štvrtok 27. júna 2019

Novinka: Slovenský vedecký klaster

Univerzita Komenského v Bratislave (UK), Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) a Slovenská akadémia vied (SAV) podpísali memorandum o spolupráci v oblasti vedy. Dve najsilnejšie univerzity a akadémia vied vytvoria vedecký klaster s cieľom zlepšiť poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a prispieť k rozvoju vedy, vzdelanosti a kultúry spoločnosti. 

Poslaním vedeckého klastra bude najmä pozdvihnúť národný a medzinárodný profil inštitúcií a získať mimoriadne kvalitných študentov, vedcov, odborných zamestnancov, ako aj investície. Svoje aktivity budú koordinovať, aby spolu tvorili špičkovú vedu porovnateľnú so svetom a aby podporili spoločenský, ekonomický, kultúrny a environmentálny blahobyt a prosperitu krajiny.

Väčšina vedy na Slovensku je tvorená prevažne pracovníkmi SAV, UK a STU. Ich vedci vyprodukujú viac ako 55 % všetkých vedeckých publikácií evidovaných v databáze Web of Science spomedzi všetkých inštitúcií zo Slovenska. V prípade karentovaných publikácií je to až 70 % celkovej slovenskej produkcie.

streda 26. júna 2019

Farby: Ako ovplyvňujú náš život?

Až 77 % ľudí žijúcich v Londýne a Miláne verí, že ich náladu ovplyvňujú farby, ktoré okolo seba vidia každý deň. Ale pretože si ich nevšímajú cielene, prichádzajú často o ich hlavné výhody. V novom výskume pritom až polovica respondentov vo veku 18 až 24 rokov (51 %) uviedla, že farby môžu zlepšiť ich náladu a takmer polovica z nich (49 %) potvrdila, že už sa im to stalo. Tri pätiny tiež súhlasia, že farba oblečenia ovplyvňuje prvý dojem.

Výskum pre HONOR  nám má pomôcť všímať si rôzne farby okolo nás a zároveň nabádať na používanie farieb ako prostriedku na zlepšenie nálady. Medzi kľúčové výsledky patria:
- 82 % osôb vo veku 18-24 rokov si myslí, že videnie, nosenie alebo tvorenie fotografií v rôznych farbách má potenciál zmeniť to, ako sa cítia.
- Biela, oranžová a žltá sú najviac spojené s pozitívnosťou, šťastím a optimizmom.
- Viac ako tri štvrtiny Britov (77 %) a 86 % osôb vo veku 18-24 rokov verí, že farby hrajú úlohu pri určovaní ich nálady.

Závery výskumu vyhodnotila Jules Standish, expertka na vplyv a silu farieb. Ľudia vo veku 18 - 24 rokov veria, že obliekanie sa do modrej farby im dodáva viac energie, zatiaľčo zelenú majú spojenú s optimizmom. Oranžová podľa nich vzbudzuje dôveru a fialová a červená zase podporujú kreativitu. Na prvé rande či pracovný pohovor je podľa nich najlepšie zahaliť sa do ružovej, modrej a zelenej farby, pretože podporujú optimistickú náladu a dodávajú energiu. „Je naozaj zaujímavé, že táto veková skupina spojuje modrú a zelenú s optimizmom a energiou, pretože tieto farby majú tradične upokojujúce účinky na naše zmysly, a to vďaka hormónu oxytocínu, ktorý pomáha znižovať krvný tlak a vyrovnávať nervový systém“, uviedla J. Standish. Jasnejšie farby, akými sú červená, oranžová a žltá, budú vhodnejšie naopak napríklad na pohovor, pretože uvoľňujú adrenalín, ktorý stimuluje a dodáva energiu. „Najdôležitejšou vecou je vedomé rozhodnutie, akú farbu si oblečieme. Farby projektujú našu náladu, charakter a úroveň dôvery a môžu zlepšiť naši náladu a každodenné prežitky“, doplnila J. Standish.

Akú farbu si obliecť?
Pracovný pohovor - Modrá (červená a žltá)
Predstavuje obraz dôvery, diplomacie a spoľahlivosti. Je to farba komunikácie. Modrá je veľmi neutrálna, ale pridaním akcentu červenej sa zvýši vaša vášeň a nadšenie. Kombinácia zo žltou pôsobí optimisticky, radostne a kreatívne. Farebnú kombináciu zvoľte podľa odboru.
Veľká pracovná prezentácia - Červená (a šedá) 
Červená vyžaduje pozornosť a zaistí, že si vás všetci všimnú a udržíte ich pozornosť. A pretože červená uvoľňuje adrenalín, bude vaša hladina energie vysoká a bude vás stimulovať. Pridajte akcent šedej, aby projektovala vašu profesionalitu a praktickosť.
Prvé rande - Čierna, ružová a červená 
Čierna pôsobí tajomne a udržuje veci skryté. Budete mať emócie pod kontrolou s tým, že viac o sebe odhalíte až neskôr. Ružová je farba lásky, zatiaľ čo červená je vnímaná ako vášnivá a vzrušujúca.
Stretnutie s rodičmi - Modrá a zelená 
Modrá a zelená sú farby pravdy a stability. Modrá je dôvera a otvorenosť, zelená je o nových začiatkoch a veľkom rozhodovaní.
Rozchod - Nachová a fialová 
Udržia vás pokojných a neotrasiteľných. Tieto farby vám môžu pomôcť vymaniť sa. Zmieriť sa s tým, že rozchodom sa posuniete dopredu a ukončíte vzťah, ktorý už nie je šťastný. Obnovuje pocit emocionálnej rovnováhy a umožňuje jasné myslenie.
Na súd - Čierna, biela a nachová 
Čierna znamená autoritu a kontrolu, ale aby sa to neprehnalo, musí byť v kombinácii s bielou. Tá evokuje dobre vyváženú a optimistickú povahu. Druhá možnosť je nachová ako upokojujúca farba, ktorá vám poskytne silu a pocit stability.
Stretnutie triedy - Modrá, oranžová, žltá 
Chcete sa cítiť sebaisto, takže si vyberte farbu, ktorá zahrňuje, kto ste „teraz“, a nie to, kto ste boli v škole. Modrá je vždy tou najlepšou voľbou, skvelá pre komunikáciu s toľkými známymi tvárami. Skvelou voľbou je kombinácia so spoločenskou a dobrodružnou oranžovou, alebo radostnou a optimistickou žltou.

EU: Dvojaká kvalita potravín

Európska komisia (EK) zverejnila výsledky celoúnijnej testovacej kampane týkajúcej sa potravinových výrobkov, z ktorých vyplýva, že niektoré výrobky s rovnakou alebo podobnou značkou majú odlišné zloženie.

V štúdii Spoločného výskumného centra EK sa opisuje situácia na trhoch 19 zúčastnených členských štátov počas obdobia vykonávania prieskumu (november – december 2018). Testovacia kampaň bola súčasťou reakcie Európskej komisie na obavy týkajúce sa dvojakej kvality potravín. Výrobky boli vybrané na základe návrhov členských štátov, a to po sťažnostiach na orgány alebo združenia na ochranu spotrebiteľov. V rámci štúdie sa posúdilo 1.380 vzoriek 128 rôznych potravinových výrobkov z 19 členských štátov. Z dôvodu obrovskej rozmanitosti potravinových výrobkov na trhu EÚ však vzorka nie je reprezentatívna.

Hlavné zistenia:
- Vo väčšine prípadov zloženie zodpovedá tomu, ako boli výrobky prezentované: 23 % výrobkov malo rovnakú prednú stranu balenia a rovnaké zloženie a 27 % výrobkov malo uvedené odlišné zloženie v rôznych krajinách EÚ a odlišnú prednú stranu balenia.
- V 9 % prípadov mali výrobky prezentované ako rovnaké v celej EÚ odlišné zloženie:mali rovnakú prednú stranu balenia, ale odlišné zloženie.
- Ďalších 22 % výrobkov, ktoré boli prezentované podobne, malo odlišné zloženie: mali podobnú prednú stranu balenia, ale odlišné zloženie.
- Pokiaľ ide o používanie rovnakého alebo podobného balenia výrobkov s rôznym zložením, neexistuje konzistentný geografický model. Rozdiel v zložení testovaných výrobkov navyše nemusí nevyhnutne predstavovať rozdiel v kvalite výrobku.

Európska komisia už dosiahla pokrok v rôznych iniciatívach:
- objasnením, kedy dvojaká kvalita výrobkov predstavuje zavádzajúce praktiky, a to prostredníctvom právnych predpisov v rámci nedávno schválenej Novej dohody pre spotrebiteľov,
- vytvorením spoločnej metodiky na testovanie potravinových výrobkov,
- vydaním súboru usmernení s cieľom pomôcť vnútroštátnym orgánom pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ týkajúcich sa spotrebiteľov a potravín,
- vyčlenením viac ako 4,5 milióna EUR na vyriešenie tohto problému,
- testovaním výrobkov v celej EÚ rovnakou metodikou s cieľom lepšie pochopiť dvojitú kvalitu výrobkov.

Zároveň Európska komisia uverejnila novú výzvu na predkladanie návrhov s celkovým rozpočtom vo výške 1,26 milióna EUR na posilnenie kapacít spotrebiteľských organizácií v oblasti testovania výrobkov a identifikácie potenciálnych zavádzajúcich praktík. Žiadosti je možné podať najneskôr do 6. novembra 2019.

Upozorňujeme: V európskych domácnostiach vzplanie požiar približne každé tri minúty

Významný podiel na vzniku požiarov v budovách má elektrický prúd. Európsky priemer sa pohybuje až okolo 30 percent. V elektrickej inštalácii môže požiar spôsobiť elektrická iskra, skrat, nárast prechodového odporu, chyba na spotrebiči a tzv. prepätie. 

Možno im predchádzať vďaka ističom, poistkám, zariadeniam na ochranu proti zemnému zvodu či prepäťovej ochrane. Existuje však viacero elektrických javov, pred ktorými vás neochránia ani tieto nadprúdové bezpečnostné prvky. Ide najmä o povytiahnuté zásuvky, káble pritlačené nábytkom a uvoľnené rozvodnice, ktoré môžu vyvolať poruchové elektrické oblúky a následne požiar. Na zapálenie ľahko horľavých materiálov stačí prúd už od 270 miliampérov. Prúd s takouto nízkou hodnotou však žiaden nadprúdový prvok neodpojí, pretože sa nelíši od bežného prúdu spotrebičov. Preto sa do elektrických rozvodov s vyšším požiarnym rizikom inštalujú prúdové chrániče, ktoré sú schopné detegovať aj malé prúdy. Tie však majú jedno zásadné obmedzenie – nedokážu odhaliť a vypnúť prúdy, ktoré tečú medzi pracovnými vodičmi. Práve pre tieto prípady bol vyvinutý detektor oblúka, ktorý je napríklad v USA už viac než desať rokov povinnou súčasťou elektrických rozvodov v rezidenčných budovách. 

