utorok 31. júla 2018

Výzva: WiFi pre Teba


Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vyhlásil výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na bezplatný internet na verejných priestranstvách po celom Slovensku.

Mestá a obce môžu získať finančný príspevok v maximálnej výške 15.000 EUR na jeden projekt z celkovej alokácie 10 miliónov zo zdrojov Európskej únie. Podľa pravidiel financovania štrukturálnych fondov sú žiadatelia povinní podieľať sa na spolufinancovaní projektu vlastnými zdrojmi vo výške 5% z celkových oprávnených výdavkov a vyčleniť dostatočné finančné prostriedky vo svojich rozpočtoch na prevádzku WiFi zón.

Žiadosti bude možné podať elektronicky cez systém ITMS. Keď sa starosta prihlási pomocou svojho eID, veľa údajov mu systém sám predvyplní. Po prvýkrát je pre žiadateľov pripravený už vyplnený vzor žiadosti, ako aj súťažné podklady pre verejné obstarávanie vrátane technických parametrov, ktoré sú rovnaké, aké požaduje Európska komisia pre WiFi4EU. Výzva je vyhlásená ako otvorená a schvaľovanie predložených žiadostí bude prebiehať systémom hodnotiacich kôl. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je indikatívne stanovený na 13. november 2018.


Smart Cities: Prvým krokom bude webová platforma


Webová stránka by mala vzniknúť do konca roka 2018 a má sústreďovať potrebné informácie na jednom mieste. Majú tu byť zverejnené výzvy, informácie pre samosprávy, inšpiratívne projekty Smart Cities či linky na expertov.

V rámci Smart Cities budú podporované oblasti energetiky, odpadového hospodárstva, dopravy, životného prostredia či informatizácie. Zadefinovanie súboru aktivít, financovateľných z operačného programu, sa má uskutočniť do konca októbra. „Do konca roka vyjdú výzvy na riešenia Smart Cities”, uviedol Richard Raši a dodal, že pre menšie mestá vytvoria poradenské call centrum. Do pilotnej schémy budú zapojené všetky operačné programy, ktoré ponúkajú riešenia použiteľné pre Smart Cities.

O financovaní vicepremiér uviedol, že v ponuke budú riešenia s hybridným financovaním, ďalej môžu byť financované zo štátneho rozpočtu, z eurofondov, Európskej investičnej banky, z bruselských horizontálnych programov. „Aj v návrhu rozpočtu na rok 2019 budú vyčlenené financie,” povedal s tým, že sa však treba sústrediť na čerpanie zdrojov z Európskej únie. Pracovná skupina vznikla z riadiacich orgánov, ktoré majú vyhlasovať výzvy a zo socio-ekonomických asociácí. Jej gestorom je ÚPVII. Aktívne bude spolupracovať aj so Združením miest a obcí Slovenska.

Radíme: Správa o nehode

Každé auto by malo mať zo zákona povinné zmluvné poistenie (PZP), ktoré slúži na úhradu škôd a jeho platnosť preukazuje vodič v zahraničí tzv. zelenou kartou. PZP platí v celej Európe, ako aj v ďalších krajinách, akými sú napríklad Turecko, Izrael či Rusko. 
     
Ak cestujete do zahraničia, je dobré uzatvoriť tiež havarijné poistenie. Pokryje škody, ktoré si vodič spôsobí buď sám alebo iné vozidlo, vandali či zvieratá. „Pri nehode v zahraničí odporúčame okamžite kontaktovať asistenčnú službu poisťovne, ktorá poskytne všetky informácie a potrebné rady. Odporúčame tiež vyhotoviť si niekoľko fotografií poškodenia vozidla, dopravnej situácie na ceste, polohy vozidiel po nehode a vozidlo protistrany, prípadne ďalších účastníkov nehody. Fotky si treba uschovať na účely preukazovania miery zodpovednosti pri dopravnej nehode, respektíve ich doručiť spolu s oznámením škodovej udalosti do poisťovne", radí Silvia Vlasková.

V každom prípade je však nutné s druhým účastníkom nehody spísať tlačivo Správa o nehode  a podpísať ho účastníkmi nehody. Ak sa s druhým účastníkom nedá dohodnúť na zavinení nehody, alebo došlo k zraneniu osôb, je nutné privolať políciu. Správu o nehode spolu so správou od polície budú potrebovať poisťovne účastníkov nehody na posúdenie oprávnenosti nárokov na poistné plnenie. „V prípade, že nehovoríte jazykom danej krajiny alebo anglicky a neviete sa dohovoriť s políciou, netreba sa obávať. Pre tieto prípady sú
klientom k dispozícii asistenčné služby, ktoré poskytujú telefonické tlmočenie a preklady aj pri styku s políciou alebo pri cestnej kontrole. Asistenčné služby spravidla zorganizujú tlmočníka pre policajné vyšetrovanie, pomôžu s tlmočením pri colnom riadení či poradia s prekladmi pri vypĺňaní dokladov", zdôrazňuje Vlasková.

Asistenčná služba poisťovne zabezpečí prípadné odtiahnutie nepojazdného automobilu do servisu, resp. až na Slovensko a pri väčších poškodeniach je možné požiadať asistenčnú službu o náhradné vozidlo. 

Eurostat: Náklady na dovolenku a bežný život


Dovolenková sezóna je v plnom prúde a tak väčšinu z nás isto zaujímajú ceny v hoteloch a reštauráciách. Aj z tohto hľadiska je pre našincov najlacnejšie Bulharsko.

Na dovolenke v tejto destinácii zaplatíme v hoteloch a reštauráciách v priemere až o -40% menej ako u nás. Najdrahšie hotely a reštaurácie sú na Islande, vo Švajčiarsku, Nórsku a taktiež v Dánsku, kde sú ceny viac ako dvojnásobné v porovnaní s tými našimi. Slováci svoju dovolenku radi spájajú aj s nákupmi. Oblečenie a obuv nájdeme najlacnejšie v Turecku, ktoré je obľúbenou dovolenkovou destináciou našincov. Nakúpime ho tam za polovičné ceny v porovnaní s tými našimi. Aj v Bulharsku sa nám oplatí skočiť aj na nákupy oblečenia a obuvi, ktoré je zhruba o -25% lacnejšie ako u nás. Naopak, určite sa nám neoplatí vyraziť za módou na Islande, keďže v obchodoch si priplatíme až o 71%. V rámci únie je z tohto uhľa pohľadu najdrahšie pre našinca vo Švédsku, kde sú ceny o 30% vyššie.

Náklady na bývanie a energie ukrajujú veľkú časť z našich rodinných rozpočtov, preto sme na tieto ceny aj patrične citliví. V Bulharsku, kde sú tieto služby najlacnejšie, by našinci ušetrili pri nákladoch na bývanie a energie až viac ako tretinu. Na druhej strane ale vo Švajčiarsku, v Luxembursku, Dánsku a aj na Islande sú tieto ceny 3-násobné až 4-násobné v porovnaní s našimi cenami.  Služby za vzdelávanie sú zasa výrazne lacnejšie ako u nás v Turecku, a to až o tri štvrtiny. Naopak najdrahšie vzdelanie v Európe je v Luxembursku a vo Švajčiarsku, kde sú ceny niekoľko – násobne vyššie, než na aké sme my zvyknutí. Švajčiarsko vedie aj v rebríčku najdrahšieho zdravotníctva a v rámci EÚ tomuto rebríčku kraľuje Švédsko. Naopak, v Bulharsku sú služby v oblasti vzdelávania až o polovicu lacnejšie v porovnaní s nami a ceny v zdravotníctve sú o - 43% nižšie ako u nás.

pondelok 30. júla 2018

Trend: Kryptomeny lákajú

Vydieračský softvér (ransomvér) už nie je najrýchlejšie rastúcou hrozbou. Za jeho prudkým poklesom je nárast inej formy nezákonného obohatenia v kyberpriestore, a to ťažby kryptomien na počítačoch obetí.
      
