Trend: Fotodilema

Viac než polovica Európanov (57 %) si nedokáže podľa prieskumu Samsungu naplno vychutnať spoločné chvíle, pretože neustále cíti potrebu všetko fotiť (Opinium, od 28. októbra do 7. novembra 2025, 500 dospelých respondentov z Veľkej Británie, Holandska, Dánska, Česka, Francúzska, Nemecka, Poľska, Talianska, Španielska a Rakúska). Takmer polovica Európanov (presne 45 %) pociťuje tlak na „dokonalú“ fotografiu, pritom takmer tri štvrtiny opýtaných (73 %) uvádzajú, že by si radšej užili prítomný okamih bez neustáleho naháňania dokonalého záberu. Zároveň však chcú mať čo najlepšie spomienky na ďalšie roky (83 %), alebo túžia vyzerať čo najlepšie na sociálnych sieťach (30 %).

Výsledkom je moderná fotografická dilema, ktorá sa šíri naprieč celou Európou: ľudia v priemere urobia šesť fotografií tej istej scény, susedia v Česku dokonca 6 až 10, pričom len 4 % z nich sa uspokoja s jediným záberom. Pritom takmer tretina respondentov (28 %) priznala, že si spätne nikdy neprezrú viac než polovicu všetkých nasnímaných fotografií. V smartfónoch sa tak zbytočne hromadia tisíce záberov, ku ktorým sa už nikto nevracia. Opäť príklad z Česka, kde majú používatelia v telefóne alebo v cloude uložených v priemere vyše 2 000 fotografií. Viac fotiek mávajú v telefónoch najmä ženy a mladí ľudia z generácie Z.

Medzi situácie, pri ktorých sa ľudia najviac sústreďujú na fotenie a zabúdajú si naplno užiť samotný okamih, patria rodinné oslavy, turistika či dôležité momenty v živote ich detí:

• Turistické atrakcie a pekné chvíle na dovolenke 45 %
• Rodinné stretnutia a oslavy 32 %
• Koncerty a živé vystúpenia 31 %
• Príjemné chvíle s priateľmi 28 %
• Vianoce a ďalšie zimné sviatky 21 %
• Športové aktivity 19 %
• Dôležité momenty v živote detí 19 %

Až 86 % ľudí si pri prezeraní fotiek všimne prvky, ktoré by zo záberu najradšej odstránili – cudzie osoby (38 %), rušivé predmety (33 %) či nechcené tiene a odlesky (34 %). Tieto detaily mnohým prekážajú, no až 74 % respondentov priznalo, že napriek dostupnosti nástrojov umelej inteligencie v telefóne ich na odstránenie nedokázalo alebo sa neodvážilo použiť.

Hračky: Digitálny pas

Deťom sa do rúk stále dostávajú nebezpečné hračky. Vlani boli hračky druhým najčastejšie hláseným výrobkom v systéme Európskej únie na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných spotrebných výrobkoch (15 %), hneď po kozmetike (36 %), pričom v takmer polovici prípadov predstavovali hlavné riziko chemické zložky. Zmeniť to majú nové pravidlá bezpečnosti hračiek. Aktualizácia existujúcej smernice z roku 2009 prichádza v reakcii na nárast on-line nákupov (aj z krajín mimo EÚ) a používanie digitálnych technológií. Všetky hračky budú musieť mať jasne viditeľný digitálny pas výrobku, ktorým sa preukáže ich súlad s príslušnými bezpečnostnými normami. Zjednoduší a zefektívni tiež dohľad nad trhom a colné kontroly. Spotrebiteľom zároveň poskytne jednoduchý prístup k bezpečnostným informáciám a upozorneniam, napríklad prostredníctvom QR kódu. Členské štáty a priemyselné subjekty budú mať na implementáciu nových opatrení prechodné obdobie v dĺžke štyri a pol roka.

Súčasný zákaz karcinogénnych a mutagénnych látok a látok poškodzujúcich reprodukciu sa rozšíri aj na chemikálie, ktoré sú pre deti zvlášť škodlivé. Ide o látky ako endokrinné disruptory, látky, ktoré poškodzujú respiračný systém, ako aj chemikálie, ktoré sú toxické pre kožu a iné orgány. Podľa nových pravidiel bude zakázané aj úmyselné použitie per- a polyfluóralkylových látok (PFAS) a najnebezpečnejších druhov bisfenolu v hračkách. V hračkách určených pre deti do troch rokov a v hračkách, ktoré si deti môžu vkladať do úst, bude zakázané aj použitie alergénnych vonných látok. Pred uvedením hračky na trh budú výrobcovia povinní posúdiť jej bezpečnosť z hľadiska všetkých potenciálnych rizík – chemických, fyzikálnych, mechanických i elektrických. Pri posúdení bude potrebné otestovať aj horľavosť, hygienickosť a rádioaktivitu príslušnej hračky a zohľadniť osobitnú zraniteľnosť detí. Výrobcovia by napríklad v relevantných prípadoch mali zabezpečiť, aby digitálne hračky nepredstavovali riziko pre duševné zdravie detí.

Nariadenie objasňuje a sprísňuje požiadavky na hospodárske subjekty (ako sú výrobcovia, dovozcovia, distribútori a poskytovatelia služieb). Výrobcovia budú napríklad povinní uvádzať bezpečnostné varovania v ľahko zrozumiteľnom jazyku. Ak sa v súvislosti s nejakou hračkou vyskytnú riziká, budú musieť prijať nápravné opatrenia a bezodkladne informovať orgány dohľadu nad trhom a spotrebiteľov. A keďže on-line trhoviská zohrávajú pri predaji a propagácii hračiek čoraz dôležitejšiu úlohu, svoje platformy budú musieť navrhnúť tak, aby predajcom hračiek umožňovali zobrazovať označenie CE, bezpečnostné upozornenia, ako aj digitálne pasy výrobkov. Hračky, ktoré nebudú spĺňať bezpečnostné pravidlá, budú podľa zákona o digitálnych službách považované za „nezákonný obsah“.

Novinka: Aplikácia Sociálna poisťovňa

Sociálna poisťovňa pripravila novú bezplatnú aplikáciu, v ktorej je dostupný aj Elektronický účet poistenca (EUP). Umožní platbu poistného, zmenu adresy a ďalšie elektronické služby. Mobilná aplikácia Sociálna poisťovňa je dostupná na stiahnutie v App Store (pre iOS) alebo Google Play (pre Android). Na aktiváciu však potrebujete prístup do svojho EUP, kde sa prihlásite štandardným spôsobom – použitím mena, hesla a dvojfaktoru (za pomoci autentifikátora), alebo elektronickým občianskym preukazom – eID. Mobilnú aplikáciu si potom aktivujete pomocou QR kódu, ktorý vám ponúkne EUP, resp. použijete 6-miestny kód, ktorý sa nachádza pod vygenerovaným QR kódom.

Aplikácia je určená pre občanov-poistencov Sociálnej poisťovne aj pre zamestnávateľov. Umožní rýchlo si zistiť potrebné informácie o sociálnom poistení, skontrolovať stav platieb, získať prehľad o dávkach a ďalšie užitočné informácie v rôznych životných situáciách.

Pre občanov-poistencov:

• okamžitý prístup do EUP,
• personalizovaná úvodná stránka (najaktuálnejšie informácie pre konkrétneho klienta),
• rýchla, jednoduchá a bezpečná on-line platba (SZČO a dobrovoľne poistení),
• rýchle prihlasovanie do aplikácie pomocou snímky tváre, odtlačku prsta (biometriou) alebo PIN kódu,
• intuitívny dizajn s dôrazom na zrozumiteľnosť.

Pre zamestnávateľov:

• rýchla a jednoduchá predbežná registrácia zamestnancov,
• flexibilita pre splnenie oznamovacej povinnosti 24 hodín denne.

