Inflácia: V apríli ceny vyššie o 2,1 %

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v apríli t. r. na Slovensku podľa štatistického úradu medzimesačne vzrástli o 0,3 %. Medziročná inflácia pokračovala 15. mesiac za sebou v poklese a ceny boli vyššie ako pred rokom o 2,1 %. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 2,1 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,3 % a čistá inflácia hodnotu 3,1 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,3 % a čistá inflácia hodnotu 0,5 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku počas apríla vzrástli medzimesačne len veľmi mierne. Najväčší vplyv mal rast cien pohonných hmôt (2,0 %) a leteniek. Druhý najzásadnejší vplyv mali drahšie tovary, pomôcky a služby pre osobnú starostlivosť, ale tiež takmer štvrtinový nárast správnych poplatkov po úprave legislatívy (ostatné služby). Tretí najzásadnejší vplyv malo pokračujúce zvyšovanie cien alkoholických nápojov a tabaku, najmä piva o 2,9 % a tabaku o 0,7 %. Naopak výrazne tlmiaci účinok na rast cien malo pokračujúce zlacňovanie potravín a nealkoholických nápojov, oproti marcu klesli ich ceny o 0,3 %. Menej sme platili najmä za ovocie, mlieko, syry a vajcia, ako aj zeleninu, chlieb a obilniny. Výraznejšiemu poklesu cien potravín bránili medzimesačne vyššie ceny cukru a cukroviniek, tiež olejov a tukov a nakoniec aj nealkoholických nápojov. Pokles cien sa prejavil aj v odbore nábytok a bytové zariadenie domácnosti.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v apríli na Slovensku úroveň rastu 2,1 %. Najvýznamnejší vplyv mali medziročne vyššie ceny v troch odboroch: doprava, alkohol a tabak, a tiež rozličné tovary a služby. Negatívne ovplyvňujú celkovú mieru inflácie už niekoľko mesiacov drahšie destiláty (aktuálne v apríli o 16,2 %) a tabak (o 9,7 %). Významný vplyv mal rast cien v doprave o takmer 7%, a to najmä pre medziročne drahšie pohonné látky ale aj dopravné služby, predovšetkým autobusovej dopravy. Tretím zásadným vplyvom na medziročnej úrovni boli o 4,5 % vyššie ceny ako pred rokom pri predmetoch a službách osobnej starostlivosti (kadernícke služby drogéria na osobnú hygienu pod). Dve podielovo najvýznamnejšie výdavkové skupiny slovenských domácností - potraviny s nealko nápojmi a bývanie s energiami už k rastu cien prispievali len minimálne. Takmer po troch rokoch boli potraviny rovnako drahé ako pred rokom, stále však len v priemere. Medziročne o 1 až 6 % lacnejšie sa predávalo mlieko, syry, vajcia, zelenina ako aj oleje tuky. Naopak mierne viac ako pred rokom, do 4 %, spotrebitelia platili za chlieb s obilninami, mäso, ovocie ale tiež cukor a cukrovinky.

V apríli sa na Slovensku ceny v domácnostiach zamestnancov a v nízkopríjmových domácnostiach medzimesačne zvýšili zhodne o 0,3 % a v domácnostiach dôchodcov vzrástli o 0,2 %. Inflácia v domácnostiach zamestnancov dosiahla 2,2 %, v nízkopríjmových domácnostiach 1,9 % a v domácnostiach dôchodcov 1,4 %. V súhrne za štyri mesiace roku 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili v domácnostiach zamestnancov o 3 %, v nízkopríjmových domácnostiach o 2,8 %, v domácnostiach dôchodcov o 2,3 % a inflácia dosiahla 2,9 %.

EU: Obnoviteľný vodík

Takmer 720 miliónov eur pridelila Európska komisia siedmim projektom zameraným na obnoviteľný vodík v Európe. Ide o víťazov prvého súťažného ponukového konania Európskej vodíkovej banky. Finančné prostriedky, ktoré boli predmetom aukcie, pochádzajú z príjmov systému Euróspkej únie na obchodovanie s emisiami. Úspešní uchádzači budú vyrábať obnoviteľný vodík v Európe a budú dostávať dotáciu na vyrovnanie cenového rozdielu medzi svojimi výrobnými nákladmi a trhovou cenou vodíka, ktorú aktuálne určujú výrobcovia z neobnoviteľných zdrojov. Obnoviteľný vodík sa bude využívať v sektoroch ako oceliarsky a chemický priemysel, námorná doprava a výroba hnojív.

O aukciu bol mimoriadne veľký záujem – prilákala spolu 132 ponúk. Ako víťazi z toho kola vyšlo sedem projektov z Fínska, Nórska, Španielska a Portugalska. Víťazní uchádzači plánujú v priebehu 10 rokov vyrobiť celkom 1,58 miliónov ton obnoviteľného vodíka, a predísť tak emisiám vyše 10 miliónov ton CO2. Predložili ponuky s hodnotou 0,37 až 0,48 EUR na kilogram vyrobeného obnoviteľného vodíka a splnili aj ostatné podmienky. Dotácie, ktoré týchto sedem projektov dostane, sa pohybujú na úrovni od ôsmich miliónov eur po 245 miliónov eur.

Navyše Nemecko prostredníctvom mechanizmu „aukcie-ako-služba“ sprístupnilo 350 miliónov eur v podobe financovania z vnútroštátnych zdrojov pre najvyššie umiestnené projekty v Nemecku, ktoré neuspeli pri žiadosti o podporu zo zdrojov EÚ, ale ktoré splnili všetky kritériá oprávnenosti. Nemecké orgány vyberú a vyhlásia svoje víťazné projekty. Mechanizmus „aukcie-ako-služba“ je k dispozícii všetkým členským štátom. Umožňuje využívať únijnú aukčnú platformu a udeľovať vnútroštátne financovanie ďalším projektom. Komisia vyzýva ostatné členské štáty, aby pri budúcich aukciách túto službu takisto využili.

Upozorňujeme: Nový kybernetický podvod

Hlavným cieľom útočníkov je v prípade nového podvodu získať údaje z platobnej karty. Podvod začína podľa mBank falošnou SMS správou, ktorá pôsobí ako od dôveryhodnej inštitúcie. Nedávno príjemcov informovala o preplatku na dani vrátane návodu, ako ho môžu ľahko získať späť. Podvodná SMS však môže obsahovať rôzne požiadavky a zámienky: od nedoplatku za balík od kuriérnej služby, až po aktualizáciu údajov v banke.

Podvodná SMS vždy obsahuje odkaz, cez ktorý máte danú aktivitu vykonať. Po kliknutí na priložený odkaz sa však dostanete na podvodnú stránku. „Na získanie preplatku treba zadať prihlasovacie údaje do internet bankingu. Ak to urobíte, do pár minút vám zatelefonuje údajný pracovník banky – podvodník a upozorní vás, že ste klikli na falošný odkaz a vaše internetové bankovníctvo niekto napadol,“ vysvetľuje Tomáš Mika. Následne vám útočník poradí, aby ste si nainštalovali aplikáciu banky cez odkaz, ktorý vám pošle. Vo chvíli, keď si aplikáciu stiahnete, začne vás útočník presviedčať, aby ste si z bezpečnostných dôvodov zmenili heslo a limity na karte. A keďže ste si stiahli falošnú aplikáciu, vidí všetko, čo na vašom účte robíte. Má prístup k vášmu PIN kódu a môže si navyšovať limity na karte. „V poslednej fáze vás vyzve, aby ste si účet zabezpečili pomocou falošnej aplikácie a priložením platobnej karty k NFC čipu na zadnej strane mobilu. Tým si útočník skopíruje vašu kartu a je na najlepšej ceste získať peniaze z vášho účtu. Môže vyberať hotovosť z ktoréhokoľvek bankomatu či využívať POS terminál pomocou vašej tokenizovanej karty vo svojom mobilnom zariadení, a to až do výšky zvýšeného limitu. Ide o veľmi nebezpečný a prepracovaný podvod, tzv. scam,“ upozorňuje Tomáš Mika.

Banka odporúča, aby ľudia neklikali nielen na SMS odkazy, ale ani na odkazy v iných správach a nezadávali cez ne žiadne citlivé údaje. Do svojho internet bankingu sa prihlasujte vždy iba cez oficiálny web banky, ktorú sami napíšete do prehliadača. Bankové aplikácie nikdy nesťahujte cez zaslané odkazy, ale len cez oficiálne úložiská ako napríklad App store či Google Play. A ak máte pocit, že ste sa stali obeťou podvodu, ihneď si všade zmeňte prihlasovacie heslá, obnovte telefón do továrenského nastavenia a kontaktujte svoju banku. Vo svete, v ktorom sú on-line podvody čoraz dokonalejšie je dôležité, aby nielen banky, ale aj ľudia dávali pozor na spôsoby, akými chránia svoje peniaze.

SR: Zbankrotoval aj 12-ročný tínedžer

V apríli 2024 zbankrotovalo ďalších 854 občanov Slovenska. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. to v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka so 796 osobnými bankrotmi predstavuje nárast o 7,29 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v marci zbankrotovalo 573 dlžníkov, ich vo štvrtom mesiaci tohto roka bolo o 49,04 percenta viac. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca apríla 2024 bolo na Slovensku vyhlásených celkovo 80 338 osobných bankrotov.

