piatok 12. augusta 2022

EU: Spotrebiteľské úvery

Poslanci Európskeho parlamentu podporujú aktualizáciu pravidiel Európskej únie o spotrebiteľských úveroch s cieľom chrániť spotrebiteľov, ktorí čelia novým digitálnym výzvam aj zložitej hospodárskej situácii. Často sa využívajú na platenie za autá, tovar a spotrebiče do domácnosti či cestovanie. Pravidlá sa vzťahujú na spotrebiteľské úvery vo výške od 200 do 75.000 EUR a vyžadujú, aby veritelia poskytovali informácie, ktoré umožnia dlžníkom porovnať ponuky a prijať informované rozhodnutie. Spotrebitelia majú 14 dní na odstúpenie od zmluvy o úvere a môžu úver tiež predčasne splatiť. 

Pravidlá boli prijaté v roku 2008 a je potrebné ich aktualizovať, aby zodpovedali súčasným podmienkam. Nastupujúca digitalizácia priniesla na trhy nových hráčov a produkty vrátane nebankových subjektov, akými sú napríklad aplikácie na poskytovanie pôžičiek prostredníctvom crowdfundingu. Je tak jednoduchšie a rozšírenejšie brať si malé pôžičky on-line - tie sa však môžu ukázať ako drahé alebo nevhodné. Znamená to tiež, že je potrebné riešiť nové spôsoby digitálneho zverejňovania informácií a posudzovania úverovej bonity spotrebiteľov pomocou systémov umelej inteligencie a netradičných údajov. Súčasné pravidlá dostatočne nechránia spotrebiteľov, ktorí sú náchylní na nadmerné zadlženie. Okrem toho pravidlá nie sú medzi krajinami EÚ harmonizované.

Poslanci Európskeho parlamentu prijali 12. júla 2022 správu o nových pravidlách. Veritelia podľa nich musia zabezpečiť štandardné informácie pre spotrebiteľov transparentnejším spôsobom a umožniť im ľahko vidieť všetky podstatné informácie na akomkoľvek zariadení vrátane mobilného telefónu. Reklama na úvery by nemala nabádať nadmerne zadlžených spotrebiteľov, aby sa usilovali o úver, a mala by obsahovať viditeľnú informáciu, že požičiavanie peňazí nie je zadarmo. Poslanci chcú, aby sa na pomoc pri určovaní, či úver zodpovedá potrebám a možnostiam osoby pred jeho poskytnutím, vyžadovali informácie ako súčasné záväzky alebo životné náklady, ale uviedli, že by sa nemali brať do úvahy údaje o sociálnych sieťach a zdravotnom stav. Nové pravidlá by sa mali vzťahovať na úvery do výšky 150.000 EUR, pričom každá krajina by mala rozhodnúť o hornej hranici na základe miestnych podmienok. Prečerpanie a prekročenie úverov, ktoré sú čoraz bežnejšie, by sa mali regulovať, ale malo by byť na rozhodnutí krajín, či budú uplatňovať pravidlá o spotrebiteľských úveroch na niektoré pôžičky: malé pôžičky do 200 EUR, bezúročné pôžičky a pôžičky, ktoré sa majú splatiť do troch mesiacov a s malými poplatkami.

Radíme: Pozor na podpoistenie

Ceny nehnuteľností rastú raketovo, podľa Národnej banky Slovenska len vlani u nás stúpli o 22,1 percenta. Čo však tieto radikálne zmeny cien znamenajú z pohľadu poistenia nehnuteľnosti či domácnosti? Hrozí tzv. podpoistenie: ak byt vyhorí pre skrat elektriny, alebo vás vytopia susedia, poisťovňa uhradí škodu vo výške podľa pôvodnej ceny nehnuteľnosti v čase uzavretia poistenia v minulosti.

Poisťovňa má právo krátiť sumu škody v pomere k poistnej sume k aktuálnej hodnote nehnuteľnosti. Napríklad na rekonštrukciu zaplavených alebo zhorených priestorov by ste dnes potrebovali reálnych 10.000 eur, poisťovňa vám však vyčíslenú sumu škody môže vykrátiť aj o polovicu a dostanete iba 5.000 eur z dôvodu podpoistenia. Poisťovne tento problém riešia tzv. indexáciou výšky poistnej sumy. Už pri podpisovaní zmluvy si môžete vybrať produkt, ktorý zohľadňuje infláciu v nasledujúcich rokoch či počas celej dĺžky poistenia. Poisťovňa v takom prípade sama priebežne upravuje výšku poistného plnenia tak, aby korešpondovalo s nárastom cien. Nárast cien nehnuteľností môže byť výrazne vyšší ako nárast indexu stavebných cien a materiálov, od ktorého banky či poisťovne odvodzujú aktuálnu výšku poistného pri indexácii. Rovnaké pravidlo platí aj pri poistení domácností, kde banky a poisťovne odvodzujú výšku poistného od cien spotrebného koša tovarov a služieb.

Odborníci radia overiť si, či je v zmluvných podmienkach nastavená automatická indexácia poistného plnenia. Pre istotu skontrolujte aj aktuálne všeobecné zmluvné podmienky poisťovne. Trhovú cenu nehnuteľnosti a výšku poistného plnenia si porovnajte aspoň raz za päť rokov, v prípade bytov vo veľkých mestách aj častejšie. Pri bytoch treba hľadať inzeráty na realitných stránkach a snažiť sa nájsť čo najpodobnejší byt. Pri domoch je to komplikovanejšie, môžete však vychádzať z indexu stavebných cien, prác a materiálov, ktorý zverejňuje napríklad Slovenská technická univerzita v Bratislave. Aktuálnu poistnú sumu vám vypočíta samotná poisťovňa. Alternatívou je aktuálny znalecký posudok a v ňom uvedená cena. V prípade domácnosti by mala poistná suma reflektovať súhrnnú hodnotu všetkých vecí v interiéri vrátane nábytku, spotrebičov, bicykla, oblečenia, šperkov atď. v nových cenách, teda za koľko by ste danú vec kúpili ako novú teraz. Pri vstavanom nábytku, kuchyni alebo iných pevných súčastiach nehnuteľnosti si dajte pozor – niektoré poisťovne ich berú ako súčasť poistenej nehnuteľnosti, v iných si ich musíte kryť poistením domácnosti. Nechce sa vám rátať? Urobte si odhad a poistnú zmluvu zvýšte aspoň o desať-dvadsať percent.

Inflácia: Kde rastú ceny najrýchlejšie?

Júnová medziročná inflácia dosiahla na Slovensku úroveň 13,2 %. Vysoká inflácia však trápi aj ostatné európske krajiny, najvyššej inflácii aktuálne čelí Turecko, kde rast cien dosahuje až takmer 79 %. To má samozrejme aj dopad na dovolenkárov v tejto destinácií. Za Tureckom nasledujú pobaltské krajiny Estónsko, Lotyšsko a Litva, kde tempo rastu cien prekračuje 20 %. A ďalšia v poradí je susedná ČR s infláciou blížiacou sa k 17 % a Bulharsko s takmer 15 % infláciou.

V Česku rastú ceny rýchlejším tempom (17 %) ako u nás a vyšší rast cien je aj v Poľsku (14 %). Rovnakým tempom rastú ceny v Maďarsku (takmer 13 %). Takže ani v prípade, že tohtoročnú dovolenku strávime v niektorej z týchto susedných krajín, neušetríme. Nižšiu infláciu ako my má jedine Rakúsko, a to mierne pod 9 %. Najvýraznejší cenový rast je aktuálne v už spomínamom Turecku. Ďalšou krajinou, kam počas leta mieri k moru veľa našincov, je Bulharsko. Aj tam sa treba pripraviť na výrazne vyššie ceny než minulé roky. Tempo rastu cien v obchodoch totiž aktálne dosahuje až takmer 15 %. Vysoké ceny nás zastihnú aj v Chorvátsku, kde v priemere inflácia presahuje 12 %, je teda podobná ako u nás. Rast cien v obľúbených letoviskách ale môže byť ešte výraznejší, nakoľko záujem o dovolenky je tento rok vzhľadom na zrušené protipandemické opatrenia naozaj veľký. Podobne je na tom aj Grécko a Slovinsko, kde sa tempo rastu cien pohybuje okolo 11 %. Dvojciferný, zhruba 10 % priemerný rast cien, dosahuje aj Španielsko. Miernejšia inflácia je na Cypre a v Portugalsku, kde dosahuje okolo 9 %, a v rozmedzí 8 až 8,5 % sa pohybuje aj v Nemecku a Taliansku. Pomerne nižšou infláciou sa môže pochváliť Francúzsko (6,5 %), ale aj Malta (6 %).

O koľko zdraželi potraviny, služby v hoteloch a reštauráciách v dovolenkových destináciách? Čo sa týka potravín, tak tie oproti vlaňajšku najvýraznejšie zdraželi v Turecku (až o 94 %). Nasleduje Litva (o 28 %) a spomedzi dovolenkových destinácii Bulharsko a Maďarsko (rast cien o 23 až 24 %). V Česku aj v Chorvátsku rastú ceny potravín podobne ako na Slovensku (teda o 17 – 18 %). Spomedzi dovolenkových destinácií najnižšie medziročné zdraženie potravín zaznamenalo Francúzsko (6 %), Cyprus (8 %) a Taliansko (9 %). Ceny v reštauráciách sa medziročne najviac zvýšili taktiež v Turecku (o 80 %). Nasleduje susedné Česko (o 23 %) a naša krajina, kde ceny oproti vlaňajšku vzrástli o 20 %. Podobný rast cien je aj v Maďarsku a Bulharsku. V Chorvátsku sú ceny stravovania vyššie oproti vlaňajšku o 14 %, v Slovinsku o 10 % a v ďalších krajinách je už tempo rastu jednociferné. Najpomalší rast dosahuje opäť Francúzsko (o 4 %) a Grécko a Taliansko (o 4,5 %). Aj ceny za ubytovanie v hoteloch či penziónoch najvýraznejšie zdraželi v Turecku (až o 77 %). O cca 40 % sa oproti vlaňajšku zvýšili ceny ubytovania aj v Portugalsku a o takmer 30 % v Španielsku. Viac ako 20 %-ný rast cien dosahuje aj Česko a Grécko. Najnižší rast cien ubytovania je na Malte (o 2 %). U nás vzrástli ceny v hoteloch a penziónoch o cca 7 %, o niečo rýchlejšie rástli v Nemecku, Maďarsku, Francúzsku, Slovinsku a v Rakúsku (o 7 – 10 %).

