Dovolenka: Čím viac hviezd, tým lepšie?

Hotelové hviezdy majú slúžiť ako jednoduchý orientačný systém pre spotrebiteľov. Viac hviezd prirodzene evokuje vyššiu úroveň služieb a komfortu. V realite však počet hviezdičiek nemusí automaticky znamenať vyššiu kvalitu, keďže vo svete neexistuje  jednotný štandard pre ich udeľovanie. V Európe sa o zjednocovanie hotelového štandardu na základe hviezd snaží organizácia Hotelstars Union (HSU), ktorá bola založená v roku 2009 a združuje 21 štátov (Arménsko, Rakúsko, Azerbajdžan, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Gruzínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Slovinsko, Švédsko, Švajčiarsko).

Systém HSU je dobrovoľný, čo znamená, že aj keď sa hotel nachádza v členskej krajine, nemusí byť automaticky súčasťou certifikačného systému. Hotel, ktorý sídli v členskom štáte Hotelstars Union sa môže dobrovoľne prihlásiť, ale pokiaľ sa certifikácie zúčastní, musí podmienky dodržať. Systém HSU rozdeľuje hotely od 1★ do 5★ podľa objektívnych kritérií – napr. vybavenie izby, rozsah recepčných služieb, prístup na internet, ponuka jedál a pod. Čistota a hygiena sa považuje za základný predpoklad všetkých kategórií a všetky zariadenia majú byť funkčné a v bezchybnom stave. Do základných požiadaviek spadá aj každodenné upratovanie izby a výmena posteľnej bielizne aspoň raz týždenne.

Od roku 2025 do roku 2030 platia nové kritériá, ktoré okrem povinných minimálnych požiadaviek zohľadňujú aj bodový systém za nadštandardné služby. Medzi tzv. voliteľné kritériá patrí napríklad klimatizácia, hotelový bar, chránič na matrac, bezbariérový prístup, garáž či pomoc s batožinou. Kým hotel s 1★ musí okrem základných požiadaviek získať ešte 46 bodov, päťhviezdičkový hotel potrebuje nazbierať až 497 bodov. Za minimálne požiadavky sa považujú napríklad:

1★: osuška na osobu, sprchový gél, pohár alebo držiak na zubnú kefku (2 ks), rezervný toaletný papier, zrkadlo, osvetlenie nad umývadlom, Wi-Fi prístup na internet vo verejných priestoroch a na izbách, miesto na uloženie šiat s dostatočným počtom vešiakov, stôl alebo podobné pracovné stanovisko, možnosť zatemnenia miestnosti (napr. záves), kontinentálne raňajky, detská postieľka na vyžiadanie

2★: svetlo na čítanie pri posteli, uterák aj osuška, šitie na vyžiadanie 

3★: personál hovoriaci dvoma jazykmi, služby práčovne a žehlenie, dáždnik na recepcii alebo v izbe, ďalší vankúš na vyžiadanie, služba budenia, zásuvka aj vedľa postele, zrkadlo na výšku postavy, odpadkový kôš v izbe, sušič vlasov, raňajkový bufet vrátane vajec a cereálií, pomoc s batožinou na vyžiadanie, bezpečná úschova batožiny, ponuka nápojov na izbe

4★: recepcia obsadená personálom aspoň 14 hodín denne, čalúnené kreslo alebo gauč, nastaviteľné kozmetické zrkadlo, obuvák v izbe, papuče, výťah, ak má hotel viac ako tri nadzemné podlažia, minibar alebo nápoje a jedlá ponúkané 12 hodín denne prostredníctvom služby „room service“, bar otvorený aspoň 5 dní v týždni 

5★: recepcia obsadená personálom 24 hodín denne, hotelový vrátnik, pomoc s batožinou, využitie služby žehlenie do jednej hodiny, trezor v izbe, dva využiteľné vankúše, župan, bar alebo priestor haly s obsluhou otvorený 7 dní v týždni, parkovanie s obsluhou

Ak je hotel súčasťou systému Hotelstars Union, no nespĺňa deklarované kritériá, alebo nezodpovedá zmluvne dohodnutým podmienkam, spotrebiteľ má právo podať reklamáciu. „Ak bolo ubytovanie v hoteli súčasťou zájazdu, nezabudnite sa s reklamáciou zájazdu obrátiť na usporiadateľa zájazdu (napr. cestovnú kanceláriu),“ uzatvára Eduarda Hekšová z dTest.

