trhu dosiahli 24,6 miliardy EUR, čo je 13% rast oproti sezóne 2014/15.

Premier League: Z hľadiska výnosov si suverénne držia prvenstvo anglické kluby, ktorých kombinované výnosy v sezóne 2015/2016 dosiahli 4,9 miliardy EUR (nárast zo 4,4 miliardy EUR v sezóne 2014/15). Vďaka novým zmluvám na vysielacie práva v sezóne 2016/17 si udrží svoje dominantné postavenie pred ostatnými európskymi futbalovými ligami aj v budúcnosti.
Bundesliga: Vďaka kombinovaným výnosom vo výške 2,7 miliardy EUR kluby obhájili pozíciu druhej najvýnosnejšej futbalovej ligy v Európe, pričom k celkovému rastu výnosov vo výške 320 miliónov EUR (13%) významne prispel tiež nový cyklus práv na medzinárodné prenosy.
La Liga: Výnosy najvyššej futbalovej ligy v Španielsku sa vyšplhali na 2,4 miliardy EUR, čo predstavuje 19% nárast (o 384 miliónov EUR) oproti sezóne 2014/15. K tomuto vývoju prispel predovšetkým nový model predaja zdieľaných vysielacích práv. Po jednoročnej prechodovej dohode platnej pre sezónu 2015/16 uzavrela La Liga novú trojročnú dohodu platnú od sezóny 2016/17, vďaka ktorej by La Liga v najbližšom vydaní Prehľadu futbalových financií mohla vystriedať (aj keď len nakrátko) nemeckú Bundesligu na pozícii druhej najvýnosnejšej futbalovej ligovej súťaže.
Séria A: Výnosy futbalových klubov z tejto série  zaznamenali nárast o 7% na 1,9 miliardy EUR vďaka rozšíreným a lepším dohodám týkajúcim sa mediálnych práv, zvýšenej distribúcii prostriedkov zo strany UEFA pre kluby zúčastňujúce sa súťaže UEFA, či 12% rastu výnosov z reklamy.
Ligue 1: Kluby vo francúzskej lige vykázali v sezóne 2015/16 rast výnosov o 5 % na 1,5 miliardy EUR, pričom približne 60% celkového rastu výnosov v tejto divízii zaistil klub Paris Saint-Germain, domáci trojnásobný víťaz už druhú sezónu v rade.

Ďalšie kľúčové zistenia:
· Výnosy z vysielania futbalových zápasov vzrástli v sezóne 2014/15 o 14% na celkových 6,6 miliardy EUR v rámci pätice najvýnosnejších futbalových líg v Európe, čo predstavuje 49% celkových výnosov.
· Výnosy zo sponzoringu a ostatné výnosy z reklamy sa vyšplhali na 4,6 miliardy EUR (10% nárast oproti sezóne 2014/15) a predstavovali 34% celkových výnosov.
· Výnosy v dňoch zápasov vzrástli o 6% a predstavujú 17% celkových výnosov, t.j. 2,2 miliardy EUR.
· V sezóne 2015/16 kluby európskej futbalovej „veľkej päťky“ vynaložili na mzdy v priemere len 57% celkového rastu výnosov (oproti 90% v predchádzajúcom roku).
· Trojročný cyklus vysielacích práv odštartovaný v sezóne 2015/16 viedol k významnému zvýšeniu distribúcie prostriedkov UEFA pre členské kluby. Vďaka tomu najvýraznejšie rástli výnosy (mimo „veľkú päťku“) klubov Ligy majstrov UEFA či Európskej ligy.

Poznámka: Na prepočet údajov medzi EUR a GBP sa použil priemerný výmenný kurz za rok končiaci sa 30. júna 2016 (1 GBP = 1,34 EUR).

utorok 12. júna 2018

SR: Obavy Slovákov z neschopnosti vrátiť požičané nie sú opodstatnené

O spotrebný úver na Slovensku žiadajú častejšie ženy, so žiadosťou o vyššiu sumu vo forme hypotéky do banky prichádzajú naopak väčšinou muži. Tí si aj viac veria, že ju dokážu splácať bez väčších problémov.

„Kým u žien bola vlani miera zlyhávania úverov približne na úrovni 1,5%, u mužov evidujeme 3% zlyhaných úverov za posledný rok. Najviac spotrebných úverov majú klienti banky vo veku 40 – 50 rokov, najväčšiu mieru zlyhávania úverov evidujeme u 20 – 24-ročných klientov. V uplynulom roku sa do omeškania dostalo až 5% z nich. V splácaní sú najdisciplinovanejší ľudia po 40-tke. Súvisí to s tým, že mladí ešte nemajú pravidelný príjem, ani rezervu na vykrytie jeho dočasného výpadku a starší majú navyše aj lepšiu finančnú disciplínu", upresňuje Lýdia Žáčková.     

Pri žiadostiach o vyššie sumy vo forme hypotéky dominujú muži. V  portfóliu Poštovej banky tvoria až 60%. Najväčší objem úverov (spotrebných aj hypotekárnych) vlani načerpali v Bratislavskom, Košickom a Nitrianskom kraji. Najväčšie starosti so splácaním majú v Banskobystrickom, Prešovskom a Trnavskom kraji, ale ani tam nemožno hovoriť o katastrofe. Miera zlyhania úverov v týchto regiónoch sa pohybuje približne na úrovni 2,5%. Klienti, ktorí sa dostanú do omeškania, ale splatia celý svoj dlh, sa v omeškaní nachádzajú v priemere 28 dní.

Podľa prieskumu majú všetky vekové kategórie obavu o svoju finančnú budúcnosť, z čoho vyplýva aj neistota v otázke schopnosti splácať úvery. Najopatrnejší sú ľudia do 35 rokov, pravdepodobne aj z dôvodu nižšej rezervy, z ktorej by mohli čerpať pri prípadnom výpadku príjmu a 46-roční a starší Slováci sú v otázke zadlžovania sa sebaistejší. Rozdiely medzi mužmi a ženami sú minimálne, mierne väčšiu istotu pri splácaní však predsa len majú muži.

GfK: Obchod v kamenných predajniach v Európe bude rásť

Nominálne tržby v kamenných predajniach v 28 štátoch EÚ vzrastú v roku 2018 o 2,1%. Zatiaľčo vo Francúzsku, Španielsku a Maďarsku sa očakáva rast reálnej hodnoty, v krajinách s nízkou mierou rastu bude vývoj vďaka mierne stúpajúcej inflácii menej priaznivý.  

Okrem toho, že európske hospodárstvo čelí rôznym ekonomickým a politickým výzvam, čakajú ho tiež významné zmeny v dôsledku brexitu. Neistota ohľadne budúcich podmienok obchodovania s USA vyvoláva obavy z ich možného vplyvu na európsky vývoz. Štúdia European Retail in 2018 obsahuje analýzu trendov pre 32 európskych krajín, aj prognózu obratu na rok 2018. 

