utorok 15. októbra 2019

Potraviny: Stopy po pesticídoch

Na základe kontrolných testov na zvyšky pesticídov viac ako polovica slovenských potravín neobsahovala žiadne stopy po pesticídoch. Nevyhoveli necelé 2 % potravín. Najviac pesticídov zistili potravinoví inšpektori v čínskom goji. 

Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR bolo v roku 2018 na prítomnosť zvyškov pesticídov testovaných 482 vzoriek čerstvého, mrazeného alebo inak spracovaného ovocia a zeleniny, obilia a výrobkov z obilia, masla a slepačích vajec, detskej a dojčenskej výživy. V 267 vzorkách (55,4 %) odhalili testy jeden alebo viac druhov zvyškov pesticídov. Vo väčšine prípadov išlo o minimálne dávky, ktoré sa pohybovali pod povolenými množstvami. Maximálne limity pre pesticídy prekročilo 10 vzoriek (2,1 %). Problematickým z hľadiska zdravia spotrebiteľov sú podľa agrorezortu nálezy viacerých zvyškov pesticídov v potravinách z dôvodu ich možného synergického toxického účinku. Najväčší „kokteil" pesticídov zložený až zo 16 rôznych druhov látok bol nameraný vo vzorkách goji (kustovnici čínskej) z Číny. Zvyšných 215 vzoriek (44,6 %) neobsahovalo žiadne stopy po pesticídoch. Pozitívnou správou podľa agrorezortu je, že v prípade slovenských potravín nenamerali testy žiadne zvyšky pesticídov v 55,4 % prípadov. Pozitívny výsledok priniesli podľa MPRV kontroly detskej a dojčenskej výživy. Ani jedna z testovaných vzoriek nebola kontaminovaná zvyškami pesticídov.

Výsledky testov tiež podľa MPRV ukázali, že u niektorých produktov je problematické zistiť, odkiaľ vôbec pochádzajú. Kontroly podstúpilo 101 vzoriek z domácej produkcie, 241 vzoriek z krajín EÚ a 129 z tretích krajín. V 11 prípadoch bola krajina pôvodu utajená. Kompetencie v oblasti kontroly zvyškov pesticídov v potravinách sú rozdelené medzi rezort zdravotníctva a agrorezort tak, že kontrolu detskej a dojčenskej výživy zabezpečuje Úrad verejného zdravotníctva SR a ostatných potravín Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Potraviny od slovenských pestovateľov a spracovateľov je možné skontrolovať ešte pred tým, ako sú vôbec distribuované do obchodov. V prípade dovážaných produktov sú inšpektori odkázaní na odber vzoriek z distribučných skladov alebo priamo z predajní, kde už do kontaktu s potravinami prichádzajú spotrebitelia. 

Aktuálne: Svetový deň bielej palice

Svetový deň bielej palice 15. októbra pripomenie vodičom na Slovensku v 50 mestách a na 55 priechodoch pre chodcov, ako sa správať k nevidiacim. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) bude zisťovať, ako vodiči reagujú na to, keď dá nevidiaci bielou palicou signál, že chce prejsť cez vozovku.

Desiaty ročník dopravno-preventívnej akcie pri príležitosti Svetového dňa bielej palice organizuje ÚNSS v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru SR. Zameriavajú sa najmä na zvýšenie bezpečnosti tých účastníkov cestnej premávky, ktorí sa pohybujú s bielou palicou. Spolu s mestskou políciou si bude ÚNSS všímať nedostatočne označené výkopy, autá či reklamné pútače umiestnené napríklad na umelých vodiacich líniách, varovných či signálnych pásoch, ktoré nevidiacim a slabozrakým pomáhajú orientovať sa po verejných priestranstvách.

Zoznam spolupracujúcich miest, konkrétnych priechodov pre chodcov a čas konania sa akcie sú k dispozícii na internetovej stránke unss.sk v sekcii Novinky.

pondelok 14. októbra 2019

Štúdium: V zahraničí láka aj Slovákov

O štúdium v zahraničí sa podľa prieskumu education.cz. zaujíma väčšina slovenských stredoškolákov. Za najväčšie prekážky považujú nedostatok financií, štúdium v cudzom jazyku aj skutočnosť, že by sa na dlhý čas odlúčili od rodiny a priateľov.

Do prieskumu sa zapojili takmer tri stovky slovenských študentov. O štúdium v zahraničí premýšľalo  vyše 85 % z nich, pričom väčšina bude tento školský rok končiť na strednej škole. Viac než 30 % respondentov uviedlo, že sú v treťom ročníku, ale aj tí už často uvažujú o štúdiu za hranicami svojej rodnej krajiny. „Ak sa študenti začnú pripravovať na prijímacie konanie na zahraničnú univerzitu už v nižšom ročníku strednej školy, majú oveľa väčšiu šancu uspieť. Predovšetkým na prestížnych univerzitách ako je Oxford, Cambridge, alebo univerzitách z Ivy League v USA", dodal Tomáš Jízdný. Dôležitým faktorom pri prijímacích skúškach na zahraničnú univerzitu sú určite dobré známky, dôležité je však tiež mať mimoškolské záujmy a aktivity. Na prestížnych univerzitách totiž dbajú aj o to, čomu sa študent venuje mimo školy. Je dobré, ak sa záujemca venuje napríklad charite, hre na hudobný nástroj, alebo športu. 

Takmer polovica (49,8 %) opýtaných študentov by rada študovala vo Veľkej Británii, nasleduje USA (18,3 %). Študenti uvažujú aj o susedných krajinách, kde sú veľmi priaznivé podmienky pre štúdium. Nemecké aj rakúske univerzity ponúkajú veľa odborov v angličtine. Slovenskí študenti majú už tradične záujem aj o české univerzity. Študenti zo Slovenska nemajú o štúdiu v zahraničí dostatok informácií. Celkom 10 % študentov uviedlo, že ako prekážku v ceste za zahraničným titulom vidia svoj strach. Niektorí tiež uviedli, že majú o tejto oblasti všeobecne nedostatočné informácie.

Trend: Multicloudové prostredie

Keď ide o využívanie cloudu, firmy (a to najmä tie malé a stredne veľké) sa stále viac spoliehajú na doporučenia a skúsenosti poskytovateľov riadených služieb. Tí síce pri výbere vhodného riešenia hrajú stále väčšiu rolu, ale konečné rozhodnutie je aj tak na majiteľoch firmy, ktorých záujmy často bývajú v rozpore s dôrazom poskytovateľov na jednoduchosť riešenia.

Majitelia požadujú rýchle zlepšenie firemných výsledkov a chcú, aby sa investícia do cloudu prejavila vyššou efektivitou a produktivitou práce. Tento tlak často vedie k tomu, že spolupracujú s viacerými poskytovateľmi cloudových riešení. Podľa správy IDC navzdory viacerým problémom, ktoré to môže spôsobiť, vyše 70 % spoločností využíva niekoľko cloudových prostredí súčasne. Hlavným dôvodom na používanie viacerých cloudových prostredí v minulosti bývala neistá spoľahlivosť cloudu, čo je pochopiteľné, pretože každá firma sa chce vyhnúť strate dát a prestojom. Doba však pokročila a dnes organizácie multicloudové prostredia volia najmä kvôli nutnosti používať rôzne funkcie od rôznych poskytovateľov a tiež kvôli rozmiestneniu svojich pobočiek a  poskytovateľov cloudových riešení. Z pohľadu poskytovateľov riadených služieb to znamená ďalšie komplikácie pri migrácii na cloud a pri správe. Nielenže musia fungovať ako súčasť tímov svojich zákazníkov a stanoviť a realizovať jasnú stratégiu prechodu na cloud, ale tiež majú za úlohu optimalizovať sieťovú architektúru a udržať na uzde celkové náklady na vlastníctvo. Aby jednotlivé prostredia dokázali posúdiť s ohľadom na konkrétne ciele svojich zákazníkov, poskytovatelia riadených služieb musia tiež mať dokonalý prehľad o rôznych cloudových riešeniach a modeloch. Hlavnou výzvou pri riadení týchto prostredí je minimalizovať ich duplicitu. Súbežné používanie viacerých riešení často znamená, že niektoré ich funkcie sa vzájomne prekrývajú, čo so sebou nesie vykonávanie duplicitných úloh a časovo náročnú správu. 

Na využitie všetkých predností multicloudového prostredia musia mať poskytovatelia riadených služieb zavedené nástroje umožňujúce jednoduchý a efektívny presun pracovných úloh medzi cloudovými riešeniami. Petr Koudelka upozorňuje, že s tým, ako sa rozvíjajú služby a softvér, musia títo poskytovatelia, pokiaľ je to možné, byť o krok dopredu. To znamená osvojiť si nové schopnosti a zaistiť, aby súčasné procesy a pracovné postupy platili aj v novom pracovnom prostredí ich zákazníkov. Medzi najväčšie oriešky, ktorým poskytovatelia riadených služieb musia v súvislosti s multicloudovým prostredím venovať pozornosť, zrejme budú aj naďalej patriť správa a integrácia. Poskytovatelia musia spoločne s koncovými zákazníkmi priebežne sledovať a vyhodnocovať aktuálny stav. Každý poskytovateľ, ktorý pre svojich zákazníkov chce z multicloudovej architektúry vyťažiť maximum, musí najskôr získať dôkladný prehľad o tom, čo to multicloud vlastne je, ako funguje a ako ovplyvní zákazníkovu súčasnú IT infraštruktúru. V tejto súvislosti sa jednoducho zabúda na sieť, ktorá organizáciu udržuje v chode. 