Upozorňujeme: Najviac podvodov cez e-mail

Až 51 percent ľudí na Slovensku má za uplynulých 12 mesiacov skúsenosť s pokusom o krádež peňazí z ich účtu. Prípadov s cieľom vylákať od nich citlivé bankové údaje medziročne výrazne pribudlo, čo deklaruje 47 percent ľudí. Až 16 percent opýtaných sa osobne stretlo s takýmto pokusom dokonca viac ako 10-krát za rok. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1 011 respondentov, od 21. do 26. 5. 2025), až osem z desiatich si myslí, že podvody sú premyslenejšie ako v minulosti, podviesť sa pritom nechali len štyria zo sto. Rovnaké heslá pre účty na sociálnych sieťach a v internetovom bankovníctve však používa až pätina Slovákov. Najviac pokusov o finančné podvody prichádza mailom, nesledujú SMS a sociálne siete.

Z roka na rok narastá počet podvodných praktík s cieľom vylákať od ľudí citlivé údaje týkajúce sa ich bankového účtu a okradnúť ich. Takmer polovica Slovákov (47 %) sa v prieskume pre spoločnosť Home Credit, ktorý realizovala agentúra Ipsos, vyjadrila, že takýchto pokusov je výrazne viac ako pred rokom. Ďalšia takmer štvrtina hovorí, že ich je trochu viac a 15 percent to vníma medziročne rovnako. Len šiesti zo sto respondentov si myslia, že podvodov je menej. Veľavravným ukazovateľom je aj to, že až osem z desiatich Slovákov hovorí, že podľa nich sú podvody premyslenejšie a sofistikovanejšie ako v minulosti, z toho pre rovných 50 percent je to tento rozdiel až výrazný. Až 16 percent opýtaných sa za uplynulých 12 mesiacov stretlo s pokusom o podvod viac ako 10-krát, ďalších 14 percent viac ako 5-krát, viac ako 3-krát ďalšia skoro pätina ľudí a podobný počet bol s rovnými troma pokusmi o finančný podvod , čo sú naozaj vysoké čísla. Tri a viac podvodných pokusov teda zaznamenali až siedmi z desiatich opýtaných.

Akým spôsobom sa snažili podvodníci vylákať od ľudí dôverné informácie? Najviac pokusov bolo prostredníctvom emailov, čo deklarovalo až 45 percent ľudí. Nasledovali SMS (33 %), sociálne siete (30 %), telefonáty (29 %) a kombináciu viacerých spôsobov uviedlo 14 percent respondentov. Informácie z prieskumu hovoria o tom, že drvivá väčšina Slovákov sa podvodníkom nenechala nachytať. Väčšina ľudí, a to až dve tretiny, takéto praktiky ignorovala a neposkytli žiadne citlivé údaje. Ďalšia veľká skupina (44 %) zablokovala dané telefónne číslo, e-mail či profil. Banku kontaktovalo 13 percent, no a podviesť sa nechali štyria zo stovky Slovákov.

Čo robiť v prípade, že sme reagovali v podvodnej komunikácii a poskytli údaje? Najdôležitejšie je čo najrýchlejšie konať, kontaktovať finančnú inštitúciu a bezpodmienečne sa potom riadiť obdržanými pokynmi. Ak ste sa už stali obeťou podvodu, môžete vždy podať trestné oznámenie. Základným aspektom obrany je každopádne ostražitosť, nepodliehať klamlivým, extra výhodným ponukám či súťažiam, nekonať emotívne. Dôležité je aj správne využívanie hesiel pre internetové a mobilné bankovníctvo, zvoliť bezpečné heslo a PIN, pre každý účet ich mať odlišné a po čase je potrebné ich aj obmieňať. Podľa vyjadrení respondentov v prieskume majú tri štvrtiny ľudí ku každému účtu, či už na sociálnych sieťach alebo v on-line bankovníctve, iné heslo. Na druhej strane je tu 20 percent takých, ktorí používajú rovnaké heslá aj pre viaceré účty. Aspoň raz ročne si mení heslo v internetovom či mobilnom bankovníctve 28 percent opýtaných, rovnaný počet ľudí ho má stále rovnaké a nemení si ho vôbec, štyria z desiatich si ho menia podľa potreby.

Trend: Kyberkriminalita ako výnosný biznis

Digitálna kriminalita sa premieňa na autonómny, rýchlo škálovateľný a vysoko výnosný biznis. Podľa analýzy Mastercard Signals vzrastú celosvetové škody spôsobené kyberkriminalitou do roku 2029 na 15,6 miliárd dolárov ročne, čo je viac ako HDP akejkoľvek krajiny s výnimkou USA a Číny. Kľúčovú úlohu pri spomalení tohto negatívneho trendu hrajú moderné obranné mechanizmy a technológie, ktoré umožňujú útokom predchádzať, alebo ich včas odhaliť.