Kľúčové poznatky a závery
·         Kúpna sila: v roku 2017 bola priemerná kúpna sila každého obyvateľa 28 krajín EÚ 16,436 euro (v porovnaní s predošlým rokom nominálne zvýšenie o 1,9%). Zo všetkých členských krajín EÚ iba vo Veľkej Británii došlo k poklesu kúpnej sily (-1,5 percenta), čo je sčasti dôsledok devalvácie britskej libry. Ak necháme Veľkú Britániu bokom, rast z predošlých rokov pokračoval, pričom nadpriemerné tempo rastu zaznamenali najmä krajiny strednej a východnej Európy.
·         Prognóza obratu v roku 2018: maloobchodná sieť stratila časť trhového podielu v dôsledku rastúceho internetového obchodu, ale túto stratu dokázal v uplynulom roku vykompenzovať rast dopytu. Pre rok 2018 GfK predpokladá, že v 28 krajinách EÚ vzrastie nominálny obrat o +2,1 percenta, čo zodpovedá aj očakávanej miere inflácie. Vďaka pokračujúcemu zvyšovaniu príjmov si tak najúspešnejšie východoeurópske krajiny minulých rokov povedú najlepšie aj v roku 2018. GfK očakáva silné tempo rastu v Bulharsku (+ 5,3%), v Maďarsku (+ 6,0%), v Českej republike (+ 6,5%) a v Rumunsku (+ 7,5%).
·         Inflácia: S mierou inflácie 1,7% v roku 2017 sa krajiny európskej 28 opäť priblížili cene spotrebiteľských cien stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) +2,0%. Spotrebitelia v mnohých východoeurópskych krajinách, ktoré sa v predchádzajúcich rokoch potýkali s defláciou, museli pri kúpe rovnakého tovaru siahnuť hlbšie do vreciek. Keďže ECB oznámila, že do roku 2019 nedôjde k zmene základných úrokových sadzieb, GfK predpovedá, že v roku 2018 sa bude maloobchod vyvíjať podobne ako v minulom roku. Očakáva sa zvýšenie cien v celej EÚ o 1,9%. Dôležitá poznámka: táto predikcia nepredpokladá ďalšiu eskaláciu obchodného sporu medzi EÚ a Spojenými štátmi.
·         Predajná plocha: V roku 2017 došlo v skúmaných európskych krajinách k zväčšeniu absolútnej predajnej plochy. Jedinou výnimkou je Holandsko s -0,4%. Iný obrázok však dostaneme pri pohľade na predajnú plochu na jedného obyvateľa. V polovici skúmaných krajín zostal tento ukazovateľ rovnaký, alebo sa dokonca znížil. Jeho hodnoty sa v rôznych krajinách EÚ veľmi líšia. Napr. obyvatelia krajín Beneluxu (1,48 - 1, 64 m²) majú k dispozícii viac ako dvojnásobnú predajnú plochu než obyvatelia Rumunska (0,72m²).
·         Produktivita predajnej plochy: rovnako ako v prípade ponuky predajnej plochy na obyvateľa sa v európskych krajinách líši aj produktivita predajnej plochy. Napríklad vo Švédsku tento ukazovateľ poklesol o -1,5% na 6000 EUR/m², čo je ale stále ešte vysoká hodnota. Tiež Belgicko zaznamenalo v roku 2017 pokles produktivity predajnej plochy, aj keď pokles bol relatívne malý, iba -1,1%. V Maďarsku sa spomalil rast nadnárodných maloobchodných reťazcov v dôsledku reštriktívnych plánovacích predpisov aj ochranárskych tendencií. Vďaka tomu došlo len k veľmi obmedzenému rozvoju nových veľkoplošných maloobchodných predajní. Výrazný rast maloobchodného obratu podporil produktivitu predajnej plochy, ktorá za posledný rok vzrástla o +6,9% na 2.997 €/m². Dynamický rast produktivity predajnej plochy do istej miery vyvážil rast nájmov na na piatich exponovaných trhoch komerčných nehnuteľností aj v ďalších východoeurópskych krajinách.

GfK analyzovalo v 32 európskych krajinách kúpnu silu, maloobchodný obrat a maloobchodný podiel na celkových výdavkoch obyvateľstva. Štúdia obsahuje aj prognózu maloobchodného obratu pre rok 2018 a hodnotenie v segmente módy, ktorý o.i. čelí silnému tlaku zo strany internetového obchodu. Skúma trendy spotrebiteľských cien, ponuku predajných plôch, produktivitu predajnej plochy a navyše obsahuje štvorstránkovú analýzu dopadu zmien nedeľnej otváracej doby v Maďarsku. GfK vypočítava obrat a kúpnu silu v eurách na základe prognózy výmenného kurzu zverejnenej Európskou komisiou 9. novembra 2017. Redakčný termín bol apríl 2018.

Radíme: Visiaci luster alebo stropné svietidlo?

Táto odveká otázka trápi viacerých ľudí zariaďujúcich si domácnosť. Existuje však jednoduché pravidlo, ktoré vám tento problém pomôže rýchlo a ľahko vyriešiť. 

V prvom rade je potrebné rozhodnúť, kam chcete lampu umiestniť a čo vám dovoľuje váš životný priestor. V zásade platí, že čím menšia miestnosť, tým menšia lampa. Predstavte si teda, že chcete osvetliť šatník, špajzu či odkladací „kumbál“ pod schodmi. Ide o priestory, ktoré bývajú naozaj stiesnené, a to aj vďaka množstvu vecí, ktoré v nich mávame. A keďže občas sa treba „vyšplhať“ aj na najvyššiu poličku, visiaca lampa by vám v tom mohla brániť. V takomto prípade sú vhodné stropné svietidlá alebo dokonca bodové svetlá, ktoré si môžete natočiť takým smerom, akým vám to bude vyhovovať.

Stropné lampy sú vhodnejšie aj pri osvetľovaní toalety či minikúpeľne, kde by bol luster hlavne nepraktický. Príliš dlhá visiaca lampa nie je vhodná ani do úzkej kuchyne, pretože by opticky mohla prekryť kuchynskú linku, či dokonca zavadzať pri jej používaní. S visiacimi lampami sa treba rozlúčiť aj v miestnostiach s nízkym stropom. A nemusí to byť iba pivnica či povala, ale aj bežná interiérová miestnosť, kde by kvôli nízko položenej visiacej lampe mohlo dokonca dôjsť k úrazu. 

Špecificky postupujte aj pri podkrovných priestoroch, pretože strecha už sama o sebe ukrajuje z priestoru. Dlhý luster si môžete dovoliť iba vtedy, ak máte kráľovsky vysoké stropy, ktoré by ste visiacou lampou naopak pekne vyplnili. V prípade štandardne veľkých podkrovných priestorov, kde je aj klasický rovný plafón, zvoľte menej nápadnú stropnú lampu. Vždy však platí pravidlo, aby ste využili šikminu vo svoj prospech a práve do nej umiestnili bodovky či doplnili nástenné lampy. A to najmä ak bývate v naozaj malej podkrovnej izbietke iba so šikminou, ktorá sa takýmto spôsobom zmení z tmavého miesta na rozžiarenú miestnosť.

