Inflácia: V júli 4,4 %

Spotrebiteľské ceny na Slovensku podľa štatistického úradu medzimesačne vzrástli opäť pri potravinách, najmä za mlieko, syry, vajcia a mäso. Dovolenkové obdobie prinieslo drahšie nealko aj alko nápoje, ale tiež zájazdy. Celkovú medziročnú infláciu negatívne ovplyvňovali rastúce ceny potravín a nápojov, ako aj stravovacích a ubytovacích služieb. Pri júlovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 4,4 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3,6 % a čistá inflácia hodnotu 3,2 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia aj čistá inflácia zhodne hodnotu 0,4 %. Spolu za sedem mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Ceny pre spotrebiteľov na Slovensku v júli t. r. medzimesačne vzrástli v priemere o 0,3 %. Inflácia, teda medziročný rast cien, dosiahla hodnotu rastu 4,4 %, najvyššiu za jeden a pol roka (od decembra 2023). Ceny vzrástli od 0,1 % za nábytok so zariadením domácnosti ako aj za zdravie až do 1,2 % za alkoholické nápoje s tabakom. Ceny pošty a spojov a za vzdelávanie ostali nezmenené. Pokles cien zaznamenali odevy s obuvou o 0,6 % a doprava o 0,3 %. Vývoj medzimesačnej inflácie najviac ovplyvnil rast cien potravín a nealko nápojov v priemere o 0,5 %, potraviny boli drahšie o 0,3 % a nealko nápoje o 1,7 %. Najvýznamnejší bol nárast cien za mlieko, syry a vajcia (+1,4 %) a mäso (+0,6 %). Pozitívny vplyv malo medzimesačné zlacnenie olejov a tukov o 0,4 % a sezónne zlacnenie zeleniny o 2,8 %. Naďalej pokračoval rast cien nealko nápojov, aktuálne o 1,7 %. Spotrebitelia si priplatili aj za kávu, čaj a kakao. Vplyv na rast medzimesačnej inflácie mali tiež vyššie ceny za alkoholické nápoje a tabak, aktuálne o 1,2 %. Zdraželi destiláty, pivo aj víno. Dovolenkové obdobie prinieslo zdražovanie služieb za rekreáciu a kultúru, najviac za zájazdy (+6,5 %). Zvýšenie cien evidovalo aj poistenie v súvislosti s dopravou či zdravím (v priemere +3,4 %). Ceny za bývanie a energie boli vyššie o 0,2 %, rástli najmä ceny skutočného nájomného (+1,7 %), naopak poklesli ceny imputovaného nájomného (-0,2 %).

V júli boli spotrebiteľské ceny na Slovensku medziročne vyššie o 4,4 %. Ceny v medziročnom porovnaní vzrástli od 1,5 % v doprave po 10 % za vzdelávanie. Vplyv na medziročný vývoj inflácie malo zdraženie potravín s nealko nápojmi, dosiahlo najvyššiu úroveň v tomto roku, 4,4 %. Ceny potravín (+3,1 %) sa zvýšili od 0,7 % za chlieb s obilninami po 14,6 % za oleje s tukmi. Výrazne zdynamizovanie rastu nad úroveň 10 % zaznamenali ceny mlieka so syrmi a vajcami a tiež ovocie. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,6 %) a zelenina (-3,7 %). Vyšší rast cien naďalej evidovali nealkoholické nápoje, a to o 19,2 %, drahšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami (+18,3 %), ako aj káva s čajom a kakaom, ktoré v júli zaznamenali svoje historické maximum (+20,5 %). Vyššie ceny si udržujú reštaurácie a hotely, aktuálna o 9,5 %. Dovolenková sezóna tiež priniesla medziročné zdraženie poistenia či sociálnych služieb (+6,3 %) Vyššie ceny dosiahli aj za alkoholické nápoje a tabak, v júli o 6,7 %. Rast cien vína dosiahol svoje historické maximum, v júli tohto roka bolo drahšie až o 16 %. Spotrebitelia si však priplatili aj za destiláty, pivo a tabak. Bývanie s energiami zaznamenalo medziročný nárast o 2,7 % a za nábytok so zariadením a údržbou domácnosti boli medziročne vyššie ceny v priemere o 3,2 %.