Kľúčové vlastnosti 

1.Okamžitý prístup do EUP priamo cez mobil, kedykoľvek a odkiaľkoľvek
Kompletný prehľad o poistení: poskytuje on-line prehľad o obdobiach poistenia (dôchodkové, nemocenské, v nezamestnanosti).
Prehľad o vyplatených dávkach: dôchodkových, nemocenských, v nezamestnanosti.
Prehľad o platbách poistného: poistenec s prehľadom nepotrebuje osobnú návštevu pobočky.
Kontrola a manažment ePN on-line: poistenec si môže zmeniť miesto pobytu počas PN alebo spôsob výplaty „péenky“.
Informácie o dôchodku: vďaka funkcii Príprava na dôchodok poistenec zistí, koľko rokov má odpracovaných a aká by bola orientačná suma jeho dôchodku, ak by odchádzal do dôchodku dnes. Ak je poberateľom dôchodku, získa prehľad o vyplatených dávkach za zvolené obdobie.
Sledovanie žiadostí: poistenec má pod kontrolou všetky svoje žiadosti o dávky. Aplikácia informuje o ich aktuálnom vybavovaní (napr. ePN – elektronická práceneschopnosť, dôchodok, či dávka v nezamestnanosti).
Jednoduché a rýchle platby: ak je poistenec samostatne zárobkovo činná alebo dobrovoľne poistená osoba, uhradí poistné a nedoplatky on-line priamo v aplikácii štandardnými platobnými metódami, vrátane Google Pay, Apple Pay
2. Rýchla a jednoduchá predbežná registrácia zamestnanca: zamestnávateľ si operatívne splní oznamovaciu povinnosť kedykoľvek to potrebuje (24 hodín denne).
3. Personalizovaná domovská obrazovka (homepage): je navrhnutá na mieru klienta tak, aby sa pre jeho rôzne životné situácie dynamicky menila a prispôsobovala.
4. Rýchle a jednoduché prihlasovanie do aplikácie pomocou biometrie: po úvodnej aktivácii sa klient do mobilnej aplikácie prihlasuje opakovane nasnímaním tváre, odtlačkom prsta alebo PIN kódom.

EU: Klimatické ciele do roku 2040

Európsky parlament prerokoval návrh Európskej komisie o zmene klimatického zákona Európskej únie, ktorou sa stanoví nový, prechodný a záväzný klimatický cieľ EÚ do roku 2040 - zníženie čistých emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Parlament je pripravený začať rokovania s členskými štátmi o konečnej forme právnych predpisov. Európsky klimatický zákon stanovuje cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 ako právne záväznú povinnosť pre všetky členské štáty EÚ. Stanovuje tiež právne záväzný cieľ pre EÚ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Stanovenie ambiciózneho cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2040 je tiež dôležité pre EÚ, aby splnila medzinárodné záväzky v oblasti klímy, ktoré sú na programe 30. konferencie OSN o klíme, ktorá sa koná od 10. do 21. novembra v Beléme v Brazílii.

Zelená transformácia a zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ idú ruka v ruke. Europoslanci preto súhlasia s návrhom Európskej komisie zaviesť nové možnosti flexibility v spôsobe dosiahnutia týchto cieľov. Od roku 2036 by až päť percentuálnych bodov čistého zníženia emisií mohlo pochádzať z vysokokvalitných medzinárodných uhlíkových kreditov od partnerských krajín, ale parlament chce záruky, že toto nastavenie bude podliehať prísnym ochranným opatreniam. Komisia navrhla strop až do troch percentuálnych bodov. Poslanci tiež chcú možnosť, aby sa domáce trvalé odstraňovanie uhlíka používalo na kompenzáciu ťažko znižovateľných emisií v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ako aj väčšiu flexibilitu v rámci sektorov a nástrojov na dosiahnutie cieľov, ktoré sú čo najefektívnejšie z hľadiska nákladov. Parlament podporuje návrh členských štátov odložiť zavedenie systému EÚ ETS2 o jeden rok z roku 2027 na rok 2028. ETS2 sa vzťahuje na emisie CO2 zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave.

Parlament požaduje, aby Európska komisia každé dva roky hodnotila pokrok smerom k strednodobým cieľom, pričom by zohľadnila najnovšie vedecké údaje, technologický vývoj a medzinárodnú konkurencieschopnosť EÚ. Okrem iných aspektov preskúmanie posúdi stav čistého odstraňovania emisií na úrovni EÚ v porovnaní s tým, čo je potrebné na splnenie cieľa do roku 2040, ako aj vznikajúce ťažkosti a potenciál na zvýšenie priemyselnej konkurencieschopnosti EÚ. Preskúmanie tiež zohľadní trendy v cenách energií a ich dôsledky pre podniky aj domácnosti. Po záveroch preskúmania komisia v prípade potreby navrhne zmenu právnych predpisov EÚ o klíme. To by mohlo zahŕňať úpravu cieľa do roku 2040 alebo prijatie dodatočných opatrení na posilnenie podporného rámca – napríklad na ochranu konkurencieschopnosti, prosperity a sociálnej jednoty EÚ.

Práca: Historické minimum naplnenia

Vzťah ľudí k práci prechádza zásadnou krízou. Podľa tohtoročných údajov prieskumu Work Relationship Index má zdravý vzťah k práci len pätina znalostných pracovníkov – o výrazných osem percentuálnych bodov menej ako v roku 2024. Najväčší pokles hlásia samotní vedúci pracovníci, čo poukazuje na stratu spojenia aj dôvery v najvyšších úrovniach organizácií. Napriek tomu výsledky naznačujú, že situáciu možno zvrátiť. Až 85 % faktorov, ktoré ovplyvňujú zmysluplnosť práce a pocit naplnenia, majú v rukách samotné organizácie. HP v spolupráci s Accenture Song realizovalo doplnkový on-line prieskum k tradičnému HP Work Relationship Indexu 2025. Do prieskumu sa zapojilo 2 500 pracovníkov, z toho 2 000 znalostných pracovníkov a 500 ľudí s rozhodovacími právomocami v IT.

Mnohí zamestnanci pociťujú rastúci tlak — takmer dve tretiny uvádzajú vyššie očakávania než v predchádzajúcom roku a takmer polovica má dojem, že ich organizácia preferuje zisk pred ľuďmi. Významnej časti pracovníkov zároveň chýbajú základné piliere spokojnosti: len 44 % cíti, že ich práca má pre nich zmysel, a iba 39 % má pocit, že ich úsilie je primerane ocenené. To sú pritom faktory, ktoré môžu firmy ovplyvniť relatívne jednoducho. Zamestnanci, ktorí sa nachádzajú v tzv. „zdravej zóne“, sú nielen spokojnejší, ale aj výrazne produktívnejší a lojálnejší. Majú trikrát väčšiu šancu dosahovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, cítiť sa prepojení so svojimi tímami a pozitívne prispievať k rastu organizácie. Firmy, ktoré aktívne budujú kultúru založenú na dôvere, uznaní, flexibilite a podpore moderných pracovných nástrojov, tak získavajú jasnú konkurenčnú výhodu.

Dôležitou témou je aj úloha umelej inteligencie. AI dnes používajú štyria z desiatich pracovníkov a tí, ktorí majú prístup k firemným nástrojom a školeniam, hlásia výrazne lepší vzťah k práci. Napriek tomu pretrváva rozdiel medzi bežnými zamestnancami a IT lídrami – kým iba pätina bežných pracovníkov sa cíti v oblasti AI isto, medzi IT rozhodovateľmi je to viac než polovica. Firmy, ktoré investujú do vzdelávania a dostupných AI nástrojov, majú šancu výrazne zvýšiť produktivitu aj pracovnú spokojnosť. Do popredia vstupuje aj generácia Z a mileniáli, ktorí dnes tvoria väčšinu pracovného trhu. S prirodzenou otvorenosťou k technológiám a dôrazom na flexibilitu a zmysel práce menia štandardy. Viac než polovica z nich má vedľajší projekt alebo podnikateľskú aktivitu a štyria z piatich by boli ochotní obetovať časť príjmu výmenou za väčšiu slobodu a autonómiu. Firmy, ktoré na tieto očakávania nereagujú, riskujú odchod talentov.

