Trend: Export mimo EÚ

Správanie slovenských exportérov sa postupne mení. Čoraz viac hľadajú odbyt mimo tradičných európskych trhov, aj keď väčšina stále smeruje na západoeurópske trhy. Podľa prieskumu Eximbanky (2024, elektronické dopytovanie, 112 slovenských ekonomických subjektov z rôznych odvetví) rastie záujem najmä o Ukrajinu (19%), subsaharskú Afriku (16%) a západný Balkán (15%). Firmy láka aj Juhovýchodná Ázia a Latinská Amerika, no pri expanzii narážajú na nedostatok kontaktov, finančného zabezpečenia a neznalosť daných teritórií.

Ukrajina (19%) sa radí medzi prioritné trhy, o ktoré prejavujú slovenské spoločnosti najväčší záujem – najmä vďaka rozsiahlym potrebám obnovy, predovšetkým v oblasti energetickej infraštruktúry. Medzi ďalšie preferované regióny patria štáty subsaharskej Afriky ako Keňa a Uganda (16%) a západný Balkán, konkrétne Bosna a Hercegovina či Srbsko (15%). Zvýšený záujem bol zaznamenaný aj o krajiny Južnej a Juhovýchodnej Ázie (13%) a Latinskej Ameriky (9%). Firmy sú čoraz častejšie pripravené vstupovať aj na geograficky či kultúrne vzdialenejšie trhy, ak v nich dokážu rozpoznať reálny obchodný potenciál. Menej atraktívne sú regióny Blízkeho a Stredného východu, vrátane Severnej Afriky (5%) a región Kaukazu a Strednej Ázie (3%).

Najčastejšie uvádzanou prekážkou (24%) je problém s identifikáciou odberateľov a nadviazanie lokálnych kontaktov, ďalej potreba dodatočných finančných zdrojov a zabezpečenia zmluvných vzťahov (22%) a 13% respondentov má nedostatok informácií o možnostiach prieniku na trhy rozvojových krajín a o potrebách týchto krajín. Ďalšou výzvou je nízka informovanosť o dostupných nástrojoch financovania, poistenia a mechanizmoch zdieľania rizík, ako sú záruky a exportné poistenie (12%). Firmy poukazujú aj na vysoké politické, ekonomické a bezpečnostné riziká v rozvojových krajinách.

Až 72% exportérov uvádza, že dokáže vstúpiť na trhy rozvojových krajín bez potreby formovania obchodných partnerstiev. Tento prístup poukazuje na ich dostatočné vnútorné kapacity a skúsenosti, ktoré im umožňujú efektívne pôsobiť aj v náročnom prostredí. Zvyšných 21% považuje spoluprácu za nevyhnutnú a využíva subdodávky, konzorciá, joint venture alebo akvizície. Partnerstvá im pomáhajú lepšie zvládať riziká, získať lokálne znalosti a otvárať prístup na náročné trhy, ktoré sú často charakteristické politickou alebo ekonomickou nestabilitou.

Radíme: Začiatok školského roka

Zošity, písacie potreby, aktovka, výtvarné potreby či väčšie tenisky na telocvik – začiatok školského roka je náročný. Rodinný rozpočet dostáva poriadne zabrať a snaha ušetriť je preto úplne prirodzená. Lenže lacný nákup sa nemusí vždy vyplatiť. Ako sa pri školských nákupoch nepopáliť?

Prvou nástrahou môžu byť podvodné internetové obchody. Tie už dnes zďaleka nie sú tak nápadné ako kedysi – veľakrát majú slovenskú doménu, pekný dizajn aj preložené obchodné podmienky. Ako sa nenechať nachytať? 

• Hľadať kompletné kontaktné údaje: názov spoločnosti, IČO, e-mail a telefón.
• Dať si pozor na príliš nízke ceny a extrémne zľavy.
• Overiť si recenzie mimo e-shop.
• Podozrivé je aj obmedzenie platieb, napríklad len na platby bankovým prevodom.
• Nenechať sa ovplyvniť blikajúcimi kolesami šťastia a vyskakujúcimi oknami.
• Ak má spotrebiteľ pochybnosti, môže si pomôcť zoznamom rizikových e-shopov, ktorý vedie Slovenská obchodná inšpekcia.

Ani legitímny e-shop nemusí byť férový. Môžeme sa stretnúť s tzv. dark patterns – manipulatívnymi praktikami, ktoré nútia nakupovať rýchlejšie alebo viac, než sme pôvodne plánovali. Typické sú frázy ako „posledné dva kusy skladom“, odpočítavanie časomiery, automatické vkladanie tovaru do košíka či komplikované odhlásenie. Častou taktikou je aj tzv. nagging, keď sa pri pokuse opustiť web objaví okno s ponukou zľavy. Samotné odmietnutie je často formulované tak, aby vyvolalo pocit zmeškanej príležitosti, napríklad: ✅ Chcem využiť jedinečnú zľavu ❌ Zahodiť zľavu a nakúpiť za plnú cenu.

Ďalšou oblasťou, na ktorú treba myslieť, je bezpečnosť výrobkov. Na ázijských trhoviskách sa pravidelne objavujú pomôcky, ktoré nespĺňajú európske normy. Pri školských potrebách je to obzvlášť nebezpečné, deti totiž s vecami zaobchádzajú inak než dospelí, napríklad obhrýzajú ceruzky. Pri batohoch a aktovkách by rodičia mali dbať aj na správnu ergonómiu, aby neohrozili zdravý vývoj pohybového aparátu dieťaťa. Okrem bezpečnosti a férovosti obchodníkov je dôležité myslieť aj na to, aké práva má spotrebiteľ po samotnom nákupe. Pri internetových objednávkach totiž platí, že spotrebiteľ môže do 14 dní odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu. To je užitočné napríklad pri nesprávnej veľkosti topánok alebo menšej aktovke, než vyzerala na obrázku. Pamätať treba ale na to, že pokiaľ je tovar poškodený tým, že bol používaný nad rámec jednoduchého vyskúšania, môže si predajca časť kúpnej ceny ponechať. Spotrebiteľ by nemal zabúdať na to, že náklady na vrátenie tovaru nesie on, ale predajca mu zase musí vrátiť cenu vrátane pôvodného poštovného. Existujú aj prípady, kedy spotrebiteľ právo na odstúpenie nemá. Ide napríklad o tovar vyrobený na mieru, napríklad aktovky s menom. A pozor, vyvarovať sa treba častého omylu: v kamennom obchode právo na vrátenie tovaru zo zákona spotrebiteľ nemá, aj keď platí, že niektorí predajcovia vrátený tovar prijmú dobrovoľne.

V septembri sa deti tiež prihlasujú na krúžky a kurzy. Často sa však rýchlo nadchnú pre novú aktivitu, a rovnako rýchlo ich nadšenie opadne. „Vrátenie peňazí za už nechcené kurzy závisí od podmienok poskytovateľa. Zákon odstúpenie neumožňuje, pokiaľ kurz už začal. Peniaze sa obvykle nevracajú ani za služby, ktoré boli poskytnuté. Iná situácia nastáva, ak je kurz zle vedený alebo zrušený – vtedy má klient právo požadovať nápravu, či vrátenie peňazí,“ uzatvára Eduarda Hekšová z dTest.

SR: Prvé vreckové a platobná karta

Takmer dve tretiny detí na Slovensku dostávajú vreckové, najčastejšie 40 eur mesačne (62 percent), no je tu aj 6 percent, ktorí si mesačne na vreckovom prilepšia aj o vyše 200 eur. Tri z desiatich detí majú vreckové pravidelne, o niečo viac je ale prípadov, že ho dostanú v prípade potreby. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 2.6 do 5.6 2025, 1000 respondentov) najviac, a to takmer tretina detí začala dostávať vreckové vo veku 11 až 13 rokov. Vlastnú platobnú kartu má 56 percent detí, najčastejšie sa k nej dostali po dovŕšení 16 rokov. Oproti vlaňajšku však tento rok začínajú dostávať vreckové ako aj prvú platobnú kartu vekovo o čosi staršie deti. Medziročne taktiež začalo výrazne viac rodičov hovoriť s deťmi o príjmoch a výdavkoch, čo zrejme súvisí s rastom životných nákladov domácností. Kým v roku 2024 to bolo v prípade 56 percent domácností, v tomto roku je to už 81 percent.

Nielen počas školského roka, ale aj počas prázdnin dáva väčšina rodičov svojim ratolestiam nejaké vreckové. Niektoré ho dostávajú pravidelne mesiac čo mesiac, iné podľa aktuálnej situácie, a to najmä vtedy, keď peniaze na niečo potrebujú. Podľa prieskumu dostáva vreckové v pravidelných intervaloch, najčastejšie raz mesačne, 31 percent detí a nepravidelne, teda podľa potreby – 36 percent. Tretina detí (33 %) však vreckové nedostáva vôbec. Samozrejme, súvisí to aj s vekom detí a taktiež finančnou situáciou rodiny. Najčastejšie začali vreckové dostávať vo veku 11 až 13 rokov (32 percent), ďalšj vo vekovej hranici 14 až 16 rokov (26 percent), ďalších 20 percent dostalo prvé vreckové vo veku 8 až 10 rokov. Rodičia v tomto roku začali dávať vreckové vo všeobecnosti starším deťom ako vlani. Vtedy bolo oveľa viac prípadov, kedy deti dostali prvé vreckové aj dávno pred dovŕšením 10 rokov. A koľko dostávajú deti ako vreckové? Najčastejšie 21 až 40, resp. 11 až 20 eur, (v oboch prípadoch po 23 percent). V poradí ďalšou najpočetnejšou skupinou (16 %) sú deti, ktoré mesačne obdržia od rodičov len do 10 eur. Potom je tu 14 percent takých, čo majú mesačne 41 až 80 eur a zhodne po 6 percent je tých, čo na vreckovom zinkasujú za mesiac viac ako 100 a viac ako 200 eur.

V dnešnej dobe už vreckové dostáva nemálo detí prevodom na účet a nákupy platia mobilným telefónom s uloženou platobnou kartou. Vlastnú platobnú kartu má podľa prieskumu 56 percent detí, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o 18 percent. Aj platobné karty v tomto roku dostávajú deti vo vyššom roku. Zatiaľčo vlani dostalo prvú kartu 27 percent detí vo veku 11 až 13 rokov, teraz je ich len 13 percent. Najväčší rozdiel ale badať u 16-ročných. Minulý rok už v tomto veku malo kartu množstvo detí a po 16-ich rokoch ju dostalo už len 8 percent, teraz je ich dokonca až 42 percent.