štvrtok 11. augusta 2022

EU: Azyl a. migrácia

Obmedzenia zavedené v súvislosti s pandémiou koronavírusu viedli k zníženiu migrácie, ale v roku 2021 sa jej počet opäť začal zvyšovať. Nedávny nárast je čiastočne spôsobený ruskou vojnou na Ukrajine. Vplyv by v budúcnosti mohli mať aj klimatické zmeny. Nedostatky európskeho azylového systému, na ktoré poukázal nával migrantov už v roku 2015, však naďalej trvajú.

Žiadatelia o azyl sú ľudia prechádzajúci do inej krajiny, kde formálne podajú žiadať o a právnu a materiálnu pomoc a medzinárodnú ochranu, pretože vo svojej krajine im hrozí nebezpečenstvo. V súčasnosti musia osoby z krajín mimo EÚ požiadať o ochranu v prvej krajine EÚ, do ktorej vstúpia. Podaním žiadosti sa stávajú žiadateľmi o azyl. Postavenie utečenca alebo inú formu medzinárodnej ochrany získajú až po kladnom rozhodnutí vnútroštátnych orgánov. Utečenci sú osoby, ktorých žiadosť o udelenie azylu bola uznaná na základe toho, že v ich krajine im hrozí prenasledovania na základe rasy, vierovyznania, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. V EÚ existuje smernica, ktorá stanovuje normy na prideľovanie statusu utečenca a medzinárodnej ochrany. V marci 2022 parlament prvýkrát od nadobudnutia účinnosti smernice o dočasnej ochrane v roku 2001 podporil jej aktiváciu s cieľom poskytnúť okamžitú ochranu ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine.

V roku 2021 bolo v EÚ podaných 632.315 žiadostí o medzinárodnú ochranu - o 33 % viac ako v roku 2020, čo znamená, že sa nachádzame v podobnom stave ako pred pandémiou. V roku 2019 bolo podaných 744.810 žiadostí, čo predstavuje výrazný pokles oproti rokom 2015 a 2016, kedy ich bolo viac ako milión. Obzvlášť veľký nárast bol v roku 2021 zaznamenaný v Bulharsku (212 %), Poľsku (179,9 %) a Rakúsku (170,3 %). Počty klesli v Maďarsku (65,2 %), na Malte (38,9 %), v Grécku (30 %), Španielsku (26,2 %), Fínsku (20,8 %) a Švédsku (13,7 %). Prví žiadatelia o azyl v roku 2021 pochádzali najmä zo Sýrie (viac ako 98.800 osôb alebo 18 % z celkového počtu), Afganistanu (83.700 osôb alebo 16 %) a Iraku (približne 26.000 osôb alebo 5 %). V dôsledku ruskej invázie na Ukrajine boli tisíce ľudí nútené opustiť svoje domovy. Podľa UNHCR od začiatku vojny prekročilo hranice Ukrajiny 8,8 milióna ľudí. V marci 2022 požiadalo o medzinárodnú ochranu 73.850 prvých žiadateľov o azyl, čo je o 115 % viac ako v marci 2021. Tento nárast je spôsobený najmä konfliktom na Ukrajine. Ukrajincov najprv prijali susedné krajiny, najmä Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko, Česko a Moldavsko. Podľa agentúry Frontex, Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, sa od februára do júna vrátilo domov viac ako 2,5 milióna Ukrajincov.

V rokoch 2015 a 2016 bolo zistených viac ako 2,3 milióna nelegálnych prechodov. Celkový počet nelegálnych prechodov v roku 2021 bol 200.000, čo je najvyššia úroveň od roku 2017. Počet zistených prekročení sa v rokoch 2020 až 2021 zvýšil na všetkých trasách nelegálnej migrácie okrem východného Stredozemia, kde počet klesol na 13.184 z 15.980 v roku 2020 a 52.169 v roku 2019. Prechod cez Stredozemné more zostáva aj naďalej veľmi nebezpečný - v roku 2021 počas neho prišlo o život alebo sa stratilo viac ako 1.500 ľudí. V roku 2019 ich bolo 1.754. Príchody cez Stredozemné more (do Talianska a na Maltu) sa takmer zdvojnásobili v období január - september 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020. V období od januára do septembra 2021 bolo zaznamenaných viac ako 48.800 takýchto príchodov v porovnaní s 25.400 v rovnakom období predchádzajúceho roka. V globále, väčšinu prichádzajúcich osôb v súčasnosti tvoria Ukrajinci. Ďalší prichádzajú z krajín, ktoré trpia skôr ekonomickým poklesom. K tomuto trendu pravdepodobne prispeje aj pokles príjmov na celom svete. Kým sa neoživí ekonomika, ľudia budú naďalej prichádzať do EÚ hnaní vidinou lepšej práce a zdravotnej starostlivosti.

Na svete je dnes 89,3 milióna ľudí, ktorí utekajú pred prenasledovaním, konfliktami a násilím. Deti tvoria viac ako tretinu (36,5 %) všetkých utečencov. Najviac utečencov sa dnes nachádza v Turecku, Kolumbii, Pakistane, Ugande a Nemecku. Rozvinuté krajiny prijali na svoje územia len 17 % všetkých svetových utečencov. Riešenie migrácie je pre EÚ jednou z jej dlhodobých priorít. V reakcii na zvýšené migračné toky v roku 2015 EÚ podstatne zvýšila financovanie politík súvisiacich s migráciou, azylom a integráciou utečencov. Vo svojom rozpočte na roky 2021-2027 EÚ vyčlenila na migráciu a správu hraníc 22,7 miliardy eur (v cenách z roku 2018), v rokoch 2014-2020 operovala s čiastkou 10 miliárd eur.

Črevná viróza: Ako neskončiť v nemocnici

Hoci sa črevné virózy šíria celoročne, v lete je ich viac. Teplé počasie totiž vírusom praje a tak ľahko skomplikujú dovolenkové plány. Pri výraznej dehydratácii sa navyše pobytu v nemocnici dá len ťažko vyhnúť. Prejavy črevnej virózy sú takmer vždy rovnaké. Začne sa nechutenstvom, pobolievaním brucha a vyústi do vracania, hnačky alebo ich kombinácie.

„Črevnú virózu môže spôsobiť veľké množstvo vírusov, ale najčastejšie a obzvlášť u detí sú to rotavírusy, adenovírusy a norovírusy. Zo symptómov prevláda vracanie a hnačky, ale môžu byť prítomné aj obe naraz. Typické sú aj vysoké teploty, bolesť bruška, plynatosť, dokonca prejavy typu nádcha a následne prejavy súvisiace s dehydratáciou – teda bolesť hlavy, spavosť a zmena neurologického stavu“, opisuje priebeh a symptómy letných viróz MUDr. Denisa Jaššová. Čo však jesť na rozbúrený žalúdok a črevá? Niekdajším „babským“ receptom – slané tyčinky a kola, by sme sa mali v súčasnosti zďaleka vyhnúť. „Určite to naši rodičia mysleli v dobrom a ako-taký logický základ to malo – doplniť energiu, tekutiny a ióny. Ale bohužiaľ takýmto spôsobom sa to nedeje v tom správnom pomere, pretože sú hyperosmolárne a neodporúčané pediatrickou spoločnosťou. Ak vraciame, je potrebné nechať žalúdok oddýchnuť“, odporúča lekárka. Pri známkach dehydratácie je rozhodne lepšie siahnuť po rehydratačných roztokoch.

Po masívnych hnačkách a vracaní je organizmus veľmi vyčerpaný a u detí sa dehydratuje oveľa rýchlejšie ako dospelý človek, obzvlášť nebezpečné je to u malých detí. „Dve hodiny po vracaní však nie je vhodné podávať žiadne tekutiny“, tvrdí MUDr. Denisa Jaššová. Ďalšie tekutiny na rozbúrený žalúdok môžu opätovne spôsobiť vracanie a ľahšiu dehydratáciu. Po úvodných dvoch hodinách môžete začať prijímať či podávať tekutiny (vodu, materské alebo dojčenské mlieko) po dúškoch. Dobrou pomôckou je nastaviť si časovač na každých 15 minút štyrikrát po sebe a potom pri tolerancii zvýšiť na každých desať minút. Po ďalších dvoch hodinách si môžete dovoliť už o niečo viac tekutín, stále však nie plné dávky.

Aktuálne: Vlastné bývanie

Z aktuálnych údajov Deloitte Property Index vyplýva, že priemerné transakčné ceny nových bytov vzrástli v 18 z 21 sledovaných európskych krajín. S vlastným bývaním to majú v rámci európskych krajín najťažšie Česi a Slováci, ktorí na kúpu nového bytu s rozlohou 70 m2 potrebujú približne 13 hrubých ročných platov (ČR 13,3, SR 12,8).

Slovensko zaznamenalo nárast cien o takmer 20 % – cena nového bytu na m2 predstavuje 2.650 eur. Po Česku je Slovensko druhou najmenej dostupnou európskou krajinou, pokiaľ ide o možnosť vlastného bývania. Slováci potrebujú na kúpu nového bytu s rozlohou 70 m² až 12,8 hrubých ročných miezd. Oproti minuloročným údajom je to o viac ako dva hrubé ročné platy navyše.

Pri porovnaní cien priemerného mesačného nájomného za bývanie je Bratislava v rámci stredoeurópskych miest druhá najdrahšia (11,6 €/m2). Najdrahšou krajinou z hľadiska cien nových bytov je Spojené kráľovstvo (4 905 €/m2), najdostupnejšie ceny bývania sú v Bosne a Hercegovine (974 €/m2). V kategórii najdrahších miest je na čele Paríž (13 462 €/m2), najlacnejším zo 68 sledovaných európskych miest je tretie najväčšie bulharské mesto Varna (885 €/m2).

streda 10. augusta 2022

EU: Európska zelená dohoda

Odpoveďou Európskej únie na súčasnú ekologickú krízu je plán dosiahnuť klimatickú neutralitu. V novembri 2019 Európsky parlament vyhlásil klimatickú pohotovosť a vyzval Európsku komisiu, aby vo všetkých svojich legislatívnych návrhoch pamätala na cieľ výrazne znižovať emisie a udržať globálne otepľovanie do 1,5 °C. Komisia v reakcii na to predstavila Európsku zelenú dohodu (European Green Deal), podľa ktorej by sa Európa mohla stať do roku 2050 klimaticky neutrálnym kontinentom.