Zatiaľčo firmy svoju pozornosť presúvajú smerom ku zvýšeniu efektivity, produktivity a tržieb, poskytovatelia riadených služieb musia zaistiť, aby ich zákazníci nezabúdali ani na kľúčové súčasti svojej IT infraštruktúry. Práve tu hrá sieť tak dôležitú rolu a pomáha využívať prednosti cloudu.
Zavedenie cloudových sietí poskytovateľom riadených služieb umožňuje v úzkej spolupráci s organizáciami centralizovať správu prístupu a v reálnom čase analyzovať slabé články siete a následne minimalizovať zraniteľnosti a zaistiť nepretržitú prevádzkyschopnosť siete.

EU: Európsky týždeň odborných zručností

Európsky týždeň odborných zručností sa v roku 2019 uskutoční v Helsinkách od 14. do 18. októbra. Aj tento štvrtý ročník bude naďalej podporovať ľudí všetkých vekových skupín, aby vďaka odbornému vzdelávaniu a príprave (OVP) „objavili svoje talenty“.

Okrem podujatí organizovaných počas týždňa v Helsinkách sa už naplánovalo a počas celého roka sa uskutoční vyše 1.000 činností a podujatí na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni v celej Európe i mimo nej. Všetky zainteresované strany sa zišli, aby zdôraznili prínos OVP, predstavili príležitosti a podporili vzdelávaciu cestu, ktorá má potenciál zmeniť život mladých aj starších ľudí. 

Takmer 80 % mladých absolventov OVP si nájde prácu čoskoro po ukončení štúdia. Z tohto dôvodu sa Európsky týždeň odborných zručností zameriava na zvýšenie príťažlivosti odborného vzdelávania a prípravy zdôrazňovaním excelentnosti a kvality. Okrem toho podporuje zvyšovanie informovanosti o početných možnostiach, ktoré ponúka odborné vzdelávanie a príprava. 

Od roku 2018:
- takmer 80 % mladých absolventov OVP si nájde prácu čoskoro po ukončení štúdia;
- miera nezamestnanosti mladých ľudí je na rekordne nízkej úrovni (15,2 %);
- 22 % ľudí v Európe sa považuje za „nízkokvalifikovaných“;
- 48 % študentov sa zúčastňuje na OVP;
- 11 % dospelých v Európe sa zúčastňuje na vzdelávaní dospelých;
- 72 % spoločností poskytuje svojim zamestnancom možnosti odbornej prípravy (2015);
- 49 % zamestnancov sa zúčastňuje na odbornej príprave súvisiacej so zamestnaním (2015).

Počas Európskeho týždňa odborných zručností sa každoročne oceňujú jednotlivci, organizácie a iniciatívy prostredníctvom cien za excelentnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Ceny sú koncipované tak, aby zdôrazňovali kvalitu odborného vzdelávania a prípravy (OVP), zabezpečili viditeľnosť pre víťazov, motivovali účastníkov a podporili rozvoj sietí a nových kariérnych príležitostí.

piatok 11. októbra 2019

Aktuálne: Svetový deň obezity

Miera nadváhy a obezity narastá na celom svete a ani jednej krajine sa zatiaľ nepodarilo zvrátiť epidémiu obezity. Ide žiaľ o jav, ktorý sa neobmedzuje len na dospelých. Potvrdila to tiež správa OECD o ekonomickom vplyve obezity s alarmujúcim pohľadom vplyvu obezity na deti.

Kvalita života príliš veľkého množstva ľudí je dnes negatívne ovplyvnená obezitou. Svetová federácia obezity žiada, aby sa prevencia, liečba a zvládanie obezity zahrnuli ako súčasť základných zdravotníckych služieb do univerzálneho zdravotného pokrytia a správa OECD predstavuje silný dôvod, aby vlády krajín OECD uprednostnili preventívne balíky. Čo je tiež mimoriadne znepokojivé, je hospodársky vplyv obezity. Krajiny OECD v súčasnosti vynakladajú 8,4 % svojich rozpočtov na zdravotníctvo na liečbu chorôb súvisiacich s obezitou. A toto číslo bude naďalej rásť! Zaťaženie zdravotných systémov je neudržateľné a správa je silným dôvodom na zásahy zamerané na celú populáciu (napríklad zobrazovanie výživových informácií o potravinách a jedálnych lístkoch), pričom sa zároveň uznáva, že v systéme zdravotníctva obezitu možno riešiť. Svetová federácia obezity uznáva obezitu ako chorobu a podporuje komplexný prístup od prevencie k manažmentu a od jednotlivca k celej spoločnosti.

Na Slovensku trpí nadváhou takmer 40 % a obezitou vyše 25 % populácie. Rovnako alarmujúco narastá počet detí a dospievajúcich s nadváhou a obezitou. Podľa dostupných informácií sú súčasní 18-roční chlapci asi o 9 centimetrov vyšší a o 7,7 kg ťažší ako ich rovesníci v roku 1951. Dievčatá sú na tom lepšie, sú síce vyššie o 5 centimetrov ako ich rovesníčky v roku 1951, ale hmotnosť sa u nich výrazne nezmenila. Nepriaznivý trend u detí potvrdzuje aj porovnanie výskytu nadmernej hmotnosti a obezity za roky 2001 a 2011. Výskyt obezity v tomto období sa zdvojnásobil, v súčasnosti dosahuje u 10-12 ročných chlapcov 10 %, a u 7-12 ročných dievčat 8,5 %. Podiel nadmernej hmotnosti vrátane obezity vzrástol u 10-12 ročných chlapcov na 25 %, u 16-18 ročných dievčat na 13 %. Nepriaznivé zistenia sa prejavujú na náraste chronických neprenosných ochorení, nadváha zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb o 34 %, obezita až o 104 %. Nadváha a obezita spôsobujú aj ďalšie závažné zdravotné ťažkosti, sú aj jednou z príčin diabetu 2. typu, podieľajú sa na vzniku aterosklerózy, zvyšujú riziko vzniku nádorov, zaťažujú kĺby, spôsobujú psychické a ďalšie problémy.
Účinným spôsobom ako predísť neželanému nárastu hmotnosti je podľa odborníkov dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu, predovšetkým vyvážený príjem a výdaj energie a pravidelný pohyb. K základným pravidlám zdravej výživy patrí uprednostňovanie ovocia, zeleniny, jedál s vlákninou, celozrnného pečiva a obmedzenie, alebo úplné vylúčenie údenín, vyprážaných, mastných a ťažkých jedál.

EU: Porušovanie pravidiel aj na Slovensku

Európska komisia pravidelne podniká právne kroky voči členským štátom za nesplnenie ich povinností podľa právnych predpisov Európskej únie (EÚ). Cieľom jej rozhodnutí je zabezpečiť riadne uplatňovanie právnych predpisov EÚ v prospech občanov a podnikov. Komisia súčasne oznámila uzatvorenie 120 prípadov, v ktorých sa riešili problémy s dotknutými členskými štátmi bez toho, aby musela ďalej konať.

V oblasti zosúladenia vnútroštátnych právnych predpisov so smernicou EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA 2011/92/EÚ), ktorá zabezpečuje, aby sa vplyv verejných a súkromných projektov na životné prostredie posudzoval pred ich schválením, Európska komisia upozorňuje Slovensko na nedostatky týkajúce sa najmä včasnosti rozhodnutí, možných konfliktov záujmov, ako aj na nedostatok účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

Euróspka komisia ďalej oznámila uzatvorenie súdneho konania o neplnení povinnosti Slovenskej republiky pri skládkach odpadov. Podľa uznesenia Súdneho dvora zaplatilo Slovensko paušálnu pokutu vo výške 1.000.000 EUR, aby sa v budúcnosti účinne zabránilo opakovaniu podobných porušení právnych predpisov EÚ. Podľa dôkazov predložených slovenskými orgánmi boli už všetky časti skládky odpadov Považský Chlmec uzavreté v súlade so  smernicou o skládkach odpadov. Smernice zároveň ustanovuje požiadavky na postupy uzavretia skládky a postupy následnej starostlivosti. Keďže Slovensko do 27. decembra 2018 neplnilo svoje povinnosti, muselo tiež zaplatiť dennú pokutu v celkovej výške 885.000 EUR.

Zároveň sa Európska komisia rozhodla vyslať na Slovensko odôvodnené stanovisko, v ktorom vyzýva na dodržiavanie pravidiel EÚ o rovnosti. Na Slovensku je stále neúmerný podiel rómskych detí umiestňovaný v špeciálnych školách alebo triedach pre deti s mentálnym postihnutím a existujú aj rôzne spôsoby marginalizácie v bežnom vzdelávaní tým, že sa rómske deti zaraďujú do samostatných tried či škôl iba pre Rómov. V nadväznosti na výzvu zaslanú v apríli 2015 prijalo Slovensko niekoľko opatrení na vyriešenie tohto problému. Po dôkladnom vyhodnotení opatrení a sledovaní situácie na mieste Európska komisia dospela k záveru, že ešte nie sú dostatočné. Slovensko má teraz dva mesiace na to, aby reagovalo a podniklo príslušné kroky; v opačnom prípade sa Európska komisia môže rozhodnúť postúpiť záležitosť Súdnemu dvoru EÚ.

Výzva: Centrum ochrany kritickej infraštruktúry

Znížiť škody zapríčinené incidentami na kritickej infraštruktúre (KI), zvýšiť schopnosť reagovať na možné hrozby z pohľadu bezpečnosti, ale aj dosiahnuť kompatibilitu krízových riešení s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) je cieľom národného projektu Centrum ochrany kritickej infraštruktúry a podpora činností v oblasti krízového riadenia Slovenskej republiky. 