SR: Najlepší život

Aj v tomto roku prináša webová aplikácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR MuMAP (Municipalities on Map) hodnotenie, ako kvalitne sa žije v 2 924 mestách a obciach na Slovensku. Občania si môžu preveriť, do akej miery ich obec zabezpečuje kvalitné služby a infraštruktúru a porovnať ju s ostatnými obcami aj z pohľadu ohrozenia ľudí dopravnou chudobou, teda obmedzeného prístupu k doprave alebo k pravidelným spojom potrebným na dochádzku do práce, školy či k lekárovi. Popri oblastiach ako bezpečnosť a demografia či životné prostredie pribudli nové ukazovatele – prístup ku kanalizácii a doprava.

Podľa mixu ukazovateľov, kde môžu samosprávy získať maximálne 3 000 bodov, je aktuálnym lídrom bratislavská mestská časť Lamač s 2 543 bodmi. V prvej desiatke sa objavili aj ďalšie mestské časti Bratislavy a Košíc, napríklad Záhorská Bystrica či Košická Nová Ves, ale aj menšie obce ako Štiavnička či Košeca. Z vlaňajšej prvej desiatky sa na špici udržali iba Teplička nad Váhom a Košeca, ostatné obce sa prepadli v poradí nižšie. Prepad zaznamenal aj minuloročný víťaz, obec Gbeľany v Žilinskom kraji. Naopak, v aktuálnom rebríčku dominujú najmä mestské časti Bratislavy, ktoré obsadili takmer polovicu miest v TOP 30. Dôvodom môže byť dobudovanie novej nemocnice v Lamači, ako aj takmer 100-percentná pripojenosť obyvateľov na verejnú kanalizáciu a lepšia dopravná dostupnosť.

Aplikácia v záložke Kvalita života ponúka interaktívnu mapu všetkých slovenských obcí. Tie sú farebne rozlíšené (od červenej po zelenú) podľa toho, ako sa im darí v desiatich oblastiach – demografia, ekonomická aktivita, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť, životné prostredie, záujem o veci verejné, sociálna starostlivosť, kultúra a najnovšie aj doprava. Občan si môže vo vyhľadávači nájsť svoju obec a získať prehľad o konkrétnych ukazovateľoch, ktoré sa započítavajú do hodnotenia. Každá obec môže dosiahnuť maximálne 3 000 bodov, pričom výsledné skóre ukazuje, do akej miery vytvára kvalitné podmienky pre život. Aplikácia je dostupná bezplatne na webe NKÚ a už päť rokov umožňuje verejnosti kontrolovať hospodárenie obcí a miest. Okrem údajov o príjmoch, výdavkoch či čerpaní eurofondov ponúka aj výsledky kontrol národnej autority pre oblasť externej kontroly, ktoré sa priebežne aktualizujú po ukončení kontrol a prijatí opatrení. Obsahuje údaje o všetkých 2 924 samosprávach a sprístupňuje takmer 38-tisíc kontrolných zistení od roku 2012. Dáta čerpá z viacerých zdrojov, napríklad zo Štatistického úradu SR, z Centra vedecko-technických informácií SR, polície či rezortu životného prostredia. Keďže tieto inštitúcie údaje zverejňujú v rôznom čase, počas roka sa čísla viackrát aktualizujú, adekvátne tomu sa viackrát ročne môže meniť aj poradie v rebríčku samospráv.

Prvá desiatka hodnotenia kvality života k 22. augustu 2025:
1. Bratislava - mestská časť Lamač
2. Štiavnička
3. Košice - mestská časť Košická Nová Ves
4. Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica
5. Teplička nad Váhom
6. Ďurďošík
7. Hrašovík
8. Malá Ida
9. Košeca
10. Bratislava - mestská časť Dúbravka

Útoky: Aj na malé a stredné podniky

Hoci mnohé malé a stredné podniky verili, že sú príliš nezaujímavé, aby sa stali terčom kyberzločincov, nové údaje spoločnosti N‑able ukazujú opak. Útočníci čoraz viac uprednostňujú rýchlejšie útoky na sektor malých a stredných podnikov (SMB), ktoré vyžadujú menej úsilia ako komplexné útoky na veľké podniky, a využívajú obmedzené obranné schopnosti na dosiahnutie rýchlejších ziskov. Výročná správa N-able o hrozbách na rok 2025 potvrdila dramatický nárast zistených hrozieb pre SMB, pričom ich počet len v júni 2025 vzrástol na vyše 13,3 milióna. Úspešnosť útokov na SMB je niekoľkonásobne vyššia ako úspešnosť útokov na veľké spoločnosti.

Hlavné zistenia:

• Kyberzločinci sa zameriavajú na ľahšie ciele, konkrétne malé a stredné podniky: Priemerná úspešnosť narušenia bezpečnosti vo všetkých organizáciách bola 44 %, vo veľkých podnikoch len 39 %, ale v malých a stredných podnikoch stúpla na 88 %.

• Umelá inteligencia posilňuje sociálne inžinierstvo: Útočníci využívajú generatívnu umelú inteligenciu na vytváranie presvedčivých phishingových správ, ktoré sú nerozoznateľné od štýlu skutočných ľudí. Incidenty sociálneho inžinierstva predstavovali 22 % všetkých potvrdených incidentov v malých a stredných podnikoch.

• Ransomvér je významnou hrozbou: V prvej polovici roku 2025 zaznamenal tím N-able takmer 1,9 milióna prípadov útokov ransomvér – z celkového počtu 3,3 milióna zistených malvérov.

• E-mail zostáva preferovaným nástrojom na získavanie prihlasovacích údajov: Zamestnanci v spoločnostiach s menej ako 250 zamestnancami dostávajú jeden škodlivý e-mail na každých 323 správ.

• Akonáhle je mailový účet kompromitovaný, rýchlo nasledujú BEC maily: FBI zaznamenala v roku 2024 celosvetové straty vo výške 2,77 miliardy dolárov v dôsledku podvodných mailov (BEC), pričom mnoho prípadov pochádzalo z menších spoločností, ktoré nevykonávali kontroly platieb.

Úspech v boji proti kybernetickým hrozbám spočíva v ochrane pozostávajúcej z viacerých vrstiev zabezpečenia, ako správa záplat, spoľahlivé zálohovanie, nepretržité monitorovanie, ochrana koncových bodov a implementácia jasných pravidiel – v reaktívnom aj proaktívnom režime.

Trend: Elektronické zdravotníctvo

Aplikácie súvisiace so zdravím používa na Slovensku už 66 % respondentov (do 45 rokov je to 72 % a nad 45 rokov 60 %). Smart hodinky, fitnes náramok alebo prsteň nosí 43 % respondentov (do 45 rokov je to 51 %, nad 45 rokov iba 36 %). Takmer polovica ľudí uvažuje o využívaní telemedicíny, ktorej služby už využilo 18 % respondentov (do 45 rokov je to 24 % a nad 45 rokov iba 13 %). V budúcnosti ich plánuje využiť 42,5 % respondentov. Službám telemedicíny dôveruje 28 % respondentov (do 45 rokov je to 31 % a nad 45 rokov iba 25 %). Potvrdili to výsledky výskumu, ktorý na vzorke 3 070 respondentov nad 18 rokov zrealizoval porovnávač benefitov zdravotných poisťovní Asisto.sk.

Pre 50 % ľudí zvyšuje dôveryhodnosť telemedicíny zdravotná poisťovňa. V ponuke benefitov nad rámec zdravotného poistenia sa u zdravotných poisťovní Dôvera a VšZP objavujú nové benefity spojené s on-line diagnostikou a konzultáciami s lekármi. Na základe výsledkov výskumu sa predpokladá, že počet poistencov využívajúcich tento typ benefitov sa bude zvyšovať, samozrejme, aj s rozširovaním ponuky zdravotných poisťovní v tomto smere. Ľudia vo všeobecnosti zatiaľ téme telemedicíny nerozumejú a práve zdravotné poisťovne môžu zvyšovať jej dôveryhodnosť. Umelá inteligencia (AI) v zdravotníctve je relatívne nová téma. Ale až 52 % respondentov je presvedčených, že bude prínosom (do 45 rokov je to viac ako 60 %), 15 % respondentov nemá žiadne obavy z využívania AI v zdravotníctve a 48 % má len mierne obavy. Na druhej strane 22 % má veľké obavy z využívania AI v zdravotníctve. Poistenci ZP Dôvera majú najlepší vzťah k moderným metódam v zdravotníctve, majú najviac skúseností a najväčšiu dôveru k telemedicíne. Po nich nasledujú poistenci ZP Union a poslední sú poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Poistenci ZP Dôvera tiež najviac používajú smart hodinky alebo fitnes náramky. Mobilné aplikácie zdravotných poisťovní sú veľmi využívané. V prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ZP Union využíva mobilnú aplikáciu približne rovnako takmer 60%. Mobilnú aplikáciu ZP Dôvera využilo v poslednom období 67 % jej poistencov, pritom v roku 2024 to bolo 40 % respondentov. Trend je teda jednoznačne stúpajúci. Poistenci ZP Dôvera sú aj najspokojnejší (77 % z nich) s mobilnou aplikáciou svojej poisťovne. Najmenej spokojní sú poistenci VšZP (63 % z nich).

PFAS: Večné chemikálie miznú

Od 1. januára 2026 začne v Európskej únii platiť zákaz používania PFAS – tzv. večných chemikálií – v mnohých výrobkoch dennej spotreby. Kvôli svojim vodeodolným, tukmi odpudivým a tepelne odolným vlastnostiam sa dlhodobo využívajú v kozmetike, oblečení, kuchynských pomôckach aj obaloch na potraviny. Ich prítomnosť je však stále viac spájaná s negatívnymi dopadmi na zdravie a životné prostredie. PFAS sú látky, ktoré sa v prírode takmer nerozkladajú – dlhodobo pretrvávajú v životnom prostredí a hromadia sa v telách ľudí aj zvierat. Odborné štúdie ich spájajú so zvýšeným rizikom rakoviny, hormonálnych porúch, poškodenia pečene, oslabenia imunity a zníženej plodnosti.