Európsky parlament prijal klimatický predpis EÚ 24. júna 2021 a týmto krokom sa cieľ na redokciu emisií o 55 % do roku 2030 a cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu stali právne záväznými. Európska únia tak bude pripravená dosiahnuť po roku 2050 negatívne emisie. Klimatický predpis by mal priniesť výhody ako čistejšie ovzdušie, voda a pôda, znížené účty za energie, zrekonštruované domy, lepšia verejná doprava a viac nabíjacích staníc pre e-automobily, menej odpadu, zdravšie potraviny a zlepšenie zdravia pre súčasné a budúce generácie. Prínosom pre podniky bude aj vytváranie príležitostí v oblastiach, v ktorých si Európa kladie za cieľ stanoviť globálne štandardy. Očakáva sa tiež, že sa vytvoria pracovné miesta napríklad v oblasti obnoviteľnej energie, energeticky efektívnych budov a procesov.

Na dosiahnutie cieľa do roku 2030 navrhla Európska komisia v roku 2021 balíček 6 nových a 13 aktualizovaných legislatívnych opatrení známy Fit for 55 v oblasti klímy a energetiky. Europarlament prijal 22. júna 2022 pozíciu k :
· revízii európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) s cieľom zahrnúť znečisťujúce odvetvia, ako sú sektor budov a cestná doprava, a s cieľom postupne zrušiť bezplatné kvóty do roku 2032,
· zavedeniu mechanizmu na zabránenie únikom uhlíka a zavedenie dovozného cla na uhlík na dovážaný tovar s cieľom zabrániť premiestňovaniu výroby o krajín s menej ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy,
· sociálnemu klimatickému fondu na zabezpečenie spravodlivej energetickej transformácie prostredníctvom riešenia z toho vyplývajúcej energetickej chudoby a chudoby v oblasti mobility, financovaný z aukcií kvót ETS.

Začiatkom júna europoslanci prijali pozíciu k:
· zdieľaniu spoločného úsilia medzi krajinami EÚ s cieľom zvýšiť národné ciele zníženia emisií v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje ETS, najmä v doprave, poľnohospodárstve, stavebníctve a odpadovom hospodárstve, z 29 % na 40 % do roku 2030,
· posilneniu pravidiel na zvýšenie odstraňovania uhlíka v sektore využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF),
· návrh, ktorý zaručí, že nové osobné automobily a dodávky v EÚ budú v roku 2035 produkovať nulové čisté emisie,
· revízii emisných kvót pre leteckú dopravu s cieľom zahrnúť do systému všetky lety z Európskeho hospodárskeho priestoru a potenciálne riešenie pre lety mimo EÚ (známe ako CORSIA).

Poslanci Európskeho parlamentu budú v nasledujúcich mesiacoch rozhodovať okrem iného o svojom postoji k energetickým témam (obnoviteľné zdroje energie, efektívnosť, dane).

Radíme: Pneumatiky pre karavány

Obytné autá majú veľa špecifík vrátane pneumatík. Ich správny výber dokáže zásadným spôsobom zvýšiť bezpečnosť cestovania. Ako ukázal nedávny prieskum Continentalu, bezpečnosť považujú za kľúčový parameter pneumatík aj samotní motoristi (60 %). Obytné vozidlá sú napokon výrazne ťažšie, napríklad už len kvôli vozenej zásobe vody.

Obutie karavanu by preto malo mať robustnejšiu konštrukciu, aby zvládlo väčšie zaťaženie, navyše často nerovnomerne rozložené. To je pre obytné autá s nábytkom a množstvom priestoru pre batožinu typické. Plášte, špeciálne určené pre obytné vozidlá, sú pripravené aj na situáciu, kedy tieto „domy na kolesách“ zostávajú väčšinu roka úplne odstavené. Sú odolnejšie voči takzvanému flatspottingu, teda vytváraniu deformovaných plôch na pneumatike v dôsledku dlhého státia. Z tohto dôvodu nie je vhodné pri obytných vozidlách používať bežné pneumatiky primárne určené pre klasické dodávky. Spoznať plášte pre karavany nie je pritom ťažké, aj keď navonok vyzerajú takmer rovnako ako tie konvenčné. Na bočnici majú jasné označenie CP (Camping). Zároveň ide o celoročné obutie so symbolom M+S a symbolom 3PMSF, ktorý je známy ako symbol snehovej vločky. Takže si nemusíte robiť starosti so sezónnym prezúvaním.

„Aj keď legislatíva pri obytných vozidlách nenariaďuje používanie špecializovaných pneumatík, Continental ich odporúča. Pneumatiky s označením CP sú zárukou toho, že spĺňajú špecifiká karavanov. Majú väčšiu nosnosť aj vyšší tlak plnenia,“ vysvetľuje Magda Nagy. Ak teda patríte k priaznivcom kempingu a máte vlastné auto, poobzerajte sa aj po správnom obutí. A ak si obytné auto požičiavate, skontrolujte, či má pneumatiky určené pre karavany. Budete sa na nich cítiť bezpečnejšie.

On-line: Rodinná kalkulačka

Kalkulačku štátnej rodinnej pomoci pripravil Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR (MF SR). S jej pomocou získate na rodinna-kalkulacka.institutfinancnejpolitiky.sk informatívny výpočet o novej výške prídavkov na dieťa, daňového bonusu a príspevku Služby deťom po schválení rodinného balíčka. Umožňuje aj porovnanie nových zmien s doterajším systémom.

Na úvod je potrebné vybrať časové obdobie, za ktoré si chcete dané nároky vypočítať. Kalkulačka dokáže vyrátať nárok za rok 2022 a aj nasledujúci rok 2023. Následne je potrebné vybrať formu zamestnania, zadať výšku hrubej mesačnej mzdy a údaje o deťoch, konkrétne mesiac a rok ich narodenia. V prípade, ak majú rodičia v súčasnosti náklady na voľnočasové aktivity detí, resp. ich plánujú realizovať v budúcnosti, kalkulačka zohľadní aj nárok na vyplatenie príspevku Služby deťom. MF SR pripomína, že ide o informatívny výpočet a celková výška príspevkov sa môže meniť v závislosti od individuálnych a niekedy ojedinelých životných situácií. Zároveň dodáva, že výpočet kalkulačky nie je možné použiť na právne úkony.

Daňový bonus: Daňový bonus na dieťa do šiestich rokov veku sa od júla t. r. zvýšil zo 47,14 eur na sumu 70 eur a od budúceho roka na 100 eur. V prípade detí do 15 rokov sa daňový bonus vo výške 43,60 eur mesačne zvýšil od júla t. r. na sumu 70 eur mesačne a od budúceho roka na 100 eur a pre deti nad 15 rokov z 23,57 eur na sumu 40 eur a od januára 2023 na sumu 50 eur. Po novom nárok na daňový bonus vzniká od prvého zarobeného eura. Doteraz vznikol až od polovice minimálnej mzdy, avšak jeho celková výška je obmedzená konkrétnym percentom čiastkového základu dane, ktoré finálne závisí od počtu detí.

Prídavok na dieťa: Mesačný prídavok na dieťa v pôvodnej výške 25,88 eur sa od júla t. r. zvýšil na 30 eur a od 1. januára 2023 na 40 eur. Vzhľadom na trvalé zvýšenie sumy prídavku na dieťa dochádza k zrušeniu jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy.

Služby deťom: Primárnym cieľom je podpora voľnočasových aktivít dieťaťa v oblasti vzdelávania, športu a kultúry. Na voľnočasové aktivity dostanú deti od 5 do 18 rokov od januára 2023 každý mesiac finančný príspevok vo výške 60 eur mesačne.

utorok 9. augusta 2022

Výzva: Bioplynové stanice

Nová výzva z Plánu obnovy a odolnosti SR v oblasti Zelenej ekonomiky je zameraná na modernizáciu existujúcich bioplynových staníc vyrábajúcich elektrinu z bioplynu alebo transformáciu bioplynových staníc na biometánové. Z prostriedkov Európskej únie je na túto výzvu vyčlenených 20 miliónov eur, maximálna výška príspevku je v rozsahu od 1 mil. do 1,5 mil. eur, a to v závislosti od typu projektu.

Cieľom výzvy je zabezpečiť produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zároveň sa vyšším využívaním biometánu podporí zvyšovanie energetickej bezpečnosti SR z domácich zdrojov ako náhrada zemného plynu. O nenávratnú finančnú pomoc môžu žiadať subjekty vlastniace bioplynovú stanicu na výrobu elektriny, ktorá je zároveň súčasťou realizácie projektu. Podporené budú dva typy projektov, a to projekty so zámerom modernizovať existujúce bioplynové stanice na výrobu elektriny a tiež projekty, ktorých cieľom je už existujúce bioplynové stanice na výrobu elektriny transformovať na zariadenia vyrábajúce biometán, teda na tzv. biometánové stanice.

Záujemcovia o tento typ podpory môžu svoje projekty realizovať v rámci celej Slovenskej republiky (SR) , pričom projekty na území Bratislavského kraja získajú dotáciu vo výške 45 % z celkových oprávnených výdavkov, v ostatných krajoch SR majú nárok na podporu vo výške 60 % z celkových oprávnených výdavkov. Podmienkou získania príspevku je množstvo vyrobenej elektriny a podporené môžu byť bioplynové stanice, ktoré vyrobili elektrinu za rok 2021 zodpovedajúcu aspoň 2.000 hodinám výroby elektriny, alebo od začiatku roka 2022 do 30. 6. 2022 vyrobili elektrinu zodpovedajúcu aspoň 1.000 hodinám výroby elektriny. Žiadosti je možné podávať do 31. októbra 2022. Projekty budú posudzované na základe kritéria nákladovej efektívnosti.


Aktuálne: Sme ochotnejší podporovať zodpovedné značky

V oblasti spoločenskej zodpovednosti dochádza na Slovensku v ostatných rokoch k dynamickému rozvoju. Spoločnosti začínajú intenzívnejšie fungovať zodpovedným a udržateľným spôsobom. Väčšiemu zapojeniu firiem do aktivít spoločenskej zodpovednosti však stále bráni náš zložitý právny a daňový systém. V spektre malých a stredných podnikov (MSP) je stále veľmi vysoký potenciál pre angažovanosť v rámci spoločenskej zodpovednosti.

To sú len niektoré zo záverov štúdie, ktorú vypracoval think tank Social Impact Alliance for Central & Eastern Europe s podporou Google.org, Dentons Bratislava a Nadácie Pontis. Od februára do apríla 2022 zainteresované strany (najmä z organizácií zastrešujúcich rodinné firmy, firemných nadácií a neziskových organizácií, akademických inštitúcií a národných aj medzinárodných organizácií) formujúce slovenský sociálny ekosystém spojili, aby pripravili súbor odporúčaní na potrebné zmeny potrebné k väčšej spoločenskej angažovanosti firiem i jednotlivcov. „Sociálna aktivita firiem je čoraz častejšie diktovaná očakávaniami uvedomelých spotrebiteľov, zamestnancov a investorov. Už teraz je až 39 % Slovákov ochotných zaplatiť za produkty a služby spoločensky zodpovedných značiek o niečo viac. Podniky, ktoré sú ochotné vykonávať sociálne zodpovedné aktivity, čelia bariéram, ktoré bránia najmä tým menším, malým a stredným podnikom, prispôsobiť svoje stratégie požiadavkám moderného sveta,“ vysvetľuje Anna Korzeniewska.