Na rozdiel od protipožiarnych riešení, akými sú detektory dymu alebo automatické hasiace systémy, ktoré sa aktivujú až pri vzniku požiaru, prístroje na detekciu poruchového elektrického oblúka odpájajú prívod ešte pred tým, ako sa káble alebo zásuvky zapália. V reálnom čase sledujú rôzne elektrické parametre, ktoré naznačujú, že došlo k poruchovému elektrickému oblúku. Dokážu rozlíšiť, či ide o kritický jav alebo nie, keďže v spínačoch, relé, stýkačoch a motoroch zapojených do obvodu často vznikajú aj neškodné elektrické oblúky. Napájanie odpoja len v nebezpečných situáciách a izolujú chybnú vetvu obvodu od zvyšku elektrickej siete.

Podľa štatistiky ministerstva vnútra za prvé tri kvartály minulého roka bolo na Slovensku 6.908 požiarov, ktoré si vyžiadali 24 obetí a škody za takmer 32 miliónov eur. V 1.046 prípadoch zapríčinili požiar prevádzkovo-technické poruchy, pričom z hľadiska odvetví najhoršiu bilanciu požiarovosti vykázalo bytové hospodárstvo, až po ňom nasledovalo nakladanie s odpadmi, cestná doprava a poľnohospodárstvo. V budovách určených na trvalé bývanie vzniklo 1.158 požiarov, v objektoch pre spoločné ubytovanie a rekreáciu 79 požiarov, vo výrobných halách 109 požiarov a v skladoch 34 požiarov. 

utorok 25. júna 2019

Trend: Technológie umelej inteligencie

Až 70 % podnikov na Slovensku mieni v najbližších troch až piatich rokoch nasadiť niektorú z technológií umelej inteligencie, pričom viac ako polovica chce využívať strojové učenie a prediktívnu analytiku, čiže spracovanie veľkých objemov dát. Okrem toho viac ako pätina firiem plánuje nasadiť autonómnych robotov a 19 % chce začať využívať analýzy obrazov so strojovým videním.

Zámery slovenských firiem v súvislosti s umelou inteligenciou ukázal prieskum agentúry Go4insight, do ktorého sa na jar tohto roku zapojili viac ako dve stovky majiteľov, riaditeľov a manažérov stredne veľkých a veľkých spoločností na Slovensku. Výsledky naznačujú, že firmy z rozličných odvetví rozumejú prínosom, ktoré môžu získať z analýzy a strojového učenia. Láka ich napríklad možnosť predpovedať, akú ponuku ktorému klientovi predostrieť, a to dokonca v reálnom čase, aby boli marketingové kampane a predaj efektívnejšie. Alebo možnosť na základe dátových modelov predpovedať napríklad poruchy strojov a upozorňovať na potrebu vymeniť súčiastku, ktorá pri prípadnom zlyhaní spôsobí veľké škody.

Štúdia poradenskej spoločnosti McKinsey však zároveň ukazuje, že premietnuť značné očakávania zo spracovania veľkých objemov dát a umelej inteligencie do reality nie je ľahké. Celosvetovo sa to podarí iba 8 % podnikov. „Nasadzovanie a rozširovanie analytiky vo firmách je komplikované, preto sa príliš veľa projektov nedostane ani za pilotnú fázu", tvrdí obchodný riaditeľ slovenskej pobočky softvérovej a poradenskej spoločnosti SAS Richard Kraus. Príčiny bývajú rôzne. Niekedy podľa neho firmy nemajú k dispozícii dostatočne kvalitné dáta, inokedy sú ťažko dostupné alebo sú modely príliš zložité, a preto v praxi nepoužiteľné, napríklad pre pridlhý čas odozvy. Medzi časté príčiny neúspechov patrí aj slabá koordinácia, alebo neschopnosť spolupráce medzi obchodnými oddeleniami, IT a dátovými špecialistami, prípadne akútny nedostatok dátových analytikov.

EU: Náhradný cestovný doklad

Európska komisia privítala konečné schválenie návrhu na vytvorenie moderného náhradného cestovného dokladu Európskej únie (EÚ) zo strany ministrov členských štátov. Od roku 1996 môžu občania EÚ, ktorým počas ich ciest v zahraničí ukradnú pas, alebo ho stratia, získať náhradné cestovné doklady aj na veľvyslanectvách alebo konzulátoch členských štátov EÚ, ktorých nie sú štátnymi príslušníkmi. 

Stratené alebo odcudzené pasy tvoria vyše 60 % prípadov konzulárnej pomoci poskytovanej občanom EÚ. Starý formát však nespĺňal moderné bezpečnostné normy, akými sú moderné tlačiarenské techniky či ochrana pred kopírovaním prostredníctvom bezpečnostných hologramov. Niektoré členské štáty ich preto prestali používať. Nový náhradný cestovný doklad EÚ bude vychádzať z formátu a bezpečnostných prvkov nálepky pre schengenské víza. Súčasťou tohto formátu, ktorý sa bude ľahko používať, bude aj priestor na potrebné tranzitné vízum a vydať by vám ho mali do 7 pracovných dní (s niekoľkými výnimkami). Členské štáty musia nové pravidlá transponovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 2 rokov po tom, ako Európska komisia prijme zostávajúce technické predpisy o požiadavkách na dizajn a bezpečnosť.

Ak v zahraničí neexistuje veľvyslanectvo alebo konzulát vlastného členského štátu, občania EÚ majú právo žiadať o pomoc veľvyslanectvo alebo konzulát ktoréhokoľvek iného členského štátu EÚ, napr. v prípade potreby núdzového cestovného dokladu (napríklad v dôsledku straty alebo krádeže pasu), zadržania alebo ako obeť trestného činu, pri závažnej nehode alebo vážnom ochorení, repatriácie v prípade núdze či úmrtia. Členské štáty EÚ musia poskytnúť tzv. nezastúpeným občanom EÚ akúkoľvek pomoc, ktorú by poskytli svojim vlastným štátnym príslušníkom. Táto podpora sa môže v jednotlivých členských štátoch EÚ líšiť. Existujú tiež pravidlá, do akej miery môžu rodinní príslušníci občanov EÚ, ktorí nie sú členmi EÚ, získať pomoc. Ak nezastúpení občania EÚ žiadajú o pomoc veľvyslanectvo alebo konzulát iného členského štátu EÚ, musia preukázať svoju totožnosť predložením cestovného pasu alebo preukazu totožnosti. Ak boli ich dokumenty odcudzené či stratené, ich štátna príslušnosť sa môže preukázať inými prostriedkami, vrátane overenia u orgánov konzulárnych úradov ich vlastného členského štátu EÚ.


Výskum: Ako predĺžiť zdravý život Slovákov?

Priemerná dĺžka života Slovákov je takmer 74 rokov, avšak priemerná dĺžka zdravého života Slovákov je iba 54,5 roka u mužov a 57 rokov u žien. V rebríčku zdravia seniorov sa v rámci Európskej únie (EÚ) za Slovenskom umiestnili už len Litva, Maďarsko, Lotyšsko a Rumunsko. 

Vedci z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave skúmajú, ako predĺžiť zdravý vek seniorov. V spolupráci s Viedenskou univerzitou chcú prostredníctvom projektu Výživa a zdravé starnutie zvýšiť povedomie seniorov o zdravom životnom štýle. Podľa zodpovednej riešiteľky projektu za slovenskú stranu Jany Muchovej prispieva zdravý životný štýl k výraznému zníženiu chronických ochorení a k zvýšeniu kvality života vrátane duševného zdravia: „Neustály nárast strednej dĺžky života v strednej Európe sprevádzaný chorobami spojenými s vekom predstavuje spoločensko-ekonomickú výzvu, ktorá bude v budúcnosti predstavovať pre zdravotníctvo značnú finančnú záťaž.“ Práve preto je podľa nej nutné zvýšiť povedomie seniorov a budúcich seniorov o výžive a strave, a rovnako tak aj zvýšiť povedomie odborného personálu a všetkých ľudí, ktorí seniorov podporujú v ich životnej situácii.

Výsledkom projektu bude vybudovanie dvoch nových laboratórií so špičkovým prístrojovým vybavením na definovanie markerov starnutia, pomocou ktorých sa bude monitorovať vplyv proteínov, vitamínu D, omega-3 mastných kyselín a fyzickej aktivity na zdravie seniorov. „Doteraz sme prebudovali dve laboratóriá a zakúpili dva nové prístroje. Hľadáme vhodné markery starnutia najprv na molekulovej úrovni, potom na orgánovej úrovni a pripravujeme humánnu štúdiu s podávaním omega-3 mastných kyselín“, opisuje výskum Muchová. Projekt má pomôcť najmä seniorom, ale aj profesionálnemu personálu v uplatňovaní nových poznatkov o vplyve životného štýlu v praxi. Riziká spojené s nezdravým starnutím sa snažia eliminovať najmä zavedením poznatkov do sylabov budúcich lekárov, odborníkov na výživu, fyzioterapeutov, geriatrov a lekárov prvého kontaktu. Výstupmi budú aj návody na zdravé starnutie, letáky, príručky a prednášky. „Nízky zdravý vek seniorov na Slovensku nepredstavuje len zdravotný, ale aj socioekonomický problém. Verím, že vďaka cezhraničnej spolupráci našich odborníkov sa nelichotivé postavenie Slovenska v rebríčku zdravého starnutia zlepší“, približuje rektor UK Marek Števček.

Projekt Výživa a zdravé starnutie (Nutriaging) Ústavu lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UK a Ústavu vedy o výžive Viedenskej univerzity je financovaný z grantu EÚ z programu Cezhraničnej spolupráce SR-AT, INTERREG V-A.

pondelok 24. júna 2019

Zelená domácnostiam II: Poukážky na slnečné kolektory získali takmer všetci žiadatelia

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v 13. kole projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vydala 413 poukážok na inštaláciu slnečných kolektorov. Poukážky získali takmer všetci žiadatelia. 

Ostatné 13. kolo bolo uzatvorené v utorok 18. júna po takmer dvoch hodinách od otvorenia, kedy záujem o podporu prekročil vyčlenenú sumu 700.000 eur. Poukážky na slnečné kolektory mali tento rok domácnosti možnosť získať už po štvrtý raz. Prvýkrát však solárne kolo trvalo dlhšie ako pár minút a podobne ako v kolách určených na kotly na biomasu a fotovoltické panely získali poukážky takmer všetci záujemcovia. Spomedzi štyroch zariadení boli solárne kolektory najčastejšie podporované v pilotnom projekte a je to tak aj v Zelenej domácnostiam II. Aktuálne eviduje SIEA vyše 1.600 platných poukážok na slnečné kolektory v hodnote 2,7 milióna eur. Záujem o kolektory by chcela pokryť aj v nasledujúcom kole, a preto zvýši alokáciu na 700.000 eur. Vyhlásené bude 6. augusta 2019. Aj pri tomto zvýšení alokácie SIEA plánuje podobne ako pri tepelných čerpadlách využiť všetky dostupné finančné prostriedky v tomto roku vrátane tých, ktoré zostanú voľné v plánovaných kolách určených na fotovoltické systémy a kotly na biomasu.

Aktuálne je vydaných vyše 3.900 platných poukážok v hodnote 7,2 milióna eur. Do septembra 2019 plánuje SIEA podľa zverejneného harmonogramu vyhlásiť ešte sedem kôl v celkovej hodnote päť miliónov eur. Národný projekt Zelená domácnostiam II je súčasťou operačného programu Kvalita životného prostredia. Cieľom projektu je vďaka európskej a štátnej podpore do roku 2023 zvýšiť využívanie OZE v domácnostiach. SIEA plánuje podporiť inštalácie s celkovým výkonom 140 megawattov (MW).

