SR: Ceny nehnuteľností na bývanie si udržali dvojciferné medziročné tempo rastu

Realizačné ceny nehnuteľností na jar a na začiatku leta 2025 na Slovensku podľa štatistického úradu vzrástli medzikvartálne v priemere o 2,2 %, medziročné tempo rastu bolo naďalej dvojciferné, aktuálne nad úrovňou 11 %. K výsledku prispelo predovšetkým zvýšenie cien nových nehnuteľností o 2,9 %, existujúcim nehnuteľnostiam vzrástli ceny pomalšie, a to o 2,0 %.

Z hľadiska regionálneho vývoja sa medzikvartálne zvýšenie cien prejavilo vo všetkých 8 krajoch, a to od + 0,1 % v Žilinskom kraji do + 5,1 % v Košickom kraji. Vyššie celkové priemerné tempo rastu nad úrovňou 4 % zaznamenal aj Banskobystrický kraj. V hlavnom meste a v jeho okolí, teda v Bratislavskom kraji, ceny nehnuteľností na bývanie v porovnaní s úvodom roka vzrástli o 2,3 %. Vo väčšine regiónov dynamickejšie rástli ceny nových nehnuteľností než ceny existujúcich domov a bytov, až v 5 z 8 krajov SR, a to v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Žilinskom ako aj v Prešovskom kraji. Opačný trend, kedy vyššie tempo rastu zaznamenali staršie, teda existujúce nehnuteľnosti, evidoval Košický, Banskobystrický a Trenčiansky kraj. Najvyšší rast cien existujúcich nehnuteľnosti, o viac ako 5 %, zaznamenal Banskobystrický a Košický kraj.

Ceny nehnuteľností v 2. štvrťroku 2025 na Slovensku medziročne vzrástli o 11,3 %. Výraznejšie medziročné zdražovanie zaznamenali existujúce nehnuteľnosti (+ 11,4 %), pri nových nehnuteľnostiach rástli ceny o niečo pomalšie (+ 10,5 %). Realizačné ceny medziročne vzrástli vo všetkých 8 krajoch, a to od 6,3 % v Trenčianskom kraji do 16 % v Prešovskom kraji. Dvojciferné tempo rastu zaznamenali tiež Bratislavský, Nitriansky, Banskobystrický a Košický kraj. Vo väčšine krajov dynamickejšie medziročne vzrástli ceny existujúcich nehnuteľností, najmä v Prešovskom, Banskobystrickom, Nitrianskom a Košickom kraji, kde boli ceny v 2. štvrťroku vyššie ako pred rokom o 13 % až 17 %. Naopak rýchlejší rast cien nových nehnuteľností ako existujúcich nehnuteľností zaznamenali 3 regióny, Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj. Vo všetkých troch to bolo dvojciferné tempo rastu nad úrovňou 10 %. V Bratislavskom a v Prešovskom kraji bol zaznamenaný vysoký, dvojciferný medziročný rast cien tak pri existujúcich ako aj nových nehnuteľnostiach.

V dlhodobom porovnaní sa domy a byty na Slovensku v 2. štvrťroku 2025 predávali za dvojnásobnú cenu, teda o + 105 % drahšie ako v priemere počas roka 2010 (bázická zmena). Nárast cien sa líšil podľa typu nehnuteľnosti, v priebehu 14 rokov ceny nových nehnuteľností vzrástli o viac ako 75 %, ceny existujúcich nehnuteľností o 119 %.

Reality: Najdrahšie byty sú v Luxembursku, najlacnejšie v Turecku

Košice, Banská Bystrica a Bratislava patria k najmenej dostupným európskym mestám, pokiaľ ide o možnosť kúpiť si nový byt. Košičania si musia na byt odložiť vyše 170 výplat, Bratislavčanom stačí 148. Napriek rastúcim cenám sa minulý rok v Bratislave predalo vyše 1 600 nových bytov, čo predstavuje dvojnásobný nárast v porovnaní s rokom 2023. Nadobudnúť vlastné bývanie je najviac dostupné pre obyvateľov talianskeho Turína a dánskeho mesta Odense, pričom na kúpu nového bytu potrebujú menej ako päť hrubých ročných miezd (4,9). Vyplýva to z údajov najnovšieho vydania publikácie Property Index, ktorá poskytuje informácie o európskom trhu s nehnuteľnosťami. Aktuálne 14. vydanie obsahuje súhrnné dáta z 28 krajín vrátane Izraela a Turecka.