Záujem o sociálne a environmentálne témy na Slovensku rastie. Čoraz dôležitejšie sú veľké zastrešujúce organizácie, ktoré koordinujú podporu a profesionalizujú celý sektor Žiaľ, väčšiemu zapojeniu firiem bráni pomerne zložitý právny a daňový systém. Tento problém najlepšie ilustruje skutočnosť, že 10 z pohľadu podnikania najdôležitejších predpisov (napr. Zákonník práce, zákon o dani z príjmov, zákon o sociálnom poistení atď.) prešlo len v roku 2020 až 42 novelizáciami. Výsledkom je, že spoločnosti majú len minimum času, alebo nemajú žiadny čas nazvyš, ktorý by mohli venovať rozvoju CSR (Corporate Social Responsibility). Prevažnú väčšinu podnikov tvoria na Slovensku malé a stredné podniky (99 %). Integrácia malých spoločností do ekosystému sociálneho vplyvu je dôležitou výzvou pre nasledujúce roky. Mnohí z nich by sa chceli viac aktivizovať v oblasti spoločenskej zodpovednosti, no nevedia, kde začať. Nevedia posúdiť, aké oblasti a rozsah podpory sú pre nich vhodné a ako prepojiť spoločenskú angažovanosť s benefitmi pre vlastnú firmu. Odborníci sa zhodujú, že je dôležité prezentovať výhody spoločenskej zodpovednosti lídrom MSP a zdieľať osvedčené postupy od skúsenejších spoločností. Okrem toho, pre tieto firmy by bolo obzvlášť dôležité zjednodušenie legislatívy.

Nové predpisy či rastúce očakávania zákazníkov a zamestnancov motivujú spoločnosti, aby sa vo svojich stratégiách viac zamerali na ESG (Environmental, Social and Governance). Niektoré firmy (najmä tie veľké) sa snažia spájať obchodné a spoločenské ciele, ale bráni im nedostatok vedomostí, odborníkov a dobrej praxe v tejto oblasti. Bez jasného usmernenia zo strany štátu je pre firmy, verejnosť a ďalšie zainteresované strany ťažké určiť priority a rozhodnúť o najefektívnejších opatreniach. Odborníci odporúčajú podporiť spoločnosti tak, aby v rámci svojich činností postupovali strategickejšie a zameriavali sa na dosah. Dodávajú tiež, že od verejnej správy sa očakáva väčšia spoločenská angažovanosť, ktorá môže využiť viacero nástrojov na podporu filantropických aktivít medzi firmami. Môže zvážiť zavedenie dodatočných legislatívnych výnimiek, napr. v zákone o verejnom obstarávaní. Špecifické benefity pre predkladateľov ponúk v tendroch, ktorí podporujú sociálne a environmentálne ciele (bonusové body, výnimky), by mohli reálne zvýšiť mieru angažovanosti v týchto oblastiach. Na zvýšenie ochoty podnikateľského sektora investovať do filantropických aktivít je tiež kľúčové diskutovať o zákonných opatreniach v oblasti vecných darov a pro bono služieb. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení upravuje určité služby a tovary, ktoré sú oslobodené od DPH, a zároveň stanovuje veľmi prísne kritériá na uplatnenie výnimiek. Spoločnosti, ktoré poskytujú vecné dary alebo ponúkajú pro bono služby, musia z darovaného tovaru a služieb platiť DPH. Vo väčšine prípadov takáto prísna legislatíva spoločnosti odrádza poskytovať nepeňažné dary alebo ponúkať pro bono služby.

Trend: Dark web

Kde dnes zoženiete falošné pasy, drogy, zbrane, ukradnuté heslá či identitu? Na tzv. dark webe, pričom ale na to potrebujete špeciálny prehliadač aj poznať konkrétne URL adresy stránok, ktoré chcete navštíviť. Niektorí používatelia dokonca túžia spoznať dark webové stránky len zo zvedavosti. Je možné zabezpečiť si ochranu aj pred bezpečnostnými hrozbami dark webu?

Spoločnosť Reboot zostavila na základe štatistík zo SEO rebríček krajín, ktorých obyvatelia sa o dark web zaujímajú najviac. Porovnali sa údaje celkového objemu vyhľadávaní s počtom používateľov internetu v každej krajine a vznikol tzv. Dark Web Index so štatistikou, koľko ľudí zo 100 sa o tento pojem zaujímalo.

Poradie*Krajina*Vyhľadávania na 100.000 používateľov
1. Chorvátsko 1.083 97,1
2. Česká republika 1.027 94,1
3. Írsko 953 91,2
4. Maďarsko 920 88,2
5. Rumunsko 804 85,3
6. Slovenská republika 756 82,4
7. Albánsko 731 79,4
8. Grécko 718 76,5
9. Holandsko 708 73,5
10. Taliansko 697 70,6
11. Slovinsko 683 67,6
12. Nórsko 648 64,7
13. Veľká Británia 641 61,8
14. Portugalsko 625 58,8
15. Švédsko 618 55,9

Na prvom mieste v počte vyhľadávaní skončilo Chorvátsko. To malo index 97,1/100. Kriminálna aktivita spojená s dark webom sa v Chorvátsku za posledné roky zvýšila o 31 %. Za tento rok tam zaznamenali vyše 30.450 vyhľadávaní pojmu dark web a jemu podobných. Druhé miesto obsadila Česká republika s indexom 94,1/100 a tretie Írsko s indexom 91,2/100. V TOP 10 sa umiestnilo aj Slovensko, a to na šiestom mieste. Náš index je 82,4/100 a zo vzorky 100.000 ľudí vyhľadalo pojem dark web približne 756 používateľov.

5 spôsobov, ako sa chrániť pred dark webom
  • Použite sieť VPN: Sieť VPN môže chrániť vašu on-line aktivitu pred spoločnosťami, vládami a inými zvedavými očami. Pripojením k externému serveru a prijatím jeho IP adresy sa môže zdať, že sa nachádzate v rovnakej krajine ako server, ktorý používate. Napríklad, ak ste v Amerike a ste pripojení k serveru v Spojenom kráľovstve, webová stránka bude veriť, že ste v Spojenom kráľovstve. Aj keď VPN neznemožní sledovanie vašich on-line aktivít, táto dodatočná vrstva ochrany vám dáva najlepšiu šancu na udržanie vašich údajov v bezpečí.
  • Použite bezplatné skenovanie tmavého webu: Ak máte podozrenie, že jeden z vašich účtov, či už osobný, emailový alebo bankový, bol napadnutý, jednou z prvých vecí, ktoré by ste mali urobiť, je spustiť bezplatný sken dark webu. Vyhľadá vaše osobné informácie medzi všetkými zoznamami ukradnutých údajov. Webové skenovanie neodhalí celé množstvo ukradnutých informácií, ale okamžite vás upozorní, ak sa objavia nejaké vaše informácie.
  • Použite správcu hesiel: Ďalším spôsobom, ako si dať najlepšiu možnú šancu na ochranu svojich osobných údajov, je zmeniť heslá a použiť správcu hesiel. Mnohí z nás používajú rovnakého hesla pre všetky účty, čo môže viesť k ľahšiemu prístupu k našim údajom. Všetky heslá by mali byť odlišné, silné a jedinečné. Používanie správcu hesiel je jednoduchý spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Správcovia hesiel pre vás vygenerujú bezpečné heslá, takže sa už nikdy nebudete musieť báť, že zabudnete ďalšie heslo.
  • Povoliť dvojfaktorové overenie: Jedným z najlepších spôsobov, ako sa môžete pokúsiť chrániť svoje on-line účty pred dark webom, je použiť dvojfaktorové overenie. Druhý krok overenia sťažuje hekerovi prístup k účtom, pretože kombinuje dva faktory ako spôsob potvrdenia autorizácie, buď vaše používateľské meno alebo heslo a potom vaše telefónne číslo, prípadne niečo fyzické, ako je odtlačok prsta. Ak došlo k prelomeniu vášho používateľského mena alebo mailovej adresy, táto dodatočná vrstva zabezpečenia vás ochráni ešte viac.
  • Nahláste dôkazy o krádeži identity: Krádež identity je jedným z najčastejších zločinov na svete, pričom každý rok počet obetí rastie. Je dôležité konať rýchlo, ak si všimnete akékoľvek podozrivé transakcie vo svojich finančných výkazoch, alebo ak dostanete e-mail o pokuse o prihlásenie, ktorý ste neurobili vy. Zatvorením účtu, nahlásením svojej banke, ako aj podaním hlásenia o krádeži identity príslušnému vládnemu orgánu môžete zabrániť ďalšej finančnej škode.

pondelok 8. augusta 2022

EU: Práva cestujúcich

Dostať sa do cieľovej destinácie nemusí byť vždy jednoduché. Cestovanie môžu sprevádzať neočakávané udalosti ako meškanie, zrušené lety, zrušené vlaky alebo stratená batožina. Preto poslanci Európskeho parlamentu pomohli zaviesť pravidlá Európskej únie, ktoré dopravným spoločnostiam ukladajú povinnosť poskytnúť cestujúcim stravu, ubytovanie, náhradu aj odškodnenie. Zabezpečujú aj to, že dopravné spoločnosti v EÚ si už nemôžu účtovať vyššie poplatky za cestovné lístky na základe štátnej príslušnosti a miesta nákupu. Osobitná pozornosť je venovaná aj cestujúcim so zníženou pohyblivosťou a zdravotným znevýhodnením, ktorí majú právo na bezplatné asistenčné služby.

Práva cestujúcich v leteckej doprave v EÚ sa uplatňujú pre lety v rámci EÚ ale tiež aj pre lety odlietajúce z EÚ do krajiny mimo EÚ. Ak vám bol odmietnutý nástup na palubu, letecké spoločnosti by vám mali poskytnúť bezplatnú pomoc, ktorá môže zahŕňať občerstvenie, stravu a ubytovanie. Letecká spoločnosť vám tiež musí ponúknuť možnosť výberu medzi náhradou a presmerovaním. Okrem toho majú cestujúci, ktorým bol odmietnutý nástup na palubu, nárok na odškodnenie až do výšky 600 EUR.