Potvrdili to výsledky pravidelného workshopu Kvartálny security update. Prehľad spoločnosti Alef mapuje najdôležitejšie udalosti, ktoré sa v oblasti kybernetickej bezpečnosti stali za posledný štvrťrok. „Veľa útočníkov, ktorí sa distribúcii ransomvéru venovali, prešlo na coinminery - škodlivý softvér, ktorý na počítačoch obetí ťaží kryptomeny. Ransomvér im síce môže priniesť vysoký zisk naraz, no ide o jednorazový príjem s takmer stopercentnou istotou oznámenia polícii. Coinminer si obeť buď vôbec nevšimne, alebo ho po odhalení zmaže. Pre kyberzločincov tak ide o nízkorizikový, no stále pomerne výnosný model", vysvetľuje Jan Kopřiva. Vydieranie sa však zločincom stále vyplatí. V prieskume na vzorke 1.800 globálnych spoločností až 34% z nich priznalo, že sú ochotné zaplatiť výkupné namiesto toho, aby sa pokúsili o záchranu dát alebo investovali do ďalšieho zabezpečenia.

Rozmohli sa aj emaily, v ktorých sa útočníci snažia získať prihlasovacie údaje k rôznym kontám. „V súvislosti s GDPR sa v rámci celej Európy roztrhlo vrece s phishingom s touto tematikou. V tomto prípade platí, že najlepšie bezpečnostné opatrenie je dobre vyškolený používateľ. Pretože paradoxne majú najmä v menších organizáciách najviac škôd na svedomí práve bežní používatelia", upozorňuje expert.

V uplynulom štvrťroku sa najviac kradli prihlasovacie údaje k sociálnym sieťam. Tieto prípady tvoria vyše polovicu všetkých prípadov, pričom hlavným cieľom je Európa a Rusko a ukradnuté údaje sa predávajú nielen na dark webe, ale aj na bežnom internete. Zariadenia internetu vecí (IoT) ešte tiež stále nie sú úplne bezpečné. Príkladom je zámok tapplock one, ktorý sa dá otvoriť buď odtlačkom prsta alebo cez aplikáciu. Od uvedenia na trh sa podarilo objaviť hneď viacero zraniteľností, ktoré umožnili zámok otvoriť v podstate komukoľvek.

Aktuálne: Noví zamestnanci sú stále žiadaní

Podľa portálu Profesia.sk majú najväčšie uplatnenie na trhu práce ľudia, ktorí chcú pracovať v obchode, výrobe, doprave, administratíve a IT.

Firmy na portáli za 1. polrok 2018 zverejnili vyše 134.000 pracovných ponúk. Napriek tomu, že počet inzerátov predstavuje o približne dve tisícky nižšie číslo, ako tomu bolo za rovnaké obdobie vlani, možno konštatovať, že záujem o novú pracovnú silu pretrváva. Pozitívne totiž je, že firmy nehľadajú nových zamestnancov iba z dôvodu fluktuácie, ale reálneho vytvárania nových pracovných miest. Pri porovnaní počtu ponúk v 1. polroku 2018 s rovnakým obdobím v roku 2014, ponuka je aktuálne vyššia o 76%.

Portál neustále poukazuje na nepomer rozloženia pracovných ponúk. Väčšina sa nachádza na západe. Na strednom a východnom Slovensku sú čísla podstatne nižšie. Presnejší obraz sa však získa pri pohľade na počty ponúk po jednotlivých okresoch. Počet ponúk v hlavnom meste bol takmer 49.000. Je to 5-krát viac ako počet ponúk v Košiciach, ktoré sú na druhom mieste. Zaujímavosťou je, že okres Prešov mal v 1. polroku 2018 dokopy vyše 4600 ponúk, čo je viac ako Trenčín. Trenčiansky okres mal zhruba o 40 ponúk menej. Sedem z desiatich okresov s najnižším počtom ponúk je na strednom Slovensku. Na spodku rebríčka sa nachádzajú štyri okresy Banskobystrického kraja, tri Žilinského kraja, dva z Prešovského a jeden z Košického kraja. V tejto spoločnosti neskončil ani jeden okres zo západu. Najmenej ponúk za prvých šesť mesiacov aktuálneho roka evidoval portál v Poltári. Pre zaujímavosť, počet ponúk je 35-krát nižší ako v hlavnom meste.

Zamestnávatelia hľadali najčastejšie ľudí do odvetví obchod, výroba, doprava, administratíva a IT. Profesia zaznamenala nad 10.000 inzerátov pri ponukách operátora výroby, robotníka, administratívneho pracovníka a predavača. Treba však zdôrazniť, že na Slovensku prevládajú veľké rozdiely medzi hlavným mestom a zvyškom Slovenska aj v ponúkaných pozíciách. Administratívne pracovné miesta sa totiž vyskytujú najmä v Bratislave.

Eurostat: Slovensko je siedmou najlacnejšou krajinou EÚ


Ceny tovarov a služieb zvykneme porovnávať s cenami v iných krajinách, kam cestujeme na dovolenky, výlety, resp. so susednými krajinami, kde často nakupujeme. Aká je teda cenová hladina u nás a v ostatných európskych krajinách?

Podľa údajov Eurostatu za rok 2017 je v rámci celej Európy najlacnejšou krajinou Macedónsko a v Európskej únii je najlacnejšie Bulharsko. V Macedónsku je celková priemerná cenová hladina nižšia až o -32% a v Bulharsku sú priemerné ceny o -30% nižšie ako u nás. Aj napriek tomu sa aj Slovensko zaraďuje medzi najlacnejšie krajiny EÚ. Len v šiestich krajinách únie je totiž lacnejšie ako u nás. Nižšie ceny tovarov a služieb v porovnaní s tými našimi nájdeme v už spomínanom Bulharsku, ďalej v Rumunsku, v krajinách V4, v Litve a v Chorvátsku. Spomedzi susedných krajín je najvýraznejší rozdiel medzi nami a Poľskom. V Poľsku sú priemerné ceny tovarov a služieb o -19% nižšie ako u nás. Menej zaplatíme aj u našich južných susedov v Maďarsku, a to o -10%. A naši českí bratia majú už porovnateľnú cenovú hladinu s tou našou.

V EÚ sú celkovo ceny tovarov a služieb vyššie približne o 45% ako na Slovensku a v eurozóne je to až o 48%. V rámci celej únie by sa najťažšie našincom žilo, resp. nakupovalo v Dánsku, keďže v tamojších obchodoch sú cenovky tovarov a služieb až dvojnásobné v porovnaní s tými našimi. Tri krajiny mimo EÚ sú ale ešte drahšie ako Dánsko. Podobnú cenovú úroveň ako Dáni majú aj Nóri, no vo Švajčiarsku si v obchodoch priplatíme až 130%. A na Islande je najdrahšie, tam by nás prekvapili ceny až o 140% vyššie oproti tým našim. Medzi najdrahšie krajiny patria tiež ďalšie severské štáty ako Švédsko, Fínsko či Írsko a Británia. O viac ako polovicu si celkovo priplatíme aj v susednom Rakúsku, kde často vyrážame za službami, nákupmi potravín alebo iného spotrebného tovaru. Kde nájdeme najlacnejšie potraviny, oblečenie či hotely a reštaurácie? Najlacnejšou krajinou EÚ je pre našincov Bulharsko. Tam nás totižto všetky tovary a služby, s výnimkou potravín, vychádzajú najlacnejšie. Najdrahší život v rámci Európy je na Islande, čo sa týka väčšiny zložiek spotrebného koša. V únii je to rôzne, no v Dánsku si priplatíme najviac za potraviny, nábytok, dopravu či za služby v hoteloch a reštauráciách. Švédsko zasa vedie v rebríčku najdrahšieho zdravotníctva v únii a taktiež aj oblečenia a obuvi. Luxembursko má prvenstvo v cenách za vzdelávanie a taktiež v nákladoch na bývanie.