Bývať vo vlastnom je stále najnáročnejšie pre Amsterdamčanov. Obyvatelia holandskej metropoly si na nákup bytu musia našetriť až 15,4 hrubých ročných miezd. Dostupnosť sa vypočítava na základe toho, koľko priemerných hrubých ročných miezd potrebujú obyvatelia konkrétneho mesta, aby si mohli kúpiť nový byt s rozlohou 70 m 2 . Na druhom mieste rebríčka v nedostupnosti bývania sa umiestnilo grécke hlavné mesto Atény (15,3). Tretie miesto obsadila Praha (15,0) a na popredných priečkach sa nachádza aj druhé najväčšie české mesto – Brno (14,0). Do sedmičky najmenej dostupných miest na nákup nového bytu sa dostali všetky tri analyzované slovenské mestá – Košice (14,2), Banská Bystrica (12,8) a Bratislava (12,3). Celý rebríček pritom obsahuje takmer 40 rôznych miest z viac ako desiatky európskych krajín vrátane takých miest, ako sú Londýn, Miláno či Kodaň.

V porovnaní cien nových bytov sa na čele rebríčka s najvyššími cenami za meter štvorcový umiestnilo Luxembursko (8 760 €/m 2 ). Na druhom mieste je Izrael (6 131 €/m 2 ) a hranicu 5-tisíc eur za meter štvorcový presiahli aj Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Portugalsko a Česká republika. Naopak, najnižšie ceny zaznamenali Turecko (949 €/m 2 ), Bosna a Hercegovina (1 482 €/m 2 ), Albánsko (1 620 €/m 2 ) a Rumunsko (1 676 €/m 2 ). Slovensko sa umiestnilo v strede rebríčka s cenou 3 252 €/m 2 za nový byt, čo predstavuje medziročný nárast o 4,7 %. Najdrahším mestom roka 2024 je Tel Aviv (13 970 €/m 2 ). Hranicu 10-tisíc eur za meter štvorcový však pokorili aj ďalšie tri európske mestá: Luxemburg, Mníchov a Paríž. Na opačnej strane rebríčka sa nachádza Ankara (905 €/m 2 ). Hlavné mesto Turecka je jediné spomedzi všetkých 75 analyzovaných miest, kde meter štvorcový stojí menej ako tisíc eur. S cenami do 1 500 €/m 2 nasledujú Izmir (Turecko), Drač (Albánsko), Patra (Grécko) a Istanbul (Turecko). Slovensko v rebríčku zastupujú tri mestá: Bratislava (3 909 €/m 2 ), Košice (3 400 €/m 2 ) a Banská Bystrica (2 973 €/m 2 ).

Najvyššie priemerné mesačné nájomné za byt dosiahol v minulom roku Luxemburg, pričom ceny sa vyšplhali až na 43,4 €/m 2 . Luxemburská metropola výrazne predbehla aj Paríž a Dublin, v ktorých nájomné prevýšilo hranicu 30 €/m 2 . Najnižšie ceny nájomného, ktoré činilo menej ako 6 €/m 2 , zaplatili obyvatelia miest Drač, Vlora (Albánsko), Ankara (Turecko) a Plovdiv (Bulharsko). Bratislava s cenou 15,4 €/m 2 sa nachádza približne v strednej časti rebríčka. V porovnaní hlavných miest krajín susediacich so Slovenskom je, rovnako ako v predošlom vydaní publikácie, nájomné vyššie v Prahe a vo Varšave, zatiaľčo v Budapešti a vo Viedni je nižšie nájomné.

Trend: Export mimo EÚ

Správanie slovenských exportérov sa postupne mení. Čoraz viac hľadajú odbyt mimo tradičných európskych trhov, aj keď väčšina stále smeruje na západoeurópske trhy. Podľa prieskumu Eximbanky (2024, elektronické dopytovanie, 112 slovenských ekonomických subjektov z rôznych odvetví) rastie záujem najmä o Ukrajinu (19%), subsaharskú Afriku (16%) a západný Balkán (15%). Firmy láka aj Juhovýchodná Ázia a Latinská Amerika, no pri expanzii narážajú na nedostatok kontaktov, finančného zabezpečenia a neznalosť daných teritórií.

Ukrajina (19%) sa radí medzi prioritné trhy, o ktoré prejavujú slovenské spoločnosti najväčší záujem – najmä vďaka rozsiahlym potrebám obnovy, predovšetkým v oblasti energetickej infraštruktúry. Medzi ďalšie preferované regióny patria štáty subsaharskej Afriky ako Keňa a Uganda (16%) a západný Balkán, konkrétne Bosna a Hercegovina či Srbsko (15%). Zvýšený záujem bol zaznamenaný aj o krajiny Južnej a Juhovýchodnej Ázie (13%) a Latinskej Ameriky (9%). Firmy sú čoraz častejšie pripravené vstupovať aj na geograficky či kultúrne vzdialenejšie trhy, ak v nich dokážu rozpoznať reálny obchodný potenciál. Menej atraktívne sú regióny Blízkeho a Stredného východu, vrátane Severnej Afriky (5%) a región Kaukazu a Strednej Ázie (3%).

