piatok 31. augusta 2018

Novinka: Nízkoemisná zóna

V belgickom Bruseli je od začiatku augusta t.r. vyhlásená nízkoemisná zóna. Vozidlá so zahraničnou ŠPZ sa preto pri vstupe na územie mesta musia registrovať. V súčasnosti prebieha prechodné obdobie, od októbra však nezaregistrovaným vozidlám hrozí pokuta 150 až 350 eur.
      
Bezplatná registrácia je umožnená na webových stránkach irisbox.irisnet.be. Na registráciu je potrebné priložiť technický preukaz, certifikát konformity, doklad totožnosti. Registrácia platí tri roky a prebieha automaticky - vozidlo je zaregistrované, keď žiadateľovi príde potvrdenie o registrácii. Vozidlá, ktoré nespĺňajú kritériá na vstup do nízkoemisnej zóny, si za 35 eur môžu zakúpiť denný lístok. Túto možnosť smú využiť maximálne osemkrát do roka.
      
Ministerstvo zahraničných vecí SR zároveň turistom pripomína, že povinná registrácia pre všetky vozidlá so zahraničnou ŠPZ (s výnimkou holandských) je od roku 2017 povinná aj v meste Antverpy. Rovnako je tam vyhlásená nízkoemisná zóna.

Radíme: Prezuvky do školy či školky

Prezuvky by mali byť vyrobené z prírodných materiálov, ako sú napríklad prírodné usne a textil, pretože sú mäkké, priedušné, absorbujú zvýšenú fyziologickú vlhkosť detskej nohy a prispôsobia sa anatomickému tvaru chodidla a nedráždia kožu. 

Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR u detí v najmenších vekových skupinách treba preferovať nízku členkovú obuv z čo najľahších materiálov. Nesprávna obuv môže z dlhodobého hľadiska spôsobiť rôzne deformity, trvalé poškodenie kostry chodidla, ale aj skoliózu. Nevhodnými materiálmi sú teda rôzne plasty, poroméry a koženky, pretože sú tvrdé, nepriedušné, ťažko sa prispôsobujú tvaru chodidla a pre malú schopnosť odvádzať vlhkosť z povrchu kože môžu byť príčinou nepríjemných plesňových ochorení.

Dôležité je tiež vyberať obuv podľa účelu používania. Prezuvky nie sú to isté čo obuv do telocvične a nemali by sa zamieňať. Na aktivitu je určená športová obuv s mohutnejšou a trvanlivejšou konštrukciou a pevnou protišmykovou podošvou.

Aktuálne: Nástup detí do škôl

Koncom augusta a začiatkom septembra si od dodatočných výdavkov neodpočiniete, najmä ak vaše deti chodia do školy alebo predškolského zariadenia. Pokiaľ ide dieťa do prvej triedy a nedostali ste vopred zoznam vecí, radšej počkajte s nákupom, až kým sa nedozviete, čo konkrétna škola bude požadovať.

Najvyšším výdavkom u prváčika je aktovka. Na trhu je veľké množstvo školských tašiek, ale nie všetky sú kvalitné. Niektoré lacnejšie nevydržia ani rok, alebo nie sú vhodné z hľadiska anatómie. Do tašky sa oplatí investovať, pretože väčšinou vydrží 2-3 roky. Po tejto dobe tak či tak väčšina detí bude chcieť vymeniť motív na taške. Kvalitatívne vyhovujúcu aktovku zaobstaráte zhruba od sumy 40 eur, no môžete za ňu zaplatiť aj dvojnásobok, ba i viac. Niekedy je však jej súčasťou aj peračník, škatuľka na desiatu alebo umelohmotná fľaša. Ak tomu tak nie je, sú to pre vás ďalšie výdavky.

Investícia do aktovky je len začiatkom, pretože zoznam vecí, ktoré potrebuje prváčik pri nástupe do školy, je naozaj dlhý: peračník, perá, ceruzky, farbičky, guma, strúhadlo, pravítko, nožnice, obaly na zošity a učebnice, dosky alebo box na zošity, prezuvky a vrecúško na ne, oblečenie a obuv na telesnú výchovu aj s vrecúškom, potreby na výtvarnú výchovu (farby, štetce, lepidlo, atď.) či hygienické potreby. „Celková čiastka sa môže vyšplhať aj na 200 eur, pri najkvalitnejších variantoch vecí aj oveľa vyššie. Je to situácia, o ktorej viete, že príde. Je lepšie sa na ňu pripraviť. Našetriť si, požiadať rodinu o vhodné darčeky pre predškolákov alebo hľadať lacnejšie možnosti nákupu", radí Miroslav Zborovský. Možnosťou je poobzerať sa po bazároch vrátene rôznych skupín na sociálnych sieťach, alebo sa opýtať v okolí kamarátov, často sa niekto vecí zbavuje veľmi lacno alebo aj zadarmo. Mnoho ľudí nemá čas riešiť, čo s použitými vecami, z ktorých deti odrástli, pritom sú často ako nové.

Až po nástupe prváka do školy rodičia zistia, že ďalšie výdavky prídu s príspevkami do rôznych fondov, na desiaty, obedy, ďalších pomôcok, školských výletov a mimoškolských aktivít. Finančne náročnými bývajú predovšetkým najrôznejšie krúžky či tréningy pre deti mimo školy, ktorú navštevujú. V prípade starších detí k tomuto všetkému ešte treba počítať s nejakým vreckovým, ale aj investíciami do vyhovujúceho mobilu, tabletu alebo laptopu. „Kým mobil slúži ako sociálna barlička a vy nechcete svoje dieťa vyradiť z kolektívu, notebook sa používa skôr u starších študentov na študijné účely. Základná funkčná verzia vás vyjde asi tak na 300 eur, pričom ho deti využívajú pri vytváraní prezentácií a článkov často už od 12 rokov. Mobil aj laptop samozrejme môžeme riešiť aj z druhej ruky alebo im prenechať starší typ po rodičoch. Tablet už nepatrí do kategórie nevyhnutných výdavkov v rámci „back to schol“ a rodič by si mal rozmyslieť, či je to naozaj nutný výdavok. Staršie dieťa si naň navyše môže ušetriť z vreckového alebo zarobiť na brigáde“, dodáva M. Zborovský.

štvrtok 30. augusta 2018

EU: Halogénové žiarovky od 1. septembra zakázané

Dôvodom je znížiť emisie aj účty za energie. Na celom svete sa prechádza na svetelné diódy (LED). 

LED diódy spotrebúvajú päťkrát menej energie než halogénové žiarovky. Ich postupné vyradenie zabráni vypusteniu viac ako 15 milión ton emisií uhlíka.
Spoločnosť Philips odhaduje, že spotrebitelia usporia až 124 eur ročne, pretože LED diódy majú dlhšiu trvanlivosť (15 - 20 rokov) a menšiu spotrebu.

Emisné náklady sú ohromujúce. Budovy predstavujú približne 40% našej spotreby energie a ich súčasné osvetlenie asi 15%. Ich uhlíková stopa je tak väčšia ako v prípade leteckej a lodnej dopravy spolu.

Trend: Investícia do automobilových veteránov a youngtimerov

Podľa nemeckých bankových odborníkov je záujem o historické vozidlá veľmi veľký, pričom sú považované za stabilné investície. Veľký investičný potenciál do takýchto vozidiel potvrdzujú aj analytici v strednej Európe. Efektivita takejto investície samozrejme závisí aj od počtu vyrobených kusov daného modelu a značky, ktoré na trhu zostávajú a od toho, v akom sú stave.  

Nemecká banka Südwestbank v roku 2010 zaviedla index OTX – index klasických áut. Ten porovnáva výkonnosť zhodnotenia 20 modelov automobilov vyrobených v južnom Nemecku s inými formami investícií. Banka stanovila začiatočnú hodnotu indexu na 100 bodov v roku 2005. Prvého januára 2018 dosiahol index 403 bodov. Záujem o historické vozidlá je čoraz väčší a popri tom sú stále považované za stabilné investície. Zatiaľčo nemecký index DAX od roku 2005 vzrástol o 203,5 percenta a Euro STOXX 50 si pripísal 73,93 percenta, index klasických automobilov OTX vzrástol o 302,63 percenta.
 