Radíme: Zrušený termín a storno poplatky

Mnohí sme už zažili situáciu, kedy sme nemohli dodržať dohodnutý termín u kaderníka, na masáž alebo súkromný tréning. Drvivá väčšina podnikateľov požaduje storno poplatky podľa toho, kedy spotrebiteľ termín zruší. Ak sa neospravedlní vôbec, býva tento poplatok aj vo výške 100 % ceny. Nie vždy má však podľa dTest podnikateľ na storno poplatok nárok. V týchto prípadoch neplatí existujúce právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu. To však neznamená, že termín nejde zrušiť či presunúť. Tieto možnosti spravidla závisia od dohody strán a podmienok dohodnutých pri rezervácii termínu.

Poplatok za zrušenie má často charakter zmluvnej pokuty. Aby ju bolo možné účtovať, musí sa s ňou spotrebiteľ riadne a s predstihom zoznámiť, ideálne priamo pri rezervácii termínu a to aj v prípade, ak ide o objednávku cez telefón či prostredníctvom správy. Informácia iba v obchodných podmienkach nestačí. Neznamená to však, že spotrebiteľ na dohodnutý termín nemusí prísť bez toho, že by mu hrozila sankcia. Ak sa nedostavíte na svoj termín a podnikateľovi sa nepodarí vaše miesto obsadiť, môže od vás požadovať ušlý zisk. Ten však všeobecne nedosiahne 100 % ceny služby, keďže podnikateľ musí uhradiť aj určité náklady (napr. farby na vlasy, umelé nechty). Požadovaná suma by tak mala odrážať skutočný zisk podnikateľa po odpočítaní nákladov, ktoré nakoniec nemusel vynaložiť. Ak by však niektoré veci v budúcnosti už nemohol použiť, vzťahovala by sa náhrada aj na ne.

Pre úplnosť problematiky je vhodné upozorniť na to, že aj výkon kaderníka, maséra či manikérky je možné reklamovať. S ohľadom na povahu týchto služieb je vhodné uplatniť reklamáciu čo najskôr, ideálne ihneď. Nie je to nutnou podmienkou, ale dá sa tak predísť problémom napr. s dokazovaním vady. Výsledkom reklamácie potom môže byť náprava, ak ju bude možné uskutočniť, prípadne primeraná zľava z ceny.

SR: Dostupnosť bývania sa zhoršuje

Podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska sa rast cien ponúk na bývanie v treťom štvrťroku 2025 mierne spomalil, no trh zostáva napätý a ceny pokračujú v dvojcifernom medziročnom raste. Priemerná cena bývania na Slovensku dosiahla 2 814 eur za meter štvorcový, čo je o 11,7 % viac než pred rokom, pričom medzikvartálne si trh pripísal ďalších 1,3 %. Výraznejšie rástli ceny bytov, ktoré sa v priemere predávajú za 3 177 €/m², zatiaľčo domy za 2 101 €/m².

Tempo rastu oproti prvému polroku po dlhšom období prudkého rastu viditeľne pokleslo. Pokles počtu inzerátov o takmer 9 % súvisí so sezónnym útlmom, ale ukazuje aj na zdržiavanie ponuky – majitelia a developeri často čakajú, či sa rast cien po lete opäť zrýchli. Takéto „vyčkávanie“ ponuky vytvára dočasne napätie na trhu a udržiava ceny na vysokých úrovniach. Z regionálneho hľadiska sa potvrdzuje rozštiepenosť trhu. Na západe krajiny, najmä v Bratislavskom (+2,2 %) a Trenčianskom (+3,2 %) kraji, ceny ďalej rastú, podporené silnejším dopytom a nízkou dostupnosťou novostavieb. Naopak, Košický kraj zaznamenal štvrťročný pokles o 3,9 %, čo môže byť prvým náznakom lokálnej korekcie po predchádzajúcom prehriatí trhu. Trh sa po rokoch plošného rastu začína správať viac selektívne a rozlišovať medzi regiónmi podľa ekonomickej výkonnosti, infraštruktúrnych predpokladov a dlhodobého odôvodnenia dopytu.

Z pohľadu dostupnosti bývania na Slovensku sa situácia naďalej zhoršuje. Priemerné ceny rastú rýchlejšie než príjmy domácností, čo znižuje reálnu dostupnosť najmä pre prvokupujúcich mimo Bratislavy. Ak sa nepridajú nové kapacity výstavby, tlak na ceny sa nevytratí ani v prípade slabšieho dopytu z úverového segmentu. Práve hypotéky ostávajú kľúčovým faktorom – ak by banky sprísnili podmienky financovania, najviac by to pocítil segment bytov, ktorý je najviac úverovo závislý. Plošný rast cien nehnuteľností by sa mal v budúcom roku už ustáliť na jednociferných hodnotách, hoci stále blízko 10%-nému rastu, dodal Tomáš Boháček.

EU: Udržateľnosť a náležitá starostlivosť

Európsky parlament schválil jednoduchšie podávanie správ o udržateľnosti a menej požiadaviek na náležitú starostlivosť pre veľké spoločnosti. Rokovania s vládami členských krajín EÚ, ktoré už prijali svoje stanovisko, sa začnú 18. novembra s cieľom dokončiť legislatívu do konca roka 2025. Po odklade uplatňovania povinností týkajúcich sa podávania správ o udržateľnosti a náležitej starostlivosti sa súčasný návrh snaží o ich zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže pre spoločnosti. Aktualizované pravidlá sú súčasťou balíka zjednodušení Omnibus I, ktorý Európska komisia navrhla 26. februára 2025.

Iba podniky, ktoré zamestnávajú v priemere viac než 1 750 zamestnancov a majú čistý ročný obrat vyše 450 miliónov eur, by mali mať povinnosť podávať správy o sociálnej a environmentálnej udržateľnosti a poskytovať správy o udržateľnosti podľa pravidiel taxonómie (t. j. podľa klasifikácie udržateľných investícií). Štandardy podávania správ by sa majú ďalej zjednodušovať a redukovať, vyžadovať sa má menej kvalitatívnych údajov a podávanie sektorovo-špecifických správ by sa stalo dobrovoľným. Menšie spoločnosti by boli chránené pred požiadavkami na podávanie správ svojich veľkých obchodných partnerov, ktorí by od nich nemohli požadovať viac informácií, ako je stanovené v dobrovoľných štandardoch.

Požiadavky na náležitú starostlivosť sa majú vzťahovať len na spoločnosti s viac než 5 000 zamestnancami a čistým ročným obratom vyše 1,5 miliardy eur. Tieto podniky by mali prijať prístup založený na riziku pri monitorovaní a identifikácii svojho negatívneho vplyvu na ľudí a planétu. Namiesto systematického vyžadovania informácií od svojich menších obchodných partnerov by sa mali spoliehať na informácie, ktoré sú už dostupné, a ďalšie informácie by si mohli od svojich menších obchodných partnerov vyžiadať len ako poslednú možnosť. Nemuseli by už pripravovať prechodný plán, aby bol ich obchodný model kompatibilný s Parížskou dohodou a mohli by tak čeliť pokutám za nedodržanie požiadaviek náležitej starostlivosti. Firmy, ktoré sa dopustia porušenia, by boli zodpovedné na národnej úrovni, a nie na úrovni EÚ, a museli by v plnej miere odškodniť svoje obete.

Poslanci tiež chcú, aby Európska komisia zriadila digitálny portál pre podniky s bezplatným prístupom k šablónam, usmerneniam a informáciám o všetkých požiadavkách EÚ na podávanie správ, ktoré by dopĺňali jednotné európske miesto prístupu.