Spoločný európsky test spotrebiteľských organizácií potvrdil prítomnosť PFAS v 28 % z 228 testovaných produktov. Chemikálie boli nájdené napríklad v kuchynských vreckách na popcorn, teplovzdušných fritézach, dentálnych nitiach, menštruačných nohavičkách, obrusoch či remienkoch smart hodiniek. Alarmujúci je aj výskyt nelegálnych PFAS, ktoré sú už v Európskej únii zakázané, napriek tomu sa ďalej objavujú v nepovolených koncentráciách. Od roku 2026 bude používanie PFAS zakázané v kozmetike, textile, obuvi, lyžiarskych voskoch a impregnačných prostriedkoch. Výnimku budú mať len produkty nevyhnutné na ochranu a bezpečnosť (napríklad ochranné odevy pre hasičov alebo armádu). Od roku 2030

sa zákaz rozšíri aj na ďalšie domáce textílie, ako sú obrusy, zástery, chňapky alebo matracové poťahy. Technické textílie používané v priemysle alebo národnom bezpečnostnom sektore zostanú povolené iba tam, kde pre nich neexistuje vhodná alternatíva. „Hoci ide o významný regulačný krok, niektoré oblasti zostávajú mimo rámca zákazu. Patria sem napríklad teflónové panvice, čo je výsledok intenzívneho lobbingu zo strany výrobcov, ale aj produkty s nízkym obsahom PFAS – pre ne budú limitné hodnoty ešte len stanovené,“ dodáva Hana Hoffmannová z dTestu.

Sami spotrebitelia môžu aktívne prispieť k zníženiu používania týchto látok – odporúča sa vyhýbať produktom s označením PTFE, Teflon, Gore-Tex (staršie verzie) a preferovať certifikované výrobky s označením bez PFAS alebo PFC-free, prípadne s ekoznačkami ako EU Ecolabel, Oeko-Tex 100 alebo GOTS. Oplatí sa dávať pozor na marketingové tvrdenie typu nepriľnavý, vodoodpudivý alebo ľahko umývateľný. Tieto popisy často signalizujú možné použitie PFAS. Môžete tiež podporiť výzvu spotrebiteľských organizácií európskym politikom, aby do roku 2029 zakázali všetky rizikové látky v spotrebnom tovare. Výzva je súčasťou projektu ToxFREE Life for All, ktorého cieľom je prispieť k zníženiu prítomnosti nebezpečných chemikálií v každodennom živote.

Výzva: Internet do škôl

Kvalitný internet potrebujú všetky školy. Nová výzva má pomôcť dostať sa k rýchlemu internetu znevýhodneným žiakom na Slovensku. Vďaka poukazom na internet vo výške 480 eur si budú môcť zabezpečiť pripojenie na obdobie 24 mesiacov. Na projekt je vyčlenených vyše 23,7 milióna eur zo zdrojov Európskej únie – väčšina z nich pôjde do menej rozvinutých regiónov, časť aj do Bratislavského kraja.

Cieľom výzvy je zabezpečiť oprávneným žiakom základných a stredných škôl širokopásmové internetové pripojenie na pevnom mieste s minimálnou garantovanou najnižšou prenosovou rýchlosťou 30 Mb/s v čase špičky, zariadenie na šírenie signálu (modem/router) a úhradu inštalačných alebo aktivačných poplatkov. Podpora bude poskytovaná formou poukazov vo výške maximálne 480 eur na jedného žiaka, čo zodpovedá 20 eurám mesačne na obdobie maximálne 24 mesiacov. Oprávnenými prijímateľmi podpory sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa školského zákona a žiaci v hmotnej núdzi. Poukaz môže byť vydaný len na jedného oprávneného užívateľa v spoločnej domácnosti. Celkovo bude podporených viac ako 48 000 žiakov základných a stredných škôl. Sekundárnym cieľom projektu je rozvoj digitálnych zručností, zabezpečenie rovnakého prístupu k digitálnym službám a digitálnemu obsahu, možnosť prípravy na vyššie stupne vzdelávania a v neposlednom rade aj podpora rozvoja talentu. Zároveň sa podporí aj budovanie a rozvoj VHCN – sietí s veľmi vysokou kapacitou.

Projekt je možné uplatniť na celom území Slovenska. V menej rozvinutých regiónoch 85 % pokryjú európske peniaze a 15 % ide zo štátneho rozpočtu, v Bratislavskom kraji je príspevok EÚ 40 % a zo štátneho rozpočtu 60 %. Predpokladaný začiatok realizácie a možnosť registrácie pre žiakov a študentov do systému je posledný kvartál roku 2025. Pri overovaní budú spolupracovať viaceré ministerstvá, ktoré majú k dispozícii potrebné údaje. Tí, ktorým nárok vznikne, dostanú voucher prostredníctvom sms správy a budú ho môcť využiť u niektorého zo zmluvných operátorov. Asociácia mobilných operátorov Slovenska upozorňuje, že v obciach a regiónoch bez pevného pripojenia nebude možné poukazy uplatniť. Práve preto opätovne zdôrazňuje potrebu zjednodušiť administratívne procesy pri budovaní digitálnej infraštruktúry, rovnako aj efektívnejšie využívať európske zdroje na rozširovanie dostupnosti vysokorýchlostného internetu pre všetkých obyvateľov

Inflácia: V júli 4,4 %

Spotrebiteľské ceny na Slovensku podľa štatistického úradu medzimesačne vzrástli opäť pri potravinách, najmä za mlieko, syry, vajcia a mäso. Dovolenkové obdobie prinieslo drahšie nealko aj alko nápoje, ale tiež zájazdy. Celkovú medziročnú infláciu negatívne ovplyvňovali rastúce ceny potravín a nápojov, ako aj stravovacích a ubytovacích služieb. Pri júlovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 4,4 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3,6 % a čistá inflácia hodnotu 3,2 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia aj čistá inflácia zhodne hodnotu 0,4 %. Spolu za sedem mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Ceny pre spotrebiteľov na Slovensku v júli t. r. medzimesačne vzrástli v priemere o 0,3 %. Inflácia, teda medziročný rast cien, dosiahla hodnotu rastu 4,4 %, najvyššiu za jeden a pol roka (od decembra 2023). Ceny vzrástli od 0,1 % za nábytok so zariadením domácnosti ako aj za zdravie až do 1,2 % za alkoholické nápoje s tabakom. Ceny pošty a spojov a za vzdelávanie ostali nezmenené. Pokles cien zaznamenali odevy s obuvou o 0,6 % a doprava o 0,3 %. Vývoj medzimesačnej inflácie najviac ovplyvnil rast cien potravín a nealko nápojov v priemere o 0,5 %, potraviny boli drahšie o 0,3 % a nealko nápoje o 1,7 %. Najvýznamnejší bol nárast cien za mlieko, syry a vajcia (+1,4 %) a mäso (+0,6 %). Pozitívny vplyv malo medzimesačné zlacnenie olejov a tukov o 0,4 % a sezónne zlacnenie zeleniny o 2,8 %. Naďalej pokračoval rast cien nealko nápojov, aktuálne o 1,7 %. Spotrebitelia si priplatili aj za kávu, čaj a kakao. Vplyv na rast medzimesačnej inflácie mali tiež vyššie ceny za alkoholické nápoje a tabak, aktuálne o 1,2 %. Zdraželi destiláty, pivo aj víno. Dovolenkové obdobie prinieslo zdražovanie služieb za rekreáciu a kultúru, najviac za zájazdy (+6,5 %). Zvýšenie cien evidovalo aj poistenie v súvislosti s dopravou či zdravím (v priemere +3,4 %). Ceny za bývanie a energie boli vyššie o 0,2 %, rástli najmä ceny skutočného nájomného (+1,7 %), naopak poklesli ceny imputovaného nájomného (-0,2 %).

V júli boli spotrebiteľské ceny na Slovensku medziročne vyššie o 4,4 %. Ceny v medziročnom porovnaní vzrástli od 1,5 % v doprave po 10 % za vzdelávanie. Vplyv na medziročný vývoj inflácie malo zdraženie potravín s nealko nápojmi, dosiahlo najvyššiu úroveň v tomto roku, 4,4 %. Ceny potravín (+3,1 %) sa zvýšili od 0,7 % za chlieb s obilninami po 14,6 % za oleje s tukmi. Výrazne zdynamizovanie rastu nad úroveň 10 % zaznamenali ceny mlieka so syrmi a vajcami a tiež ovocie. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,6 %) a zelenina (-3,7 %). Vyšší rast cien naďalej evidovali nealkoholické nápoje, a to o 19,2 %, drahšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami (+18,3 %), ako aj káva s čajom a kakaom, ktoré v júli zaznamenali svoje historické maximum (+20,5 %). Vyššie ceny si udržujú reštaurácie a hotely, aktuálna o 9,5 %. Dovolenková sezóna tiež priniesla medziročné zdraženie poistenia či sociálnych služieb (+6,3 %) Vyššie ceny dosiahli aj za alkoholické nápoje a tabak, v júli o 6,7 %. Rast cien vína dosiahol svoje historické maximum, v júli tohto roka bolo drahšie až o 16 %. Spotrebitelia si však priplatili aj za destiláty, pivo a tabak. Bývanie s energiami zaznamenalo medziročný nárast o 2,7 % a za nábytok so zariadením a údržbou domácnosti boli medziročne vyššie ceny v priemere o 3,2 %.

Upozorňujeme: Lákavá ponuka

Na sociálnych sieťach pribúdajú ponuky akoby od známych predajcov a sľubujú tovar za výrazne nižšie ceny. Na prvý pohľad pôsobia dôveryhodne – používajú názvy značiek, ich vizuálnu identitu a pozitívne komentáre. V skutočnosti však môže ísť o premyslené podvody, pri ktorých hrozí strata peňazí aj zneužitie osobných údajov.

Lákavé ponuky na odkúpenie celých krabíc oblečenia od módnych reťazcov, kávovary za pár eur alebo batoh v hodnote stoviek eur za zlomok ceny - aj na takéto príspevky môžu spotrebitelia naraziť pri scrollovaní na sociálnych sieťach. Už na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o až podozrivo výhodnú akciu. Napriek tomu si dokáže získať pozornosť, pretože používa názov známej značky a vizuál, ktorý si s ňou kupujúci bežne spájajú. Stačí sa potom pozrieť do komentárov, kde prevažujú pozitívne skúsenosti a záplava emotikonov v tvare srdiečok či rozžiarených očí. To všetko môže ľahko presvedčiť, že ponuka je dôveryhodná, a vyvolať chuť kliknúť na priložený odkaz. Spotrebitelia by sa nemali príliš spoliehať na komentáre pod príspevkami na sociálnych sieťach, medzi nimi sa objavujú falošné reakcie z účelovo založených účtov. Pravosť ponuky je vhodné overiť na oficiálnych stránkach predajcu. Ďalší trik, ako spotrebiteľov prinútiť dokončiť nákup je nechať ich prejsť niekoľkostránkovým formulárom, kde okrem bežných údajov vypĺňajú aj to, prečo majú o produkt záujem, ako sa o akcii dozvedeli, alebo si vyberajú z rôznych možností prispôsobenia daného produktu. Cieľom je vyvolať v spotrebiteľoch pocit, že keď už vyplňovaniu venovali toľko času, bola by škoda nákup nedokončiť. „Podobný postup sa objavuje aj pri reklamách na mobilné aplikácie alebo jedálničky na mieru. Spotrebiteľ strávi dlhé minúty vypĺňaním formulára a až na konci sa dozvie, že ak sa chce dostať k výsledku, musí si aplikáciu predplatiť alebo zaplatiť za konkrétny produkt,“ dodáva Eduarda Hekšová z dTestu.

