EU: Nové pravidlá pre automobily

V roku 2023 bolo v Európskej únii vyrobených 14,8 milióna motorových vozidiel a registrovaných 12,4 milióna vozidiel. Na cestách EÚ jazdí 285,6 milióna motorových vozidiel a každý rok ukončí svoju životnosť približne 6,5 milióna vozidiel. Európska komisia v roku 2023 navrhla nové nariadenie o požiadavkách na obehovosť pre dizajn vozidiel a zlepšenom hospodárení s vozidlami po dobe životnosti v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody a akčného plánu pre obehové hospodárstvo. Europoslanci teraz prijali návrh nových pravidiel EÚ o obehovom hospodárstve, ktoré sa budú vzťahovať na celý životný cyklus vozidla, od návrhu až po konečné spracovanie po skončení životnosti.

Nové vozidlá by mali byť navrhnuté tak, aby umožňovali jednoduché odstránenie čo najväčšieho počtu dielov a komponentov autorizovanými spracovateľskými zariadeniami s cieľom ich výmeny, opätovného použitia, recyklácie, repasovania alebo renovácie, ak je to technicky možné. Poslanci chcú, aby plasty použité v každom novom type vozidla obsahovali minimálne 20 % recyklovaného plastu do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti pravidiel. Požadujú tiež, aby výrobcovia splnili cieľ aspoň 25 % do 10 rokov od nadobudnutia účinnosti, ak je k dispozícii dostatok recyklovaného plastu za primerané ceny. Požadujú, aby komisia po štúdii uskutočniteľnosti zaviedla ciele pre recyklovanú oceľ, hliník a ich zliatiny. Tri roky po nadobudnutí účinnosti nových pravidiel by výrobcovia mali rozšírenú zodpovednosť výrobcu, t. j. museli by hradiť náklady na zber a spracovanie vozidiel, ktoré dosiahli koniec svojej životnosti. Poslanci chcú lepšie rozlišovať medzi použitými vozidlami a vozidlami po dobe životnosti a zaviesť zákaz vývozu tých vozidiel, ktoré sa považujú za vozidlá po dobe životnosti.

Cieľom opatrení je podporiť prechod automobilového sektora na obehové hospodárstvo znížením vplyvu na životné prostredie spojeného s výrobou a spracovaním vozidiel po skončení životnosti a posilnením udržateľnosti priemyslu recyklácie automobilov v Európe. Osobitné pravidlá sa budú vzťahovať na všetky vozidlá okrem vozidiel na špeciálne účely, vozidiel navrhnutých a vyrobených na použitie ozbrojenými silami, civilnou obranou, hasičskými a záchrannými zdravotníckymi službami a vozidiel historického a osobitného kultúrneho významu. Keďže Rada už začiatkom leta prijala svoju pozíciu, očakáva sa, že medziinštitucionálne rokovania sa začnú bezodkladne.

Radíme: Zmena poisťovne

Do 30. 9. 2025 môžete podať prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne na Slovensku a poistencom novej poisťovne sa stanete od 1. 1. 2026. Prihlášku do novej poisťovne môžete podpísať osobne na pobočke vybranej poisťovne. O niečo pohodlnejšie je podať si prihlášku cez internet. Poisťovne majú na stránkach zverejnené on-line prihlášky, ktoré vyplníte a zašlete elektronicky. Alebo si prihlášku z internetu vytlačíte, vyplníte a pošlete do poisťovne poštou, prípadne odnesiete osobne. Po akceptovaní prihlášky vám nová poisťovňa pošle nový preukaz zdravotného poistenia. Ak už vlastníte občiansky preukaz s elektronickým čipom, poisťovňa vám vystaví iba európsky preukaz zdravotného poistenia, ktorý budete využívať v zahraničí.

Na Slovensku máme tri zdravotné poisťovne – štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a dve súkromné: Dôveru a Union. Hoci všetky musia zabezpečiť rovnaký základný rozsah zdravotnej starostlivosti podľa zákona, odlišujú sa v tom, čo ponúkajú navyše – či už ide o benefity, finančné príspevky, zľavy a podobne. Benefity ale nie sú jediným dôvodom, prečo sa ľudia rozhodujú zmeniť zdravotnú poisťovňu. Niekedy je dôvod čisto praktický – napríklad zmena praktického lekára, zubára či gynekológa, ktorý nemusí mať zmluvu s aktuálnou poisťovňou. Pre niektorých je kľúčové, či poisťovňa preplatí plánovanú operáciu. Iní zas ocenia modernejšiu mobilnú aplikáciu, ktorá im poskytne rýchly prístup k preukazu poistenca, prehľadu vyšetrení či e-receptom – všetko na pár klikov.