Úvodné pravidlo platí aj opačne, teda čím väčšia je miestnosť, tým viac môžete poškuľovať po väčších lampách. Neznamená to ale, že ak máte jednu obrovskú izbu, musí tam byť iba jeden masívny luster. Pokojne sa pohrajte s priestorom a vyplňte ho aj viacerými typmi lámp, ktoré vzájomne skombinujete. Či už to budú stojaté, visiace, nástenné alebo iba menšie stolové lampy položené na nábytku.

DiscoverEU: Začína prihlasovanie

Oddnes, 12. júna  (12.00 hod. stredoeurópskeho času) do 26. júna (12.00 hod. stredoeurópskeho času) môžu mladí ľudia požiadať o cestovný poukaz, vďaka ktorému budú od júla 2018 do konca októbra 2018 môcť objavovať vlastný kontinent. 

Iniciatíva DiscoverEU má umožniť lepšie pochopiť rozmanitosť Európy, tešiť sa z jej kultúrneho bohatstva, nadviazať nové priateľstvá a získať pocit európskej identity. Vďaka nej budú môcť mladí ľudia cestovať ako jednotlivci alebo v maximálne päťčlennej skupine, spravidla po železnici. V záujme neobmedzeného pohybu po celom kontinente však účastníci môžu v odôvodnených prípadoch použiť alternatívne spôsoby dopravy, akými sú autobusy alebo trajekty a výnimočne aj lietadlo. Tak sa budú môcť zúčastniť aj mladí ľudia žijúci v odľahlých oblastiach alebo na ostrovoch v EÚ. Keďže rok 2018 je Európskym rokom kultúrneho dedičstva, cestujúci budú mať možnosť zúčastniť sa na mnohých podujatiach po celej Európe.

Ako sa prihlásiť? Žiadatelia budú musieť poskytnúť svoje osobné údaje a podrobnejšie informácie o ceste, na ktorú sa chcú vybrať. Budú musieť absolvovať aj kvíz s 5 otázkami, ktorý bude súvisieť s Európskym rokom kultúrneho dedičstva 2018, iniciatívami EÚ zameranými na mladých a blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu. Na konci budú musieť odpovedať na ďalšiu otázku o tom, koľko mladých ľudí sa podľa nich bude uchádzať o poukaz v rámci tejto iniciatívy. Európska komisia potom na základe odpovedí vyberie účastníkov, ktorí sa musia vydať na cestu od 9. júla do 30. septembra 2018. Môžu cestovať až 30 dní a navštíviť až 4 zahraničné destinácie.  

pondelok 11. júna 2018

Aktuálne: Nelegálne zamestnávanie

Mimoriadna previerka Tajpan má odhaliť nelegálne zamestnávanie na Slovensku. Národný inšpektorát práce (NIP) ju bude realizovať spolu s krajskými inšpektorátmi od 11. júna do 17. júna.

Inšpektoráty práce môžu pri odhalení porušenia zákona udeliť pokutu tak zamestnávateľovi, ako aj zamestnancovi, ak vedome vykonáva prácu bez pracovnej zmluvy či bez povolenia na zamestnanie. Tá sa pohybuje u zamestnávateľa v rozmedzí od 2000 do 200.000 eur a zamestnancovi pri porušení zákazu nelegálnej práce hrozí pokuta vo výške 331 eur. Pri mimoriadnej previerke sa inšpektori zamerajú na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to najmä vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín. 

Zamestnávatelia by nemali zabudnúť na pracovnú zmluvu alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, prihlášku do sociálnej poisťovne, u cudzincov na platný cestovný doklad, povolenie na pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie. „Len tak sa vyhnú postihu za nelegálne zamestnávanie a ich odberatelia spoluzodpovednosti zaň. Pretože za nelegálne zamestnávanie jedného zamestnávateľa znáša následky aj odberateľ, teda podnikateľský subjekt, ktorý od neseriózneho zamestnávateľa prijal cezhranične dodávanú službu alebo vnútroštátne či cezhranične dodávanú prácu. Aj v tomto prípade sa pokuta pohybuje v rozmedzí od 2000 do 200.000 eur", dodala Ivana Stašková.  

Upozorňujeme: Falošné maily

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) upozornila na šírení mailových správ, ktoré môžu byť akoby zaslané z portálu slovensko.sk. 

Správy s adresou odosielateľa zobrazenou napríklad ako urad@slovensko.blue sú vyhodnocované ako SPAM, v tomto prípade s nevyžiadanou reklamou a ponukou. NASES nevyužíva portál slovensko.sk na zasielanie podobných ponúk alebo reklamných mailov. Agentúre boli preposlané kópie správ od košickej spoločnosti s ponukou na vybrané služby a vypracovanie dokumentácie v súvislosti s novými opatreniami v oblasti GDPR. „Naša spoločnosť má uzatvorené poistné krytie, v prípade že by nami vypracovaná bezpečnostná dokumentácia zapríčinila škodu (napr. pokuta),“ uvádza sa v nevyžiadanej mailovej správe s ponukou služieb v hodnote niekoľko stoviek Eur. Občan, ktorý komunikoval s odosielateľom podobných mailových správ, popísal svoju skúsenosť: „Ak im napíšete, že to dáte úradom ako spam, odpíšu, že sa ospravedlňujú, ale nič neposlali, že sa im snaží uškodiť konkurencia. Trik im prechádza už pár rokov, ale teraz myslím, že už stačilo týchto pokusov."

Ku dnešnému dňu bolo na vstupe siete Govnet priebežne zachytených viac ako 1600 správ s nevyžiadanými ponukami zaslanými z rovnakého zahraničného web-hostingového zdroja. Niektoré z týchto mailov mali v predmete správy uvedené: „Elektronická schránka“, aktuálne rozposielané emaily majú v predmete správy uvedené: „Dobrý deň“. V tejto súvislosti NASES upozorňuje všetkých používateľov slovensko.sk, aby dôkladne zvážili svoju ďalšiu komunikáciu s odosielateľom nevyžiadaných mailov a aby unáhlene neposkytovali odosielateľom takýchto správ akékoľvek svoje údaje.

Ako môžete spoznať SPAM alebo nevyžiadaný e-mail, ktorý od vás chce vylákať informácie s cieľom ďalšieho komerčného využitia?
– Odosielateľ urguje príjemcu emailu.
– Žiada o zmenu hesla alebo zaslanie citlivých údajov (rodné číslo, číslo bankového účtu, pin kódu).
– Kyberzločinci radi vkladajú do phishingových emailov odkazy, ktoré vyzerajú legitímne a obsahujúce škodlivý softvér. Neklikajte na odkaz! Ak sa chcete presvedčiť, kam smeruje odkaz v tele emailu, môžete prejsť na odkaz myšou (neklikať) a zobrazí sa adresa.
– Vprípade, že e-mail obsahuje aj pravopisné chyby alebo gramaticky nesprávne výrazy, môže ísť o podvodníka.