Novinka: Slovenská batériová aliancia

Zakladateľskú zmluvu záujmového združenia právnických osôb - Slovenskú batériovú alianciu (SBaA) - podpísali v Bratislave zakladajúce spoločnosti IPM, InoBat, A.EN Slovensko, MSM Holding, GreenWay Infrastructure, Slovnaft, Matador Holding, Centrum pre využitie pokročilých materiálov SAV a Technická univerzita v Košiciach. Slovensko tým zároveň deklarovalo ambície na rozvoj konkurencieschopného batériového ekosystému od výskumu cez výrobu až po recykláciu.

Hodnota trhu s batériami podľa odhadov odborníkov bude od roku 2025 predstavovať 250 miliárd eur a bude rýchlo rásť. Batérie budú nepostrádateľným tovarom pre každú ekonomiku a ich výroba v Európe je nevyhnutná na pokrytie enormne rastúceho dopytu a zníženie závislosti od mimoeurópskej, najmä ázijskej produkcie. Slovenská batériová aliancia, ako uviedol jej predseda Marián Smik, je výkonnou platformou na spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, inovátormi, akademickou obcou a finančnými inštitúciami s cieľom reálne sa podieľať na hodnotovom batériovom reťazci v Európe: „SBaA bude pôsobiť ako odborný klaster a partner pre verejný a súkromný sektor i odbornú verejnosť v oblasti budovania a podpory inovatívneho batériového ekosystému na Slovensku." 

Medzi priority SBaA patrí podpora výskumno-vývojových projektov a uplatňovanie inovácií v oblasti elektromobility, uskladňovania energie a vodíkových systémov. Plánuje iniciovať odborné štúdie v oblasti batériového ekosystému v spolupráci s univerzitami, školami a expertnými tímami.
Založenie aliancie ocenil aj viceprezident Európskej investičnej banky Vazil Hudák. Zdôraznil, že banka je pripravená finančne významne podporiť aktivity smerujúce do energií a ekológie.
Stanislav Kmeť, rektor Technickej univerzity v Košiciach, okrem iného podčiarkol skutočnosť, že vzhľadom na zvyšujúci sa podiel automatizácie a robotizácie v priemysle je nevyhnutné hľadať inovatívne a zároveň čisté, bezemisné a bezpečné technológie.

Upozorňujeme: Vyše 930.000 používateľov sa stalo obeťou falošných videohier s malvérom

Kyberkriminálnici zneužívajú rastúci dopyt po videohrách na šírenie malvéru vloženého do falošných kópií najobľúbenejších titulov. Za posledný rok bolo takto zasiahnutých vyše 930.000 používateľov. Viac ako tretina útokov sa zameriavala len na tri konkrétne hry. 

Podľa prieskumu Kaspersky nie sú videohry žiadnou novinkou, ale sila internetu urýchlila ich rast a vývoj. V súčasnosti približne jeden z desiatich ľudí hráva on-line hry. Podobne ako iné typy digitálnej zábavy, aj videohry sú zraniteľné voči zneužitiu, napríklad formou porušenia autorských práv a nelegálnym torrent trackerom, no v súčasnosti čelia ďalšej rastúcej hrozbe, a to zneužívaniu ich značky na zamaskovanie šírenia škodlivého malvéru. Mnohé z najpopulárnejších videohier sú umiestnené na digitálnych distribučných platformách. Tie nie vždy dokážu odhaliť, či sú nahraté softvérové súbory legitímne herné súbory alebo len maskované vzorky malvéru.

Odborníci z bezpečnostnej spoločnosti sa rozhodli preskúmať infikované súbory, ktoré objavili v roku 2018 a začiatkom roka 2019. Najzneužívanejšou hrou bola hra Minecraft. Kyberzločinci sa snažia nalákať používateľov na sťahovanie škodlivých súborov, ktoré predstierajú, že sú zatiaľ nevydané hry. Používatelia sa takto popálili najmenej na desiatich nevydaných hrách, pričom hry FIFA 20, Borderlands 3 a Elder Scrolls 6 predstavovali až 80 % útokov. „Už niekoľko mesiacov pozorujeme, že kyberzločinci zneužívajú zábavné formáty a hry na to, aby prekvapili používateľov, či už ide o sériu populárnych televíznych relácií, premiéry špičkových filmov alebo populárnych videohier. Existuje ľahké vysvetlenie. Keď sa chcú ľudia len baviť a relaxovať, sú menej ostražití. Neočakávajú, že nájdu malvér v hre, ktorú už roky hrávajú, hrozba preto vôbec nemusí byť pokročilá, aby bola úspešná. Vyzývame všetkých, aby boli ostražití a vyhýbali sa nedôveryhodným digitálnym platformám a podozrivým ponukám, nainštalovali si bezpečnostný softvér a vykonávali pravidelnú bezpečnostnú kontrolu všetkých zariadení, ktoré používajú na hranie hier", uviedla Maria Fedorova. 

piatok 21. júna 2019

SR: Deň otvorených dverí na farmách 2019

Slovenskí farmári v piatok a sobotu 21. a 22. júna otvoria svoje brány a umožnia nazrieť do života na mliečnej farme. V rámci dňa otvorených dverí privíta 28 mliečnych fariem zo všetkých kútov Slovenska vyše 1.000 návštevníkov. V piatok sa chystajú navštíviť farmy detí z materských a základných škôl a v sobotu sa prídu pozrieť na farmy najmä deti s rodičmi.

Podujatie sa realizuje vďaka slovenským prvovýrobcom – farmárom a spracovateľom mlieka v rámci projektu Adoptuj kravičku a kampane Slovenská mliečna rodina. Brány slovenských mliečnych fariem budú otvorené pre tých, ktorí si adoptovali kravičku a majú záujem ju vidieť na vlastné oči. V dopoludňajších hodinách sa návštevníci zúčastnia prehliadky farmy, ktorej súčasťou bude aj ochutnávka mliečnych výrobkov od mliekarní, ktoré sú nákupcami mlieka z fariem a zapojili sa do dňa otvorených dverí. Zástupcovia SMZ (Slovenský mliekarenský zväz) aj SZPM (Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka) spoločne prispievajú do Mliečneho fondu s cieľom podporovať a zvyšovať spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov, ale tiež prinášať verejnosti informácie o výrobe a spracovaní mlieka.

Adoptuj kravičku je webová aplikácia umožňujúca virtuálnu adopciu kravičiek a zábavu s adoptovanou kravičkou. Projekt sa realizuje na Slovensku od septembra 2017. Zapojilo sa do neho 78 mliečnych fariem, ktoré ponúkli na virtuálnu adopciu celkom 11.000 kravičiek. Zatiaľ je adoptovaných 5.891 z nich, ostatné ďalej čakajú na svojho nového majiteľa. Pri adopcii kravičky je potrebné prihlásiť sa na stránke adoptujkravicku.sk a zadať EAN kódy zo slovenských mliečnych výrobkov (1 kód za jednotlivca a 5 kódov za kolektív). Potom si už len stačí vybrať kravičku z fotogalérie a dať jej meno. Po úspešnej adopcii systém vygeneruje rodný list kravičky. Okrem mena je na rodnom liste uvedený aj názov a sídlo farmy, odkiaľ adoptovaná kravička pochádza. Po adopcii sa očakáva, že ten, kto si kravičku adoptoval, sa o ňu bude aj virtuálne starať.

Aktuálne: Zdravotnícke zariadenia ohrozujú kybernetické útoky

Zdravotníctvo je jedným z najčastejšie postihovaných sektorov v oblasti úniku údajov alebo kybernetických útokov. Počet kybernetických incidentov na zdravotnícke zariadenia, ktoré ohrozujú záchranu ľudských životov dokonca každým rokom výrazne stúpa.

Kybernetickú bezpečnosť je dôležité definovať ako bezpečnostné riziko, ktorého podcenenie môže spôsobiť ekonomické straty v hodnote miliónov eur. „Napriek stále narastajúcej hrozbe je veľká väčšina nemocníc a lekárov nepripravená čeliť hrozbám kybernetickej bezpečnosti, a to aj napriek tomu, že predstavujú veľký problém verejného zdravia“, povedal Erik Saller. Viacero štúdií vykonaných v rôznych oblastiach sveta už dokázalo, že zdravotníctvo je jedným z najčastejšie postihovaných sektorov v oblasti úniku údajov alebo kybernetických útokov. Štúdia Frost & Sullivan zistila, že ekonomické straty väčšej zdravotníckej organizácie po kybernetickom incidente môžu prevýšiť 23.3 milióna amerických dolárov (20.7 miliónov eur). „Typickými incidentmi sú najmä ransomware útoky, ktoré zablokujú informačné systémy, phisingové útoky nabádajúce personál ku kliknutiu na nebezpečný URL link, ale aj únik celých databáz pacientskych sumárov a dát s najvyššou citlivosťou. Na predídenie takýchto udalosti, podobných známemu prípadu ransomware WanaCry, ktorý napadol v roku 2017 aj Fakultnú nemocnicu v Nitre, je potrebné, aby zdravotné zariadenia aktívne zvyšovali bezpečnosť svojich informačných systémov a zabezpečili tak dôvernosť, integritu a dostupnosť informácií a dát“, vysvetlil Saller.

Slovenská republika preto rovnako ako ostatné štáty EÚ zaradila sektor zdravotníctva pod legislatívu o kybernetickej bezpečnosti. Povinnosťou zdravotníckych organizácií je prijať a dodržiavať všeobecné bezpečnostné opatrenia. Preto je dobré pomocou tímu špecialistov na informačnú bezpečnosť vytvoriť program pre riadenie kybernetickej bezpečnosti, kde sa na základe posúdenia možných hrozieb a rizík implementujú bezpečnostné opatrenia a kontroly na základe daných regulácií a štandardov.

EU: Ambicióznejšie plány na vykonanie Parížskej dohody

Európska komisia uverejnila posúdenie návrhov plánov členských štátov na dosiahnutie cieľov Európskej únie (EÚ) v oblasti energetickej únie a najmä dohodnutých cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy na rok 2030.

V posúdení sa konštatuje, že národné plány už predstavujú značné úsilie, ale poukazuje sa na viaceré oblasti, v ktorých existuje priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o cielené a individualizované politiky zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených na rok 2030 a zabezpečenie nášho smerovania ku klimatickej neutralite v dlhodobejšom horizonte. Európska únia je prvou veľkou ekonomikou, ktorá zaviedla právne záväzný rámec na splnenie svojich záväzkov podľa Parížskej dohody a členské štáty teraz po prvý raz vypracovali návrhy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy (NPEK). Tieto plány sú však nedostatočné tak z hľadiska ich príspevku v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj energetickej efektívnosti a dosiahnutie celkových cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky si bude vyžadovať kolektívne zvýšenie úsilia.