Potraviny a nápoje na Slovensku patria k tým najlacnejším v rámci EÚ. Nižšie ceny potravín ako u nás totiž nájdeme už len v 6 krajinách EÚ. V rámci únie sú potraviny najlacnejšie v Rumunsku, kde sú ceny až o -31% nižšie ako u nás. A keď vezmeme do úvahy aj krajiny mimo únie, tak je pre nás najlacnejšie v Macedónsku (až o -36%). Potraviny a nápoje v slovenských obchodoch sú ale najdrahšie v porovnaní s krajinami V4. V Maďarsku nájdeme na cenovkách potravín v priemere o  -10% nižšie sumy ako u nás a v Českej republike o -6%. A v Poľsku vieme nakúpiť dokonca až o -28% lacnejšie. Na čele rebríčka najdrahších potravín a nealka v Európe sa nachádza Švajčiarsko, kde sú ceny až o 85% vyššie ako u nás. V rámci Európskej únie je najdrahšie Dánsko s cenovkami na potravinách vyššími o dve tretiny v porovnaní s našimi cenami.

Radíme: Čerstvé ovocie a zelenina


Aj pri nákupe ovocia a zeleniny uprednostňujeme kvalitu. Užitočné tipy poradia, ako si vybrať zo širokej ponuky.

Väčšina ľudí sa pri kúpe zeleniny a ovocia rozhoduje predovšetkým zrakom. Vybrané kúsky by mali byť pekné na pohľad, bez kazov a nemali by byť otlčené. Dôležitým faktorom je vôňa, pričom najlepšie voňajú spravidla tie druhy, ktoré sú tzv. lokálne. Vedeli ste napríklad o tom, že zatiaľ čo paradajka zo Španielska k nám cestuje 4-5 dní, paradajka zo Slovenska označená ako Slovenská farma sa na pultoch ocitne najneskôr 24 hodín po zbere?

Existuje zelenina, ktorá má byť tvrdá. Ide o predovšetkým o zemiaky, koreňovú zeleninu, uhorky – napríklad taká špargľa by sa mala pri ohnutí zlomiť. Z ovocia spomeňme napríklad jablká. Naopak, mäkšie by mali byť slivky, marhule, nektárinky či broskyne. Nie je potrebné vyťahovať kúsky zo spodku debničky. Naopak, môžete ich pomliaždiť.

Človek by mal konzumovať predovšetkým tie potraviny, ktoré sa urodia v danom regióne. Samozrejme, niečo iné je prospešné pre Gréka, Juhoafričana alebo Slováka. Lokálne ovocie a zelenina majú preukázateľne pozitívny vplyv na trávenie a imunitu. Pokiaľ musia cestovať z iných krajín platí, že čím dlhšiu vzdialenosť prekonajú, o to majú nižšiu nutričnú hodnotu. Okrem toho vieme, čo jeme a podporujeme našich farmárov.

Samozrejme, aj skladovanie potravín v domácom prostredí má výrazný vplyv na ich čerstvosť a chuť. Ovocie má rado teplo a voľné uskladnenie s prístupom vzduchu. Zelenina sa však poteší nižšej teplote. Ale pozor na paradajky! Keď ich dáme do chladničky, stratia svoju príznačnú vôňu.

piatok 27. júla 2018

Wi-Fi: Bezplatné bezdrôtové pripojenie v Bratislave


Hlavné mesto SR v spolupráci s Bratislava Tourist Board (BTB) nadviazali spoluprácu s mobilným operátorom O2, vďaka čomu bude aj naďalej možné v Starom Meste surfovať na internete bezplatne.

Hlavné mesto tak bude pokračovať v poskytovaní  služby, ktorá bola zriadená v roku 2016 pri príležitosti slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Dôvodom je najmä vysoká využiteľnosť, pričom za posledné dva roky využilo Wi-Fi pripojenie vyše 170 tisíc používateľov a mesačne sa do nej opakovanie pripojí aj 80 tisíc zariadení. Bezplatný WiFi Hotspot na mestských promenádach s prístupom k internetu sa využíva stále viac. V špičkách je súčasne pripojených aj 1.300 zariadení, ktoré prenesú priemerne 170 GB používateľských dát denne. „Význam tejto služby dokumentuje aj záujem zo strany zahraničných návštevníkov, ktorých podiel na všetkých pripojeniach tvorí až 40%. Preto sme sa rozhodli, že služba bude ponúkať aj smart informácie o Bratislave a to na základe aktuálnej polohy s prepojením na destinačný web mesta visitbratislava.com“, priblížila A. Melicharová.

Najčastejšie sa do siete pripájajú ľudia prostredníctvom mobilných telefónov, pričom dominujú zariadenia s operačným systémom Android. Komunikačná sieť má názov VisitBratislava a pre používateľov je bezplatná. Najvyťaženejšími lokalitami mestskej WiFi siete sú Hlavné námestie, Hviezdoslavovo námestie a Námestie SNP. Služba je dostupná aj v lokalitách Rázusovo nábrežie, Vajanského nábrežie, Fajnorovo nábrežie, Šafárikovo námestie, Rybné námestie, Františkánske námestie, Primaciálne námestie, Námestia Ľudovíta Štúra, Námestie slobody a v okolí ulíc Židovská, Staromestská, Kapucínska, Gondova a Rigeleho.

Galileo: Na obežnej dráhe už 26 satelitov


Na obežnú dráhu boli úspešne vypustené ďalšie 4 satelity Galileo. Vo vesmíre je ich tak už 26 a systém bude plne funkčný v roku 2020 s počtom 30 satelitov. S rekordnou presnosťou na 20 cm má byť najpresnejším satelitným navigačným systémom na svete.

Každý z 30 satelitov systému Galileo má meno jedného z detí, ktoré vyhrali súťaž v maľovaní Galileo v roku 2011. Dnes prišiel na rad satelit, ktorý sa volá Samuel po slovenskom víťazovi súťaže Samuelovi Petríkovi z Partizánskeho. Ďalšie tri dnes vypustené satelity sa volajú Tara po výherkyni zo Slovinska, Anna po výherkyni z Fínska a Ellen po výherkyni zo Švédska.

Globálny satelitný navigačný systém EÚ Galileo už dnes umožňuje široké spektrum služieb. Vesmír využívame v mnohých technologických oblastiach a aj v každodennom živote, či už ide o záchranné pátracie akcie, prepojené autá, inteligentné hodinky, poľnohospodárstvo alebo leteckú navigáciu. Tento priemysel je v Európe silný a konkurencieschopný, vytvára pracovné miesta a podnikateľské príležitosti, preto je potrebné doňho ďalej investovať, Na roky  V rámci2021 – 2027 vyčlenila Komisia v návrhu svojho dlhodobého rozpočtu 16 miliárd eur  na Vesmírny program EÚ, ktorý spojí všetky už existujúce a nové vesmírne aktivity.


Galileo v súčasnosti poskytuje tri typy služieb založených na satelitnej navigácii:
·         Otvorená služba systému Galileo (Galileo Open Service) je voľne dostupná služba na určovanie polohy a času a na navigáciu.
·         Pátracia a záchranná služba systému Galileo (Search and Rescue – SAR): zisťovanie polohy tiesňových signálov vysielaných kompatibilným vysielačom (čas na zistenie polohy nezvestnej osoby na mori alebo v horách sa znížil zo 4 hodín na približne 10 minút, presnosť lokalizácie z 10 km na menej ako 2 km).
·         Verejne regulovaná služba systému Galileo je kódovaná služba určená pre verejný sektor  na použitie v bezpečnostne citlivých situáciách, ako sú napríklad vojenské operácie.

Radíme: Potraviny v lete


Potraviny počas tepla rýchlejšie podliehajú skaze. Je preto dôležité ich správne skladovanie, v opačnom prípade si možno privodiť napr. hnačkové stavy.

