SR: Zamestnanosť a mzda v septembri 2025

Mzdy na Slovensku v septembri 2025 podľa štatistického úradu medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach. Po zohľadnení inflácie sa však platy zvýšili iba v niektorých, najvýraznejšie v gastronómii a stavebníctve. Zamestnanosť klesla najviac vo veľkoobchode. Naopak, pracovné sily pribudli najmä v predaji vrátane servisu vozidiel.

Priemerná nominálna mesačná mzda v septembri 2025 medziročne vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach. Rast platov sa pohyboval od 1,4 % vo vybraných trhových službách do 9,8 % v stavebníctve a rovnako aj v reštauráciách s pohostinstvami. Nárast nad 7 % evidovali v priemysle, maloobchode, v doprave so skladovaním, ako aj v informáciách spolu s komunikáciou. Rast rýchlejší ako inflácia, teda vyšší ako 5 % bol v činnostiach reštaurácií vrátane pohostinstiev a taktiež v stavebníctve. Vo zvyšku odvetví sa pohyboval od 0,6 % vo veľkoobchode do 3,9 % v informáciách spolu s komunikáciou. Reálny pokles platov do 2,8 % evidovali vybrané trhové služby, predaj vrátane opravy vozidiel, ako aj ubytovanie.

Najvýraznejší úbytok zamestnanosti o 3,1 % nastal v septembri 2025 na Slovensku vo veľkoobchode, pokles od 0,1 % do 1,8 % bol aj v maloobchode, vo vybraných trhových službách, v stavebníctve, v doprave vrátane skladovania ako aj v priemysle. Naopak počet zamestnancov vzrástol v predaji spolu s opravou motorových vozidiel o 4,3 %. Zamestnanosť sa zvýšila aj v reštauráciách spolu s pohostinstvami, v informáciách s komunikáciou a taktiež v ubytovaní.

V súhrne za deväť mesiacov roka 2025 nárast nominálnych miezd evidovali všetky sledované odvetvia. Reálne mzdy zohľadňujúce aj inflačné vplyvy rástli v rozpätí od 0,2 % vo veľkoobchode do 4,7 % v reštauráciách spolu s pohostinstvami. Naopak, mzdy oproti vlaňajšku reálne klesli o 1,6 % vo vybraných trhových službách. Počet zamestnaných osôb v súhrne od začiatku roka 2025 (od januára do septembra) medziročne rástol v polovici sledovaných odvetví, najrýchlejšie o 2,1 % v ubytovaní. Naopak, medziročný pokles zamestnanosti pod 2 % zasiahol najmä veľkoobchod ako aj dopravu so skladovaním.

SR: V októbri zbankrotovalo 29 firiem

V októbri 2025 na Slovensku zbankrotoval rovnaký počet podnikateľských subjektov ako v septembri, a to 29. Z analýz CRIF – Slovak Credit Bureau vyplýva, že skrachované firmy dlžia štátu viac ako 12,2 milióna eur. Dve firmy presiahli miliónovú a ďalšie dve až dvojmiliónovú hranicu záväzkov. Najvyššie dlžné sumy evidujú daniari, súhrnne vo výške vyše 11,8 milióna eur, nasleduje Sociálna poisťovňa s 339-tisíc eurami a VšZP s takmer 93-tisíc eurami. Reštrukturalizácia nebola podľa dát z nového insolvenčného registra povolená ani jednej firme. Október priniesol aj 11 zastavení konkurzných konaní pre nedostatok majetku a až 26 zrušení vyhlásených konkurzov z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 12 firmách.