„V apríli bol vyhlásený konkurz na majetok aj 107 ľudí s trvalým pobytom zapísaným na obecných, miestnych alebo mestských úradoch, resp. na virtuálnych adresách, čo predstavuje 12,75 percenta z ich celkového počtu. Zároveň sme zaznamenali 15 bankrotujúcich manželských párov a 5 príbuzenských väzieb. Do Registra diskvalifikácií, kde sú zaradené osoby, ktorým bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer, v apríli pribudlo 5 dlžníkov a z rovnakého dôvodu bolo zrušených aj 5 oddlžení,“ dopĺňa Ing. Jana Marková. Z 854 osobných bankrotov v minulom mesiaci bolo vyhlásených 839 konkurzov (98,24 percenta) a 15 dlžníci (1,76 percenta) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva 854 osobných bankrotov v apríli 2024 ich bolo 88 (10,30 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 766 (89,70 percenta) na majetok nepodnikateľov. V apríli súdy zároveň zrušili 787 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 722 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 65 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Z osobných bankrotov vyhlásených v apríli 2024 ich pripadalo na mužov 522 a na ženy 332. Stále viac bankrotujú muži. V medziročnom porovnaní s aprílom 2023 ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov klesol o 1,31 percentuálneho bodu (62,44 percenta v príli 2023 vs. 61,12 percenta v apríli 2024). Pomer žien v apríli 2024 medziročne o 1,31 percentuálneho bodu vzrástol (37,56 percenta v apríli 2023 vs. 38,88 percenta v apríli 2024). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v apríli, malo 3,64 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v apríli 2023 ich bolo 3,22 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,71 percenta dlžníčok (v apríli 2023 ich bolo 2,01 percenta). V apríli najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov medzi mužmi boli tridsiatnici s podielom 31,99 percenta (v apríli 2023 to boli štyridsiatnici s podielom 29,58 percenta) a medzi ženami štyridsiatničky s podielom 31,02 percenta (v apríli 2023 to boli tridsiatničky s podielom 30,10 percenta). Zbanktoroval aj jeden 12-ročný tínedžer.

V štvrtom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom – 161 a v Prešovskom kraji – 138; najmenej v Trnavskom – 72 a v Žilinskom kraji – 87. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov medziročne klesol v troch krajoch – najviac v Trnavskom - o 28,71 percenta, následne v Bratislavskom – o 19,44 percenta a v Trenčianskom o rovných 9 percent. V ostatných krajoch počet osobných bankrotov medziročne vzrástol, najviac v Žilinskom kraji – o 38,98 percenta.

EU: Prvé pravidlá proti násiliu na ženách

Európska únia bude mať prvé pravidlá týkajúce sa boja proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Cieľom je predchádzať rodovo motivovanému násiliu a chrániť jeho obete, najmä ženy a obete domáceho násilia. Požadujú zavedenie prísnejších zákonov proti kybernetickému násiliu, lepšiu pomoc pre obete aj opatrenia na prevenciu znásilnení. Nové pravidlá nadobudnú účinnosť dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať tri roky na to, aby sa pripravili na vykonávanie ustanovení. Parlament trvá na tom, aby Európska komisia každých päť rokov podávala správu o tom, či je potrebná ich revízia.

Nové pravidlá zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov a nútené manželstvá. Obsahujú aj osobitné usmernenia k trestným činom spáchaným on-line, ako napr. zverejňovanie súkromných údajov alebo nahých obrázkov (tzv. cyber-flashing). Súčasťou novej legislatívy bude aj rozšírený zoznam priťažujúcich okolností pre zločiny, na ktoré sa vzťahujú prísnejšie tresty. Patrí medzi ne aj trestná činnosť voči verejným činiteľom, novinárom alebo obhajcom ľudských práv. V zozname priťažujúcich okolností sa uvádza aj zámer potrestať obete na základe ich rodu, sexuálnej orientácie, farby pleti, vierovyznania, sociálneho pôvodu či politického presvedčenia, ako aj snaha chrániť alebo očistiť svoju „česť“.

V prvom rade bude potrebné obetiam zaistiť pocit bezpečia, okrem iného aj sprístupnením ubytovania. Takisto by mali mať prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Orgány členských štátov budú mať prísnejšie povinnosti týkajúce sa nahlasovania a zbierania dôkazov. Okrem toho budú musieť lepšie informovať verejnosť o tom, že pohlavný styk bez súhlasu sa považuje za trestný čin.

Deň matiek: Rovnosť v nedohľadne

Prvé oslavy Dňa matiek sa konali už v starovekom Grécku a Ríme, kde sa oslavovali bohyne materstva, napríklad Rhea a Kybele. V stredoveku sa Deň matiek oslavoval v deň Nanebovstúpenia Panny Márie. Prezident Woodrow Wilson vyhlásil v Spojených štátoch v roku 1914 druhú nedeľu v máji za národný Deň matiek a popularita tohto dňa sa rýchlo rozšírila do celého sveta. Čo trápi ženy dnes? Najčastejšie je to duševné zdravie, finančné zabezpečenie a ženské práva.

Polovica žien v prieskumoch Deloitte (Women @ Work: A Global Outlook, Women in the boardroom: A global perspective) zhodnotila úroveň svojho stresu vyššie než pred rokom, a takmer štvrtina cíti vyhorenie. Je za tým aj neschopnosť odpojiť sa od práce – dokáže to iba 37 % žien. Ženy však o duševnom zdraví na pracovisku nehovoria ani ho nezverejňujú ako dôvod, prečo si vzali voľno. Majú strach, že by to poškodilo ich kariérny postup? Kariéru žien výrazne ovplyvňuje záťaž v súvislosti so starostlivosťou o deti, iných členov rodiny a domácnosť. Až 57 % žien, ktoré žijú s partnerom a spoločne majú na starosti inú dospelú osobu, uvádza, že táto zodpovednosť leží z väčšej časti na ich pleciach. Viac ako dve z piatich žien majú na starosti aj upratovanie a ďalšie domáce práce. V dôsledku tohto neúmerného rozdelenia zodpovedností je to pre ženy profesionálne náročnejšie – menej ako tretina (27 %) uvádza, že sa dokáže odpojiť od svojho osobného života a sústrediť sa na svoju kariéru. Jedna pätina žien nechce v práci prejsť na vyššiu pozíciu, pretože je presvedčená o tom, že by dostávali nižšiu mzdu ako muži. Druhá pätina neverí, že vôbec bude mať príležitosť na vedúce miesto postúpiť. Pritom firmy, v ktorých pôsobia rodovo vyvážené tímy, dosahujú lepšie výsledky.

Ženy sa na pracovisku necítia bezpečne – za posledný rok zažilo na pracovisku 31 % respondentiek mikroagresiu, 4 % sexuálne obťažovanie a 8 % iné typy obťažovania. Štvrtina žien uvádza, že sa k nim v práci nevhodne správali alebo mali nepríjemné poznámky osoby, ktoré pôsobia na vyšších pozíciách, a jednu z 10 žien obťažoval niekto z kolegov. Ženy, ktoré sa identifikujú ako súčasť nedostatočne zastúpenej skupiny (ženy so zdravotným postihnutím, LGBT+ ženy, ženy patriace k etnickej menšine), zažívajú neinkluzívne správanie ešte častejšie a zároveň sa viac boja o svoju bezpečnosť. Aj keď došlo k zlepšeniu skúseností žien s hybridným modelom práce, mnohé stále pociťujú vylúčenie zo stretnutí, nedostatok flexibility a predvídateľnosti v práci. Ženy, ktorým zamestnávateľ nedávno nariadil povinný návrat do kancelárie a vyžaduje od nich pobyt na pracovisku na plný úväzok, sa zhodujú v tom, že táto zmena výrazne ovplyvnila ich život – 35 % žien požiadalo o skrátenie pracovného času, 30 % sa muselo presťahovať, 26 % pocítilo zvýšenú úroveň stresu a 20 % tvrdí, že ich produktivita sa znížila. Až 95 % žien sa dokonca domnieva, že žiadosť o flexibilný model práce alebo jeho využívanie by negatívne ovplyvnili ich šance na povýšenie.

Ženy tvoria stále menej než štvrtinu miest v riadiacich orgánoch spoločností (23,3 %). Hoci sa počet žien v týchto funkciách postupne zvyšuje, je nepravdepodobné, že by sa rodová rovnosť oboch pohlaví vo vedení organizácií dosiahla pred rokom 2038. Percento žien, ktoré riadiacim orgánom spoločností predsedajú, je ešte takmer trikrát nižšie (8,4 %), z čoho vyplýva, že pri súčasnom tempe zmien by sa parita v tejto oblasti dosiahla až takmer o 90 rokov. K lepším výsledkom zrejme prispievajú aj vládne opatrenia. Päť z prvých šiestich krajín s najvyšším percentom žien v riadiacich orgánoch spoločností (Francúzsko, Nórsko, Taliansko, Belgicko a Holandsko) má nejakú povinnú legislatívu o kvótach. Opatrenia však zjavne nemajú rovnaký vplyv na funkcie predsedov riadiacich orgánov a CEO/generálneho riaditeľa. Kvóty pre ženy totiž nemá päť zo siedmich krajín s najväčším počtom predsedníčok riadiacich orgánov ani 17 z 20 krajín s najvyšším počtom žien vo funkcii CEO/generálnej riaditeľky.

EU: Menej obalov

Európsky parlament schválil nové opatrenia na zvýšenie udržateľnosti obalov a zníženie množstva odpadu z obalov v Európskej únii. Cieľom je zníženie objemu obalov (5 % do roku 2030, 10 % do roku 2035 a 15 % do roku 2040) a predovšetkým zníženie množstva odpadu z plastových obalov. V záujme zníženia objemu nepotrebných obalov je stanovený maximálny pomer prázdneho priestoru na 50 % v prípade skupinových obalov, prepravných obalov a obalov v elektronickom obchode. Výrobcovia a dovozcovia budú tiež musieť zabezpečiť, aby sa minimalizovala hmotnosť a objem obalov.

Niektoré druhy jednorazových plastových obalov budú od 1. januára 2030 zakázané. Ide o obaly na nespracované čerstvé ovocie a zeleninu, obaly na potraviny a nápoje plnené, resp. konzumované v kaviarňach a reštauráciách, obaly na jednotlivé porcie (napríklad na ochucovadlá, omáčky, instantné smotany či cukor), miniatúrne obaly na toaletné výrobky a veľmi ľahké plastové tašky (pod 15 mikrónov). Pravidlá stanovujú konkrétne ciele do roku 2030 týkajúce sa obalov alkoholických a nealkoholických nápojov (okrem mlieka, vína, aromatizovaného vína či liehovín), prepravných a predajných obalov, ako aj skupinových obalov. Členské štáty môžu za určitých podmienok získať z týchto požiadaviek päťročnú výnimku. Koneční distribútori nápojov a potravín na konzumáciu mimo miesta predaja (tzv. take-away) budú musieť spotrebiteľom ponúknuť možnosť priniesť si vlastnú nádobu. Takisto sa musia snažiť dosiahnuť do roku 2030 cieľ ponúknuť 10 % produktov v opätovne použiteľných obaloch.