Inflácia: V októbri spomalila na 3,7 %

Októbrové spotrebiteľské ceny na Slovensku boli podľa štatistického úradu v medzimesačnom porovnaní ovplyvnené vyššími cenami dovolenkových zájazdov a výrobkov osobnej starostlivosti. Pozitívom bol pokles cien v doprave a nealko nápojov, ako aj nulový rast cien potravín. Zlacnenie väčšiny potravinových položiek utlmilo dynamiku rastu inflácie aj v medziročnom porovnaní. Vyššie ceny ostali za stravovanie a ubytovanie, drahšie boli dovolenkové zájazdy aj všetky alkoholické nápoje. Pri októbrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,7 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3 % a čistá inflácia hodnotu 3,4 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla hodnotu zhodne 0,1 %. Spolu za desať mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v októbri sa v porovnaní so septembrom na Slovensku zvýšili len mierne, o 0,1 %. Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní, dosiahla úroveň 3,7 %, bola to najnižšia hodnota v tomto roku rovnako ako v apríli. Pod hranicu 4 % sa dostala po 5 mesiacoch. Ceny vzrástli medzimesačne v rozmedzí od 0,1 % za bývanie s energiami a reštaurácie s hotelmi do 0,7 % za rekreáciu a kultúru. Klesli iba v odbore doprava, v dvoch odboroch zostali ceny nezmenené - potraviny s nealko nápojmi a tiež pošty a spoje. Rast medzimesačnej inflácie v októbri bol v značnej miere ovplyvnený vyššími cenami v odbore rekreácia a kultúra (+0,7 %). Výraznejšie zdraželi najmä dovolenkové zájazdy, ale drahšie boli aj kancelárske potreby či knihy. Ceny vzrástli aj v odbore rozličné tovary a služby o (+0,4 %). Spotrebitelia si priplatili najmä za výrobky pre osobnú starostlivosť a poistenie. Nepriaznivo ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie aj ceny v odbore bývanie a energie (+0,1 %), ktorý tvorí najväčšiu časť výdavkov spotrebiteľov. Vzrástli predovšetkým ceny skutočného, a tiež imputovaného nájomného za bývanie. V porovnaní so septembrom si spotrebitelia priplatili aj za odevy a obuv (+0,6 %). Najvýznamnejší tlmiaci účinok na infláciu mal pokles cien v odbore doprava (-1,5 %), čo ovplyvnila najmä lacnejšia letecká doprava a pohonné látky. Druhý významný priaznivý vplyv na vývoj medzimesačnej inflácie malo zastavenie rastu cien potravín a nealko nápojov. Zlacnelo mäso, ovocie a rôzne pochutiny (všetky skupiny rovnako -0,9 %). Naopak, o 1 a viac % zdražela zelenina, cukor s cukrovinkami a ryby. Nižšie ceny nealko nápojov (-0,3 %) pozitívne ovplyvnili vývoj medzimesačnej inflácie v celom odbore, zlacneli prvýkrát v tomto roku. Lacnejšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami, ako aj káva, čaj a kakao.

V porovnaní s októbrom 2024 inflácia dosiahla úroveň 3,7 %. Ceny vzrástli od 1,4 % v odbore potraviny a nealko nápoje po 8,9 % v odbore vzdelávanie a reštaurácie s hotelmi. Vyššie ceny zostali v odbore reštaurácie a hotely (+8,9 %), a to za stravovacie aj ubytovacie služby. K zdynamizovaniu rastu cien došlo medziročne v 3 odboroch. V odbore rozličné tovary a služby (+6,7 %) sa zvýšili najmä ceny osobnej starostlivosti, v odbore rekreácia a kultúra (+5,4 %) boli drahšie dovolenkové zájazdy. Z alkoholických nápojov a tabaku (+6,1 %) si spotrebitelia priplatili za destiláty, pivo aj víno. Výrazne pozitívnym vplyvom na vývoj medziročnej inflácie bolo spomalenie dynamiky rastu cien potravín s nealko nápojmi, aktuálne tempo rastu o 1,4 % bolo najnižšie od júna 2024. Pod tento výsledok sa podpísal najmä nulový rast cien samotných potravín. Zelenina zlacnela dynamickejšie, o vyše 10 %, pričom pokles cien pretrval od decembra minulého roku. Nižšie ceny zaznamenalo tiež mäso, prvýkrát v tomto roku aj ovocie. Potešujúcim faktom je, že v októbri medziročne zlacneli prvýkrát aj oleje s tukmi, ďalšou príjemnou zmenou bolo tiež zlacnenie cukru a cukroviniek. Drahšie bolo mlieko so syrmi a vajcami, či chlieb s obilninami. Ceny nealkoholických nápojov zotrvali v raste, ale tempo sa zmiernilo. Ceny odbore bývanie s energiami (+2,5 %) rástli rovnakým tempom ako v septembri, najmä vplyvom vyšších cien skutočného a imputovaného nájomného za bývanie. Dynamika zdražovania sa zmiernila aj v odbore doprava (+3,4 %), prispel k tomu pomalší rast cien pohonných látok a lacnejší nákup motorových vozidiel.

SR: V októbri zbankrotovalo 439 dlžníkov

Z celkového množstva osobných bankrotov na Slovensku bolo takmer 94 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (412) a zvyšok na majetok podnikateľov (27). Formu konkurzu si zvolilo 435 občanov, splátkový kalendár preferovali len 4 dlžníci. Pre nepoctivý zámer nebolo v októbri zrušené ani jedno oddlženie, do Registra diskvalifikácií pribudli z toho istého dôvodu 3 dlžníci. Zároveň nebola žiadna osoba z Registra po uplynutí 5-ročného trestu vymazaná. V októbri zároveň súdy zrušili 538 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 498 zrušených pre nedostatok majetku a 40 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Viac ako 67 % zastúpenie mali muži, bolo ich 296. Žien podľa októbrových dát CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo 143. Len 3 ženy a 6 mužov mali vysokoškolské vzdelanie. Z analýzy osobných bankrotov tiež vyplýva, že väčšina dlžníkov sa kumuluje v produktívnom veku. Počas októbra ich bolo najviac v kategórii 30 – 39 rokov, spolu za obe pohlavia 143 (32,6 %). Medzi bankrotujúcimi dlžníkmi v októbri sa však ocitli aj seniori vo vysokom veku, päť sedemdesiatnikov, jedna sedemdesiatnička a jeden osemdesiatnik. Ľudia bez domova tvorili 12 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov, bolo ich 52. Dvaja z nich mali opäť registrovaný trvalý pobyt na neslávne známej virtuálnej bratislavskej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi boli dva manželské páry a 8 ľudí s rodinnými väzbami, medzi nimi starý otec (70+) a jeho vnuk, tridsiatnik. Najviac, až 102 dlžníkov, pochádzalo z Prešovského kraja, nasledoval Košický kraj so 73 a Banskobystrický so 69 dlžníkmi. Z Trnavského kraja pochádzalo 54, Nitrianskeho 46, Trenčianskeho 40 a Žilinského 32 dlžníkov. Najmenej dlžníkov, len 23, bolo z Bratislavského kraja, čo je štyrikrát menej ako v najzasiahnutejšom kraji.

Od 1. októbra 2025 bol spustený nový predinsolvenčný, likvidačný a insolvenčný register (ďalej len „insolvenčný register“, skratka REPLIK). Ako upozorňuje Ing. Jana Marková: „Neobvykle nižší počet evidovaných dlžníkov môže byť následkom postupného nabiehania insolvenčného registra, ktoré je sprevádzané určitými technickými problémami, ako sme to videli aj pri štatistikách firemných bankrotov. Preto nemá zmysel porovnávať októbrové dáta s uplynulým obdobím a vyvodzovať závery, mohlo by to skresľovať reálny stav. Podobnú situáciu sme zažili aj začiatkom tohto roka. Na prelome januára a februára sme tiež zaznamenali výrazne menej osobných bankrotov, za január len 465. Tento stav bol spôsobený podľa Centra právnej pomoci technickými problémami pri exporte dát v štátnych elektronických systémoch.“

Erasmus+ 2026: Vyše 5 miliárd EUR

Európska komisia otvorila výzvu na predkladanie návrhov v rámci programu Erasmus+ 2026 s novými možnosťami financovania v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v celej Európe aj mimo nej. Program s rozpočtom približne 5,2 miliardy EUR na rok 2026 naďalej investuje do rozvoja zručností a občianskej výchovy prostredníctvom projektov cezhraničnej mobility a spolupráce. Výzva na rok 2026 ponúkne skúsenosti so vzdelávacou mobilitou pre približne 1 275 000 účastníkov. Podporí vyše 100 000 organizácií zapojených do projektov Erasmus+, akými sú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, školy, strediská odborného vzdelávania a prípravy, podniky, mládežnícke a športové organizácie.