EÚ je odhodlaná plniť svoje záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a poskytovania bezpečnej, cenovo dostupnej a udržateľnej energie pre svojich občanov. Vznikol jedinečný systém riadenia v oblasti energetiky a klímy, v rámci ktorého EÚa a členské štáty spoločne plánujú a kolektívne plnia nielen ciele stanovené na rok 2030, ale aj zabezpečiť sociálne spravodlivý a nákladovo efektívny prechod na hospodárstvo, ktoré by bolo neutrálne z hľadiska klímy, do roku 2050. Komisia sa vo svojej analýze návrhov národných plánov zamerala na ich súhrnný príspevok k dosiahnutiu cieľov EÚ v rámci energetickej únie a jej cieľov na rok 2030. Súčasné návrhy NPEK sú nedostatočné tak z hľadiska ich príspevku v oblasti obnoviteľných zdrojov energie ako aj energetickej efektívnosti. V prípade obnoviteľných zdrojov energie by rozdiel mohol dosahovať až 1,6 percentuálneho bodu. Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, rozdiel môže predstavovať až 6,2 percentuálneho bodu (pri zohľadnení spotreby primárnej energie) alebo 6 percentuálnych bodov (pri zohľadnení konečnej spotreby energie).

Členské štáty EÚ majú teraz 6 mesiacov na to, aby zvýšili ambície na národnej úrovni. Cieľom odporúčaní a podrobných hodnotení komisie je pomôcť členským štátom dokončiť ich plány do konca roku 2019 a účinne ich vykonávať v nasledujúcom období. Národné plány by mali zabezpečiť jasnosť a predvídateľnosť pre podniky a finančný sektor s cieľom stimulovať potrebné súkromné investície. Zároveň členským štátom uľahčia programovanie financovania v rámci budúceho viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

štvrtok 20. júna 2019

Dovolenka 2019: Neplaťte zbytočne viac

S letom sa blíži aj čas dovoleniek a cestovania, ktoré znamená tiež vynaložiť určité finančné prostriedky. Ešte pred vycestovaním do zahraničia by sa mala venovať pozornosť tomu, akou formou sa uhradí ubytovanie alebo letenky. Odporúča sa uprednostniť platbu kartou pred bankovým prevodom. 

„Pokiaľ by letecká spoločnosť, s ktorou cestujeme, skrachovala, alebo by nastal problém s poskytovateľom ubytovania, kde máme vytvorenú rezerváciu, človek má výhodu, ak za tieto služby zaplatil kartou. Banka v takýchto prípadoch vyšle žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov prostredníctvom kartovej spoločnosti a klient dostane svoje peniaze späť. Ak by človek zaplatil prevodom na účet, závisí vrátenie peňazí od vôle protistrany a tá môže byť otázna", radí Linda Gáliková. Podľa nej v prípade rezervácie ubytovania cez „sharing“ platformy (napríklad Airbnb) je potrebné si dať pozor na príliš lákavé ceny a je vhodné si pozrieť aj recenzie a hodnotenia. Nielenže sa tým možno vyhnúť nesplneným očakávaniam, ale v prvom rade sa takto odhalia možní podvodníci.

„Ešte predtým, ako niekam vycestujeme, je dobré nezabudnúť si pribaliť aj poistenie. V prípade úrazu by sa nám totiž naša cesta mohla neželane predražiť. Poistenie nás vyjde pár eur a možno si ho založiť vo väčšine prípadov aj on-line," zdôrazňuje Gáliková.
K dovolenkám patria tiež rôzne väčšie či menšie nákupy. Tam, kde je to možné, treba platiť kartou, ešte lepšie mobilom alebo hodinkami než hotovosťou. Dokonca je dobré nechať kartu zamknutú v hotelovej izbe, pretože pri strate mobilu, sa karta môže používať ďalej bez toho, aby sa musela zablokovať. Hoci je vhodné mať malú sumu peňazí pri sebe aj v hotovosti, bezpečnejšie je platiť bezhotovostne. „Pokiaľ budeme pri platení kartou vyzvaní na voľbu nákupu s konverziou alebo bez nej, výhodnejšie je vybrať možnosť bez konverzie, t. j. v lokálnej mene, teda nie v eurách. To isté platí aj pri platbe za letenky. Ak cestujeme napríklad maďarskou spoločnosťou, odporúčame zaplatiť letenky vo forintoch, nie v eurách", uzatvára Gáliková.

Mona Lisa: Beyond the Glas

Súčasťou novej parížskej výstavy kľúčových diel Leonarda da Vinci pri príležitosti 500 rokov od jeho úmrtia bude zaujímavý virtuálny zážitok. Príbeh slávneho obrazu oživí špeciálna aplikácia.

Unikátny zážitok umožní návštevníkom múzea aj predplatiteľom služby Viveport Infinity spoznať majstrovské dielo inak. Získajú možnosť prekročiť hranice skla, za ktorým sa ukrýva svetoznámy obraz a objaviť detaily, ktoré nie sú ľudským zrakom postrehnuteľné. Aplikácia zahŕňa výsledky posledných vedeckých výskumov odhaľujúcich techniky použité pri jeho tvorbe a poodhalí aj najnovšie informácie o identite modelky. Virtuálna realita tak umožní používateľom z celého sveta preštudovať renesančnú maľbu aj jej príbeh prostredníctvom headsetov HTC Vive.

Mona Lisa: Beyond the Glass sa nebude venovať len obrazu, ktorý okúzľuje generácia milovníkov umenia. Bude reflektovať aj to, že Leonardo da Vinci zasvätil svoj život tiež vede a architektúre. Odkaz renesančného velikána, ktorý vždy podporoval inovácie tak bude oslavovaný pomocou jednej z najmodernejších technológií dneška.


EU: Prekážky obchodu

Správa Európskej komisie potvrdila, že európske spoločnosti čelia na zahraničných trhoch čoraz väčšiemu počtu prekážok. Vďaka ráznej reakcii Európskej únie (EÚ) sa od začiatku funkčného obdobia súčasnej komisie podarilo odstrániť 123 takýchto prekážok, čo v roku 2018 umožnilo zvýšiť vývoz o ďalších viac ako šesť miliárd eur.

V správe sa zároveň uvádza 45 nových prekážok obchodu, ktoré boli v roku 2018 zavedené v krajinách mimo EÚ. Celkový počet sa tak vyšplhal na rekordných 425 opatrení v 59 rôznych krajinách. Tieto prekážky stoja európske podniky každoročne miliardy eur. Na prvých dvoch priečkach celkového zoznamu sa nachádza Čína s tridsiatimi siedmimi a Rusko s tridsiatimi štyrmi problematickými obchodnými opatreniami. Najväčší vplyv na vývoz EÚ majú opatrenia, ktoré zaviedli Čína, USA, India a Alžírsko. Týkajú sa 80 % všetkého vývozu EÚ dotknutého novými opatreniami. Zameriavajú sa predovšetkým na oceľ a hliník a sektor informačných a komunikačných technológií (IKT).

Komisia vďaka intervenciám, ktoré vykonala v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ a podnikmi v rámci posilnenej stratégie EÚ pre prístup na trh, odstránila v minulom roku 35 prekážok obchodu, okrem iného v Číne, Japonsku, Indii a Rusku. Tieto opatrenia sa týkali ôsmich kľúčových odvetví vrátane poľnohospodárstva a rybolovu, automobilového priemyslu, odvetvia textilu a kože, vína a liehovín, kozmetiky, minerálnych výrobkov, dielov lietadiel a zariadení IKT. Niektoré z nich zasiahli aj viacero odvetví súčasne. Konkrétne sa v roku 2018 podarilo odstrániť aj tieto prekážky:
* čínske obmedzenia na dovoz výrobkov z hovädzieho a ovčieho mäsa,
* ruské nezákonné antidumpingové opatrenia týkajúce sa ľahkých úžitkových vozidiel,
* clá na elektroniku a povinné veterinárne osvedčenia obmedzujúce vývoz kožených výrobkov do Indie,
* obmedzenia týkajúce sa používania povolených prídavných látok vo vínach a liehovinách v Japonsku.

streda 19. júna 2019

SR: Ženy pristupujú k financiám zodpovednejšie

Hoci muži sporia mesačne o 5 % viac ako ženy, práve nežnejšie pohlavie má nasporenú celkovo vyššiu čiastku, a to až o 6 %. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne (v máji tohto roka na vzorke vyše 100.000 klientov) majú ženy v rámci sporenia na rezervu našetrenú sumu približne na úrovni 2.000 eur. Mesačne dokážu dať bokom približne 190 eur. 

Podľa analytičky Lenky Buchlákovej jedným z vysvetlení, prečo majú ženy našetrených viac peňazí je, že sú zodpovednejšie a nesiahajú tak na peniaze odložené bokom. Muži sú vo väčšine hlavou rodiny, financie sú v ich rukách a preto napríklad v prípade nečakaných finančných výdavkov využívajú aj rezervy. Najviac sporia ľudia vo veku 18 až 35 rokov, a to v priemere 235 eur mesačne. Môže to súvisieť s tým, že najmä mladí do 25 rokov ešte bývajú doma alebo na internáte a šetria si peniaze na vlastné bývanie. Národná banka Slovenska opäť od júla sprísňuje poskytovanie hypoték. Práve pre túto vekovú kategóriu môže byť bez našetrených finančných prostriedkov problémom získať úver na bývanie. Dôchodcovia si vedia mesačne ušetriť na rezervu 110 eur, študenti stredných škôl až 180 eur. Vysokoškoláci mesačne odložia 250 eur, zamestnaní približne 210 eur. Najviac si šetria ľudia v Bratislave (320 eur), Žiline a Trnave (obe 200 eur). Najmenej v Banskej Bystrici (160 eur) či Trenčíne (170 eur).
 
„Každoročne je dobré prehodnotiť sporenie a navýšiť ho minimálne o výšku inflácie. V prípade sporenia na rezervu o prípadný nárast mesačných výdavkov domácnosti, napríklad vyššie ceny energií či splátka lízingu za nové auto. Peniaze odložené na rezervu by mali byť vysoko likvidné – t.j ľahko dostupné, maximálne do niekoľkých dní, ideálne na požiadanie", zdôrazňuje Peter Janovíček.  V prípade nízkopríjmovej domácnosti je vytvorenie rezervy výrazne ťažie. Je však o to dôležitejšie, pretože nečakané situácie majú zvyčajne zásadnejší vplyv na bežný život. Tu platí, že akákoľvek rezerva je lepšia ako žiadna, preto je dobré sporiť aspoň minimálne možnú sumu, napríklad 20 až 30 eur mesačne. „K finančnej rezerve treba vždy pristupovať komplexne. Je preto vhodné aspoň časť prípadných nepriaznivých situácií pokryť poistením. Správne zadefinovaná finančná rezerva zároveň otvára klientovi možnosti pre lepšie zhodnotenie ďalších úspor, pretože klient vie, že dodatočné prostriedky mimo rezervy môže uložiť či investovať na dlhšie obdobie", radí analytička.

EU: Aktuálny prehľad inovácií

Európska komisia navrhla pre Európsku úniu (EÚ) doteraz najambicióznejší program v oblasti výskumu a inovácií. Cieľom Európskeho horizontu je, aby sa EÚ udržala na čele globálneho výskumu a inovácií.