Jedlo sa odporúča skladovať v čistých kuchynských nádobách oddelene, aby sa do kontaktu nedostali suroviny a pripravené jedlá. Zostatky z majonéz, dresingov a studených omáčok skladujeme pri teplote nula až štyri stupne Celzia maximálne 48 hodín. Pečené, varené, dusené a vyprážané mäso vcelku pri spomínanej teplote zase najviac 24 hodín. „Chladené krájané mäso môže byť v chladničke pri teplote nula až štyri stupne Celzia 24 hodín, rovnako tak možno postupovať s vákuovo baleným mäsom po otvorení obalu. Naložené mäso by malo vydržať približne 48 hodín", informuje ÚVZ SR. Ide o odporúčaný čas skladovania, nemusí byť pravidlom, dôležité je orientovať sa údajmi výrobcu na obale, takisto vôňou a vzhľadom.

Nespotrebované konzervy s ovocím, zeleninou, hubami či rybami v oleji treba skladovať pri teplote nula až štyri stupne Celzia najviac 24 hodín. Očistená či nakrájaná zelenina vydrží pri rovnakej teplote 12 hodín. Ak ju spotrebiteľ plánuje použiť ako ozdobu alebo spracovať do šalátov, treba ju spracovať čo najrýchlejšie, a to do troch hodín. Zeleninové, strukovinové, cestovinové, rybacie a ovocné šaláty vydržia pri teplote nula až štyri stupne Celzia 12 hodín, pri teplote päť až osem stupňov Celzia šesť hodín. Varené cestoviny, zemiaky, ryža, strukoviny a vajcia na ďalšie spracovanie, ktoré boli prílohou k pokrmu, možno skladovať pri spomínanej teplote 12 hodín, obložené misy, mäsové nárezy, strúhané a krájané syry zase 24 hodín, pri teplote päť až osem stupňov Celzia 12 hodín.

Teplo praje napríklad šíreniu salmonelózy. Jedlo konzumované v surovom stave treba preto dokonale umyť, potraviny zase poriadne prevariť, alebo inak tepelne upraviť v pitnej vode. Slepačie vajcia v jedlách musia byť poriadne tepelne spracované. Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, jedlo sa však musí variť minimálne 20 minút pri teplote 70 stupňov Celzia. Uvarené jedlo treba ihneď zjesť, ak sa opäť ohrieva, tak opäť pri minimálnej teplote 70 stupňov Celzia. Dôležité je zabrániť skríženej kontaminácii surových a už uvarených jedál. Pre prácu so surovým mäsom by sme mali mať špeciálne vyhradené kuchynské pomôcky.    

Hypotéka: 5 spôsobov na dofinancovanie


Od 1. júla banky zavádzajú úverový strop a na dofinancovanie hypotéky budú potrebné aj vlastné finančné prostriedky.

Po novom by sme mali mať našetrené 10 až 20% z hodnoty nehnuteľnosti. Problémy môžu mať ľudia s nižším príjmom, slobodní, ale aj tí, ktorí majú viac úverov naraz. Aké sú teda riešenia?

1. Spotrebný úver - jedna z najčastejších a najdostupnejších foriem. Vo väčšine bánk nie je problém získať spotrebný úver až do výšky 25.000 €. Úroky na spotrebných úveroch sú však oveľa vyššie ako pri hypotékach, kde sa pohybujú okolo hranice 1%, pričom pri spotrebných úveroch je to až 5–20%. Okrem vysokých úrokov je ďalšou nevýhodou splatnosť spotrebného úveru, ktorá je oveľa nižšia ako pri hypotékach, spravidla to býva najviac 8 rokov.

2. Medziúver - ďalšou možnosťou je medziúver zo stavebného sporenia. „Stačí, ak si založíte stavebné sporenie a kým si na ňom nasporíte cieľovú sumu, stavebná sporiteľňa vám poskytne medzivúver. Počas sporenia splácate aj medziúver, ale pozor, nesplácate jeho istinu, ale len úroky. V momente, keď nasporíte na stavebnom sporení cieľovú sumu, zníži sa pôvodná istina medziúveru a o túto sumu sa zmení medziúver na stavebný úver. Takýto úver splácate riadnym splátkami so splácaním istiny ako aj úrokov. Kým sa medziúver zmení na stavebný úver, musíte splácať nielen medziúver, ale aj prispievať na stavebné sporenie”, vysvetľuje Karolína Lehocká.

3. Stavebný úver - tejto forme dofinancovania bývania predchádza uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení. Je výhodnejšie si čo najrýchlejšie našetriť dostatočnú sumu a namiesto medziúveru si zobrať stavebný úver. „Stavebný úver môžete splácať kedykoľvek mimoriadnymi splátkami bez poplatku, pri hypotéke sú splátky bez poplatku zvyčajne len v dobe zmeny fixácie. Ďalšou výhodou stavebného úveru je fixácia úrokovej sadzby, kde je garantovaný rovnaký úrok a rovnaká výška splátky počas celej doby splácania úveru. Ak máte čas si šetriť, je to jedna z možností ako riešiť dofinancovanie bývania v budúcnosti”, radí Karolína Lehocká.

4. Požičanie si finančných prostriedkov od svojich blízkych - ide o rýchle získanie peňazí bez zdĺhavého vybavovania. Nie každý však môže mať takúto možnosť. Naviac, v prípade nesplácania to môže zhoršiť osobné vzťahy. Obrátiť sa na rodinu a známych a požiadať ich o takúto pomoc môže byť často veľmi nepríjemné.

5. Vlastné finančné prostriedky – dostatočný balík finančných prostriedkov je najlacnejšia forma financovania bývania. Sporte si s cieľom odkladania peňazí výlučne na bývanie. Keď si dopredu bývanie naplánujete a začnete sa naň pripravovať skôr, ušetríme tým nemalé finančné prostriedky.

štvrtok 26. júla 2018

Výzva: 22 miliónov eur na boj s extrémnym suchom


Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyhlásilo výzvu, ktorá ma farmárov povzbudiť k starostlivosti a budovaniu zavlažovacích systémov.

V eurofondovej výzve z Programu rozvoja vidieka 2014-2020 je alokovaných 22 miliónov eur. Minimálna výška oprávnených výdavkov na projekt je stanovená na 10 tisíc eur, maximálna na jeden milión eur. Prostriedky je možné čerpať na výstavbu, rekonštrukciu a aj modernizáciu závlahových systémov vrátane infraštruktúry. Podporené budú aj investície do obstarania a modernizácie techniky a technológie závlahových systémov. „Našou snahou je pomôcť najmä menej rozvinutým regiónom, pre ktoré je vyčlenených 20 miliónov eur. Zvyšné 2 milióny eur sú určené pre Bratislavský kraj“, spresnila Gabriela Matečná. O nenávratný finančný príspevok na zavlažovacie systémy sa môžu uchádzať fyzické a právnické osoby podnikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe. Žiadateľ by mal pritom vykonávať činnosť v poľnohospodárstve najmenej dva roky pred vyhlásením výzvy alebo spĺňať kritériá mladého farmára.

Pôdohospodárska platobná agentúra zverejnila výzvu so značným časovým predstihom, aby mali potenciálni žiadatelia dostatok času na prípravu svojich projektov. Uzávierka je naplánovaná na 15. novembra 2018. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok je možné poslať poštou na adresu Pôdohospodárska platobná agentúra, Hraničná 12, 815 26 Bratislava alebo podať osobne v podateľni PPA v pondelok až štvrtok od 8.00 do 15.00 hod a v piatok od 8.00 do 12.00 hod. PPA prijíma žiadosti aj v elektronickej forme prostredníctvom elektronickej podateľne dostupnej na stránke slovensko.sk. Všetky informácie o výzve sú zverejnené na webovom sídle PPA apa.sk.

On-line: Sociálne odvody


Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) môžu aktuálny stav platieb do Sociálnej poisťovne sledovať aj cez tzv. Saldokonto. Prostredníctvom tejto elektronickej služby sa im zobrazí aktuálny stav účtu, teda či majú nedoplatok alebo preplatok a či uhrádzajú poistné v správnej výške.