Výška odškodnenia závisí od vzdialenosti plánovaného letu:
  • Pre lety kratšie ako 1500 km: 250 eur
  • Pre lety dlhšie ako 1500 km a kratšie ako 3500 km: 400 eur
  • Pre lety dlhšie ako 3500 km: 600 eur
Ak je váš let zrušený, máte nárok na asistenciu a tiež na odškodnenie, presmerovanie alebo návrat. V prípade meškania možnosti odškodnenia závisia od dĺžky mešakania a dĺžky letu. Cestujúci, ktorých lety boli zrušené na poslednú chvíľu, alebo prileteli do destinácie s meškaním viac než tri hodiny, majú nárok na vyššie spomenuté odškodnenie, ale s určitými obmedzeniami. Toto sa nevzťahuje na spoločnosti, ktoré ponúkajú alternatívne riešenie, ani na mimoriadne okolnosti, ako sú rozhodnutia manažmentu letovej prevádzky, politická nestabilita, nepriaznivé poveternostné podmienky alebo bezpečnostné riziká.

Pri cestovaní železnicou v rámci EÚ platia pravidlá EÚ o právach cestujúcich v železničnej doprave. Ak je váš vlak zrušený alebo mešká, prevádzkovateľ vám musí poskytnúť informácie o situácii v reálnom čase a informovať vás o vašich právach a povinnostiach. V závislosti od okolností môžete mať nárok na pomoc vo forme stravy a občerstvenia, ubytovania a odškodnenia. Práva cestujúcich autobusmi sa vzťahujú najmä na pravidelnú diaľkovú autobusovú a autokarovú dopravu, ktorá začína alebo končí v niektorej krajine EÚ. V prípade zrušenia alebo meškania môžete mať nárok na stravu a ubytovanie. Práva pre cestujúcich loďou sa zvyčajne vzťahujú na trajekty a výletné lode (námorné a riečne), ak sa vaša cesta začína alebo končí v prístave EÚ. Ak bola plavba zrušená alebo odchod meškal, môžete mať nárok na pomoc vo forme stravy a ubytovania. Ak sa váš príchod oneskorí o viac ako jednu hodinu, máte nárok na odškodnenie.

Podrobné informácie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy sú k dispozícii na webovej stránke Vaša Európa. Do svojho smartfónu si môžete stiahnuť aj aplikáciu v slovenskom jazyku, ktorú nájdete pod názvom "Passenger rights".

Bankroty: V júli pokles

V júli 2022 zbankrotovalo 718 Slovákov, čo je priebežne najmenší počet osobných bankrotov na Slovensku v jednom mesiaci za posledných štrnásť mesiacov. V medziročnom porovnaní to podľa analýzy spoločnosti Slovak Credit Bureau (CRIF) predstavuje pokles o 16,4 % a v medzimesačnom porovnaní je to pokles o 16,7 %.

„V júli zbankrotovalo aj 78 dlžníkov bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Z celkového počtu zbankrotovaných dlžníkov v minulom mesiaci, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz, predstavoval ich podiel 10,9 percenta,“ upozornila hlavná analytička CRIF SK Jana Marková. Zbankrotovalo tiež 14 manželských párov, zaznamenali aj päť príbuzenských väzieb, medzi nimi bola aj matka a dvaja synovia. „Zaujímavou je, že z 11 dlžníkov bez domova, ktorí zbankrotovali v Bratislave, ich má 5 adresu na najznámejšej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské nám. 7770/10. Sídli na nej aj 8 390 právnických subjektov s IČO a 1 188 fyzických osôb vrátane podnikateľov,“ skonštatovala Marková.

Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca júla tohto roka na Slovensku zbankrotovalo 63.634 Slovákov. V tomto roku do konca júla zatiaľ zbankrotovalo 5.572 občanov.

Trend: Miesta nielen pre elekromobily

Podľa prieskumu Shell medzi slovenskými vodičmi až 35 % z nich očakáva, že v roku 2050 bude vlastniť elektromobil. Ďalších 24 % opýtaných si myslí, že bude mať auto s konvenčným pohonom (benzín alebo nafta), 20 % auto s vodíkovým pohonom a 15 % so solárnym.

Rovnako si na Slovensku 66 % ľudí myslí, že čerpacie stanice sa zmenia na miesta dobíjania elektromobilov. Podľa verejnosti aj architektov tomu musia byť prispôsobené aj služby. V čase, keď sa budú elektromobily nabíjať, mladí architekti navrhujú, aby vodiči mali priestor prečítať si dobrú knihu, zacvičiť si, alebo nakúpiť lokálne potraviny. Účel oddychu má predurčovať funkčnosť čerpacej stanice. 

V prieskume sa 54 % ľudí vyjadrilo, že čerpacie stanice budú v roku 2050 miestom na stretávanie sa s priateľmi a miestom oddychu. Architekti do svojich návrhov budúcich čerpacích staníc zahrnuli ihriská pre deti, co-workingy, kaviarne, secondhandy či relax miestnosti. Na druhej strane rok 2050 prinesie aj nové technológie a spôsoby dopravy. Dizajn stanice preto podľa architektov musí odzrkadľovať napríklad prevádzku dronov či autonómnych áut. „Do roku 2030 máme cieľ prevádzkovať vo svete 2,5 milióna nabíjacích miest. Slovenským vodičom ponúkame vysokorýchlostnú nabíjačku IONITY pri diaľnici D1 v Senci a vlastný koncept Shell Recharge na rýchlostnej ceste R1 pri Beladiciach. Ten plánujeme do konca roka 2022 rozšíriť na ďalšie lokality na Slovensku. Rovnako vidíme budúcnosť aj v ďalších alternatívnych pohonoch ako bioLNG alebo vodík,“ dodala Jarmila Gurská.

piatok 5. augusta 2022

EU: Očakávania spotrebiteľov

Európska centrálna banka (ECB) zverejnila výsledky prieskumu spotrebiteľských očakávaní (CES) jún 202. Ide o mesačný on-line prieskum, ktorý zbiera aktuálne informácie o vnímaní a očakávaniach spotrebiteľov v eurozóne, ako aj o ich ekonomickom a finančnom správaní. CES v súčasnosti vychádza z približne 14.000 opýtaných spotrebiteľov vo veku 18 a viac rokov zo šiestich krajín eurozóny: Belgicka, Nemecka, Španielska, Francúzska, Talianska a Holandska. Tieto krajiny predstavujú 85 % celkového HDP eurozóny a 83,8 % celkovej populácie eurozóny.

V porovnaní s májom spotrebitelia teraz očakávajú, že o 12 mesiacov:
  • Inflácia bude vyššia.
  • Rast príjmov zostane nezmenený, zatiaľ čo nominálne výdavky porastú podstatne viac ako príjmy.
  • Ekonomický rast bude zápornejší a nezamestnanosť porastie.
  • Rast cien nehnuteľností bude o niečo nižší a úrokové sadzby hypoték budú naďalej rásť.
Inflácia: Inflácia vnímaná spotrebiteľmi za posledných 12 mesiacov sa výrazne zvýšila, rovnako ako ich očakávania týkajúce sa budúcej inflácie. Stredná vnímaná miera inflácie za posledných 12 mesiacov vzrástla na 7,2 % zo 6,6 % v máji, zatiaľčo stredná očakávaná inflácia na 12 mesiacov dopredu len mierne vzrástla na 5,0 %. Inflačné očakávania na tri roky dopredu sa tiež výrazne zvýšili na 2,8 % z 2,5 % v máji. Neistota spotrebiteľov ohľadom inflácie sa od marca po náraste v predchádzajúcich mesiacoch stabilizovala. 

Príjem a spotreba: Očakávania rastu nominálnych príjmov na 12 mesiacov dopredu zostali nezmenené na úrovni 0,9 %. Zostávajú vyššie u spotrebiteľov vo veku 18 – 34 rokov (na úrovni 1,8 %) a u spotrebiteľov s veľmi nízkymi príjmami. Vnímanie rastu nominálnych výdavkov za posledných 12 mesiacov od apríla 2021 neustále rástlo a dosiahlo 5,0 %. Spotrebitelia s podpriemernými príjmami naďalej vnímali najvyšší rast nominálnych výdavkov. Čo sa týka budúceho rastu nominálnych výdavkov, očakávania respondentov na 12 mesiacov dopredu mierne vzrástli na 3,9 %. 

Trh práce a ekonomický rast: Očakávania hospodárskeho rastu na 12 mesiacov dopredu boli o niečo negatívnejšie ako v máji na úrovni -1,3 % a boli široko založené na príjmových a vekových skupinách. Očakávania spotrebiteľov sa v marci 2022 zmenili na negatívne a klesli na minimum -1,8 %, no očakávaný pokles sa odvtedy zmiernil. V súlade s nižšími očakávaniami hospodárskeho rastu sa očakávania miery nezamestnanosti na 12 mesiacov dopredu zvýšili na 11,5 %, čo je blízko k úrovniam zaznamenaným na začiatku roka. V apríli 2022 štvrťročné údaje ukazujú, že respondenti, ktorí sú nezamestnaní, znížili svoje očakávania nájsť si prácu počas nasledujúcich troch mesiacov z 26,7 % v januári na 23,8 %. Očakávaná pravdepodobnosť straty zamestnania počas nasledujúcich troch mesiacov tiež klesla na 9,5 % z 10,3 % v januári. 

Prístup k bývaniu a úverom: Očakávania spotrebiteľov o raste cien ich domov na 12 mesiacov dopredu mierne klesli na 3,3 %. Po určitej vzostupnej dynamike v roku 2021 sa očakávania od októbra toho istého roku vyrovnávajú. Očakávania úrokových sadzieb na hypotéky v nasledujúcich 12 mesiacoch sa naďalej posúvali až o 4,0 % z ich januárového minima 3,3 %. Spotrebiteľmi vnímané podmienky prístupu k úverom sa za posledných 12 mesiacov mierne sprísnili a očakávania na 12 mesiacov dopredu zostali v podstate nezmenené. Podiel spotrebiteľov, ktorí uvádzajú, že požiadali o úver počas posledných troch mesiacov, ktorý sa zisťuje na štvrťročnej báze, ďalej klesol z 13,7 % v januári na 12,7 % v apríli 2022.

AI: Röntgenové snímky

Nástroje umelej inteligencie (AI) sa budú najnovšie využívať aj v rámci klasifikácie röntgenových snímok pri normálnych aj mimoriadnych vyšetreniach. Prvé riešenie bude nasadené a vyskúšané v Spojenom kráľovstve s cieľom zvýšiť kapacitu a optimalizovať rádiologický pracovný proces.