Analýza Mastercard Signals mapuje, ako sa hrozby vyvíjajú aj v dôsledku nástupu autonómnych systémov umelej inteligencie. Tie sú inteligentnejšie, rýchlejšie a adaptívnejšie ako kedykoľvek predtým. Rast digitálnej kriminality sprevádza zároveň vlna inovácií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, prevencie podvodov a boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom udržať digitálny ekosystém bezpečný.

Štyri hlavné sily, ktoré dnes formujú prostredie kybernetickej kriminality:

• Digitálny priestor pre útoky sa dramaticky rozširuje. S rastúcim využívaním technológií ako internet vecí, 5G siete alebo prepojených dodávateľských reťazcov vznikajú nové riziká, zraniteľnosti a veľké škody. Firmy aj inštitúcie sa tak musia brániť v prostredí, ktoré je stále zložitejšie a menej prehľadné.
• Geopolitické napätie zvyšuje riziko útokov na kritickú infraštruktúru. Štáty, alebo aj štátom podporované skupiny, využívajú kybernetické operácie ako nástroj nátlaku či financovania – typicky formou ransomware alebo krádežou kryptomien. V anonymnom prostredí internetu je pritom ťažké určiť pôvodcu a vyvodiť zodpovednosť.
• Umelá inteligencia zrýchľuje a zefektívňuje škodlivé aktivity. Umožňuje útočníkom automatizovať vyhľadávanie slabín, vytvárať deepfake podvody a rýchlo reagovať na obranné stratégie. AI tak nefunguje len ako nástroj obrany, ale stáva sa aj katalyzátorom útokov.
• Kyberkriminalita sa stáva ľahko dostupným „biznisom“. Vďaka nástrojom ponúkaným formou „cybercrime-as-a-service“ si môže útok objednať alebo vykonať prakticky ktokoľvek aj bez pokročilých technických znalostí. Táto demokratizácia zločinu znižuje bariéry vstupu a zvyšuje počet potenciálnych útočníkov. Nové hrozby vyžadujú nové prístupy. Zatiaľčo útočníci stále častejšie využívajú umelú inteligenciu a automatizáciu, rovnaké technológie sa zároveň stávajú aj najúčinnejším nástrojom obrany.

SR: V júni zbankrotovalo 24 firiem

Za prvý polrok 2025 na Slovensku skončilo v konkurze a v reštrukturalizácii celkovo 134 podnikateľských subjektov, v prvom kvartáli ich bolo 69, v druhom 65. V júni zbankrotovalo 24 firiem, z toho bolo 21 eseročiek a 3 akciové spoločnosti. Z nich až 14 subjektov má evidované dlhy voči štátu, suma presahuje tri milióny eur. Daňovú sekeru zaťali vo výške viac ako 2,25 milióna eur, Sociálnej poisťovni dlžia vyše 782 tis. eur a VšZP vyše 114 tis. eur. Ako ďalej vyplýva z analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF), v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom počet konkurzov v júni stúpol o 50 %, zo 16 na 24, ale v medziročnom porovnaní klesol o 36,8 %, z 38 na 24.

Súdy zároveň v júni povolili jednu reštrukturalizáciu, a to stavebnej firme DENNON s.r.o. z Bratislavského kraja, ktorá realizuje výstavbu budov. „Celkovo bolo za prvý polrok 2025 vyhlásených 8 reštrukturalizácií, v prvom kvartáli 3, v druhom 5, plus 1 verejná preventívna reštrukturalizácia. V prvom polroku 2024 ich bolo 7, v prvom kvartáli 5, v druhom 2. Reštrukturalizácia je ako jeden z dvoch možných spôsobov riešenia úpadku dlžníka pre prísne podmienky veľmi zriedkavo používaná,“ komentuje Ing. Jana Marková. Celkovo 10 subjektov, ktoré v júni začali čeliť konkurzu, malo evidovaných menej ako 10 zamestnancov. Dva si uviedli 10 až 19 zamestnancov, jeden rozpätie 200 - 249. U ostatných jedenástich dlžníkoch nebol ich počet zistený. Podľa dát z registra CRIBIS boli v júni zastavené 4 konkurzné konania pre nedostatok majetku a 34 konkurzov, o 100 % viac ako v roku 2024, bolo úplne zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 37 firmách.