Upozorňujeme: Lákavá ponuka

Na sociálnych sieťach pribúdajú ponuky akoby od známych predajcov a sľubujú tovar za výrazne nižšie ceny. Na prvý pohľad pôsobia dôveryhodne – používajú názvy značiek, ich vizuálnu identitu a pozitívne komentáre. V skutočnosti však môže ísť o premyslené podvody, pri ktorých hrozí strata peňazí aj zneužitie osobných údajov.

Lákavé ponuky na odkúpenie celých krabíc oblečenia od módnych reťazcov, kávovary za pár eur alebo batoh v hodnote stoviek eur za zlomok ceny - aj na takéto príspevky môžu spotrebitelia naraziť pri scrollovaní na sociálnych sieťach. Už na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o až podozrivo výhodnú akciu. Napriek tomu si dokáže získať pozornosť, pretože používa názov známej značky a vizuál, ktorý si s ňou kupujúci bežne spájajú. Stačí sa potom pozrieť do komentárov, kde prevažujú pozitívne skúsenosti a záplava emotikonov v tvare srdiečok či rozžiarených očí. To všetko môže ľahko presvedčiť, že ponuka je dôveryhodná, a vyvolať chuť kliknúť na priložený odkaz. Spotrebitelia by sa nemali príliš spoliehať na komentáre pod príspevkami na sociálnych sieťach, medzi nimi sa objavujú falošné reakcie z účelovo založených účtov. Pravosť ponuky je vhodné overiť na oficiálnych stránkach predajcu. Ďalší trik, ako spotrebiteľov prinútiť dokončiť nákup je nechať ich prejsť niekoľkostránkovým formulárom, kde okrem bežných údajov vypĺňajú aj to, prečo majú o produkt záujem, ako sa o akcii dozvedeli, alebo si vyberajú z rôznych možností prispôsobenia daného produktu. Cieľom je vyvolať v spotrebiteľoch pocit, že keď už vyplňovaniu venovali toľko času, bola by škoda nákup nedokončiť. „Podobný postup sa objavuje aj pri reklamách na mobilné aplikácie alebo jedálničky na mieru. Spotrebiteľ strávi dlhé minúty vypĺňaním formulára a až na konci sa dozvie, že ak sa chce dostať k výsledku, musí si aplikáciu predplatiť alebo zaplatiť za konkrétny produkt,“ dodáva Eduarda Hekšová z dTestu.

Nebezpečenstvo nespočíva len v tom, že objednaný produkt nikdy nedorazí. Odoslaním formulára môže dôjsť k poskytnutiu veľkého množstva osobných údajov, ktoré môžu byť zneužité na ďalšie podvody. Pri zadávaní platobných údajov hrozí aj napadnutie účtu a strata finančných prostriedkov. Ak na sociálnych sieťach narazíte na podozrivú ponuku, nahláste ju priamo prostredníctvom danej platformy a ideálne informujte aj originálneho predajcu, aby mohol na situáciu upozorniť svojich zákazníkov. Sociálne siete však často nevyhodnotia príspevok ako závadný, a tak sa podvodná ponuka môže ďalej šíriť medzi ďalších používateľov. Ak už bola platba odoslaná a vznikne podozrenie na podvod, je potrebné okamžite kontaktovať banku, požiadať o zablokovanie transakcie a podniknúť kroky na zabezpečenie účtu.

Dovolenka: Bezpečne aj na dvoch kolesách

Leto pre motorkárov znamená zbaliť si batožinu, sadnúť na motorku a vyraziť na cesty. Aby bola motoristická dovolenka nielen nezabudnuteľná, ale predovšetkým bezpečná, neoddeliteľnou súčasťou prípravy je dôkladná kontrola pneumatík. Pretože len správne udržiavané pneumatiky zabezpečia maximálny výkon, bezpečnosť a radosť z jazdy - nech už idete kamkoľvek.