Záujem potvrdzuje aj značka Mototechna, ktorá tento rok na jar v Českej republike spustila samostatnú značku Mototechna Classic špecializujúcu sa práve na predaj veteránov a youngtimerov. „Od svojho marcového spustenia zobchodovala Mototechna Classic takmer päťdesiat vozidiel a do jej portfólia sa podarilo dostať niekoľko úplne unikátnych vozidiel. Za zmienku stojí napríklad Jaguár XK 120 Alloy Roadseter, ktorého bolo vyrobených iba 242 kusov, s cenou presahujúcou v prepočte 330 000 eur. Spomenúť môžem aj  trojicu klasických Ferrari z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov v cene nad stotisíc eur, ktoré sú zberateľmi veľmi žiadané", hovorí Jindřich Topol, regionálny manažér výkupu AAA AUTO.

Investičný potenciál klasických áut potvrdzujú tiež odborníci z radov analytikov. „S tým, ako sa čiastočne mení celkové vnímanie investícií, vyhľadávajú zákazníci ako doplnenie svojho portfólia aj také, ktoré si môžu „užívať“. Ide predovšetkým o nehnuteľnosti, umenie alebo práve klasické vozidlá. Potenciál nehnuteľností využívajú bohatší klienti, zatiaľ čo pri klasických autách môže investícia začínať napríklad na sedem a pol tisícoch eur, ale môže sa vyšplhať do státisícov až miliónov eur", potvrdzuje Petr Dufek, analytik ČSOB.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že staršie vozidlá prémiových značiek (Mercedes-Benz, Jaguar) po páde na cenové dno, ktoré prichádza medzi dvadsiatym až tridsiatym rokom od výroby, začnú pomaly ale isto na hodnote opäť naberať. Ide to pochopiteľne ruka v ruke s počtom vyrobených kusov daného modelu a značky, ktoré na trhu zostávajú a s tým, v akom sú stave. Do týchto vozidiel investujú skôr fanúšikovia jednotlivých značiek a vlastníctvo vozidla neberú primárne ako investíciu, ale skôr ako splnený sen. To však neplatí v prípade extra prémiových vozidiel. Napríklad Mototechna Classic v najbližšej dobe očakáva príjazd unikátneho Ferrari Enzo, ktorých bolo vyrobených iba 400 kusov. Jeho cena bude atakovať hranicu 50 miliónov českých korún (takmer dva milióny eur). „Takéto vozidlá už po cestách prakticky nejazdia, alebo len úplne výnimočne. Ich majitelia do nich ukladajú svoje financie, pretože ich cena môže postupom času významne narastať", uzatvára Petr Dufek.

Aktuálne: Štipendiá na pobyty a jazykové kurzy v Nemecku

Slovenskí vysokoškoláci, doktorandi, vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci sa môžu opäť uchádzať o štipendiá na rôzne typy pobytov od Nemeckej akademickej výmennej služby (DAAD) - na študijné, výskumné a umelecké pobyty a na letné jazykové kurzy. 

Študijné štipendiá sú určené študentom a absolventom vysokých škôl. Výskumné štipendiá sú určené doktorandom, mladým vedeckým a pedagogickým pracovníkom, bývalým štipendistom DAAD a záujemcom o celé doktorandské štúdium v Nemecku. V kategórii štipendií pre umelecké odbory existujú študijné štipendiá pre absolventov umeleckých vysokých škôl. Letné kurzy sú určené študentom vysokých škôl.

Štipendista získava štipendium na pokrytie životných nákladov. Žiadosti o štipendiá pre architektov sa podávajú do 30. septembra, o umelecké štipendiá do 15. októbra, 31. októbra a 30. novembra, na letný jazykový kurz v Nemecku do 1. decembra. Ostatné štipendiá DAAD majú uzávierku 15. novembra.
   
Podrobné informácie o podmienkach udelenia štipendia aj o spôsobe podania žiadosti nájdu záujemcovia na webe SAIA, ktorá administruje výber uchádzačov zo Slovenska.   

streda 29. augusta 2018

Trend: Takmer 90% Slovákov súhlasí so zatvorením obchodov počas sviatkov

S obmedzením maloobchodného predaja počas Vianoc rozhodne a skôr súhlasí 88,8% ľudí, počas Veľkej noci je to 88,1% spotrebiteľov.

Vyplýva to z výskumu agentúry Focus pre Prírodovedeckú fakultu UK, Sociologický ústav SAV a Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity na vzorke 1012 respondentov v januári tohto roku. „Výsledky výskumu ukazujú, že z hľadiska súhlasu s obmedzením, respektíve so zákazom predaja počas sviatkov je v spoločnosti pomerne vysoká miera súhlasu", konštatoval Milan Zeman. Výskum tiež ukázal, že výrazná väčšina, teda 79,7% spotrebiteľov na Slovensku súhlasí s obmedzením predaja aj počas iných cirkevných sviatkov, napríklad 6. januára a 5. júla. Podobne, 80,9% ľudí súhlasí so zákazom predaja počas štátnych sviatkov, napríklad 1. januára či 1. mája.

Podľa Bohumila Búzika výskum ukázal, že v tomto je slovenská spoločnosť tradičná. Aj keď za posledných 20 - 25 rokov boli obchody počas sviatkov otvorené, u ľudí sa nevytvoril až taký návyk nakupov v týchto dňoch. Pokračovali vo svojich predchádzajúcich zvykoch. Pre viac ako dve tretiny spotrebiteľov, teda 69% sa totiž nákupné zvyklosti súvisiace s obmedzením predaja počas sviatkov nezmenili. Napriek tomu sa podľa televíznych reportáži stále vytvárajú na hraničných prechodoch kolóny nakupujúcich u našich najbližších susedov, kde sú obchody otvorené. A  rovnako zostáva možnosť objednávania tovaru/nakupovania v elektronických obchodoch cez internet.

Vo výskume zároveň približne dve tretiny ľudí, teda 67,9% uviedlo, že súhlasia s rozšírením zákazu predaja aj na všetky nedele v roku. Podľa Búzika teda až taký jednoznačný postoj spotrebiteľov v tejto otázke nie je. Pri zákaze predaja počas sviatkov sa podľa neho neudiali žiadne väčšie pohyby v spoločnosti. V prípade nedieľ možno očakávať, že by to také jednoznačné nebolo.

Upozorňujeme: Nebezpečný prevoz zvierat

Už aj Slováci so sebou na dovolenky berú svojich psov či mačky. A často ich prevážajú nesprávne zabezpečené. Allianz Centrum pre technológie (AZT) v Mníchove crash testom zistilo, že počas nehody v rýchlosti 40 km za hodinu vyvinie 35-kilogramový nemecký ovčiak silu až 1.400 kilogramov!
     
Podľa Carstena Reinkemeyera, odborníka na automobilové strojárstvo a dopravnú bezpečnosť z AZT, crash test ukázal, že ak sa na zadnom sedadle vezie nezaistený stredne veľký pes, môže pri čelnom náraze aj pri pomerne nízkej rýchlosti dôjsť k úplnému zničeniu predných sedadiel. Psy, ktoré vážia do 12 kilogramov, by mali byť zabezpečené špeciálnym postrojom z nepružného materiálu, ktorý sa pripne k bezpečnostnému pásu. Pre väčšie zvieratá sú určené prepravné boxy či klietky v batožinovom priestore. Tie nielen minimalizujú riziká pri samotnej nehode, ale sú vhodné aj po nej, kedy často vydesené zvieratá nekontrolovateľne vybiehajú z áut a ohrozujú tak seba aj okolitú premávku.
     
Odborníci tiež varujú majiteľov psov a iných domácich zvierat, aby nikdy neopustili svojich miláčikov v aute počas veľmi slnečných dní. Uzamknuté vozidlo sa môže stať v priebehu niekoľkých minút horiacou pecou, v ktorom sú domáce zvieratá ponechané bez dostatku kyslíka.
      

Súťaž: Cena Potravinárskej komory Slovenska


Potravinárska komora Slovenska vyhlásila prvý ročník súťaže o Cenu Potravinárskej komory Slovenska. Potravinárske podniky môžu prihlasovať svoje inovácie, inovatívne technológie či reformulované výrobky celkovo do šiestich kategórií. Zároveň sa môžu začínajúci potravinári pochváliť svojím úspešným príbehom a ktokoľvek môže nominovať osobnosť, ktorá významným spôsobom prispela k rozvoju potravinárstva.

