Lieky
na predpis, ale aj voľnopredajné lieky môžu pri nadmernom či nesprávnom užívaní
viesť k nežiaducim účinkom aj k zdravotným problémom. Na Slovensku podľa
odhadov Slovenskej lekárnickej komory končí v nemocniciach každoročne kvôli
nevhodným kombináciám liekov a nežiaducim účinkom vyše 10.000 pacientov. V
ostatných rokoch rastie aj počet hlásení nežiaducich účinkov, ktoré eviduje
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
„Nemusí ísť ale vždy nutne o viditeľné ťažkosti
pacienta, prejaviť sa môžu napríklad aj v podobe zníženého účinku lieku", upozorňuje prezidentka Asociácie na ochranu práv
pacientov (AOPP) Mária Lévyová. Priblížila, že u pacientov sa najčastejšie ako
prvé príznaky objavia problémy so žalúdkom, kožné prejavy či malátnosť. Môže
ísť o menej rizikové nežiaduce účinky ako sú vyrážky na koži, ale aj vážne
problémy ako sťažené dýchanie či zvýšené riziko krvácania. „Pozitívne je, že aj pacienti čoraz viac hlásia nežiaduce účinky a ŠUKL
preveruje, či išlo skutočne o nežiaduce účinky alebo iba o nesprávne vyhodnotenie
pozorovaných prejavov pacientom", hovorí Lévyová. Lekár podľa nej nemá
odkiaľ vedieť, či si pacient už sám nenaordinoval a nekúpil na riešenie svojho
zdravotného problému voľnopredajný liek, ktorý môže práve v kombinácii s
predpísaným liekom spôsobiť zdravotné problémy.
Človek, ktorý užíva naraz päť druhov liekov, sa podľa asociácie vystavuje približne 5 % riziku interakcií, pri desiatich druhoch je to už 10 % a pri 20 druhoch až 54 %. Pomôcť pacientom užívať lieky uvedomelo a rozumne má projekt Lieky s rozumom. Nadmerné užívanie liekov, najmä proti bolesti, môže totiž viesť až k vzniku závislosti porovnateľnej s inými návykovými látkami. Dlhodobým užívaním potreba brať lieky rastie. Potrebujete ich viac a vyššie dávky. Po čase už bez nich ani neviete existovať. Lieková závislosť môže spôsobiť telesné, psychické aj spoločenské poškodenie človeka. Počet liekových závislostí pritom stúpa a môže ísť o voľnopredajné lieky, napríklad proti bolesti či na zmiernenie alergie, ale aj o lieky na predpis. Pri vzniku závislosti rozhoduje individualita každého jedinca, jeho fyzické a psychické vlastnosti, ako aj vplyv skupín, v ktorých sa pohybuje, povolanie či životný štýl. K rizikovým skupinám patria pacienti trpiacimi dlhodobými ochoreniami spojenými s chronickou bolesťou, ľudia pod silným stresom, duševne labilní ľudia, ale aj zdravotnícki pracovníci.