Pneumatiky podliehajú prirodzenému procesu starnutia. Aj keď majú ešte dostatočný dezén, môžu vplyvom UV žiarenia, tepla alebo nesprávneho skladovania skrehnuť. Odborníci preto odporúčajú nechať si staršie pneumatiky skontrolovať odborníkom. Pred každou cestou je dôležité skontrolovať všetky kľúčové parametre:

• Tlak v pneumatikách: Správny tlak je zásadný pre bezpečné ovládanie motocykla, dobrý kontakt s vozovkou aj rovnomerné opotrebenie. Najmä pri jazde s batožinou alebo spolujazdcom je vhodné overiť správnu hodnotu tlaku v používateľskej príručke. Pravidelná kontrola aj počas cesty je rozhodne na mieste.
• Hĺbka dezénu: Na Slovensku platí zákonná minimálna hĺbka dezénu 1,6 mm. Continental však odporúča výmenu pneumatík ešte pred jej dosiahnutím. V prípade neistoty si nechajte poradiť vyškoleným personálom v servise. Nezabúdajte, že v iných krajinách môže platiť odlišná minimálna hĺbka dezénu.
• Stav pneumatík: Ak majú vaše pneumatiky praskliny, pórovité miesta alebo sú v nich zapichnuté cudzie predmety, je nutné ich bez výnimky vymeniť.

Kto sa chystá na naozaj dlhú jazdu, mal by si vopred nielen skontrolovať aktuálnu hĺbku dezénu, ale aj odhadnúť celkové opotrebenie. Pneumatika, ktorá by ešte vydržala napríklad 2 000 kilometrov, môže predstavovať riziko pri ceste dlhej 4 000 kilometrov – alebo ju bude potrebné meniť skôr, než je nutné. Obe situácie sa dajú vyriešiť včas naplánovanou výmenou počas cesty, ideálne na mieste, kde bude zvolený typ pneumatiky zaručene skladom.

Po príchode do cieľa môže rozpálený asfalt – obzvlášť v destináciách s vysokými vonkajšími teplotami – spôsobiť inú odozvu motocykla, než na akú ste zvyknutí. Kvalitná a dobre udržiavaná pneumatika si aj s vysokým tepelným zaťažením poradí, aj tak je ale vhodné mať tlak v pneumatikách pod dohľadom – napríklad pomocou dodatočne inštalovaného systému kontroly tlaku (TPMS). Ak systém upozorňuje na odchýlky od nastavených hodnôt, odporúča sa manuálna kontrola tlaku pomocou tlakomeru, a to aj pri zaťaženom motocykli, aby bol tlak vždy v súlade s odporúčaním výrobcu.

Čo robiť v prípade defektu? Sada na opravu bezdušových pneumatík by mala byť súčasťou každej výbavy, ak sa vydávate na dlhšie cesty. Slúži však iba na dojazd do najbližšieho servisu. Pomôcť môže aj asistenčná služba alebo on-line vyhľadávač predajcov, vďaka ktorému rýchlo nájdete servis aj v zahraničí. Praktickým pomocníkom na cestách je tiež minikompresor na kontrolu a úpravu tlaku v pneumatikách.

AI: Len 1 z 10 firiem pripravená na hrozby

Kybernetická bezpečnosť sa stáva jedným z najzásadnejších strategických rizík súčasnosti. Najnovšia správa State of Cybersecurity Resilience 2025 od Accenture (prieskum medzi 2 286 bezpečnostnými a technologickými lídrami z 24 odvetví v 17 krajinách) odhaľuje, že len 10 % organizácií je pripravených čeliť hrozbám, ktoré urýchľuje nástup umelej inteligencie (AI). Napriek rýchlemu tempu inovácií väčšina firiem nedokáže držať krok s novými hrozbami – nielen technologicky, ale ani strategicky.

Podľa prieskumu až 90 % spoločností nemá dostatočnú úroveň kybernetickej bezpečnosti na zvládnutie moderných hrozieb. Len 34 % organizácií má dostatočne vyspelú stratégiu kybernetickej bezpečnosti a iba 13 % disponuje spôsobilosťami na efektívnu obranu voči útokom využívajúcim umelú inteligenciu. Viac ako tretina firiem si uvedomuje, že vývoj umelej inteligencie napreduje rýchlejšie, než stíhajú zlepšovať svoju kybernetickú bezpečnosť. Firmy dnes masívne investujú do umelej inteligencie, ale zanedbávajú jej bezpečnosť. Rozsiahla a zároveň nesprávne realizovaná implementácia zvyšuje ich zraniteľnosť. Firmy, ktoré plánujú aktívne využívať umelú inteligenciu, by mali zároveň systematicky budovať bezpečnostné spôsobilosti, a to od strategického plánovania až po technickú realizáciu.