EU: Nový program jednotného trhu na posilnenie postavenia Európanov a ich ochranu

Európska komisia v dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027 navrhuje nový osobitný program s rozpočtom štyri miliardy eur. Jeho cieľom je posilniť postavenie spotrebiteľov, chrániť ich a umožniť európskym malým a stredným podnikom (MSP), aby naplno profitovali z dobre fungujúceho jednotného trhu.

Nový program jednotného trhu bude podporovať viaceré iniciatívy.
Ochrana spotrebiteľa a posilnenie jeho postavenia: Nový program zaručí presadzovanie práv spotrebiteľov, zaistí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a bezpečnosti výrobkov a pomôže spotrebiteľom, keď sa stretnú s problémami, napríklad pri nakupovaní online. Zároveň uľahčí prístup spotrebiteľov k nápravným prostriedkom, ako sa navrhuje v Novej dohode pre spotrebiteľov.

Konkurencieschopnosť podnikov, najmä MSP: V nadväznosti na úspech súčasného Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) Komisia navrhuje zvýšiť podporu malých podnikov, aby sa mohli expandovať doma aj za hranicami.

Vysoká úroveň zdravia ľudí, zvierat a rastlín: Občania EÚ budú mať v rámci integrovaného európskeho jednotného trhu aj naďalej prístup k neškodným a kvalitným potravinám. V rámci nového programu sa bude podporovať bezpečná výroba potravín, prevencia a eradikácia chorôb zvierat a škodcov rastlín, ako aj zlepšovanie dobrých životných podmienok zvierat v EÚ. Zároveň sa zlepší prístup na trh pre výrobcov potravín z EÚ, prispeje sa k vývozu do tretích krajín a výrazne sa podporí agropotravinársky priemysel ako popredný sektor hospodárstva EÚ.

Účinné presadzovanie predpisov a normy prvej triedy: Program posilní spoluprácu medzi členskými štátmi navzájom a EK s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie a presadzovanie pravidiel EÚ. Takisto bude podporovať európske normalizačné organizácie pri vývoji aktuálnych a nadčasových noriem.

Spravodlivá hospodárska súťaž v digitálnom veku: Program bude Komisii pomáhať pri ďalšom zlepšovaní IT nástrojov a odborných znalostí, ktoré používa na účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v digitálnom hospodárstve (t. j. aby mohla reagovať na trhový vývoj, napríklad používanie veľkých dát a algoritmov). Takisto posilní spoluprácu medzi komisiou a orgánmi a súdmi členských štátov.

Špičková európska štatistika: Z programu sa poskytnú prostriedky národným štatistickým úradom na tvorbu a šírenie európskej štatistiky, ktorá je nevyhnutná na rozhodovanie vo všetkých oblastiach politiky.

Radíme: Ročné vyúčtovanie za teplo

Ročné vyúčtovanie nákladov za byt sa predkladá najneskôr do 31. mája. Spotrebitelia v ňom nájdu aj rozpis nákladov na dodávku tepla a teplej vody za rok 2017. 

Výšku mesačných zálohových platieb stanovuje správca a zároveň odporučuje aj pomer rozdelenia základnej a spotrebnej - variabilnej zložky z ceny tepla. Mal by zohľadňovať typ, konštrukciu bytového domu, prvky energetickej hospodárnosti domu a aj správanie vlastníkov bytov. Správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov (SVB) zodpovedajú za samotné rozúčtovanie nákladov na jednotlivé domácnosti, pričom sa riadia vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR číslo 240 z roku 2016. Podľa nej 60 % dodaného tepla sa rozpočíta podľa podlahovej plochy bytu (základná zložka) a 40 % tepla podľa súčtu nameraných kalibrovaných dielikov v dome (spotrebná zložka). Vlastníci sa však môžu dohodnúť aj na inom pomere.

Vyúčtovacie obdobie je kalendárny rok, teda od 1. januára do 31. decembra príslušného roka, zatiaľčo vykurovacia sezóna trvá od septembra jedného roka do mája nasledujúceho roka. Teda vyúčtovanie nákladov za teplo za príslušný kalendárny rok zahŕňa dve čiastočné vykurovacie sezóny, a to za končiacu zimu (január, február, marec, apríl, prípadne máj) a začínajúcu zimu v (september, október, november a december) daného roka. Rok 2017 bol z pohľadu tzv. dennostupňov v priemere o 8 % chladnejší, ako tomu bolo v priemere za posledných 5 rokov. Napriek tomu platby za teplo nevzrástli priamo úmerne so zvýšenou spotrebou tepla, pretože cena tepla je nastavená dvojzložkovo. Vo vyúčtovaní sa preto domácnosti nemusia obávať o výšku platieb za dodané teplo.

Odberateľ tepla si môže overiť správnosť vyúčtovania priamo u svojho správcu či predsedu SVB. Ak nie je spokojný, môže podať podnet na prešetrenie vyúčtovania na Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI). Tá kontroluje, či vyúčtovanie správne obsahuje formálne, zákonom stanovené náležitosti, akým je správnosť započítaných údajov, zálohových platieb, fakturovaných cien, spôsob rozpočítavania ceny za dodávku tepla a podobne. Ak je vyúčtovanie chybne spracované, SOI uloží pokutu správcovi a ten je povinný vyúčtovanie opraviť. Ak sa aj napriek tomu bude odberateľ cítiť poškodený vo svojich právach, môže sa obrátiť na súd.

Prevádzkovatelia vlastných kotolní by po ukončení vykurovacej sezóny nemali podľa Slovenského zväzu výrobcov tepla predovšetkým na kontrolu komína. Ide o život, zdravie, ale aj majetok a peniaze odberateľov a vlastníkov vykurovaných priestorov. Za celkový technický stav a údržbu komínov zodpovedá majiteľ domu sám a podľa zákona je povinný zabezpečovať pravidelné čistenie a kontrolu komínov. Pri zanedbaní tejto povinnosti môže byť od hasičov uložená pokuta do 99 eur, podnikateľským subjektom aj niekoľko tisíc.

piatok 8. júna 2018

Aktuálne: Belasý motýľ

Slováci môžu vo verejnej zbierke finančne podporiť muskulárnych dystrofikov. Odkázaní sú na pomoc druhej osoby, pretože ich svaly sa stávajú bezvládnymi.

Zbierka sa koná v piatok v približne 60 slovenských mestách a dedinách. V uliciach sa bude rozdávať symbol ochorenia – belasé motýliky a informačné letáčiky. "Motýľ je symbol ľudí so svalovou dystrofiou. Vyjadruje túžbu po slobodnom pohybe a zároveň našu krehkosť", hovorí Jozef Blažek z Organizácie muskulárnych dystrofikov (OMD) v SR. Ľudia môžu pacientov s ochorením podporiť a prispieť do prenosných pokladničiek. Výnos zbierky je určený na doplatky za kompenzačné pomôcky pre chorých, ktoré sú finančne náročné. Výťažok sa preto používa na doplatenie na pomôcky, najmä zdviháky, elektrické vozíky, špeciálne mechanické vozíky, elektrické postele, špeciálne sedačky, odsávačky hlienov, centrály elektrickej energie a iné špecifické pomôcky. Doteraz sa z verejnej zbierky Belasý motýľ pomohlo v 569 prípadoch v celkovej sume 303.063 eur.
   