Program Erasmus+ v roku 2026 tak podporí viac partnerstiev a mobility v školskom sektore. Iniciatíva pomôže organizáciám testovať a zavádzať inovatívne vyučovacie metódy vedúce k základným zručnostiam, podporí úsilie EÚ v oblasti občianskej angažovanosti, demokratickej účasti a presadzovania spoločných hodnôt. Výzva v rámci programu Erasmus+ 2026 zahŕňa stratégiu únie zručností, ktorej cieľom je posilniť rozvoj zručností pre kvalitné zamestnanie, podporiť celoživotné vzdelávanie a pomôcť budovať odolnosť. Okrem toho program naďalej plní svoje zastrešujúce priority inklúzie, digitálnej a zelenej transformácie a demokratickej účasti. Takisto naďalej podporuje ukrajinských študentov a pedagógov na Ukrajine, ako aj Ukrajincov, ktorí boli vysídlení v EÚ alebo v krajine pridruženej k programu.

O financovanie z programu Erasmus+ môžu požiadať organizácie pôsobiace v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže alebo športu, ako školy, univerzity, odborné strediská, mimovládne organizácie a mládežnícke skupiny. Väčšina žiadostí sa predkladá národným agentúram v každej krajine pridruženej k EÚ alebo programu Erasmus+. Niektoré akcie, ako napríklad veľké partnerstvá spolupráce Jean Monnet, riadi Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru (EACEA).

SR: Zamestnanosť a mzda v septembri 2025

Mzdy na Slovensku v septembri 2025 podľa štatistického úradu medziročne rástli vo všetkých sledovaných odvetviach. Po zohľadnení inflácie sa však platy zvýšili iba v niektorých, najvýraznejšie v gastronómii a stavebníctve. Zamestnanosť klesla najviac vo veľkoobchode. Naopak, pracovné sily pribudli najmä v predaji vrátane servisu vozidiel.

Priemerná nominálna mesačná mzda v septembri 2025 medziročne vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach. Rast platov sa pohyboval od 1,4 % vo vybraných trhových službách do 9,8 % v stavebníctve a rovnako aj v reštauráciách s pohostinstvami. Nárast nad 7 % evidovali v priemysle, maloobchode, v doprave so skladovaním, ako aj v informáciách spolu s komunikáciou. Rast rýchlejší ako inflácia, teda vyšší ako 5 % bol v činnostiach reštaurácií vrátane pohostinstiev a taktiež v stavebníctve. Vo zvyšku odvetví sa pohyboval od 0,6 % vo veľkoobchode do 3,9 % v informáciách spolu s komunikáciou. Reálny pokles platov do 2,8 % evidovali vybrané trhové služby, predaj vrátane opravy vozidiel, ako aj ubytovanie.

Najvýraznejší úbytok zamestnanosti o 3,1 % nastal v septembri 2025 na Slovensku vo veľkoobchode, pokles od 0,1 % do 1,8 % bol aj v maloobchode, vo vybraných trhových službách, v stavebníctve, v doprave vrátane skladovania ako aj v priemysle. Naopak počet zamestnancov vzrástol v predaji spolu s opravou motorových vozidiel o 4,3 %. Zamestnanosť sa zvýšila aj v reštauráciách spolu s pohostinstvami, v informáciách s komunikáciou a taktiež v ubytovaní.

V súhrne za deväť mesiacov roka 2025 nárast nominálnych miezd evidovali všetky sledované odvetvia. Reálne mzdy zohľadňujúce aj inflačné vplyvy rástli v rozpätí od 0,2 % vo veľkoobchode do 4,7 % v reštauráciách spolu s pohostinstvami. Naopak, mzdy oproti vlaňajšku reálne klesli o 1,6 % vo vybraných trhových službách. Počet zamestnaných osôb v súhrne od začiatku roka 2025 (od januára do septembra) medziročne rástol v polovici sledovaných odvetví, najrýchlejšie o 2,1 % v ubytovaní. Naopak, medziročný pokles zamestnanosti pod 2 % zasiahol najmä veľkoobchod ako aj dopravu so skladovaním.

SR: V októbri zbankrotovalo 29 firiem

V októbri 2025 na Slovensku zbankrotoval rovnaký počet podnikateľských subjektov ako v septembri, a to 29. Z analýz CRIF – Slovak Credit Bureau vyplýva, že skrachované firmy dlžia štátu viac ako 12,2 milióna eur. Dve firmy presiahli miliónovú a ďalšie dve až dvojmiliónovú hranicu záväzkov. Najvyššie dlžné sumy evidujú daniari, súhrnne vo výške vyše 11,8 milióna eur, nasleduje Sociálna poisťovňa s 339-tisíc eurami a VšZP s takmer 93-tisíc eurami. Reštrukturalizácia nebola podľa dát z nového insolvenčného registra povolená ani jednej firme. Október priniesol aj 11 zastavení konkurzných konaní pre nedostatok majetku a až 26 zrušení vyhlásených konkurzov z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 12 firmách.

Rekordérom v októbrovom zozname je firma N-BONAPARTE, s.r.o., ktorá sa zaoberala realitami a stála za komplexom Bonaparte. Daňovému riaditeľstvu dlží viac ako 2,4 milióna eur, čo je najviac spomedzi všetkých firiem zbankrotovaných v októbri. Najväčší počet evidovaných zamestnancov a tržby mala firma METAL Machinery, s. r. o. zo Žilinského kraja, ktorá bola na trhu od roku 2009. Druhou veľkou spoločnosťou bol Eurotransport SK, s.r.o. s poľským pozadím so sídlom v Bratislave. S viac ako dvojmiliónovou sekerou je druhým najväčším daňovým dlžníkom. V bankrote sa ocitla aj Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s., s daňovým nedoplatkom viac ako 1,8 milióna eur. Štatistiku miliónových dlžôb dopĺňa ešte firma z Dolného Dubového z Trnavského kraja YETTI, s.r.o. s daňovým záväzkom viac ako 1,5 milióna eur. Celkovo zbankrotovalo 26 eseročiek (89,7 %) a 3 akciovky (10,3 %). Jedna firma bola bez zamestnancov, menej ako 10 zamestnancov si evidovalo 11 subjektov, jeden mal rozmedzie 10 až 19. U 16 firiem bol počet pracovníkov nezistený. Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj s 11 vyhlásenými konkurzmi. Nasledoval Košický kraj so 4 konkurzmi. V Trnavskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji zbankrotovali zhodne traja dlžníci, v Žilinskom a Trenčianskom zhodne dvaja, v Nitrianskom kraji jeden. Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu (6) a priemysle (6). 

Od 1. októbra 2025 nadobudla účinnosť novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa zavádza Register predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (ďalej len „insolvenčný register“, skratka REPLIK), ktorý nahradil informačný systém Register úpadcov. Zároveň sa priamo v novom registri začali zverejňovať všetky rozhodnutia a oznamy týkajúce sa insolvenčných konaní, ktoré sa do 30. septembra zverejňovali v obchodnom vestníku.

Základným rozdielom oproti predchádzajúcemu zneniu zákona je, že sa explicitne upravuje okamih vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Právne účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie nastávajú deň po faktickom zverejnení uznesenia súdu v insolvenčnom registri, bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia. Práve v tejto oblasti čelí REPLIK od začiatku jeho spustenia technickým problémom, ktorých dôsledkami sú v niektorých prípadoch zmeny dátumov zverejnenia rozhodnutí, duplicitné zverejnenia oznamov, či doteraz v registri nezverejnené rozhodnutia napriek tomu, že v danej veci rozhodnuté bolo a súd sa pokúsil rozhodnutie zverejniť.

AI: Iba na tvorbu obsahu?