Podľa nových pravidiel budú musieť byť všetky obaly (okrem ľahkého dreva, korku, textilu, gumy, keramiky, porcelánu a vosku) recyklovateľné podľa prísnych kritérií. Opatrenia zahŕňajú aj ciele, pokiaľ ide o minimálny recyklovaný obsah v prípade plastových obalov, ako aj minimálne ciele recyklácie podľa hmotnosti odpadu z obalov. Do roku 2029 sa bude musieť odpad z 90 % jednorazových plastových a kovových nádob na nápoje (s objemom až tri litre) triediť (a to prostredníctvom systémov zálohovania či iných riešení, ktoré zabezpečia splnenie cieľov zberu). S cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom obalov na zdravie nariadenie obsahuje zákaz používania tzv. večných chemikálií (per- a polyfluórovaných alkylových látok, resp. PFAS) v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami, a to nad určitými prahovými hodnotami.

Aktuálne: Údaje verejných registrov

Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) pripravuje úpravu slovenského zákona o katastri nehnuteľností, ktorou chce prístup k informáciám v registri podmieniť registráciou používateľa. Odborník na ochranu osobných údajov v tejto súvislosti upozorňuje na dve roviny prístupu a využívania údajov vo verejných registroch.

Prístup a využívanie akýchkoľvek údajov vo verejných registrov má podľa Jakuba Berthotyho dve roviny. Prvou je legislatíva na ochranu osobných údajov (GDPR), ktorá upravuje plošné zverejňovanie osobných údajov a ich ďalšie spracúvanie. Je tu však aj Public Sector Information smernica a nariadenie Data Governance Act, ktoré naopak vyžadujú, aby určité otvorené údaje boli opätovne dostupné a využiteľné aj na komerčné, vedecké alebo altruistické účely. Postup slovenskej vlády má oporu v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci WM a Sovim SA proti Luxembourg Business Registers (C 37/20 a C 601/20), kde Súdny dvor EÚ vyhlásil, že nie je nevyhnutné plošne zverejňovať na internete osobné údaje na fungovanie registra. Zároveň však tiež prízvukoval, že musí byť zachovaný individuálny prístup verejnosti a hlavne novinárov k predmetným údajom, a to vrátane osobných údajov.

Povinnú registráciu majú v súčasnosti viaceré členské krajiny, ale tiež musí byť z právnej úpravy zrejmé, na aké účely bude prevádzkovateľ registra oprávnený údaje týkajúce sa registrácie (a dopytovaných informácií cez register) využívať, komu ich bude môcť poskytovať a ako sa vysporiada so žiadosťami o prístup osôb zapísaných v registri. Toto zatiaľ nikde upravené nie je.

SR: Informatické vzdelávanie zaostáva

Informatické vzdelávanie na Slovensku nereflektuje najnovšie trendy a potreby praktického života. Väčšina mladých vo veku 18-26 rokov považuje prínos informatického vzdelávania na základnej a strednej škole pre bežný život za nedostačujúci. Iba desatina mladých hodnotí prínos IT vzdelávania na základnej škole ako dostačujúci. Naopak 46% respondentov tvrdí, že základná škola ich naučila iba základy a zvyšok sa museli doučiť iným spôsobom a ďalších 43% naučila iba veľmi málo, čo by prakticky využili. Podiel tých čo kritizujú strednú školu za to, že ich naučila veľmi málo, je výrazne nižší (22%). No aj v tomto prípade dominuje názor, že stredná škola absolventov naučila iba základy a zvyšok sa museli naučiť iným spôsobom (60%).

Ako ďalej ukázali výsledky prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO, 517 respondentov z prelomu februára a marca 2024) takmer polovici mladých (47%) chýba programovanie, kreatívne zručnosti alebo vysoko aktuálna téma umelej inteligencie a robotiky. Významnou oblasťou je tiež deficit vzdelania v právnej oblasti (39%). Napríklad povedomie o autorských právach, softvérových licenciách, o problematike GDPR, nelegálnych praktikách v prostredí internetu, a pod. Viac ako tretina respondentov tvrdí, že škola ich nedostatočne pripravila na prácu s rôznymi druhmi softvéru nezávislých na platforme a ďalšej približne tretine chýbajú znalosti princípov bezpečnej elektronickej komunikácie, práca s rôznymi druhmi hardvéru či algoritmické a logické myslenie. Do popredia záujmu sa tiež dostáva problematika „digitálneho zdravia“ – teda ako pracovať s technológiami bez negatívnych psychických následkov či problematika závislosti na technológiách. Napokon v rebríčku deficitov v informatickom vzdelávaní sa ocitla aj problematika negatívnych javov na internete. O tom, ako sa vyrovnávať a riešiť problémy s nenávistnými statusmi a komentármi, kyberšikanou, hoaxami, trollovaním, dezinformáciami či konšpiráciami, sa v škole nedozvedela štvrtina opýtaných.

S požiadavkou na digitálne zručnosti pri hľadaní zamestnania, pri nástupe do nového zamestnania, príp. pri rozbiehaní podnikania alebo živnosti, sa stretlo až 68% mladých. Väčšina z týchto uchádzačov (60%) pritom tvrdí, že sa stretla buď s požiadavkou na pokročilé alebo až expertné zručnosti – teda na prácu s profesionálnym aplikáciami a hardvérom alebo na tvorivú činnosť prostredníctvom IT. Naopak iba v 40 percentách prípadov si zamestnávateľ alebo situácia vyžadovala len bežné – používateľské zručnosti, ako práca s kancelárskymi aplikáciami, internetom, emailom, sociálnymi sieťami, internetbankingom, elektronickými službami a pod. Skúsenosť s vyššími nárokmi na digitálne zručnosti pritom uvádza nielen 81 % mladých tvorivých odborných pracovníkov, manažérov a riaditeľov, ale aj 60% administratívnych a výkonných odborných pracovníkov, 58% nezamestnaných či 46% manuálnych pracovníkov alebo pracovníkov v obchode a službách. Takmer 4 z 10 opýtaných si z dôvodu vyšších nárokov zamestnávateľa alebo situácie museli svoje digitálne zručnosti zvýšiť alebo rozšíriť. Najčastejšie priamo na pracovisku zaškolením v rámci každodennej praxe a pracovných úloh (47%). Nemalá časť však musela siahnuť po individuálnej forme. Napríklad 27% zvolilo samoštúdium a ďalších 7% absolvovanie školení, kurzov, tréningov individuálnou formou (súkromne). Iba v 15 percentách prípadov IT vzdelávanie podporoval zamestnávateľ – školeniami, kurzami, tréningami, ktoré pre svojich zamestnancov sám organizoval alebo financoval.

Z hľadiska trhu práce sa ako problém ukazuje aj celkovo nízky motivačný potenciál žiakov základných a študentov stredných škôl pre ďalšie štúdium informatiky alebo príbuzného technického odboru. Približne 3 z 10 mladých priznávajú, že o možnosti študovať informatiku síce uvažovali, ale nakoniec svoje rozhodnutie zmenili. Ešte menej optimisticky vyznieva fakt, že ďalších 55% o tejto možnosti neuvažovalo vôbec. Častým dôvodom je ich nezáujem o informatiku alebo techniku ako takú, ale tiež obavy z prílišnej náročnosti štúdia, slabá vonkajšia motivácia, obavy z neschopnosti zamestnať sa v mieste bydliska, absencia motivácie ísť ďalej študovať na vysokú školu alebo nedostatočné digitálne vedomosti a zručnosti.

EU: Práca na diaľku a právo na odpojenie

Európska komisia začala prvú fázu konzultácií s európskymi sociálnymi partnermi s cieľom zhromaždiť ich názory na možné smerovanie opatrení Európskej únie na zabezpečenie spravodlivej práce na diaľku ako aj práva na odpojenie.

Celkový podiel ľudí pracujúcich z domu v EÚ sa v posledných rokoch takmer zdvojnásobil, a to z 11,1 % v roku 2019 na 20 % v roku 2022. V tejto súvislosti existujú výrazné rozdiely medzi odvetviami, odvetviami a pracovnými profilmi, a to aj v závislosti od "schopnosti práce na diaľku", t. j. do akej miery je možné vykonávať prácu na diaľku. Pracovníci, ktorí môžu pracovať na diaľku a vykonávajú ju, jasne oceňujú jej výhody, najmä flexibilitu, pričom viac ako 60 % respondentov prieskumu nadácie Eurofound z roku 2022 potvrdilo, že chcú aspoň časť svojho pracovného času pracovať z domu. Práca na diaľku však vyvoláva aj otázky, ako zabezpečiť dodržiavanie práv pracovníkov v digitalizovanejšom pracovnom prostredí. To zahŕňa zabezpečenie primeraných pracovných podmienok a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Najmä používanie digitálnych nástrojov na prácu a možnosť pracovať na diaľku môžu so sebou prinášať riziko neustálej pracovnej kultúry. To viedlo k výzvam rôznych zainteresovaných strán na "právo na odpojenie", aby sa stanovili jasné hranice medzi pracovným a súkromným životom.

