Počet pracujúcich na Slovensku v druhom štvrťroku 2025 dosiahol takmer 2 milióny 607-tisíc osôb. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl medziročne klesla o 0,4 %, čo bolo o 10,8 tisíca osôb menej. Pokles počtu pracujúcich bol zaznamenaný prvýkrát od 3. štvrťroka 2023. Dáta po sezónnom očistení potvrdili medzikvartálny (oproti 1. štvrťroku) pokles zamestnanosti o 0,3 % na 2 milióny 612-tisíc pracujúcich. Miera zamestnanosti), ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z počtu obyvateľov, medziročne nepatrne klesla o desatinu percentuálneho bodu (p. b.) na 78 %.
Pod celkový medziročný pokles zamestnanosti sa podpísali najmä výrobné odvetvia s úbytkom takmer 9-tisíc pracujúcich (o 0,9 %), ale mierny pokles zaznamenali už aj služby o takmer 3-tisíc osôb (o 0,2 %). V službách pôsobila tradične väčšina, až 63 % všetkých pracujúcich, teda vyše 1,6 mil. pracovníkov, zamestnanosť v nich klesla prvýkrát po roku. Vo výrobných odvetviach pracovalo cez 962-tisíc pracujúcich, pokles zamestnanosti pretrvával už štvrtý štvrťrok po sebe. Pokles počtu pracovníkov zaznamenalo celkovo 6 z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší pokles pracujúcich o vyše 13-tisíc osôb (o 5,2 %) zaznamenalo stavebníctvo. Najvýraznejší medziročný úbytok v službách nastal v informáciách a komunikácii o 9,6-tisíca osôb (o 8,6 %). Z veľkých odvetví služieb s viac ako 150-tisíc pracujúcimi úbytok pracujúcich zaznamenali vzdelávanie a zdravotníctvo so sociálnou pomocou, v súhrne o 15,5 tisíca osôb. Tieto poklesy do istej miery kompenzovali odvetvia doprava a skladovanie s prírastkom 7,6 tisíca osôb a tiež obchod s prírastkom 3,2 tisíca osôb, ktorý s 340-tisícmi pracujúcich zostáva naďalej druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky. Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracujúcich naďalej klesal v stavebníctve, zatiaľčo v poľnohospodárstve mierne vzrástol (o 4,3 tisíca osôb). Počet pracujúcich v najväčšom zamestnávateľskom odvetví ekonomiky – v priemysle – sa nepatrne zvýšil na 652-tisíc osôb. Pracoval v ňom každý štvrtý pracujúci v krajine.
Z regionálneho hľadiska bol počet pracujúcich počas 2. štvrťroku 2025 medziročne nižší v 5 z 8 krajov SR. Najvýraznejší úbytok pracovnej sily nastal v Nitrianskom kraji (o 10,8 tisíca osôb), za ním nasledoval Prešovský kraj (o takmer 7-tisíc osôb). K najväčšiemu prírastku pracujúcich došlo v Žilinskom (o 5-tisíc osôb) a Trnavskom kraji (o 3,8 tisíca osôb). Mieru zamestnanosti nad úrovňou 80 % okrem dominujúceho Bratislavského kraja dosiahli aj Žilinský, Trnavský a Trenčiansky kraj. Najvýraznejšia medziročná zmena nastala v Nitrianskom kraji s poklesom miery zamestnanosti až o 1,8 p. b. na 77,5 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti v SR mal už šiesty štvrťrok po sebe Prešovský kraj, aktuálne jediný pod hranicou 72 %. Za prácou do zahraničia dochádzalo v 2. štvrťroku 2025 takmer 122-tisíc pracujúcich, čo bolo medziročne o 8,5 % viac. Opäť pracovala viac ako polovica v stavebníctve a v priemysle. Štvrtina z nich pochádzala z Prešovského kraja (vyše 31-tisíc osôb). Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Nitriansky kraj, a to až o takmer 59 % (viac ako 6,5 tisíca) pracujúcich. Naopak, za prácou do zahraničia dochádzalo menej osôb z Košického kraja o takmer 40 %.
V súhrne za prvý polrok 2025 dosiahol počet pracujúcich v SR 2,6 milióna osôb, zamestnanosť medziročne klesla o 0,1 %. Táto málo výrazná zmena bola spôsobená na jednej strane poklesom počtu pracujúcich vo výrobných odvetviach o 12-tisíc osôb (o 1,2 %) a na druhej strane prírastkom počtu pracujúcich v službách o 8,2 tisíca osôb (o 0,5 %). Z celkovo 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa počet pracujúcich medziročne znížil v 8 z nich. Počty pracujúcich klesli v 3 z 8 krajov Slovenska. Miera zamestnanosti SR za prvý polrok 2025 stúpla o nepatrných 0,1 p. b. na aktuálnych 78 %. Počet osôb pracujúcich v zahraničí sa oproti prvému polroku 2024 zvýšil medziročne o necelých 5 %, teda o 5,7 tisíca osôb, za prácou tak dochádzalo vyše 120-tisíc osôb.