AI: Prvá jazda mení názor na elektromobily

Až 62 % Slovákov sa ešte nikdy neviezlo v elektromobile. Napriek tomu má na elektromobilitu názor každý - či už pozitívny, alebo negatívny. V rámci projektu EV Smile prebehol vedecký experiment spájajúci umelú inteligenciu, neurovedu a reálnych skeptikov, reprezentujúcich postoje verejnosti k elektromobilite. Cieľom bolo zistiť, čo sa deje s emóciami a názormi ľudí, keď prvýkrát zažijú akceleráciu, ticho a moderné technológie elektrického auta.

Prieskum pre Škoda Auto Slovensko ukázal, že až 62 % Slovákov zatiaľ nemalo žiadnu skúsenosť s elektromobilom, len 11 % ho šoférovalo a ďalších 27 % sa viezlo aspoň ako spolujazdec. Z tých, ktorí jazdu zažili, však až 31 % zlepšilo názor na elektromobilitu. Do projektu bolo vybraných hneď niekoľko archetypov ľudí, ktorí reprezentujú najčastejšie postoje verejnosti k elektromobilite. Kým časť z nich je viditeľná priamo v projektovom videu, časť plnila funkciu kontrolnej skupiny a do výskumu sa zapojili cez špeciálne neurovedecké metódy pod vedením neuropsychológa Roberta Krauseho. Medzi účastníkmi je napríklad manažér, pre ktorého je auto predovšetkým statusovou záležitosťou a elektromobil považuje za kompromis, aj tradičný vodič, ktorý roky dôveruje benzínu a nevidí dôvod meniť svoje návyky. Nechýba praktická mama, ktorá rieši hlavne pohodlie, bezpečnosť a spoľahlivosť pre rodinu, mladý fanúšik áut zameraný na jazdné vlastnosti, prevádzku a ekológiu, ani mladá motorkárka, ktorú zaujíma adrenalín z jazdy a moderné technológie, no elektromobil ešte neskúšala. Každá skupina prichádza s inými očakávaniami a predsudkami, no všetkých spája jediné: doteraz nemali žiadnu osobnú skúsenosť s elektromobilom.

Srdcom experimentu je technológia AI Emotion Detector, ktorá v reálnom čase analyzuje mimiku a hlasovú odozvu vodiča počas jazdy. Kamery a senzory zaznamenávajú každý detail – od zvedavosti pri nasadnutí, cez údiv pri prvom tichom štarte, až po nadšenie pri prudkej akcelerácii. Vodiča počas jazdy sprevádza hlasový asistent na báze umelej inteligencir, ktorý komunikuje prirodzene a bez potreby aktivácie tlačidlom. Asistent disponuje komplexnými znalosťami o modeli Elroq a elektromobilite – od technických parametrov cez špecifiká nabíjania až po ekonomiku prevádzky. Aktívne navrhuje vyskúšanie konkrétnych funkcií vozidla ako zrýchlenie, rekuperácia či správanie v zákrutách, pýta sa na dojmy z jazdy a odpovedá na otázky vodiča. Vďaka dátam z kamery a analýze mimiky tváre dokáže rozpoznať emocionálny stav vodiča a prispôsobovať tomu svoj štýl komunikácie. Cieľom asistenta je maximalizovať zážitok z jazdy a predstaviť všetky výhody elektromobilu.

Dáta z jazdy vyhodnocoval prostredníctvom vlastných meraní odborný garant projektu - neuropsychológ Robert Krause. Počas jazdy sledujeme tri okamihy, ktoré sú z pohľadu emócií rozhodujúce. Prvým je samotné nasadnutie do auta, ktoré sprevádza zvedavosť a očakávania účastníkov. Druhým je moment tichého štartu a prudkej akcelerácie, keď vodič zistí, že elektromobil zrýchľuje okamžite a bez zvuku motora. Tretia fáza prichádza vo chvíli, keď opadne počiatočná nedôvera a jazda sa mení na uvoľnený zážitok, pri ktorom prichádza typický úsmev. Každú z týchto fáz sleduje AI nástroj a zároveň neuropsychológ vlastným meraním analyzuje dáta, aby vedel presne určiť, kedy a čo v ľuďoch spúšťa pozitívnu reakciu. Spojenie neurovedy, umelej inteligencie a reálnych ľudí prináša nový pohľad na to, ako technológie dokážu odhaliť naše emócie zachytené cez mimiku našej tváre, aj keď náš postoj je opačný.