Hoci na úrovni EÚ v súčasnosti neexistujú žiadne právne predpisy, ktoré by osobitne upravovali prácu na diaľku alebo právo na odpojenie, existujú právne predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú aj na prácu na diaľku a riešia určité aspekty spojené s právom na odpojenie. V strategickom rámci v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na roky 2021 – 2027 sa stanovujú kľúčové priority a opatrenia na zabezpečenie ochrany bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. V smernici o pracovnom čase sa stanovujú pravidlá týkajúce sa denného a týždenného odpočinku, ročnej dovolenky a obmedzení týždenného pracovného času. Smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach poskytuje pracovníkom bez predvídateľného rozvrhnutia pracovného času (napr. pracovníci na vyžiadanie alebo pracovníci s nulovým pracovným časom) právo vopred vedieť, kedy a kde sa bude práca vykonávať. Napokon, smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pomáha rodičom a opatrovateľom zosúladiť pracovný a rodinný život tým, že poskytuje práva týkajúce sa primeranej dovolenky a pružných foriem organizácie prá

ce.

Aktuálne: Retailové dlhopisy

Slovensko zvažuje emisiu tzv. retailových dlhopisov, štátnych dlhových cenných papierov priamo určených na nákup obyvateľmi. Lákadlom má byť vyšší výnos než napr. úročenie v banke a zároveň menšie riziko v porovnaní s firemnými dlhopismi, keďže ide o dlh „nás všetkých“. Aké sú výhody takéhoto financovania a akú efektívnosť možno dosiahnuť z pohľadu štátu?

Emitovanie dlhopisov pre obyvateľov je bežnou praxou vo väčšine vyspelých krajín, v ktorých ho vlády využívajú najmä na krátkodobé financovanie alebo ako doplnkový zdroj. Vytvárajú možnosť cielenia podpory konkrétnej výdavkovej oblasti (napr. rodiny s deťmi, rozvojové aktivity), alebo slúžia na znižovania vplyvu rastu cien (tzv. inflačné dlhopisy) a zároveň poskytujú obyvateľom investičnú alternatívu k termínovaným a sporiacim produktom. V ekonomike sa týmto spôsobom rozvíja aj kapitálový trh, finančná gramotnosť občanov a ich záujem o stav verejných financií. Za určitých okolností môže síce štát získať zdroje aj lacnejšie než na primárnom trhu, kde sú banky a tzv. kvalifikovaní investori, ale iba krátkodobo a najmä v prípade dobrej stratégie a komunikácie. Ak sú napr. úrokové sadzby na vkladoch a termínovaných produktoch nízke, ako teraz na Slovensku, môže štát prilákať investorov atraktívnejšou vyššou sadzbou, ktorá môže byť však stanovená nižšie než trhová úroveň našich obchodovaných vládnych dlhopisov, ktoré dnes patria medzi tri najvyššie v eurozóne. Kúpou dlhopisov môže byť zároveň poskytovaná daňová úľava na zrážkovej dani kupónu, ktorá poskytuje dodatočný motív akceptovať aj nižšiu úroveň nominálneho výnosu z pohľadu investora.

Takáto situácia je však podľa Tomáša Boháčka iba krátkodobou možnosťou ušetriť, pričom konečná úspora pre štát by nebola príliš výrazná. Finančné trhy sú dynamické, neustále sa menia a prepočítavajú výšku tzv. rizikovej prirážky plynúcej z množstva faktorov, ktoré by mohli ohroziť splatenie istiny / kupónu dlhopisu. Investor sa skôr či neskôr bude riadiť trhovou sadzbou a požadovať od emitenta odpovedajúcu úroveň výnosu. Prílišná expozícia domácich veriteľov tiež predstavuje riziko, ako sme to videli napr. v niektorých južanských krajinách Európskej únie. Výrazný podiel vlastníctva domáceho dlhu majú v USA, Japonsku alebo vo Švajčiarsku, kde sú však faktory ako vyspelosť kapitálového trhu a angažovanosť obyvateľov na odlišnej úrovni. Za najväčšiu výhodu pre obyvateľov z pohľadu vydávania vládnych dlhopisov vníma možnosť zúročiť si vklady na peniazoch ležiacich nečinne v bankách. Vklady Slovákov v našich bankách od začiatku roka opätovne rastú, a po inflačno-pandemickej báze narástla štvrťročná miera úspor z 5,7 na 7,9 %. Objem vkladov tak aktuálne tvorí približne 48 mld. EUR, a hoci samozrejme je potrebná istá finančná rezerva, v prepočte na obyvateľa v produktívnom a sporiacom veku, je táto úroveň príliš vysoká, čím sa zároveň oberáme o ochranu pred infláciou, ktorá nám stále znižuje ich hodnotu približne o 3 %. Nehovoriac o strate potenciálneho výnosu, ak by sme prostriedky investovali. Je celkom reálne, že viacerí obyvatelia, by mohli byť motivovaní zakúpiť si naše vládne dlhopisy, ak bude ich vydávanie dobre a dostatočne odkomunikované. Je ale dôležité myslieť na to, že situácia so zadlžením a stavom verejných financií SR sa bude aj takouto prípadnou emisiou ďalej zhoršovať bez odpovedajúceho prijatia nutných konsolidačných opatrení – nejde o zázračnú skratku, ale iba o doplnkový zdroj financovania.

EU: Práce pre digitálne platformy

Analýza Európskej komisie z roku 2021 zistila, že existuje viac než 500 aktívnych digitálnych pracovných platforiem a tento sektor zamestnáva vyše 28 miliónov ľudí – očakáva sa, že toto číslo do roku 2025 dosiahne 43 miliónov. Zatiaľčo väčšina pracovníkov je formálne samostatne zárobkovo činných, asi 5,5 milióna ľudí môže byť nesprávne klasifikovaných ako samostatne zárobkovo činné osoby. Europoslanci schválili nové pravidlá, ktorých cieľom je zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov platforiem. Po zverejnení smernice v Úradnom vestníku Európskej únie budú mať členské štáty dva roky na to, aby zapracovali ustanovenia smernice do svojej národnej legislatívy.

Cieľom nových pravidiel, na ktorých sa dohodli Parlament a Rada vo februári, je zabezpečiť, aby pracovníci platforiem mali svoj zamestnanecký status správne klasifikovaný a napraviť falošnú samostatnú zárobkovú činnosť. Po prvý raz v EÚ upravujú aj používanie algoritmov na pracovisku. Nový zákon zavádza prezumpciu pracovnoprávneho vzťahu (na rozdiel od samostatnej zárobkovej činnosti), ktorý vzniká vtedy, keď existujú skutočnosti naznačujúce kontrolu a smerovanie podľa vnútroštátneho práva a kolektívnych zmlúv s prihliadnutím na judikatúru EÚ. Smernica zaväzuje krajiny EÚ, aby zaviedli vyvrátiteľnú právnu domnienku zamestnania na vnútroštátnej úrovni s cieľom napraviť nerovnováhu síl medzi digitálnou pracovnou platformou a osobou vykonávajúcou prácu pre ňu. Dôkazné bremeno nesie platforma, čo znamená, že je na nej, aby dokázala, že neexistuje pracovný pomer.

Nové pravidlá zabezpečujú, že osoba vykonávajúca prácu pre digitálnu platformu nemôže byť prepustená na základe rozhodnutia prijatého algoritmom alebo automatizovaným systémom rozhodovania. Namiesto toho musia digitálne pracovné platformy zabezpečiť ľudský dohľad nad dôležitými rozhodnutiami ovplyvňujúcimi osoby, ktoré pre ne vykonávajú prácu. Smernica zavádza pravidlá, ktoré robustnejšie chránia údaje pracovníkov platformy. Digitálne pracovné platformy budú mať zakázané spracúvať určité typy osobných údajov, akými sú údaje o emocionálnom alebo psychickom stave a osobnom presvedčení.

Bebbo: Pre rodičov detí do 6 rokov

Mobilná aplikácia umožňuje sledovať a podporovať vývin dieťaťa, monitorovať jeho rast, zaznamenávať preventívne prehliadky a očkovania a pritom získavať cenné rady a odporúčania. Dostupná je v 15 krajinách sveta a stiahnutá bola viac ako miliónkrát. K dispozícii je zadarmo, neobsahuje reklamy a dá sa stiahnuť na App Store aj Google Play. Na adaptácii pre Slovensko pracovali slovenskí špecialisti na detské zdravie z radov pediatrov, vývinových psychológov aj špeciálnych a liečebných pedagógov.

Všetky údaje zadané do aplikácie na účely personalizácie sa ukladajú výlučne v osobnom zariadení používateľa. Má jednoduchú navigáciu a dôveryhodné informácie sú podávané zrozumiteľnou formou. Ak je obsah vopred stiahnutý, môže byť k dispozícii aj bez prístupu k internetu. Personalizovaný obsah sa prispôsobí na základe konkrétneho veku a pohlavia dieťaťa, ktoré rodičia zadajú hneď po stiahnutí.

Aplikácia poskytuje interaktívne nástroje v štyroch oblastiach. Pomocou zaznamenávania údajov o hmotnosti a výške môžu rodičia sledovať rast a prospievanie svojho dieťaťa. V záložke Preventívne prehliadky sú uvedené podrobné informácie o vykonávaných pravidelných preventívnych vyšetreniach u primárneho pediatra, rodičia sú zároveň upozorňovaní notifikáciami na blížiace sa termíny podľa veku dieťaťa. Očkovanie je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o zdravie detí. V Bebbo je možné zapisovať vykonané očkovania a aplikácia posiela rodičovi pripomienky plánovaných očkovaní. Nosnou časťou je sprievodca vývinom dieťaťa, ktorý vedie rodiča jednotlivými vekovými obdobiami. Významným prínosom je časť aplikácie Hry, ktorá ponúka rodičom nápady, ako sa zapojiť do hravej interakcie a podporiť motorické a sociálno-emocionálne zručnosti detí, reč a komunikáciu, poznávanie a kognitívny vývin. Zaujímavým je prepojenie tejto časti s nástrojom na sledovanie vývinu. Ak dieťa nedosiahne určitý míľnik odporúčaný pre jeho vek, aplikácia ponúkne hru alebo aktivitu, ktorú môžu rodičia použiť na podporu práve tohto aspektu vývinu.