Okrem platieb poistného získajú tiež prehľad predpisov poistného generovaných na základe spracovaných daňových priznaní, podľa ktorých si skontrolujú, koľko majú zaplatiť. Prostredníctvom Saldokonta teda budú môcť sledovať aj svoje prípadné nové či upravené platby poistného od 1. júla 2018, ktoré im Sociálna poisťovňa písomne oznámila v uplynulých dňoch, pričom prvú platbu je potrebné uhradiť do 8. augusta 2018. Tým, čo mali odložené daňové priznanie, oznámi Sociálna poisťovňa vznik, trvanie alebo zánik poistného a výšku platieb do 20. októbra a prvýkrát potom poistné v novej sume zaplatia do 8. novembra 2018.

Na prístup k elektronickej službe Saldokonto stačí navštíviť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu s dokladom totožnosti a podpísať dohodu o elektronickej komunikácii so Sociálnou poisťovňou. Klient službu získa bezplatne a na počkanie spolu s GRID kartou. Ak už má GRID kartu na prístup do inej elektronickej služby Sociálnej poisťovne, napr. k individuálnemu účtu poistenca, GRID karta mu zostáva rovnaká. Služba Saldokonto je prístupná na webovej stránke elektronických služieb Sociálnej poisťovne a je možné ju využívať kedykoľvek on-line.

EU: Ochrana cezhraničných investícií

Nové usmernenie má pomôcť investorom z EÚ pri uplatňovaní svojich práv pred vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy a súdmi, ako aj členským štátom pri ochrane verejného záujmu v súlade s právom EÚ.

Cieľom je posilniť podnikateľské prostredie pre investorov z EÚ. Predstavuje to jeden z kľúčových prvkov, ktorým sa podporí viac investícií na jednotnom trhu EÚ. Právo únie nerieši všetky problémy, ktorým môžu investori čeliť pri svojej činnosti. V oznámení sa však objasňuje, že právo únie chráni práva investorov z EÚ a investori môžu tieto práva uplatňovať pred vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy a súdmi. Investori z EÚ sa už nemôžu spoliehať na bilaterálne investičné zmluvy v rámci EÚ. Ako už Európska komisia viackrát uviedla, tieto zmluvy sú nezákonné, pretože sa prekrývajú s pravidlami EÚ týkajúcimi sa jednotného trhu a vedú k diskriminácii investorov z EÚ.

V oznámení EK sa objasňuje, že:
Voľný pohyb kapitálu, služieb, tovaru a pracovníkov na jednotnom trhu EÚ sú základné slobody jednotlivcov EÚ.
Rozhodcovské konanie medzi členským štátom a investorom z iného členského štátu nie je zlučiteľné s právom EÚ, a to ani prostredníctvom „bilaterálnych investičných zmlúv v rámci EÚ“ .
Právo únie zároveň umožňuje reguláciu trhov na presadzovanie takých legitímnych verejných záujmov, ako je verejná bezpečnosť, verejné zdravie, sociálne práva, ochrana spotrebiteľa alebo životného prostredia, čo môže mať negatívne dôsledky na investorov.

Ochranu práv investorov z EÚ garantujú vnútroštátne súdy a Súdny dvor Európskej únie, ako aj Európska komisia, a to najmä prostredníctvom postupov v prípade nesplnenia povinnosti.

streda 25. júla 2018

SR: Najviac mladých dlžníkov je na východe Slovenska - oprava


S vysokými dlhmi nebojujú iba ľudia v produktívnom veku, ale aj mladí ľudia okolo dvadsiatky. Často neodhadnú svoje možnosti a zadlžia sa vo viacerých inštitúciách, rekordéri napríklad aj v desiatich.

Podľa evidencie EOS KSI Slovensko majú mladí ľudia do 28 rokov medzi dlžníkmi početné zastúpenie - je ich takmer 22.000. Ich celkový dlh sa šplhá k sume 27 miliónov eur, čo je v priemere 1.223 eur na jedného. Najviac mladých dlžníkov je v Košickom a Prešovskom kraji, spolu takmer 8.000. Najmenej, 1700, je v Žilinskom kraji. „Rozdiely medzi jednotlivými krajmi sú prirodzené a odrážajú situáciu na Slovensku. Hoci máme historicky najnižšiu nezamestnanosť a ekonomike sa darí, na východe sú stále nižšie mzdy a ľudia sa svoje výdavky snažia pokryť aj pôžičkami. Obzvlášť, ak ide o mladých, ktorí nastupujú do prvého zamestnania, alebo si zakladajú rodinu", vysvetľuje Peter Hetteš.

Medzi mladými dlžníkmi sa nájdu aj rekordéri. Jeden Prešovčan si nazbieral až 12 rôznych záväzkov, Bratislavčan zas 10. Najvyšší dlh na jedného človeka dosiahol až 175.000 eur, evidovaný je v Žilinskom kraji. „Nech už si mladí ľudia vytvorili dlhy z akýchkoľvek dôvodov, je dôležité, aby k nim pristupovali zodpovedne. V opačnom prípade, ak ich nedokážu splácať, mali by sa vždy ozvať veriteľovi a dohodnúť si s ním riešenie, napríklad splátkový kalendár", uzatvára Hetteš.

EU: 27 štátov nedodržiava pravidlá EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií

Európska komisia sa rozhodla zaslať formálne výzvy všetkým členským štátom s výnimkou Litvy v súvislosti so súladom ich vnútroštátnych právnych predpisov a postupov s pravidlami EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií.

Únia zaviedla moderný systém uznávania odborných kvalifikácií a skúseností v celej EÚ. Tento systém uľahčuje uznávanie kvalifikácií pre odborníkov, ktorí sa chcú usadiť, alebo chcú poskytovať svoje služby v inom členskom štáte a zároveň zaručuje vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov a občanov. Komisia má osobitný záujem na zabezpečení jednotného uplatňovania týchto pravidiel v prospech občanov a podnikov. Zaslané výzvy sa týkajú otázok, ktoré majú zásadný význam pre uplatňovanie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, ako sú najmä zavedenie európskeho profesijného preukazu, výstražný mechanizmus, možnosť mať čiastočný prístup k odbornej činnosti, primeranosť jazykových požiadaviek a zriaďovanie asistenčných centier.

Komisia okrem toho poukazuje na otázky týkajúce sa transparentnosti a primeranosti regulačných prekážok pri poskytovaní odborných služieb, ktorým sa do istej miery venuje vo svojom oznámení z januára 2017 o odporúčaniach reforiem v oblasti regulácie odborných služieb. Dotknuté členské štáty majú teraz dva mesiace na reakciu.

Novinka: eKasa


Finančná správa vytvorila k novému projektu samostatnú podstránku, kde sú dostupné všetky podrobné informácie vrátane popisu integračného rozhrania systému. Výrobcovia on-line registračných pokladníc tak môžu pripravovať úpravy softvérov na integráciu so systémom.

Projekt eKasa má zabezpečiť on-line prepojenie všetkých pokladníc a finančnej správy. O každom nákupe a transakcii by mala mať finančná správa informáciu okamžite, keďže každý vydaný doklad bude zaevidovaný na centrálnom úložisku eKasa. Podmienkou je internetové pripojenie, prostredníctvom ktorého sa informácie budú odosielať do centrálneho úložiska. Návrh navyše počíta s liberalizáciou v oblasti koncových zariadení – na vydávanie bločkov môže slúžiť nielen pokladnica, ale napríklad aj mobil či tablet. V prvej etape (apríl 2019) sa pripojí segment HORECA a čerpacie stanice. V druhej etape (júl 2019) sa pripojí maloobchod, služby a ostatné sektory.
      
Výnosy z postupného celoplošného zavedenia eKasy v roku 2019 odhaduje finančná správa na 72,3 milióna eur a 117,9 milióna eur v roku 2020, následne každý ďalší rok približne 122 miliónov eur. Zavedenie eKasy má znížiť daňovú medzeru na DPH v sektoroch HORECA (hotely, reštaurácie, kaviarne), v sektore maloobchodu a v sektore služieb o 15%. Suma daňovej medzery na DPH v spomínaných sektoroch za rok 2014 totiž dosahovala odhadovanú výšku až 491 miiónov eur.

