Jedinci či skupiny, ktoré útočia na zdravotnícke zariadenia a organizácie, by mali byť tvrdo potrestané. Hoci na zdravotnícke zariadenia sa bežne vyvíja tlak, aby udržali svoje systémy v bezpečí, súčasné okolnosti sú v tejto oblasti väčšou výzvou než obyčajne.
V posledných mesiacoch došlo k nárastu príležitostných aj cielených kybernetických útokov, pričom najväčšiu výzvu predstavovali najmä spear phishingové útoky, ktoré šírili falošné rady týkajúce sa koronavírusu zamerané na vybraných používateľov. Podľa spoločnosti Kaspersky pribudli správy o chorobe COVID-19, ktoré sa snažia používateľov oklamať, aby klikli na škodlivé odkazy alebo súbory a stiahli si tak malvér. V období od januára do marca 2020 spoločnosť zaznamenala 43-percentný nárast takýchto útokov.
Od vypuknutia pandémie koronavírusu sa začali vyvíjať aplikácie na sledovanie sociálnych kontaktov, ktoré majú civilistov informovať o tom, či neboli v kontakte s niekým nakazeným. Aj keď sa tieto aplikácie vyvíjajú v prospech ľudstva, existujú voči nim určité výhrady a obavy týkajúce sa toho, ako by táto technológia mohla ovplyvniť súkromie jednotlivcov. Podľa spoločnosti Kaspersky táto technológia by sa mala implementovať vtedy, ak dokáže zachrániť životy. Aby však takéto množstvo údajov bolo v bezpečí, musia byť správne zabezpečené a šifrované. Ak sa to urobí správne a transparentne, úrady môžu skontrolovať, ktoré organizácie tieto dáta zozbierali a použili. Zostáva pritom dúfať, že akékoľvek z týchto aplikácií, ktoré sú súčasťou dočasných opatrení, nebudú firmy vnímať ako príležitosť monetizovať osobné údaje.