Trend: Celoročné pneumatiky

Podľa prieskumu spoločnosti Continental až dvadsať percent slovenských vodičov jazdilo v roku 2023 aj v letnej sezóne na zimných pneumatikách. Medzi najzávažnejšie riziká spojené s nesprávnym obutím vozidla patria znížená stabilita vozidla, predĺženie brzdnej dráhy, zvýšené riziko aquaplaningu i zníženie životnosti pneumatík. Alternatívou môžu byť celoročné pneumatiky, na ktoré sa už teraz spolieha dvanásť percent slovenských motoristov a ďalších takmer štyridsať percent nad ich zakúpením uvažuje.

S príchodom teplejších dní pritom prichádza čas aj na úlohy spojené so starostlivosťou o vozidlo. Jednou z tých, ktoré by vodiči nemali odkladať, je prezutie zo zimnej na letnú sadu pneumatík. Ideálny čas prichádza, keď teplomer ukazuje stabilne viac ako sedem stupňov Celzia. „Správne načasované prezutie sezónnych pneumatík zvyšuje bezpečnosť vašej jazdy, zlepšuje ovládateľnosť vozidla a predlžuje životnosť pneumatík. Je dôležité si uvedomiť, že používanie zimných pneumatík v teplejšom počasí môže viesť k ich predčasnému opotrebeniu a zníženiu účinnosti brzdenia a ovládania vozidla,“ vysvetľuje Aleš Langer. Prekvapujúce výsledky prieskumu poukazujú na nepochopenie dôležitosti a zanedbávanie správnej sezónnej výmeny pneumatík. Používanie nesprávnych pneumatík so sebou nesie viacero negatívnych dôsledkov vrátane zníženej bezpečnosti, rýchlejšieho opotrebenia pneumatík a zhoršeného výkonu vozidla. Zimné pneumatiky sú optimalizované na jazdu v nízkych teplotách a na snehu. Ich použitie v teplejšom počasí môže viesť k zníženiu priľnavosti, predĺženiu brzdnej dráhy a zhoršeniu ovládateľnosti vozidla. To je tiež dôvod, prečo by sme nemali „dojazďovať“ staršie zimné pneumatiky, keďže hrozí zvýšené riziko nehody. Obzvlášť to platí pri opotrebovaných zimných pneumatikách na mokrej vozovke. Stabilita vozidla je oveľa nižšia, výrazne sa predlžuje brzdná dráha a hrozí priečny aj pozdĺžny akvaplaning.

Pre celoročné pneumatiky sa vodiči rozhodujú z rôznych dôvodov: od časovej úspory spojenej s návštevou servisu pri prezúvaní cez pripravenosť na akékoľvek počasie až po finančné aspekty. To však neznamená, že ich používateľ nenavštívi pneuservis do konca životnosti pneumatík. „Prezutie na celoročné pneumatiky je vhodné hlavne u vodičov, ktorí v priebehu roka jazdia menej a na kratšie vzdialenosti, a nedokážu tak efektívne využiť sezónne pneumatiky v rámci ich životného cyklu. Typicky sú to druhé alebo tretie autá v rodine, ktorých počet je na Slovensku pomerne vysoký,“ vysvetľuje expert. Celoročné obutie spája technológie letných a zimných pneumatík do všestrannej pneumatiky, ktorá dnes už dokáže poskytnúť vynikajúci výkon vo všetkých podmienkach, okrem tých najextrémnejších. Celoročné pneumatiky teda ocenia najmä motoristi, ktorí žijú v udržiavaných mestách mimo horskej oblasti a ktorí nejazdia do hôr za zimnými radovánkami.

EU: Európsky preukaz zdravotného postihnutia

Európsky parlament dal poslednú zelenú európskemu preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím a európskemu parkovaciemu preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím. Nové pravidlá, ktoré už schválili Parlament a Rada, zavedú celoeurópsky preukaz zdravotného postihnutia, aby sa zabezpečilo, že osoby so zdravotným postihnutím budú mať rovnaký prístup k preferenčným podmienkam, ako napríklad zľavnené alebo nulové vstupné, prednostný prístup a prístup na vyhradené parkovisko.

Obe karty umožnia svojim držiteľom, ako aj ich sprievodcom a asistenčným zvieratám prístup k takmer rovnakým podmienkam ako držiteľom národnej karty. Nové pravidlá sa budú vzťahovať len na krátkodobé pobyty, s výnimkou držiteľov preukazu, ktorí sa presťahujú do iného členského štátu kvôli programu mobility, ako je Erasmus+. Európsky preukaz zdravotného postihnutia sa bude vydávať vo fyzickom formáte, a ak bude k dispozícii, v digitálnom formáte a bude sa vydávať a obnovovať bezplatne. V závislosti od krajiny môžu byť za stratu a poškodenie karty účtované poplatky. Európska parkovacia karta pre osoby so zdravotným postihnutím bude vydaná vo fyzickej podobe. Krajiny EÚ však boli vyzvané, aby vydávali kartu aj v digitálnom formáte. Taktiež sa budú môcť rozhodnúť účtovať poplatok za administratívne náklady na vydanie a obnovenie karty. Smernica vyžaduje, aby krajiny EÚ a Európska komisia zvyšovali povedomie občanov o preukazoch, a to aj vytvorením centrálnej európskej webovej stránky. Táto webová stránka bude prepojená s vnútroštátnymi webovými stránkami, ktoré budú obsahovať informácie o tom, ako získať, používať a obnoviť tieto preukazy a informácie o s nimi spojených zvýhodnených podmienkach.

Parlament tiež schválil dočasnú dohodu medzi Parlamentom a Radou o rozšírení platnosti preukazov pre osoby so zdravotným postihnutím a parkovacích preukazov EÚ na štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ. Tento návrh rozširuje platnosť preukazov na štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v členských štátoch vrátane žiadateľov o azyl a osoby bez štátnej príslušnosti a ich osobných asistentov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

Temu: Bezpečnostné riziko aj nekvalitný tovar

Kvôli vysokým cenám hľadajú ľudia rôzne spôsoby, ako a kde ušetriť. Riešenie ponúkajú e-shopy a nákupné trhoviská z Číny, ktoré „zaútočili” na európsky trh. Jedným z nich je aj Temu. Veľa influencerov ho začalo propagovať a ukazujú kvantá tovaru, ktoré si z neho objednali. Nízke ceny nemajú konkurenciu a za málo peňazí si spotrebitelia môžu kúpiť viac tovaru ako v bežnom obchode. Ako je to možné?

Aplikáciu Temu si už stiahlo vyše 100 miliónov ľudí po celom svete. Populárna sa stala aj na Slovensku, kde si tiež ľudia objednávajú tovar za výhodné ceny. V susednej Českej republike sa však dostalo Temu do oblasti záujmu Národného úradu pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť, rovnako ako predtým iné čínske aplikácie TikTok alebo WeChat. NÚKIB vidí riziko v možnosti úniku citlivých používateľských informácií. Temu je navyše podozrivé z odovzdávania citlivých informácií svojich používateľov. Zároveň sa aplikácia môže správať ako tzv. malware či spyware. To znamená, že môže bez vášho vedomia pracovať na pozadí, škodiť vám a zbierať vaše informácie.

Ako je možné, že ceny sú také nízke? Temu na túto otázku odpovedá tým, že nízke ceny môže ponúkať vďaka inovatívnym prístupom, keď dochádza k zjednodušeniu dodávateľského reťazca. Za nízkou cenou však môže byť aj niečo iné. „Tovar, ktorý vám príde, veľakrát nie je vyrobený z kvalitných materiálov, niekedy dokonca nie je ani použiteľný a v určitých prípadoch môže byť aj závadný,“ upozorňuje Eduarda Hekšová a dopĺňa: „Vzhľadom na nízku cenu je tiež tovar zrejme vyrábaný v kolosálnych objemoch, opomenúť tak nemôžeme ani enormnú záťaž na životné prostredie.“ Ďalší problém môžu predstavovať pracovné podmienky zamestnancov v čínskych továrňach. Je totiž otázkou, či sú zamestnanci odmeňovaní spravodlivo a či pracujú v prijateľných a ľudských podmienkach. Predajom tovaru za takú nízku cenu, ktorá nepokryje ani náklady na materiál, možno priaznivé podmienky len veľmi ťažko zabezpečiť. Objednávka z Temu však predstavuje aj ďalšie riziká. Výnimočné nie sú ani prípady, keď dorazí úplne iný tovar, ako ste si objednali, alebo tovar nepríde vôbec.

Temu je on-line trhovisko, čiže na tejto platforme ponúkajú svoj tovar rôzne spoločnosti. Objednaním tovaru dochádza k uzatvoreniu zmluvy priamo medzi vami a predajcom, nie prevádzkovateľom on-line trhoviska. Priemerný spotrebiteľ však ťažko odhalí, že ide o on-line trhovisko. Táto informácia je pred zrakmi spotrebiteľov skrytá v obchodných podmienkach. Temu sa zameriava aj na slovenských spotrebiteľov a teda je povinné dodržiavať aj slovenské zákony. Porušuje svoju informačnú povinnosť voči spotrebiteľom napríklad tým, že im nedodáva návody v slovenskom jazyku. Následne je možné vidieť problém v prehnaných zľavách, ktoré sa nezdajú byť reálne. Pokiaľ spotrebiteľ nakúpi nekvalitný tovar, ktorý chce reklamovať alebo vrátiť, zvyčajne nič nevyrieši, pretože vymáhateľnosť spotrebiteľských práv od ázijského e-shopu je u nás mizivá. Slovenská obchodná inšpekcia či Európske spotrebiteľské centrum nemajú na Temu dosah a nemajú veľa možností, ako proti tejto platforme zakročiť. Jedinou možnosťou, ako proti Temu zasiahnuť, by mohlo byť zablokovanie platformy na slovenskom trhu z dôvodu bezpečnostnej hrozby.

