utorok 1. januára 2019

Euro: 7 z 10 Slovákov považuje zavedenie eura za dobrú vec, ale 35 % si stále prepočítava eurá na slovenské koruny


Euro bolo uvedené na svetové finančné trhy 1. januára 1999 ako účtovná mena, no v hotovostnom styku ako bankovky a mince ho začalo využívať 12 krajín Európskej únie až v roku 2002. Slovenská republika sa stala súčasťou eurozóny 1. januára 2009 ako jej 16. člen v poradí. Pripomíname si tak desiate výročie nášho fungovania s eurom ako hlavnou menou, ktorou sme nahradili slovenskú korunu a tiež 17. výročie existencie eura ako platidla v hotovosti.

Od nášho vstupu sa do menového bloku pridali iba tri krajiny, čo v súčasnosti tvorí spolok 19 krajín Európy, v ktorom nemusíme riešiť výmenu peňazí do inej meny. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, a platí to aj pre našu súčasnú menu. Jednou z nesporných výhod spoločnej európskej meny je zníženie transakčných nákladov. To je pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika. Jednoduchšie to majú aj „obyčajní“ ľudia, ktorí pri vycestovaní do krajiny eurozóny taktiež ušetria čas aj peniaze, keďže im odpadajú náklady spojené s výmenou peňazí. Aj európske firmy importujúce na slovenský trh majú po prijatí eura zjednodušené podmienky vstupu na náš trh. Existencia eura na Slovensku je totiž lákadlom pre zahraničných investorov, nakoľko zjednodušuje prístup na náš trh. Na druhej strane tým, že Slovensko prijalo spoločnú menu, stratilo nezávislú menovú politiku a musí sa prispôsobovať menovej politike Európskej centrálnej banky. A to nemusí byť vždy pre našu ekonomiku výhodné. Okrem toho sa Slovensko zaviazalo napríklad aj k účasti na záchranných mechanizmoch eurozóny. Zavedenie spoločnej európskej meny uľahčilo našincom cestovanie do zahraničia, znížilo ich náklady na bankové poplatky. Na druhej strane finančné inštitúcie prišli o časť svojich výnosov práve zo zmenárenských transakcií a devízových obchodov.

Podľa prieskumu Eurobarometer považuje takmer každý siedmy Slovák (68 %) zavedenie eura u nás za pozitívnu vec, čo prevyšuje aj priemer eurozóny (64 %). Naopak negatívne prijatie eura na Slovensku vníma pätina našincov a v celej eurozóne je to až štvrtina. 8 z 10 našincov zastáva názor, že spoločná mena je dobrá vec pre celú Európsku úniu. Rovnaký názor má 74 % obyvateľov eurozóny. Tým, že sme začali používať euro ako svoju národnú menu, sa ale necítime viac Európanmi. Až 70 % ľudí uviedlo, že sa pre nich týmto krokom nič nezmenilo. Pozitívnou správou je, že na platenie európskymi peniazmi sme si už zvykli. Problémy s používaním a rozlišovaním eurobankoviek nemá 90 % našincov a s mincami si dokážu poradiť tri štvrtiny. V rámci celej eurozóny bol v oboch prípadoch tento podiel ešte o niečo vyšší. Ešte stále viac ako tretina našincov (až 35 %) pri svojich nákupoch rozmýšľa v slovenských korunách, a teda prepočítava dnešné eurá na koruny. Ak by sme sa porovnali s priemerom eurozóny, tak tam je tento podiel o niečo nižší (30 %). No 62 % Slovákov (až 65 % obyvateľov v menovom bloku) si už dokonale zvyklo na eurá a už túto potrebu prepočítavania nemá.

V čom majú Slováci jasno, je zrušenie mincí v nominálnej hodnote 1 a 2 centy. Uvítali by to takmer tri štvrtiny našincov, čím dokonca prevyšujeme európsky priemer. V menovom bloku by tieto centy chcelo zrušiť „len“ 64 % oslovených. V čom ale jasno nemáme, je názor na to, či je cestovanie pre nás ľahšie a lacnejšie po zavedení eura - 39 % Slovákov má pocit, že na tom ušetri, no 40 % tento pocit nemá a zvyšok to nevedel posúdiť. Podobne nerozhodne to skončilo aj v otázke, či došlo k zníženiu nákladov na bankové poplatky pri cestovaní do iných krajín Európskej únie - 34 % našincov uviedlo, že podľa nich sa tieto náklady znížili, no ďalších 33 % to už tak nevníma a zvyšných 33 % to nevedelo posúdiť.