Najčastejšie uvádzanou prekážkou (24%) je problém s identifikáciou odberateľov a nadviazanie lokálnych kontaktov, ďalej potreba dodatočných finančných zdrojov a zabezpečenia zmluvných vzťahov (22%) a 13% respondentov má nedostatok informácií o možnostiach prieniku na trhy rozvojových krajín a o potrebách týchto krajín. Ďalšou výzvou je nízka informovanosť o dostupných nástrojoch financovania, poistenia a mechanizmoch zdieľania rizík, ako sú záruky a exportné poistenie (12%). Firmy poukazujú aj na vysoké politické, ekonomické a bezpečnostné riziká v rozvojových krajinách.

Až 72% exportérov uvádza, že dokáže vstúpiť na trhy rozvojových krajín bez potreby formovania obchodných partnerstiev. Tento prístup poukazuje na ich dostatočné vnútorné kapacity a skúsenosti, ktoré im umožňujú efektívne pôsobiť aj v náročnom prostredí. Zvyšných 21% považuje spoluprácu za nevyhnutnú a využíva subdodávky, konzorciá, joint venture alebo akvizície. Partnerstvá im pomáhajú lepšie zvládať riziká, získať lokálne znalosti a otvárať prístup na náročné trhy, ktoré sú často charakteristické politickou alebo ekonomickou nestabilitou.

Radíme: Začiatok školského roka

Zošity, písacie potreby, aktovka, výtvarné potreby či väčšie tenisky na telocvik – začiatok školského roka je náročný. Rodinný rozpočet dostáva poriadne zabrať a snaha ušetriť je preto úplne prirodzená. Lenže lacný nákup sa nemusí vždy vyplatiť. Ako sa pri školských nákupoch nepopáliť?

Prvou nástrahou môžu byť podvodné internetové obchody. Tie už dnes zďaleka nie sú tak nápadné ako kedysi – veľakrát majú slovenskú doménu, pekný dizajn aj preložené obchodné podmienky. Ako sa nenechať nachytať? 

• Hľadať kompletné kontaktné údaje: názov spoločnosti, IČO, e-mail a telefón.
• Dať si pozor na príliš nízke ceny a extrémne zľavy.
• Overiť si recenzie mimo e-shop.
• Podozrivé je aj obmedzenie platieb, napríklad len na platby bankovým prevodom.
• Nenechať sa ovplyvniť blikajúcimi kolesami šťastia a vyskakujúcimi oknami.
• Ak má spotrebiteľ pochybnosti, môže si pomôcť zoznamom rizikových e-shopov, ktorý vedie Slovenská obchodná inšpekcia.

Ani legitímny e-shop nemusí byť férový. Môžeme sa stretnúť s tzv. dark patterns – manipulatívnymi praktikami, ktoré nútia nakupovať rýchlejšie alebo viac, než sme pôvodne plánovali. Typické sú frázy ako „posledné dva kusy skladom“, odpočítavanie časomiery, automatické vkladanie tovaru do košíka či komplikované odhlásenie. Častou taktikou je aj tzv. nagging, keď sa pri pokuse opustiť web objaví okno s ponukou zľavy. Samotné odmietnutie je často formulované tak, aby vyvolalo pocit zmeškanej príležitosti, napríklad: ✅ Chcem využiť jedinečnú zľavu ❌ Zahodiť zľavu a nakúpiť za plnú cenu.

Ďalšou oblasťou, na ktorú treba myslieť, je bezpečnosť výrobkov. Na ázijských trhoviskách sa pravidelne objavujú pomôcky, ktoré nespĺňajú európske normy. Pri školských potrebách je to obzvlášť nebezpečné, deti totiž s vecami zaobchádzajú inak než dospelí, napríklad obhrýzajú ceruzky. Pri batohoch a aktovkách by rodičia mali dbať aj na správnu ergonómiu, aby neohrozili zdravý vývoj pohybového aparátu dieťaťa. Okrem bezpečnosti a férovosti obchodníkov je dôležité myslieť aj na to, aké práva má spotrebiteľ po samotnom nákupe. Pri internetových objednávkach totiž platí, že spotrebiteľ môže do 14 dní odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu. To je užitočné napríklad pri nesprávnej veľkosti topánok alebo menšej aktovke, než vyzerala na obrázku. Pamätať treba ale na to, že pokiaľ je tovar poškodený tým, že bol používaný nad rámec jednoduchého vyskúšania, môže si predajca časť kúpnej ceny ponechať. Spotrebiteľ by nemal zabúdať na to, že náklady na vrátenie tovaru nesie on, ale predajca mu zase musí vrátiť cenu vrátane pôvodného poštovného. Existujú aj prípady, kedy spotrebiteľ právo na odstúpenie nemá. Ide napríklad o tovar vyrobený na mieru, napríklad aktovky s menom. A pozor, vyvarovať sa treba častého omylu: v kamennom obchode právo na vrátenie tovaru zo zákona spotrebiteľ nemá, aj keď platí, že niektorí predajcovia vrátený tovar prijmú dobrovoľne.