EU: Bezpečné a udržateľné chemikálie

Európska komisia prijala usmerňujúce kritériá a zásady pre „základné použitie“ najškodlivejších chemikálií. Prijaté oznámenie poskytuje priemyslu a investorom predvídateľnosť, pokiaľ ide o výrobu produktov nevyhnutných pre zelenú a digitálnu transformáciu, zdravie a obranu v Európskej únii. Je konkrétnym výsledkom stratégie Chemikálie – stratégia udržateľnosti, ktorej cieľom je zlepšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred najškodlivejšími chemikáliami a prejsť na životné prostredie bez toxických látok.

Pojem „základné použitie“ pomáha posúdiť, kedy je zo spoločenského hľadiska odôvodnené používať najškodlivejšie látky. V prípadoch, keď je použitie nevyhnutné pre zdravie a/alebo bezpečnosť a/alebo je rozhodujúce pre fungovanie spoločnosti a ak neexistujú žiadne prijateľné alternatívy, táto látka sa môže naďalej používať na tento účel počas určitého obdobia. Podrobné ustanovenia by sa mali stanoviť v osobitných právnych predpisoch EÚ uplatňujúcich koncepciu základného použitia. Celkovým cieľom tejto koncepcie je dosiahnuť vyššiu regulačnú efektívnosť a predvídateľnosť pre orgány, investorov a priemysel v záujme rýchlejšieho vyraďovania najškodlivejších látok na iné ako nevyhnutné použitia a zároveň poskytnúť viac času na postupné ukončenie používania, ktoré je pre spoločnosť nevyhnutné. Zároveň pomôže priemyslu usmerňovať a uprednostňovať investície do inovačných a udržateľných chemikálií.

V prípade použití, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre spoločnosť, môže táto koncepcia spoločnostiam poskytnúť istotu, že látky používané v kritických aplikáciách – najmä na zelenú a digitálnu transformáciu, ale aj na bezpečnosť a obranu – sa môžu naďalej používať, kým nebudú k dispozícii alternatívy. Touto koncepciou sa môžu poskytnúť aj stimuly v rámci dobrovoľných systémov, ako je udržateľné financovanie, a v oblasti výskumu a inovácií, čím sa podporí a uľahčí prechod na bezpečnejšie a udržateľnejšie výrobky a metódy. Na podporu prechodu na bezpečné a udržateľné chemikálie uverejnila Európska environmentálna agentúra (EEA) a Európska chemická agentúra (ECHA) 17. apríla rámec ukazovateľov na posúdenie príčin a vplyvu chemického znečistenia. V správe sa zistilo, že hoci transformácia v niektorých oblastiach napreduje, v iných sa len začína. Pri referenčnom porovnávaní sa zistilo, že na zníženie vplyvu škodlivých látok na ľudské zdravie a životné prostredie je ešte potrebné vynaložiť viac úsilia, a poskytuje odporúčania pre budúce opatrenia.

Bezpečnosť: Akú hodnotu majú vaše dáta?

Medzi najobávanejšie dopady kybernetických útokov patria výpadky prevádzky, strata či odcudzenie dôležitých dát. Riešenie spočíva v kybernetickej ochrane, ktorej princíp možno vnímať podobne ako poistenie nehnuteľnosti proti živelným pohromám. Akú sofistikovanú a nákladnú ochranu v skutočnosti potrebujete, zistíte analýzou možných rizík. Napríklad e-shop z histórie objednávok celkom jednoducho spočíta, o koľko prichádza každú hodinu výpadku kvôli kyberútoku. Podobne to vedia vyčísliť výrobné závody alebo poskytovatelia on-line služieb.

Sú to práve dáta, ktoré dnes vo väčšine firiem predstavujú najväčšiu časť majetku a súčasne aj absolútne nevyhnutný prostriedok na každodenné fungovanie. Aj preto musí byť identifikácia konkrétnych typov informácií a ich hodnoty neoddeliteľnou súčasťou efektívnej prípravy na kyberútoky. Práve na dáta sa dnes zameriava drvivá väčšina kyberzločincov. Aktuálna štúdia spoločnosti Check Point uvádza, že v roku 2023 bola pokusom o ransomvérový útok zasiahnutá každá desiata organizácia po celom svete, čo znamená medziročný nárast o 33 %. V priemere potom organizácie po celom svete zaznamenali 1 158 rôznych kyberútokov týždenne. V druhej polovici minulého roka bol pritom priemerný počet kyberútokov za týždeň u nás na Slovensku vyšší ako globálny priemer. Kým globálne išlo o 1 039 útokov, u nás to bolo 1 062 útokov. Najčastejšími cieľmi útokov boli banky a finančné inštitúcie. Taktika útočníkov, ktorí cielia primárne na dáta, sa navyše mení: „Kým predtým boli dáta napadnutej organizácie zašifrované ransomvérom a útočník na obete vymáhal výkupné za ich opätovné sprístupnenie, dnes dochádza pri väčšine ransomvérových útokov aj k likvidácii dostupných záloh a predovšetkým k odcudzeniu podnikových dát. Kyberzločinci tak znemožnia firme obnovu dát vlastnými silami a navyše majú ďalšiu páku v rokovaní o zaplatení výkupného – hrozí totiž, že odcudzené dáta zverejnia na internete,“ opisuje evolúciu praktík kyberzločincov Milan Ryšavý.

Základným krokom je roztriedenie informácií do niekoľkých úrovní - od tých najmenej dôležitých až po najcitlivejšie informácie, bez ktorých nemôže firma fungovať. Súčasne je nutné dáta kvantifikovať a urobiť si predstavu, ako rýchlo porastie ich množstvo. Dáta z rôznych senzorov (napríklad o pohybe firemných vozidiel) môžu rásť rýchlo, ale ich dôležitosť nie je taká značná, aby na ne bolo nutné aplikovať najvyšší stupeň zabezpečenia a robustné zálohovanie. Na druhej strane dokumenty súvisiace s podnikovým know-how, údaje o zákazníkoch či finančné dáta, ktorých objem síce rastie pomalšie, majú strategickejší význam a vyžadujú najvyššiu úroveň ochrany. Identifikácia a klasifikácia informácií v rámci podniku je kľúčová nielen kvôli návrhu vhodných bezpečnostných opatrení, ale aj kvôli splneniu legislatívnych požiadaviek. Je to totiž aj jedna z kľúčových oblastí riešených pripravovanou novelou zákona o kybernetickej bezpečnosti na základe smernice NIS2. Úlohou bezpečnostných opatrení na ochranu dát je zabezpečiť nielen ich dostupnosť a možnosti obnovy v prípade útoku, ale aj ich integritu (nemennosť) a dôvernosť. A to tak pri spracovaní a ukladaní v podnikových systémoch, ako aj počas prenosu po internete.

EU: Pomoc nájsť si prácu

Nová výzva Európskej komisie v hodnote 23 miliónov eur má pomôcť členským štátom Európskej únie vyvinúť riešenia dlhodobej nezamestnanosti a podporiť ľudí v návrate na pracovný trh. Prostredníctvom tejto výzvy v rámci iniciatívy „Sociálna inovácia+“ Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) chce komisia nadviazať na predchádzajúce iniciatívy a posilniť tiež úlohu organizácií sociálneho hospodárstva.

Hoci je zamestnanosť v EÚ rekordne vysoká a vo štvrtom štvrťroku 2023 dosiahla 75,5 %, v mnohých členských štátoch zostáva problémom riešenie dlhodobej nezamestnanosti ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie než rok. V roku 2022 bolo v EÚ zaregistrovaných ako dlhodobo nezamestnaných 4,5 milióna ľudí starších než 25 rokov. Čím dlhšie je človek nezamestnaný, tým ťažšie je preňho nájsť si prácu, čo zvyšuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia. Tradičné opatrenia, ako napr. odborná príprava bez individualizovanej podpory, často nepostačujú. Pri hľadaní riešení sa v nedávnej správe financovanej z prostriedkov EÚ poukázalo na to, aký potenciál môžu mať pri podpore opätovného vstupu dlhodobo nezamestnaných ľudí na pracovný trh inovatívne prístupy, napríklad tzv. záruky pracovných miest. Takéto programy môžu poskytovať užitočné služby za prijateľné náklady pre miestnu komunitu, ponúknuť novú cestu k zamestnaniu pre ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce, a pomôcť vyplniť medzery v oblasti pracovných síl a zručností. Dlhodobo nezamestnaní môžu vďaka týmto programom začať budovať svoju finančnú nezávislosť, profesijný rast a sebadôveru. Tým sa zlepšujú ich vyhliadky na budúce zamestnanie na širšom trhu práce a podporuje sa ich sociálne a hospodárske začlenenie.

Organizácie musia do 30. septembra 2024 predložiť svoje návrhy podľa pokynov uvedených na webovom sídle výzvy. Do návrhov pritom musia byť zapojené organizácie z aspoň dvoch rôznych krajín EÚ, z Islandu, Čiernej Hory, Nórska a Srbska. Projekty môžu trvať až 36 mesiacov a môžu získať granty v rozsahu 1 – 3 milióny eur na projekt.

Mastercard: Terč pre kyberpodvodníkov

Takmer dve tretiny Slovákov a Sloveniek sa dostali do situácie, keď sa im niekto snažil ukradnúť peniaze z ich účtu alebo platobnej karty. Podľa Mastercard iResearch (viac než 1 200 Slovákov) sa najčastejšie stretávajú s podvodnými emailmi a SMS. Vďaka neustálemu zlepšovaniu technologických riešení a zavádzaniu generatívnej umelej inteligencie sa darí podvodom stále častejšie predchádzať. V súčasnosti Mastercard zabezpečuje ročne vyše 143 miliárd bezhotovostných transakcií.

Už 17 percent účastníkov prieskumu na Slovensku priznalo, že sa stali obeťou útoku kybernetických podvodníkov. Viac ako tretina respondentov osobne pozná niekoho, kto týmto spôsobom prišiel o peniaze. Popri podvodných mailoch a SMS sa Slováci najčastejšie stretávajú s falošnou platobnou bránou na internete a s tým, že sa niekto snažil zistiť údaje k ich platobnej karte. Následne 14 percent respondentov zaplatilo na internete za tovar, ktorý im vôbec neprišiel.