Súťaž je otvorená pre všetky potravinárske podniky so sídlom v Slovenskej republike, ktoré sa zaoberajú potravinárskou výrobou. Do súťaže sa môžu prihlasovať v termíne od 1. septembra do 31. októbra. V novembri sa uskutoční vyhodnotenie súťaže nezávislou odbornou porotou. Víťazi kategórií budú slávnostne vyhlásení počas valného zhromaždenia PKS 13. decembra.

Súťažnými kategóriami sú Inovatívny výrobok, Inovatívna technológia, Inovácia v rámci potravín na osobitné výživové účely, Reformulácia roka, Začínajúci potravinár a Osobnosť potravinárstva. Viac informácií o súťaži sa nachádza na internetovej stránke potravinari.sk.

Potravinárska komora Slovenska je záujmovým združením právnických osôb, založeným potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu na úrovni štátnych a mimovládnych inštitúcií.

utorok 28. augusta 2018

Zelená domácnostiam: Posledné kolo

V poslednom kole projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vydala Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) 786 poukážok na inštaláciu zariadení na využívanie OZE. Celková hodnota vydaných poukážok v 27. kole je 1.778.798 eur. 

Príspevky získali domácnosti v mimobratislavských regiónoch na 372 tepelných čerpadiel, 368 systémov so slnečnými kolektormi a 46 kotlov na biomasu. Posledné kolo bolo v súlade s osobitnými podmienkami projektu uzatvorené po prekročení uvoľnenej sumy o 10% po 8 minútach od otvorenia. Poukážky sú platné 3 mesiace, dovtedy musí byť zariadenie nainštalované a podaná žiadosť o preplatenie poukážky. Podľa SIEA majú už domácnosti k dispozícii viac ako 3000 poukážok. Časť zo zariadení je nutné nainštalovať v priebehu septembra, väčšinu najneskôr v novembri. Určite sa neoplatí inštalácie nechávať na poslednú chvíľu, pretože sú to posledné mesiace pilotného projektu.

Ak budú všetky aktuálne platné poukážky využité, ku koncu roka 2018 by malo byť z projektu Zelená domácnostiam podporených viac ako 18.600 inštalácií zariadení na využívanie OZE. Doteraz bolo v rámci projektu, ktorý je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia, preplatených 15.473 poukážok v celkovej hodnote viac ako 34 miliónov eur.

SIEA pripravuje pokračovanie projektu Zelená domácnostiam tak, aby mohli byť poukážky vydávané od roku 2019. Zámer nového projektu s celkovým rozpočtom 48 miliónov eur bol už schválený a do roku 2023 by mohlo byť podporených ďalších 25.000 inštalácií v domácnostiach mimo Bratislavského samosprávneho kraja. Pôvodný systém vydávania poukážok sa plánuje rozšíriť o zásobník žiadostí, aby mohli domácnosti žiadať o poukážky priebežne. 

DKV BOX EUROPE: Posledná fáza testov


Mýtna jednotka DKV BOX EUROPE, ktorá má v budúcnosti umožniť úhradu a vyúčtovanie všetkých mýtnych poplatkov v Európe, absolvuje poslednú fázu testov u belgického prevádzkovateľa mýtneho systému Viapass. Zákazníci z celej Európy aktuálne testujú niekoľko tisíc jednotiek. Okrem údajov o transakciách sa takisto kontrolujú a testujú všetky procesy súvisiace s palubnou jednotkou, napríklad núdzový stav alebo zákaznícka podpora.

Prvým skúšobných zákazníkom, ktorý dostal OBU jednotky na test bola belgická špedičná firma Vervoer Engelbosch. Dopravná spoločnosť ich bude používať vo svojich vozidlách spočiatku v rámci vnútroštátnej dopravy. Prvé skúsenosti s OBU jednotkami má tiež holandská spoločnosť Don Trucking, poskytovateľ logistických služieb. Belgické mýto sa stane pravdepodobne od 4. štvrťroku 2018 prvým mýtnym systémom, v ktorom bude možné zaznamenať a vyúčtovať poplatky za použitie ciest prostredníctvom mýtneho boxu DKV BOX EUROPE. Nemecké mýto by malo nasledovať na začiatku roku 2019. Na jar 2019 sa pripoja krajiny využívajúce mikrovlnný mýtny systém  (Rakúsko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko). Čoskoro nato sa má pridať aj Taliansko. Od roku 2019 je v pláne účtovanie mýtnych poplatkov prostredníctvom OBU jednotky DKV BOX EUROPE tiež za jazdu po mostoch Öresund a Storebaelt v Škandinávii.

Mýtne boxy možno objednávať už od mája 2018 prostredníctvom internetového formulára.
„Zákazníci DKV sa môžu do mýtnych systémov postupne pridávaných krajín zaregistrovať cez internet. Pridané krajiny si následne nechajú pre mýtnu jednotku aktivovať prostredníctvom konfigurácie s bezdrôtovým prenosom, a to bez ohľadu na to, kde sa vozidlo v Európe práve nachádza,“ dopĺňa Ondřej Pavlík.

IPF: Šok pre pacienta aj jeho rodinu


Zriedkavým ochorením - idiopatická pľúcna fibróza (IPF) - trpia na Slovensku desiatky pacientov. Vážna diagnóza je pre mnohých šokom, okrem pacientov sa s ňou ťažko vyrovnávajú aj ich rodina a blízki. Ukázal to pacientsky prieskum, ktorý pred letom zorganizovalo Občianske združenie Nádej pre pľúca medzi pacientmi s  IPF, ako aj registrovanými členmi klubu občianskeho združenia formou Focus Group.

Prieskumu sa zúčastnilo 10 pacientov a 3 rodinní príslušníci zo Slovenska. Ženy boli vo veku od 35 – 83 rokov a muži od 33 – 74 rokov. V priemere žijú pacienti s diagnózou IPF už 6,7 roka. Výsledky potvrdili, že ochorenie sa prejavuje podobne ako iné ochorenia dýchacích ciest či srdca a jej diagnostika môže byť komplikovaná. Medzi najčastejšie prvé príznaky patrili pokašliavanie, kašeľ, zadýchavanie, zmena hlasu, znížená výkonnosť, zhoršená kondícia, únava, prípadne stav, keď máte pocit, že Vám „odchádza celé telo“. Toto pľúcne ochorenie je nielen progresívne a vysiľujúce, ale môže mať rôznorodý priebeh a nedá sa predvídať. Pacientsky prieskum tiež ukázal, že najúčinnejším nárazníkom v prvých fázach ťažkého ochorenia so zlou prognózou je sociálna a rodinná podpora. Potvrdilo sa tiež, že najčastejšia a podstatná časť podpory okrem empatickej rodiny, partnerov a detí, je viera v samého seba.

IPF patrí medzi tzv. zriedkavé ochorenia a celosvetovo ňou trpí asi 3 milióny ľudí. Slovo „idiopatická“ znamená, že nepoznáme presnú príčinu ochorenia. Termín „pľúcna fibróza“ označuje proces, pri ktorom sa pľúcne tkanivo zjazví, zhrubne, alebo stvrdne v snahe hojiť sa po opakovanom poškodení. Ochorenie zatiaľ lekári nevedia úplne vyliečiť, no vedia spomaliť jeho postup.  V súčasnosti sú priamo na liečbu IPF schválené len dva antifibrotické lieky , u ktorých sa dokázalo, že spomaľujú progresiu ochorenia IPF. Život s tak závažným ochorením ako IPF nie je jednoduchý. Je normálne, ak pacienti majú strach alebo cítia beznádej. Nápomocné môžu byť pacientske skupiny.  Pacientska organizácia Nádej pre pľúca – klub pacientov s pľúcnou fibrózou vznikla už v roku 2016 a ako prvá zastrešila pacientov s IPF. Ide o občianske združenie, ktoré rôznymi formami pomáha pacientom s IPF a ich príbuzným. Viac informácií sa dozviete na plucnafibroza.sk.

pondelok 27. augusta 2018

Výzvy: Dva tendre za vyše 10 miliónov eur

Ministerstvo práce hľadá dodávateľa, ktorý zabezpečí technickú podporu integračnej platformy a dodávateľa služby bezpečnostnej podpory kritických informačných systémov.