Umelá inteligencia (AI) sa v slovenskej a českej e-commerce sfére presadzuje rýchlo, jej využívanie je však zatiaľ sústredené predovšetkým na jednoduchšie operatívne úkony. Podľa aktuálneho prieskumu Seyfor v spolupráci s agentúrou B-inside (vyše 430 prevádzkovateľmi e-shopov rôznych veľkostí v Českej republike a na Slovensku, 2025) využíva AI intenzívne iba 10 percent e-shopov, viac než štvrtina firiem je len na úplnom začiatku a 13 percent s jej nasadením vôbec nepočíta. A zatiaľčo globálny trh s AI v e-commerce podľa analytickej spoločnosti Coherent Market Insights tento rok presiahne hodnotu 7,6 miliardy dolárov a jeho objem rastie každoročne o viac než 25 percent, slovenské a české e-shopy využívajú umelú inteligenciu zatiaľ prevažne na základné činnosti, ako je tvorba textov či automatizácia rutinných procesov.

Až 85 percent oslovených e-commerce podnikateľov zveruje umelej inteligencii tvorbu návrhov textov na web, 67 percent ju necháva generovať produktové popisy a 65 percent si ju berie na pomoc pri príprave newsletterov. Uplatnenie nachádza AI tiež v oblasti prípravy obsahu pre sociálne siete (63 percent) a prípravy vizuálov, napríklad pri generovaní či vylepšovaní obrázkov (44 percent). Reálny potenciál AI je ale oveľa širší. Dokáže významne podporiť obchodné a strategické riadenie, automatizovať rozhodovacie procesy a efektívne prepojiť informácie naprieč celou organizáciou. Strategické oblasti podnikania, ktoré môžu zásadne ovplyvniť fungovanie biznisu, zostávajú však z pohľadu využitia AI zatiaľ bokom. Iba 7 percent e-shopov používa AI na pomoc s predikciou dopytu a so sezónnym plánovaním a len 3 percentá na optimalizáciu skladových zásob či riadenie dodávok. AI môže zohrať kľúčovú úlohu aj v rozhodovacích procesoch. Ponúka obrovský potenciál, napríklad v oblasti dohľadávania interných aj externých dát, ich analýzy a vyhodnocovania. Správne využité nástroje AI môžu marketingovým tímom ušetriť mesačne desiatky hodín práce a prispieť k rýchlemu rastu biznisu alebo aspoň k dlhodobému zachovaniu konkurencieschopnosti. Spoločnosti môžu využívať nástroje AI buď samostatne, alebo v rámci komplexného ERP systému, ktorý dokáže potenciál umelej inteligencie automatizovane zapojiť do celého chodu firmy. V prípade e-shopov to znamená zjednodušenie plánovania a neustálu optimalizáciu chodu e-shopu v reálnom čase.

Umelá inteligencia už dokáže prevziať prakticky každý opakujúci sa úkon, ktorý e-shop denne rieši - od spracovania objednávok, kontroly údajov až po sumarizáciu reportov či analýzu predajných trendov. Tým e-shop ušetrí čas, zníži chybovosť a uvoľní ruky ľuďom, ktorí sa môžu viac sústrediť na rozvoj zákazníckych vzťahov. Pre e-shopy je kľúčové, aby AI nevnímali len ako doplnok na tvorbu obsahu, ale ako nástroj, ktorý možno prirodzene zapojiť do riadenia celej prevádzky. Ak sa správne nastaví a prepojí s internými systémami, dokáže automaticky reagovať na zmeny dopytu, optimalizovať sklad či zrýchliť komunikáciu so zákazníkmi.

e-Mail: Odpovede sa odkladajú

E-mail je štandardným a dlhodobo dominantným nástrojom v podnikovej komunikácii. Objem pracovných mailov sa každým rokom zvyšuje, čo kladie stále väčšie nároky na firemných používateľov. Buď musia venovať viac času spracovávaniu prichádzajúcich mailov, alebo na niektoré z nich odpovedajú s veľkým oneskorením alebo vôbec. To sa potom môže prejaviť napríklad v oneskoreniach projektov, dlhších časoch spracovania obchodných prípadov alebo stratených obchodných príležitostiach.

Podľa prieskumu medzi českými a slovenskými partnermi GFI Software veľká časť zamestnancov odkladá odpovede na pracovné emaily, pričom 37 % z nich zvyčajne odpovedá najskôr nasledujúci deň. Viac ako tri štvrtiny tak robia preto, že sú v práci veľmi zaneprázdnení.

Medzi najzaujímavejšie zistenia z prieskumu patria:

• 16 % respondentov uviedlo, že na pracovné emaily odpovedá v priemere do 15 minút, 47 % odpovedá do niekoľkých hodín a 37 % odpovedá za viac ako jeden deň.

• 80 % respondentov uviedlo, že hlavným dôvodom oneskorenia je to, že sú zaneprázdnení v práci, 41 % chce starostlivo premyslieť svoju odpoveď a 27 % často na e-mail zabudne.

• Odpoveďou na nezodpovedaný dôležitý e-mail je čo najskôr zavolať príjemcovi (25 %), počkať do nasledujúceho dňa a potom poslať pripomienku (53 %) alebo nechať termín odpovede na príjemcovi (20 %).

Spoločnosti a organizácie preto hľadajú spôsoby, ako skrátiť čas, ktorý ich zamestnanci venujú vybavovaniu pošty bez toho, aby stratili obchodné príležitosti. Stále viac z nich sa zaujíma o automatizáciu odpovedí pomocou umelej inteligencie, ktorá umožňuje zamestnancom rýchlo vybavovať jednoduché, rutinné dotazy, akými sú informácie o produktoch, a sústrediť sa na zložitejšie, hodnotnejšie prípady, ktoré vyžadujú ľudskú pomoc, ako je napríklad vytváranie obchodných návrhov.

Trend: On-line pôžičky

Aj na Slovensku prechádza vybavovanie pôžičiek čoraz viac do on-line prostredia. Veľa Sloveniek a Slovákov si už dokáže spravovať svoje finančné produkty v mobilných aplikáciách. Na druhej strane je tu stále pomerne dosť aj takých ľudí, čo uprednostňujú osobný kontakt. Výška požičanej sumy prostredníctvom bezúčelovej spotrebiteľskej pôžičky pritom z roka na rok narastá, či už sa vybavuje v kamenných pobočkách, telefonicky alebo čoraz častejšie on-line.

Z dát Home Credit Slovakia vyplýva, že v súčasnej dobe je 67 percent bezúčelových spotrebiteľských úverov dojednaných on-line, 19 percent cez call centrá a 14 percent v pobočkách. V kamenných prevádzkach si ale ľudia vybavujú o niečo vyššie pôžičky. Priemerná výška pôžičky dojednanej v pobočkách bola napríklad v roku v roku 2022 – 2 264 eur, teraz je to takmer o tisícku (987 eur) viac - 3 251 eur. U telefonicky vybavených pôžičiek cez call centrá je rozdiel medzi rokmi 2022 a 2025 presne 636 eur. V prípade on-line dojednania takýto výrazný nárast nebadať, keďže pred troma rokmi to bolo 2 238 eur, v tomto roku je to 2 579, čo činí rozdiel 341 eur. Dáta zároveň ukazujú, že dlhodobo si ľudia v kamenných prevádzkach berú v priemere najvyššie pôžičky, o niečo nižšie sú cez call centrá a priemerne najnižšie potom cez internet. Tento rok je rozdiel medzi pôžičkami dojednanými v pobočkách a on-line rovných 672 eur v prospech pobočiek (3 251 eur vs. 2 579 eur). V kamenných pobočkách sa riešia vo vyššej miere napríklad aj konsolidácie, teda zlučovanie viacerých úverov do jedného.