Z geografického hľadiska bolo v júni vyhlásených výrazne najviac konkurzov v Bratislavskom kraji, a to až 14, čo predstavuje viac ako 58 % z ich celkového počtu. Nasledoval Košický kraj so štyrmi a Nitriansky kraj s tromi konkurzmi. Banskobystrický kraj mal dva a Trnavský kraj jeden konkurz. Vo zvyšných troch krajoch neboli vyhlásené žiadne konkurzy. Spomedzi odvetví bolo najviac konkurzov (7) vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode, nasledovala priemyselná výroba (4) a odborné, vedecké a technické činnosti (3). Negatívnym rekordérom v júnových konkurzoch sa stala stavebná firma NIMHAS SK s.r.o. sídliaca v nenápadnej bytovke v Blatnom v okrese Senec. Neeviduje si žiadnych zamestnancov, zato jej dlh voči daňovému úradu je závratných 1 358 950 eur, čo je viac ako 60 % z celej daňovej sekery, ktorú vygenerovali všetky ostatné firmy v júnovom úpadku. Druhý najvyšší balík dlžôb voči štátu vygenerovala ngena Slovakia s.r.o., košická dcéra americkej IT firmy, ktorej sa ešte donedávna darilo. V roku 2023 mala ešte tržby viac ako 5,2 mil. eur a zisk 164 tis. eur. Aktuálne má takmer miliónový daňový a odvodový dlh, najviac voči Sociálnej poisťovni – takmer 536 tis. eur. Tretiu priečku obsadila spoločnosť TOP DREV s.r.o. z Trenčína, ktorá sa venovala nákladnej cestnej doprave. Na daniach a odvodoch dlží viac ako 609 tis. eur. Z pohľadu zamestnanosti a tržieb je najvážnejším prípadom krach SEZ Krompachy, a.s., ktorá zamestnávala približne 200 pracovníkov. V roku 2024 dosiahla tržby 9,71 mil. eur a stratu takmer 1,3 mil. eur. Pred dvoma rokmi prešla reštrukturalizáciou, ale opäť sa dostala do finančných mínusov.

EU: Menej emisií

Európska komisia navrhuje zmenu právneho predpisu Európskej únie v oblasti klímy, ktorou sa stanovuje cieľ EÚ znížiť do roku 2040 čisté emisie skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Návrh vychádza z existujúceho právne záväzného cieľa EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % a stanovuje pragmatickejší a flexibilnejší spôsob na dosiahnutie tohto cieľa so zreteľom na dekarbonizované európske hospodárstvo do roku 2050. Posledný prieskum Eurobarometra ukázal silnú podporu občanov pre opatrenia EÚ v oblasti klímy, čím poskytol solídny mandát na udržanie smerovania programu EÚ v oblasti prechodu na čistú energiu.

Návrh je založený na detailných posúdeniach vplyvu a odporúčaniach Medzivládneho panelu o zmene klímy a Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy. Na základe konzultácií stanovuje spôsob, ako dosiahnuť cieľ do roku 2040 inak než v minulosti. K ústredným prvkom patrí flexibilita pri návrhoch legislatívnych nástrojov, obmedzená úloha kvalitných medzinárodných kreditov od roku 2036 a využívanie trvalého odstraňovania v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Zdôrazňuje význam urýchlenia a posilnenia základných podmienok na podporu cieľa: konkurencieschopný európsky priemysel, spravodlivá transformácia a rovnaké podmienky s medzinárodnými partnermi. Okrem toho stanovuje jasný rámec pre právne predpisy v oblasti klímy a energetiky na obdobie po roku 2030. Zohľadnia sa tiež národné špecifiká.

V európskom právnom predpise v oblasti klímy, ktorý nadobudol účinnosť v júli 2021, sa zakotvuje záväzok EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a priebežný cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V záujme splnenia dohodnutých cieľov v oblasti dekarbonizácie EÚ odvtedy prijala legislatívny balík do roku 2030 známy ako „Fit for 55“. Z posúdenia národných energetických a klimatických plánov (NEKP) vyplynulo, že EÚ sa spoločne približuje k cieľu v oblasti klímy do roku 2030, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov o 55 %. V právnom predpise v oblasti klímy sa vyžaduje priebežný cieľ v oblasti klímy do roku 2040 na stanovenie tempa smerom ku klimatickej neutralite – návrh, ktorý je potrebný do šiestich mesiacov od prvého globálneho hodnotenia Parížskej dohody dosiahnutého v decembri 2023.