Trend: Export mimo EÚ

Správanie slovenských exportérov sa postupne mení. Čoraz viac hľadajú odbyt mimo tradičných európskych trhov, aj keď väčšina stále smeruje na západoeurópske trhy. Podľa prieskumu Eximbanky (2024, elektronické dopytovanie, 112 slovenských ekonomických subjektov z rôznych odvetví) rastie záujem najmä o Ukrajinu (19%), subsaharskú Afriku (16%) a západný Balkán (15%). Firmy láka aj Juhovýchodná Ázia a Latinská Amerika, no pri expanzii narážajú na nedostatok kontaktov, finančného zabezpečenia a neznalosť daných teritórií.

Ukrajina (19%) sa radí medzi prioritné trhy, o ktoré prejavujú slovenské spoločnosti najväčší záujem – najmä vďaka rozsiahlym potrebám obnovy, predovšetkým v oblasti energetickej infraštruktúry. Medzi ďalšie preferované regióny patria štáty subsaharskej Afriky ako Keňa a Uganda (16%) a západný Balkán, konkrétne Bosna a Hercegovina či Srbsko (15%). Zvýšený záujem bol zaznamenaný aj o krajiny Južnej a Juhovýchodnej Ázie (13%) a Latinskej Ameriky (9%). Firmy sú čoraz častejšie pripravené vstupovať aj na geograficky či kultúrne vzdialenejšie trhy, ak v nich dokážu rozpoznať reálny obchodný potenciál. Menej atraktívne sú regióny Blízkeho a Stredného východu, vrátane Severnej Afriky (5%) a región Kaukazu a Strednej Ázie (3%).

Najčastejšie uvádzanou prekážkou (24%) je problém s identifikáciou odberateľov a nadviazanie lokálnych kontaktov, ďalej potreba dodatočných finančných zdrojov a zabezpečenia zmluvných vzťahov (22%) a 13% respondentov má nedostatok informácií o možnostiach prieniku na trhy rozvojových krajín a o potrebách týchto krajín. Ďalšou výzvou je nízka informovanosť o dostupných nástrojoch financovania, poistenia a mechanizmoch zdieľania rizík, ako sú záruky a exportné poistenie (12%). Firmy poukazujú aj na vysoké politické, ekonomické a bezpečnostné riziká v rozvojových krajinách.

Až 72% exportérov uvádza, že dokáže vstúpiť na trhy rozvojových krajín bez potreby formovania obchodných partnerstiev. Tento prístup poukazuje na ich dostatočné vnútorné kapacity a skúsenosti, ktoré im umožňujú efektívne pôsobiť aj v náročnom prostredí. Zvyšných 21% považuje spoluprácu za nevyhnutnú a využíva subdodávky, konzorciá, joint venture alebo akvizície. Partnerstvá im pomáhajú lepšie zvládať riziká, získať lokálne znalosti a otvárať prístup na náročné trhy, ktoré sú často charakteristické politickou alebo ekonomickou nestabilitou.

Radíme: Začiatok školského roka

Zošity, písacie potreby, aktovka, výtvarné potreby či väčšie tenisky na telocvik – začiatok školského roka je náročný. Rodinný rozpočet dostáva poriadne zabrať a snaha ušetriť je preto úplne prirodzená. Lenže lacný nákup sa nemusí vždy vyplatiť. Ako sa pri školských nákupoch nepopáliť?

Prvou nástrahou môžu byť podvodné internetové obchody. Tie už dnes zďaleka nie sú tak nápadné ako kedysi – veľakrát majú slovenskú doménu, pekný dizajn aj preložené obchodné podmienky. Ako sa nenechať nachytať? 

• Hľadať kompletné kontaktné údaje: názov spoločnosti, IČO, e-mail a telefón.
• Dať si pozor na príliš nízke ceny a extrémne zľavy.
• Overiť si recenzie mimo e-shop.
• Podozrivé je aj obmedzenie platieb, napríklad len na platby bankovým prevodom.
• Nenechať sa ovplyvniť blikajúcimi kolesami šťastia a vyskakujúcimi oknami.
• Ak má spotrebiteľ pochybnosti, môže si pomôcť zoznamom rizikových e-shopov, ktorý vedie Slovenská obchodná inšpekcia.

Ani legitímny e-shop nemusí byť férový. Môžeme sa stretnúť s tzv. dark patterns – manipulatívnymi praktikami, ktoré nútia nakupovať rýchlejšie alebo viac, než sme pôvodne plánovali. Typické sú frázy ako „posledné dva kusy skladom“, odpočítavanie časomiery, automatické vkladanie tovaru do košíka či komplikované odhlásenie. Častou taktikou je aj tzv. nagging, keď sa pri pokuse opustiť web objaví okno s ponukou zľavy. Samotné odmietnutie je často formulované tak, aby vyvolalo pocit zmeškanej príležitosti, napríklad: ✅ Chcem využiť jedinečnú zľavu ❌ Zahodiť zľavu a nakúpiť za plnú cenu.