Z európskeho prehľadu výsledkov inovácií a regionálneho prehľadu výsledkov inovácií na rok 2019 vyplýva, že inovačná výkonnosť EÚ sa už štyri roky po sebe zlepšuje. Vôbec po prvýkrát v histórii vykázala Európa v oblasti inovácií lepšie výsledky než Spojené štáty. Voči Japonsku a Južnej Kórei však EÚ naďalej zaostáva a rýchlo ju dobieha aj Čína. Tieto údaje sú doplnkom nedávnych odporúčaní komisie pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra, v ktorých sa zdôrazňuje úloha výskumu a inovácií a ktoré obsahujú odporúčania na zvýšenie rastu produktivity a konkurencieschopnosti.

Európsky prehľad výsledkov inovácie na rok 2019: kľúčové zistenia
- Na základe počtu bodov sa krajiny EÚ delia na štyri výkonnostné skupiny: inovační lídri, silní inovátori, mierni novátori a skromní inovátori. Lídrom v oblasti inovácií v EÚ na rok 2019 je opäť Švédsko, za ktorým nasleduje Fínsko, Dánsko a Holandsko. Spojené kráľovstvo a Luxembursko klesli z najvyššej skupiny inovačných lídrov do skupiny silných inovátorov. Estónsko, naopak, vstupuje do skupiny silných inovátorov po prvýkrát.
- V priemere sa inovačná výkonnosť EÚ od roku 2011 zvýšila o 8,8 %. Inovačná výkonnosť sa od roku 2011 zvýšila v 25 členských krajinách EÚ. Výkonnosť sa najviac zvýšila v Litve, Grécku, Lotyšsku, na Malte, v Spojenom kráľovstve, Estónsku a Holandsku, najviac sa znížila v Rumunsku a Slovinsku.
- Na globálnej úrovni EÚ predstihla Spojené štáty. EÚ má vo výkonnosti aj naďalej výrazný náskok pred Brazíliou, Indiou, Ruskom a Južnou Afrikou. Dobieha nás však Čína, ktorej inovačná výkonnosť rastie trikrát rýchlejšie než výkonnosť EÚ. V porovnaní s Japonskom a Južnou Kóreou EÚ zaostáva.
- Vo vybratých oblastiach inovácií majú najvyššiu výkonnosť tieto krajiny EÚ: Dánsko – ľudské zdroje a prostredie priaznivé pre inovácie; Luxembursko – atraktívne výskumné systémy; Francúzsko – financie a podpora; Nemecko – podnikové investície; Portugalsko – inovátori z radov MSP; Rakúsko – prepojenia; Malta – duševné vlastníctvo; Írsko – inovácie a ich vplyv na zamestnanosť a predaje;

K európskemu prehľadu na rok 2019 je pripojený regionálny prehľad výsledkov inovácií. Obsahuje porovnávacie hodnotenie výkonnosti inovačných systémov vo všetkých 238 regiónoch 23 členských štátov EÚ (Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Luxembursko a Malta sú zahrnuté na úrovni krajín). Do regionálneho prehľadu výsledkov inovácií sú okrem toho zahrnuté aj regióny z Nórska, Srbska a Švajčiarska. Najinovatívnejšími regiónmi EÚ sú fínsky región Helsinki-Uusimaa, po ňom švédsky Štokholm a dánsky Hovedstaden. Pre 159 regiónov sa výkonnosť zvýšila v deväťročnom období pozorovania. Tohtoročný regionálny prehľad výsledkov inovácií poukazuje na silnú konvergenciu regionálnej výkonnosti, pričom výkonnostné rozdiely medzi regiónmi sa zmenšujú. A ako je na tom Slovensko? Slovensko a ďalších 13 členských štátov patrí do kategórie miernych inovátorov. Inovačná výkonnosť sa zvýšila o 5.8 percentuálnych bodov. Čo sa týka regiónov, Bratislavský kraj a západné Slovensko patria medzi rastúcich miernych inovátorov a stredné a východné Slovensko sú hodnotené ako mierni inovátori, kde výkonnosť inovácií klesla.

Dovolenka 2019: Takmer polovica Slovákov plánuje letnú dovolenku

Takmer polovica Slovákov plánuje tento rok vyraziť na dovolenku, najčastejšie sa chystajú do Európy. Doprajú si prevažne týždennú dovolenku, menej už potom dvojtýždňový pobyt. Nemalé percento plánuje tráviť svoju dovolenku doma na Slovensku. 

Podľa výskumu Nielsen Admosphere (na vzorke 500 respondentov starších než 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panela) takmer polovica Slovákov tento rok plánuje letnú dovolenku (48 %). V pláne ju má o niečo viac žien ako mužov. Muži sa zase o niečo viac priklonili k variante, že ešte nevedia, či na dovolenku v lete pôjdu. Viac než tretina (39 %) opýtaných dovolenkárov chce tráviť svoj letný odpočinok doma na Slovensku. Do susedného Česka plánuje výlet 10 %. Najväčšia časť, 61 % respondentov, však chce stráviť svoju dovolenku v inej krajine na území Európy. Najčastejšie si opýtaní respondenti doprajú týždenný pobyt (50 %), 30 % sa chystá vycestovať na dva týždne.

Respondenti, ktorí plánujú letnú dovolenku, si ju začínajú pripravovať prevažne pol roka dopredu (34 %), niektorí potom tri mesiace dopredu (30 %) alebo jeden mesiac dopredu (20 %). 10 % Slovákov sa rado rozhoduje spontánne alebo na poslednú chvíľu. Všeobecne, teda bez ohľadu na to, kam sa tento rok chystajú, majú slovenskí respondenti najviac v obľube letné dovolenky pri mori (46 %) – s týmto typom odpočinku sympatizujú viac ženy (54 %) než muži (38 %). Menšie množstvo respondentov potom preferuje turistiku v horách (20 %) alebo poznávacie zájazdy (19 %). Športovo-aktívnemu campu dáva prednosť len 4 % opýtaných.

Väčšinou chcú Slováci cestovať autom (58 %), ale často taktiež letecky (43 %). Svoju dovolenku podnikne 60 % cestujúcich na vlastnú päsť, tretina potom plánuje ísť s cestovnou kanceláriou (33 %).

utorok 18. júna 2019

Trend: Inteligentné okuliare

Rozšírená realita v skladoch pomáha pripraviť tovar presnejšie, produktívnejšie a efektívnejšie. Používateľsky jednoduchá a intuitívna, hands-free príprava zabezpečuje pozitívny zážitok a zamestnanci ju tiež oceňujú. DHL je jednou z prvých spoločností na svete, ktorá vo svojich skladoch a strediskách začne používať najnovšiu generáciu Glass Enterprise Edition (inteligentné okuliare).

Testovanie v DHL Supply Chain začalo v roku 2015 a dodatočné testovanie prebieha v USA, Európe a Spojenom kráľovstve. DHL počas posledných rokov nasadzovala túto technológiu krok za krokom a dnes používa vision picking – prípravu tovaru s podporou rozšírenej reality – vo väčšine geografických oblastí. Inteligentné okuliare sa používajú v strediskách nákladnej dopravy v Bruseli (Belgicko) a na letisku v Los Angeles (USA). Ďalšie rozmiestnenie je plánované na amerických letiskách v New Yorku, Cincinnati a Chicagu. „S pomocou príslušného softvéru to už nebude iba o čítaní čiarových kódov, lokalizovaní produktov a zobrazovaní lokácií; v budúcnosti bude možné s pomocou inteligentných okuliarov identifikovať aj komplexné objekty. Očakávame, že to povedie k ďalšiemu zvyšovaniu produktivity, z čoho budú rovnako ťažiť naši zamestnanci i naši zákazníci“, vysvetľuje Markus Voss.

Zlepšenia najnovšej generácie inteligentných okuliarov zahŕňajú dlhšiu výdrž batérie, dvakrát rýchlejší  procesor aj kratšie časy nabíjania. Zariadenie je podľa výrobcu tiež oveľa pevnejšie. Zdokonaĺovanie sa vykonáva so zreteľom na priemyselné využívanie v intralogistike. „Tieto okuliare a iné nositeľné zariadenia, napríklad prstencové skenery či inteligentné hodinky, sa už využívajú v mnohých našich skladoch. Hoci sú tieto zariadenia popri robotoch, dronoch, autonómnych vozidlách a iných technológiách len jednou zo súčastí digitalizačnej stratégie DHL Supply Chain, veľmi ma teší pozitívna spätná väzba od kolegov, ktorí s týmito zariadeniami pracujú na dennej báze. Obsluha je intuitívna, ruky sú voľné na prípravu tovaru a vizuálna podpora pomáha rýchlej lokalizácii tovaru a jeho triedeniu do určených prepraviek. Naši kolegovia sú dokonale vybavení pre zabezpečenie rýchleho pickingu”, dodáva M. Voss.

EU: Podiel žien v politike rastie

Ženy obsadili v rámci 28 krajín Európskej únie (EÚ) v roku 2018 tretinu miest v národných parlamentoch. V roku 2003 ich bola len pätina. Na Slovensku ženy vlani tiež zaujali v parlamente a vláde zhruba 20 percent miest. Vyplýva to z údajov Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie.

„Muži v politike naprieč európskymi krajinami výrazne dominujú. Žiadna z krajín EÚ nemá viac žien v parlamente či vláde než mužov. Príkladom v rodovej rovnosti v politike je Švédsko, kde je podiel žien v parlamente na úrovni 47 %", povedala analytička Lenka Buchláková s tým, že ženám sa darí aj vo Fínsku (polovica parlamentu), Belgicku a Španielsku (40 percent). Naopak, najmenej ich je v Maďarsku (13) a na Malte (15). Slovensko sa v tejto štatistike zaradilo ku krajinám s najnižším podielom žien v politike, teda v národnom parlamente a vláde. „Pozitívne ale je, že za posledných 10 rokov podiel žien vo verejnom živote a politike narastá", doplnila analytička, podľa ktorej o tom svedčí aj zvolenie prvej prezidentky v ére samostatnosti SR, Zuzany Čaputovej, ktorá sa v sobotu ujala úradu. V súčasnosti má tak ženu prezidentku 12 krajín sveta, v celej histórii ich bolo 70.

V roku 2018 boli na čele vlády v rámci EÚ len 3 ženy (11-percentný podiel), v roku 2003 nebola žiadna. Počas posledných 15 rokoch však podiel žien na čele vlád nepresiahol úroveň 14 percent. V rovnakom období teda nikdy neboli na čele vlády viac ako štyri ženy. Podiel žien vo vláde vzrástol v rámci EÚ z 23 percent v roku 2003 na 30 percent v roku 2018. Na čele je podľa Eurostatu okrem Švédska aj Francúzsko (49 percent), Holandsko (42) a Dánsko (41). Na opačnom konci rebríčka je Maďarsko (sedem), Malta (12), Cyprus, Taliansko a Poľsko (všetky 17).

Dovolenka 2019: Reklamácia zájazdu

Nový zákon o zájazdoch, ktorý je účinný od začiatku tohto roka, bol vytvorený za účelom vyššej ochrany spotrebiteľa. Dotkol sa napríklad reklamácií a spôsobu ich vybavenia. 