Rekordérom v októbrovom zozname je firma N-BONAPARTE, s.r.o., ktorá sa zaoberala realitami a stála za komplexom Bonaparte. Daňovému riaditeľstvu dlží viac ako 2,4 milióna eur, čo je najviac spomedzi všetkých firiem zbankrotovaných v októbri. Najväčší počet evidovaných zamestnancov a tržby mala firma METAL Machinery, s. r. o. zo Žilinského kraja, ktorá bola na trhu od roku 2009. Druhou veľkou spoločnosťou bol Eurotransport SK, s.r.o. s poľským pozadím so sídlom v Bratislave. S viac ako dvojmiliónovou sekerou je druhým najväčším daňovým dlžníkom. V bankrote sa ocitla aj Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s., s daňovým nedoplatkom viac ako 1,8 milióna eur. Štatistiku miliónových dlžôb dopĺňa ešte firma z Dolného Dubového z Trnavského kraja YETTI, s.r.o. s daňovým záväzkom viac ako 1,5 milióna eur. Celkovo zbankrotovalo 26 eseročiek (89,7 %) a 3 akciovky (10,3 %). Jedna firma bola bez zamestnancov, menej ako 10 zamestnancov si evidovalo 11 subjektov, jeden mal rozmedzie 10 až 19. U 16 firiem bol počet pracovníkov nezistený. Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj s 11 vyhlásenými konkurzmi. Nasledoval Košický kraj so 4 konkurzmi. V Trnavskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji zbankrotovali zhodne traja dlžníci, v Žilinskom a Trenčianskom zhodne dvaja, v Nitrianskom kraji jeden. Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu (6) a priemysle (6). 

Od 1. októbra 2025 nadobudla účinnosť novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa zavádza Register predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (ďalej len „insolvenčný register“, skratka REPLIK), ktorý nahradil informačný systém Register úpadcov. Zároveň sa priamo v novom registri začali zverejňovať všetky rozhodnutia a oznamy týkajúce sa insolvenčných konaní, ktoré sa do 30. septembra zverejňovali v obchodnom vestníku.

Základným rozdielom oproti predchádzajúcemu zneniu zákona je, že sa explicitne upravuje okamih vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Právne účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie nastávajú deň po faktickom zverejnení uznesenia súdu v insolvenčnom registri, bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia. Práve v tejto oblasti čelí REPLIK od začiatku jeho spustenia technickým problémom, ktorých dôsledkami sú v niektorých prípadoch zmeny dátumov zverejnenia rozhodnutí, duplicitné zverejnenia oznamov, či doteraz v registri nezverejnené rozhodnutia napriek tomu, že v danej veci rozhodnuté bolo a súd sa pokúsil rozhodnutie zverejniť.

AI: Iba na tvorbu obsahu?

Umelá inteligencia (AI) sa v slovenskej a českej e-commerce sfére presadzuje rýchlo, jej využívanie je však zatiaľ sústredené predovšetkým na jednoduchšie operatívne úkony. Podľa aktuálneho prieskumu Seyfor v spolupráci s agentúrou B-inside (vyše 430 prevádzkovateľmi e-shopov rôznych veľkostí v Českej republike a na Slovensku, 2025) využíva AI intenzívne iba 10 percent e-shopov, viac než štvrtina firiem je len na úplnom začiatku a 13 percent s jej nasadením vôbec nepočíta. A zatiaľčo globálny trh s AI v e-commerce podľa analytickej spoločnosti Coherent Market Insights tento rok presiahne hodnotu 7,6 miliardy dolárov a jeho objem rastie každoročne o viac než 25 percent, slovenské a české e-shopy využívajú umelú inteligenciu zatiaľ prevažne na základné činnosti, ako je tvorba textov či automatizácia rutinných procesov.