Röntgenové vyšetrenie hrudníka s podporou AI pomôže pri triedení prichádzajúcich prípadov a skráti čas na čítanie bežných röntgenových snímok o 25 až 50 %. Pomôže identifikovať prípady, pri ktorých nie sú žiadne klinicky relevantné nálezy a umožní ich tak rádiológom odhaliť ešte skôr, než sa vôbec začnú prípadom zaoberať. V približne 50 % prípadov sú röntgenové snímky hrudníka bez nálezu a treba ich rýchlo vybaviť, aby sa rádiológom uvoľnila kapacita a mohli sa sústrediť na vyšetrenia s relevantnými nálezmi.

Špeciálny softvér dokáže na röntgenových snímkach hrudníka za menej než minútu odhaliť viaceré pľúcne abnormality. Dokáže presne posúdiť rádiologické nálezy, ktoré naznačujú celý rad pľúcnych ochorení, vrátane zápalu pľúc, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, tuberkulózy či zlyhania srdca a ďalších.

Sociálne inžinierstvo: 5 najčastejších techník

Techniky sociálneho inžinierstva sú podľa niektorých odhadov príčinou až 98 % úspešných kybernetických útokov a bez adekvátnej ochrany hrozí predovšetkým malým a stredným firmám (SMB) vysoké riziko napadnutia, strata dát a prevádzkové výpadky. Sociálne inžinierstvo využíva – často zákerným spôsobom – ľudské emócie na dosiahnutie pochybných cieľov, či už na získanie fyzického prístupu do kancelárií alebo on-line prístupu k firemným systémom.

Podľa prieskumu spoločnosti PurpleSec sa v uplynulom roku stretlo s útokom, ktoré boli založené na metódach sociálneho inžinierstva 43 % IT profesionálov, 21 % existujúcich či bývalých zamestnancov využíva sociálne inžinierstvo na získanie finančných výhod, kvôli odplate, iba zo zvedavosti alebo pre zábavu. Až 43 % takýchto útokov mieri na SMB firmy.

Najčastejšie tieto techniky sociálneho inžinierstva:
  • Vyvolanie strachu. Potenciálna obeť dostane napríklad e-mail oznamujúci exekúciu, ak finančnému úradu nezaplatí vymyslený dlh na dani pomocou priloženého odkazu.
  • Brnkanie na strunu chamtivosti. Tou je napríklad e-mail či správa na Facebook Messengeri oznamujúca výhru v lotérii či nový iPhone za poskytnutie osobných informácií a údajov k bankovému účtu.
  • Vzbudenie zvedavosti. Príkladom sú falošné maily od prepravných spoločností typu DHL či FedEx s oznámením chybnej adresy a odkazom na jej opravu, ktorý používateľa zavedie na infikované stránky.
  • Žiadosť o pomoc. Poslaná z ukradnutého účtu známeho na sociálnej sieti s prosbou o rýchle zaslanie finančných prostriedkov na priložený účet.
  • Zneužitie empatie či súcitu. Sociálne inžinierstvo nekvitne iba on-line, ale jeho obeťou sa človek môže stať aj v reálnom svete, ak napríklad vyhovie prosbám neznámej osoby o vpustenie do budovy s výhovorkou, že si zabudla vstupnú kartu.
Vzhľadom na prirodzenú dôverčivosti ľudí nie je možné útoky založené na sociálnom inžinierstve nikdy úplne eliminovať, ale je možné ich úroveň pomocou technických prostriedkov aspoň minimalizovať. Odborníci odporúčajú kombináciu nástrojov kybernetickej ochrany, akými sú anti-malware, firewall, filtrovanie emailov, viacfaktorové overovanie a včasné softvérové aktualizácie. Ideálne proti technikám sociálneho inžinierstva sú integrované riešenia, ktoré umožňujú ochrániť systémy, aplikácie a dáta organizácií pomocou uceleného súboru bezpečnostných nástrojov.

štvrtok 4. augusta 2022

EU: Rovnováha medzi prácou a súkromím

Členské štáty Európskej únie sú povinné uplatňovať celoeurópske pravidlá na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov prijaté v roku 2019. Stanovujú minimálne normy pre otcovskú, rodičovskú dovolenku a dovolenku pre opatrovateľov a stanovujú ďalšie práva, ako napr. požadovať flexibilné pracovné podmienky, ktoré pomôžu rozvíjať kariéru a rodinný život bez toho, aby sme jedno museli obetovať. Tieto práva, ktoré dopĺňajú existujúce práva na materskú dovolenku, boli dosiahnuté v rámci Európskeho piliera sociálnych práv a sú kľúčovým míľnikom smerom k vybudovaniu únie rovnosti.

Smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom má za cieľ zvýšiť (i) účasť žien na trhu práce a (ii) čerpanie dovolenky z rodinných dôvodov a flexibilné pracovné podmienky. Celkovo je miera zamestnanosti žien v EÚ o 10,8 percentuálneho bodu nižšia ako miera zamestnanosti mužov. Okrem toho iba 68 % žien s opatrovateľskými povinnosťami pracuje v porovnaní s 81 % mužov s rovnakými povinnosťami. Smernica umožňuje pracovníkom odísť, aby sa mohli starať o príbuzných, ktorí potrebujú podporu, a celkovo znamená, že rodičia a opatrovatelia sú schopní zosúladiť pracovný a súkromný život.
  • Otcovská dovolenka: Pracujúci otcovia majú nárok na najmenej 10 pracovných dní otcovskej dovolenky približne v čase narodenia dieťaťa. Otcovská dovolenka musí byť kompenzovaná aspoň vo výške nemocenského.
  • Rodičovská dovolenka: Každý rodič má nárok na minimálne štyri mesiace rodičovskej dovolenky, z toho dva mesiace sú platené a neprenosné. Rodičia môžu požiadať o čerpanie dovolenky flexibilnou formou, buď na plný úväzok, na čiastočný úväzok alebo na segmenty.
  • Opatrovateľská dovolenka: Všetci pracovníci, ktorí poskytujú osobnú starostlivosť alebo podporu príbuznému alebo osobe žijúcej v spoločnej domácnosti, majú právo na najmenej päť pracovných dní opatrovateľskej dovolenky ročne.
  • Flexibilné pracovné podmienky: Všetci pracujúci rodičia s deťmi do veku najmenej osem rokov a všetci opatrovatelia majú právo požiadať o skrátený pracovný čas, flexibilný pracovný čas a flexibilitu v mieste výkonu práce.
Komisia zabezpečí úplnú implementáciu smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, čo pomôže priviesť viac žien na trh práce a pomôže bojovať proti chudobe detí. Členské štáty bude podporovať pri uplatňovaní nových pravidiel, a to aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu+ s cieľom zlepšiť kvalitu a dostupnosť systémov vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve. Členské štáty sú povinné transponovať smernicu do vnútroštátneho práva do 2. augusta 2022. V ďalšom kroku Európska komisia posúdi úplnosť a súlad vnútroštátnych opatrení oznámených každým členským štátom a v prípade potreby prijme opatrenia.

On-line: #EndHumanTrafficking

Pri príležitosti Svetového dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi začala kampaň modrého srdca so zameraním na dvojtvárnosť využívania technológií #EndHumanTrafficking. Témou je Používanie a zneužívanie technológií, ktoré môžu brániť, ale rovnako tak napomôcť obchodovaniu s ľuďmi.

Značná časť nášho života sa aj vplyvom pandémie Covid-19, digitalizácii, rýchlo rastúcemu využívaniu moderných technológií presunula do on-line virtuálneho sveta, kde sa zločin obchodovania s ľuďmi rozrastá. On-line platformy totiž ponúkajú obchodníkom s ľuďmi množstvo nástrojov s vyššou rýchlosťou, nákladovou efektívnosťou a anonymitou na: nábor, zneužívanie a kontrolu obetí; organizovanie dopravy a ubytovanie; oslovenie potenciálnych klientov; komunikáciu medzi páchateľmi; skrývanie výnosov z trestnej činnosti. Zločinci profitujú z chaosu, zúfalstva a odlúčenia ľudí – najmä žien a detí – od podporných systémov a rodinných príslušníkov. Na druhej strane moderné technológie môžu byť aj nápomocné pri odhaľovaní a odstraňovaní obchodovania s ľuďmi, napr. v prípadoch získavania digitálnych dôkazov s cieľom podpory obetí v trestnom konaní, alebo pri poskytovaní podporných služieb obetiam.

Úrad OSN pre drogy a kriminalitu prináša rady a tipy, ako sa vyhnúť obchodovaniu:
  • Prísne nastavenia ochrany osobných údajov - ak sú vaše účty sociálnych médií verejné, vaše fotografie, príspevky a ďalšie informácie môže vidieť ktokoľvek. Obchodníci s ľuďmi používajú tieto informácie na nábor obetí. Zvážte nastavenie svojich účtov ako „súkromné“ a vypnite zdieľanie polohy v príspevkoch.
  • Dajte si pozor na zvláštne žiadosti o priateľstvo - obchodníci s ľuďmi oslovujú neznámych ľudí, aby si „pokecali“ prostredníctvom sociálnych sietí, čím pomaly pracujú na budovaní dôvery u potenciálnej obete.
  • Nikdy nezdieľajte osobné informácie, ako je vaše telefónne číslo, adresa alebo aktuálna poloha online - pamätajte, že všetko, čo umiestnite online (napr. fotky, texty) je vo verejnej sfére. Už nemáte úplnú kontrolu nad tým, ako sa to zobrazuje alebo zdieľa. Obchodníci s ľuďmi používajú fotografie a osobné údaje ľudí, aby ich mohli vydierať, kontaktovať, upravovať, monitorovať alebo inak zlákať.
  • Dajte si pozor na reklamy, ktoré sa zdajú byť príliš dobré na to, aby boli pravdivé - obchodníci s ľuďmi často používajú pútavý jazyk v on-line pracovných inzerátoch a sľubujú vysoké mzdy za jednoduchú prácu alebo možnosť stať sa modelkou. Obchodníci s ľuďmi budú často zavádzajú.
  • Nahláste podozrivé stránky/aktivity. Neváhajte zrušiť priateľstvo, zablokovať alebo nahlásiť niekoho, kto vás obťažuje alebo sa s vami rozpráva spôsobom, ktorý sa vám nepáči. Urobte si snímky obrazovky správ alebo príspevkov, môžu byť užitočné neskôr pri vyšetrovaní.
  • Poznajte varovné signály obchodovania s ľuďmi – buďte v on-line prostredí ostražití. Uvedomenie si varovných signálov obchodovania s ľuďmi vám môže pomôcť rozpoznať, kedy vám alebo vášmu blízkemu hrozí online nábor.
  • Získajte pomoc - mnohé krajiny majú bezplatné, dôverné linky pomoci pre tých, ktorí boli alebo sú vystavení riziku obchodovania s ľuďmi. Na Slovensku je to Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi dostupná na telefónnom čísle 0800 800 818.

