SR: Mzda v 2. štvrťroku

Priemerné hrubé zárobky v 2. štvrťroku na Slovensku medziročne vzrástli podľa štatistického úradu o takmer 9 %, najvýraznejšie za posledných 5 kvartálov. A hoci inflácia opäť stúpla, reálny nárast miezd si udržali všetky sledované odvetvia hospodárstva. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v 2. štvrťroku 2025 dosiahla 1 654 eur, čo je o 8,8 % viac ako pred rokom. V hrubom si tak zamestnanci prilepšili v priemere o 134 eur. Tempo medziročného rastu miezd sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku takmer zdvojnásobilo a dostalo sa tak na najvyššiu úroveň za ostatných 5 kvartálov. Rast reálnych miezd sa napriek vyššej inflácii zrýchlil na 4,5 %. Priemerná mzda po sezónnom očistení oproti 1. štvrťroku 2025 vzrástla o 3,4 %.

Medziročný rast priemernej nominálnej mzdy zaznamenalo všetkých 19 sledovaných odvetví hospodárstva. V takmer polovici z nich presiahol rast 10 %. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od vyše 4 % v oblasti nehnuteľností až po vyše 16 % nárast zárobkov zamestnancov vo vodohospodárstve (v dodávke vody a odpadoch). Aj po zohľadnení inflácie reálne mzdy vzrástli vo všetkých 19 odvetviach. Najvýraznejšie, o viac ako 8 %, si polepšili pracovníci vo vodohospodárstve, v oblasti vzdelávania, v dodávke elektriny, plynu a pary, či v zdravotníctve. Rast platov zamestnancov školstva, štátnej a verejnej správy bol do značnej miery spôsobený jednorazovou odmenou štátu. Priemysel a obchod, teda odvetvia, ktoré na Slovensku zamestnávajú najviac ľudí, zaznamenali o niečo nižší relatívny rast nominálnych aj reálnych miezd ako v priemere celé hospodárstvo SR. Hrubá mesačná mzda v priemysle sa počas 2. štvrťroka 2025 medziročne zvýšila o 8,3 % na 1 791 eur. Jej reálna hodnota stúpla o 4 %. V obchode, v druhom najväčšom zamestnávateľovi, nominálne mzdy stúpli o 8 % na 1 535 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 3,7 %. Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,6 tisíca eur mali zamestnanci v odvetví finančných a poisťovacích činností, v dodávke elektriny, plynu, pary, ako aj zamestnanci v informáciách a komunikácii. V 9 z 19 sledovaných odvetví ekonomiky však hrubá mzda zaostávala za celoslovenským priemerom. Najnižšie zárobky mali naďalej zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (950 eur), ktorí ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur.

Z regionálneho hľadiska si nadpriemerné mzdy udržal iba Bratislavský kraj (1 960 eur), v ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 299 eur v Prešovskom kraji do 1 629 eur v Košickom kraji. Nominálna mzda bola vo všetkých regiónoch vyššia než v 2. štvrťroku 2024, pričom najvýraznejší nárast, o 13,3 % zaznamenal Košický kraj. Po započítaní vplyvu inflácie vzrástla vo všetkých krajoch Slovenska aj reálna mzda. Najviac v Košickom kraji (o 8,8 %) a najmenej v Bratislavskom kraji (o 2,6 %).

V 1. polroku 2025 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1 586 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,9 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o 1,2 percentuálneho bodu. Reálna mzda v súhrne za 1. polrok vzrástla medziročne o 2,8 %, po zohľadnení inflácie evidovalo reálny rast miezd 18 odvetví a len v 1 zárobky reálne poklesli - v dodávke energií (elektriny, plynu a pary).

Trend: Stále pripojení, ale sami

Digitálny život mladých ide na plný plyn, ale skutočnú blízkosť nenahrádza. Prieskum Mastercard a UniCredit Bank ukazuje generáciu, ktorá je neustále on-line, a napriek tomu sa často cíti osamelá a zahltená informáciami. Tretina mladých priznáva, že im chýba skutočná blízkosť a takmer štyria z desiatich sa cítia pod tlakom neustáleho porovnávania na sieťach. Pritom drvivá väčšina hovorí, že si spoločenskú akciu najlepšie užije bez telefónu a osobné stretnutie „tu a teraz“ je to, čo naozaj hľadá.

Mladí ľudia trávia s mobilom viac času ako osobným kontaktom s priateľmi (3 hodiny na sociálnych sieťach a 2,3 hodiny s priateľmi), čo posilňuje pocit izolácie i informačné preťaženie. Zároveň jasne zaznieva túžba po autentických stretnutiach bez telefónu – zvlášť na miestach, kde je hudba, priatelia a možnosť stretnúť nových ľudí. Čas strávený off-line tak nie je únik, ale cesta, ako sa skutočne sústrediť na to dôležité. Samotné používanie mobilu je silne návykové. Tretina mladých priznáva, že ho berie do ruky automaticky, bez konkrétneho dôvodu. Rozdiely sú viditeľné aj medzi generáciami: zatiaľčo takmer polovica zástupcov generácie Y siaha po mobile zo zvyku, v prípade generácie Z je to len približne štvrtina. Mladší respondenti však častejšie opisujú potrebu byť dostupní, alebo sa aspoň na chvíľu „odpojiť“ od diania okolo seba. Mobil tak neraz uberá energiu aj v situáciách, kde by mala byť hlavnou hodnotou prítomnosť a pozornosť venovaná ľuďom navôkol.

 

	Generácia Z	Generácia Y
Zažíva obdobie niekoľkých dní bez fyzického kontaktu s priateľmi	45 %	30 %
Má pocit, že ostatní majú zaujímavejší život ako oni sami	38 %	31 %
Cíti sa osamelo	33 %	22 %
Cíti sa zahltene informáciami	38 %	34 %

Generácia Z často zažíva pocit digitálnej únavy, pretože sú neustále zapojení do toho, čo sa deje on-line, čo im zároveň odčerpáva energiu. Naproti tomu generácia Y si viac selektuje, čo zdieľa, a dokáže sa s obsahom na sociálnych sieťach vyrovnať cielenejšie. Pre obe generácie však platí, že skutočné zážitky a osobné momenty sú nenahraditeľné – viac než tri štvrtiny mladých považujú za dôležité zažiť ich bez mobilného telefónu. „Neustále porovnávanie na sociálnych sieťach vedie mladých k pocitom osamelosti, úzkosti a nespokojnosti. Mobil sa pre mnohých zmenil na návyk, ktorý nevedome ovláda ich každodennosť. Ak si však nedoprajú priestor pre skutočné stretnutia tvárou v tvár, riskujú, že im unikne to najcennejšie – reálne vzťahy a psychická pohoda. Sociálne siete ponúkajú neobmedzenú sociálnu interakciu, no pre mnohých mladých ľudí sa stávajú zdrojom paradoxnej osamelosti a intenzívneho psychického tlaku. Tento paradox pramení z toho, že digitálnym interakciám chýbajú kľúčové prvky osobného kontaktu, ako je reč tela, mimika a tón hlasu, čo vedie k nedorozumeniam a pocitom osamelosti,“ komentuje výsledky prieskumu Dr. Richard Keklak.