Správanie slovenských exportérov sa postupne mení. Čoraz viac hľadajú odbyt mimo tradičných európskych trhov, aj keď väčšina stále smeruje na západoeurópske trhy. Podľa prieskumu Eximbanky (2024, elektronické dopytovanie, 112 slovenských ekonomických subjektov z rôznych odvetví) rastie záujem najmä o Ukrajinu (19%), subsaharskú Afriku (16%) a západný Balkán (15%). Firmy láka aj Juhovýchodná Ázia a Latinská Amerika, no pri expanzii narážajú na nedostatok kontaktov, finančného zabezpečenia a neznalosť daných teritórií.
Ukrajina (19%) sa radí medzi prioritné trhy, o ktoré prejavujú slovenské spoločnosti najväčší záujem – najmä vďaka rozsiahlym potrebám obnovy, predovšetkým v oblasti energetickej infraštruktúry. Medzi ďalšie preferované regióny patria štáty subsaharskej Afriky ako Keňa a Uganda (16%) a západný Balkán, konkrétne Bosna a Hercegovina či Srbsko (15%). Zvýšený záujem bol zaznamenaný aj o krajiny Južnej a Juhovýchodnej Ázie (13%) a Latinskej Ameriky (9%). Firmy sú čoraz častejšie pripravené vstupovať aj na geograficky či kultúrne vzdialenejšie trhy, ak v nich dokážu rozpoznať reálny obchodný potenciál. Menej atraktívne sú regióny Blízkeho a Stredného východu, vrátane Severnej Afriky (5%) a región Kaukazu a Strednej Ázie (3%).
Najčastejšie uvádzanou prekážkou (24%) je problém s identifikáciou odberateľov a nadviazanie lokálnych kontaktov, ďalej potreba dodatočných finančných zdrojov a zabezpečenia zmluvných vzťahov (22%) a 13% respondentov má nedostatok informácií o možnostiach prieniku na trhy rozvojových krajín a o potrebách týchto krajín. Ďalšou výzvou je nízka informovanosť o dostupných nástrojoch financovania, poistenia a mechanizmoch zdieľania rizík, ako sú záruky a exportné poistenie (12%). Firmy poukazujú aj na vysoké politické, ekonomické a bezpečnostné riziká v rozvojových krajinách.
Až 72% exportérov uvádza, že dokáže vstúpiť na trhy rozvojových krajín bez potreby formovania obchodných partnerstiev. Tento prístup poukazuje na ich dostatočné vnútorné kapacity a skúsenosti, ktoré im umožňujú efektívne pôsobiť aj v náročnom prostredí. Zvyšných 21% považuje spoluprácu za nevyhnutnú a využíva subdodávky, konzorciá, joint venture alebo akvizície. Partnerstvá im pomáhajú lepšie zvládať riziká, získať lokálne znalosti a otvárať prístup na náročné trhy, ktoré sú často charakteristické politickou alebo ekonomickou nestabilitou.