Proces v oblasti reklamácií a spôsobu ich vybavenia  Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) momentálne dolaďuje s úradom dohľadu, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Oproti predchádzajúcemu zneniu zákona je cestovná kancelária povinná štvrťročne predkladať účtovnú závierku, ktorá slúži na preverenie plnenia podmienok pre prípad úpadku cestovnej kancelárie. Všetky cestovné kancelárie, ktoré si splnili zákonnú povinnosť, sú už uvedené na webovej stránke SOI.
Na Slovensku je v súčasnosti podľa SACKA 1.681 subjektov, ktoré majú živnostenské oprávnenie podnikať v oblasti cestovného ruchu. A podľa informácií z poisťovní je poistených približne 450 z nich. Aj poisťovne evidujú nárast cestovných kancelárií, ktoré si splnili zákonnú povinnosť.

Podľa novej právnej úpravy každý subjekt, ktorý bude mať záujem ponúkať služby cestovného ruchu, spĺňajúce definičné kritériá zájazdov, prípadne spojených cestovných služieb, bude povinný vykonávať tieto činnosti iba v postavení cestovnej kancelárie a výlučne na základe živnostenského oprávnenia. V zákone je tiež definovaný nový pojem "spojené služby cestovného ruchu". Zároveň je povinnosťou každej cestovnej kancelárie mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku vo forme poistenia alebo bankovej záruky v dostatočnej výške. Aby boli v prípade jej úpadku uspokojené všetky nároky cestujúcich.

pondelok 17. júna 2019

Novinka: Centrum právnej pomoci spúšťa Call centrum

Občania sa môžu obrátiť so svojimi problémami na Centrum právnej pomoci už aj prostredníctvom „klientskej linky" s číslom 0650 105 100. V call centre CPP so sídlom v Leviciach bude na „klientskej linke“ k dispozícii 9 pracovníkov vrátane supervízora, a to každý pracovný deň od 8.00 do 18.00 hod.

Vybudovanie call centra bolo pre CPP už dlhšie prioritou a rozbehnutý projekt sa konečne podarilo pretaviť aj do reálnej podoby. Zuzana Kubovičová, riaditeľka CPP: „Zamestnanci CPP za uplynulých päť mesiacov vybavili 54.546 telefonátov od občanov. Som rada, že call centrum prispeje k zníženiu záťaže zamestnancov CPP pri vybavovaní klientov najmä s požiadavkou na právnu pomoc súvisiacu s osobným bankrotom.“ 
Nový informačný systém centra nahradí nevyhovujúce existujúce riešenie a zmodernizuje tieto informačné služby Centra právnej pomoci tak, aby sa pomoc pre osoby v materiálnej núdzi alebo pre osoby, ktoré čelia bankrotu, zefektívnila. Prostredníctvom call centra bude CPP poskytovať občanom informácie o osobnom bankrote, informácie o civilnom práve, informácie pre advokátov vo veci vyúčtovania trov a ďalšie dôležité informácie. Klientom rovnako poskytne možnosť objednať sa na konzultáciu a získať informácie o aktuálnom stave ich žiadosti.

Upozorňujeme: Škodlivé tonery

Neoriginálne tonerové kazety do tlačiarní môžu predstavovať zdravotné riziko. Testy v Nemecku preukázali, že pri vysokých teplotách vznikajúcich pri tlači uvoľňujú do ovzdušia omnoho väčšie množstvo toxických látok, než dovoľujú predpísané normy. 

Nemecké skúšobné laboratórium Fraunhofer Wilhelm-Klauditza-Institute (WKI) testovalo štyri rôzne značky neoriginálnych tonerových kaziet pôvodom z Číny, ktoré sa bežne dovážajú do krajín Európskej únie.[1] Pri všetkých vzorkách bolo zistené prekročenie emisného limitu karcinogénnych látok.[2] Súčasne obsahovali jedovatý spomaľovač horenia Deka-BDE, ktorého používanie je v Európe zakázané už od roku 2008.[3] Hoci distribútori deklarujú neškodnosť čínskych neoriginálnych tonerov, zákazníci by sa mali pri výbere riadiť certifikátmi bezpečnosti. „U originálnych tonerov je zdravotná aj technická neškodnosť garantovaná. Renomovaní výrobcovia tlačiarní alebo kopírok toto dokladujú bezpečnostnými dokumentmi pre príslušné tonery a atramenty“, uvádza Petr Hnilička. Neoriginálne tonery väčšinou pochádzajú z Číny. Okrem zdravotných rizík prinášajú aj ďalšie, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu tlače a tiež samotných zariadení. Pri ich použití môže dôjsť k poškodeniu zariadenia alebo k nedokonalej tlači. Pri tlači fotografií za použitia neoriginálnych atramentov môže dôjsť k problémom s vernosťou farieb a stálosťou fotografie.

Finančná úspora pri nákupe neoriginálnych tonerov môže byť nakoniec tiež veľmi neistá. Podľa dlhodobých štatistík je u lacných náplní výťažnosť natoľko znížená, že pri celkovej prevádzke tlačiarne dochádza dokonca k rastu celkových nákladov. Ako uvádza Petr Hnilička, nie je výnimkou, že nepotlačia deklarované množstvo stránok. V prípade poškodenia tlačiarne použitím neoriginálneho tonera môže mať zákazník u prevažnej väčšiny výrobcov tlačiarní problémy s prípadnou reklamáciou. Horšia je taktiež nákladová bilancia pre celú spoločnosť. Neoriginálne tonery sú väčšinou exportované od čínskych výrobcov a neexistuje pre nich žiaden systém zberu, ako je tomu v prípade originálnych produktov. Prázdne obaly končia na skládkach a škodlivé látky, ktoré sa z nich uvoľňujú, kontaminujú životné prostredie, ako potvrdzujú nedávne testy. Celý postup je v rozpore s takzvaným balíčkom cirkulárnej ekonomiky, ktorým chce Európska únia zvýšiť úroveň recyklácie a sprísniť pravidlá pre spaľovanie a skládky. V Českej republike inšpekcia životného prostredia už začala v prípade neoriginálnych kaziet kontroly.

[1] Fraunhofer WKI – Emission Test of Clone Toner Cartridges.
[2] V prípade styrénu o 53%, pri ultrajemných časticiach o 60% a u prchavých látok dokonca o 130%. Styrén je spájaný s výskytom leukémie, ultrajemné častice a prchavé látky zase s mozgovou mŕtvicou, infarktom a poškodením pečene.
[3] Press

Dovolenka 2019: Pôžička alebo šetrenie?

Viac ako polovica (52 %) Slovákov šetrí na dovolenku niekoľko mesiacov, aj celý rok. Iba necelá pätina (17 %) financuje svoje dovolenky spolu s bežnými výdavkami. Z prieskumu pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) tiež vyplýva, že viac ako štvrtina (28 %) Slovákov na dovolenku necestuje a len minimum (iba 3 %) si peniaze na dovolenku požičiava.

Pôžičky na dovolenku si berú predovšetkým ľudia vo veku medzi 25 až 34 rokmi so základným vzdelaním. Rovnakou mierou si Slováci na dovolenku požičiavajú vo finančných inštitúciách a od rodiny či priateľov. Na dovolenku najmenej cestujú dôchodcovia a ľudia so základným vzdelaním. Spolu s bežnými výdavkami zvládnu dovolenku financovať predovšetkým osoby samostatne zárobkovo činné, vysokoškoláci a obyvatelia Trnavského kraja. „Podobne ako napríklad na darčeky si Slováci príliš často nepožičiavajú ani na dovolenku. Pokiaľ nemajú našetrené, alebo nemôžu dovolenku financovať s bežnými výdavkami svojej domácnosti, nikam nejdú. Na druhej strane sa ukazuje, že na dovolenku si požičiavajú napríklad ľudia žijúci z dávok sociálnej podpory, ktorí si najčastejšie vezmú pôžičku v nejakej nebankovej inštitúcii", uviedla Jaroslava Palendalová. 

Zadĺženým ľuďom banky často odmietajú poskytnúť pôžičku, a v takom prípade si takmer štvrtina Slovákov (23 %) požičiava v nebankových inštitúciách. Spravidla pritom ide o mladých ľudí, ktorí majú základné vzdelanie a pracovnú zmluvu na čas určitý, prípadne sú nezamestnaní. Absolútna väčšina Slovákov (77 %) by si v prípade odmietnutia bankou peniaze v nebankovej inštitúcii nepožičala. Podľa Palendalovej ľuďom s ďalšími záväzkam alebo nedostatočnými príjmami banky úver neposkytnú, takže sa obracajú na nebankové inštitúcie. Títo dlžníci by si však mali veľmi dobre rozmyslieť, či peniaze požičané napríklad na dovolenku budú schopní spolu so svojimi ďalšími záväzkami splácať.

piatok 14. júna 2019

Trend: Platby kartami a mobilom

Aj keď stále veľa ľudí dôveruje hotovosti, skúsení dovolenkári cestujú s platobnými kartami. Okrem úspory času pri cestách do zahraničia tak majú nepretržitý prístup k financiám. Ktoré karty a pri akých transakciách sa oplatí v zahraničí používať? 

Na dovolenke by sme mali pamätať na jedno pravidlo – platiť počas dovolenky kreditnou kartou a hotovosť vyberať debetnou kartou. Podľa VÚB v letných mesiacoch vzrastie počet denne realizovaných transakcií v zahraničí o 9 %. Slováci len počas leta v priemere denne zaplatia kartami v zahraničí takmer 59.000-krát. Počas minuloročného leta Slováci minuli v zahraničí podľa očakávania najviac na hotely a ubytovanie, a to takmer o 45 % viac oproti celoročnému priemeru. Zaujímavejšie je, že hneď za hotelmi platili až o 38 % viac v baroch a na diskotékach a až potom v autopožičovniach a na čerpacích staniciach. Kreditné karty prispievajú k väčšej pohode na dovolenke, keďže pri požičaní auta, pri objavovaní nových športových možností či pri rezerváciách hotelov je často štandardne požadovanou zárukou. Dokonca aj v prípade neoprávnenej či neautorizovanej platby, ktorú dovolenkári zistia, o peniaze neprídu. Oznámia to banke a tá prípadnú reklamáciu vyrieši za nich.

Banky však idú ešte ďalej a do popredia sa dostávajú platby mobilom. Podľa Poštovej banky čoraz častejšie si Slováci zvykli používať bezkontaktné platby svojím mobilným telefónom. Môžu tak platiť jednoducho, pohodlne a bezpečne na všetkých bezkontaktných platobných termináloch aj bez toho, aby mali pri sebe peňaženku či platobnú kartu. Okrem rýchlosti a jednoduchosti je veľmi dôležitým atribútom tejto služby bezpečnosť platieb. Pri platbe sa s nikým nezdieľa číslo platobnej karty. Výhodou je aj to, že keďže v mobile sa nenachádzajú údaje o karte, v prípade straty telefónu nie je potrebné blokovať fyzickú platobnú kartu. Na dovolenke míňame najmä za jedlo, ubytovanie a benzín. Najviac utrácame u našich susedov, z prímorských krajín vedie Chorvátsko a nasleduje Taliansko. Zo správania Slovákov vidno, že od vyberania peňazí z bankomatu sa odkláňajú a viac dôverujú plateniu v obchodoch kartou. Chorvátsko zostáva stále najobľúbenejšou dovolenkovou prímorskou destináciou Slovákov. Dokazujú to aj dáta banky, podľa ktorých v Chorvátsku Slováci minú výrazne viac ako v iných prímorských letoviskách. Klienti banky si vlani od júna do septembra vybrali z bankomatu alebo zaplatili kartou sumu prevyšujúcu milión eur. Z toho väčšinu, takmer 790.000, zaplatili dovolenkári kartou, zvyšok vyberali ako hotovosť z bankomatu.