Ďalšou oblasťou, na ktorú treba myslieť, je bezpečnosť výrobkov. Na ázijských trhoviskách sa pravidelne objavujú pomôcky, ktoré nespĺňajú európske normy. Pri školských potrebách je to obzvlášť nebezpečné, deti totiž s vecami zaobchádzajú inak než dospelí, napríklad obhrýzajú ceruzky. Pri batohoch a aktovkách by rodičia mali dbať aj na správnu ergonómiu, aby neohrozili zdravý vývoj pohybového aparátu dieťaťa. Okrem bezpečnosti a férovosti obchodníkov je dôležité myslieť aj na to, aké práva má spotrebiteľ po samotnom nákupe. Pri internetových objednávkach totiž platí, že spotrebiteľ môže do 14 dní odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu. To je užitočné napríklad pri nesprávnej veľkosti topánok alebo menšej aktovke, než vyzerala na obrázku. Pamätať treba ale na to, že pokiaľ je tovar poškodený tým, že bol používaný nad rámec jednoduchého vyskúšania, môže si predajca časť kúpnej ceny ponechať. Spotrebiteľ by nemal zabúdať na to, že náklady na vrátenie tovaru nesie on, ale predajca mu zase musí vrátiť cenu vrátane pôvodného poštovného. Existujú aj prípady, kedy spotrebiteľ právo na odstúpenie nemá. Ide napríklad o tovar vyrobený na mieru, napríklad aktovky s menom. A pozor, vyvarovať sa treba častého omylu: v kamennom obchode právo na vrátenie tovaru zo zákona spotrebiteľ nemá, aj keď platí, že niektorí predajcovia vrátený tovar prijmú dobrovoľne.

V septembri sa deti tiež prihlasujú na krúžky a kurzy. Často sa však rýchlo nadchnú pre novú aktivitu, a rovnako rýchlo ich nadšenie opadne. „Vrátenie peňazí za už nechcené kurzy závisí od podmienok poskytovateľa. Zákon odstúpenie neumožňuje, pokiaľ kurz už začal. Peniaze sa obvykle nevracajú ani za služby, ktoré boli poskytnuté. Iná situácia nastáva, ak je kurz zle vedený alebo zrušený – vtedy má klient právo požadovať nápravu, či vrátenie peňazí,“ uzatvára Eduarda Hekšová z dTest.

SR: Prvé vreckové a platobná karta

Takmer dve tretiny detí na Slovensku dostávajú vreckové, najčastejšie 40 eur mesačne (62 percent), no je tu aj 6 percent, ktorí si mesačne na vreckovom prilepšia aj o vyše 200 eur. Tri z desiatich detí majú vreckové pravidelne, o niečo viac je ale prípadov, že ho dostanú v prípade potreby. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 2.6 do 5.6 2025, 1000 respondentov) najviac, a to takmer tretina detí začala dostávať vreckové vo veku 11 až 13 rokov. Vlastnú platobnú kartu má 56 percent detí, najčastejšie sa k nej dostali po dovŕšení 16 rokov. Oproti vlaňajšku však tento rok začínajú dostávať vreckové ako aj prvú platobnú kartu vekovo o čosi staršie deti. Medziročne taktiež začalo výrazne viac rodičov hovoriť s deťmi o príjmoch a výdavkoch, čo zrejme súvisí s rastom životných nákladov domácností. Kým v roku 2024 to bolo v prípade 56 percent domácností, v tomto roku je to už 81 percent.

Nielen počas školského roka, ale aj počas prázdnin dáva väčšina rodičov svojim ratolestiam nejaké vreckové. Niektoré ho dostávajú pravidelne mesiac čo mesiac, iné podľa aktuálnej situácie, a to najmä vtedy, keď peniaze na niečo potrebujú. Podľa prieskumu dostáva vreckové v pravidelných intervaloch, najčastejšie raz mesačne, 31 percent detí a nepravidelne, teda podľa potreby – 36 percent. Tretina detí (33 %) však vreckové nedostáva vôbec. Samozrejme, súvisí to aj s vekom detí a taktiež finančnou situáciou rodiny. Najčastejšie začali vreckové dostávať vo veku 11 až 13 rokov (32 percent), ďalšj vo vekovej hranici 14 až 16 rokov (26 percent), ďalších 20 percent dostalo prvé vreckové vo veku 8 až 10 rokov. Rodičia v tomto roku začali dávať vreckové vo všeobecnosti starším deťom ako vlani. Vtedy bolo oveľa viac prípadov, kedy deti dostali prvé vreckové aj dávno pred dovŕšením 10 rokov. A koľko dostávajú deti ako vreckové? Najčastejšie 21 až 40, resp. 11 až 20 eur, (v oboch prípadoch po 23 percent). V poradí ďalšou najpočetnejšou skupinou (16 %) sú deti, ktoré mesačne obdržia od rodičov len do 10 eur. Potom je tu 14 percent takých, čo majú mesačne 41 až 80 eur a zhodne po 6 percent je tých, čo na vreckovom zinkasujú za mesiac viac ako 100 a viac ako 200 eur.

V dnešnej dobe už vreckové dostáva nemálo detí prevodom na účet a nákupy platia mobilným telefónom s uloženou platobnou kartou. Vlastnú platobnú kartu má podľa prieskumu 56 percent detí, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o 18 percent. Aj platobné karty v tomto roku dostávajú deti vo vyššom roku. Zatiaľčo vlani dostalo prvú kartu 27 percent detí vo veku 11 až 13 rokov, teraz je ich len 13 percent. Najväčší rozdiel ale badať u 16-ročných. Minulý rok už v tomto veku malo kartu množstvo detí a po 16-ich rokoch ju dostalo už len 8 percent, teraz je ich dokonca až 42 percent.