Všetky poisťovne aktuálne ponúkajú:

Zľavy v lekárňach a optikách

Výhodné nákupy výživových doplnkov

Balíčky pre novorodencov

Zľavy na cestovné poistenie

Každá poisťovňa však pridáva aj niečo navyše, čím sa snaží odlíšiť od konkurencie. Prehľad vybraných benefitov:

Dôvera

Doplatky za lieky späť – až 300 € ročne pre deti do 18 rokov a ich rodičov

Príspevky na zuby – deti 5×30 €, dospelí 2×30 €

100 € na okuliare pre deti do 18 rokov

Mamografia do 10 dní

Bezplatná doprava do nemocnice Bory 1× ročne

Union ZP

Doplatky za lieky pre deti – bez limitu

70 € na okuliarové rámy alebo šošovky pre deti

150 € očný balík – na komplexné vyšetrenia

Príspevok na laserové operácie očí

Všeobecná zdravotná poisťovňa

Anestézia u zubára pre deti do 10 rokov

Protónová liečba pre onkologických pacientov

Štvrté sonografické vyšetrenie počas tehotenstva

Z pôvodnej zdravotnej poisťovne sa odhlasovať nemusíte, nová poisťovňa vybaví všetko za vás. V januári potom najneskôr do 8 dní musíte nahlásiť zmenu poisťovne svojmu zamestnávateľovi a ak ste živnostník, nezabudnite si upraviť trvalý príkaz a presmerovať svoje odvody do novej poisťovne. Zmenu poisťovne v novom roku nemusíte povinne nahlasovať vášmu všeobecnému lekárovi, zubárovi či iným špecialistom, ktorých navštevujete – stačí to len pre istotu spomenúť pri najbližšej návšteve lekára.

Práca: Poslanie alebo povinnosť?

Výskum „Pracovné orientácie“ zisťoval, ako uvažuje verejnosť na Slovensku o práci, čo preferuje a čomu prikladá váhu pri voľbe zamestnania, aké majú obyvatelia pracovné podmienky aj skúsenosti na pracovisku, či ako reflektujú súčasné trendy vo svete práce. Ide o súčasť medzinárodného výskumu International Social Survey Programme (ISSP), do ktorého je zapojených 45 krajín sveta. Na Slovensku ho realizovala Katedra sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ako súčasť projektu APVV-23-0492 (máj a jún 2025, 1 203 dospelých osôb prostredníctvom dotazníkového opytovania).

Práca sa na Slovensku vníma skôr inštrumentálne než idealisticky ako „po-volanie“. S tým, že zamestnanie je iba spôsob ako zarobiť peniaze, vyjadrilo súhlas 46,2 % a nesúhlas 32,4 % dospelej populácie. O tom, že práca je ale predsa len niečím viac než len zdrojom obživy, svedčí zistenie, že 48 % ľudí by naďalej chodilo do platenej práce, aj keby nepotrebovali získavať finančné prostriedky prostredníctvom zamestnania. Práca má mnoho aspektov, ktoré majú pre ľudí rôznu dôležitosť. Ako dôležitá sa najčastejšie objavuje istota práce (za dôležitú alebo veľmi dôležitú ju považuje 90,6 % dospelej populácie), za ktorou nasleduje to, aby práca bola zaujímavá (89,3 %). Až na pomyslenom treťom mieste sa ocitá vysoký príjem (83 %). A až s odstupom za nimi sa ocitajú ďalšie stránky práce, ako je možnosť osobnostného rastu či možnosť pracovať samostatne. Tri štvrtiny ľudí (75,1 %) prikladá pri zamestnaní dôležitosť tomu, aby mohli pomáhať iným ľuďom, a 67,5 % tomu, aby ich zamestnanie bolo spoločensky užitočné. Mať viac ako jedno zamestnanie je väčšinou spájané so snahou kompenzovať nízky príjem z hlavného zamestnania. Na Slovensku podľa údajov ISSP Pracovné orientácie je 10,9 % osôb, ktoré majú popri hlavnom zamestnaní ešte inú platenú prácu. Tretina z nich uviedla, že hlavným dôvodom pre ďalšie zamestnanie je „aby vystačili s peniazmi“. „Mať dodatočný (extra) zárobok“ bol hlavný dôvod pre 38 % ľudí v tejto kategórii. 9,8 % má ďalšiu platenú prácu kvôli získaniu ďalších skúseností a 9 % kvôli rozbehnutiu vlastného podnikania.