Nebezpečenstvo nespočíva len v tom, že objednaný produkt nikdy nedorazí. Odoslaním formulára môže dôjsť k poskytnutiu veľkého množstva osobných údajov, ktoré môžu byť zneužité na ďalšie podvody. Pri zadávaní platobných údajov hrozí aj napadnutie účtu a strata finančných prostriedkov. Ak na sociálnych sieťach narazíte na podozrivú ponuku, nahláste ju priamo prostredníctvom danej platformy a ideálne informujte aj originálneho predajcu, aby mohol na situáciu upozorniť svojich zákazníkov. Sociálne siete však často nevyhodnotia príspevok ako závadný, a tak sa podvodná ponuka môže ďalej šíriť medzi ďalších používateľov. Ak už bola platba odoslaná a vznikne podozrenie na podvod, je potrebné okamžite kontaktovať banku, požiadať o zablokovanie transakcie a podniknúť kroky na zabezpečenie účtu.

Dovolenka: Bezpečne aj na dvoch kolesách

Leto pre motorkárov znamená zbaliť si batožinu, sadnúť na motorku a vyraziť na cesty. Aby bola motoristická dovolenka nielen nezabudnuteľná, ale predovšetkým bezpečná, neoddeliteľnou súčasťou prípravy je dôkladná kontrola pneumatík. Pretože len správne udržiavané pneumatiky zabezpečia maximálny výkon, bezpečnosť a radosť z jazdy - nech už idete kamkoľvek.

Pneumatiky podliehajú prirodzenému procesu starnutia. Aj keď majú ešte dostatočný dezén, môžu vplyvom UV žiarenia, tepla alebo nesprávneho skladovania skrehnuť. Odborníci preto odporúčajú nechať si staršie pneumatiky skontrolovať odborníkom. Pred každou cestou je dôležité skontrolovať všetky kľúčové parametre:

• Tlak v pneumatikách: Správny tlak je zásadný pre bezpečné ovládanie motocykla, dobrý kontakt s vozovkou aj rovnomerné opotrebenie. Najmä pri jazde s batožinou alebo spolujazdcom je vhodné overiť správnu hodnotu tlaku v používateľskej príručke. Pravidelná kontrola aj počas cesty je rozhodne na mieste.
• Hĺbka dezénu: Na Slovensku platí zákonná minimálna hĺbka dezénu 1,6 mm. Continental však odporúča výmenu pneumatík ešte pred jej dosiahnutím. V prípade neistoty si nechajte poradiť vyškoleným personálom v servise. Nezabúdajte, že v iných krajinách môže platiť odlišná minimálna hĺbka dezénu.
• Stav pneumatík: Ak majú vaše pneumatiky praskliny, pórovité miesta alebo sú v nich zapichnuté cudzie predmety, je nutné ich bez výnimky vymeniť.

Kto sa chystá na naozaj dlhú jazdu, mal by si vopred nielen skontrolovať aktuálnu hĺbku dezénu, ale aj odhadnúť celkové opotrebenie. Pneumatika, ktorá by ešte vydržala napríklad 2 000 kilometrov, môže predstavovať riziko pri ceste dlhej 4 000 kilometrov – alebo ju bude potrebné meniť skôr, než je nutné. Obe situácie sa dajú vyriešiť včas naplánovanou výmenou počas cesty, ideálne na mieste, kde bude zvolený typ pneumatiky zaručene skladom.

Po príchode do cieľa môže rozpálený asfalt – obzvlášť v destináciách s vysokými vonkajšími teplotami – spôsobiť inú odozvu motocykla, než na akú ste zvyknutí. Kvalitná a dobre udržiavaná pneumatika si aj s vysokým tepelným zaťažením poradí, aj tak je ale vhodné mať tlak v pneumatikách pod dohľadom – napríklad pomocou dodatočne inštalovaného systému kontroly tlaku (TPMS). Ak systém upozorňuje na odchýlky od nastavených hodnôt, odporúča sa manuálna kontrola tlaku pomocou tlakomeru, a to aj pri zaťaženom motocykli, aby bol tlak vždy v súlade s odporúčaním výrobcu.

Čo robiť v prípade defektu? Sada na opravu bezdušových pneumatík by mala byť súčasťou každej výbavy, ak sa vydávate na dlhšie cesty. Slúži však iba na dojazd do najbližšieho servisu. Pomôcť môže aj asistenčná služba alebo on-line vyhľadávač predajcov, vďaka ktorému rýchlo nájdete servis aj v zahraničí. Praktickým pomocníkom na cestách je tiež minikompresor na kontrolu a úpravu tlaku v pneumatikách.

AI: Len 1 z 10 firiem pripravená na hrozby

Kybernetická bezpečnosť sa stáva jedným z najzásadnejších strategických rizík súčasnosti. Najnovšia správa State of Cybersecurity Resilience 2025 od Accenture (prieskum medzi 2 286 bezpečnostnými a technologickými lídrami z 24 odvetví v 17 krajinách) odhaľuje, že len 10 % organizácií je pripravených čeliť hrozbám, ktoré urýchľuje nástup umelej inteligencie (AI). Napriek rýchlemu tempu inovácií väčšina firiem nedokáže držať krok s novými hrozbami – nielen technologicky, ale ani strategicky.

Podľa prieskumu až 90 % spoločností nemá dostatočnú úroveň kybernetickej bezpečnosti na zvládnutie moderných hrozieb. Len 34 % organizácií má dostatočne vyspelú stratégiu kybernetickej bezpečnosti a iba 13 % disponuje spôsobilosťami na efektívnu obranu voči útokom využívajúcim umelú inteligenciu. Viac ako tretina firiem si uvedomuje, že vývoj umelej inteligencie napreduje rýchlejšie, než stíhajú zlepšovať svoju kybernetickú bezpečnosť. Firmy dnes masívne investujú do umelej inteligencie, ale zanedbávajú jej bezpečnosť. Rozsiahla a zároveň nesprávne realizovaná implementácia zvyšuje ich zraniteľnosť. Firmy, ktoré plánujú aktívne využívať umelú inteligenciu, by mali zároveň systematicky budovať bezpečnostné spôsobilosti, a to od strategického plánovania až po technickú realizáciu.

Správa poukazuje na výrazné rozdiely v úrovni pripravenosti medzi firmami, ktoré majú vyspelú bezpečnostnú stratégiu a technické spôsobilosti a tými, ktorým tieto spôsobilosti chýbajú. Podniky s vysokou úrovňou pripravenosti majú až o 69 % nižšiu pravdepodobnosť, že sa stanú terčom útoku s podporou AI a zároveň dosahujú až 1,6-násobne vyšší výnos z investícií do umelej inteligencie. Získavajú tiež väčšiu dôveru zákazníkov a dokážu rýchlejšie a bezpečnejšie inovovať. Rastúci počet útokov, vrátane sofistikovaných AI malvérov či deepfake podvodov, ukazuje, že tradičné bezpečnostné modely prestávajú byť účinné. Až 83 % manažérov označilo nedostatok pracovnej sily v oblasti kybernetickej bezpečnosti za kritickú prekážku, čo ešte viac znižuje schopnosť firiem reagovať. Správa zároveň formuluje štyri kľúčové odporúčania pre firmy, ktoré chcú zvýšiť svoju odolnosť:

• Stanoviť bezpečnosť umelej inteligencie ako prioritu na úrovni vrcholového manažmentu, zaviesť jasný model riadenia a zosúladiť bezpečnostné opatrenia s obchodnými cieľmi a regulačnými požiadavkami.
• Zaviesť technické opatrenia, ktoré od začiatku počítajú s bezpečnosťou, napríklad princípy Zero Trust, riadenie identít a prístupov či zabezpečené cloudové prostredia pre využitie umelej inteligencie.
• Posilniť bezpečnosť celého dodávateľského reťazca, mať pripravený plán reakcie na incidenty a aktívne využívať monitoring a analýzy kybernetických hrozieb na ochranu AI riešení.
• Automatizovať reakcie na hrozby pomocou umelej inteligencie, nasadiť bezpečnostných agentov využívajúcich AI a zvyšovať celkovú efektivitu bezpečnostných tímov.

Dáta pritom ukazujú, že už mierne zvýšenie investícií do kybernetickej bezpečnosti na úrovni desať percent môže firmám pomôcť zrýchliť odhaľovanie a riešenie kybernetických útokov.

EU: Dobrovoľný štandard o udržateľnosti

Európska komisia prijala odporúčanie o dobrovoľnom vykazovaní informácií o udržateľnosti pre malé a stredné podniky (MSP). Odporúčanie predstavuje dobrovoľnú normu, ktorá uľahčí MSP, na ktoré sa nevzťahuje smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), reagovať na konkrétne žiadosti veľkých finančných inštitúcií a spoločností o informácie o udržateľnosti. Ide o prechodné riešenie, kým sa formálne neprijme delegovaný akt o dobrovoľnej norme.

Dobrovoľnú normu pre MSP vypracovala skupina EFRAG, technický poradný orgán komisie pre vykazovanie informácií o udržateľnosti. Komisia nabáda veľké spoločnosti a finančné inštitúcie, ktoré hľadajú informácie o udržateľnosti od MSP, aby svoje žiadosti v čo najväčšej miere zakladali na dobrovoľnej norme. MSP môžu takisto dobrovoľne vykazovať informácie o udržateľnosti s cieľom zlepšiť svoj prístup k udržateľnému financovaniu a lepšie pochopiť a monitorovať svoje vlastné výsledky v oblasti udržateľnosti, čím sa zlepší ich odolnosť a konkurencieschopnosť.

Komisia 26. februára 2025 prijala balík zjednodušení Omnibus I, v ktorom navrhla obmedziť povinné vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov na veľké spoločnosti s vyše 1 000 zamestnancami. V prípade spoločností s maximálne 1 000 zamestnancami komisia navrhla dobrovoľný štandard vykazovania, ktorý prijme na základe prijatého odporúčania. Tento budúci dobrovoľný štandard vykazovania bude fungovať aj ako „strop hodnotového reťazca“ na ochranu MSP a iných spoločností, na ktoré sa nevzťahuje povinné vykazovanie podľa smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, pred nadmernými žiadosťami o informácie od ich partnerov v hodnotovom reťazci.