Dáta: Základ inovácií

Až 70 % podnikov má kvôli neefektívnemu využívaniu dát problém s inováciami. Medzi hlavné prekážky patrí príliš veľké množstvo dát (83 %), problémy s prístupom k správnym dátam (74 %) a technické obmedzenia (60 %). Veľkým problémom je tiež suverenita dát.

Takmer tri štvrtiny (70 %) firiem nedokážu vyťažiť maximálny úžitok zo svojich dát – čo má priamy vplyv na ich schopnosť inovovať, ukázal prieskum medzi 100 vrcholovými manažérmi globálnych firiem pôsobiacich v Európe, ktoré sa umiestnili na rebríčku Forbes Top 2000. Skoro tretina (30 %) manažérov označila za svoj primárny strategický cieľ znižovanie nákladov, ale vzhľadom na hroziacu recesiu by lepšie využitie dát mohlo podporiť krátkodobé aj dlhodobé inovácie. Pritom 59 % opýtaných verí, že firmy, ktoré uprednostňujú rozhodovanie založené na dátach, získavajú podiel na trhu na úkor konkurencie a 58 % sa obáva, že za svojimi rivalmi zaostanú, pokiaľ svoje dáta nebudú využívať efektívnejšie. Neschopnosť dostatočne rýchlo premieňať nápady na nové produkty, služby a stratégie stále vystavuje podniky riziku neúspechu.

Nedostatočná schopnosť realizácie inovácií - ako ju prvýkrát popísala štúdia Inovácie v exponenciálnej ekonomike, ktorú spoločne spracovala londýnska ekonomická škola Cass Business School a spoločnosť VMware, je naďalej prepojená s ťažkostiam efektívneho využitia dát. Podľa oslovených manažérov štyri zo siedmich hlavných strategických obchodných cieľov na nasledujúce dva roky vyžadujú presné, relevantné a včasné dáta ako podklad pre rozhodovanie, od informácií o pracovnej sile a produktivite po kvalitu zákazníckej skúsenosti. K väčšej inovatívnosti a hľadaniu nových spôsobov, ako uvádzať na trh produkty, služby a stratégie motivuje svoje tímy 52 %. Medzi bariéry týkajúce sa dát, na ktoré poukazujú manažéri, patrí príliš veľké množstvo dát (83 %), problémy s prístupom k správnym dátam (74 %) a technické obmedzenia (60 %). Veľkým problémom je aj suverenita dát, kedy ukladané alebo zhromažďované dáta podliehajú zákonom na ochranu osobných údajov alebo iným predpisom na úrovni štátu, odvetvia alebo podniku, pričom národné (76 %) a odborové (67 %) predpisy sú zdôrazňované ako významné prekážky využitia potenciálu dát.

streda 3. augusta 2022

EU: Dovolenka so zvieratmi

Chystáte sa vycestovať na dovolenku do zahraničia aj s domácim zvieratkom? Nezabudnite, že musíte rešpektovať prísne pravidlá. V Európskej únii totiž existujú pre cestovanie s domácimi zvieratami jednotné pravidlá.

Vášho psa, mačku či fretku nemusíte počas dovolenky nechávať doma či v zvieracom hoteli, ale môžete si ich vziať so sebou. Vo všeobecnosti máte právo zobrať so sebou maximálne päť zvierat. 

Vaše zvieratko musí mať platný pas s potvrdením od zverolekára, že bolo očkované proti besnote a je spôsobilé cestovať. Okrem toho musí mať mikročip alebo viditeľné tetovanie. Psy cestujúce do Fínska, Írska, Nórska alebo na Maltu musia byť okrem toho aj odčervené.

Upozorňujeme: Zápis rodných čísiel

Štát nezvládol automatický zápis rodných čísel do obchodného registra. Ak nedôjde k zmene, firmy podnikajúce na Slovensku čaká zbytočná byrokracia, mnohých dokonca opakovane. Novela obchodného zákonníka účinná od 1. októbra 2020 totiž priniesla zmenu - povinnosť zapísať do obchodného registra rodné čísla spoločníkov a konateľov. Po vlne kritiky zo strany podnikateľského prostredia došlo v minulom roku k novele, ktorej cieľom bolo odbremeniť firmy a tam, kde je to možné zapísať tieto údaje automaticky.

„Po minuloročnej novele mali podnikatelia nádej, že ich nečaká opakované „branné cvičenie“ a nebudú musieť robiť poštárov medzi štátnymi inštitúciami, aby im oznámili údaje, ktoré už majú,“ konštatuje Ján Solík. V máji uplynul termín na automatický zápis a mnohé firmy čakalo nepríjemné prekvapenie. Štát si informácie o nich doplnil len čiastočne. „Absurdnosť nezvládnutého procesu automatických zápisov najlepšie ukazujú početné príklady firiem, pri ktorých sa podarilo doplniť údaje o konateľoch, no o spoločníkoch nie, hoci ide o rovnaké osoby,“ dodáva Solík. Firmám, ktorým bola automaticky zapísaná iba časť údajov vlaňajšia novela nijako nepomohla, pretože sa byrokracii nevyhnú.

Podnikatelia, ktorí chcú predísť pokute, majú na splnenie tejto povinnosti čas do 30. septembra. „Tisíckam podnikateľom zostáva len dúfať, že tí, ktorí sú za tento stav zodpovední využijú leto na jeho vyriešenie. Ak sa nechcú spoliehať na druhý reparát štátu, nezostáva im nič iné len sa pustiť do vypĺňania formulárov. Mali by to však urobiť až potom, čo si vymenia občiansky preukaz za nový, inak si byrokratický kolotoč zopakujú, keď budú nahlasovať nové číslo občianskeho preukazu,“ uzatvára Solík.

Káva: Počas tehotenstva?

Väčšina slovenských žien pije kávu aj počas tehotenstva. Hlavným dôvodom pritom nie sú povzbudzujúce účinky kofeínu, ale že ženy milujú chuť kávy (71 %) a jej pitie považujú za príjemný rituál a chvíľku oddychu (70 %). Vyplýva to z výsledkov prieskumu Káva v tehotenstve, ktorý sa v prvej polovici roka 2022 zrealizoval na vzorke vyše 8.000 tehotných a dojčiacich žien z regiónu strednej Európy.

Podľa prieskumu (2.549 žien zo Slovenska, najväčšiu skupinu tvorili tehotné ženy vo veku 29 až 38 rokov) si takmer dve tretiny Sloveniek myslia, že počas tehotenstva a dojčenia je vhodné príjem kofeínu obmedziť a až 70% uvádza ako bezpečnú hranicu iba 1 kávu denne. V praxi si však takmer polovica opýtaných dopraje denne 2 a viac káv.

Bezkofeínová káva je podľa prieskumu najčastejšou náhradou klasickej kávy, po ktorej tehotné ženy a dojčiace mamičky siahajú. A hoci z prieskumu vyplýva, že ženy pri jej výbere považujú za najdôležitejší faktor práve chuť, väčšina si bezkofeínovú kávu kupuje v supermarkete, v podobe kapsulovej alebo instantnej kávy. Prieskum ďalej odhalil, že väčšina žien nevie, akým spôsobom sa z kávovníkových zŕn odstraňuje kofeín, a to aj napriek tomu, že takmer polovica opýtaných považuje metódu dekofeinizácie za podstatnú.

utorok 2. augusta 2022

EU: Nové pracovné podmienky

Členským štátom Európskej únie vypršala lehota na transpozíciu smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach do vnútroštátneho práva. Smernica má 182 miliónom pracujúcim v EÚ viac pracovných práv a ochrany, aby zodpovedali aktuálnym podmienkam. Komisia teraz posúdi úplnosť a súlad vnútroštátnych opatrení oznámených jednotlivými členskými štátmi a v prípade potreby podnikne náležité kroky.

Vďaka týmto novým pravidlám budú môcť pracujúci lepšie poznať svoje pracovné podmienky, napríklad náplň práce a pracovný čas. Rovnako budú mať právo na včasné a podrobnejšie informácie o základných aspektoch svojej práce, ktorými sú miesto výkonu práce a plat. Ide o dôležitý krok smerom k silnej sociálnej Európe, ktorý tak prináša ľuďom v celej EÚ konkrétne výhody z Európskeho piliera sociálnych práv.

Pracovné práva a ochrana sa rozširujú a aktualizujú tak, aby odrážali nový svet práce. Na základe smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach budú mať pracujúci v EÚ právo:
  • byť podrobnejšie, včas a písomne informovaní o základných aspektoch svojho zamestnania;
  • na obmedzenie dĺžky skúšobnej lehoty pri nástupe do zamestnania na šesť mesiacov;
  • prijať ďalšiu prácu od iného zamestnávateľa; akékoľvek obmedzenie tohto práva sa musí objektívne zdôvodniť;
  • byť v primeranom časovom predstihu informovaní o povahe vyžadovanej práce, najmä ak ide o pracujúcich s nepredvídateľným pracovným časom a v prípade práce na vyžiadanie;
  • na účinné opatrenia, ktoré zabránia zneužívaniu pracovných zmlúv s nestanoveným pracovným časom;
  • dostať písomnú odpoveď na žiadosť o preradenie na inú, bezpečnejšiu pracovnú pozíciu;
  • absolvovať bezplatné zaškolenie na dané pracovné miesto, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť.
Predpokladá sa, že právo na informácie o podmienkach zamestnania, ako aj novú formu ochrany v podobe práva na väčšiu predvídateľnosť pracovného času tak odteraz dostanú ďalšie 2 až 3 milióny pracujúcich v neistých a neštandardných formách zamestnania vrátane práce na čiastočný úväzok, dočasnej práce a práce na vyžiadanie. Zároveň sa v smernici rešpektuje flexibilnosť atypickej formy zamestnania tak, aby jej výhody ostali zachované pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Smernica prináša výhody aj zamestnávateľom, keďže zaručuje, že ochrana pracovníkov bude vždy zodpovedať najnovším trendom na trhoch práce, znižuje byrokratické prekážky pre zamestnávateľov. Obsahuje napríklad možnosť poskytovať informácie elektronicky a vytvára rovnaké podmienky pre zamestnávateľov v EÚ v záujme spravodlivej hospodárskej súťaže založenej na rovnakej minimálnej úrovni pracovných práv.

Superodpočet: Vzrastajúci záujem

Aj za rok 2021 si daňové subjekty na Slovensku mohli zo svojho výsledného daňového základu odpočítať dvojnásobok všetkých nákladov, ktoré vynaložili na projekty vlastného výskumu a vývoja. Odpočet mohli navýšiť ešte o 100 percent kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. To všetko za predpokladu, že na tieto projekty nevyužívali dotačné prostriedky z iného domáceho alebo európskeho verejného zdroja.

Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau možnosť uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj v roku 2021 využilo zatiaľ 211 subjektov. Spoločne čerpali takmer 68 miliónov eur, čím pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov ušetrili vyše 14 miliónov eur. Tieto závery sú uskutočnené nad prvým zoznamom subjektov zverejneným 15. júna 2022, priebežné výsledky budú dopĺňané ešte o daňové priznania odložené do konca júna a septembra. Doteraz preukázané čerpanie superodpočtu za rok 2021 pri zachovaní jeho sadzby 200 % vynaložených výdavkov predstavuje už prekročenie polovice z počtu subjektov predchádzajúceho roka a jeho objem sa blíži k 40 % objemu predchádzajúceho roka. „Pri porovnaní čerpania na základe prvých zoznamov, teda v daňových priznaniach podaných k 31. marcu, môžeme skonštatovať, že počet subjektov uchádzajúcich sa o superodpočet medziročne vzrástol o viac ako polovicu a objem čerpaného superodpočtu aj predpokladaná daňová úspora už dosahuje takmer 80-percentné navýšenie oproti prvému zoznamu za rok 2020,“ hodnotí Jana Šnircová. K subjektom, ktoré už v minulosti superodpočet na výskum a vývoj využili, pribudlo v tomto roku ďalších 49 nováčikov. Zaujímavosťou je aj 33 subjektov, ktoré po pauze v roku 2020 obnovili čerpanie superodpočtu. Dôvodom prerušenia v uplatňovaní si superodpočtu bola minimálne u tretiny z nich absencia daňového základu, lebo v pandémiou silnejšie zasiahnutom roku 2020 dosiahli daňovú stratu. U ďalších troch bola suma splatnej dane za rok 2020 zanedbateľná. V prvom zozname za rok 2021 sa objavil aj takmer 13-miliónový superdopočet. Až 113 subjektov si uplatnilo superodpočet viac ako 100 tisíc eur, čím sa už dosiahol počet z finálnych výsledkov za rok 2018 pri 100-percentnej sadzbe. Podiel superodpočtov nad 100 tisíc eur sa už prehupol nad polovicu, čo sa v minulom roku stalo až po zverejnení kompletného zoznamu čerpateľov superodpočtu. Ich celkový objem sa pritom takmer zdvojnásobil oproti sadzbou porovnateľnému roku 2020 a pripadá na ne takmer 94 % z celkového objemu uplatneného superodpočtu. V prvom zozname uplatnených superodpočtov za rok 2020 sa nachádzalo 69 superodpočtov nad 100 tisíc eur, čo predstavovalo necelú polovicu z ich celkového počtu a necelých 93 % z objemu superodpočtu. 21 týchto veľkých superodpočtov si uplatnili nováčikovia. Vzrástla aj priemerná výška superodpočtu o takmer 20 % a dosahuje hodnotu viac ako 320 tisíc eur, čo poukazuje na zvyšovanie objemu investícií do výskumu a vývoja u slovenských daňových subjektov. Pritom v prvom zozname čerpateľov superodpočtu za predchádzajúci rok bola iba tretina celkového počtu čerpateľov a iba 20 % celkového objemu superodpočtu (tabuľka 3). Na čelo rebríčka sa postavil tohtoročný nováčik – zvolenský KRONOSPAN, s. r. o.,ktorý si na svoje dva projekty z oblasti drevárskej výroby hneď v prvom roku uplatnil superodpočet takmer 13 mil. eur, čo predstavuje viac ako 10 % jeho ročných tržieb aj prevádzkových nákladov. Aj ostatné priečky v TOP 10 patria výlučne miliónovým superodpočtom a prevažujú reprezentanti priemyslu (tabuľka 4). Na rozdiel od predchádzajúcich rokov s nižšou sadzbou sú už ich objemy uplatneného superodpočtu, a teda aj investované prostriedky do výskumu a vývoja, významné – až u piatich z nich presahujú 10 % ich ročných tržieb, u jedného je to dokonca takmer tretina. Spolu na TOP 10 subjektov pripadá necelých 44 % celkového objemu superodpočtu.

O štátnu podporu výskumu a vývoja formou superodpočtu sa zatiaľ najviac uchádzali priemyselné podniky a subjekty IT sektora. Priemyselné podniky v roku 2021 stále dosahujú najlepšie výsledky v podieli na počte subjektov aj v podieli na objeme superodpočtu: na získanie viac ako 57-percentného podielu na objeme čerpaného superodpočtu im stačí zastúpenie na počte subjektov len 38 %. V oboch pozíciách si ale pohoršili oproti situácii spred roka. Naopak, reprezentanti IT sektora si v zásade udržali takmer tretinový podiel na počte subjektov a podstatne zvýšili svoj podiel na objeme uplatneného superodpočtu (z 21 % na 29 %). Presne opačná situácia je však v radoch nováčikov, kde 34-percentné zastúpenie priemyselnej sekcie na počte subjektov umožnilo získať až 82 % objemu superodpočtu nováčikov, kým IT sektor klesol o 2 percentuálne body v početnosti a v objeme čerpania z vyše 21 % až na 7 %. Predpokladáme však, že doplňujúce zoznamy ešte v tejto odvetvovej štatistike superodpočtu spôsobia zmeny. Zaujímavosťou v regionálnom rozmiestnení čerpania superodpočtu je posilnenie Banskobystrického kraja. Je to však spôsobené jediným subjektom – nováčikom s uplatneným superodpočtom takmer 13 mil. eur. Počtom subjektov tak tento kraj naďalej zostáva na poslednom mieste, hoci podielom na objeme superodpočtu sa už významne priblížil k najsilnejšiemu Bratislavskému kraju. „Vo firmách zahraničných vlastníkov sa zhromažďuje relatívne viac uplatneného superodpočtu ako v subjektoch s domácim kapitálom. Ich podiel na počte je aj tento rok necelá štvrtina, ale podiel na objeme až 42 %. Môže to svedčiť o významnejšom objeme ich investícií do výskumu a vývoja, ale môže to byť „len“ dôsledok väčšej odvahy intenzívnejšie využívať tento nástroj podpory bez strachu z rizika daňových kontrol posudzujúcich nárok na superodpočet, opierajúc sa o skúsenosti ich zahraničných matiek,“ konštatuje Jana Šnircová. Medzi subjektmi, ktoré sa uchádzajú o podporu výskumu a vývoja formou superodpočtu, sú zastúpené aj najmenšie veľkostné kategórie. Podľa kritéria počtu zamestnancov mikropodniky do 10 zamestnancov síce mierne znížili svoje zastúpenie (z 26 % na 23 %), ale podľa kritéria obratu subjekty s obratom do 2 mil. eur si svoj podiel na počte subjektov posilnili zo 42 % až na takmer 47 %. Pritom na ne pripadá 15 % z objemu čerpaného superodpočtu.



Aktuálne: Svetový týždeň dojčenia

Prieskum Iniciatívy 1000 dní v spolupráci so Slovenskou pediatrickou spoločnosťou ukázal, že na Slovensku je vo veku šesť mesiacov dojčených 53 % detí. Aj keď je dojčenie najlepší možný spôsob výživy dojčiat, 55 % z nich zároveň od 4. mesiaca ochutnáva pevnú stravu. Vďaka tomu sa deti stretávajú s potenciálnymi alergénmi v období tzv. imunologického okna, čo je obdobie, kedy organizmus dieťaťa najlepšie toleruje alergény v strave a vytvára si tak lepšiu imunitu a odolnosť voči alergénom do budúcna.

„Imunologické okno nastáva zhruba medzi 17. až 24. týždňom života dieťaťa. Ide o jedinečné obdobie, kedy môžu dojčatá začať ochutnávať pevnú stravu. Najnovšie vedecké poznatky preukázali, že tento postup pomáha správne utvárať ich imunitné reakcie a znižuje neskoršiu precitlivenosť na alergény. V žiadnom prípade nejde ešte o náhradu dojčenia či mliečnej stravy, ale o ochutnávanie malého množstva základných potravín: ovocia, mäsa a zeleniny. Dieťa by sa malo stretnúť, vo vhodnej forme, aj s potenciálnymi alergénmi, ktoré sme deťom v tomto veku kedysi neodporúčali,“ vysvetľuje doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc. Tohtoročný prieskum ukázal, že situácia v oblasti dojčenia sa na Slovensku od minulého roka výrazne nezmenila. Po prepustení z pôrodnice je dojčených priemerne 81 % detí a vo veku 6 mesiacov ešte asi polovica z nich, čo sú veľmi podobné výsledky ako v roku 2021 (80 % dojčených detí pri prepustení z pôrodnice, 53 % v šiestich mesiacoch). Najviac detí je v pol roku dojčených v Banskobystrickom (58 %) a Bratislavskom (64 %) kraji. Slovenské deti v percentuálnom vyjadrení dojčenia zaostávajú za českými, kde pri odchode z pôrodnice je dojčených 90 % a v šiestich mesiacoch 63 % detí. 

Rodičia by si mali dať záležať na správnom zložení stravy dieťaťa a zároveň sa vyvarovať častým chybám, ktorých sa dopúšťajú najmä z nevedomosti. Medzi najčastejšie nedostatky v stravovaní, s ktorými sa slovenskí pediatri stretávajú, sú napríklad neochota podávať odporúčané špeciálne mlieka, ak nie je dieťa dojčené, alebo nerozumné striedanie mliek (18 %), podávanie nevhodnej stravy či nezdravých potravín (solené, údené, polotovary, konzervované) a to v príliš ranom veku (18 %), príliš skoré zavádzanie príkrmov (12 %) alebo podávanie sladkostí a sladených nápojov (12 %). Najnovšie svetové vedecké poznatky potvrdili, že počas imunologického okna detský organizmus lepšie toleruje alergény v strave, čím si proti nim vytvára väčšiu odolnosť. Práve v 17. až 24. týždni veku dieťaťa je vhodné organizmus postupne vystavovať malému množstvu potenciálnych alergénov. Príliš skoré, ale aj veľmi neskoré zavádzanie alergénov do stravy dieťaťa môže zvýšiť riziko výskytu potravinovej alergie a rozvoj ďalších alergických ochorení. Je potrebné mať na pamäti, že ochutnávka ešte nie je plnohodnotným príkrmom a nemôže tak byť považovaná za náhradu mliečnej dávky. Ideálne je, ak matka v tomto období dieťa ešte dojčí. Materské mlieko so svojimi nutričnými, antibakteriálnymi, imunologickými a protizápalovými funkciami totiž pomáha a podporuje rozvoj tolerancie potenciálnych alergénov.