Centrum ochrany kritickej infraštruktúry, ktoré bude mapovať jednotlivé prvky kritickej infraštruktúry na Slovensku, vytvorí väzby medzi prvkami kritickej infraštruktúry v gescii ministerstva hospodárstva a jednotlivých prevádzkovateľov takejto infraštruktúry, akými sú elektrárne, plynárne, distribučné spoločnosti s cieľom minimalizovať škody, ktoré môžu vzniknúť ako následok incidentov na kritickej infraštruktúre. Zlepšiť prevenciu a zvýšiť schopnosť reagovať na incidenty majú aj v rámci projektu pripravované modely na simuláciu a vyhodnotenie hrozieb, služba včasného varovania, či metodická podpora a vzdelávanie v oblasti bezpečnej prevádzky jednotlivých prvkov KI. Medzi svetovo najznámejšie krízové situácie patrí napríklad blackout v Taliansku, kedy šestnásťhodinový výpadok elektrickej energie v roku 2003 zasiahol 56 miliónov obyvateľov, či vo Venezuele, kde tento rok vypadla elektrická energia na sedem dní a ochromila fungovanie 23 štátov.

Národný projekt Centrum ochrany kritickej infraštruktúry a podpora činností v oblasti krízového riadenia Slovenskej republiky v gescii MH SR je vypracovaný v kontexte Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a v súlade s Koncepciou kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015-2020 schválenou vládou SR. Ministerstvo hospodárstva SR realizuje uvedený národný projekt v rámci prioritnej osi 7 operačného programu Integrovaná infraštruktúra, špecifický cieľ 7.9 Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti. Celková hodnota nenávratného finančného príspevku predstavuje sumu 20.039.242,79 EUR. Vyzvanie na projekt s dĺžkou trvania 24 mesiacov a alokáciou 20 miliónov EUR uverejnil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Dátum uzávierky vyzvania je 6.12.2019.

štvrtok 10. októbra 2019

Umelá inteligencia: Pre takmer polovicu spotrebiteľov sú to roboty

Spotrebitelia čoraz väčšej miere využívajú v bežnom živote moderné digitálne technológie, zároveň však žiadajú lepšiu osvetu. Domnievajú sa, že by firmy aj štátne inštitúcie mali poúčať verejnosť o inováciách ako umelá inteligencia, blockchain či internet vecí. 

Viacerí ešte celkom nepochopili skutočné prínosy technológií - rad ľudí si pod umelou inteligenciou predstaví filmového robota, nie supervýkonné výpočtové systémy, ktoré sú súčasťou nových služieb a atraktívnejších používateľských skúseností. Podľa prieskumu medzi britskými, francúzskymi a nemeckými spotrebiteľmi spoločnosti VMware sa technológie stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života 46% ľudí, ktorí v nich vidia prínos. Napríklad 53% opýtaných si uvedomuje prínos formou lepšej zákazníckej skúsenosti v interakcii s bankami, obchodmi alebo lekári. Takmer tri štvrtiny (71 %) dôverujú týmto novým technológiám natoľko, že by im zverili domáce monitorovanie zdravotného stavu seniorov. Spotrebitelia tiež verí, že nové technológie majú potenciál pomôcť riešiť problémy životného prostredia, napríklad bojovať proti klimatickým zmenám (50 %).

Nástup prevratných technológií však sprevádza problém bezpečnosti a dôvery. Čo sa týka nových služieb a údajov o používateľoch, ktoré zhromažďujú, viac ako dve tretiny (68 %) opýtaných nevie, kto k nim má skutočne prístup. A 66 % je znepokojených, že by ich banka mala prístup k úplným a presným informáciám o ich každodennom živote, vrátane nákupných zvyklostí, stravovacích návykov a cestovanie, aj keby to umožnilo lepšie spravovať ich financie. Obavy môžu čiastočne prameniť z neznalosti, kedy 50 % opýtaných pripúšťa, že nemá dostatok informácií o technológiách ako umelá inteligencia (AI), internet vecí alebo blockchain. Napríklad 45 % spotrebiteľov sa mylne domnieva, že AI je robot. Väčšina respondentov očakáva, že im štát (50 %) a firmy (53 %) pomôžu lepšie porozumieť novým technológiám, a to lepšie osvetou a väčšou transparentnosťou.

Prieskum sa uskutočnil v auguste a septembri 2018 na reprezentatívnej vzorke spotrebiteľov vo Veľkej Británii (> 2000), Francúzsku (> 1000) a Nemecku (> 2000). 

Svetový deň duševného zdravia: V prevencii samovrážd je potrebné spraviť viac

Každých 40 sekúnd zomrie v dôsledku samovraždy jeden človek. Na Slovensku ukončilo minulý rok život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. Ukončiť svoj život sa rozhodli najmä ľudia vo veku 50 až 59 rokov, ale aj štyri deti do 15 rokov. Tohtoročný Svetový deň duševného zdravia (10. október) má upozorniť práve na skutočnosť, že aj samovraždám je možné predchádzať. 

Podľa štatistík a dostupných zdravotníckych informácií vo väčšine krajín páchajú muži samovraždy častejšie ako ženy. Najrizikovejšími skupinami sú starší ľudia (nad 60 rokov) a mladí vo veku od 15 rokov. Pri samovražedných pokusoch dominovali na Slovensku v minulom roku rodinné problémy (41,3%), ale dôvodom boli aj vnútorné osobné konflikty a existenčné problémy, či školské problémy v prípade detí a mladistvých. S tohtoročnou kampaňou Svetového dňa duševného zdravia sa spája aj projekt obnovenej Linky dôvery Nezábudka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie s odbornou garanciou SPsS. Ide o bezplatnú, anonymnú, 24-hodinovú linku, kde môže ktokoľvek a kedykoľvek dostať pomoc od profesionálov v prípade psychickej krízy alebo konzultácie akýchkoľvek problémov spojených s duševným zdravím. Odborníci poskytujú na čísle 0800 800 566 emočnú podporu v psychickej kríze, pomoc pri orientácii v ťažkej životnej situácii, informácie, ktoré môžu pomôcť nájsť východisko a kontakty na odborníkov a zariadenia z oblasti psychiatrie. 

NEZABÚDAJME, že:
- o duševné zdravie sa treba starať;
- každý jeden život je dôležitý;
- nikto v ťažkej životnej situácii, ktorá ho vedie k samovražedným myšlienkam, na Slovensku nie je sám;
- hovoriť o samovražde nie je tabu, naopak môže liečiť;
- samovražda nie je osobným zlyhaním a ani jasným signálom duševného ochorenia. 

Depresívna porucha je štatisticky najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Ide o psychickú poruchu, ktorá je dobre liečiteľná, hoci sa môže opakovať. Mnoho pacientov sa však, žiaľ, nelieči či nevyhľadá lekára včas. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. V mnohých prípadoch je depresia maskovaná, pacient sa odvoláva len na fyzické ťažkosti. Medzi obvyklé symptómy depresie patrí depresívna nálada, smútok, únava a znížená aktivita, strata záujmov a radosti, úzkosť, podráždenosť, poruchy spánku, bolesti alebo nepríjemné pocity v rozličných častiach tela.

Duševné ochorenia sú zľahčované, pritom duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné. Do balíka duševného zdravia sa zaraďuje emočná, psychická a spoločenská pohoda. Chrániť si duševné zdravie je však možné len vtedy, ak sa budeme oň starať, rovnako ako to robíme v prípade telesného zdravia a ak sa objavia ťažkosti, nebojme sa požiadať o pomoc, tak ako to robíme pri telesných ochoreniach.

           

EU: Ochrana oznamovateľov

Rada ministrov Európskej únie (EÚ) prijala smernicu o ochrane oznamovateľov na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v Luxemburgu. Smernica má zaručiť vysokú úroveň ochrany oznamovateľov tým, že sa zavedú bezpečné kanály podávania správ v rámci konkrétnej organizácie, ako aj vo vzťahu k verejným orgánom, pričom sa stanovia normy platné v celej EÚ. 

Smernica bude chrániť oznamovateľov pred prepustením, preradením na nižšiu pozíciu a inými formami odvetných opatrení. Od vnútroštátnych orgánov sa bude vyžadovať, aby informovali občanov a poskytli orgánom verejnej moci odbornú prípravu o tom, ako postupovať v prípade oznamovateľov. Věra Jourová, komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť: „Oznamovatelia by nemali byť trestaní za to, že robia správnu vec. Naše nové celoeurópske pravidlá zabezpečia, aby mohli bezpečne podávať správy o porušeniach práva EÚ v mnohých oblastiach. Oznamovatelia môžu byť kľúčovými zdrojmi investigatívnych novinárov. Preto ich ochrana podporuje aj slobodu médií. Vyzývam členské štáty, aby bezodkladne zaviedli nové pravidlá.“

Smernica o ochrane oznamovateľov sa vzťahuje na mnohé oblasti práva EÚ, od boja proti praniu špinavých peňazí cez ochranu údajov, ochranu finančných záujmov Európskej únie, bezpečnosť potravín a výrobkov, verejné zdravie, ochranu životného prostredia až po jadrovú bezpečnosť. Keď bude smernica uverejnená v Úradnom vestníku EÚ, účinnosť nadobudne 20 dní po uverejnení. Od nadobudnutia účinnosti smernice budú mať členské štáty 2 roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.

streda 9. októbra 2019

Novinka: 365-dňová diaľničná známka

Od februára budúceho roku budú môcť vodiči využiť na Slovensku nový typ diaľničnej známky. K existujúcej ročnej, mesačnej a desaťdňovej pribudne aj známka platná 365 dní. Jej cena bude stanovená rovnako ako pri ročnej známke na 50 eur a platiť bude od polnoci prvého dňa zakúpenia. 