Technológie: Pri starostlivosti o seniorov áno, pri správe financií nie?

Nový prieskum ukazuje, či sme ochotní vpustiť nové prevratné technológie do svojich životov a prečo firmy aj štát musia lepšie vysvetľovať možnosti ich využitia aj dopady na náš život. 

Disruptívne technológie ako umelá inteligencia, internet vecí a blockchain čoraz väčší mierou ovplyvňujú všetko od zdravia a životného štýlu po správu financií. Podľa prieskumu VMware sú spotrebitelia vo Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku (v auguste a septembri 2018 na reprezentatívnej vzorke spotrebiteľov vo Veľkej Británii > 2000, Francúzsku > 1000 a Nemecku > 2000) ochotní vpustiť si nové technológie do svojich životov, pretože veria príležitostiam, ktoré prinášajú. Ľudia všeobecne vítajú perspektívu, že nové technológie zlepšia zdravie a kvalitu života. Takmer tri štvrtiny (71%) opýtaných by technike zverili monitorovanie stavu postarších príbuzných, ktoré im umožní žiť dlhšie doma. Respondenti vo veku nad 55 rokov sú takýmto riešením naklonení najviac (74%), čo naznačuje, že sa staršia generácia domnieva, že sa o budúcnosť ich rodiny - a možno aj ich vlastné kvalitu života - lepšie postarajú iné než ľudské ruky. Takmer polovica ľudí (47%) by navyše súhlasila s tým, aby mal ich ošetrujúci lekár prístup k presným údajom o ich každodennom živote (pitie alkoholu, fyzická aktivita, diéta a stravovacie návyky), aby dokázal lepšie poradiť, ako zlepšovať zdravotný stav.

V ostrom protiklade je zistenie, že ak ide o naše peňaženky, chceme si zachovať podstatne väčšiu mieru kontroly. Len o málo viac než štvrtina respondentov (26%) by bolo ochotných zveriť správu svojich financií technike, aj keby bolo výsledkom efektívnejšie sporenia. Len 7% by zverilo správu svojich financií umelej inteligencii, aj keby to znamenalo rýchlejšie nasporiť prostriedky na obstaranie bývania. Hoci by sme ochotne verili svojmu lekárovi dáta o našom zdravotnom stave, 65% ľudí znepokojuje predstava, že by ich banka mala prístup k úplným a presným informáciám o ich každodennom živote, vrátane nákupných zvyklostí, stravovacích návykov, dochádzanie a cestovanie, aj keby to znamenalo lepšiu správu ich finančných prostriedkov.

Prieskum ukázal, že hoci sme skutočne ochotní prijať technickejšiu a inovatívnejšiu budúcnosť, polovica obyvateľov Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka nemá o nových technológiách dostatočné informácie. Napríklad 45% spotrebiteľov sa mylne domnieva, že AI "je robot". Ľudia dúfajú, že firmy aj štát budú šíriť osvetu o nových disruptívnych technológiách, ich využití a dopadoch na naše životy. Viac ako polovica (53%) respondentov očakáva, že im firmy pomôžu lepšie porozumieť novým technológiám a ich prínosom. Takmer dve tretiny (64%) respondentov však nemajú dojem, že firmy a stať dostatočne informujú o tom, aké technológie a ako užívajú. Väčšina respondentov (53%) sa domnieva, že technológia ako umelá inteligencia, internet vecí a blockchain už dnes umožňujú kvalitnejšie a zaujímavejšie interakciu s firmami, s ktorými vstupujú do kontaktu. Prínosy technológií ako AI, IoT a blockchain pre budovanie vzťahov so zákazníkmi a posilňovanie vernosti značke sú zrejmé.

Eliška Jirovský komentuje výsledky prieskumu: „Európske dejiny sú dejinami inovácií a ako náš výskum ukazuje, ľudia sú stále ochotní vpúšťať inovácie a nové digitálne technológie do svojich životov, ak to zlepší kvalitu ich života. Blížime sa k novej digitálnej hranici z hľadiska možností technológií. Úlohou pre štátny a súkromný sektor je využiť túto príležitosť a zavádzať inovácie, ktoré pozdvihnú kvalitu ich služieb, zaujmú zákazníkov a posilní konkurencieschopnosť. To možno dosiahnuť jedine vybudovaním digitálnych základov, na ktorých budú stáť aplikácie, služby a skúsenosti, ktoré menia svet. Takto firmy môžu ponúknuť to najlepšie, čo je dnes k dispozícii a podporiť zajtrajšie inovácie."

Dovolenka 2019: Cenový vývoj v obľúbených dovolenkových destináciách

Pri návštevách cudzích krajín je potrebné brať do úvahy aj rozdielne výšky cenových hladín a vývoj inflácie. Aktuálne cenové porovnanie pripravila Poštová banka. 

V Chorvátsku je priemerná cenová hladina približne o -3 % nižšia ako u nás, ceny samotných potravín a nápojov sú ale naopak vyššie. Bulharsko patrí medzi najlacnejšie krajiny únie a v priemere sú tam tovary a služby o -30 % lacnejšie ako u nás. Aj Turecko je lacnejšou krajinou ako Slovensko a to priemerne o -23 %. Spomedzi krajín V4 patríme medzi krajiny s najvyššou cenovou úrovňou. V ČR sú ceny zhruba rovnaké ako u nás, v Maďarsku sú ale nižšie v priemere o desatinu a v Poľsku až o pätinu. V mnohých obľúbených dovolenkových destináciách sú ale ceny výrazne vyššie ako u nás. V Grécku, Portugalsku, či v Slovinsku sú ceny v porovnaní s nami vyššie zhruba o pätinu, v Španielsku o tretinu, v Taliansku až takmer o polovicu a vo Francúzsku dokonca o 57 %. Vyšší rast spotrebiteľských cien nás tiež môže nemilo prekvapiť a ceny v hoteloch či reštauráciách môžu byť výrazne vyššie, než na aké sme boli zvyknutí napríklad vlani. Nielen Slovensko, ale aj ostatné európske krajiny dosahujú teraz vyššiu infláciu ako tomu bolo minulý rok. Rast cien v krajinách EÚ ale nie je výrazný a v priemere za celú úniu sa ceny aktuálne medziročne zvýšili o 1,9 %. V Chorvátsku medziročná inflácia aktuálne dosahuje len 0,8 %, takže je výrazne nižšia ako u nás (2,4 %). V Bulharsku je ale rast cien výraznejší, na úrovni „až“ 3,1 % a v susedných krajinách sa pohybuje od 2,1 % v Poľsku do 3,9 % v Maďarsku. V obľúbených európskych dovolenkových destináciách akými sú Taliansko, Španielsko, Grécko či Francúzsko sa cenový rast hýbe v rozpätí 1 % až 2 %. V krajinách mimo únie je však cenový rast často oveľa výraznejší. Inflácia dovolenke v Turecku príliš nepraje, keďže ceny v obchodoch sú tam totiž aktuálne až o 20 % vyššie ako vlani. Na dvojciferných hodnotách sa inflácia pohybuje aj v Egypte a v Tunisku dosahuje úroveň 7,5 %.

Kde môže byť dovolenka drahšia a kde lacnejšia? V niektorých obľúbených dovolenkových destináciách sa z pohľadu inflačného vývoja musíme pripraviť na vyššie ceny v obchodoch ako vlani. Cenový rast v európskych krajinách ale nie je nijako výrazný, a teda ho na dovolenke až tak nepocítime a ceny budú zhruba rovnaké ako vlani. V krajinách mimo únie (Turecko, Tunisko, Egypt) je ale oveľa výraznejší a inflácia často dosahuje aj dvojciferné hodnoty. Takže sumy na cenovkách v obchodoch či reštauráciách môžu byť citeľne vyššie ako počas minuloročnej letnej sezóny. V niektorých krajinách, ako napríklad v Turecku či Tunisku, bude ale silnejšie euro slovenským dovolenkárom kompenzovať vyššie ceny spôsobené infláciou. Dovolenka v Egypte bude pre našincov ale tento rok menej výhodná ako vlani, keďže ju do istej miery môže predražiť slabšie euro aj vyššia inflácia.

Ani vývoj cien ropy nám tohtoročnú dovolenku v porovnaní s tou vlaňajšou príliš nepredraží. Zatiaľčo vlani sme v takomto období „plakali“ pri tankovaní na benzínkach, tak tento rok sme si už na drahý benzín takpovediac zvykli. Ceny ropy Brent sa totiž podobne ako vlani pohybujú v okolí 70 – dolárovej hranice. Vlani pred dovolenkovou sezónou však boli takéto ceny pre nás šokujúce, keďže ropa bola medziročne drahšia až o takmer 50 %. Podobne ako ceny ropy, tak aj ceny na čerpacích staniciach sú teraz podobné ako pred rokom. Za liter motorovej nafty a 95 oktánového benzínu zaplatíme v priemere o 0,9 % viac ako vlani a benzín 98 oktánový nás vychádza len o 0,5 % drahšie. V porovnaní s obdobím spred 2 rokov je však ropa výrazne drahšia, nakoľko ešte na jar 2017 sa jej cena pohybovala len v okolí úrovne 50 USD za barel. Drahšie palivá sa premietajú aj do vyšších cestovných nákladov. A to nielen pri tankovaní na benzínkach, ale podpisujú sa aj pod zdražovanie dopravných služieb vrátane leteckej prepravy. Okrem toho platí, že drahšia ropa sa premieta aj do zdražovania potravín a v podstate všetkých tovarov a služieb, keďže tie treba nielen vyrobiť, ale aj prepraviť k zákazníkom.

štvrtok 13. júna 2019

IT: Ženy stále neláka

V rámci 28 krajín Európskej únie bolo vlani 1,3 milióna študentov informačných a telekomunikačných technológií (IKT). Z toho len 17 % bolo žien. Celkovo je v Európskej únii len 27 % žien zamestnaných v IKT, pričom iba pätina z nich zastáva manažérsku funkciu. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat bolo vlani na čele fintech spoločností len 11 % žien.

Podľa analytičky Lenky Buchlákovej až 90 % zo všetkých inovatívnych začínajúcich podnikov v rámci Európskej únie (EÚ) založili muži. Tzv. startupy v rukách žien získavajú o 23 % menej finančných prostriedkov cez venture, teda rizikový kapitál, ako muži. Napríklad Bulharsko má najvyšší podiel žien v IT oblasti (35 %), a to vďaka kombinácii vládnych politík a miestnych iniciatív, ktoré lákajú ženy k štúdiu technologických odborov. 