SR: Zamestnanosť a mzda v júni 2025

Rast miezd v júni 2025 bol podľa štatistického úradu rýchlejší ako inflácia takmer vo všetkých odvetviach, v priemysle nominálny rast prekročil 12 %. Nominálne mzdy medziročne vzrástli vo všetkých sledovaných odvetviach, reálny rast sa prejavil v 9 z nich. Zamestnanosť bola medziročne vyššia v piatich odvetviach, ktoré patria do vnútorného obchodu.

Priemerná nominálna mesačná mzda v júni 2025 sa na Slovensku medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach. Rast miezd sa pohyboval od 2,7 % vo vybraných trhových službách do 12,4 % v priemysle. Až polovica odvetví evidovala nominálny nárast platov o vyše 7 %. Dvojciferný nárast zaznamenal len priemysel, v tomto odvetví išlo o najvyššie tempo rastu miezd od marca 2024. Reálny medziročný rast (očistený o vplyv inflácie) miezd zaznamenalo 9 z 10 odvetví. Najdynamickejší bol v priemysle o 7,8 %, reálny rast nad 3 % dosiahli aj platy v predaji vrátane opráv motorových vozidiel, v stavebníctve ako aj v reštauráciách s pohostinstvami. Naopak, reálny pokles pretrval len vo vybraných trhových službách, a to o 1,5 %.

Zamestnanosť v júni 2025 bola medziročne vyššia v 5 z 10 sledovaných odvetví. Najviac sa zvýšila v ubytovaní o 3,1 %, tiež v reštauráciách spolu s pohostinstvami o 1,1 % a veľmi mierny nárast do 0,6 % evidovali aj veľkoobchod, maloobchod ako aj predaj vozidiel vrátane ich opráv. Medziročný pokles počtu zamestnaných osôb v 5 odvetviach sa pohyboval v intervale od 0,2 % v stavebníctve do 2,3 % v doprave spolu so skladovaním.

V súhrne za šesť mesiacov roka 2025 mzdy na Slovensku medziročne vzrástli nominálne vo všetkých sledovaných odvetviach, reálne v 9 z nich. Reálny rast zohľadňujúci aj inflačné vplyvy sa pohyboval v rozpätí od 0,1 % vo veľkoobchode do 4,3 % v ubytovaní a rovnako aj v reštauráciách spolu s pohostinstvami. Naopak, mzdy oproti vlaňajšku reálne klesli o 1,4 % vo vybraných trhových službách. Zamestnanosť v súhrne za prvý polrok 2025 medziročne vzrástla v 4 z 10 odvetví. Vývoj počtu zamestnaných osôb sa pohyboval od poklesu o 2,4 % v doprave vrátane skladovania až po rast o 2,4 % v ubytovaní.

SR: Najväčšia aukcia mobilných frekvencií

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (úrad) ukončil v stredu 9. 7. 2025 najväčšiu elektronickú aukciu mobilných frekvencií v histórii Slovenska. Aukcia zabezpečila pridelenie až dvoch tretín frekvenčných spektier potrebných pre mobilných operátorov, čo je kľúčové pre budúci rozvoj mobilných sietí na Slovensku a posilnenie digitálnej infraštruktúry. Operátori môžu rozšíriť pokrytie, zvýšiť rýchlosť mobilného internetu a zabezpečiť stabilnejšie pripojenie a celkovo lepšiu používateľskú skúsenosť s mobilnými službami na celom Slovensku.

V aukcii boli prideľované frekvencie z pásiem: 800 MHz, 900 MHz, 1500 MHz, 2100 MHz, 2600 MHz FDD a 2600 MHz TDD. Všetky ponúkané frekvencie boli predané a súťaž štyroch operátorov priniesla rekordný výnos 506 073 499,99 EUR, pričom očakávanie bolo na úrovni zhruba o 140 mil. EUR nižšie. Celkový výnos elektronickej aukcie poukazuje na vysokú hodnotu pridelených frekvencií pre operátorov. Úspešným účastníkom budú frekvencie pridelené na obdobie od 1. 1. 2029 do 31. 12. 2048. Výnimkou je frekvenčné pásmo 1500 MHz, ktoré je operátorom k dispozícii okamžite a frekvenčné pásmo 2100 MHz, ktoré bude sprístupnené od 8. 9. 2026. Operátori budú za pridelené frekvenčné pásma platiť postupne od tohto roku až do roku 2028.

Úrad zahájil tiež verejnú diskusiu k možnosti pridelenia frekvencií z frekvenčného pásma 24,25 – 27,5 GHz (ďalej len „frekvenčné pásmo 26 GHz“). Cieľom tejto verejnej diskusie prostredníctvom oficiálnej webovej stránky úradu je získať aktuálne informácie a zistiť súčasný záujem o používanie frekvencií z frekvenčného pásma 26 GHz na trhu elektronických komunikácií, z ktorých môže úrad čerpať pri príprave následného výberového konania na pridelenie týchto frekvencií.

e-Auto: Slovenskému trhu dominujú Škoda a Tesla

Medzi osobnými elektromobilmi, ktoré sa predali a registrovali na Slovensku, dominovala v prvej polovici roka 2025 „domáca“ novinka Škoda Elroq, ďalej modely Tesla Model Y a Škoda Enyaq. V rebríčku najpredávanejších elektromobilov bez rozdielu veku a pôvodu (individuálny dovoz nových alebo jazdených vozidiel) je na čele Tesla Model 3. Slovenský trh sa elektrifikuje aj cez dostupné jazdené vozidlá, ale tiež vďaka prístupu niektorých automobiliek, ktoré cielene uvádzajú modely s dostupnejšími cenovkami. Predpovedá sa tak nárast predaja v súvislosti so vstupom značky BYD na slovenský trh, ktorý však pozorne sledujú aj ďalší silní hráči.

Na všetkých hlavných trhoch vidíme rastúcu popularita domácich značiek. V Európe dominoval predajom podľa analýzy PwC Renault 5 a v prvej desiatke je až 6 modelov koncernu Volkswagen (vrátane dvojnásobného zastúpenia značky Škoda), 2 modely Stellantis a po jednom BMW a Tesla. Slovensko má zastúpenie v tomto rebríčku vďaka Citroenu ë-C3, ktorý sa vyrába v Trnave. S takmer 16 tisíc predanými kusmi obsadil šiestu priečku, tesne pred podobne úspešnou Škodou Enyaq.

V Číne sa naopak do prvej desiatky nedostal jediný európsky model a iba dve americké Tesly, ktoré sú však rovnako vyrábané v Číne. Prepad predajov európskych značiek na tomto trhu teda pokračuje. V USA ostáva lídrom Tesla Model Y, za ním Model 3 a Chevrolet Equinox, pričom v prvej desiatke sú aj dva modely Ford a ďalší Chevrolet. Tieto dáta potvrdzujú trend, že elektromobilita sa čoraz viac stáva doménou domácich výrobcov, ktorí sa tešia aj podpore štátnych politík.

SR: Zbankrotovalo aj trojročné dieťa

V júli t. r. na Slovensku zbankrotovalo 844 dlžníkov. Medzi dlžníkmi bolo 20 manželských párov, neobvykle veľa ľudí bez domova a až 8 obyvateľov z jednej obce. Do štatistík pribudol nový rekord. Historicky prvý raz zbankrotoval najmladší dlžník, iba trojročný chlapček z okresu Bánovce nad Bebravou z Trenčianskeho kraja. Ako ukazujú dáta CRIF – Slovak Credit Bureau, z celkového množstva osobných bankrotov bolo 92 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (773) a zvyšok na majetok podnikateľov (71). Formu konkurzu si zvolilo 831 občanov, čo je viac ako 98 % z celkového počtu dlžníkov. Zvyšných 13 ľudí sa rozhodlo pre splátkový kalendár.

Vyše 63 % zastúpenie mali muži, bolo ich 533. Žien zbankrotovalo 311. Len 9 žien a 7 mužov malo vysokoškolské vzdelanie. Dlhodobo najviac dlžníkov je v produktívnom veku. V siedmom mesiaci tohto roka ich bolo najviac vo veku 30 – 39 rokov. Platí to u oboch pohlaví - muži prekonali hranicu 31 % a ženy 28 %. Na opačnej strane vekovej krivky, 70 – 79 rokov, sa v bankrote ocitlo 7 žien a 5 mužov. Medzi dlžníkmi bolo až 20 manželských párov, z toho jeden pár sedemdesiatnikov a dva páry šesťdesiatnikov. Seniori sa stanú dlžníkmi buď vlastným pričinením, napríklad neuváženým nákupom tovarov na splátky, rozdávaním peňazí a následne ich požičiavaním, alebo pre ochotu pomôcť svojim príbuzným, ktorým ručia za dlh svojim majetkom a tieto osoby dlh nesplácajú. Seniori sa tak ocitajú v dlhovej pasci a riešenie vidia v osobnom bankrote. V júli taktiež pribudol rekord, zbankrotoval len trojročný chlapec. Ide o špecifickú vekovú kategóriu, kedy si platobnú neschopnosť nemohlo spôsobiť neplnoleté dieťa, nespôsobilé na právne úkony. Do nadobudnutia plnoletosti dieťa dlh „získa“ v dedičskom konaní, kedy sa jeho zákonný zástupca nevzdal dedičstva, ktorým bol dlh.

Neobvykle vysoký počet tvorili aj ľudia bez domova, bolo ich 119, čo je 14,3 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Štyria z nich mali registrovaný trvalý pobyt na neslávne známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi dlžníkmi bez domova bolo až 16 šesťdesiatnikov a traja päťdesiatnici. Značná koncentrácia dlžníkov bola aj v obci Hlinné v okrese Vranov nad Topľou, až osem. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 22 ľudí s rodinnými väzbami. Najviac, až 171 dlžníkov, pochádzalo z Prešovského kraja, nasledoval Košický kraj so 131 a Nitriansky kraj so 126 občanmi. Najmenej dlžníkov, len 67, malo trvalý pobyt zhodne v dvoch krajoch – Žilinskom a Bratislavskom. Rozdiel medzi štatisticky najhorším a dvomi najlepšími krajmi bol 104 osôb.

V júli 2025 zároveň súdy zrušili 789 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Ide o doposiaľ najväčší počet od začiatku roku 2025. Z nich bolo 729 zrušených pre nedostatok majetku a 60 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň boli pre nepoctivý zámer v júli zrušené štyri oddlženia. Do Registra diskvalifikácií pribudli z toho istého dôvodu šiesti dlžníci a ďalší dvaja boli z registra po uplynutí trestu vymazaní.