Test: Poškriabaný teflón

„Večné chemikálie“, PFAS, per- a polyfluoralkylové látky, sú spájané s celým radom zdravotných a ekologických rizík. Vyskytujú sa v širokej škále spotrebného tovaru, či už ide o oblečenie, kozmetiku, alebo kuchynské potreby vrátane nepriľnavých povrchov kuchynských panvíc. Môžu sa tieto látky pri varení uvoľniť do jedla?

Spotrebiteľská organizácie dTest sa rozhodla nájsť odpoveď a doplnila svoj test panvíc o špeciálnu skúšku simulovaného vyprážania na poškodenom povrchu. Cieľom bolo overiť, či sa pri bežnom používaní môžu PFAS z povrchu panvice uvoľniť do oleja a tým aj do pripravovaného jedla. Testovali sa tri modely: Orion Diamant, Tefal Daily Cook G7300755 a Tescoma i-Premium. Povrchy panvíc boli úmyselne poškriabané až na kovový podklad a do každej bolo naliatych 150 ml oleja, pri ktorom laboratórium vopred overilo, že žiadne PFAS neobsahuje. Olej bol následne počas 30 minút zahrievaný na teplotu 175 °C, čo zodpovedá bežnej teplote vyprážania. Po ochladení bol olej znovu analyzovaný pomocou citlivej metódy (kvapalinová chromatografia spojená s hmotnostnou spektrometriou). A záver? Ani pri úmyselnom poškodení nepriľnavého povrchu testované panvice neuvoľňovali merateľné množstvo PFAS. Pre spotrebiteľov ide o dobrú správu. Bežné používanie moderných panvíc by v tomto ohľade nemalo predstavovať zvýšené riziko. Výsledky ale platia pre tieto tri konkrétne testované modely a nemožno ich automaticky aplikovať na všetky výrobky. Dva z testovaných výrobkov navyše na obale deklarovali „bez PFOA“, teda bez kyseliny perfluoroktánovej, jednej z najznámejších PFAS. Toto vyhlásenie však nezaručuje, že daný výrobok neobsahuje iné PFAS a môže byť mätúce.

Hoci testované panvice obstáli, je dobré zachovávať pri používaní nepriľnavého riadu opatrnosť. Povrchy panvíc by nemali byť poškodené a rozhodne by sa nemali zahrievať naprázdno, teda bez oleja či jedla. Pri prehriatí nad 260 °C môže začať dochádzať k odparovaniu PFAS z povrchu panvice. Zvlášť rizikové je rýchle zahrievanie prázdnej panvice, pri ktorom teplota jej povrchu veľmi rýchlo rastie a chýba na ňom olej, ktorý by mohol výpary aspoň čiastočne vstrebať.

Európska únia si riziká spojené s PFAS uvedomuje a chystá legislatívne zmeny. Od 1. januára 2026 začne platiť zákaz používania týchto látok v niektorých výrobkoch dennej potreby, napríklad v textile alebo obuvi. Od roku 2030 sa zákaz rozšíri aj na ďalšie typy textílií. Kuchynské nepriľnavé panvice však zatiaľ zostávajú mimo regulácie.

e-Shop: Odpovede za vyše 21 hodín

Konkurencia v segmente e-shopov je dnes veľmi tvrdá. Zákazníci očakávajú jednoduchú navigáciu na webovej stránke, kvalitu za rozumnú cenu, jednoduché a rýchle nakupovanie a majú tiež vysoké očakávania na komunikáciu s e-shopom. Podľa údajov až 90 % zákazníkov očakáva okamžitú odpoveď na otázku prostredníctvom chatovej aplikácie, je ochotných čakať na telefóne maximálne 28 sekúnd a až 88 % zákazníkov očakáva odpoveď na mailovú otázku do jednej hodiny. Ak sa tak nestane, prejdú ku konkurencii.