Dodatočná, 365-dňová diaľničná známka je určená predovšetkým pre ľudí, ktorí si kúpia auto v priebehu roka a chystajú sa intenzívne využívať diaľnice a rýchlostné cesty. Vodiči, ktorí sa rozhodnú využiť ročnú kalendárnu známku budú mať aj naďalej možnosť využívať ju trinásť mesiacov s jednoducho zapamätateľným dátumom, kedy si ju treba obnoviť. Ministerstvo dopravy a výstavby SR zároveň upozorňuje, aby vodiči pri nákupe nového typu známky vždy uvádzali svoje kontaktné údaje. Iba tak môžu byť v budúcnosti automaticky upozornení, že sa im končí jej platnosť a pomôže im to vyhnúť sa pokute.

V roku 2019 si prvýkrát od spustenia elektronickej diaľničnej známky viac ako polovica vodičov kúpila diaľničnú známku elektronicky a nie na pumpách. To je jeden zo základných predpokladov, aby ľudia korektne vyplnili svoje kontaktné údaje a boli automaticky upozornení na blížiaci sa koniec jej platnosti.

Upozorňujeme: Podvody v podnikaní

Podnikanie je čoraz viac poznačené podvodmi, s ktorými pomáhajú aj technológie. Páchatelia majú premyslený takmer každý detail. Vydávajú sa za konkrétnych odberateľov, aby sa mohli bez zaplatenia dostať k tovaru. Také niečo sa deje nielen na Slovensku, ale podobné skúsenosti majú aj v Česku, Maďarsku či Rumunsku.

Spoločnosť Euler Hermes zaznamenala v viacero prípadov so spoločnými znakmi. Podvodníci sa často snažia využiť dobré meno existujúcich firiem v zahraničí, a tak oklamať dodávateľov. Napríklad falošný odberateľ prebral meno francúzskej firmy a tovar si objednal s doručením na ním určenú adresu. Tento „vynaliezavý podnikateľ“ dokonca vytvoril vierohodnú webovú stránku, na základe ktorej si slovenský dodávateľ myslel, že je všetko v poriadku a tovar dodal. Lenže po dátume splatnosti faktúry prišiel na to, že išlo o falošného odberateľa, ktorý ho podviedol. Alebo ďalším prípadom bolo, že podvodník volal v mene klienta Euler Hermes odberateľovi, aby mu oznámil zmenu bankového účtu, na ktorý má platbu uhradiť. „Už pred rokom sme upozorňovali na falošných odberateľov, no počet týchto prípadov, žiaľ, rastie naďalej. Rovnako aj počet iných typov podvodov spojených s obchodovaním medzi firmami. Pravdepodobne sa stanú jedným z top rizík podnikania v blízkej budúcnosti. Žiaden z týchto podvodov nie je identický, každý je iný, preto treba byť naozaj opatrný", odporúča Peter Mucina.

Podvodníkom pomáhajú aj nové technológie. Vo svete nedávno rezonovala téma využitia umelého, počítačom vytvoreného hlasu, identického s hlasom riaditeľa jednej britskej spoločnosti, ktorý volal svojmu podriadenému, aby previedol viac ako 240.000 USD (218.599 eur) na účet v Maďarsku. Softvér bol dokonca schopný nielen imitovať samotný hlas, ale dokonca tonalitu, intonáciu a akcent.
„Buďte opatrní, aby ste nenaleteli falošným odberateľom. Existuje niekoľko varovných znakov. Objaví sa nový odberateľ, ktorý zrazu požaduje viacero objednávok, objednáva vo veľkých množstvách, akceptuje vyššiu cenu za tovar. Indikátorom môže byť tiež veľká geografická vzdialenosť alebo chýbajúca súvislosť medzi oblasťou podnikania dodávateľa a odberateľa. Podozrivou je aj náhla zmena adresy firmy, resp. adresy doručenia“, upozorňuje Mucina. Pri existujúcom odberateľovi odporúča overiť si objednávku u osoby, s ktorou sa už skôr na strane odberateľa komunikovalo, skontrolovať adresy dodania či emailovú a webovú adresu. Prospešné by tiež bolo prekontrolovať si objednávajúcu osobu aj predmet objednávky. Zvláštne môže byť, ak predchádzajúce objednávky boli totožné a nová objednávka je na úplne iný tovar. V prípade nového odberateľa je zas prospešné prekontrolovať jeho pravosť - cez obchodný register a vyhľadávače na internete a rovnako tak správnosť webovej stránky alebo emailovej adresy.

Aktuálne: O bezpečnostných incidentoch sa mlčí

Podľa prieskum spoločnosti Kaspersky až 67 % priemyselných spoločností nehlási kyberbezpečnostné incidenty zodpovedným regulačným orgánom. Konať v súlade so stanovenými pravidlami a štandardmi je pre dnešné priemyselné spoločnosti nevyhnutnosťou a zároveň aj hnacou silou investícií. 

Vo svete, kde kyberzločinci využívajú sofistikované útoky na to, aby prenikli do priemyselných spoločností, je dnes o to dôležitejšie aplikovať komplexné kyberbezpečnostné pravidlá, ako aj dodržiavať stanovené predpisy. Od zavedenia všeobecného nariadenia na ochranu osobných údajov (GDPR) až po štandardy stanovené Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou (IEC) musia priemyselné spoločnosti dodržiavať viaceré požiadavky. Správa spoločnosti Kaspersky o stave priemyselnej kyberbezpečnosti však ukazuje, že veľa spoločností sa neriadi pravidlami reportovania incidentov. Respondenti uviedli, že viac než polovica (52 %) incidentov bola v rozpore s regulačnými požiadavkami, pričom v prípade kybernetického prieniku až 63 % z nich uvádza stratu dôvery zákazníkov ako hlavnú príčinu obáv firmy.

Okrem nahlasovania incidentov vyplývajú z prieskumu aj ďalšie zistenia. Firmy berú dodržiavanie predpisov veľmi vážne, pričom iba pätina (21 %) priemyselných spoločností pripúšťa, že v súčasnosti nedodržiava povinné priemyselné nariadenia. Dodržiavanie predpisov je z pohľadu financovania hlavným nástrojom v oblasti investičných stratégií do kyberbezpečnosti pre 55 % respondentov. Avšak toto zameranie sa na procesy by mohlo spoločnosti viesť k tomu, že nedávajú až taký dôraz na kvalitu kyberbezpečnostných riešení a nezohľadňujú skutočné hrozby – iba 28 % respondentov identifikovalo prehľad a poznatky o hrozbách ako kľúčovú hnaciu silu rozpočtu.

utorok 8. októbra 2019

Trend: Technológie na rozpoznávanie tváre

V roku 2017 predstavoval trh s technológiami na rozpoznávanie tváre 4 miliardy dolárov (3,643 miliardy eur). Predpokladá sa, že do roku 2022 narastie na 7,7 miliardy dolárov. Na raste sa budú podieľať najmä bezpečnostné a komerčné aplikácie. 

Francúzska vláda ohlásila začiatkom októbra svoj plán nasadiť nový program digitálnej totožnosti už v novembri 2019. Súčasťou programu Alicem bude rozpoznávanie tváre povinné pre všetkých občanov. Francúzsko by sa tak stalo prvou európskou krajinou, ktorá využíva technológie 'facial recognition' v štátnej správe. Krajina má vybudovanú sieť bezpečnostných monitorovacích centier, kde má rozdelené kompetencie pre jednotlivé bezpečnostné úrovne. Na vstup do systému vytvorila vláda aplikáciu, ktorú si občan stiahne. Digitálna totožnosť sa používateľovi vytvorí porovnaním pasovej fotografie a selfie videa, ktoré používateľ nahrá z viacerých uhlov a s rôznymi výrazmi tváre. 

Francúzsky orgán pre dohľad na ochranu osobných údajov je však toho názoru, že Alicem porušuje nariadenie GDPR vo viacerých bodoch, najmä v časti, kde je potrebný súhlas so zberom osobných údajov. Skupina na ochranu súkromia už podala žalobu proti vláde za to, že francúzski občania si novú digitálnu totožnosť budú môcť vytvoriť len prostredníctvom aplikácie pre systém Android. Rozpoznávanie tváre bude, navyše, jediným spôsobom overenia identity.
Aplikácia je v skúšobnej prevádzke už šesť mesiacov. Sprevádza ju príhoda, keď sa hekerovi podarilo získať prístup do vládnej aplikácie na zasielanie správ za necelú hodinu. 

Podľa Alison Slovakia je už v Ázii viacero krajín, ktoré prevádzkujú rozpoznávanie tváre ako súčasť štátnych služieb. Patrí sem Singapur, Čína aj India, kde sa na overenie totožnosti používa snímanie očnej dúhovky.
Rozpoznanie tváre (facial recognition) je spôsob, ako rozpoznať ľudskú tvár pomocou technológie. Systém využíva na mapovanie rysov tváre z fotografie alebo videa biometriu, porovnáva informácie s databázou známych tvárí a zisťuje zhodu. Technológia takto pomáhať overiť osobnú totožnosť a zároveň devastuje ochranu súkromia.