Aktuálne: Investície najmä z úspor a výplat

Vyššie mesačné výdavky Slovákov v porovnaní s minulým rokom vplývajú aj na financovanie vecí mimo bežnej spotreby. Nejakú väčšiu investíciu ešte v tomto roku neplánuje 56 percent ľudí, zatiaľčo vlani ich bolo v takomto období 40 percent. Ak na to majú, v prípade väčších výdavkov najčastejšie spomínajú rekonštrukciu nehnuteľnosti, na ktorú sa chystá 14 percent opýtaných, 10 percent chce investovať do vybavenia domácnosti, minulý rok ich bolo ale raz toľko. Klesla aj deklarovaná kúpyschopnosť ľudí v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti, kúpy auta či drahšej elektroniky. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1000 respondentov, od 2.6 do 5.6 2025) nadpolovičná väčšina opýtaných chce takéto väčšie položky zaplatiť z úspor, tretina z bežnej výplaty a 11 percent siahne po pôžičke.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu oproti roku 2024 vníma ako horšiu viac ako polovica Slovákov (52%). Mnohí uvádzajú, že museli celkovo obmedziť všetky svoje výdavky, čo sa prejavuje aj v prípade väčších investícií. Na otázku, či v tomto roku plánujú ešte nejakú väčšiu investíciu, odpovedala viac ako polovica respondentov (56 %), že nie. Počet ľudí, ktorí neplánujú väčšiu investíciu, medziročne stúpol o 16 percent, keďže vlani ich bolo 40 percent. Vo väčšej miere sa to prejavuje vo vekovej kategórii od 54 do 65 rokov a taktiež v prípade tých, ktorí žijú v domácnosti sami. Medziročná ochota či schopnosť ľudí investovať do väčších projektov celkovo klesla. Vlani plánovalo investovať do vybavenia domácnosti v podobe drahších spotrebičov či nábytku 22 percent opýtaných, teraz je to len 10 percent. V prípade rekonštrukcie nehnuteľnosti ide taktiež o pokles zo 17 na 14 percent, kúpy nehnuteľnosti z 5 na 3 percentá. Deklarovaná kúpyschopnosť elektroniky ako mobil či notebook klesla z 13 na 8 percent a automobilu z 12 na 6 percent.

Ako by chceli ľudia na Slovensku prípadné väčšie investície financovať? Najčastejšie spomínajú úspory (53 %), nasledujú mesačné výplaty členov domácnosti, kombinácia pôžičky, úspor a výplaty (22 %) a samotnú pôžičku spomenulo 11 percent respondentov. Zo svojich úspor hodlajú vo vyššej miere financovať väčšie investície najmä ľudia žijúci v západnej časti Slovenska, taktiež obyvatelia miest, a to s počtom od 20 do 100-tisíc a tiež vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Mnohí Slováci už tento rok majú osobnú skúsenosť s nejakou formou novej pôžičky z banky či nebankovej spoločnosti. Najčastejšie išlo o spotrebiteľský úver (9 %), potom to bol nákup tovaru na splátky a kreditná karta (obe 8 %). Nasledovali krátkodobá a neúčelová pôžička (obe 6 %), lízing na auto či hypotéka (obe 5 %).

SR: Nehnuteľnosti opäť drahšie

Ceny nehnuteľností na Slovensku dosiahli v tomto roku podľa Národnej banky Slovenska nové maximá. Regióny cenovo dobiehali Bratislavu, ktorá vystrelila na začiatku roka, najvyšší rast bol v Prešovskom a Nitrianskom kraji. Zdražovanie sa týkalo predovšetkým apríla, v ďalších mesiacoch sa už priemerná cena menila v menšej miere. Prírastok hypoték sa v priebehu druhého štvrťroka postupne približuje k vývoju cien nehnuteľností.

V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom ponukové ceny nehnuteľností vzrástli v druhom štvrťroku 2025 o 2,9 %. Oproti rovnakému obdobiu v minulom roku sú o 12,8 % vyššie. V prepočte na eurá ide o nárast na 77 EUR/m2. Výrazne vzrástli najmä v Prešove, Žiline, Nitre aj Banskej Bystrici. Ceny sa tak už nachádzajú na úrovni o 2,4 % vyššej ako bolo maximum z roka 2022, spred obdobia zvyšovania úrokových sadzieb. Priemerná cena bytov narástla o 72 EUR/m2, čím sa dostala na úroveň o 4,4 % vyššiu ako v treťom štvrťroku 2022 (3113 EUR/m2 ). Ich rast pritom v polovici roka mierne spomalil na 2,4 % (13,2 % medziročne). Ceny 4-izbových bytov zostali na hodnotách z predchádzajúceho štvrťroka, všetky ostatné typy bytov zdraželi, najviac 5-izbové. Priemerná cena domov vzrástla o 67 EUR/m2 a dosiahla novú najvyššiu hodnotu 2 098 EUR/m2 (o 3,8 % vyššiu ako predošlý vrchol z roka 2022). Jej medzištvrťočný rast sa zrýchlil na 3,3 % (8,6 % medziročne).

Ceny nehnuteľností rástli v druhom štvrťroku vo všetkých krajoch. Na začiatku roka 2025 zasiahlo zdražovanie nehnuteľností najmä Bratislavu a Košice. V druhom štvrťroku už ceny v Bratislavskom kraji vzrástli len mierne (1,8 %), zatiaľčo ostatné regióny ho dobiehali. Najvýraznejší cenový rast registrujeme v Prešovskom (9,7 %) a Nitrianskom kraji (8,2 %). O viac ako 5 % však vzrástli ceny aj v Banskobystrickom, Žilinskom a už tretí štvrťrok za sebou aj v Košickom kraji. K výraznému rastu cien v Prešovskom kraji dopomohlo predovšetkým zdražovanie bytov aj domov v okresoch Poprad a Prešov, ako aj rast cien domov v okrese Kežmarok. V Nitrianskom kraji potiahol priemernú cenu nahor rast cien bytov v okrese Nitra a rodinné domy v Nových Zámkoch.

SR: Letná vlna bankrotov

Júl 2025 priniesol v porovnaní s júnom t. r. výrazný vzostup počtu vyhlásených konkurzov podnikateľských subjektov. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau ide s celkovým počtom 34 konkurzov o takmer 42 % medzimesačný nárast oproti júnovým 24 prípadom. V medziročnom porovnaní s júlom 2024 ide až o 112,5 % nárast, vtedy ich počet dosiahol 16. Skrachovalo 27 eseročiek (79,4%), 4 akciovky (11,8%), dve jednoduché spoločnosti na akcie (j.s.a.) a jedno družstvo. Zbankrotované firmy zaťali vysoké sekery nedoplatkov. Sociálnej poisťovni dlžia súhrnne 959 tisíc eur, VšZP 319 tisíc eur a daniarom viac ako 1,53 milióna eur. Štátu tak vznikla finančná škoda 2,81 milióna eur.

Najväčší podiel na nej majú 2 spoločnosti, ktorým bola povolená reštrukturalizácia. Bratislavský výkupca a spracovateľ iného ako nebezpečného odpadu PALKOV s.r.o., ktorý v roku 2024 dosiahol tržby 2,3 milióna eur, spomenutým štátnym inštitúciám dlhuje takmer 875 tisíc eur. Druhým najväčším dlžníkom je spoločnosť Kameňolomy a štrkopieskovne, v skratke KAS, a.s. Štátu dlžia takmer 755 tisíc eur. Pokračuje potápanie impéria veľkopodnikateľa Ladislava Kuľku, po Bardejovskej mliekarni súd v júli vyhlásil konkurz na jeho ďalšiu firmu - Bardejovská mliekareň I., s.r.o. V utorok 8. júla svitla nádej aj tisíckam drobných veriteľov ARCY, po piatich rokoch rôznych právnych kľučiek a prieťahov sa konečne začalo konkurzné konanie voči Arca Capital Slovakia, a.s. Júlovou zaujímavosťou je aj Hotel Flóra Dudince s bazénovým komplexom a saunovým svetom, ktorý ukončil svoju prevádzku ešte v roku 2022 a je na predaj. Najväčšie verejné znepokojenie vyvolal bankrot spracovateľa hliníka zo Slovenskej Ľupče Confal, a.s. Fabrika s vyše 25-ročnou históriou zamestnávala spomedzi firiem v konkurze najviac ľudí a dosiahla aj najvyššie tržby, za minulý rok to bolo takmer 27 miliónov eur.

Medzi zbankrotovanými subjektmi jeden nemal žiadneho zamestnanca, dvanásť malo evidovaných od 1 do 9 zamestnancov, dvaja si uvádzali interval 10 až 49 zamestnancov. Pri 19 firmách bol počet zamestnancov nezistený, z pohľadu celku tvorili takmer 56 %, čo je neobvykle vysoké číslo. Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj s 13 konkurzmi, nasledovaný Nitrianskym krajom so 7 konkurzmi. Zhodne po 3 konkurzy boli vyhlásené v Žilinskom, Trnavskom, Prešovskom a Košickom kraji. Banskobystrický kraj mal 2 konkurzy, v Trenčianskom kraji nebol vyhlásený žiaden bankrot. Najviac konkurzov, po osem, bolo vyhlásených v priemyselnej výrobe a odvetviach veľkoobchodu a maloobchodu; oprave motorových vozidiel a motocyklov, treťou najzasiahnutejšou oblasťou bolo stavebníctvo so 4 konkurzmi. Júl priniesol podľa registra CRIBIS aj 3 zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, ďalších 23 bolo zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo 36 dlžníkom. Reštrukturalizácia bola povolená celkovo trom firmám, dve sú z Nitrianskeho a jedna z Košického kraja, pričom najviac zamestnancov má JAREK TOPTRANS, s.r.o., ktorý ponúka dopravné a logistické služby a minulý rok dosiahol tržby viac ako 10 miliónov eur. Reštrukturalizačné konanie začalo v známej firme DOMOSS TECHNIKA, a.s., ktorá podniká v špecializovaných maloobchodných predajniach s elektrickými zariadeniami pre domácnosť a ponúkala aj kuchynské a kúpeľňové štúdiá.

SR: Nové práva spotrebiteľov

Novela Zákona o ochrane spotrebiteľa prinesie pre spotrebiteľov na Slovensku nové právo na opravu tovaru, sprísňuje pravidlá pre ekologické tvrdenia a posilňuje postavenie spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie. Novela reaguje na dve nové európske smernice zamerané na boj proti nekalým obchodným praktikám a podporu opráv.