Predmetom prvej zákazky je poskytovanie služieb bezpečnostnej podpory kritických informačných systémov Oracle Software Security Assurance a doplnkových služieb k nosným rezortným kritickým systémom. Ide napríklad o riadenie sociálnych dávok, formulárový portál, informačný systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately či informačný systém Softip postavených na platforme Oracle. Celkovo rezort práce odhaduje, že za tieto služby by mal zaplatiť 7,52 milióna eur bez DPH, pričom zákazka je rozdelená na dve časti. O víťazovi súťaže sa bude rozhodovať na základe ponúknutej ceny. Záujemcovia môžu svoje ponuky predkladať do 24. septembra tohto roka.
   
V druhom tendri hľadá rezort spoločnosť, ktorá zabezpečí technickú podporu integračnej platformy, ktorá je súčasťou informačného systému v pôsobnosti ministerstva práce. Zabezpečuje komunikáciu medzi jednotlivými systémami v rámci rezortu práce, ako aj integráciu poskytovaných elektronických služieb v oblastiach štátnych sociálnych dávok, poistenia a pomoci do prostredia eGovernmentu, t. j. vzájomné, efektívne využívanie a zdieľanie elektronických služieb poskytovaných inými modulmi informačného systému verejnej správy a rezortom práce v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy a ostatnými súvisiacimi relevantnými dokumentmi, ktoré prijala vláda SR. Celková odhadovaná cena tejto zákazky je 3,31 milióna eur bez DPH. Kritériom pre výber víťaza bude opäť cena, pričom zákazka má byť pridelená na 48 mesiacov. Záujemcovia môžu predkladať svoje ponuky tiež do 24. septembra tohto roka.

EU: Slovensko bolo vlani ôsmou najlacnejšou krajinou z hľadiska cien spotrebných tovarov a služieb


Ešte v roku 2000 však bola Slovenská republika po Bulharsku a Rumunsku na treťom mieste. Vyplýva to z analýzy Slovenskej sporiteľne zostavenej na základe údajov o cenách tovarov a služieb v rámci krajín EÚ, ktoré v piatok zverejnil Eurostat.
      
Najvýraznejší nárast cien podľa Eurostatu možno na Slovensku sledovať od roku 2003 v prípade oblečenia a obuvi. „Napriek tomu, ak sa pozrieme na spotrebný kôš ako taký, Slováci vynakladajú mesačne najviac peňazí na bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn až štvrtinu. Druhou najväčšou položkou sú potraviny (17%). Podľa údajov Štatistického úradu SR míňajú Slováci najmenej na vzdelávanie, a to necelé dve percentá", priblížila analytička Lenka Buchláková.
      
Cenové hladiny spotrebných tovarov a služieb sa v rámci krajín Európskej únie značne líšia. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu mali za vlaňajšok najvyššie spotrebiteľské ceny v Dánsku a Luxembursku, za nimi nasleduje Švédsko a Fínsko. Naopak, na opačnom konci rebríčka sa ocitli Bulharsko, Rumunsko či Poľsko. V rámci Európy v prípade potravín a nealkoholických nápojov bolo v roku 2017 najdrahšie Švajčiarsko. Alkohol a cigarety sú najdrahšie v Írsku. Práve táto krajina bola za vlaňajšok jednou z najdrahších aj v prípade cien oblečenia, nábytku či doplnkov do domácností, dopravy a rekreácie, kultúry a v cenách v reštauráciách a hoteloch. Najdrahším členským štátom EÚ v prípade menovaných položiek je Dánsko. Najvyššie náklady na komunikáciu majú Gréci, Švédi majú najvyššie ceny oblečenia a obuvi, v Luxembursku je najdrahšie bývanie. „Ak sa porovnávame so susednou Českou republikou, tak vyššie cenové hladiny oproti Slovensku boli v prípade poštových a telekomunikačných služieb, vo vzdelávaní, v prípade bývania a alkoholických nápojov a tabaku, v ostatných položkách majú Česi za sledované obdobie o niečo nižšie ceny ako Slovensko", doplnila Buchláková.

Štatistici v rámci spotrebného koša sledujú potraviny a nealkoholické nápoje, alkoholické nápoje a tabak, odevy a obuv, bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá, nábytok, bytové zariadenia a bežnú údržbu domu, zdravotníctvo, dopravu, pošty a spoje, rekreáciu a kultúru, vzdelávanie, reštaurácie a hotely a rozličné tovary a služby.

Novinka: stopbyrokracii.sk


Nový webový portál spustil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Súvisí so zákonom proti byrokracii, ktorý vstúpi do platnosti začiatkom septembra.

Webový portál je určený občanom i zamestnancom verejnej správy, ktorí potrebujú informácie, ako podľa nového zákona postupovať. Okrem celého znenia predmetného zákona budú môcť napríklad napísať podnet, ak od nich úradník bude vyžadovať potvrdenie, na ktoré podľa nového zákona nebude mať od septembra oprávnenie. Zamestnancom verejnej správy ponúka webová stránka školiace materiály, príručky a metodické usmernenie.
      
Od 1. septembra vstúpi do účinnosti zákon proti byrokracii, podľa ktorého už občania pri administratívnom vybavovaní nemusia nosiť listy vlastníctva a výpisy z obchodného a živnostenského registra. Tie úradníci získajú sami z elektronických registrov štátu a budú si ich vymieňať medzi sebou. Úrad vicepremiéra týmto opatrením očakáva šetrenie na správnych poplatkoch, cestovných nákladoch a čase ročne približne vo výške 13 miliónov eur.
      
Občania a podnikatelia doniesli v roku 2017 na úrady viac ako milión výpisov a pri ich získavaní strávili 620.000 hodín.

piatok 24. augusta 2018

SR: Slovácia a neporiadok


Sú dva typy ľudí - tí, ktorých upratovanie baví a tí, ktorí ho v obľube veľmi nemajú. Na Slovensku je to pol na pol: jedna polovica Slovákov tvrdí, že im upratovanie prináša radosť a pokoj kým druhú polovicu upratovanie nebaví.

Títo Slováci považujú upratovanie za povinnosť a nepredstavuje pre nich žiadnu formu zábavy a odreagovania. Z tejto skupiny ľudí sú dokonca niektorí schopní zachádzať priam do extrémov – až 31% Slovákov upratovanie domácnosti zvykne odkladať až do poslednej chvíle.

Podľa prieskumu IKEA majú naše veci doma obvykle svoje dané miesto. U 45% respondentov je neporiadok v ich domácnosti spôsobený však aj tým, že niektoré veci svoje stabilné miesto nemajú. Ľudia potom nevedia, kam ich majú uložiť. Najčastejšie sú to nabíjačky (31%), káble (30%), letáky a katalógy (27%), suveníry (24%), tašky a batohy (18%) či lieky (17%).

A čo by Slovákom pomohlo lepšie udržiavať poriadok? 
- 61% z nás si uvedomuje, že najlepším riešením by bolo viac úložného priestoru,
- pre 48% ľudí vlastniť menej vecí,
- pre 47% zasa lepšie úložné riešenia.

Každý tretí Slovák vidí riešenie vo väčšom byte či dome a iba 11% vo využívaní upratovacích služieb.

Zdieľanie: Menia sa aj pracovné návyky


Rýchly spôsob života, technológie ako nutnosť a obľuba v takzvaných zdieľaných veciach. Tento trend je dôležitý najmä pre mladých ľudí - mileniálov. Ich pracovné návyky sa menia a firmy im začali prispôsobovať aj prostredie.

Generácie Y a Z, teda mileniáli, budú podľa štatistík koncom roka 2020 tvoriť polovicu pracovnej sily. Ich pracovné návyky a striktné požiadavky na zamestnávateľov sa v posledných rokoch odrazili v trendoch pracovného prostredia. Firmy menia zabehnuté spôsoby a viac ako polovica zamestnancov vo firmách dnes trávi mimo kancelárie, alebo prácou na diaľku minimálne 2,5 dňa v týždni. V tomto rýchlo meniacom sa pracovnom prostredí zohrávajú hlavnú úlohu komunikačné technológie.