S akými situáciami ste sa stretli?

Dostal/a som podvodný e-mail 32 %

Dostal/a som podvodnú SMS 28 %

Narazil/a som na podvodnú platobnú bránu 22 %

Niekto sa odo mňa pokúsil získať údaje k platobnej karte 19 %

E-shop prijal peniaze, ale nezaslal tovar 14 %

Niekto volal a vydával sa za bankára, policajta alebo finančného poradcu 6 %

Narazil/a som na podvodnú aplikáciu 5 %

Mastercard každých 10 dní vyhodnocuje stav kybernetickej bezpečnosti každej finančnej inštitúcie a 14 miliónov ich obchodníkov. V rokoch 2022 až 2023 zabránila technológia Safety Net spoločnosti potenciálnym stratám zákazníkov v dôsledku pokusov o globálne podvody a kybernetické útoky vo výške 20 miliárd dolárov, čo je rekordná čiastka v jej histórii.Riešenie Decision Intelligence v súčasnosti overuje v priemere zhruba 4 tisíc transakcií každú sekundu. Nedávne zavedenie pokročilejšieho variantu Decision Intelligence Pro využívajúceho generatívnu umelú inteligenciu zvýši úspešnosť detekcie podvodov v priemere o 20 percent a v niektorých prípadoch až o 300 percent.

AI: Predaj automobilov s umelou inteligenciou

Spoločnosť AURES Holdings, najväčší obchodník s ojazdenými a zánovnými vozidlami v strednej Európe, za prvé tri mesiace tohto roku predala 26 000 vozidiel, čo je 11 % nárast oproti rovnakému obdobiu roku 2023. Za rekordnými predajmi vidí spoločnosť okrem vysokého dopytu aj zúročenie svojich investícií do rozvoja moderných technológií, ktoré teraz výrazne zvyšujú efektivitu obchodovania s automobilmi, ako i komunikácie so zákazníkmi.

V obchodovaní s automobilmi AURES-u významne pomáha machine learning automatizovaný hlasový model CARol využívajúci generatívnu AI v kontaktnom centre. Prostredníctvom AI CARol AURES už za posledný rok vykúpil takmer 6 000 áut a celkom vybavil 316 000 hovorov. Podiel voicebota na všetkých vykúpených vozidlách cez zákaznícke centrum tvoril viac ako 10 %. „Cez AI CARol sme predali celkom 3 000 vozidiel a na predaji vybavili 180-tisíc hovorov. Medziročne sme zaznamenali zásadné zvýšenie úspešnosti predajov od záujmu po kúpu – v ČR to bolo o 18 %, na Slovensku dokonca o 19 % a v Poľsku o 11 %,“ uviedol Petr Vaněček.

Rok 2023 AURES hodnotí z pohľadu predajných výsledkov v oblasti elektromobility rovnako ako úspešný. Celkovo v roku 2023 predal takmer 400 elektromobilov. V roku 2023 boli už 3 % (6 640) všetkých nových predaných vozidiel čisto batériových, medziročne je to v absolútnom čísle nárast o 70 %. Rast počtu predaných ojazdených elektromobilov na českom sekundárnom trhu je ešte rýchlejší, medziročne je to v absolútnom čísle nárast o 73 % (z 1 363 na 2 364). Z pohľadu značiek sú bestsellerom v rámci ojazdených elektromobilov značky Tesla (22 %), BMW (17 %) a VW (14 %). V predajoch AURES-u vedú vozidlá BMW i3 (15 %), Tesla Model 3 (13,5 %), na treťom mieste sa umiestnila Škoda eCitigo (8,6 %). Najsilnejší v počte predaných ojazdených elektromobilov v rámci siete AAA AUTO a Mototechna sú Praha, Stredočeský kraj a Juhomoravský kraj. Najviac sa na trhu v segmente elektromobility v roku 2023 obchodovali ojazdené autá vo veku 1 - 4 roky.

Najpredávanejšie elektromobily v AURES Holdings v 1Q 2024

1. BMW i3

2. Tesla Model 3

3. Škoda Citigo-e

4. VW e-Golf

5. Nissan Leaf

6. Tesla Model Y

7. Mazda MX-30

8. Mercedes-Benz EQA

9. Volkswagen e-up!

10. Škoda Enyaq Coupé

EU: Farmaceutická reforma

Poslanci Európskeho parlamentu prijali návrhy na prepracovanie farmaceutických právnych predpisov Európsej únie s cieľom podporiť inovácie a zvýšiť bezpečnosť dodávok, prístup k liekom a ich cenovú dostupnosť. Legislatívny balík týkajúci sa liekov na ľudské použitie pozostáva z novej smernice a nariadenia. Europoslanci chcú zaviesť minimálnu regulačnú lehotu ochrany údajov (počas ktorej iné spoločnosti nemajú prístup k údajom o produktoch) v trvaní sedem a pol roka, okrem dvoch rokov ochrany trhu v nadväznosti na udelenie povolenia na uvedenie na trh (počas ktorej nemožno predávať generické, hybridné alebo biologicky podobné produkty).

Farmaceutické spoločnosti by mali nárok na dodatočné obdobia ochrany údajov, ak ich konkrétny produkt rieši neuspokojenú lekársku potrebu (+12 mesiacov), ak je produkt vystavený porovnávacím klinickým skúškam (+6 mesiacov) a ak významný podiel výskumu a vývoja produktu prebieha v EÚ a aspoň čiastočne v spolupráci s výskumnými subjektmi EÚ (+6 mesiacov). Poslanci tiež požadujú obmedzenie kombinovanej doby ochrany údajov na osem a pol roka. Jednorazové predĺženie (+12 mesiacov) dvojročnej ochrannej lehoty na trhu by sa mohlo udeliť, ak spoločnosť získa povolenie na uvedenie na trh pre ďalšiu terapeutickú indikáciu, ktorá poskytuje významné klinické výhody v porovnaní s existujúcimi terapiami. Lieky na ojedinelé ochorenia (lieky vyvinuté na liečbu zriedkavých chorôb) by profitovali z až 11-ročnej exkluzivity trhu, ak by riešili „vysoko neuspokojenú medicínsku potrebu“.

Na podporu výskumu a vývoja nových antimikrobiálnych látok chcú poslanci zaviesť odmeny za vstup na trh a systémy odmeňovania platbami za dosiahnutie miľníkov (napríklad finančná podpora v počiatočnom štádiu, keď sa dosiahnu určité ciele výskumu a vývoja pred schválením uvedenia na trh). Tie by dopĺňal modelový systém predplatného prostredníctvom dobrovoľných dohôd o spoločnom obstarávaní s cieľom podporiť investície do výskumu antimikrobiálnych látok. Poslanci podporujú zavedenie „poukazu na exkluzivitu prenosných údajov“ pre prioritné antimikrobiálne látky, ktorý poskytuje maximálne 12 dodatočných mesiacov ochrany údajov pre povolený výrobok. Poukaz by nebolo možné použiť na produkt, ktorý už využíval maximálnu regulačnú ochranu údajov a bol by prenosný iba raz na iného držiteľa rozhodnutia o registrácii.

SR: Zamestnanosť a mzda vo februári 2024

Podľa štatistického úradu mzdy na Slovensku vo februári t. r. rástli vo všetkých odvetviach, v niektorých však naďalej klesala zamestnanosť. Nominálne mzdy boli medziročne vyššie naprieč všetkými odvetviami, dvojciferným tempom rástli v 3 z nich. Aj reálny rast miezd zaznamenalo až 9 odvetví, mierne zaostávanie na úrovni pol percenta bolo iba v informáciách a komunikácii. Zamestnanosť bola medziročne vyššia v 6 z 10 sledovaných odvetví, nižšie počty zamestnancov evidoval priemysel, obchod aj doprava.

Priemerná nominálna mesačná mzda vo februári 2024 bola medziročne vyššia vo všetkých sledovaných odvetviach. Dvojciferným tempom rástla v doprave a skladovaní o 13 %, priemysle o 12,6 % a v ubytovaní o 10,9 %. Po zohľadnení vplyvu inflácie, ktorá pomaly klesá, mzdy rástli aj reálne, a to vo všetkých odvetviach okrem informácií a komunikácie. Reálny rast miezd sa pohyboval od necelých 4 % vo veľkoobchode a stavebníctve do viac ako 9 % v doprave vrátane skladovania. Rast reálnych miezd nad 9 % bol naposledy zaznamenaný v januári 2023 v sektore ubytovania.

Vo februári 2024 zamestnanosť na Slovensku rástla v 6 sledovaných odvetviach. Najvyššie prírastky počtu zamestnancov nad úrovňou 3 % mali vybrané trhové služby a informácie s komunikáciou. Pomalším tempom od 0,5 % do 2,5 % rástla zamestnanosť v stavebníctve, v predaji a oprave vozidiel, v sektore reštaurácií a pohostinstiev či v ubytovaní. Posledné dva roky klesala zamestnanosť v priemysle, aktuálne bola nižšia o 2 %. Pokles pracovnej sily o 1,6 % vykázali zhodne tiež veľkoobchod aj maloobchod, o 1 % sa znížila zamestnanosť v doprave vrátane skladovania.

V prvých dvoch mesiacoch roka 2024 rástli nominálne mzdy vo všetkých sledovaných odvetviach. Dvojciferným tempom nad 11 % rástli mzdy v priemysle a doprave spolu so skladovaním. Reálne mzdy v 9 odvetviach boli v medziročnom pluse, a to v rozpätí od 2,4 % do 7,7 %. Inflácii zatiaľ neodolali len mzdy v informáciách a komunikácii, klesli o 1,2 %. Zamestnanosť od januára do februára t. r. rástla v šiestich odvetviach, najrýchlejšie vo vybraných trhových službách a informáciách s komunikáciou. Medziročne nižšie počty zamestnancov evidoval priemysel, veľkoobchod, maloobchod ako aj doprava a skladovanie.