Svalových dystrofikov tiež možno podporiť poslaním darcovskej SMS v hodnote dve eurá s textom DMS MOTYL na číslo 877. Rovnako sa dá prispieť priamo na účet zbierky SK2211000000002921867476, prípadne on-line cez web belasymotyl.sk. Tam možno nájsť aj informácie o použití vyzbieraných prostriedkov.

Upozorňujeme: Zatopené autá

Silné búrky, ktoré spôsobili lokálne záplavy, ovplyvnia aj trh s ojazdenými autami. V inzerátoch sa začnú objavovať aj autá, ktoré boli zatopené. 

V moderných vozidlách plných elektronickej výbavy a rôznych bezpečnostných systémov je pochopiteľne zvýšená náchylnosť k poruchám, najmä po zaplavení veľkým množstvom vody a bahna. Takýto zásah do elektroniky môže mať za následok výpadok systému fungovania vozidla a ohroziť priamo aj život posádky. Riziko kúpy takýchto vozidiel po lokálnych záplavách na západnom Slovensku v súčasnosti výrazne vzrástlo. Autobazáre tak zvyšujú bezpečnosť výkupu vozidiel a sprísňujú kontroly vykupovaných áut.

„Výdavky na opravu môžu prevýšiť aj cenu samotného vozidla. Po zatopení vozidla by mala byť vymenená kompletná elektroinštalácia, diely motorovej sústavy a často aj znehodnotené časti interiéru ako sú sedadlá, čo znamená náklady aj niekoľko tisíc eur", uviedla Karolína Topolová. „Starostlivo preverujeme, kde sa s vozidlom jazdilo. Oveľa detailnejšie kontrolujeme, či napríklad nie je bahno v rôznych ťažko prístupných miestach, napríklad pod čalúnením dverí. Často býva aj za tesnením okolo dverí alebo pod palubnou doskou. Veľa napovie tiež väčšia miera korózie pod kobercom v batožinovom priestore, alebo určitý špecifický zápach po povodni."

Profesionálni predajcovia sa zaplaveným autám vyhýbajú. Zároveň musia podľa nového zákona uvádzať v inzercii VIN vozidla, na základe ktorého si záujemcovia môžu ojazdené vozidlo preveriť. Avšak súkromní predajcovia VIN číslo udávať nemusia, čo aj využívajú. Zabraňujú tak zákazníkom, aby si mohli auto sami skontrolovať. Očakáva sa teda, že tak ako aj po iných povodniach, budú zatopené vozidlá ponúkať hlavne individuálni predajcovia. Kupujúci by preto mali byť v tejto dobe obozretní a k nákupu auta by mali pristupovať zodpovedne. V kúpnej zmluve by rozhodne mali požadovať ustanovenie o tom, že auto nebolo zatopené, aby v rámci reklamácie mohli žiadať finančnú kompenzáciu.

Výzva: 15 miliónov eur pre základné školy

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vyhlásilo v rámci prioritnej osi Vzdelávanie operačného programu Ľudské zdroje novú výzvu. Cieľom je skvalitniť výchovno-vzdelávací proces a študijné výsledky žiakov v oblasti matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti na základných školách. 

O finančné prostriedky môžu žiadať základné školy z celého Slovenska, vrátane Bratislavského samosprávneho kraja. Ak škola nemá právnu subjektivitu, žiadateľom je zriaďovateľ. Výhľadovo ministerstvo plánuje výzvu rozšíriť aj o stredné odborné školy a gymnáziá. Projekty môžu byť zamerané na mimoškolskú činnosť, na zaradenie extra hodín (možnosť navýšiť počet hodín podľa potrieb školy nad rámec povinne stanovených hodín) či vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov, vrátane zakladania pedagogických klubov. V rámci výzvy je možné sa uchádzať aj o príspevok na pomôcky previazané s predmetom výzvy.

Aktivity tejto výzvy sú zamerané na žiakov základných škôl, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako aj na pedagogických a odborných zamestnancov. Schvaľovanie projektov bude prebiehať systémom hodnotiacich kôl až do vyčerpania alokácie. Minimálna výška žiadosti o príspevok je 50.000 eur, maximálna 200.000 eur. Minimálna dĺžka na realizáciu aktivít projektu je 12 mesiacov, maximálna dĺžka 24 mesiacov. Prvé hodnotiace kolo sa uzavrie 9. júla pre školy z Bratislavského samosprávneho kraja a o deň neskôr pre školy z ďalších samosprávnych krajov. Ďalší termín uzávierky hodnotiaceho kola bude na jeseň tohto roka.

EU: Najambicióznejší výskumno - inovačný program

Európska komisia v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 navrhuje vyčleniť 100 miliárd EUR na výskum a inovácie. 

Nový program - Európsky horizont - bude vychádzať z predchádzajúceho výskumného a inovačného programu Horizont 2020. Zavedie tieto hlavné nové prvky:
·         Európska rada pre inováciu (European Innovation Council-EIC), ktorej cieľom bude dostať najsľubnejšie prevratné technológie s vysokým potenciálom z laboratórií na trh a pomôcť najinovatívnejším startupom či podnikom rozšíriť ich nápady.
·         Nové celoúnijné výskumné a inovačné misie zamerané na spoločenské výzvy a priemyselnú konkurencieschopnosť, ktoré budú navrhované v spolupráci s občanmi, so zainteresovanými stranami, s Európskym parlamentom a členskými štátmi.
·         Maximalizácia potenciálu inovácií v celej EÚ - členským štátom, ktoré zaostávajú v úsilí o čo najlepšie využitie svojho výskumného a inovačného potenciálu sa podpora zdvojnásobí. Uľahčí sa koordinácia, kombinácia financovania a zavádzania inovácií v regiónoch
·         Väčšia otvorenosť: Európsky horizont bude vychádzať zo zásady „otvorenej vedy“, čo si vyžaduje otvorený prístup k publikáciám a údajom.
·         Nová generácia európskych partnerstiev a intenzívnejšia spolupráca s inými programami EÚ

Navrhovaná rozpočtová alokácia vo výške 100 miliárd eur na roky 2021 – 2027 zahŕňa 97,6 miliardy EUR v rámci Európskeho horizontu a 2,4 miliardy EUR pre výskumný a vzdelávací program Euratomu.

Inovácie boli v posledných desaťročiach motorom približne 2/3 hospodárskeho rastu Európy. Každé euro investované v rámci programu môže potenciálne v priebehu 25 rokov vytvoriť výnos vo výške 11 EUR v HDP. Očakáva sa, že investície únie do výskumu a inovácií v „investičnej fáze“ (2021 – 2027) priamo vytvoria až do 100 000 pracovných miest v tejto oblasti.

štvrtok 7. júna 2018

Trend: Osobných bankrotov na Slovensku pribúda

V máji 2018 zbankrotovalo až 1390 obyvateľov Slovenska, čo je historicky najväčší počet osobných bankrotov v jednom mesiaci.
     
Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) za päť mesiacov tohto roka bolo na Slovensku vyhlásených už 5254 osobných bankrotov, čo je viac, než za celý minulý rok s 5239 osobnými bankrotmi.
Podstatnou príčinou rastu je vlaňajšia legislatívna úprava, ktorá proces oddlženia formou osobného bankrotu výrazne zjednodušila. Závažnejšie však je, že najviac dlžníkov, ktorí vyhlásili osobný bankrot, je vo veku 40 až 49 rokov a tesne ich nasledujú 30 až 39-roční dlžníci. Ľudia v tomto veku by mohli vo svojom produktívnom živote využiť osobný bankrot pri nezmenenej právnej úprave na oddlženie ešte raz.

V máji 2018 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom kraji – 372, najmenej v Bratislavskom kraji – 78. Oddlženie formou konkurzu si zvolilo 1380 dlžníkov (99,28 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo iba 10 dlžníkov (0,72 %). Miera uspokojenia sa pohybovala od 30 %  do 100 %. Až 95,11 % osobných bankrotov bolo vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 4,89 % ich bolo vyhlásených na majetok podnikajúcich fyzických osôb. Z celkového počtu osobných bankrotov v máji 2018 ich pripadalo 844 na mužov (60,72 %) a 546 na ženy (39,28 %). Najväčšou skupinou dlžníkov s 261 osobnými bankrotmi boli muži vo veku 40 – 49 rokov; v tom istom vekovom rozhraní bolo aj najviac žien - so 190 osobnými bankrotmi.

Oddlženie formou osobného bankrotu je na Slovensku možné od roku 2006. Od tohto obdobia až do konca mája 2018 bolo vyhlásených celkom 13.411 osobných bankrotov.

Radíme: Platobné karty na dovolenke

Slováci platia v zahraničí stále viac kartami, počet platieb rastie medziročne o takmer 20 %. Podľa Slovenskej sporiteľne medzi dovolenkovými destináciami dominuje už tradične Chorvátsko, za ktorým nasleduje Taliansko a Španielsko.

"Pri používaní platobných kariet je však potrebné dodržiavať určité bezpečnostné zásady. Pred odchodom na dovolenku si skontrolujte platnosť karty, a to najmä limity, aktiváciu a podpis. Zoberte si aspoň dve platobné karty, ideálne rôznych kartových spoločností, z toho jednu embosovanú. Ak máte kreditku, zoberte si ju. V hoteli či autopožičovni vám debetná karta nemusí stačiť. Najmä pri cestách do exotickejších krajín si overte, či je karta v danej krajine akceptovaná, a čo je najdôležitejšie - platobnú kartu majte pri platení vždy pod dohľadom", radí Milan Bednár. Podľa neho je vhodné si ku karte zároveň aktivovať cestovné poistenie, ako aj uloženie si telefónneho čísla klientskeho centra banky. Pri strate či krádeži karty pomôže.
     
Sú krajiny, ktoré vývoz svojej meny do zahraničia limitujú, či dokonca zakazujú. Navyše na Slovensku je možné zameniť naspäť na eurá len vybrané meny a aj tie len v bankovkách. Ak vám na konci dovolenky zostane nejaká hotovosť, môžete menšie sumy minúť na suveníry, väčšie zameniť naspäť na eurá ešte v danej krajine, prípadne si pár drobných nechať ako suvenír.

Aktuálne: Letné dovolenky a financie

Najobľúbenejšou destináciou Slovákov je ihneď po domovine Chorvátsko, kde zvykne stráviť dovolenku zhruba pätina našincov. Spomedzi mien krajín, v ktorých často dovolenkujeme, je chorvátska kuna jedinou, voči ktorej bolo euro v máji medziročne slabšie. 

Zmena však bola len pol percenta, a tak sa výrazne drahších nákupov obávať nemusíme. Rovnako ako pred rokom by sme mohli zaplatiť aj v obľúbenom Bulharsku. Aspoň z pohľadu kurzového vývoja. Z hľadiska vývoja mien je situácia pre našincov podstatne priaznivejšia v krajinách Turecko, Tunisko a Egypt. Spoločná európska mena bola v máji v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška voči tureckej líre silnejšia až o takmer tretinu. Z hľadiska kurzového vývoja je tak Turecko ideálnou dovolenkovou destináciou. V prípade tuniského dinára je euro medziročne silnejšie o takmer desatinu a pri egyptskej libre o viac než 5 %. Za rovnaký objem peňazí by sme si tak v týchto krajinách mohli v súčasnosti dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb. Rovnako aj ceny za ubytovanie v hotelových rezortoch by tak hlavne v prípade Turecka mohli byť pre našincov atraktívnejšie.

Z hľadiska kurzového vývoja je jednoznačne výhodné si za cieľovú destináciu vybrať aj Rusko a vycestovať tak na výlet za Červeným námestím alebo množstvom iných zaujímavostí, ktoré táto rozlohou najväčšia krajina ponúka. Euro je totiž voči ruskému rubľu v porovnaní s vlaňajškom silnejšie až o 17 %. Dovolenka tam by nás tak mohla vyjsť lacnejšie ako vlani. Rusko síce nepatrí medzi „TOP destinácie“ Slovákov, na atraktivite však postupne získava. O niečo bližšie to však za predĺženým víkendom máme do Veľkej Británie. Zrejme aj rozhodnutie Britov o vystúpeníz EÚ sa podpísalo pod to, že naša mena je voči britskej libre silnejšia o 2,6 %. Toto zhodnotenie ale nie je markantné, hlavne v porovnaní s mnohými inými obľúbenými dovolenkovými krajinami.

Euru sa darí aj voči menám nášho regiónu s výnimkou českej koruny. Zhodnotenie eura voči týmto menám síce nie je výrazné, ale aj tak tento kurzový vývoj našincov poteší. Okrem toho to môžu pozitívne vnímať aj obyvatelia prihraničných oblastí, ktorí k susedom radi vycestujú na nákupy. Naša mena je totiž medziročne silnejšia voči maďarskému forintu aj voči poľskému zlotému o zhruba 2 %. Nákupy v Poľsku a Maďarsku či dovolenka v týchto krajinách tak Slovákov môžu vyjsť lacnejšie ako pred rokom. Jedine voči českej korune je euro slabšie ako pred rokom, a to o -3,6 % v dôsledku zrušenia kurzového záväzku Českej národnej banky.