Výzva: Stovky nových miest v jasliach


Budovanie aj rekonštrukciu jaslí na Slovensku podporí Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Spustenie výzvy reaguje na akútny nedostatok miest a tiež zvyšujúce sa nároky na kvalitu zariadení služieb starostlivosti o dieťa do 3 rokov. K dispozícii je takmer 13,5 milióna eur.

Nová výzva je súčasťou Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) a prispieť má k zosúladeniu rodinného a pracovného života. O finančné prostriedky sa môžu uchádzať obce, právnické osoby zriadené alebo založené obcou, mestom alebo mestskou časťou, samosprávne kraje, právnické osoby zriadené alebo založené samosprávnymi krajmi  a aj mimovládne neziskové organizácie. Výzva s alokáciou takmer 13,5 milióna eur je zameraná na modernizáciu a rekonštrukciu už existujúcich jaslí a budovanie nových zariadení. Prostriedky je zároveň možné získať aj na zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov.

Žiadosti do spustenej výzvy môžu záujemcovia podávať do 10. septembra 2018. Všetky dôležité informácie sú zverejnené na webovej stránke mpsr.sk v časti Podpory-výzvy. Cieľom Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) je prispieť k zlepšeniu kvality života a zabezpečiť udržateľné poskytovanie verejných služieb regiónov, miest a obcí.

utorok 24. júla 2018

Upozorňujeme: Webstránka bez oprávnenia NBS na poskytovanie úverov


Ak máte záujem o úver prostredníctvom portálu pozickaokamzite.com, radšej si prečítajte nasledujúce upozornenie.

Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje, že spoločnosť, ktorá prevádzkuje túto stránku, nemá od nej oprávnenie na výkon činnosti v oblasti finančného trhu a nepodlieha jej dohľadu.

Webovú stránku prevádzkuje spoločnosť Finance C. GmbH, Limited liability company so sídlom vo švajčiarskom Zürichu. „Spotrebiteľov tiež upozorňujeme, aby vopred neplatili žiadne kaucie alebo poplatky spoločnosti za to, aby im bol poskytnutý spotrebiteľský úver, pretože by sa mohli stať obeťou podvodu", dodala NBS.

Radíme: Skôr než vycestujete


Pred cestou do zahraničia sa môžete registrovať na webových stránkach ministerstva zahraničia. Cieľom je včasné varovanie pri nebezpečných situáciach.

Väčšina cestujúcich zatiaľ registráciu nevyužíva. Za minulý kalendárny rok sa cez formulár zaregistrovalo 72.000 občanov, čo je len 10% občanov cestujúcich do Grécka. Ministerstvo pritom informácie využíva len na kontaktovanie občanov v prípade krízovej situácie a automaticky ich vymaže najneskôr do 30 dní od plánovaného ukončenia cesty. Občan tiež môže kedykoľvek požiadať, aby boli vymazané okamžite.

Cestujúci si pri vypĺňaní formulára môže zvoliť, či ho má ministerstvo kontaktovať len v prípade krízovej situácie, alebo chce dostávať emaily o každej zmene cestovného odporúčania v krajine alebo krajinách, do ktorých cestuje. Vo formulári môže občan napísať kontakt na osobu na Slovensku, ktorú bude MZVaEZ v prípade mimoriadnej situácie kontaktovať a vyplniť údaje o svojich spolucestujúcich.

Najčastejšou formou kontaktu počas krízovej situácie je núdzová SMS správa. „Práve ona môže občana upovedomiť, aby sa či už vyhol tranzitnej krajine, špecifickému teritóriu krajiny, špecifickému mestu a podobne", priblížil Vladimír Fraňo. Podľa neho ide o jeden z dvoch základných nástrojov prevencie, ktorá je v krízovom manažmente veľmi dôležitá. Druhým nástrojom je informovanosť.

EU: Výzva pre 9 štátov, aby poskytovali dopravné informačné služby


Európska komisia sa rozhodla zaslať formálne výzvy Cypru, Litve, Luxembursku, Maďarsku, Malte, Poľsku, Slovensku, Slovinsku a Taliansku, lebo si nesplnili povinnosti v oblasti poskytovania bezplatných minimálnych univerzálnych dopravných informácií o bezpečnosti cestnej premávky. Reagovať by mali do 2 mesiacov.

Od členských štátov sa vyžaduje, aby oznámili EK pokrok dosiahnutý pri vykonávaní požiadavky na poskytovanie informačných služieb a viaceré ďalšie informácie najneskôr 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia a potom každý kalendárny rok. Deväť príslušných členských štátov však tak ešte neurobilo.

Komisia navyše zaslala formálne výzvy Cypru, Litve, Luxembursku, Maďarsku, Malte, Poľsku, Slovensku a Slovinsku, pretože si nesplnili povinnosť v oblasti celoúnijných služieb sprístupňovania informácií o doprave v reálnom čase. Členské štáty mali do 13. júla 2017 predložiť EK správu o opatreniach prijatých s cieľom zriadiť vnútroštátny prístupový bod a o spôsoboch jeho fungovania a prípadne zoznam diaľnic, ktoré nie sú súčasťou komplexnej transeurópskej cestnej siete ani určených prioritných zón.

Novinka: Inštitút moderného spotrebiteľa


Novozaložený Inštitút moderného spotrebiteľa prináša nový pohľad na spotrebiteľskú problematiku, ktorá súvisí s rýchlym rozvojom nových technológií.

Spotrebitelia a koncoví používatelia služieb sú denne konfrontovaní so zavádzaním inovácií v každej oblasti života, čo vyžaduje ich neustále adaptovanie sa na nové produkty a služby. Nové technológie a procesy zásadným a nezvratným spôsobom transformujú aj tradičné odvetvia, akými sú napríklad doprava, zdravotníctvo, finančné služby, potraviny, energetika, drogistický a iný spotrebný tovar. Inštitút má cieľ primárne sa venovať témam spojením s využívaním internetu a moderných technológií, ktoré súvisia aj so zdieľanou ekonomikou, digitálnymi službami a inovatívnymi „smart“ riešeniami. Podľa jeho riaditeľa Michala Kardoša je práve v tejto oblasti na Slovensku veľký deficit a cieľom inštitútu je prispieť k väčšej ochrane a najmä objektívnej informovanosti slovenských spotrebiteľov. Inštitút bude ďalej venovať pozornosť aktuálnym témam spojeným s tradičnými odvetviami, akými sú problematika duálnej kvality potravín a výrobkov či moderne spôsoby dopravy v mestách.

Inštitút má vo svojej DNA 3 hlavné piliere. Prvým je edukačný, ktorý vychádza z premisy, že spotrebiteľ dokáže robiť správne a jemu prospešné rozhodnutia len za predpokladu, že má dostatok objektívnych informácií. Cieľom je zvyšovať povedomie spotrebiteľov, a tým zvyšovať aj ich ochranu. Druhým pilierom je partnerský prístup. Štát dokáže prijímať správne rozhodnutia pre všetkých občanov len za predpokladu, že sa bude v procese prípravy zákonov vo väčšej miere prihliadať aj na záujmy spotrebiteľov. Cieľom je zastupovať záujmy spotrebiteľov a byť konštruktívnym partnerom pre inštitúcie na Slovensku aj v Bruseli. Tretím pilierom je analytický prístup, ktorý inštitútu umožní lepšie pochopiť a interpretovať podstatu komplexných situácií a problémov. Cieľom je využívať analytické kapacity a prostredníctvom výstupov prispievať k verejnej debate na témy dôležité pre spotrebiteľov.

pondelok 23. júla 2018

Upozorňujeme: Kompostéry už aj pre bytové domy


Od augusta nadobudne účinnosť novela všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi v Bratislave. Vďaka nej budú môcť bytové domy, ktoré sú vlastníkmi pozemku so zeleňou, požiadať o kompostér.  
      