Priemerná výška pôžičky dojednanej v pobočke  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 264	2 832	3 298	3 251

Priemerná výška pôžičky dojednanej telefonicky  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 546	2 743	2 950	3 182

Priemerná výška pôžičky dojednanej online  

Rok	2022	2023	2024	2025
Suma v eurách	2 238	2 406	2 500	2579

Keď sa pozrieme na uzatváranie pôžičiek on-line z pohľadu počtu u mužov a žien, tak tento rok je to 53 % vs. 47 % v prospech mužov, v prípade vybavovania pôžičiek v kamenných prevádzkach to vyzerá podobne, a to 55 % vs. 45 %. U pôžičiek dojednaných cez call centrá je to zase vyrovnané, po 50 % u žien aj u mužov. Zaujímavé údaje k výške bezúčelových spotrebiteľských pôžičiek vidíme aj z pohľadu jednotlivých krajov. Podľa údajov Home Creditu Slovakia k priemerným výškam pôžičiek od roku 2019 až po tento rok, vrátane, si najvyššie pôžičky berú v ľudia Trnavskom kraji, kde je to v priemere za tieto roky 3 481 eur, nasleduje Banskobystrický kraj (3 032 eur), Košický kraj (2 997 eur), Trenčiansky kraj (2 790 eur), Bratislavský kraj (2 780 eur), Nitriansky kraj (2 752 eur), Prešovský kraj (2 539 eur) a napokon Žilinský kraj (2 172 eur).

EU: ScaleUp Europe Fund

Nový fond ScaleUp Europe Fund v hodnote niekoľkých miliárd na investovanie do európskych spoločností v strategických oblastiach špičkových technológií je reakciou na naliehavú potrebu Európy zvýšiť investície do rozširujúcich sa podnikov a preklenúť rozdiel medzi svetovými lídrami. Napriek silnému startupovému reťazcu zatiaľ obmedzený prístup k rastovému kapitálu v neskorom štádiu a roztrieštené investičné trhy bránili európskym inovátorom vyrásť na svetových lídrov.

Na stretnutí na vysokej úrovni sa hlavná skupina potenciálnych investorov a Európska investičná banka (EIB) stretli so spoločným cieľom – uvoľniť hodnotu prosperujúcich európskych scaleupových spoločností a podporiť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií. Do skupiny potenciálnych zakladajúcich investorov vo fonde patria popri Európskej komisii a skupine EIB aj Novo Holdings, EIFO (Dánsky exportný a investičný fond), CriteriaCaixa, Santander/Mouro Capital, Fondazione Compagnia San Paolo/Intesa Sanpaolo/Fondazione Cariplo, APG Asset Management, konajúce v mene holandského dôchodkového fondu ABP, Wallenberg Investments a BGK (Bank Gospodarstwa Krajowego). Potenciálni investori budú úzko spolupracovať s Európskou komisiou na zriadení a kapitalizácii fondu.

Fond Scaleup Europe sa zameria na rastový kapitál a investície v neskoršej fáze do širokej škály európskych strategických technologických spoločností vrátane umelej inteligencie, kvantových technológií, polovodičových technológií, robotiky a autonómnych systémov, energetických technológií, vesmírnych technológií, biotechnológií, zdravotníckych technológií, progresívnych materiálov a agrotechnológií. Fungovať bude ako trhový, súkromne riadený a súkromne spolufinancovaný rastový fond investujúci do veľkých investičných kôl vedených Európou. Komisia spolu s ostatnými zakladajúcimi investormi vyberie a vymenuje správcovskú spoločnosť na implementáciu fondu. Čoskoro bude zverejnená verejná výzva pre správcovskú spoločnosť s cieľom, aby fond mohol začať s prvými investíciami na jar 2026.

On-line: Zázračné pilulky?

S príchodom jesene rastie záujem o posilnenie imunity a s ním aj predaj vitamínov a najrôznejších doplnkov stravy. V tomto čase sa zvyšuje tiež aktivita internetových podvodníkov, ktorí sa snažia zarobiť na obavách spotrebiteľov o svoje zdravie. Podvodníci často využívajú zdanlivo atraktívne ponuky na sociálnych sieťach, v reklamách či na neznámych internetových stránkach. Ako poznať podvod a čo robiť, ak vám podozrivý produkt nepríde domov?

Najväčšie množstvo prípadov sa eviduje pri predaji doplnkov stravy či mastí na výživu kĺbov. Doplnky na chudnutie či posilnenie imunity však tiež nie sú výnimkou. Spotrebitelia by si mali dať pozor najmä na predaj predražených prípravkov, ktorých účinky nie sú overené, a ktoré veľakrát zdanlivo propagujú známe osobnosti. Nie je výnimkou, že tváre a hlas známych osobností bývajú zneužité a to i bez ich vedomia či súhlasu. Oplatí sa byť preto obozretnými a ešte pred samotným nákupom si overiť dôveryhodnosť predajcu. Poslúžia nielen recenzie na nezávislých weboch, ale aj ďalšie údaje, ako kontakt na podnikateľa, identifikačné číslo podnikateľa či informácie uvedené v obchodných podmienkach. Recenzie iných zákazníkov môžu byť užitočným pomocníkom, treba však dávať pozor na hodnotenia uvedené priamo na stránkach predajcu, pretože tie by mohli byť vymyslené. Dôveryhodný predajca by mal jasne uviesť, či sú recenzie overené – teda také, ktoré pridali len skutoční zákazníci, ktorí si recenzované výrobky predtým od predajcu kúpili. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať aj zapojeniu známych osobností. Ak sa vo videu alebo na fotografii objavuje napríklad herec či lekár, overte si, či táto osoba skutočne daný produkt propaguje. Na to poslúži napríklad návšteva oficiálnej sociálnej siete danej osoby. Pokiaľ so spoločnosťou spolupracuje, spravidla sa k tomu verejne hlási. Podozrivé video s neprirodzeným pohybom pier alebo zvláštnym hlasom môže byť výsledkom použitia umelej inteligencie.

Ak predajca uvádza nepravdivé či zavádzajúce informácie, mohlo by ísť o nekalú obchodnú praktiku. Spotrebiteľ, ktorý bol týmto konaním podvedený, sa môže obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu. SOI ako dozorný orgán môže začať vyšetrovanie, a pokiaľ usúdi, že sa podnikateľ pochybenia dopustil, môže ho sankcionovať. A ak Slovenská obchodná inšpekcia vyhodnotí, že spotrebiteľ tovar zakúpil ovplyvnený nekalou obchodnou praktikou, má právo odstúpiť od zmluvy a to až do 90 dní od jej uzatvorenia. Spotrebiteľ môže konať aj sám a hneď, má totiž právo odstúpiť od zmluvy v určenom čase 14 dní odo dňa doručenia balíčka.

e-Auto: Rekordné počty registrácií

Na slovenských cestách jazdí už viac než 21 833 osobných batériových elektromobilov (BEV). Spolu s elektrickými dodávkami, nákladnými vozidlami a autobusmi dosiahol počet čisto elektrických batériových vozidiel na našich cestách 23 259 kusov. Od začiatku roka tak trh elektromobilov zaznamenal nárast o 50 % a za posledné tri mesiace sa počet BEV na cestách zvýšil o 14,6 %. Podiel elektrických vozidiel na nových registráciách je však na Slovensku viac než 4-násobne nižší ako európsky priemer. Slováci naďalej uprednostňujú individuálny dovoz jazdených vozidiel zo zahraničia, najmä značky Tesla. Takýchto vozov pribudlo na slovenských cestách v poslednom kvartáli necelých 500, pričom novým predajom kraľuje koncern Volkswagen s modelmi Škoda Elroq a Enyaq (spolu vyše 300 kusov), VW ID.7 a ID.4 (spolu viac ako 60 kusov).

Podľa aktuálnych údajov polície sa v treťom kvartáli 2025 na Slovensku zaregistrovalo 961 nových osobných vozidiel BEV a 879 nových osobných plug-in hybridov (PHEV), vďaka čomu podiel elektromobilov na predajoch dosiahol za september 4,5 % pre BEV a 3,6 % pre PHEV. Za obdobie prvých troch kvartálov roka predstavuje priemerný podiel elektromobilov na nových registráciách 4,4 % BEV a 4,2 % PHEV. Slovensko tak výrazne zaostáva nielen za svojimi susedmi (podiel čisto elektrických vozidiel dosiahol v Rakúsku 20,9 %, v Česku 6,4 %, v Maďarsku 8,7 %, v Poľsku 8,9 %), ale aj za celou Európou (v rámci Únie 18,9 %, pri započítaní Veľkej Británie, Nórska, Švajčiarska a Islandu až 21 %). Podobne ako inde vo svete, aj na Slovensku sa elektrifikácia vozového parku odvíja od aktivít podnikateľského sektora. Takmer 90 % registrácii nových elektromobilov pripadá na právnické osoby, jednotlivci naopak dominujú pri registráciách individuálne dovezených vozidiel.