Pri návštevách cudzích krajín je ale samozrejme potrebné brať do úvahy aj rozdielne výšky cenových hladín a vývoj inflácie. V Chorvátsku je priemerná cenová hladina približne o -3 % nižšia ako u nás, ceny samotných potravín a nápojov sú ale naopak vyššie. Bulharsko patrí medzi najlacnejšie krajiny únie a v priemere sú tam tovary a služby takmer o -30 % lacnejšie ako u nás. Aj Turecko je lacnejšou krajinou ako Slovensko a to priemerne o -12 %. Spomedzi krajín V4 sme krajinou s najvyššou cenovou úrovňou. V ČR sú ceny nižšie v priemere o -4 %, v Maďarsku o -12 % a v Poľsku až o -22 %. Rýchly rast spotrebiteľských cien nás tiež môže nemilo prekvapiť a ceny v hoteloch či reštauráciách môžu byť výrazne vyššie, než na aké sme boli zvyknutí napríklad vlani. Nielen Slovensko, ale aj ostatné európske krajiny sa vlani prehupli z deflácie späť do inflácie. Rast cien v krajinách EÚ ale nie je výrazný a pohybuje sa približne na takých úrovniach, ako aj u nás, alebo je ešte nižší. V Chorvátsku medziročná inflácia aktuálne dosahuje len 1,4 %, v Bulharsku 1,7 % a v susedných krajinách sa pohybuje od 0,9 % v Poľsku do 2,4 % v Maďarsku. V krajinách mimo únie je však cenový rast často oveľa výraznejší. V Turecku, ktoré je z hľadiska kurzového vývoja lákavou dovolenkovou destináciou, sú ceny v obchodoch aktuálne až o desatinu vyššie ako vlani. V Tunisku inflácia presahuje úroveň 6 % a v Egypte dokonca dosahuje dvojciferné hodnoty. Na druhej strane ale silnejšie euro bude slovenským dovolenkárom kompenzovať vyššie ceny spôsobené infláciou.

Dovolenkovej turistike ale tento rok nepraje vývoj na ropnom trhu. Ceny ropy Brent sú totiž v súčasnosti až o takmer 50 % vyššie ako pred rokom, a to sa premieta aj do cien palív. Tie sa nielenže nachádzajú na svojich tohtoročných maximách, ale výrazne drahšie sú aj oproti vlaňajšku. Za liter motorovej nafty zaplatíme v priemere viac až o takmer 14 %, benzín 95 oktánový nás vyjde drahšie o zhruba 9 % a benzín 98 oktánový o 8 %. Drahšie palivá sa podpisujú aj pod zdražovanie dopravných služieb vrátane leteckej prepravy. Okrem toho platí, že drahšia ropa sa premieta aj do zdražovania potravín a v podstate všetkých tovarov a služieb, keďže tie treba aj prepraviť k zákazníkom.

EU: Viac peňazí na prepájanie Európanov

Európska komisia ako súčasť ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 navrhuje obnoviť Nástroj na prepájanie Európy.

Plánuje vyčleniť 42,3 miliardy eur na podporu investícií do európskych sietí infraštruktúry v oblasti dopravy (30,6 miliardy eur), energetiky (8,7 miliardy eur) a digitálnych technológií (3 miliardy eur). Komisia navrhuje posilniť ekologický rozmer Nástroja na prepájanie Európy, pričom 60 % z jeho rozpočtu bude prispievať k napĺňaniu cieľov v oblasti klímy. Cieľom je lepšie integrovať sektor dopravy, energetiky a digitálnych technológií a urýchliť tak dekarbonizáciu a digitalizáciu hospodárstva EÚ.

1. Doprava: bezpečná, čistá a prepojená mobilita
Nástroj na prepájanie Európy bude podporovať inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu v súlade s návrhmi Európa v pohybe a politikou EÚ v oblasti dopravnej infraštruktúry. Prispeje napríklad k dekarbonizácii dopravy tým, že bude uprednostňovať druhy dopravy šetrné k životnému prostrediu (ako je železničná doprava) a zavádzať nabíjacie stanice pre alternatívne palivá. Navrhuje sa aj väčší dôraz na modernizáciu siete najmä v záujme väčšej bezpečnosti a ochrany. Ako konkrétne vyjadrenie európskej solidarity bude časť rozpočtu (11,3 miliardy eur) vyhradená pre členské štáty oprávnené čerpať prostriedky z Kohézneho fondu.
Po prvýkrát sa z Nástroja na prepájanie Európy bude podporovať aj civilno - vojenská dopravná infraštruktúra s dvojakým použitím vďaka balíku prostriedkov vo výške 6,5 miliardy eur. Cieľom je prispôsobiť európsku dopravnú sieť vojenským požiadavkám a zlepšiť vojenskú mobilitu v EÚ. To prispeje k dosiahnutiu plnohodnotnej obrannej únie do roku 2025.

2. Energetika: cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná
V odvetví energetiky nový Nástroj na prepájanie Európy umožní vytvorenie skutočnej energetickej únie a podporí transformáciu energetiky v súlade s cieľmi návrhov Čistá energia pre všetkých Európanov. To Európe umožní udržať si vedúce postavenie pri prechode na čistú energiu v súlade s politickou prioritou stať sa svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Nová časť rozpočtu bude preto smerovať na rozvoj spolupráce medzi členskými štátmi pri projektoch cezhraničnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom rozšíriť strategické využívanie technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov pripravených na komercializáciu. Program bude takisto pokračovať v podpore kľúčových transeurópskych sieťových infraštruktúr, čím sa umožní ďalšia integrácia vnútorného trhu s energiou, posilní interoperabilita sietí naprieč hranicami a odvetviami, uľahčí dekarbonizácia a zaručí bezpečnosť dodávok energie.

3. Digitálne technológie: vysokokapacitná širokopásmová sieť
Nástroj na prepájanie Európy bude podporovať najmodernejšiu digitálnu infraštruktúru, ktorá slúži ako základ fungovania jednotného digitálneho trhu. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov ako doprava, energetika, zdravotná starostlivosť a verejná správa závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým, cenovo dostupným a kvalitným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Vzhľadom na rastúci dopyt po vysokokapacitných sieťach a infraštruktúre v oblasti elektronických komunikácií bude nový Nástroj na prepájanie Európy klásť väčší dôraz na infraštruktúru digitálnej pripojiteľnosti.

streda 6. júna 2018

Radíme: Odvodová úľava pre pracujúceho dôchodcu

Od 1. júla 2018 si aj pracujúci dôchodca bude môcť uplatniť odvodovú úľavu. 

Výnimka sa bude týkať dôchodcu so:
* starobným dôchodkom,
* predčasným starobným dôchodkom,
* invalidným dôchodkom,
* výsluhovým dôchodkom po dovŕšení dôchodkového veku alebo
* invalidným výsluhovým dôchodkom,
ktorý pracuje na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tento dôchodca si bude môcť uplatniť výnimku, t. j. určiť si jednu dohodu, z ktorej nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie, pokiaľ príjem z tejto dohody za kalendárny mesiac nepresiahne 200 eur. V prípade ak príjem/priemerný mesačný príjem dohodára - dôchodcu z určenej dohody za kalendárny mesiac presiahne 200 eur, poistné na dôchodkové poistenie platí len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Zo všetkých ostatných uzatvorených dohôd tento dohodár - dôchodca platí poistné na dôchodkové poistenie a je povinne dôchodkovo poistený.