Čo ľudia považujú za hlavné zdroje ohrozenia ich vlastných pracovných miest? Najviac rezonovali „ohrozenia“ prichádzajúce zvonku - migrácia za prácou a globálny pohyb kapitálu. S výrokom „Mám obavy, že v priebehu najbližšieho roka môžem stratiť prácu kvôli príchodu pracovníkov zo zahraničia“ vyjadrilo súhlas4 29,8 % pracujúcich osôb vo vzorke. Približne jedna štvrtina pracujúcich (24,8 %) sa obáva o svoju prácu kvôli možnému presunu výroby do lacnejších krajín. Porovnateľný podiel pracujúcich (23,6 %) má obavy z toho, že by mohli stratiť prácu kvôli novým nárokom na pracovné zručnosti, ktorými respondenti / respondentky momentálne nedisponujú. Na strane druhej, prípadne zmeny vyplývajúce z meniacej sa povahy práce alebo adaptácie na nové podmienky rezonovali menej. Straty pracovného miesta spojená s prechodom na zelenú ekonomiku sa obáva 17 % pracujúcich. Využívanie nových typov digitálnych technológií sa stretáva u ľudí s obavami. 42,1 % dospelej populácie na Slovensku sa obáva toho, že digitálne technológie dokážu nahradiť mnoho pracovných miest vykonávaných ľuďmi. Využívanie digitálnych technológií ale môže podľa niektorých expertov viesť k vzniku nových pracovných miest, k rozvoju nových alebo oživeniu zaostávajúcich sektorov. Avšak 53,7 % obyvateľov je presvedčených, že v dôsledku využívania nových digitálnych technológií viac pracovných miest zanikne ako vznikne. Takmer pätina (19,3 %) pracujúcich na Slovensku vyjadrilo obavu o svoje pracovné miesto v krátkodobom horizonte – obavu, že ich prácu v najbližších piatich rokoch prevezme AI, počítačové programy alebo roboty. Častejšie to zaznievalo od ľudí, ktorí digitálne technológie vo svojej práci využívajú veľmi často alebo často.

Inflácia: Naďalej na najvyšších hodnotách

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v auguste t. r. medzimesačne vzrástli podľa štatistického úradu v priemere o 0,1 %. Inflácia, teda rast cien v medziročnom porovnaní dosiahol 4,2 %, tempo rastu cien po dvoch mesiacoch spomalilo, stále však patrila medzi tri najvyššie hodnoty od decembra 2023. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 3,5 % a čistá inflácia hodnotu 3,2 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla zhodne hodnotu 0,1 %. Spolu za osem mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4,1 %.

V porovnaní s júlom 2025 spotrebiteľské ceny na Slovensku v auguste t. r. vzrástli v priemere o 0,1 %. Dynamika zmien sa pohybovala od poklesu o 0,5 % za nábytok a bytové zariadenia po rast na úrovni 1,9 % v doprave. Najvýraznejší vplyv na medzimesačnej úrovni mal najmä dynamický nárast cien leteckej a kombinovanej osobnej dopravy (integrované systémy dopravy). Naopak, po dvoch mesiacoch rastu klesli ceny pohonných látok o 0,1 %. Infláciu negatívne ovplyvnili aj vyššie ceny v reštauráciách a hoteloch o 0,2 %, drahšie bolo stravovanie v reštauráciách aj kaviarňach. Druhýkrát v tomto roku rástli aj ceny pošty a spojov, a to o 0,5 % (v januári rast o 4,3 %). Zvýšili sa ceny za telefónne služby. Pozitívny vplyv na vývoj inflácie mal nulový rast cien potravín a nealko nápojov ako aj za bývanie a energie. Bez zmeny zostali medzimesačné ceny samotných potravín. Ceny nealko nápojov naďalej rástli (+0,4 %). Pozitívny vplyv malo zlacnenie zeleniny, olejov s tukmi, ako aj mlieka, syrov a vajec. Spotrebitelia však museli akceptovať mierne vyššie ceny ako v júli za mäso (+0,4 %), cukor s cukrovinkami (+1,1 %) a tiež za chlieb s obilninami (+0,3 %). Nižšie ceny ako v júli platili spotrebitelia v priemere za nábytok a bytové vybavenie (-0,5 %), a tiež tovary a služby patriace pod rekreáciu s kultúrou (-0,2 %). Zlacneli aj alkoholické nápoje s tabakom (-0,3 %) ovplyvnené lacnejšími destilátmi a pivom. Pozitívny vplyv podporilo zníženie priemerných cien za odevy a obuv, aj za zdravotníctvo.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku boli v auguste medziročne vyššie o 4,2 %. Rast cien sa pohyboval od 2,1 % v doprave po 10 % za vzdelávanie. Významný vplyv na celkový medziročný vývoj mali vyššie ceny v 3 odboroch s medziročným rastom nad 6 %, a to v reštauráciách a hoteloch, pri alkoholických nápojoch s tabakom a tiež za rozličné tovary a služby, napríklad poistenia, kadernícke a sociálne služby a osobné doplnky. Potraviny s nealko nápojmi evidovali ceny medziročne vyššie o 3,9 %. Najvyššie tempo rastu nad 8 % bolo pri olejoch a tukoch, taktiež pri mlieku, syroch a vajciach, ako aj pri ovocí. Naďalej sa lacnejšie predávalo mäso a tiež zelenina. Dvojciferný rast cien nealko nápojov sa zdynamizoval nad úroveň 19 %. Najnižšie tempo rastu cien v medziročnom porovnaní pod úrovňou 3 % zaznamenal odbory bývanie s energiami, zdravotníctvo a tiež doprava.