GFI Software preto otestovala viac ako 130 e-shopov z celého sveta (vrátane Českej republiky a Slovenska) – od malých a špecializovaných až po veľké a všeobecné e-shopy – zaslaním mailových dotazov týkajúcich sa produktov od najlacnejších až po tie, ktoré stoja tisíce dolárov. Zaujímavým zistením je, že rýchlosť a kvalita e-mailových odpovedí nie sú nijako zvlášť závislé od veľkosti e-shopu

alebo ceny produktov, na ktoré sa dopytovalo. Na základe svojho výskumu spoločnosť GFI identifikovala nasledujúce kľúčové výzvy v oblasti komunikácie:

• Dlhé časy odpovede – priemerná čakacia doba na odpoveď bola 21,5 hodiny, pričom sa pohybovala od 6 minút do 22 dní v prípade kontaktovaných e-shopov.
• Maily kolujúce po celej spoločnosti – na dotaz odpovedali rôzni ľudia, často vrátane generálneho riaditeľa spoločnosti (v prípade menších e-shopov). Niekedy e-mail koloval po celej spoločnosti, kým sa dostal k správnej osobe, čo výrazne predĺžilo dobu odpovede.
• Nejednotná kvalita odpovedí – Mnohé odpovede boli veľmi povrchné a vôbec neriešili pôvodný dotaz, niektoré odpovede dokonca porušovali zásady kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov.
• Žiadne uprednostňovanie na základe hodnoty daného produktu – Často na otázku týkajúcu sa produktu zanedbateľnej hodnoty odpovedal živý operátor, ktorého náklady presiahli hodnotu produktu.
• Nekonzistentný vzhľad a štýl odpovedí od viacerých ľudí z tej istej spoločnosti – Odpovede boli často písané vo voľnej forme, obsahovali gramatické chyby, nepresnosti, chýbajúce označenie značky atď.

A keďže pracovná sila je čoraz drahšia a dostupnosť pracovníkov čoraz zložitejšia, uprednostňujú sa technológie založené na umelej inteligencii (AI). Ide o nástroje na automatizáciu firemnej mailovej komunikácie, ktoré eliminujú neefektívne činnosti. Vďaka pokročilej technológii umelej inteligencie (AI) a možnostiam ľudskej pomoci sa mení spôsob, akým organizácie všetkých veľkostí a zamerania môžu spravovať intenzívnu mailovú komunikáciu na okamžité, konzistentné a presné odpovede založené na znalostiach – 24 hodín denne a vo viacerých jazykoch. Umožňuje automatické spracovanie rutinných dotazov, vďaka čomu sa prevádzkovatelia e-shopov môžu sústrediť na zložitejšie prípady a produkty s vyššou hodnotou.

EU: Vízová povinnosť

Európsky parlament podporil legislatívu, ktorá uľahčí odobratie práva na bezvízové cestovanie do Európskej únie pre krajiny predstavujúce bezpečnostné riziká alebo porušujúce ľudské práva. Poslanci schválili reformu mechanizmu pozastavenia vízovej povinnosti EÚ pre 61 krajín, ktorých štátni príslušníci môžu v súčasnosti cestovať do Schengenského priestoru bez víz na krátkodobé pobyty do 90 dní počas akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Európska komisia tak bude môcť (na základe návrhu dotknutého členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy a s prihliadnutím na informácie prijaté od ktorejkoľvek inštitúcie EÚ) začať proces pozastavenia bezvízového styku konkrétnych tretích krajín do Schengenského priestoru, najprv dočasne a potom natrvalo, ak sa problémy nevyriešia. Doteraz bola vízová bezvízovosť zrušená iba raz, v prípade Vanuatu.