Výrobcovia budú povinní zabezpečiť opravu vybraných druhov tovaru – napríklad práčok, vysávačov či mobilných telefónov – na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne alebo za cenu, ktorá ho neodradí. Zároveň, ak si spotrebiteľ pri uplatnení zodpovednosti za vady tovaru (reklamácii) vyberie ako nápravu opravu tovaru, doba zodpovednosti obchodníka za vady sa predĺži o 12 mesiacov. Novela zavádza aj európsky formulár pre informácie o oprave, ktorý umožní spotrebiteľovi jednoducho porovnať ponuky opravovní. Po jeho poskytnutí bude opravovňa viazaná podmienkami uvedenými vo formulári minimálne 30 dní. Slovensko zároveň vytvára právny rámec pre budúce napojenie na plánovanú európsku on-line platformu pre opravy, ktorá má byť spustená v roku 2027. Zmeny sa dotknú aj informačných povinností obchodníkov. Tí budú musieť pred uzavretím zmluvy informovať o životnosti výrobku, dostupnosti náhradných dielov a softvérových aktualizáciách. Zavádza sa aj povinnosť viditeľne informovať o zákonnej zodpovednosti obchodníka za vady tovaru, ako aj o spotrebiteľskej záruke na životnosť tovaru – napríklad formou označenia priamo na regáli alebo obale.

Novela výrazne sprísňuje i pravidlá v oblasti tzv. greenwashingu. Obchodníci nebudú môcť označiť výrobok za ekologický či opraviteľný, ak to nebudú vedieť jednoznačne preukázať. Zakázané budú aj praktiky, ktoré spotrebiteľa navádzajú na predčasnú výmenu spotrebného materiálu, ako napríklad tonerov do tlačiarní. Zákon zároveň reaguje na aplikačnú prax a judikatúru Súdneho dvora EÚ. Precizuje sa právna úprava zodpovednosti obchodníka za vady použitých vecí a spresňujú sa aj pravidlá prezentácie zliav spotrebiteľom, pri výpočte zľavy budú obchodníci musieť vychádzať z najnižšej ceny tovaru za posledných 30 dní, čím sa má zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov o výške zľavy.

EU: Právo na odpojenie sa

Digitálne technológie zmenili spôsob práce s výrazným nárastom počtu ľudí pracujúcich na diaľku. Práca na diaľku sa v Európskej únii od roku 2019 zdvojnásobila, pričom v roku 2024 každý piaty Európan (20,3 %) pracoval z domu aspoň časť svojho času. Na zabezpečenie spravodlivých podmienok pre prácu na diaľku a ochranu práv pracovníkov vrátane práva na odpojenie je nevyhnutný sociálny dialóg. Európska komisia začala druhú fázu rozhovorov so sociálnymi partnermi. Cieľom je zistiť názory sociálnych partnerov EÚ na potenciálnu iniciatívu na úrovni EÚ na zníženie rizík "neustále zapnutej" pracovnej kultúry a na zabezpečenie spravodlivej a kvalitnej práce na diaľku pre pracovníkov.

Sociálni partneri sa konkrétne vyzývajú, aby sa podelili o svoje názory na:

• právo pracovníkov odpojiť sa,
• spravodlivá a kvalitná práca na diaľku vrátane nediskriminácie, prístupu k vybaveniu, ochrany údajov a monitorovania,
• bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Digitálne nástroje poskytujú pracovníkom aj zamestnávateľom väčšiu flexibilitu pri organizácii práce, čo umožňuje väčšiu autonómiu a inovatívne spôsoby práce. K lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom môže prispieť aj zvýšená flexibilita. Digitálne nástroje však prispeli aj k "stálej" pracovnej kultúre, kde sa práca kedykoľvek môže stať očakávaním. To viedlo k čoraz častejším výzvam na právo odpojiť sa a záruky na zabezpečenie toho, aby digitalizácia neoslabila práva pracovníkov. Druhá fáza konzultácie nadväzuje na prvú fázu, ktorá sa konala od apríla do júna 2024. Sociálni partneri sa vyzývajú, aby odpovedali do 6. októbra 2025. Po tejto konzultácii môžu sociálni partneri začať rokovania medzi sebou. Komisia bude prípadne analyzovať spätnú väzbu a zváži opatrenia na úrovni EÚ pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí.

V roku 2024 Európska komisia uverejnila štúdiu, v ktorej sa zaoberala sociálnymi, hospodárskymi a právnymi aspektmi práce na diaľku a právom na odpojenie v kontexte digitalizácie a trendov po pandémii COVID-19. Vychádza z rozsiahlych príspevkov od vnútroštátnych správnych orgánov, sociálnych partnerov, odborníkov a akademickej obce a spolu s výsledkami tejto konzultácie bude podkladom pre prípravu opatrení EÚ. Komisia v súčasnosti vykonáva druhú štúdiu s cieľom ďalej analyzovať pridanú hodnotu a vplyvy potenciálnych opatrení EÚ.

Petícia: Chémia v spodnej bielizni aj v slúchadlách?

Spotrebitelia na Slovensku, v Česku a v ďalších európskych krajinách sa stále viac obávajú škodlivých chemických látok vo výrobkoch bežnej dennej spotreby. Vyplýva to z nového prieskumu, ktorý v rámci projektu Život bez chémie pre všetkých (ToxFree LIFE for All) realizovali spotrebiteľské a ekologické organizácie z piatich krajín Európskej únie. Verejnosť požaduje nielen viac informácií, ale aj prísnejšiu reguláciu a dôslednejšie testovanie produktov pred ich uvedením na trh. Pozornosť spotrebiteľov pritiahol už v roku 2024 veľký porovnávací test spodnej bielizne, ktorý odhalil bisfenoly, látky narušujúcej hormonálny systém, v každej tretej vzorke. Nový test, ktorého výsledky budú zverejnené na jeseň 2025, sa zameria na výskyt nežiadúcich chemických látok v slúchadlách.

Prieskum sa uskutočnil on-line v rokoch 2024 a 2025 a zapojili sa do neho obyvatelia Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Rakúska a Slovinska. Na projekte ToxFree LIFE for All spolupracujú popredné spotrebiteľské organizácie z Česka (dTest), Maďarska (Tudatos Vásárlók Egyesülete), Rakúska (Verein für Konsumenteninformation) a Slovinska (Zveza Potrosnikov Slovenije Drustvo), spolu s českou organizáciou Arnika. Spoločne chcú zvýšiť povedomie verejnosti o toxických latkách v bežných výrobkoch a presadzovať účinnejšiu ochranu zdravia a životného prostredia. Projekt ToxFree LIFE for All prispel k nárastu informovanosti medzi spotrebiteľmi – podľa výsledkov sa za „dobre informovaných“ o škodlivých látkach v produktoch považovalo v roku 2025 už 17 % respondentov (oproti 15 % v roku 2024). Zároveň klesol podiel ľudí, ktorí sa cítia nedostatočne informovaní – zo 46 % na 41 %. Záujem rastie najmä o témy ako sú napríklad mikroplasty, ale aj o látky vzbudzujúce mimoriadne obavy (Substances of Very High Concern – SVHC), ktoré majú nevratné a často závažné dopady na ľudské zdravie alebo životné prostredie, ďalej o tzv. večné chemikálie, ktoré sa v prírode nerozkladajú, alebo o karcinogénne látky.

Obavy z chemických látok v bežných výrobkoch – akými sú čistiace prostriedky, kozmetika, detské potreby, veci osobnej spotreby, textil či obaly – vedú aj k zmene spotrebiteľského správania. V roku 2025 považovalo 42 % respondentov ekologicky šetrné a udržateľné výrobky za bezpečnejšie než bežné alternatívy (v roku 2024 to bolo 36 %). A ako by sa spotrebitelia zachovali, ak by výrobok obsahoval škodlivé látky? Celkom 40 % by hľadalo bezpečnejšiu náhradu, 26 % by takýto výrobok vôbec nekúpilo. „Ľudia majú síce slobodnú voľbu, ale je takmer nemožné sa správne rozhodnúť. Spotrebitelia nie sú chemici a na etiketách často nenájdu žiadne informácie o škodlivých látkach,“ upozorňuje Eduarda Hekšová. Táto neistota tak vedie k silnej verejnej žiadosti po zmene. 

Podľa výsledkov prieskumu:

• 70 % ľudí podporuje zákaz škodlivých chemikálií vo výrobkoch,
• dve tretiny by uvítali viac informácií na produktoch a požadujú testovanie výrobkov ešte pred uvedením na trh.

V reakcii na verejnú požiadavku spustila kampaň ToxFree LIFE for All v roku 2024 európsku petíciu za prísnejšiu chemickú legislatívu. Podporiť ju možno na webe spotrebiteľskej organizácie dTest, alebo priamo na stránkach https://toxfreeproductsnow.eu/en/.

SR: Elektronické prihlášky do škôl

Rodičia v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto mohli prvýkrát podať prihlášky do 13 materských škôl prostredníctvom štátneho systému on-line, bez osobnej návštevy. Systém má byť v roku 2026 dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku.

Pilotné nasadenie portálu Elektronické prihlášky do škôl testoval rezort školstva od 1. mája do 30. júna 2025 v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto so zameraním na overenie vybraných procesov, používateľského komfortu, fungovania prepojení na štátne registre a technických predpokladov systému v praxi. Jedna elektronická prihláška sa mohla podať na viacero škôl bez osobného predkladania listinných dokumentov. Zároveň niektoré údaje v prihláške boli automaticky predvyplnené na základe prepojenia s dátami zo štátnych registrov. Celkovo bolo odoslaných 600 prihlášok s 1 552 žiadosťami na jednotlivé školy, pričom bolo vydaných 1 063 rozhodnutí o prijatí alebo neprijatí. Rodičia ušetrili odhadom 1 542 hodín a vďaka digitalizácii sa znížila chybovosť aj administratívna záťaž riaditeľov škôl. Systém navyše umožnil lepšie plánovanie kapacít škôl a redukciu duplicít pri prijímaní detí. Net Promoter Score dosiahol hodnotu 52, čo znamená, že počet spokojných užívateľov prevyšuje počet nespokojných o vyše polovicu. Rodičia ocenili jednoduchosť, rýchlosť a pohodlnosť tohto riešenia.