Novinka: Návod na oznamovanie zraniteľností

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT zverejnilo Návod na oznamovanie zraniteľností. Slúži ako pomôcka pre bezpečnostných výskumníkov, vývojárov softvéru, výrobcov hardvéru a zariadení, ale aj pre verejnosť. 

V návode sa uvádza podrobný postup a odporúčané kroky pri oznamovaní novoobjavených zraniteľností, ale aj postup pri oznamovaní už existujúcich zraniteľností nájdených na prevádzkovaných systémoch a službách. Návod je dostupný zadarmo na webovej stránke Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK CERT www.sk-cert.sk.

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT, zriadené na NBÚ 1. septembra 2019 transformáciou Národnej jednotky SK-CERT, je akreditovaným členom organizácie Trusted Introducer a zároveň aj členom v organizácii FIRST (Forum of Incident Response Security Teams) s globálnym členstvom 490 tímov z 92 štátov.

Trend: Rekordný predaj kolaboratívnych robotov zvyšuje dopyt po koncových nástrojoch

Podľa najnovšej správy World Robotics Report publikovanej IFR potvrdzuje 23% rast predaja kolaboratívnych robotov v roku 2018 silný dopyt po koncových nástrojoch (EOAT). V roku 2018 bolo predaných takmer 14.000 nových ramien kolaboratívnych robotov. 

Vôbec po prvý raz obsahuje správa World Robotics Report špeciálnu analýzu trhu kolaboratívnych robotov (cobotov). IFR správa zdôrazňuje, že jedným z kľúčových motorov rozšírenia cobotov budú inteligentné komponenty typu inteligentných uchopovačov s plug&play rozhraním a jednoduchým programovaním. Ak bude tento rast pokračovať rovnakým tempom, potom sa v priebehu troch rokov trh s cobotmi prakticky zdvojnásobí a bude predstavovať veľkú príležitosť pre dodávateľov koncových nástrojov.

V Českej republike bolo v roku 2018 predaných vyše 2.700 všetkých priemyselných robotov (vrátane cobotov), pričom ich hustota sa zvýšila zo 119 na 135 robotov na 10.000 pracovníkov. Na Slovensku vzrástla hustota využívaných robotov na 165 na 10.000 pracovníkov. Lídrami na globálnom trhu sú Singapur (s hustotou 831 robotov), Južní Kórea (774 robotov) a Nemecko (338 robotov). V roku 2018 bolo dodaných na globálny trh celkom 422.000 priemyselných robotov, teda o 6 % viac ako v roku 2017.

pondelok 7. októbra 2019

On-line: Digitálna inteligencia

Až 72 % mladých ľudí nevie, ako si nastaviť silné heslo na svoje on-line účty a priemerne len 14 % z nich vie, ako sa chrániť pred on-line hrozbami počas streamovania. To, že podozrivý mail treba ihneď zmazať a neotvárať, vedela len tretina študentov. 

Vzhľadom na slabé vedomosti mladých v testovaní ich digitálnej inteligencie a so zámerom edukovať a poukazovať na tieto riziká sa ČSOB rozhodla spustiť ďalší, v poradí tretí ročník projektu. Školy sa doň môžu zapojiť do 8. novembra 2019. Projekt má tri fázy. V prvej si môžu všetci na webe projektu bez ohľad nau na vek testovať svoje znalosti v oblasti digitálnej inteligencie. Dosiaľ tento test vyplnilo takmer 20.000 ľudí. Následne môžu žiaci a študenti zapojiť svoje školy do projektu testovania počas týždňa digitálnej inteligencie. Vlani túto možnosť aktívne využilo 349 tried a 4.382 študentov z celého Slovenska. Okrem vedomostí tak môžu získať aj vybavenie pre svoje počítačové učebne do svojich základných a stredných škôl. 

Tento rok od 15. októbra do 8. novembra pribudnú na stránke digitalnainteligencia.sk pre školy bezplatné študijné materiály, ktoré pripravia vyučujúcich a študentov na vedomostný test. V týždni od 11. do 16. novembra 2019 banka sprístupní on-line platformu, cez ktorú môžu študenti absolvovať test z oblasti internetovej bezpečnosti. 

Novinka: Detský svet vedy a techniky

Centrum voľného času v Šali otvorilo Detský svet vedy a techniky. V zrekonštruovaných priestoroch centra môžu teraz deti rozvíjať svoje záľuby a získavať nové poznatky aj zručnosti. 

Deti tu programujú vlastné hry, riadia robotov a vykonávajú mnoho ďalších činností, s ktorými by mal problém aj nejeden dospelý človek. K dispozícii tu majú nové materiálne a didaktické pomôcky, napríklad notebooky, lego, stavebnice a ďalšie.

Nápad vytvoriť Detský svet vedy a techniky sa začal realizovať minulý školský rok vďaka projektu, ktorý vyhlásila nadácia sporiteľne cez grant Mám na to s možnosťou získať 8.000 eur. Na získanie týchto finančných prostriedkov potrebovalo Centrum voľného času získať najväčší počet hlasov.

Trend: Investície podnikov do výskumu a vývoja

Novela Zákona o dani z príjmov motivuje spoločnosti viac investovať v oblasti výskumu a vývoja. Zvýšením hodnoty odpočtu sa odstránil jeden z výrazných faktorov, ktoré viaceré podniky podľa prieskumu Deloitte považovali za limitujúci.

Od roku 2019 si môžu firmy a podnikatelia uplatniť odpočet výdavkov spojených s činnosťou výskumu a vývoja vo výške 150 % a od roku 2020 dokonca 200%. Aktuálna nižšia miera podpory, ktorá firmám prináša úspory vo výške 21%, tak v roku 2020 stúpne a podniky budú môcť dosiahnuť úsporu až 42%. „Nakoľko výsledky každoročného prieskumu spoločnosti Deloitte Central Europe, ktorého cieľom je analýza súčasných trendov a identifikácia hlavných prekážok pri väčších investíciách do výskumu a vývoja potvrdili, že nízka miera podpory bola vyhodnotená ako jeden z najlimitujúcejších faktorov realizácie väčšieho objemu aktivít v oblasti výskumu a vývoja, k tejto zmene sme vyzývali už dlhšiu dobu“, vysvetli Martin Rybár. Až pre 87 % opýtaných v prieskume by bolo zvýšenie odpočtu motiváciou na jeho využitie, a čo je ešte dôležitejšie, až 66 % spoločností by na základe toho chcelo rozšíriť svoje aktivity v tejto oblasti.

Prenos uplatnenia tohto nároku bude možný počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, čím sa odpočet stáva dostupnejším aj pre začínajúce spoločnosti, ktoré v začiatkoch činnosť nemusia vykazovať dostatočný daňový základ. Odpočet je veľmi transparentným nástrojom podpory. Spoločnosť, ktorá splní zákonom stanovené podmienky, má automaticky na takúto podporu nárok, v praxi teda nepodlieha schvaľovaciemu procesu. Aj to sú pre spoločnosti motivujúce faktory. „Kým inovatívnosť ekonomiky je vo veľkej miere viazaná na výdavky na výskum a vývoj, úspech krajiny v inováciách nezávisí len od nich. Slovenské spoločnosti už čoskoro nebudú schopné zakladať svoju konkurenčnú výhodu len na lacnej pracovnej sile. Zatraktívnením tohto inštitútu dôležitou novelou zákona budú spoločnosti motivované ďalej rozširovať na Slovensku svoje výskumno-vývojové aktivity a vytvárať nové pracovné miesta pre vysokokvalifikovaných odborníkov“, uzavrel Rybár.

piatok 4. októbra 2019

Výročie: On-line predaj začal pred 25 rokmi

Predmetom prvej známej bezpečnej on-line transakcie bol Stingov sólový album Ten Summoner 's Tales. O štvrť storočie neskôr je vplyvom rozvoja elektronického obchodu všetko iné: spôsob nakupovania, cestovanie, stravovanie a dokonca riadenie podnikov. Spotrebitelia majú oveľa jednoduchší život. Aká budúcnosť však čaká elektronické obchodovanie?

1. Záleží nielen na tovare, ale aj na ideách: spotrebitelia budú venovať pozornosť nielen samotnému tovaru, ale aj hodnotám a víziám firiem, od ktorých nakupujú. Pre zákazníkov bude tiež dôležité, či svojimi nákupmi podporujú národné hospodárstvo, kultúru alebo miestne komunity. Globálne je reprezentantom takýchto postojov Generácia Z - 76% jej členov sa obáva vplyvu ľudstva na planétu, zatiaľ čo 60% z nich chce, aby ich práca ovplyvnila svet. Ich pohľad na svet ovplyvňuje aj ich nákupné preferencie.

2. Umelá inteligencia (AI), reálna skúsenosť: s rastúcim objemom spracovávaných dát vytvárajú algoritmy založené na AI rad ďalších príležitostí, a to aj v oblasti elektronického obchodovania. Už 78% značiek zaviedlo riešenie umelej inteligencie a virtuálnej reality, alebo tak plánujú urobiť do roku 2020 s cieľom skvalitniť obsluhu svojich zákazníkov. Výsledkom sú okrem iného personalizovaná odporúčanie produktov zobrazovaná na stránkach webového obchodu alebo v mailových newsletteroch. Virtuálna realita časom umožní elektronickým obchodom ponúkať možnosť vyskúšať oblečenie.