Potvrdzuje to aj prieskum The workplace revolution (Revolúcia v pracovnom prostredí) skupiny International Workplace Group. Mileniáli odpovedali, aké kritériá zohľadňujú pri výbere zamestnávateľa: zamestnanie SI vyberajú podľa kvality technologického vybavenia, ktoré im firma ponúka. Chcú byť totiž on-line 24 hodín denne sedem dní v týždni. A keďže tak fungujú v osobnom živote, byť neustále on-line im neprekáža ani v tom pracovnom. Od zamestnávateľa tiež očakávajú flexibilitu, multifunkčné zázemie, príjemné priestory, ekologické riešenia a servis all inclusive. „Mladší zamestnanci sa odkláňajú od práce z domu i práce v dočasnom prostredí typu kaviarní. Až 77% opýtaných potvrdilo, že zaujímavé sú pre nich práve zdieľané kancelárie a coworkingové centrá, ktoré im poskytujú bezkonkurenčné technologické vybavenie, non-stop pripojenie, štýlové priestory, ale aj plne vybavenú kuchyňu, či služby recepcie v zdieľaných a servisovaných kanceláriách", uviedol Karel Pelán.

Aj napriek tomu, že väčšina mladších ľudí v prieskume uvádza, že klasický home office, teda práca z domu, nie je pre nich atraktívna, veľa firiem tento štýl práce neustále predostiera ako benefit pre svojich zamestnancov. No napríklad až 45% z tých, ktorí si ho vyskúšali, po čase zhodnotili, že pri práci z domu sa nevedia dlhodobo sústrediť, 29% tvrdí, že ich rušia bežné zvuky domácnosti a nie sú schopní oddeliť pracovnú a súkromnú časť dňa. Zároveň až 22% sa zhoduje na tom, že majú doma slabé internetové pripojenie. Priznávajú, že je pre nich kľúčová sloboda, ale nechcú sedieť doma. Chcú sa socializovať. A to im pravidelná práca z domu neumožňuje. „Súčasný trend v dopyte po kancelárskych priestoroch je jasný. Zamestnanci chcú flexibilitu a multifunkčnosť. Kancelárie musia mať veľmi veľa denného sveta, musia byť farebné, ekologické a čo najmenej zdraviu škodlivé. Zamestnanci chcú byť slobodní, potvrdil náš prieskum, no zároveň im nevadí byť neustále on-line. Rastúci dopyt po flexibilných kanceláriách sme zaznamenali aj na Slovensku", dodal Pelán.

Trend: Platby kartami

Ešte pred desiatimi rokmi bolo na Slovensku zvykom platiť za menšie nákupy prevažne hotovosťou, dnes to už neplatí. Slováci totiž využívajú platobné karty čoraz viac aj pri menších platbách.

Kým v roku 2008 bola priemerná suma nákupu zaplateného kartou 45 eur, v súčasnosti je to zhruba o 20 eur menej. „K nárastu platenia kartami prispelo najmä to, že až 92% kariet vydaných na Slovensku je bezkontaktných. Vďaka tomu, že je možné kartou platiť bezkontaktne, a teda aj bezpečne a rýchlo, si ľudia zvykli platiť menšie sumy a zároveň platia kartami oveľa častejšie", povedala Marcela Králová, podpredsedníčka Združenia pre bankové karty (ZBK). Platobné karty zaznamenali svoj boom aj vďaka internetu. Platí, že čím je viac e-shopov a nových možností nákupu na internete, tým je viac platieb kartami. Platba kartou má v porovnaní s hotovosťou aj podstatne viac výhod. Okrem toho, že platenie kartou je bezpečné a rýchle, práve karta ochráni pred neserióznymi obchodníkmi, ktorí napríklad namiesto značkovej veci pošlú falzifikát. A aj takúto situáciu podľa Královej môže zákazník po neúspešnej reklamácii u obchodníka reklamovať vo svojej banke, ak zaplatil kartou.
      
V súčasnosti je na Slovensku v obehu približne 5,2 milióna platobných kariet. To, že ľudia využívajú pri platení za nákup karty, je plusom aj pre krajinu. Pre ekonomiku každého štátu je totiž podstatný výber daní. Pokiaľ však platby prebiehajú v hotovosti, bez bločkov a potvrdení, štát môže prichádzať o peniaze, pretože obchodníci nemusia príjmy priznať. Významnou výhodou bezhotovostného platenia pre štát je aj menšie množstvo hotovosti v obehu. „Len vďaka platobným kartám sa na Slovensku zaplatí ročne bezhotovostne niekoľko miliárd eur. Dôležitá je aj otázka bezpečnosti. Čím viac hotovosti je v prevádzkach a aj u ľudí, tým viac stúpa riziko možných krádeží a zvyšujú sa náklady na prevoz i spracovanie hotovosti", doplnila Králová.

e-Shopping: Rýchlosť doručenia je konkurenčná výhoda


Zlaté pravidlo obchodu znie: ak neobslúžite zákazníka vy, urobí to vaša konkurencia. Obchodníci, najmä on-line, kde vládne tvrdý boj o každé kliknutie, sa preto profilujú okrem šírky sortimentu, špecializácie aj rýchlosťou dodania.

Podľa prieskumu SAEC a Nielsen Admosphere je pre zákazníkov e-shopov dôležitá okrem ceny a kvality aj rýchlosť a doba doručenia (15%). Medziročne sa tiež zvyšuje podiel nákupov zrealizovaných prostredníctvom mobilného telefónu (41%). Možno povedať, že ide o spontánne nákupy a nákupy, pri ktorých zákazník očakáva aj expresné dodanie tovaru. Inak povedané, rýchla a intuitívna objednávka má korešpondovať s rýchlym doručením. Na spôsob telefonického objednania pizze. Neprekvapuje, že mobilný telefón k nákupu na internete používajú najviac respondenti vo vekovej skupine 15- 24 rokov. To sú terajší, ale aj budúci zákazníci e-shopov, ktorí budú navyše ekonomicky činní. Mladí, rýchli, dynamickí, spontánni a užívajúci si okamihy.

Motorom zmien je najväčší maloobchodník na svete Amazon, ktorý službu „same-day delivery“, teda doručenie v deň vzniku objednávky, ponúka v niekoľkých miestach v zahraničí. Zatiaľ je len pre členov Amazon Prime a zákazníkov on-line potravinového supermarketu AmazonFresh. Práve s rozvojom doručovania potravín objednaných on-line bude stále rásť aj požiadavka na doručovanie objednávok ešte v deň objednania. Podobné služby na Slovensku ponúkajú Tesco Potraviny domov alebo eDelia. Stále je však potrebné objednať si do určitého časového limitu (napr. do 10.00, do 12.00), inak budú objednávky vybavené až v nasledujúci deň.

Zmeny a zvyšovanie rýchlosti obrátky tovaru vplýva aj na off-line retailerov, ktorí musia držať krok s e-commerce. Náročnú a rýchlu logistiku a plánovanie kamenných obchodov s potravinami kopírujú napríklad predajcovia odevov, obuvi a doplnkov (angl. fashion). Kedysi fungovali na štyri sezóny, v súčasnosti sa obrátkovosť zrýchľuje. Fashion retaileri zmenšujú sklady a naopak viac tovaru vystavujú na ploche predajne. Tovar dopĺňajú aj viackrát denne podľa odbytu. Doručenie v rovnaký deň ako vznikla on-line objednávka testuje napríklad reťazec H&M. Zatiaľ teda iba v Berlíne, ale ak bude pilotný projekt úspešný, tak sa rozšíri aj do iných miest v Nemecku a v Európe.

SAEC a Nielsen Admosphere v prieskume zistili, že tí respondenti, ktorí v uplynulých 12 mesiacoch nakúpili na internete, nakupovali najčastejšie oblečenie a obuv (48%), za nimi nasledujú knihy a produkty pre zdravie a krásu, kozmetika, drogéria, parfumy (približne po 30%). Takmer polovica respondentov by bola ochotná nakúpiť v e-shope, ktorý tovar neponúka najlacnejšie, pokiaľ v ňom už predtým nakupovali a pokiaľ e-shop ponúka najpohodlnejšiu formu doručenia tovaru (45%). Až 39% nakupujúcim prekáža nutnosť byť na adrese doručenia (a čakať na kuriéra) a 26% vadí časová obmedzenosť.

štvrtok 23. augusta 2018

Aktuálne: Prečo firmy najčastejšie neplatia faktúry?


Hlavným dôvodom, prečo firmy meškajú s platením faktúr, alebo ich neuhradia vôbec, je naďalej skutočnosť, že im dlhujú vlastní zákazníci a obchodní partneri. Uviedla to vyše polovica oslovených spoločností, ktoré sa zúčastnili celoeurópskeho prieskumu European Payment Practices 2017. 