Rekordérom zostáva Nórsko, kde až neuveriteľných 97,7 % nových registrácií predstavujú čisto batériové elektromobily – topografia a klimatické podmienky tam pritom nie sú o nič priaznivejšie ako u nás, podobný je aj počet áut na cestách. Slovensko, žiaľ, ostáva so 4,4 % na druhej priečke od konca, pričom posledné Chorvátsko (3,8 %) nás môže ešte pred koncom roka predbehnúť. V auguste tam totiž z európskych peňazí spustili dotačný program na nákup elektrických vozidiel pre firmy aj jednotlivcov, kde príspevky pokrývajú až 40 % ceny vozidla.

 

EU: Rozpočet 2026

Rozpočet Európskej únie na rok 2026 má posilniť kľúčové priority únie v neistých časoch a podporiť výskum, konkurencieschopnosť aj obranu. Vyše 93 % rozpočtu EÚ ide priamo do programov EÚ, ktoré podporujú ľudí a projekty vo všetkých členských štátoch, pričom časť investícií sa dostáva aj do partnerských krajín mimo EÚ. Ročný rozpočet EÚ, ktorý slúži 27 krajinám a 450 miliónom Európanov, je relatívne malý – v priemere 160 – 200 miliárd EUR ročne v rokoch 2021 – 27. To je porovnateľné so štátnym rozpočtom Poľska, ktorý slúži 39 miliónom ľudí, alebo ekvivalentom 30 % rozpočtu Nemecka, ktoré slúži 84 miliónom ľudí.

Európsky parlament stanovil celkovú úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2026 (zákonné prísľuby vyplatenia v tom istom roku alebo neskôr) na 193,9 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 597,8 milióna EUR v porovnaní s návrhom komisie. Poslanci stanovili celkovú výšku platobných rozpočtových prostriedkov (skutočné platby príjemcom) na 192,6 miliardy EUR. V prostredí globálnej nestability, bezpečnostných hrozieb, rastúceho protekcionizmu a zhoršujúcej sa zmeny klímy potrebuje EÚ silný rozpočet zameraný na investície na podporu ľudí a ich priorít. Obnovujú viazané rozpočtové prostriedky 1,3 miliardy EUR na základné programy, ktoré vlády EÚ znížili na úroveň pôvodne navrhovanou komisiou. Poslanci kritizujú Radu za tieto škrty a tvrdia, že ignorujú skutočné potreby a poškodzujú kľúčové programy, akými sú Erasmus+ a EU4Health. Poslanci chcú zvýšiť prostriedky na program Horizont Európa o 60 miliónov eur a dopravné a energetické siete o 80 miliónov eur s cieľom podporiť konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a cezhraničnú infraštruktúru. Chcú tiež posilniť financovanie zdravotníctva a vzdelávania zvýšením financovania programov EU4Health a Erasmus+ o 5 miliónov EUR.

Vzhľadom na rastúce ceny potravín a potrebu potravinovej bezpečnosti poslanci požadujú zvýšenú podporu pre mladých poľnohospodárov (ďalších 23 miliónov eur) a ďalšie priority v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalších 40 miliónov eur). Parlament chce pridať 30 miliónov EUR do mechanizmu civilnej ochrany na zlepšenie koordinácie a reakcie na katastrofy vzhľadom na rastúcu frekvenciu prírodných katastrof. Poslanci tvrdia, že vojenská mobilita by mala získať dodatočné finančné prostriedky vo výške 35 miliónov eur, pretože zohráva zásadnú úlohu v obrannej pripravenosti EÚ. Poslanci požadujú ďalších 35 miliónov eur pre južné susedstvo EÚ a požadujú zvýšenie o 25 miliónov eur pre východné susedstvo. Pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, poslanci chcú zvýšenie o 50 miliónov eur vzhľadom na rastúcu geopolitickú nestabilitu, zrýchľujúce sa globálne humanitárne krízy a núdzové situácie spôsobené zmenou klímy. EÚ čelí v roku 2026 neočakávanému prekročeniu nákladov na úvery a pôžičky na nástroj NextGenerationEU o 4,2 miliardy EUR, čo je dvojnásobok prognózy komisie. Poslanci tvrdia, že by to nemalo znížiť financovanie základných programov, akými sú Erasmus+ alebo EU4health, a chcú zvrátiť škrty vlád EÚ na pôvodné sumy odhadované komisiou. Poslanci trvajú na riadnom využívaní dohodnutého "kaskádového mechanizmu", ktorý je určený na riadenie úhrady rastúcich nákladov na pôžičky v rámci nástroja NextGenerationEU a na ochranu hlavných programov.

AI: Kľúč k efektívnejšiemu biznisu

Firmy na Slovensku stoja pred rozhodnutím, ako začať využívať umelú inteligenciu (AI) systematicky a efektívne. AI šetrí čas, zbavuje firmy rutiny a dáva priestor na tvorivú a hodnotnejšiu prácu. Napriek tomu pretrvávajú mýty - obavy z chýb či bezpečnosti. Pre firmy bude rozhodujúce, aby ju dokázali využiť na reálne zefektívnenie každodenného fungovania. AI sa pritom rozvíja rýchlym tempom a prakticky každý týždeň prináša nové funkcie. Najviac zasahuje juniorské pozície, čo kladie väčší dôraz na vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie týchto zamestnancov.

Umelá inteligencia sa stala praktickým nástrojom, ktorý môže podporiť efektivitu vo všetkých typoch firiem. AI už dávno nepatrí len do sféry marketingového mixu. Firmy dnes hľadajú, ako ju využiť v každodennom fungovaní - od zákazníckeho servisu až po internú administratívu. Kľúčové je, aby sa začala využívať systematicky ako nástroj, ktorý reálne podporuje obchodné výsledky. Každá opakujúca sa činnosť za počítačom sa dá automatizovať a zamestnanci sa tak môžu venovať hodnotnejšej práci. Zmysel AI nie je nahradiť ľudí, ale ušetriť im rutinu, ktorú lepšie a rýchlejšie zvládnu nové nástroje. Príkladmi je spracovanie faktúr, vyhľadávanie údajov či sumarizácia reportov. Zavádzanie umelej inteligencie už nie je o voľbe, ale o nutnosti, ktorá rozhoduje o postavení na trhu. Mnohé firmy však vnímajú AI stále cez množstvo mýtov - obávajú sa, že robí priveľa chýb, alebo že ju nemožno bezpečne využiť. Budúcnosť je však o spolupráci človeka a AI.

AI dnes dokáže efektívne pomáhať s tvorbou marketingového obsahu, kontrolou dokumentov, triedením emailov, rešeršami, analýzami či prácou s databázami. Otvára cestu k novej firemnej kultúre, kde menej času zaberá rutina a viac priestoru zostáva na tvorivé a strategické úlohy. Pre manažment je preto dôležité poskytnúť zamestnancom školenia a zapojiť do procesu tzv. AI ambasádorov, ktorí dokážu motivovať a ukazovať konkrétne postupy a prínosy. Začať môžete jednoducho - nastavením stálych zadaní, tzv. promptov. Tie je vhodné najprv otestovať a korigovať, kým sú schopné doručiť požadovanú kvalitu výstupu. Postupne však máte možnosť napojiť AI aj na firemné systémy cez API. Takto si firmy dokážu spojiť viac krokov do jedného hladkého procesu a krok za krokom automatizovať celý pracovný tok. Úspešné nasadenie AI si vyžaduje meranie výsledkov. Porovnajte si preto časy spracovania úloh pred a po automatizácii, sledujte úsporu nákladov a pridanú hodnotu v kvalite výstupov.