Až 85 percent oslovených e-commerce podnikateľov zveruje umelej inteligencii tvorbu návrhov textov na web, 67 percent ju necháva generovať produktové popisy a 65 percent si ju berie na pomoc pri príprave newsletterov. Uplatnenie nachádza AI tiež v oblasti prípravy obsahu pre sociálne siete (63 percent) a prípravy vizuálov, napríklad pri generovaní či vylepšovaní obrázkov (44 percent). Reálny potenciál AI je ale oveľa širší. Dokáže významne podporiť obchodné a strategické riadenie, automatizovať rozhodovacie procesy a efektívne prepojiť informácie naprieč celou organizáciou. Strategické oblasti podnikania, ktoré môžu zásadne ovplyvniť fungovanie biznisu, zostávajú však z pohľadu využitia AI zatiaľ bokom. Iba 7 percent e-shopov používa AI na pomoc s predikciou dopytu a so sezónnym plánovaním a len 3 percentá na optimalizáciu skladových zásob či riadenie dodávok. AI môže zohrať kľúčovú úlohu aj v rozhodovacích procesoch. Ponúka obrovský potenciál, napríklad v oblasti dohľadávania interných aj externých dát, ich analýzy a vyhodnocovania. Správne využité nástroje AI môžu marketingovým tímom ušetriť mesačne desiatky hodín práce a prispieť k rýchlemu rastu biznisu alebo aspoň k dlhodobému zachovaniu konkurencieschopnosti. Spoločnosti môžu využívať nástroje AI buď samostatne, alebo v rámci komplexného ERP systému, ktorý dokáže potenciál umelej inteligencie automatizovane zapojiť do celého chodu firmy. V prípade e-shopov to znamená zjednodušenie plánovania a neustálu optimalizáciu chodu e-shopu v reálnom čase.

Umelá inteligencia už dokáže prevziať prakticky každý opakujúci sa úkon, ktorý e-shop denne rieši - od spracovania objednávok, kontroly údajov až po sumarizáciu reportov či analýzu predajných trendov. Tým e-shop ušetrí čas, zníži chybovosť a uvoľní ruky ľuďom, ktorí sa môžu viac sústrediť na rozvoj zákazníckych vzťahov. Pre e-shopy je kľúčové, aby AI nevnímali len ako doplnok na tvorbu obsahu, ale ako nástroj, ktorý možno prirodzene zapojiť do riadenia celej prevádzky. Ak sa správne nastaví a prepojí s internými systémami, dokáže automaticky reagovať na zmeny dopytu, optimalizovať sklad či zrýchliť komunikáciu so zákazníkmi.

e-Mail: Odpovede sa odkladajú

E-mail je štandardným a dlhodobo dominantným nástrojom v podnikovej komunikácii. Objem pracovných mailov sa každým rokom zvyšuje, čo kladie stále väčšie nároky na firemných používateľov. Buď musia venovať viac času spracovávaniu prichádzajúcich mailov, alebo na niektoré z nich odpovedajú s veľkým oneskorením alebo vôbec. To sa potom môže prejaviť napríklad v oneskoreniach projektov, dlhších časoch spracovania obchodných prípadov alebo stratených obchodných príležitostiach.

Podľa prieskumu medzi českými a slovenskými partnermi GFI Software veľká časť zamestnancov odkladá odpovede na pracovné emaily, pričom 37 % z nich zvyčajne odpovedá najskôr nasledujúci deň. Viac ako tri štvrtiny tak robia preto, že sú v práci veľmi zaneprázdnení.

Medzi najzaujímavejšie zistenia z prieskumu patria:

• 16 % respondentov uviedlo, že na pracovné emaily odpovedá v priemere do 15 minút, 47 % odpovedá do niekoľkých hodín a 37 % odpovedá za viac ako jeden deň.

• 80 % respondentov uviedlo, že hlavným dôvodom oneskorenia je to, že sú zaneprázdnení v práci, 41 % chce starostlivo premyslieť svoju odpoveď a 27 % často na e-mail zabudne.

• Odpoveďou na nezodpovedaný dôležitý e-mail je čo najskôr zavolať príjemcovi (25 %), počkať do nasledujúceho dňa a potom poslať pripomienku (53 %) alebo nechať termín odpovede na príjemcovi (20 %).