Ďalším dôvodom meškania platieb je to, že sa firmy dostali do insolvencie a svoje záväzky už nedokážu plniť. Tretina oslovených spoločností si však myslí, že za neplatením faktúr je to, že im zákazníci jednoducho zaplatiť nechcú a peniaze zadržiavajú zámerne. Výsledky na Slovensku sú podobné. Zhodne po 57% spoločností si myslí, že neplatenie faktúr súvisí s chýbajúcimi peniazmi od zákazníkov alebo s tým, že firma dostala službu alebo produkt spolu s faktúrou a neskôr ju neuhradila. Tretina slovenských firiem vidí za zlou finančnou disciplínou zámer nezaplatiť a niečo viac ako pätina chyby pri fakturácii.

„Ak sa firmám nakopí veľa meškajúcich alebo úplne nezaplatených faktúr, môže to výrazne skomplikovať ich fungovanie. Preto by mali predvídať a pozorne si vyberať svojich obchodných partnerov,“ hovorí Peter Hetteš a dodáva: „Samozrejme, podnikanie prináša rôzne situácie a na niektoré sa nedá pripraviť. Pravidelné sledovanie pohľadávok je však alfou a omegou a umožňuje včas odhaliť možné problémy s cash-flow.“

Reprezentatívna EOS štúdia „European Payment Practices“ 2017 sa uskutočnila už desiatykrát. Nezávislý inštitút pre prieskum trhu Kantar TNS oslovil 3.200 odborníkov zo 16 európskych krajín, z toho 200 spoločností zo Slovenska.


Dôvody neskorého alebo úplného nezaplatenia faktúr (v %)


Európa
Slovensko
Neuhradené platby
od obchodných partnerov
57
57
Odovzdanie faktúry spolu s odovzdaním služby
54
57
Insolvencia
40
39
Zámerné neplatenie
34
33
Chyby pri fakturácii
29
22
Technické problémy
26
21

Poznámka: Firiem sa v prieskume pýtali: „Do akej miery súhlasíte s nasledujúcimi výrokmi o dôvodoch oneskorenej platby alebo nezaplatenia faktúr?“ Každému výroku mohli priradiť body v škále od 1 (úplne súhlasím) do 5 (vôbec nesúhlasím). Tabuľka zahŕňa iba odpovede „úplne súhlasím“ a „skôr súhlasím“.  Tabuľka obsahuje iba údaje o tých európskych krajinách, ktoré sa zapojili do prieskumu European Payment Practices 2017.

Webové aplikácie: Najzraniteľnejšie miesto korporátnych sietí


Analýza penetračných testov v rámci podnikových sietí odhalila, že takmer tri štvrtiny (73%) prienikov do korporátnych sietí boli úspešné z dôvodu zraniteľných webových aplikácií.

Oddelenie bezpečnostných služieb Kaspersky Lab realizuje každý rok praktické ukážky možných scenárov útokov, ktoré pomáhajú organizáciám na celom svete identifikovať zraniteľné miesta v ich sieťach a vyhnúť sa tak finančným, prevádzkovým a reputačným škodám. Výsledky výskumu z roku 2017 ukazujú, že celková úroveň ochrany proti externým útočníkom bola hodnotená ako nízka alebo extrémne nízka pre 43% analyzovaných spoločností. Až 73% úspešných externých útokov zameraných na vstupné brány do korporátnych sietí organizácií bolo dosiahnutých vďaka zraniteľnostiam webových aplikácií. Ďalším bežným spôsobom prieniku do korporátnej siete z externého prostredia bol útok na verejne dostupné rozhrania manažmentu so slabými alebo predvolenými povereniami. V 29% externého penetračného testovania experti úspešne získali povolenia a prístupy najvyššej úrovne v rámci celej IT infraštruktúry vrátane prístupu na úrovni administrátora k najdôležitejším obchodným systémom, serverom, sieťovým zariadeniam a pracovným staniciam zamestnancov, to všetko v mene „útočníka“, ktorý nemá žiadne znalosti z interného prostredia cieľovej organizácie, len sa nachádza na internete.
      
Situácia so zabezpečením informácií v rámci vnútorných sietí spoločností bola ešte horšia. Úroveň ochrany proti interným útočníkom bola identifikovaná ako nízka alebo extrémne nízka pre 93% všetkých analyzovaných spoločností. Povolenia a prístupy najvyššej úrovne v rámci vnútorných sietí sa podarilo získať až v 86% analyzovaných spoločností, v 42% prípadov boli potrebné iba dva útoky na dosiahnutie tohto cieľa. V priemere boli identifikované dva až tri spôsoby útoku, pomocou ktorých bolo možné v každom projekte získať povolenia a prístupy najvyššej úrovne. Hneď ako sa k nim útočníci dostanú, môžu získať úplnú kontrolu nad celou sieťou vrátane kritických systémov.
      
Ukázalo sa, že webové aplikácie vládnych orgánov sú najohrozenejšie, pričom v 100% ich aplikácií sa našli vysoko rizikové zraniteľné miesta.

SR: Prácu najčastejšie striedajú predavačky a kaderníčky


Najistejšiu prácu majú v Slovenskej republike príslušníci uniformovaných zborov. Počas ostatných troch rokov prerušilo výkon svojej práce len 19% zamestnancov z tohto sektora. Naopak, k najväčšej fluktuácii dochádza u zamestnancov predaja a služieb, kde za ostatné tri roky zmenilo prácu 45%, resp. 38% zamestnancov.

Prieskum pre KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) zisťoval taktiež, na ako dlho zamestnancom z rôznych odborov vystačia úspory v prípade straty príjmu z práce. Viac ako osem mesiacov môžu žiť bez pravidelného príjmu zo zamestnania pracovníci z odboru informačných technológií. Na viac než pol roka majú úspory taktiež zamestnanci zo sektora stavebníctva a príslušníci uniformovaných zborov. Avšak takmer štvrtina opýtaných (24%) zo všetkých odborov má úspory približne len na mesiac. „Najčastejším dôvodom finančných problémov je strata zamestnania alebo dlhodobá choroba. Následne môžu ľuďom chýbať prostriedky na splácanie dlhov aj bežnú prevádzku domácnosti. Najlepšou prevenciou neschopnosti splácať úvery v prípade nečakaných udalostí je priebežné vytváranie finančnej rezervy aspoň vo výške trojmesačného platu, ktorú má podľa nášho prieskumu jedna tretina (33%) opýtaných zo všetkých odborov“, uviedla Jana Žaludová.

V prípade straty zamestnania spoliehajú ľudia predovšetkým práve na úspory, ďalej na príjem svojho partnera či partnerky a potom taktiež na príležitostnú prácu. Pracovníci IT a finančníctva viac než iné profesie čerpajú financie najmä zo svojich úspor (uvádza to 43%, resp. 38%). Dôležitým náhradným zdrojom príjmu sú taktiež príležitostné zákazky, najmä pre pracujúcich v sektore dopravy a medzi príslušníkmi uniformovaných zborov. Celkovo 38%, resp. 35% respondentov zo zdravotníctva a zo sektora služieb uvádza, že svoje náklady pri výpadku pravidelnej mzdy riešia pomocou príjmov partnera/-ky.

Z medzinárodného porovnania v rámci prieskumu vyplýva, že v prípade straty zamestnania najviac na svoje úspory spoliehajú Taliani (uvádza 40% talianskych respondentov naprieč všetkými odbormi). Príjem partnera ako náhradný zdroj pri výpadku pravidelnej mzdy využívajú najviac Poliaci. A pri porovnávaní národov a využitia financií z príležitostných zákaziek na pokrytie svojich výdavkov vedú Nemci. 

Respondenti prieskumu, ktorí majú v priebehu ostatných troch rokov stabilné zamestnanie, vo veľkej väčšine a naprieč všetkými odbormi vyjadrujú ochotu vzdať sa v prípade straty príjmov z práce niektorých svojich potešení a znížiť svoje výdavky. V skutočnosti je však zmena životného štýlu oveľa ťažšia. „V prípade skutočnej straty zamestnania adekvátne reagujú predovšetkým zamestnanci zo sektora obchodu, ktorí výrazne obmedzia svoje výdavky za nákupy tovaru a služieb pre radosť“, doplnila Jana Žaludová.

Radíme: Alergénová imunoterapia


Počet alergikov neustále narastá aj na Slovensku. Existujú dva spôsoby na potláčanie alergie, prvým je užívanie antihistaminík a lokálnych prípravkov, alebo podstúpenie alergénovej imunoterapie. Ide o terapiu alergénom, ktorý dokáže príznaky potlačiť aj na niekoľko rokov bez potreby užívania liekov.
      