EU: Sexuálne a reprodukčné právo

Podľa prijatého uznesenia poslanci Európskeho parlamentu požadujú zakotviť právo na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ. Zdravotná starostlivosť vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia spadá pod národné právomoci. Zmena Charty základných práv EÚ tak, aby zahŕňala umelé prerušenie tehotenstva, by si vyžadovala jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Prvou krajinou, ktorá zakotvila právo na interrupciu do svojej ústavy 4. marca 2024, sa stalo Francúzsko.

Poslanci odsudzujú spiatočníctvo v oblasti práv žien a všetky pokusy obmedziť alebo odstrániť existujúcu ochranu sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRHR) a rodovej rovnosti, ku ktorým dochádza na celom svete vrátane členských štátov EÚ. Článok 3 Charty sa má doplniť tak, aby „každý mal právo na telesnú autonómiu, na slobodný, informovaný, úplný a univerzálny prístup k SRHR a ku všetkým súvisiacim zdravotníckym službám bez diskriminácie, vrátane prístupu k bezpečnému a zákonnému prerušeniu tehotenstva“. Text vyzýva členské štáty, aby plne dekriminalizovali interrupcie v súlade s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2022 a aby odstránili prekážky brániace interrupciám a bojovali proti nim, a vyzýva Poľsko a Maltu, aby zrušili svoje zákony a iné opatrenia, ktoré ich zakazujú a obmedzujú. Poslanci odsudzujú skutočnosť, že v niektorých členských štátoch je interrupcia odopieraná praktickými lekármi a v niektorých prípadoch aj celými zdravotníckymi zariadeniami na základe doložky o svedomí, často v situáciách, keď akékoľvek oneskorenie ohrozí život alebo zdravie pacienta.

Metódy a postupy pri umelom prerušení tehotenstva by mali byť povinnou súčasťou učebných osnov pre lekárov a študentov medicíny. Členské štáty by mali zabezpečiť prístup k celej škále služieb SRHR vrátane komplexnej a veku primeranej sexuálnej a vzťahovej výchove. Mali by sa sprístupniť dostupné, bezpečné a bezplatné antikoncepčné metódy a zásoby a poradenstvo pri plánovaní rodičovstva, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť osloveniu zraniteľných skupín. Poslanci tvrdia, že ženy z chudobných pomerom sú neprimerane zasiahnuté právnymi, finančnými, sociálnymi a praktickými prekážkami a obmedzeniami pokiaľ ide o umelé prerušenie tehotenstva a vyzývajú členské štáty, aby tieto prekážky odstránili.

Poslanci sa obávajú výrazného nárastu financovania skupín, ktoré bojujú proti rodovej rovnosti a možnostiam voľby na celom svete vrátane EÚ. Vyzývajú Európsku komisiu, aby zabezpečila, že organizácie, ktoré bojujú proti rodovej rovnosti a právam žien vrátane reprodukčných práv, nebudú dostávať finančné prostriedky EÚ. Členské štáty a miestne samosprávy musia zvýšiť svoje výdavky na programy a podporu pre zdravotnú starostlivosť a služby plánovaného rodičovstva.

Aktuálne: Nespokojnosť v práci

Nové výsledky štúdie Work Relationship Index (on-line prieskum Edelman Data & Intelligence pre HP Inc, 9. júna - 10. júla 2023 v 12 krajinách: USA, Francúzsku, Indii, Veľkej Británii, Nemecku, Španielsku, Austrálii, Japonsku, Mexiku, Brazílii, Kanade a Indonézii, celkom 15 624 respondentov) ukázali, že vzťah k práci je často vyhrotený a očakávania zamestnancov rastú. Prostriedkom na zlepšenie by mohla byť umelá inteligencia (AI).

Vzťah k práci podľa štúdie momentálne nie je ideálny – iba 27 % znalostných pracovníkov uvádza, že majú zdravý vzťah k práci. Súčasne prudko vzrástli ich očakávania: 58 % respondentov uvádza, že sa za posledné tri roky zvýšili. Trend je viditeľný najmä v rastúcich ekonomikách, kde túto skúsenosť zdieľa cez 70 % pracovníkov, vo vyspelých ekonomikách je to potom zhruba 50 %. Ľudia si stále viac uvedomujú, že umelá inteligencia môže prispieť k zlepšeniu ich pracovného života. Väčšina vedúcich pracovníkov a osôb s rozhodovacími právomocami v IT vidí potenciál AI vo vyvážení pracovného a súkromného života. Podobne to vnímajú aj zamestnanci, ktorí sa domnievajú, že AI môže zefektívniť úlohy a uľahčiť ich prácu (75 % vedúcich pracovníkov podnikov, 58 % znalostných pracovníkov).

Štúdia ukazuje, že je potrebné, aby vedúci pracovníci podnikov dostatočne informovali o výhodách umelej inteligencie a vzdelávali zamestnancov v tom, ako ju začleniť do svojich pracovných procesov. Môžu tak dosiahnuť lepšie obchodné výsledky a zároveň posilniť vzťah svojich zamestnancov k práci. Prieskum ďalej ukázal, že pretrváva neistota ohľadom toho, ako najlepšie naplno využívať AI:

• Dvaja z piatich ľudí (42 %) si nie je istých, kedy umelú inteligenciu v práci využívať

• 41 % sa necíti byť vhodne vybavených na to, aby na svojej pozícii využili plný potenciál umelej inteligencie

Vzhľadom na to, že 73 % vedúcich pracovníkov a 66 % znalostných pracovníkov sa vyslovilo za komplexné školenie v oblasti AI, je zrejmé, že firmy by mali preferovať iniciatívy zamerané na zvyšovanie kvalifikácie v tejto oblasti.

AI: Na transformáciu nie sme pripravení

Vyše 80 % spoločností nemá spoľahlivé metriky na meranie sociálnej zložky ESG, ktoré určuje nová európska smernica CSRD. Menej ako tretina spoločností má jasnú predstavu o tom, ako nastaviť procesy vykazovania informácií o ESG. Podľa analýzy Deloitte majú slovenské a české spoločnosti problémy aj s integráciou umelej inteligencie (AI) a nastavením spolupráce medzi ľuďmi a technológiami. Kľúčovú úlohu budú podľa nich zohrávať predstavivosť a ďalšie zručnosti, ktoré však u zamestnancov rozvíja len 43 % z nich.

Slovenské a české firmy čakajú už v budúcom roku nové pravidlá vykazovania informácií o ESG, ktoré určuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD). Hoci 93 % slovenských a českých spoločností považuje ľudský faktor v rámci udržateľnosti za dôležitý, len 58 % je pripravených na tento trend reagovať. „Len 19 % spoločností, ktoré sa zapojili do našej celosvetovej štúdie, dokáže merať sociálnu zložku ESG a len tretina z nich má plán, ako tieto metriky nastaviť,“ uvádza Zuzana Kostiviarová. Podľa novej legislatívy budú spoločnosti povinné sledovať a vykazovať metriky týkajúce sa vplyvu na zamestnancov, napríklad údaje o rozmanitosti, rovnosti a inklúzii, ktoré sa týkajú zastúpenia žien a rôznych vekových kategórií vo vedení, rozdielov v odmeňovaní žien a mužov alebo informácie o vplyve práce na zdravie zamestnancov či porušovanie ľudských práv.

S rýchlym vývojom v oblasti umelej inteligencie si spoločnosti u zamestnancov čoraz viac cenia schopnosti ako zvedavosť, empatia či kreativita. Rozvoj predstavivosti považuje za dôležitý až 89 % slovenských a českých spoločností. Len dve pätiny z nich však v tejto oblasti skutočne podnikajú konkrétne kroky. Pri rozvíjaní predstavivosti a ďalších mäkkých zručností sa firmy stretávajú s prekážkami na strane zamestnancov ako nepochopenie témy, neschopnosť sústrediť sa alebo nedostatok zdrojov a investícií. Spoločnosti zaraďujú dôveru a transparentnosť medzi tri najdôležitejšie faktory, ktoré budú mať v tomto roku najväčší vplyv na ich úspech. Za dôležité ich považuje 92,3 % respondentov slovenských a českých spoločností. Ďalším trendom je téma mikrokultúr vo firemnom prostredí, ktorý vníma ako dôležitý 87,7 % slovenských a českých firiem, ale viac ako polovica z nich nie je pripravená efektívne reagovať na tento trend.

EU: Nový európsky Bauhaus

Festival Nový európsky Bauhaus (NEB) prebieha od 9. – 13. apríla 2024 v Parc du Cinquantenaire a v Múzeu umenia a histórie v Bruseli. Táto kreatívna a interdisciplinárna iniciatíva spája Európsku zelenú dohodu s našimi životnými priestormi a skúsenosťami. Iniciatíva, ktorú spustila Európska komisia, nás vyzýva, aby sme si predstavili a spoločne budovali udržateľnú a inkluzívnu budúcnosť, ktorá je krásna pre naše oči, mysle a duše.

Tento rok sa festival zaoberá témami ako prístrešie a životné prostredie, pôda a voda, móda a blahobyt ľudí vo svetle meniaceho sa prostredia. Každý je pozvaný sledovať festival on-line, zúčastniť sa podujatí v celej Európe aj mimo nej, alebo sa zúčastniť hlavných podujatí, ktoré sa konajú v Bruseli:

• Fórum: s hlavnými poznámkami a panelovými diskusiami.

• Veľtrh: s workshopmi, laboratóriami a výstavami.

• Fest: predstavenie umeleckých vystúpení.

Súčasťou festivalu bude aj slávnostné odovzdávanie cien Nového európskeho Bauhausu, ktoré odmeňujú 20 projektov, návrhov a nápadov, stelesňujúcich jeho hodnoty. Tento rok boli prihlásené aj projektov na Ukrajine, okrem projektov z krajín EÚ a partnerov zo západného Balkánu. Ide o osobitné uznanie úsilia Ukrajiny o obnovu a upriami pozornosť na regióny v celej EÚ, ktoré čelia intenzívnejším sociálno-ekonomickým obmedzeniam, ako aj na miesta, ktoré čelia výzvam na prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.