Na Slovensku je len 11 % žien, ktoré študujú IT odbor, či už bakalárske, alebo magisterské štúdium. Ak by sa podarilo prilákať do IT sektora viac ľudí, vrátane žien, naštartovalo by to viac aj ekonomický rast v EÚ, pričom by sa mohlo do roku 2050 vytvoriť o 1,2 milióna pracovných miest viac. Hrubý domáci produkt by vďaka tomu mohol dovtedy stúpnuť o 820 miliárd eur. Do roku 2020 pri zachovaní súčasného stavu bude chýbať v EÚ zhruba pol milióna IT špecialistov. Podľa Štatistického úradu SR pracovalo v 1. kvartáli tohto roka v odbore informácie a komunikácia takmer 70.000 ľudí. Ešte v roku 2010 bolo na Slovensku necelých 40.000 IT špecialistov. Počet ľudí v IKT sektore sa síce zvyšuje, ale požiadavky trhu sú čoraz väčšie, nakoľko sa mnohé oblasti nášho života viac digitalizujú, preto aj Slovensko pociťuje nedostatok IT špecialistov. Štatistický úrad uvádza, že v 1. kvartáli 2019 bol priemerný plat v oblasti informácie a komunikácia na úrovni 1.886 eur, čo je jeden z najvyšších priemerných platov na Slovensku.

Podľa prieskumu OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) viac ako polovica žien v IT sektore v EÚi má menej ako 35 rokov, približne tretina má vek od 35 do 50 rokov a len 12 % žien je vo veku 51 až 70 rokov. Muži v rámci krajín OECD, kam patrí aj Slovensko, zarábajú od 3 do 27 % viac ako ženy v IT sektore. Čo sa týka iných sektorov, rozdiely v platoch sú od 2 do 28 % v neprospech žien. Zhruba 67 % ľudí zamestnaných v IT sektore má vyššie odborné vzdelanie či vysokú školu, len okolo 30 % má len strednú školu. Vyššie vzdelanie má viac mužov (73 %) ako žien (66 %).

Novinka: Nový druh hada

Medzinárodný tím na čele s vedcami z Univerzity Komenského v Bratislave objavil po 17 rokoch nový druh hada rozšíreného v Turecku, Azerbajdžane, Arménsku, Gruzínsku, Iraku, Iráne a Rusku, vrátane malej oblasti zasahujúcej aj do Európy.

Analýzou genetických aj morfologických údajov vedci zistili, že užovka sarmatská (Elaphe sauromates - na oboch fotografiách) v skutočnosti zahŕňa aj ďalší druh, ktorý nazvali podľa starobylého kráľovstva Urartu – Elaphe urartica. Opis nového druhu užovky bol publikovaný vo vedeckom časopise PeerJ. Podľa hlavných autorov štúdie Daniela Jablonskeho a Davida Jandzíka z Univerzity Komenského je mimoriadne náročné túto užovku objaviť v prírode. Navyše sa vyskytuje v oblasti, ktorá je geopoliticky pomerne komplikovaná. Aj preto si zber materiálu pre štúdiu vyžiadal celkovo 17 rokov a širokú medzinárodnú spoluprácu. Nový druh je na základe vonkajších znakov veľmi podobný užovke sarmatskej. Až analýza DNA odhalila, že ide o sesterský a tzv. kryptický, čiže skrytý, druh. „Objav dokazuje, že aj oblasť alebo skupina živočíchov pomerne dobre prebádaná môže potenciálne skrývať prekvapivé objavy, ak sa výskum realizuje trpezlivo a s využitím kombinácie metód. V tomto prípade štatistických, genetických aj morfologických a v širokej medzinárodnej spolupráci“, nazdáva sa Daniel Jablonski.

Nový druh hada patrí medzi veľké užovky známeho rodu Elaphe, ktorý je tiež veľmi populárnym medzi chovateľmi teráriových zvierat. Objav nového druhu a analýza jeho biogeografie je dôležitým krokom k poznaniu formovania a vývoja organizmov žijúcich v Európe a Ázii. „Nález je pre nás aj akýmsi zavŕšením osobnej cesty od nadšených milovníkov a niekdajších chovateľov užoviek rodu Elaphe až k nálezu a vedeckému opisu nového druhu“, prezradil David Jandzík.

Kráľovstvo Urartu, na ktoré história viac než na tisícročie zabudla, prekvitalo v dobe železnej (9. až 6. storočí p. n. l.) v oblasti dnešnej Arménskej vysočiny v okolí jazera Van v Turecku, kde sa vyskytuje aj nový druh užovky. Meno zvolili autori vedeckého opisu z úcty k pôvodnému menu užovky sarmatskej. Jej názov odkazuje na Sarmatov, konfederáciu kočovných kmeňov, ktorí obývali podobné územie severne od Čierneho mora ako užovka sarmatská.

Dovolenka 2019: Vplyv kurzového vývoja

Letná dovolenková sezóna už klope na dvere. V ktorých krajinách nám kurzový vývoj predraží a v ktorých zlacní tohtoročnú dovolenku? Odpovede prináša analýza Poštovej banky. 

Najobľúbenejšou destináciou Slovákov je hneď po domovine Chorvátsko. Pozitívnou správou pre našincov je, že kurz eura voči chorvátskej kune je aktuálne takmer totožný s úrovňou, aká bola v rovnakom období vlaňajška. Čiže kurzový vývoj nám dovolenku v Chorvátsku tento rok nepredraží, ale na druhej strane ani nezlacní. Rovnako ako pred rokom by sme mohli zaplatiť aj v obľúbenom Bulharsku. Aspoň z pohľadu kurzového vývoja. Z hľadiska vývoja mien je situácia pre našincov podstatne priaznivejšia v krajinách ako Turecko a Tunisko. Spoločná európska mena bola v máji v porovnaní s minuloročným májom voči tureckej líre silnejšia až o takmer tretinu. Z hľadiska kurzového vývoja je tak Turecko ideálnou dovolenkovou destináciou. V prípade tuniského dinára je euro medziročne silnejšie o vyše 12 %. Za rovnaký objem peňazí by sme si tak v týchto krajinách mohli v súčasnosti dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb. Rovnako aj ceny za ubytovanie v hotelových rezortoch by tak hlavne v prípade Turecka mohli byť pre našincov atraktívnejšie. Menej priaznivá je ale situácia pre dovolenkujúcich v Egypte, keďže naša mena je voči egyptskej libre zhruba o desatinu slabšia ako pred rokom. 

Zatiaľčo pred rokom bolo pre našincov výhodnou dovolenkovou destináciou aj Rusko, tak tento rok tomu už tak úplne nie je. Euro je totiž voči ruskému rubľu v porovnaní s vlaňajškom mierne slabšie o -1,4 %. Rusko síce nepatrí medzi „TOP destinácie“ Slovákov, na atraktivite však postupne získava. O niečo bližšie to však za predĺženým víkendom máme do Veľkej Británie. Ani voči britskej libre si však euro neviedlo najlepšie a medziročne mierne stratilo -0,9 %. Z dlhodobejšieho hľadiska je ale situácia pre našu menu priaznivejšia. Rozhodnutie o vystúpení Británie z EÚ „padlo“ takmer pred 3 rokmi (jún 2016) a brexit sa odvtedy podpísal pod oslabovanie libry. Európska mena je aktuálne až o 12 % silnejšia ako pred referendom o brexite. Euru sa darí aj voči menám nášho regiónu. 

Zhodnotenie eura voči okolitým menám síce nie je výrazné, ale aj tak tento kurzový vývoj našincov poteší. Okrem toho to môžu pozitívne vnímať aj obyvatelia prihraničných oblastí, ktorí k susedom radi vycestujú na nákupy. Naša mena je totiž medziročne silnejšia voči maďarskému forintu o 2,6 %, voči českej korune o 0,5 % a oproti poľskému zlotému si pripísala len nepatrných 0,2 %. Najnepriaznivejší vývoj zaznamenalo euro voči americkému doláru, oproti ktorému je v súčasnosti o vyše -5 % slabšie ako vlani. Euru v porovnaní s jeho americkým náprotivkom nepraje hlavne roztváranie nožníc medzi menovou politikou Európskej centrálnej banky a amerického Fed-u, nakoľko v Eueópskej únii sa hlavná úroková sadzba stále drží na nulovej úrovni, zatiaľ čo Fed sadzbu postupne zvyšuje (aktuálne je v pásme 2,25 – 2,50 %). Ruku k dielu pridáva aj neistota ohľadom brexitu či spomaľovania globálnej ekonomiky. 


streda 12. júna 2019

SR: 21 miliónov eur pre poľnohospodárov

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) začala od utorka do 10. júla prijímať žiadosti poľnohospodárov o kompenzáciu strát za sucho v roku 2017. Poľnohospodári môžu okrem toho požiadať aj o štátnu pomoc na platby poistného v poľnohospodárskej výrobe. 

Oprávnenými žiadateľmi sú podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v rámci podporného opatrenia "Sucho 2017" tí, ktorým sa pre extrémne sucho v roku 2017 znížila priemerná ročná produkcia poľnohospodárskych výrobkov viac ako o 30 %. Zároveň oprávnenými žiadateľmi sú podniky, ktoré predložili podklady pre vypracovanie vládou schváleného materiálu 19. decembra 2018. Kompenzácia straty bude od 35 % do 90 %, a to v závislosti od toho, či žiadateľ využíval v tomto období závlahový systém, či si poistil svoju výrobu alebo príjem minimálne na polovicu a či pôsobí v oblastiach s prírodnými obmedzeniami. Tí, ktorí sa chovali zodpovedne, získajú viac. Celkovo je určených na vyplatenie na toto opatrenie 17 miliónov eur. Pritom platí špeciálna výnimka: ak sa žiadateľ stal podnikom v ťažkostiach v dôsledku sucha v 2017, zostáva oprávneným žiadateľom, čo pri iných opatreniach neplatí. Zároveň PPA znížila administratívnu záťaž. Ak si totiž žiadateľ súbežne so žiadosťou o dotáciu "Sucho 2017" podáva aj žiadosť o dotáciu v rámci opatrenia "Poistné", postačuje, aby originály požadovaných potvrdení predkladal len k jednej žiadosti.

Cieľom opatrenia "Poistné", na ktoré vyplatí PPA celkovo 4 milióny eur, je podporiť mikro-, malé a stredné podniky pôsobiace v rastlinnej a v živočíšnej prvovýrobe formou úhrady platby poistného. Poľnohospodári môžu požiadať o preplatenie oprávnených nákladov a výdavky na platby poistného, ktoré kryje straty spôsobené prírodnými katastrofami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, výskytom chorôb zvierat alebo škodcov rastlín a vplyvom chránených zvierat," vysvetlil Kožuch. V rámci podporného opatrenia "Poistné" je žiadateľom refundované poistné do výšky 65 %, ktoré uhradia v období odo dňa podania žiadosti do 30. septembra 2019. Do tohto opatrenia sa už nebudú môcť zapojiť tí, ktorí požiadali o podporu na poistenie úrody pre rok 2019 v zmysle nariadenia vlády SR číslo 83 z roku 2017 o podmienkach poskytovania podpory v rámci spoločnej organizácie trhu s vínom. Takíto žiadatelia nie sú oprávnenými žiadateľmi na poskytnutie dotácie v rámci opatrenia "Poistné".