Správa poukazuje na výrazné rozdiely v úrovni pripravenosti medzi firmami, ktoré majú vyspelú bezpečnostnú stratégiu a technické spôsobilosti a tými, ktorým tieto spôsobilosti chýbajú. Podniky s vysokou úrovňou pripravenosti majú až o 69 % nižšiu pravdepodobnosť, že sa stanú terčom útoku s podporou AI a zároveň dosahujú až 1,6-násobne vyšší výnos z investícií do umelej inteligencie. Získavajú tiež väčšiu dôveru zákazníkov a dokážu rýchlejšie a bezpečnejšie inovovať. Rastúci počet útokov, vrátane sofistikovaných AI malvérov či deepfake podvodov, ukazuje, že tradičné bezpečnostné modely prestávajú byť účinné. Až 83 % manažérov označilo nedostatok pracovnej sily v oblasti kybernetickej bezpečnosti za kritickú prekážku, čo ešte viac znižuje schopnosť firiem reagovať. Správa zároveň formuluje štyri kľúčové odporúčania pre firmy, ktoré chcú zvýšiť svoju odolnosť:

• Stanoviť bezpečnosť umelej inteligencie ako prioritu na úrovni vrcholového manažmentu, zaviesť jasný model riadenia a zosúladiť bezpečnostné opatrenia s obchodnými cieľmi a regulačnými požiadavkami.
• Zaviesť technické opatrenia, ktoré od začiatku počítajú s bezpečnosťou, napríklad princípy Zero Trust, riadenie identít a prístupov či zabezpečené cloudové prostredia pre využitie umelej inteligencie.
• Posilniť bezpečnosť celého dodávateľského reťazca, mať pripravený plán reakcie na incidenty a aktívne využívať monitoring a analýzy kybernetických hrozieb na ochranu AI riešení.
• Automatizovať reakcie na hrozby pomocou umelej inteligencie, nasadiť bezpečnostných agentov využívajúcich AI a zvyšovať celkovú efektivitu bezpečnostných tímov.

Dáta pritom ukazujú, že už mierne zvýšenie investícií do kybernetickej bezpečnosti na úrovni desať percent môže firmám pomôcť zrýchliť odhaľovanie a riešenie kybernetických útokov.

EU: Dobrovoľný štandard o udržateľnosti

Európska komisia prijala odporúčanie o dobrovoľnom vykazovaní informácií o udržateľnosti pre malé a stredné podniky (MSP). Odporúčanie predstavuje dobrovoľnú normu, ktorá uľahčí MSP, na ktoré sa nevzťahuje smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), reagovať na konkrétne žiadosti veľkých finančných inštitúcií a spoločností o informácie o udržateľnosti. Ide o prechodné riešenie, kým sa formálne neprijme delegovaný akt o dobrovoľnej norme.

Dobrovoľnú normu pre MSP vypracovala skupina EFRAG, technický poradný orgán komisie pre vykazovanie informácií o udržateľnosti. Komisia nabáda veľké spoločnosti a finančné inštitúcie, ktoré hľadajú informácie o udržateľnosti od MSP, aby svoje žiadosti v čo najväčšej miere zakladali na dobrovoľnej norme. MSP môžu takisto dobrovoľne vykazovať informácie o udržateľnosti s cieľom zlepšiť svoj prístup k udržateľnému financovaniu a lepšie pochopiť a monitorovať svoje vlastné výsledky v oblasti udržateľnosti, čím sa zlepší ich odolnosť a konkurencieschopnosť.

Komisia 26. februára 2025 prijala balík zjednodušení Omnibus I, v ktorom navrhla obmedziť povinné vykazovanie informácií o udržateľnosti podľa smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov na veľké spoločnosti s vyše 1 000 zamestnancami. V prípade spoločností s maximálne 1 000 zamestnancami komisia navrhla dobrovoľný štandard vykazovania, ktorý prijme na základe prijatého odporúčania. Tento budúci dobrovoľný štandard vykazovania bude fungovať aj ako „strop hodnotového reťazca“ na ochranu MSP a iných spoločností, na ktoré sa nevzťahuje povinné vykazovanie podľa smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, pred nadmernými žiadosťami o informácie od ich partnerov v hodnotovom reťazci.