3. Predaj na sociálnych sieťach: spotrebitelia vychovávaní v ére on-line a mobilného obchodovanie majú vyššie nároky - chcú, aby ich firmy aktívne oslovovali tam, kde sa pohybujú oni. Moderné generácie spotrebiteľov trávia v priemere dve hodiny denne na sociálnych sieťach. Predaj na sociálnych sieťach však nespočíva len v reklamách na zľavové akcie alebo ponuke bazárového tovaru, ale aj v možnosti zakúpiť nové originálne tovaru priamo z týchto stránok. Pred nákupom v e-shopoch si štyria z desiatich používateľov overí vyhliadnuté tovar na sociálnych sieťach. Vzhľadom na rýchly rozvoj príležitostí propagácia produktov na sociálnych sieťach je ďalšia expanzia internetových obchodov do tejto oblasti len otázkou času.

4. Elektronické okno do sveta pre malé a stredné podniky: on-line obchod neustále ponúka neuveriteľné príležitosti na rozvoj malých a stredných podnikov. Tie však z nich neprofitujú naplno.  Podľa údajov PayPal majú cezhraniční predajcovia oveľa vyššie tempo rastu (14,3%) v porovnaní s tými, ktorí pôsobia iba miestne (2%). Potenciál trhu je značný, najmä ak uvážime možnosť osloviť zákazníkov doslova z celého sveta - tento rok dosiahne hodnota globálneho elektronického obchodu takmer 2 biliónov dolárov.

5. Neustála ostražitosť: jedným z pilierov elektronického predaja je bezpečnosť dát a jej význam pre obe strany obchodného vzťahu ďalej porastie. Informovanosť spotrebiteľov a ich záujem o ochranu súkromia na internete stúpa. Právne predpisy ako GDPR alebo PSD2 im poskytujú nástroje na ochranu citlivých údajov a stanovia pre e-shopy prísne sankcie za nedodržanie povinností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Bude však nanajvýš dôležité zachovať rovnováhu medzi vysokými nárokmi na bezpečnosť a komfortom on-line nakupovania.

Pred 25 rokmi by si nikto nepomyslel, že by on-line obchody mohli raz úplne nahradiť tradičné predajne. Umelá inteligencia, virtuálna realita a ďalšie moderné technológie nás k tomuto prelomovému okamihu približujú. Vývoj trhu sa nespomaľuje - naopak, firmy sa budú neustále predbiehať v zdokonaľovaní nákupného procesu s cieľom zvyšovať spokojnosť zákazníkov.

Bankrot: Na Slovensku ďalší rast osobných bankrotov

V septembri 2019 bolo na Slovensku vyhlásených 1.554 osobných bankrotov a v 3. štvrťroku tohto roku tak ich počet dosiahol 4.782. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK)  je to o 10,24 % viac než v predchádzajúcom, druhom štvrťroku 2019.

V medziročnom porovnaní v 3. štvrťroku 2019 zbankrotovalo o 22,55 % viac dlžníkov, kedy súdy rozhodli o oddlžení 3.902 občanov Slovenska. V septembri 2019 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom kraji - 326, najmenej v Trnavskom kraji - 92. Z celkového počtu rozhodnutí súdov o osobnom bankrote vydaných v septembri 2019 vyplýva, že oddlženie formou konkurzu si zvolilo až 1546 dlžníkov (99,49 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo 8 dlžníkov (0,51 %). V septembri 2019 bolo 1457 osobných bankrotov (93,76 %) vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 97 osobných bankrotov (6,24 %) bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov.

Od roku 2006, kedy začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca septembra 2019 zbankrotovalo už 34.670 dlžníkov. Za prvých deväť mesiacov tohto roka bolo vyhlásených 12.665 osobných bankrotov, na základe čoho môžeme predpokladať, že už v októbri počet osobných bankrotov vyhlásených od januára 2019 bude vyšší než za celý minulý rok, v ktorom bolo vyhlásených 13.848 osobných bankrotov", povedala Jana Marková, hlavná analytička.

Digitalizácia: Iba pre polovicu firiem

Digitálna transformácia európskeho priemyslu je v súčasnosti obraz tvorený dvoma polovicami: zatiaľčo jedna polovica spoločností si dáva vysoké ohodnotenie, druhá polovica dostáva za digitalizáciu iba priemerné skóre v porovnaní s ostatnými v tomto odvetví alebo sa dokonca môže považovať za spoločnosť s podpriemernou úrovňou digitalizácie.

Iba 14 % opýtaných uvádza, že ich spoločnosť má veľmi vysoký stupeň digitalizácie, zatiaľ čo ďalších 35 % hodnotí svoj pokrok ako vysoký. Toto sú niektoré z poznatkov z prieskumu European Payment Practices 2019 (3.400 spoločností v 17 európskych krajinách). Z prieskumu tiež vyplýva, že väčšina európskych spoločností (55 %) má stále čo doháňať v digitalizácií upomienkového procesu: 38 % firiem digitalizovalo svoje upomienkové systémy len čiastočne, zatiaľ čo 17 % s digitalizáciou týchto procesov takmer vôbec nič neurobilo.
Finančný expert vidí značné investície na zmenu upomienkového systému ako hlavný dôvod pomalej digitalizácie. „Zavedenie digitálnych nástrojov a procesov si vyžaduje vhodný postoj a značné finančné zdroje. Nie každá spoločnosť si to môže dovoliť, alebo chce dovoliť. V spoločnosti EOS sme napríklad investovali približne 10 miliónov EUR v poslednom fiškálnom roku len v rámci digitálnej inovácie našich základných inkasových systémov“, dodal Justus Hecking-Veltman.

štvrtok 3. októbra 2019

Upozorňujeme: Vrátená daň ako podvod

V druhom štvrťroku 2019 zaznamenali Experti Kaspersky zvýšený počet emailov, ktoré sa tvárili ako vrátenie preplatku na dani. Toto obdobie je vo viacerých krajinách termínom, kedy sa vypĺňa daňové priznanie a kyberzločinci sa prepracovanou schémou snažili od jednotlivcov získať hodnotné informácie, alebo v niektorých prípadoch dokonca nainštalovať nebezpečný spyware.

Vlna odhalených podvodov, ktoré boli zamerané na vrátenie daní, sa maskovala zámienkou rýchleho vypršania tejto ponuky. Napríklad páchatelia v Spojenom kráľovstve sa kryli vytvorením falošných stránok najvýznamnejších daňových úradov v krajine a naliehali na obete, aby v danom maile klikli na link, ktorý ich presmeroval na formulár, ktorý mali okamžite vyplniť. V Kanade zase pod zámienkou mailu od Kanadského daňového úradu (CRA) dali príjemcovi na odpoveď iba 24 hodín s tým, že potom už vrátenie dane nebude možné. Navyše niektoré maily obsahovali aj škodlivé prílohy maskované ako formulár na vrátenie daní, ktorý bol však v skutočnosti buď programom na stiahnutie škodlivého softvéru do počítača používateľa, alebo tzv. zadnými vrátkami (multifunkčným malvérom), ktorý zločincom poskytol vzdialený prístup do infikovaného počítača. Takýto malvér umožňuje útočníkom monitorovať a sledovať pohyby na klávesnici, kradnúť heslá v prehliadačoch a kontách Windows a umožňuje tiež nahrávať videá z webovej kamery počítača. S cieľom presvedčiť používateľov, aby tento škodlivý súbor spustili, podvodníci väčšinou maskujú tieto súbory príponou .zip a tvrdia, že obsahujú dôležité údaje pre aktualizáciu daňového formulára.

Ďalšie kľúčové zistenia vyplývajúce zo správy Kaspersky:
- Celkový počet phishingových útokov v druhom štvrťroku 2019 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástol o 21 % na celkový počet 129.933.555.
- Počet spamu v tomto období dosiahol vrchol v máji (58 %), priemerný podiel v rámci globálnej emailovej prevádzky dosiahol 55 %, čo je o 5 % viac než priemerná hodnota v druhom štvrťroku 2018.
- Spam pochádzal najmä z Číny (23,72 %), nasledované USA (13,89 %) a Ruskom (4,83 %).
- Škodlivý spam cielil najmä na Nemecko (10,05 %), za ktorým nasledovalo Rusko (6,16 %) a Vietnam (5,98 %).

Experti Kaspersky odporúčajú:
- Vždy skontrolovať mailovú adresu odosielateľa a link, ktorý vám bol poslaný ešte predtým, než naň kliknete.
- Skontrolovať, či je adresa odkazu viditeľná v emaile a či je rovnaká ako skutočný hypertextový odkaz (čiže skutočná adresa, na ktorú vás daný odkaz chce nasmerovať). Najjednoduchší spôsob, ako to skontrolovať, je umiestniť kurzor myši na odkaz.
- Nesťahovať a neotvárať prílohy emailu, ktoré prišli z neznámej adresy predtým, než ich skontrolujete na to určeným bezpečnostným riešením. Ak sa e-mail zdá byť neškodný, najlepšie je skontrolovať ho na stránke subjektu, ktorý vám ho poslal. Nikdy nezdieľajte citlivé informácie ako sú vaše prihlasovacie údaje či heslá, údaje o platobnej karte atď. s treťou stranou. Seriózne spoločnosti by od vás tieto údaje nikdy nepožadovali prostredníctvom emailu.
- Používajte kvalitné bezpečnostné riešenie s antiphishingovými technológiami založenými na sledovaní správania používateľa.

Ransomvér: Útoky na výrobný sektor

Zašifrovanie kritických dát a následný výpadok výroby spôsobí výrobným spoločnostiam stratu v priemere 22.000 USD za každú hodinu. Stále častejšou obeťou ransomvérových útokov sa pritom stávajú výrobné spoločnosti. 