Správca nehnuteľnosti môže podať žiadosť na Oddelenie miestnych daní, poplatkov a licencií bratislavského magistrátu a požiadať o kompostér. „K žiadosti je potrebné priložiť list vlastníctva, prípadne súhlas vlastníka pozemku. Náklady na kompostér sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Distribúciu kompostérov zabezpečí spoločnosť OLO podobne, ako tomu je pri distribúcii hnedých zberných nádob na bioodpad zo záhrad, resp. kompostérov pre rodinné domy," uviedla Beáta Humeniková. Na podporu správneho kompostovania zároveň mesto pripravuje projekt, v rámci ktorého bude poskytovaná odborná, technická pomoc a poradenstvo pri zriaďovaní komunitných kompostovísk a poskytovanie školení k správnemu kompostovaniu.

Tie rodinné domy v Bratislave, ktoré si zatiaľ nesplnili svoju povinnosť a nepodali žiadosť o zapojenie sa do systému zberu odpadu zo záhrad na Oddelenie miestnych daní, poplatkov a licencií hlavného mesta, tak môžu urobiť aj naďalej. Môžu požiadať o pridelenie kompostéra alebo hnedej zbernej nádoby, ktorá má jednotný objem 240 l. Odvoz bioodpadu z hnedých nádob bude OLO realizovať v intervale jedenkrát za 14 dní, sezónne od marca do novembra. Rodinné domy, ktoré sú už vlastníkmi hnedej zbernej nádoby v objeme 120 l, môžu hlavné mesto požiadať o jej bezplatnú výmenu za nádobu s objemom 240 l. Náklady na kompostér, nádobu a odvoz bioodpadu z hnedých nádob sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
      
Do kompostéra či hnedej zbernej nádoby na bioodpad zo záhrad patria kvety, štiepky, piliny, pokosená tráva, malé kusy konárov, lístie, odpad z ovocia a zeleniny a burina. Nepatrí sem bioodpad z domácností a kuchyne živočíšneho pôvodu, mliečne a mäsové výrobky a zvieracie exkrementy.

EU: Výzva pre Slovensko


Európska komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu, pretože nezabezpečuje náležitú ochranu prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva. Na odpoveď máme dva mesiace.

Smernicami EÚ o vtákoch a o biotopoch sa zriaďuje celoúnijná sieť chránených území Natura 2000, ktoré sa majú chrániť pred potenciálne škodlivým vývojom. Podľa týchto právnych predpisov sa pred schválením plánov obhospodarovania lesov a činností ako ťažba dreva v chránených územiach musia posúdiť ich dôsledky. V slovenských právnych predpisoch takéto ustanovenia chýbajú.

V dôsledku toho populácia tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), známeho ako hlucháň hôrny alebo obyčajný, od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 klesla o polovicu. Slovensko okrem toho neprijalo pre tento druh osobitné ochranné opatrenia, ktoré sa vyžadujú podľa smernice o vtákoch, keďže neboli schválené programy starostlivosti pre dotknuté oblasti.

Aktuálne: Elektronická výmena dát sociálneho zabezpečenia


Sociálna poisťovňa (SP) sa zapája do realizácie nového projektu, ktorý v rámci krajín Európskej únie nahradí súčasnú papierovú výmenu dokumentov elektronickou komunikáciou v štruktúrovanej forme.

Projekt EESSI je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu CEF - Nástroj na prepájanie Európy. Jeho zapracovanie do informačných systémov poisťovne bude ukončené do 30. 11. 2019. Komunikácia medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia v rámci celej Európskej únie bude po spustení projektu prebiehať prostredníctvom tzv. prístupových bodov, pričom Slovenská republika bude mať práve v Sociálnej poisťovni jeden spoločný prístupový bod pre všetky inštitúcie poskytujúce sociálne zabezpečenie na Slovensku.
      
Hlavné prínosy systému EESSI spočívajú v rýchlejšej výmene informácií medzi organizáciami v Európskej únii, ktoré poskytujú služby sociálneho zabezpečenia, čo urýchli predovšetkým priznanie a vyplácanie sociálnych dávok občanom. Prostredníctvom systému EESSI sa zabezpečí presnejšia a spoľahlivejšia výmena dát medzi jednotlivými inštitúciami a aj bezpečné používanie osobných dát, ktoré budú poskytované len príslušným organizáciám sociálneho zabezpečenia.

Náklady na projekt za všetkých poskytovateľov sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike sú v dohode o grante predpokladané vo výške 2.666.398 eur, z čoho poskytnutý grant z prostriedkov Európskej únie predstavuje 75 %, čo je 1.999.799 eur.

Aplikácie: Monitorovanie znepokojuje

Viacerí používatelia sa obávajú, že ich aplikácie na zariadeniach môžu sledovať, vidieť čo robia, alebo zdieľať ich údaje. Tieto riziká by sa dali ľahko odvrátiť zavedením niektorých jednoduchých bezpečnostných opatrení.

Obavy ohľadom miery sledovania ich aktivity na internete a on-line stopy, ktorú zanechávajú, sa zvyšujú. Podľa Kaspersky Lab až 61% ľudí sa cíti nepríjemne pri zdieľaní informácií o svojej polohe s webovými stránkami a aplikáciami – v porovnaní s 39% v roku 2016. Okrem toho je vyše polovica respondentov (56%) veľmi znepokojená tým, že niekto môže vidieť všetko, čo robia, alebo sledujú na svojich zariadeniach a podobné percento používateľov (50%) sa obáva, že by ich niekto mohol sledovať pomocou informácií o geolokácii z ich zariadenia. Tieto obavy sú vskutku opodstatnené. Experti zistili, že aplikácie majú prístup nielen k obrovskému množstvu údajov (napríklad k dôležitým informáciám o tom, kde sa používatelia nachádzajú, o ich kontaktoch, aktivitách atď.), ale často sú spustené na pozadí bez toho, aby o tom používatelia vôbec vedeli. Podľa prieskumu má 83% aplikácií pre Android prístup k citlivým údajom svojich vlastníkov a 96% aplikácií pre Android sa môže spustiť bez ich súhlasu.

Na jednej strane môžu byť tieto obavy odvrátené pomocou niektorých jednoduchých bezpečnostných opatrení. Na druhej strane sa im ľudia vyhýbajú, a to aj napriek tomu, že by sa zabezpečením údajov alebo súkromia už nemuseli znepokojovať. Napríklad takmer polovica ľudí (47%) pripúšťa, že nekontrolujú povolenia svojich predinštalovaných mobilných aplikácií na svojich zariadeniach so systémom Android a iOS, a približne jeden z piatich používateľov nekontroluje povolenia pri sťahovaní alebo inštalácii nových aplikácií do svojho mobilu. Aj keď medzi používateľmi mobilných telefónov rastú ich obavy, naďalej zostávajú bez ochrany pred potenciálnym únikom dát.

piatok 20. júla 2018

Upozorňujeme: Odchytávanie prihlasovacích údajov do Pokecu


ESET analyzoval škodlivý kód, ktorého autora zaujímajú intímne súkromné fotografie a videá používateľov sociálnej siete Pokec. Prihlasovacie údaje kradne používateľom tak, že ich naláka na inštaláciu škodlivej mobilnej aplikácie, vďaka ktorej by mohli jej majitelia bezplatne sledovať sex čet.

V skutočnosti je však hlavnou funkciou škodlivého kódu odchytávanie prihlasovacích údajov do Pokecu. Prihlasovacie údaje tak útočník nezískal heknutím Pokecu, ale oklamaním svojich obetí. Dotknutým používateľom následne sťahuje intímne súkromné fotografie a videá z ich Pokec albumov a emailov. Útočník šíri škodlivý kód hneď cez niekoľko škodlivých stránok. „Z našich údajov vyplýva, že obeť dostala link na škodlivú stránku priamo cez Pokec. Či už cez Rýchlu poštu (RP), četovaciu miestnosť alebo si cestu k nej našla v profile iného používateľa alebo používateľov", vysvetľuje Lukáš Štefanko.