Imunoterapiu môžu podstúpiť pacienti, u ktorých bol jasne definovaný príčinný alergén a v sezóne tohto alergénu majú ťažkosti. Jej cieľom je zabrániť týmto ťažkostiam aj bez užitia liekov. „Pacienti nesmú mať chronické ochorenia. Alergénová imunoterapia je tiež kontraindikovaná pri niektorých liekoch“, uviedla imunologička a alergologička Zuzana Rennerová. Terapia štandardne trvá tri roky, ak je účinná, tak sa predlžuje. Čím dlhšie sa alergénová imunoterapia podáva, tým je jej účinnosť dlhšia. Každý alergik na ňu reaguje individuálne. „Treba si uvedomiť, že účinok imunoterapie býva len veľmi zriedkavo celoživotný. Ak sa opäť vrátia príznaky a pacient v minulosti dobre reagoval na liečbu, zopakujeme ju“, dodala Rennerová.
      
Alergia je zápal, ktorý môže byť chronický a podmieniť zmeny v tele, napríklad prestavbu sliznice. Nevyliečená alergia môže vážne poškodiť zdravie pacienta. Ťažkosti závisia od druhu alergie. „Väčšina pacientov pristupuje k alergénovej imunoterapii pozitívne. I keď je niekedy doba podávania liečiv dlhšia ako trvanie príznakov, je to najlepšia liečba z hľadiska vplyvu na stav pacienta a dlhodobého efektu“, vysvetlila imunoalergologička Adriana Kondrlíková. Príznaky u pacienta by sa mali zlepšiť už počas imunoterapie a lekár mu bude postupne vysadzovať liečbu. Imunoterapia trvá minimálne tri roky a v niektorých prípadoch môže pacientovi pomôcť zbaviť sa alergie aj na desať rokov. Čiastočne ju hradí zdravotná poisťovňa. Pri návšteve odborníka lekár urobí kožné testy a odber krvi. Následne určí, kedy je vhodné liečbu začať a pripraví plán ďalšieho postupu. „Liečbu na zníženie alergických reakcií organizmu na pele stromov začíname na jeseň, pele tráv na prelome roka, burín okolo marca. Niektoré je možné liečiť aj mimo tohto obdobia, roztoče celoročne“, doplnila Kondrlíková.

streda 22. augusta 2018

On-line: Čo robia radi slovenské ženy na internete?


Nie, nie je to nakupovanie. Slovenské ženy sa vo voľnom čase venujú na internete radšej iným aktivitám.

Rok čo rok na Slovensku narastá počet ľudí, ktorí pravidelne využívajú internet. Nie je to len fenomén mladých ľudí, ale takzvanému surfovaniu sa venuje aj čoraz väčšie množstvo ľudí v dôchodkovom veku. Internet ovplyvňuje životy mužov i žien, mladých i starých, ľudí s vyšším i nižším vzdelaním, spája rodiny a umožňuje nadviazať partnerské, pracovné i obchodné vzťahy. Zaujímavé je to, že zvyky slovenských mužov a slovenských žien na internete sa od seba príliš nelíšia. Aspoň tak to vyplynulo z reprezentatívneho prieskumu agentúry GfK Slovakia z minulého roku.

Čo teda ženy robia najčastejšie? V obľúbenosti u nich vedú sociálne siete FacebookInstagram či Pokec, za ktorým nasleduje vyhľadávanie informácií na internete, takzvané googlenie. Práve tieto dve aktivity nájdeme na predných priečkach rebríčku popularity aktivít na internete aj medzi mužmi. Ženy však údajne robia rady hrávajú on-line hry. Hoci väčšie množstvo hráčov by sme stále našli medzi mužmi, tak pomer mužov a žien v prostredí on-line hier nie je podľa prieskumu tak veľmi v prospech mužov, než by sme očakávali. Slovensko tak nekopíruje trend známy napríklad ázijských krajín, kde aj vďaka e-športom je pomer výrazne naklonený mužom.

Okrem hrania online hier, navštevovania sociálnych sietí alebo „googlenia“ sa slovenské ženy na internete venujú aj posielaniu alebo prijímaniu emailov, čítaniu spravodajských portálov, pozeraní videí, počúvaniu hudby alebo nakupovaniu v on-line obchodoch.

Zelená domácnostiam: Posledné kolo v roku 2018


Posledné kolo pilotného projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) bude vyhlásené vo štvrtok 23.8. o 15.00 hod. Na inštalácie slnečných kolektorov, tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu v regiónoch mimo Bratislavského samosprávneho kraja bude k dispozícii 1,5 milióna eur.

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) v predposlednom kole, ktoré bolo otvorené 7. augusta 2018, SIEA vydala 268 poukážok na inštaláciu kotlov na biomasu v hodnote viac ako 400.000 eur. Zostávajúce prostriedky z tohto kola, ďalšie presunuté z iných rozpočtových položiek, ako aj uvoľnené prostriedky po nevyužitých poukážkach z predchádzajúcich kôl boli presunuté do posledného, 27. kola projektu. „Vyčlenená suma 1,5 milióna eur môže byť ešte o niečo vyššia. Využiť chceme všetky prostriedky, ktoré budú k termínu kola voľné. Aktuálne majú domácnosti k dispozícii viac ako 3000 poukážok v hodnote takmer 7 miliónov eur k zariadeniam, ktoré momentálne inštalujú. Ak niekto z nich vie, že vydanú poukážku nebude môcť uplatniť, mal by o jej zrušenie požiadať ešte pred otvorením posledného kola", zdôraznil Stanislav Jurikovič.
      
K maximálnej miere využitia prostriedkov vyčlenených na pilotný projekt môžu významne prispieť aj domácnosti, ktoré sa chystajú podať žiadosť v pripravovanom kole. Keďže je to posledná šanca získať prostriedky v tomto pilotnom projekte, mali by o poukážku žiadať len tie domácnosti, ktoré sú pripravené zabezpečiť si inštaláciu zariadenia do troch mesiacov od vydania, teda pred koncom novembra 2018. Je nevyhnutné, aby sa domácnosť vopred dohodla so zhotoviteľom a overila si, či bude schopný v stanovenom termíne dodať zariadenie a predložiť kompletnú žiadosť o preplatenie poukážky.

Celkový rozpočet pilotného projektu, ktorý je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia, je 45 miliónov eur. Ku koncu roka by malo byť spolu podporených viac ako 18.000 inštalácií zariadení na využívanie OZE. Doteraz bolo preplatených 14.858 poukážok v celkovej hodnote takmer 33 miliónov eur. SIEA pripravuje pokračovanie projektu Zelená domácnostiam tak, aby mohli byť poukážky vydávané od roku 2019. Zámer nového projektu s celkovým rozpočtom 48 miliónov eur bol už schválený. V rámci projektu by mohlo byť do roku 2023 podporených ďalších 25.000 inštalácií v domácnostiach mimo Bratislavského samosprávneho kraja. Pôvodný systém vydávania poukážok SIEA plánuje rozšíriť o zásobník žiadostí, aby mohli domácnosti žiadať o poukážky priebežne.    

Trend: Slováci sú čoraz náročnejší


Štvrtina Slovákov za posledné tri roky zvýšila svoje očakávania od služieb, ktoré bežne využívajú v živote. Najvyššie nároky kladú na služby v oblasti financií, ale taktiež aj pri návšteve lekára, na dovolenke či pri oprave auta.

Vo všeobecnosti sú očakávania Slovákov od poskytovateľov služieb nadpriemerné vysoké. Ani v jednom prípade sa totiž nedostali pod hranicu priemeru. Za lepší servis sú ľudia ochotní si aj priplatiť. Na druhej strane, ak sú s nejakou službou vyslovene nespokojní, neváhajú zmeniť jej poskytovateľa a odchádzajú ku konkurencii. Podľa prieskumu spoločnosti Home Credit je realita na Slovensku taká, že mnohým ľuďom už nestačia len priemerné služby za prijateľnú sumu. Nároky Slovákov na služby, za ktoré si musia platiť, sa postupne zvyšujú a viacerí neváhajú siahnuť po top produktoch na trhu. Ale nielen kvalita a samozrejme cena rozhodujú o tom, pre ktorú spoločnosť sa zákazník v konečnom dôsledku rozhodne. Rozhodujú aj detaily, akými sú rýchlosť, profesionalita, pohodlie, ústretový či individuálny prístup alebo ľahká dostupnosť poskytovanej služby. Svoju úlohu zohrávajú tiež nezanedbateľné maličkosti, ako napríklad prijemná atmosféra na pobočke danej firmy alebo malá pozornosť pre zákazníka. Jednotliví poskytovatelia služieb v tejto súvislosti pripisujú čoraz väčší význam efektívnemu fungovaniu oddelení pre starostlivosť o zákazníkov.
      