Dohodár - dôchodca, ktorý si uplatňuje výnimku, je povinný písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení výnimky aj o skončení uplatňovania tejto výnimky a čestne vyhlásiť, že si výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Tlačivo Oznámenie a čestné vyhlásenie (odvodová úľava – DÔCHODCOVIA) na splnenie týchto povinností je zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Novinkou oproti právnemu stavu účinnému do 30. júna 2018 je skutočnosť, že na dohodu s uplatnenou výnimkou bude môcť pracovať aj poberateľ predčasného starobného dôchodku bez toho, aby mu Sociálna poisťovňa zastavila výplatu predčasného starobného dôchodku – bude teda môcť poberať predčasný starobný dôchodok a zároveň pracovať na dohodu. Iba ak jeho príjem z tejto dohody za kalendárny rok presiahne 2400 eur, Sociálna poisťovňa zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku. V ďalšom kalendárnom roku mu výplatu dôchodku obnoví a zúčtuje. Na to, aby sa poberateľovi predčasného starobného dôchodku s uplatnenou výnimkou dôchodok vyplácal, musí byť súčasne splnená podmienka, že tento poberateľ dôchodku nie je dôchodkovo poistený z inej zárobkovej činnosti.

Aktuálne: Vyššie stravné

Zvýšenie cien potravín prinieslo zvýšenie stravného. Od 1. júna 2018 sa minimálna výška stravných lístkov mení na 3,60 €.

Keďže ceny v reštauráciách a výdavky na stravu rástli, v zmysle fungujúceho mechanizmu indexu spotrebného koša a cestovných náhrad sa automaticky zdvihla výška stravného. Dňa 25. mája 2018 bolo zverejnené v Zbierke zákonov Opatrenie 148/2018 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo 16. mája 2018 o sumách stravného. Nové opatrenie ustanovuje sumy stravného pre časové pásma nasledovne:
a) 4,80 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
b) 7,10 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
c) 10,90 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

Od týchto súm stravného sa automaticky odvíjajú aj gastrolístky a ich minimálna hodnota – tá predstavuje 75 % z výšky stravného pre prvé časové pásmo (teda 0,75 * 4,80 € = 3,60 €). Zamestnanci tak majú od 1. júna 2018 nárok na stravný lístok (papierový alebo elektronický) v hodnote minimálne 3,60 €. Od 1. 12. 2016 bola minimálna hodnota na úrovni 3,38 €.

Trend: Úroveň vzdelania výrazne ovplyvňuje plat

Podľa analýzy Paylab.com zamestnanci s vysokoškolským titulom predbehnú vo výške platu pracovníkov so strednou školou už ako absolventi. Tieto výsledky platia podľa Platy.sk aj pre Slovensko.
     
Plat zamestnanca s vysokou školou je pre ľudí s nižším vzdelaním často nedosiahnuteľný. Veľa pracovníkov so strednou školou pritom počas celého pracovného života nedosiahne ani priemerný plat vysokoškolského absolventa. Rozdiel medzi priemerným platom zamestnanca s vysokoškolským titulom a pracovníkom so stredoškolským vzdelaním na Slovensku predstavuje 37 %. Napriek tomu, že ide o citeľný rozdiel, spomedzi krajín V4 je tento náskok vysokoškolákov najnižší. Kým hodnoty v Poľsku (45 %) a Českej republike (41 %) sú v porovnaní so Slovenskom podobné, v Maďarsku ide o obzvlášť veľký rozdiel. Zárobky tamojších zamestnancov s titulom sú totiž v priemere až o 69 %. Analýza na Slovensku ukazuje, že zamestnanca so stredoškolským vzdelaním a 5-ročnými skúsenosťami v priemere predbehne vysokoškolský absolvent ihneď po nástupe do prvého zamestnania. Rozdiel medzi zárobkami zamestnancov sa rokmi iba zvyšuje. Najväčší náskok majú Slováci s vysokoškolským vzdelaním vo veku od 35 do 44 rokov. Rozdiely sú však citeľné počas celého pracovného života.
     
Platový medián človeka s vysokoškolským titulom do 24 rokov predstavuje 1018 eur v hrubom. Medián zárobkov pracovníkov so strednou školou túto métu nepresahuje ani v jednej vekovej skupine. Kým zamestnanci bez vysokoškolského titulu zarábajú najlepšie vo veku od 25 do 34 rokov so mzdovým mediánom 932 eur v hrubom, pri titulovaných pracovníkoch je najvyšší mzdový medián vo veku od 35 do 44 rokov, a to 1500 eur v hrubom. Na Slovensku je platová progresia stredoškolsky vzdelaných ľudí výrazná vo vekovom pásme 25 až 34 rokov, kedy zamestnanci dosahujú 14 % platový progres oproti mladším ročníkom. Po 35. roku života sa už zväčša nevyvíja plat tak dynamicky. U vysokoškolsky vzdelaných ľudí je platový progres vo vekovom pásme 25 až 34-ročných na úrovni 28 % a o niečo menej citeľnejší vo vekovom pásme 35 až 44-ročných, kedy dosahuje 15 %. Po 45. roku života sa už plat vysokoškolských absolventov oproti mladším ročníkom nevyvíja dynamicky a skôr stagnuje.
      

e-Bezpečnosť: Rodičia a deti online

Kto ovplyvňuje správanie online a kto zohráva kľúčovú úlohu v prevencii pred kybernetickými hrozbami?

Odpovede hľadali Kaspersky Lab a internetová poradňa pre mladých IPčko. Prieskum sa uskutočnil vo februári tohto roka medzi mladými vo veku 12 – 16 rokov a ich rodičmi zo Slovenskej a Českej republiky. Výsledky ukazujú, že rodičia majú reálny obraz o online aktivitách svojich detí, vrátane tých rizikových. Z prieskumu však tiež vyplynulo, že až 40 % slovenských tínedžerov má pocit, že im rodičia nevenujú dostatočnú pozornosť a 41 % z nich je presvedčených, že im rodičia vôbec nerozumejú. Táto skutočnosť je obzvlášť znepokojujúca vzhľadom na fakt, že aj tu platí – čím väčšia je dôvera a vzťah medzi rodičmi a deťmi, tým menej rizikovo sa správajú online, upozorňujú autori prieskumu.
     
Slovenskí a českí tínedžeri trávia na internete v priemere takmer tri hodiny denne, pričom väčšina aktivít pokrýva komunikáciu najmä prostredníctvom sociálnych médií. Podľa prieskumu takmer 90 % mladých Slovákov má profil na sociálnej sieti, pričom až 64 % z nich sa tu zaregistrovalo skôr ako dosiahli povolenú vekovú hranicu 12 rokov. Až 52 % mladých ľudí komunikuje s ľuďmi, ktorých pozná iba online a 12 % s nimi hovorí o citlivých, často aj intímnych záležitostiach.
     
Rodičia strávia na internete denne v priemere o 76 minút menej ako ich deti. Spôsob, akým sa správajú vo virtuálnom svete, je tiež odlišný. Online aktivity rodičov nie sú také rôznorodé, najmä pokiaľ ide o sociálne interakcie. Práve to môže byť podľa autorov prieskumu dôvod, prečo rodičia prehliadajú niektoré potenciálne kybernetické hrozby, ktorým sú ich deti vystavené. Nedostatok pozornosti a pochopenia zo strany rodičov môže viesť k nadmernému využívaniu internetu, kde sa mladí používatelia cítia lepšie pochopení.