Získané poznatky a spätná väzba zlepšia ďalšie fázy dizajnu a vývoja systému. Prinesú rozšírenie funkcionalít, napríklad doručovanie rozhodnutí cez centrálnu nástenku či možnosť určenia poradia škôl podľa preferencie rodiča. Systém pomôže znížiť potrebu odvolaní a efektívnejšie prerozdeliť voľné kapacity na školách. Od roku 2026 má byť dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku. Zmeny sa opierajú aj o pripravovanú novelu školského zákona, ktorá má vstúpiť do platnosti v januári 2026. Tá zavedie centrálnu evidenciu prihlášok, rozhodovací automat, ako aj on-line doručovanie rozhodnutí. Ambíciou je znížiť náklady, zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť lepšie prerozdelenie kapacít škôl.

SR: 52 % Slovákov má horšiu finančnú situáciu

Osem z desiatich ľudí na Slovensku má vyššie mesačné výdavky ako v minulom roku, tretina hovorí o výraznom navýšení, najčastejšie ide o sumy od 100 do 200 eur na domácnosť. Viac pritom zarába len necelá štvrtina Slovákov, väčšina je na tom s platom rovnako ako vlani. Aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s rokom 2024 hodnotí ako horšiu 52 percent ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 2.6. do 5.6. 2025, 1000 respondentov, agentúra Ipsos), vyše 40 percent opýtaných muselo obmedziť svoje celkové výdavky. Za zdražovaním vidia nárast cien vo všeobecnosti a potom najmä vyššie ceny potravín.

Tretina Slovákov (33 %) má výrazne vyššie priemerné mesačné výdavky a ďalších 47 percent o niečo vyššie ako vlani. Spolu tak deklaruje nárast výdavkov 80 percent ľudí. Medziročne je na tom približne rovnako 16 percent a nižšie výdavky majú len traja zo sto. „Výrazne vyššie výdavky spomínajú vo väčšej miere najmä ľudia zo štvorčlenných domácností, taktiež obyvatelia hlavného mesta Slovenska a veková hranica od 36 do 53 rokov,“ hodnotí analytik Jaroslav Ondrušek. Dáta prieskumu ukazujú, že priemerné mesačné výdavky domácností stúpli medziročne o 100 až 200 eur u 32 percent opýtaných, ďalších 26 percent hovorí o zvýšení od 50 do 100 eur a 17 percent uvádza 200 až 300 eur. Sumu 300 až 500 eur navyše spomína 6 percent a viac ako 500-eurové mesačné zvýšenie výdavkov deklarujú 4 percentá respondentov. Za vyššími výdavkami domácností je podľa Slovákov celkové zdražovanie skoro všetkého (80 %), z konkrétnych položiek sú to podľa nich drahšie potraviny (79 %), vyššie dane (54 %), nárast cien za služby (52 %) či za energie (50 %).

Kým veľká väčšina ľudí spomína vyššie výdavky, taký rast príjmov tomu nezodpovedá. Približne rovnako ako vlani je na tom s platom približne polovica Slovákov (54 %), no je tu aj 22 percent takých, ktorí zarábajú o niečo viac, výrazne viac majú však len dvaja zo sto. Na druhej strane, o niečo menší príjem má medziročne 15 percent a výrazne menej ďalších 7 percent ľudí. Deklarované vyššie výdavky viedli mnohých Slovákov k tomu, že sa museli uskromniť. O celkovom obmedzení výdavkov hovorí viac ako 40 percent ľudí, v prípade kúpy oblečenia a obuvi to bolo 36 percent a pri nákladoch na cestovanie 34 percent. Nasledovalo šetrenie pri kúpe drahších vecí do domácnosti (33 %) a potom nákup potravín (27 %). Obmedzovať sa nemusela necelá pätina Slovákov.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s minulým rokom vnímajú približne štyria z desiatich ako o niečo horšiu (38 %), výrazne horšia je pre 14 percent. Naopak, o niečo lepšie sa po finančnej stránke má 9 percent a výrazne si polepšili len 2 percentá Slovákov. Ostatní (37 %) hodnotia svoju finančnú situáciu medziročne ako približne rovnakú. Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že skoro tridsať percent opýtaných by potrebovalo na vykrytie vyšších výdavkov mesačný príjem domácnosti zvýšiť o 200 až 300 eur. Ďalšej štvrtine by stačilo aj navýšenie rodinného príjmu o 100 až 200 eur. No je tu aj 9 percent takých, ktorým by sa zišlo viac ako 500 eur a ďalších 5 percent má potrebu zvýšenia príjmu aspoň o tisícku.

EU: 2 eurá za balík?

Každý deň prichádza do Európskej únie 12 miliónov malých balíkov z elektronických obchodov. Elektronický obchod poskytuje bezkonkurenčné pohodlie, ale prináša so sebou značné výzvy. Mnohé položky, ktoré skončia v EÚ, nie sú v súlade s bezpečnostnými normami EÚ. Podniky v EÚ trpia nekalou hospodárskou súťažou. Spotrebitelia sa stávajú obeťami manipulatívnych praktík. Daňoví poplatníci EÚ musia znášať stále rastúci počet prípadov nakladania s nerecyklovateľným odpadom. Medzitým colné orgány a orgány dohľadu nad trhom už nie sú schopné držať krok s takýmto obrovským množstvom zásielok.

Európsky parlament prijal návrhy na zvládnutie rastúceho prílevu neštandardného a potenciálne nebezpečného lacného tovaru z internetových obchodov mimo EÚ. Podľa poslancov by tzv. skladovanie mohlo byť jedným z užitočných riešení na kontrolu a zaistenie bezpečnosti balíkov. To by znamenalo presviedčiť obchodníkov z krajín mimo EÚ, aby zriadili sklady v rámci EÚ na spracovanie dodávok pre klientov. Kontrola hromadných zásielok podobného tovaru do týchto skladov so sídlom v EÚ by bola podstatne jednoduchšia ako kontrola jednotlivých balíkov prichádzajúcich do EÚ z tretích krajín. Poslanci tiež podporujú zrušenie súčasného oslobodenia od cla na tovar v hodnote nižšej ako 150 eur v rámci širšej reformy colného kódexu, keďže približne 65 % balíkov vstupujúcich do EÚ je zámerne podhodnotených.

Digitalizácia, a najmä používanie nových nástrojov umelej inteligencie a technológie blockchainu, by mohli zmierniť colné preťaženie a zefektívniť kontroly. Poslanci vyzvali členské štáty EÚ, aby vyčlenili viac peňazí pre colné orgány na zavádzanie týchto nových nástrojov. Vyzývajú EÚ, aby sa zamerala na vykonávanie existujúcich pravidiel, akými sú akt o digitálnych službách, nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, akt o digitálnych trhoch a trhová stabilizačná rezerva a aby zabezpečila, že platformy budú plniť svoje povinnosti. Členské štáty by mali obmedziť vysokorizikových predajcov v ich kritickej infraštruktúre a systémoch bezpečnosti hraníc, napríklad pri obstarávaní bezpečnostných detekčných zariadení a zariadení na skenovanie nákladu používaných na letiskách a v prístavoch. Správa podporuje návrh Európskej komisie uložiť manipulačný poplatok vo výške 2 eurá za každý balík elektronického obchodu z krajín mimo EÚ. Poslanci chcú, aby komisia overila, či je táto suma primeraná, v súlade s pravidlami WTO a či sa neprenesie na spotrebiteľov v EÚ.

Trend: Duševné zdravie sa zhoršuje

Podľa piateho vydania AXA Mental Health Report sa duševné zdravie na celom svete naďalej zhoršuje (Ipsos prieskum, 17 000 ľudí zo 16 krajín v Európe, Spojených štátoch a Ázii). Až 76 % respondentov uvádza, že ich duševné zdravie ovplyvňuje viacero faktorov, priemerne päť: finančná nestabilita a neistota zamestnania (53 %), neistota ohľadom budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete (53 %), neustále vystavovanie sa negatívnym správam v médiách (45 %), sociálno-politické nepokoje (42 %) a osamelosť a sociálna izolácia (40 %). Pretrváva rodová nerovnosť: iba 23 % žien sa považuje za spokojných v porovnaní (muži 27 %).

Nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych technológií pravdepodobne negatívne ovplyvňuje duševné zdravie mladých dospelých (18 – 24 rokov). Viac ako jeden z dvoch mladých ľudí (52 %) uvádza, že nadmerné používanie týchto médií má negatívny vplyv na ich duševné zdravie, v porovnaní s 36 % celkovej populácie. Zároveň, hoci mladí ľudia tvrdia, že sociálne médiá môžu byť náhradou za fyzické interakcie (52 %), sú pre nich aj spôsobom, ako si budovať nové vzťahy (51 %). Okrem toho sú dôležitým zdrojom informácií pre takmer jedného z dvoch mladých ľudí (47 %).

Kľúčové zistenia:

• 32 % populácie v súčasnosti trpí duševnými poruchami (stabilné od roku 2023)
• 44 % mladých dospelých v súčasnosti uvádza, že má problémy s duševným zdravím
• 52 % mladých dospelých tvrdí, že nadmerné používanie sociálnych médií a digitálnych zariadení negatívne ovplyvňuje ich duševné zdravie
• 52 % respondentov chce, aby ich firma zaviedla podporu duševného zdravia

Úzkosť dosiahla rekordnú úroveň: 23 % populácie pravdepodobne trpí úzkosťou (2023 - 20 %, 2022 - 17%). Celkovo je potenciálne postihnutá štvrtina svetovej populácie závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu (v porovnaní s 23 % v roku 2023). Mladšie generácie a ženy sú viac ohrozené. Stav duševného zdravia mladších generácií vo veku 18 až 24 rokov, ktoré už boli v roku 2023 v centre pozornosti, sa nezlepšuje. Viac ako 2 z 5 mladých ľudí (42 %) sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu a podobný podiel (44 %) uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím. Rovnako znepokojujúci je stav duševného zdravia 25–34-ročných, ktorý sa v tomto roku zhoršuje: 37 % uvádza, že sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu, čo predstavuje výrazný nárast o 8 bodov v porovnaní s rokom 2023 a 42 % uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím, čo predstavuje nárast o 4 percentuálne body za jeden rok.

Ženy (55 %) a mladší ľudia (61 %) opäť častejšie uvádzajú aj stres v práci. Zamestnanci postihnutí stresom v práci uvádzajú v priemere 3 dopady: najprv poruchy spánku (38 %) a fyzické príznaky (32 %), ale aj zmeny nálad a zvýšenú podráždenosť (30 %). Podiel práceneschopnosti z dôvodu problémov s duševným zdravím sa zvyšuje. 27 % zamestnancov uvádza, že boli aspoň raz za posledných 12 mesiacov na práceneschopnosti z dôvodu problémov súvisiacich s ich duševným zdravím (2024 : + 4%).