Výrobné podniky sa stávajú stále populárnejším cieľom pre tvorcov ransomvéru, pretože škody v prípade prerušenej prevádzky sú násobne vyššie než v iných odvetviach. S tým vydierači kalkulujú a predpokladajú, že v záujme rýchleho obnovenia výroby podniky radšej zaplatia. Podľa aktuálnej štúdie Ponemon sú priemerné náklady na stojacu výrobnú linku 22.000 dolárov každú hodinu. V prípade zašifrovania dát ransomvérom preto rad výrobných firiem pod tlakom volí variant zaplatenia výkupného. V posledných dvoch rokoch ransomvér zacielil svoje útoky na stále viac výrobných podnikov a mnoho z nich vynaložilo na obnovu svojej prevádzky milióny dolárov, napríklad belgický výrobca leteckých komponentov ASCO, automobilky Nissan a Renault, taiwanský výrobca polovodičov TSMC, nórsky výrobca hliníka Norsk Hydro či britský výrobca elektrických motorov a čerpadiel Hayward Tyler.

Acronis preto výrobným firmám odporúča zvýšiť zabezpečenie svojich infraštruktúr kritických pre kontinuitu výroby pomocou systémov kybernetickej ochrany. Najnovšia prípadová štúdia Forrester Research u výrobcu strojárenských zariadení konkrétne zistila, že investícia do riešenia kybernetickej ochrany firme ušetrila státisíce dolárov a 1.200 človekohodín na prípadnú obnovu systémov, pričom sa vrátila za menej než 6 mesiacov. Riešenie bolo nasadené ako reakcia na dva ransomvérové útoky, ktorým spoločnosť v minulosti čelila.


EU: Nové pravidlá pre domáce spotrebiče

Európska komisia v snahe o ďalšie zníženie uhlíkovej stopy Európy a cien energie pre európskych spotrebiteľov prijala nové opatrenia v oblasti ekodizajnu pre výrobky, akými sú chladničky, práčky, umývačky riadu a televízory. Po prvýkrát zahŕňajú požiadavky na opraviteľnosť a recyklovateľnosť, čím prispievajú k cieľom obehového hospodárstva prostredníctvom zlepšenia životnosti spotrebičov, ich údržby, opätovného použitia, modernizácie, recyklovateľnosti a nakladania s odpadom.

S cieľom podporiť opraviteľnosť, a teda zvýšiť životnosť spotrebičov, sa viaceré opatrenia v oblasti ekodizajnu zameriavajú na uľahčenie opráv výrobkov zabezpečením dostupnosti náhradných dielov, a to najmä:
· tým, že náhradné diely sú dostupné počas dlhého obdobia po nákupe výrobku, napr.:
- minimálne 7 rokov pre chladiace spotrebiče (10 rokov pre tesnenia dverí);
- minimálne 10 rokov v prípade práčok a práčok so sušičkou pre domácnosť;
- minimálne 10 rokov pre umývačky riadu pre domácnosť (7 rokov v prípade niektorých častí umývačiek riadu pre domácnosť, ktoré môžu opravovať len špecializovaní opravári);
- počas tohto stanoveného obdobia výrobca zabezpečí dodávku náhradných dielov do 15 pracovných dní.
S cieľom zlepšiť trh opráv musia výrobcovia vo vzťahu k profesionálnym opravárom zabezpečiť dostupnosť informácií o opravách a o odbornej údržbe ich výrobkov.
Komisia zároveň prijala 10 vykonávacích nariadení o ekodizajne, v ktorých stanovila energetickú účinnosť a ďalšie požiadavky na vybrané skupiny výrobkov:
- chladničky, práčky, umývačky riadu, elektronické displeje (vrátane televízorov), svetelné zdroje a samostatné ovládacie zariadenia, externé zdroje energie, elektromotory, chladničky s funkciou priameho predaja (napr. chladničky v supermarketoch, predajné automaty na chladené nápoje), výkonové transformátory a zváracie zariadenia.

Prínosy balíka opatrení v oblasti ekodizajnu a energetického označovania:
· tento balík opatrení prinesie do roku 2030 ročne 167 TWh konečných úspor energie, toto množstvo zodpovedá ročnej spotrebe energie v Dánsku a tieto úspory zodpovedajú tiež zníženiu o viac ako 46 milión ton CO2,
· prostredníctvom týchto opatrení európske domácnosti ušetria v priemere 150 EUR ročne, úspory sa dosiahnu nad rámec úspor dosiahnutých už existujúcimi opatreniami v oblasti ekodizajnu a energetickými štítkami,
· tieto opatrenia významne prispejú aj k dosiahnutiu cieľov EÚ v obehovom hospodárstve,
· opatrenia prinášajú aj výhody na makroekonomickej úrovni, a to znížením európskych nákladov na energie prostredníctvom úspor energie a znížením emisií skleníkových plynov. Týmto spôsobom nové opatrenia priamo prispievajú k vykonávaniu Parížskej dohody.
Nové opatrenia EÚ o ekodizajne sa uplatňujú len na výrobky uvedené na trh EÚ bez ohľadu na to, kde sa vyrábajú. Mnohé ďalšie krajiny sa však pri tvorbe vlastných politík v tejto oblasti inšpirujú krokmi EÚ.

Rámcová smernica o ekodizajne a nariadenie o energetickom označovaní sa vykonávajú prostredníctvom vykonávacích predpisov a delegovaných nariadení k jednotlivým výrobkom. Priemyselné odvetvie môže predložiť dobrovoľné dohody alebo iné samoregulačné opatrenia ako alternatívu k povinným požiadavkám na ekodizajn (viac v článku 17 rámcovej smernice o ekodizajne). Ak sú splnené určité kritériá, Európska komisia formálne uznáva tieto dobrovoľné dohody.

streda 2. októbra 2019

Umelá inteligencia: Stratégia pre zavedenie je kľúčová

Takmer dve pätiny spoločností (38 %) s vysokým ročným rastom už implementujú riešenia na báze umelej inteligencie (AI). Navyše plánujú jej využitie aj v strategických oblastiach, ako je rozhodovanie, vývoj produktov či optimalizovanie. 

Vyplýva to z aktuálneho prieskumu Microsoft Biznis vo veku umelej inteligencie medzi 1.150 lídrami v 13 krajinách sveta. Firmy si mohli vybrať jednu z odpovedí: oblasť AI vôbec neriešia (fáza 1), začínajú sa ňou zaoberať (fáza 2), experimentujú s AI (fáza 3), formálne vykonávajú jej využitie (fáza 4), prípadne sa už sústredia na jej integráciu v rámci svojho biznisu (fáza 5). V rýchlo rastúcich spoločnostiach vykazujúcich dvojciferné tempo rastu je pravdepodobnosť, že už dnes využívajú AI, dvakrát vyššia než pri ostatných firmách. Z prudko rastúcich firiem až 38 % aktívne pracuje na implementácii umelej inteligencie. Drvivá väčšina z nich (94 %) plánuje v horizonte jedného až troch rokov investovať do rozvoja umelej inteligencie aj v rozhodovacích procesoch. Takmer polovica týchto firiem plánuje využívať AI už v priebehu jedného roka. Ich šéfovia v tom vidia príležitosť nielen na zvýšenie efektivity, ale chápu umelú inteligenciu ako možný zdroj ďalšieho rastu založeného na inováciách. Z pomalšie rastúcich firiem vykazujúcich jednociferný rast AI aktívne implementuje len necelá pätina (18 %). Navyše tieto firmy zatiaľ nepociťujú veľkú urgenciu v implementácii umelej inteligencie. Do rozhodovacej AI plánujú investovať dve tretiny z jednociferne rastúcich firiem v dlhšom časovom rozpätí – troch až piatich rokov.

Manažment firmy pri vytváraní stratégie pre zavedenie AI často brzdia otázky, kde a ako s implementáciou umelej inteligencie začať, aké zmeny vo firemnej kultúre AI vyžaduje a ako dosiahnuť, aby vytvorenie a používanie umelej inteligencie bolo zodpovedné, zaisťovalo ochranu súkromia a bolo v súlade s platnými nariadeniami a predpismi. „Vytvorenie stratégie pre umelú inteligenciu nezahŕňa len obchodnú časť. Týka sa aj riadenia, správania a schopností potrebných na implementáciu kultúry pripravenej na umelú inteligenciu vo firme“, vysvetľuje Mitra Azizirad.

Hlavné zistenia z prieskumu:
- 38 % dvojciferne rastúcich firiem aktívne zavádza AI.
- Len 18 % pomalšie rastúcich firiem aktívne zavádza umelú inteligenciu.
- 93 % dvojciferne rastúcich chce investovať do AI aj v rozhodovacích procesoch do troch rokov, polovica z nich (53 %) už v horizonte jedného roka.
- 64 % jednociferne rastúcich firiem investuje do rozhodovacej AI až v horizonte 3 – 5 rokov.
- Medzi tri hlavné oblasti, kde chcú dvojciferne rastúce firmy implementovať AI, patrí: rozhodovanie (53 %), optimalizácia (43 %), vývoj nových produktov (28 %).

EU: Rokovania s Japonskom o prenose údajov zo záznamov o cestujúcich

Európska komisia odporučila Rade, aby povolila otvorenie rokovaní o dohode medzi Európskou úniou (EÚ) a Japonskom umožňujúcej prenos údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) a ich využívanie na prechádzanie terorizmu a závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj na boj proti nim. V dohode sa stanoví rámec a podmienky výmeny údajov zo záznamov o cestujúcich, pričom sa však v súlade s Chartou základných práv zaistí plné dodržiavanie zásad ochrany údajov a základných práv.