Najvyššie nároky kladieme na služby v oblasti financií, konkrétne pri vedení bežného účtu. V tomto prípade sa až u tretiny Slovákov za posledné tri roky očakávania ešte výraznejšie zvýšili. Zrejme to súvisí s tým, že ide o ich peniaze, ktoré chcú mať spravované na jednej strane bezpečne, ale na druhej strane aj za výhodných podmienok. V tejto súvislosti spomínajú najčastejšie nízke alebo žiadne poplatky, serióznosť, rýchlosť a kvalitu služieb. Mnohí z respondentov priznali, že zmena v očakávaniach prišla s pribúdajúcim vekom, skúsenosťami a taktiež s ich zvýšenými nárokmi. Vysoké nároky majú ľudia aj pri návšteve lekára, počas pobytu na dovolenke, pri vybavovaní pôžičky či pri oprave auta. Naopak, najmenej očakávaní majú ľudia v súvislosti s cestovaním vlakom. Je zaujímavé, že v tomto prípade dokonca u pätiny opýtaných očakávania za posledné roky klesli.

EU: V roku 2016 na dovolenky 428 miliárd eur

Podľa správy Eurostatu, európskeho štatistického úradu, vydali v roku 2016 na dovolenkový pobyt z obyvateľov Európskej únie najviac Luxemburčania (811 eur) a Rakúšania (618 eur). Na druhom konci tabuľky sú Lotyši a Rumuni s výdavkami 124 eur.

Nemci spolu s Francúzmi a Britmi mali na ročných dovolenkových výdavkoch obyvateľov EÚ podiel 59%. Z Európanov si najviac doprajú na dovolenkách Švajčiari, ktorých krajina zostáva mimo EÚ. Výdavkami 837 eur pretromfli aj Luxemburčanov. Až 94 % turistických ciest obyvateľov EÚ smeruje do krajín spoločenstva. Štatistici zistili, že na cestu spojenú s prenocovaním v hoteli dosahujú výdavky 558 eur. V prípade vlastného karavanu klesajú na 178 eur. Cena pobytu v prenájme stojí priemerne 45 eur za noc. Výdavky turistov sú rozdielne vysoké podľa ich vekových skupín. Výletníci pod 35 rokov sa podieľali na celkových výdavkoch 26%. Minuli priemerne 277 eur. Dovolenkári vo vekovej skupine 45 až 54 rokov na oddych míňali priemerne 401 eur.

Len sedem z 28 krajín Európskej únie minulo viac ako polovicu z celkových výdavkov na dovolenky a výlety v roku 2016 vo vlastnej krajine. Najväčší podiel tvorili domáce dovolenky v Rumunsku (82%), Grécku (76%), Španielsku a Taliansku (obe 67%), nasledovalo Francúzsko a Portugalsko (obe 66%) a Bulharsko (61%). Vo väčšine krajín však ľudia najviac peňazí minú na výlete či dovolenke v zahraničí. Na čele rebríčka je Luxembursko (99%), nasleduje Belgicko (93%) a Malta (91%). 

Slováci podľa údajov Eurostatu minuli v roku 2016 na dovolenky či výlety doma a v zahraničí 2,316 miliardy eur, priemerne to bolo 420 eur a z tejto sumy zhruba polovicu na Slovensku (865 miliónov eur). Pri pohľade na účel kratších výletov či dovoleniek najčastejšie ide o rekreačný pobyt, naa druhom mieste je návšteva rodiny či kamarátov. V roku 2016 Slováci za výlet či dovolenku, ktorá trvala štyri a viac nocí, minuli najviac peňazí práve na ubytovanie, a to v priemere 154 eur. Najmenej to bolo na kúpu suvenírov, a to necelých päť eur. Doprava bola tiež nákladnou položkou, pretože priemerne boli výdavky spojené s cestovaním 131 eur za štyri noci a viac. Zvyšnú časť tvorili rôzne ďalšie výdavky spojené s cestovaním, napríklad kúpa cestovného poistenia a podobne.  

utorok 21. augusta 2018

Trend: Malvér ako aplikácia

Trójske kone zamerané na mobilné bankovníctvo sú jedným z neslávne známych typov malvérov navrhnuté tak, aby kradli peniaze priamo z bankových účtov mobilných používateľov. Tento typ útokov je atraktívny pre kyberzločincov z celého sveta, ktorí hľadajú ľahký zárobok.
      
Takýto malvér sa zvyčajne v telefóne maskuje ako legitímna aplikácia a láka ľudí na inštaláciu. Po spustení aplikácie pre mobilné bankovníctvo zobrazí trójsky kôň svoje vlastné rozhranie, ktoré prekrýva rozhranie bankovej aplikácie. Akonáhle používateľ zadá všetky poverenia, malvér začne kradnúť informácie. Podľa správy Kaspersky Lab o vývoji IT hrozieb v druhom štvrťroku 2018 bol zaznamenaný masívny prílev týchto typov trójskych koňov s počtom 61.045, čo je historicky najvyššia hodnota, odkedy spoločnosť tieto hrozby sleduje. Najväčší podiel majú tvorcovia trojanu Hqwar zodpovedného za približne polovicu modifikácií, ktoré sa objavili v súvislosti s týmto škodlivým softvérom. Trojan známy pod názvom Agent obsadil druhé miesto s približne 5000 modifikovanými inštalačnými balíčkami.

Na základe štatistík z druhého štvrťroku 2018 patria medzi top tri krajiny s najväčším podielom používateľov napadnutých malvérom zameraným na mobilné bankovníctvo k celkovému počtu všetkých používateľov napadnutých akýmkoľvek mobilným malvérom USA (0,79%), Rusko (0,7%) a Poľsko (0,28%). Rusko a USA si v porovnaní s prvým štvrťrokom 2018 len vymenili pozície, zatiaľ čo Poľsko vyskočilo z 9. až na 3. miesto – a to najmä kvôli aktívnej distribúcii modifikácií trójskych koňov Trojans.AndroidOS.Agent.cw a Trojan-Banker.AndroidOS.Marcher.w. Podľa expertov by takéto vysoké čísla mohli predznamenať globálny trend rozmachu mobilného malvéru ako takého, keďže celkový počet inštalačných balíkov mobilných malvérov sa tiež zvýšil o viac ako 421.000 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom.

Inovácie: Väčšina mladých podnikateľov ich nevyužíva

Výsledky prieskumu Globálny monitor podnikania (GEM) za Slovensko ukazujú pomerne nízku inovatívnosť slovenských mladých podnikateľov. Viac ako 50% mladých začínajúcich podnikateľov a takmer 70% etablovaných mladých podnikateľov nevyužíva vo svojom podnikaní žiadne nové technológie.

Využívanie nových technológií priznáva v prieskume GEM v rokoch 2011-2016 iba 22% začínajúcich a necelých 12% existujúcich mladých podnikateľov. Výraznejšiu zahraničnú orientáciu vykazuje len približne pätina mladých začínajúcich podnikateľov, kým približne rovnaká skupina uvádza, že zákazníkov zo zahraničia nemá vôbec. V prípade etablovaných mladých podnikateľov je podiel o niečo vyšší (21,8%), no narastá aj podiel firiem, ktoré zahraničných zákazníkov nemajú vôbec (30,8%).

„Nízka inovačná aktivita slovenských mladých podnikateľov v kombinácii s nízkou orientáciou na zahraničné trhy vytvára mix, ktorý môže byť pre firmy existenčnou hrozbou. Riešenie možno hľadať nielen vo vzdelávaní či lepšom prepojení vedy, výskumu a podnikania, ale tiež v ukazovaní pozitívnych príkladov tých, ktorí sa cestou inovácií a orientácie na zahraničné trhy vydali a sú na tejto ceste úspešní",  uviedol predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska Ján Solík.