ESET na škodlivé weby upozornil prevádzkovateľa Pokecu, ktorý škodlivé linky na weby promptne odstránil. „Nevieme, čo je konkrétnym dôvodom kradnutia intímnych fotografií obetí. Či ide o súkromné dôvody, alebo o pokus o vydieranie", zdôrazňuje Štefanko s tým, že ak patria ukradnuté fotografie osobám poskytujúcim sexuálne služby, útočník sa cez ich doručené správy vie dostať aj k údajom, záujmom a fotografiám ich klientov alebo potenciálnych klientov.

EU: Cestovanie na dovolenku


Viac ako tretina Európanov v roku 2016 nevycestovala na dovolenku vôbec a takmer polovica si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Aj to sú závery prieskumu Eurostat, ktorý mapoval turizmus v roku 2016.

Na dovolenku v roku 2016 vycestovala viac ako polovica (62%) Európanov (starších ako 15 rokov).  Polovica z nich (50%) dovolenkovala (najmenej 1 prenocovanie) doma, vo vlastnej krajine, zatiaľ čo 32% Európanov podniklo aspoň jednodňový výlet do zahraničia. Ostatná tretina (38%) Európanov sa pre vycestovanie za osobným účelom nerozhodla. Takmer polovica (48%) respondentov, predovšetkým Grékov (75%), Portugalcov (66%) či Chorvátov (62%) si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Ďalšími dôvodmi brániacimi vycestovaniu boli zdravotné ťažkosti a nízka motivácia (20%), pracovné a školské záväzky (16%) či rodinné dôvody (13%).

Z pohľadu Slovenska za rok 2016 nevycestovalo 33,9% respondentov, čo je takmer v zhode s celoeurópskym priemerom (37.9%). Slovákov viedla pri tomto rozhodnutí predovšetkým nízka miera motivácie (57%), ktorou sa občania našej republiky výraznou mierou vymykajú celoeurópskemu priemeru (20,2%). Našu krajinu v tomto ohľade predbehlo už len Švédske kráľovstvo (60,4%). Nasledujúcim faktorom brániacim Slovákom vycestovať bola zložitá finančná situácia (50,3%), ktorej čelí aj takmer polovica populácie EÚ (47,7%). Ďalšími motívmi, pre ktoré sa Slováci rozhodli ostať v pohodlí svojho domova, boli zdravotné ťažkosti (34,3%), príznačné aj pre našich susedov v Českej republike (40,2%), alebo rodinné záväzky (24,3%), v ktorých nás s 24,7% predstihli už len naši západní susedia v Rakúsku. V celoeurópskom meradle sú rodinné dôvody s 13,3% najmenej ovplyvňujúcim faktorom. Pracovné či školské povinnosti udalo za motív nevycestovať len necelých 10% Slovákov.  V európskom priemere z tohto dôvodu nevycestovalo 15,8% respondentov.

Aktuálne: Aktivity na trhoch private equity v strednej Európe najvyššie za posledné tri roky


Podľa najnovšieho prieskumu investičnej dôvery v oblasti private equity Deloitte by výrazná dynamika trhov v strednej Európe mala pretrvávať aj naďalej.

Dve tretiny respondentov očakávajú, že úroveň aktivity na trhu zostane na rovnako vysokej úrovni. Takmer tretina respondentov očakáva, že transakčná aktivita sa ešte zvýši. Len 2% respondentov, čo je najmenej za posledných päť rokov, očakávajú, že sa aktivita spomalí. Aj vďaka pozitívnym očakávaniam sa až 69% oslovených private equity firiem plánuje v najbližších mesiacoch naďalej zameriavať na nové investície. „Vysoká transakčná aktivita pokračuje vďaka silným ekonomickým predpokladom. Lokálni investori sa orientujú na rastúce spoločnosti v regióne často riadené ich vlastníkmi. Zahraniční investori častejšie hľadajú viac etablované spoločnosti, ktoré vďaka úspešnému podnikaniu vyrástli  na úroveň regionálnych a globálnych firiem. Viaceré z nich sú pritom už teraz vlastnené lokálnymi  private equity skupinami“, opísala situáciu Ivana Lorencovičová.

Pozitívne očakávania prieskum zaznamenal v oblasti trhu s likvidným dlhovým kapitálom. Respondenti očakávajú, že dostupnosť dlhového financovania sa v najbližších mesiacoch udrží na rovnakej úrovni (74%). V porovnaní s ostatným prieskumom pritom ide o nárast o sedem percentuálnych bodov. Očakávaná finančná návratnosť investícií ostane podľa 48% opýtaných firiem nezmenená. Ďalších 47% však očakáva zlepšenie a zvyšných 5% očakáva pokles. „Zdravé trhy s dlhovým financovaním a zvyšujúci sa záujem o tento región podporili vyššie ocenenie investícií, no cenové nárasty už pravdepodobne dosiahli stabilnú úroveň. Takmer pätina respondentov tak očakáva, že predávajúci v najbližších šiestich mesiacoch budú znižovať svoje očakávania v oblasti ceny“, dodala Lorencovičová.

Medzi najväčšie transakcie uskutočnené private equity investormi v  regióne v poslednom období patrí napríklad akvizícia firmy Škoda Transportation, a.s. skupinou PPF group, vstup americkej J.C. Flowers & Co. LLC do Rumunskej Piraeus Bank, alebo kúpa majoritného podielu poľského telekomunikačného operátora  INEA S.A. austrálskou Macquarie Group Limited. Ďalej je to kúpa 100% akcií estónskeho prevádzkovateľa kasín Olympic Entertainment Group londýnskou Novalpina Capital LLP v odhadovanej hodnote 228,4 mil. eur, alebo kapitálový vstup poľskej MCI Capital do maďarského poskytovateľa online neživotného poistenia Netrisk.hu v odhadovanej hodnote 56,5 mil. eur. Jednou z najväčších transakcií je kúpa podielu v rumunskej firme A&D Pharma Holdings N.V. v odhadovanej hodnote 350 mil. eur spoločnosťou Penta Investments Limited.

Trend: Digitálne platby


Celosvetovo sa minú viac ako stovky miliárd dolárov ročne na verejnú dopravu a veľká časť tejto sumy je platená v hotovosti alebo v ekvivalentoch hotovosti, čiže napríklad rôznymi kartami s predplatenými lístkami. Bezkontaktné technológie zredukuje potrebu tradičných lístkov alebo kariet, a tým pádom zníži výdavky na prácu s hotovosťou.

V roku 2012 spoločnosť Transport for London (TfL) spolu s Visa predstavili bezkontaktné platby Visa v londýnskych autobusoch. Za prvé mesiace zaznamenala spoločnosť viac ako milión bezkontaktných transakcií a dnes už počet vykonaných bezkontaktných ciest presiahol 1 miliardu. Bezkontaktné platby sú už v súčasnosti bežné a zjednodušujú a urýchľujú proces cestovania pre milióny obyvateľov Londýna – denne dochádzajúcich ako aj turistov. V susednej Českej republike implementovala bezkontaktnú platbu už rada municipalít, ako napríklad mestá Ostrava a Děčín. Slovensko je jednou z krajín s najväčším prienikom bezkontaktných kariet Visa v Európe a má obrovský potenciál profitovať z moderných riešení.

Lepšie podmienky pre cestujúcich znamenajú nielen zvýšenie počtu cestujúcich verejnou dopravou, ale aj zníženie používania osobných vozidiel pre čistejšie, zelenšie mestá, dostupnejšiu a férovejšiu verejnú dopravu. A zvyšujú sa príjmy na reinvestovanie do služieb, ktoré robia život v mestách ľahší a lepší. Najnovšia správa Visa o bezhotovostných platbách poznamenáva, že digitálne platby majú potenciál výrazne znížiť náklady spojené s prepravnými a mýtnymi systémami, ktoré udržiavajú v chode orgány miestnej samosprávy. Štúdia zistila, že prepravcovia minú v priemere 14,5 centov z každého fyzického dolára, ktorý získajú v porovnaní s iba 4,2 centov z každého digitálneho doláru.