EÚ a Japonsko sú už dlhodobo strategickými partnermi, napríklad aj v oblasti boja proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti, ako sa opäť potvrdzuje v Dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom podpísanej v júli 2018. V tejto dohode sa obe strany osobitne nabádajú k tomu, aby používali „dostupné nástroje, napríklad osobné záznamy o cestujúcich, na predchádzanie teroristickým činom a závažným trestným činom a na boj proti nim“. Otvorenie rokovaní o dohode o údajoch zo záznamov o cestujúcich medzi EÚ a Japonskom svedčí o kľúčovom význame strategického partnerstva medzi týmito dvoma krajinami.

Na základe odporúčania Európskej komisie na otvorenie rokovaní s Japonskom o prenose údajov o osobách, ktoré cestujú leteckou dopravou medzi EÚ a Japonskom, sa zabezpečí, aby budúca dohoda:
· upravovala prenos údajov zo záznamov o cestujúcich a ich využívanie výlučne na účel predchádzania terorizmu a inej závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj boja proti nim,
· stanovovala nevyhnutné záruky a kontroly v súvislosti s ochranou osobných údajov, základných práv a slobôd fyzických osôb v súlade s požiadavkami stanovenými v judikatúre Súdneho dvora,
· obmedzovala prístup k údajom zo záznamov o cestujúcich a ich spracúvanie výlučne na účely predchádzania terorizmu a inej závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania,
· zaisťovala cestujúcim práva na účinný správny a súdny prostriedok nápravy, a to na nediskriminačnom základe.

Začiatkom tohto roka Európska komisia prijala rozhodnutie o primeranosti týkajúce sa Japonska, ktoré umožňuje voľný pohyb osobných údajov medzi hospodárstvami EÚ a Japonska so zárukami dôkladnej ochrany.

Upozorňujeme: Pokuta vám môže prísť aj poštou

Od 1. októbra 2019 bude polícia na Slovensku vo zvýšenej miere využívať inštitút objektívnej zodpovednosti. To znamená, že v prípade nedodržania dopravných predpisov vám môže prísť pokuta priamo domov poštou bez toho, aby vás na ceste zastavili policajti. Polícia chce aj takto upozorniť na striktné dodržiavanie všetkých dopravných predpisov.

Začína jeseň, je teda potrebné aj svoje schopnosti pri vedení vozidla prispôsobiť počasiu. Už teraz vodiči zažívajú ranné hmly, čo okrem zlej viditeľnosti prináša aj zvýšené riziko šmyku na cestách. Ukončujú sa poľnohospodárske práce, preto možno častejšie stretnúť veľké pracovné stroje. Skontrolujte si osvetlenie vozidla a dajte si odstrániť prípadné nedostatky. Zvýšte svoju pozornosť, jazdite opatrne a predvídavo.

Nadránom a podvečer je aktívna aj lesná zver. Myslite na to, keď prechádzate cez prostredie, v ktorom sa zvieratá pohybujú. Srnka, ale aj zajac, dokáže spôsobiť vážne poškodenie vozidla, nehovoriac, že zrážka s nimi môže skončiť tragicky. Preto sa zvieratám nesnažte vyhnúť vo veľkej rýchlosti. Následky šmyku totiž môžu byť oveľa väčšie ako zrážka so zvieraťom. Ak dôjde ku kolízii, zrazenú zver nikdy neberte, ale zavolajte políciu, poľovné združenie, štátnu ochranu prírody alebo správcu cestnej komunikácie.

Apeluje sa aj na chodcov a cyklistov: buďte opatrní a vždy sa poriadne presvedčte, či je bezpečné cez cestu prejsť. Reflexné a ochranné prvky nie je hanba používať, môžu vám zachrániť život. Každý z účastníkov cestnej premávky môže dodržiavaním dopravných predpisov a pravidiel zvýšiť svoju bezpečnosť a predchádzať nešťastiam na cestách.

utorok 1. októbra 2019

Výzva: Prvá výzva Fondu SK-NIC

Na projekty v rámci historicky prvej výzvy Fondu SK-NIC je vyčlenená suma 100.000 eur. Jednotlivým projektom, ktoré splnia podmienky výzvy a budú potvrdené Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, budú poskytnuté financie v rozmedzí od 2.500 do 10.00 eur.

Cieľom prvej výzvy zverejnenej 30. septembra 2019 je podporiť projekty z oblasti:
- vzdelávania v oblasti informačno-komunikačných technológií,
- informačnej/kybernetickej bezpečnosti.
Podporené budú tak začínajúce projekty, ako aj projekty efektívne využívajúce informačno-komunikačné technológie k vzdelávaniu alebo projekty vzdelávajúce o týchto technológiách,
projekty zvyšujúce informačnú resp. kybernetickú bezpečnosť, t.j. bezpečnosť v spojení s elektronickým prostredím.

Uchádzači o finančnú podporu získajú potrebné informácie na webe spoločnosti SK-NIC, a.s. a na webe Nadácie Pontis, ktorá je poverená procesom zberu žiadostí a vyhodnocovaním projektov.

EU: Podpora pre energeticky náročné spoločnosti na Slovensku

Európska komisia schválila plány slovenskej vlády čiastočne kompenzovať energeticky náročné spoločnosti pre zavedenie vnútroštátneho príplatku na financovanie podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s pravidlami Európskej únie (EÚ) o štátnej pomoci. 

Podpora výroby energie z obnoviteľných zdrojov je na Slovensku v súčasnosti financovaná z príspevkov na základe spotreby elektrickej energie. Schéma štátnej pomoci, ktorá sa bude uplatňovať do 31. decembra 2029 a má predbežný rozpočet 120 miliónov eur na roky 2019 až 2021, bude prínosom pre spoločnosti pôsobiace na Slovensku v odvetviach, ktoré sú obzvlášť energeticky náročné (s vyššou spotrebou elektrickej energie) a ktoré sú viac zapojené do medzinárodného obchodu. Príjemcovia dostanú náhradu v maximálnej výške 85 % príspevku na financovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisia posúdila opatrenia podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020. V usmerneniach sa do určitej miery povoľuje zníženie poplatkov pre energeticky náročné spoločnosti, ktoré pôsobia vo vybraných odvetviach a obchodujú na medzinárodnej úrovni. Cieľom zníženia je zabezpečiť ich globálnu konkurencieschopnosť. Opatrenie podporí ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy, zabezpečí globálnu konkurencieschopnosť energeticky náročných odberateľov a priemyselných odvetví bez toho, aby došlo k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže. Na základe týchto zistení Európska komisia dospela k záveru, že opatrenie je v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.


Trend: Narastajúca zložitosť firemných sietí

Podľa GFI Software čoraz väčšia zložitosť a zväčšovanie firemných počítačových sietí často vedie k znižovaniu produktivity a konkurencieschopnosti podnikov. Nárast počtu zariadení a aplikácií v sieťach zvyšuje nároky na priepustnosť a zabezpečenie sietí a ak organizácie svoje siete nezdokonaľujú, hrozí im zlyhanie s prevádzkovými a finančnými stratami. 

Štúdia spoločnosti Forrester ukazuje, že väčšina spoločností utráca okolo 70 % svojho IT rozpočtu na údržbu a prevádzku existujúcich systémov, zatiaľ čo iba 30 % sa investuje do nových projektov. Každú sekundu sa k internetu pripája viac ako 120 nových zariadení, samotných zariadení s internetovým pripojením (IoT) bude na internete do roku 2020 viac ako 20 miliárd. Dôsledkom tohto rastu je zväčšujúci sa počet prvkov, ktoré v takejto komplexnej sieti môžu zlyhať. 

Medzi hlavné sieťové problémy, ktoré môžu mať zásadný dopad na organizáciu, patria hlavne: 
· Slabé zabezpečenie – Jednou z najbežnejších príčin sieťových problémov je bezpečnosť alebo skôr nedostatok zabezpečenia. Podľa Ponemon Institute sú dve tretiny všetkých narušení sietí spôsobené bezpečnostnými medzerami, ľudskými chybami a nedbalosťou.
· Zmeny konfigurácie – Počas pridávania alebo odoberania zariadení zo siete, doplňovania nových funkčností, migrácie systémov alebo realizácie podstatných zmien v existujúcich aplikáciách dochádza k zmenám siete a jej konfigurácie, čo môže viesť k zníženiu jej výkonnosti a integrity.
· Manuálna správa – Manuálna správa a zásahy, neefektívne sieťové postupy a procesy a neúplný prehľad o prevádzke a výkonnosti siete môžu znižovať mieru inovácií a konkurencieschopnosť. Štúdia od Veriflow ukazuje, že na manuálne vykonávané procesy sa spolieha 69 % organizácií.
· Absencia priorizovania kľúčových aplikácií – Videoaplikácie ako Netflix či YouTube môžu spotrebovať podstatnú časť prenosovej kapacity organizácie. Kritické aplikácie tak spomaľujú svoje spustenie alebo úplne zamrznú. Výsledok: strata dát, strata produktivity, frustrovaní užívatelia.

„IT administrátori a informační manažéri dnes stoja pred úlohou, ako vyhovieť náročnejším požiadavkám biznis používateľov na výkonnosť IT a pritom zachovať integritu svojich stále komplexnejších sietí. Aktuálne problémy svojich firemných sietí dnes môžu identifikovať a vyriešiť pomocou nástrojov na priebežné vyhodnocovanie prevádzky, automatizované skenovanie a priorizáciu dôležitých podnikových aplikácií“, dodal Zdeněk Bínek.