EU: Plytvanie textilom a potravinami

Európsky parlament definitívne schválil nové opatrenia na predchádzanie a znižovanie plytvania potravinami a textilom v celej Európskej únii (EÚ). Európska komisia navrhla revíziu pravidiel EÚ o odpade zameranú na potravinový a textilný odpad v júli 2023. Každý rok sa v EÚ vyprodukuje takmer 60 miliónov ton potravinového odpadu (132 kg na osobu) a 12,6 milióna ton textilného odpadu. Len oblečenie a obuv predstavujú 5,2 milióna ton odpadu, čo zodpovedá 12 kg odpadu na osobu ročne. Odhaduje sa, že menej ako 1 % všetkých textílií na celom svete sa recykluje do nových výrobkov.

Aktualizovaná legislatíva zavedie záväzné ciele znižovania plytvania potravinami, ktoré sa majú splniť na národnej úrovni do 31. decembra 2030: 10 % zo spracovania a výroby potravín a 30 % na obyvateľa z maloobchodu, reštaurácií, stravovacích služieb a domácností. Tieto ciele sa vypočítajú v porovnaní s množstvom vyprodukovaným ako ročný priemer medzi rokmi 2021 a 2023. Na základe žiadosti parlamentu budú musieť krajiny EÚ prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty, ktoré zohrávajú významnú úlohu v predchádzaní a vzniku plytvania potravinami (ktoré budú identifikované v každej krajine), uľahčovali darovanie nepredaných potravín, ktoré sú bezpečné pre ľudskú spotrebu.

Výrobcovia, ktorí sprístupňujú textil v EÚ, budú musieť hradiť náklady na jeho zber, triedenie a recykláciu prostredníctvom nových schém zodpovednosti výrobcov (EPR), ktoré zriadi každý členský štát, do 30 mesiacov od nadobudnutia účinnosti smernice. Tieto ustanovenia sa budú vzťahovať na všetkých výrobcov vrátane tých, ktorí používajú nástroje elektronického obchodu, a bez ohľadu na to, či majú svoje sídlo v krajine EÚ alebo mimo. Mikropodniky budú mať ďalší rok na splnenie požiadavky na zriadenie schémy. Nové pravidlá sa budú vzťahovať na výrobky ako oblečenie a doplnky, klobúky, obuv, prikrývky, posteľná bielizeň a kuchynské utierky a záclony. Na podnet parlamentu môžu krajiny EÚ tiež zriadiť systémy EPR pre výrobcov matracov. Členské štáty by sa mali pri rozhodovaní o finančných príspevkoch do systémov EPR zaoberať aj praktikami ultrarýchlej módy a rýchlej módy.

Zákon teraz podpíšu obaja spoluzákonodarcovia pred jeho zverejnením v Úradnom vestníku EÚ. Krajiny EÚ budú mať 20 mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti na transpozíciu pravidiel do vnútroštátnych právnych predpisov.