V septembri sa deti tiež prihlasujú na krúžky a kurzy. Často sa však rýchlo nadchnú pre novú aktivitu, a rovnako rýchlo ich nadšenie opadne. „Vrátenie peňazí za už nechcené kurzy závisí od podmienok poskytovateľa. Zákon odstúpenie neumožňuje, pokiaľ kurz už začal. Peniaze sa obvykle nevracajú ani za služby, ktoré boli poskytnuté. Iná situácia nastáva, ak je kurz zle vedený alebo zrušený – vtedy má klient právo požadovať nápravu, či vrátenie peňazí,“ uzatvára Eduarda Hekšová z dTest.

SR: Prvé vreckové a platobná karta

Takmer dve tretiny detí na Slovensku dostávajú vreckové, najčastejšie 40 eur mesačne (62 percent), no je tu aj 6 percent, ktorí si mesačne na vreckovom prilepšia aj o vyše 200 eur. Tri z desiatich detí majú vreckové pravidelne, o niečo viac je ale prípadov, že ho dostanú v prípade potreby. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 2.6 do 5.6 2025, 1000 respondentov) najviac, a to takmer tretina detí začala dostávať vreckové vo veku 11 až 13 rokov. Vlastnú platobnú kartu má 56 percent detí, najčastejšie sa k nej dostali po dovŕšení 16 rokov. Oproti vlaňajšku však tento rok začínajú dostávať vreckové ako aj prvú platobnú kartu vekovo o čosi staršie deti. Medziročne taktiež začalo výrazne viac rodičov hovoriť s deťmi o príjmoch a výdavkoch, čo zrejme súvisí s rastom životných nákladov domácností. Kým v roku 2024 to bolo v prípade 56 percent domácností, v tomto roku je to už 81 percent.

Nielen počas školského roka, ale aj počas prázdnin dáva väčšina rodičov svojim ratolestiam nejaké vreckové. Niektoré ho dostávajú pravidelne mesiac čo mesiac, iné podľa aktuálnej situácie, a to najmä vtedy, keď peniaze na niečo potrebujú. Podľa prieskumu dostáva vreckové v pravidelných intervaloch, najčastejšie raz mesačne, 31 percent detí a nepravidelne, teda podľa potreby – 36 percent. Tretina detí (33 %) však vreckové nedostáva vôbec. Samozrejme, súvisí to aj s vekom detí a taktiež finančnou situáciou rodiny. Najčastejšie začali vreckové dostávať vo veku 11 až 13 rokov (32 percent), ďalšj vo vekovej hranici 14 až 16 rokov (26 percent), ďalších 20 percent dostalo prvé vreckové vo veku 8 až 10 rokov. Rodičia v tomto roku začali dávať vreckové vo všeobecnosti starším deťom ako vlani. Vtedy bolo oveľa viac prípadov, kedy deti dostali prvé vreckové aj dávno pred dovŕšením 10 rokov. A koľko dostávajú deti ako vreckové? Najčastejšie 21 až 40, resp. 11 až 20 eur, (v oboch prípadoch po 23 percent). V poradí ďalšou najpočetnejšou skupinou (16 %) sú deti, ktoré mesačne obdržia od rodičov len do 10 eur. Potom je tu 14 percent takých, čo majú mesačne 41 až 80 eur a zhodne po 6 percent je tých, čo na vreckovom zinkasujú za mesiac viac ako 100 a viac ako 200 eur.

V dnešnej dobe už vreckové dostáva nemálo detí prevodom na účet a nákupy platia mobilným telefónom s uloženou platobnou kartou. Vlastnú platobnú kartu má podľa prieskumu 56 percent detí, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o 18 percent. Aj platobné karty v tomto roku dostávajú deti vo vyššom roku. Zatiaľčo vlani dostalo prvú kartu 27 percent detí vo veku 11 až 13 rokov, teraz je ich len 13 percent. Najväčší rozdiel ale badať u 16-ročných. Minulý rok už v tomto veku malo kartu množstvo detí a po 16-ich rokoch ju dostalo už len 8 percent, teraz je ich dokonca až 42 percent.