Spoločnosti a organizácie preto hľadajú spôsoby, ako skrátiť čas, ktorý ich zamestnanci venujú vybavovaniu pošty bez toho, aby stratili obchodné príležitosti. Stále viac z nich sa zaujíma o automatizáciu odpovedí pomocou umelej inteligencie, ktorá umožňuje zamestnancom rýchlo vybavovať jednoduché, rutinné dotazy, akými sú informácie o produktoch, a sústrediť sa na zložitejšie, hodnotnejšie prípady, ktoré vyžadujú ľudskú pomoc, ako je napríklad vytváranie obchodných návrhov.

Trend: On-line pôžičky

Aj na Slovensku prechádza vybavovanie pôžičiek čoraz viac do on-line prostredia. Veľa Sloveniek a Slovákov si už dokáže spravovať svoje finančné produkty v mobilných aplikáciách. Na druhej strane je tu stále pomerne dosť aj takých ľudí, čo uprednostňujú osobný kontakt. Výška požičanej sumy prostredníctvom bezúčelovej spotrebiteľskej pôžičky pritom z roka na rok narastá, či už sa vybavuje v kamenných pobočkách, telefonicky alebo čoraz častejšie on-line.

Z dát Home Credit Slovakia vyplýva, že v súčasnej dobe je 67 percent bezúčelových spotrebiteľských úverov dojednaných on-line, 19 percent cez call centrá a 14 percent v pobočkách. V kamenných prevádzkach si ale ľudia vybavujú o niečo vyššie pôžičky. Priemerná výška pôžičky dojednanej v pobočkách bola napríklad v roku v roku 2022 – 2 264 eur, teraz je to takmer o tisícku (987 eur) viac - 3 251 eur. U telefonicky vybavených pôžičiek cez call centrá je rozdiel medzi rokmi 2022 a 2025 presne 636 eur. V prípade on-line dojednania takýto výrazný nárast nebadať, keďže pred troma rokmi to bolo 2 238 eur, v tomto roku je to 2 579, čo činí rozdiel 341 eur. Dáta zároveň ukazujú, že dlhodobo si ľudia v kamenných prevádzkach berú v priemere najvyššie pôžičky, o niečo nižšie sú cez call centrá a priemerne najnižšie potom cez internet. Tento rok je rozdiel medzi pôžičkami dojednanými v pobočkách a on-line rovných 672 eur v prospech pobočiek (3 251 eur vs. 2 579 eur). V kamenných pobočkách sa riešia vo vyššej miere napríklad aj konsolidácie, teda zlučovanie viacerých úverov do jedného.

Priemerná výška pôžičky dojednanej v pobočke  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 264	2 832	3 298	3 251

Priemerná výška pôžičky dojednanej telefonicky  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 546	2 743	2 950	3 182

Priemerná výška pôžičky dojednanej online  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 238	2 406	2 500	2579

Keď sa pozrieme na uzatváranie pôžičiek on-line z pohľadu počtu u mužov a žien, tak tento rok je to 53 % vs. 47 % v prospech mužov, v prípade vybavovania pôžičiek v kamenných prevádzkach to vyzerá podobne, a to 55 % vs. 45 %. U pôžičiek dojednaných cez call centrá je to zase vyrovnané, po 50 % u žien aj u mužov. Zaujímavé údaje k výške bezúčelových spotrebiteľských pôžičiek vidíme aj z pohľadu jednotlivých krajov. Podľa údajov Home Creditu Slovakia k priemerným výškam pôžičiek od roku 2019 až po tento rok, vrátane, si najvyššie pôžičky berú v ľudia Trnavskom kraji, kde je to v priemere za tieto roky 3 481 eur, nasleduje Banskobystrický kraj (3 032 eur), Košický kraj (2 997 eur), Trenčiansky kraj (2 790 eur), Bratislavský kraj (2 780 eur), Nitriansky kraj (2 752 eur), Prešovský kraj (2 539 eur) a napokon Žilinský kraj (2 172 eur).