Mechanizmus umožňuje Európskej komisii znovu zaviesť vízovú povinnosť pre konkrétnu krajinu, ak existujú bezpečnostné obavy – najprv dočasne, kým sa nevykoná vyšetrovanie a dialóg, a potom natrvalo, ak problémy pretrvávajú. Medzi dôvody patria hrozby pre vnútornú bezpečnosť (vrátane nárastu závažných trestných činov spáchaných štátnymi príslušníkmi dotknutej krajiny) a výrazný nárast neúspešných žiadostí o azyl, zamietnutí vstupu alebo počtu osôb, ktoré prekročili platnosť svojich víz. Reforma pridáva nové dôvody na spustenie pozastavenia, a to: hybridné hrozby (napríklad štátom podporovaná inštrumentalizácia migrantov); schémy občianstva pre investorov (alebo „zlaté pasy“) vyvolávajúce bezpečnostné obavy; nedostatočný súlad s vízovou politikou EÚ; porušovanie Charty Organizácie Spojených národov, medzinárodného práva v oblasti ľudských práv alebo humanitárneho práva; a nedodržiavanie rozhodnutí medzinárodných súdov. Doplnenia zosúlaďujú dôvody na pozastavenie s dôvodmi pre zrušenie vízovej povinnosti a ich cieľom je vytvoriť odstrašujúci účinok. Existujúce dôvody vrátane bezpečnostných obáv a nedostatočnej spolupráce pri readmisii zostanú zachované.

S cieľom odradiť vlády tretích krajín od porušovania podmienok dohôd o zrušení vízovej povinnosti pre krátkodobé pobyty zákon poskytne EÚ väčšiu flexibilitu pri pozastavení bezvízového styku pre vládnych úradníkov, ktorí môžu niesť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv alebo iné porušenia zo strany vlády. Vďaka reforme sa prahová hodnota pre posúdenie „podstatného“ nárastu počtu osôb zdržiavajúcich sa bez povolenia alebo ktoré sa dopustili závažných trestných činov stanoví na 30 %. Prahová hodnota pre výpočet nízkej miery uznaných žiadostí o azyl bude stanovená na 20 %. V odôvodnených prípadoch sa bude komisia môcť od týchto prahových hodnôt odchýliť.

Bankroty: Vplyv konsolidácie

Aj v septembri t. r. sa na kolenách ocitli známe značky s dlhoročnou históriou - hydináreň, mliekareň, legendárny výrobca náradia či bratislavský servis. Prvý jesenný mesiac sa s 29 bankrotmi zaradil na druhú najvyššiu priečku v počte vyhlásených konkurzov v tomto roku. Medziročne ide o takmer 21 % nárast, medzikvartálne o vyše 13 % navýšenie. Rekordná je aj suma dlhov, atakuje hranicu 31 miliónov eur. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau za ostatný štvrťrok sa v úpadku ocitlo 99 dlžníkov, z toho na majetok 91 dlžníkov bol vyhlásený konkurz a ôsmim bol povolená reštrukturalizácia. Za prvé tri kvartály 2025 sa súhrnne v úpadku ocitlo až 241 podnikateľských subjektov, z toho 225 v konkurze a 16 v reštrukturalizácii.

Astronomickým daňovým rekordérom je HYDINA SLOVENSKO s.r.o. z Lieskovca, ktorej dlh tvorí až dve tretiny z celkovej dlžnej sumy všetkých septembrových úpadcov: daniarom dlží takmer 21 miliónov eur, 313 tisíc Sociálnej poisťovni. Druhým najväčším dlžníkom je neznáma bratislavská firma ZEDAS s. r. o. s administratívno-kancelárskym predmetom činnosti a 4,6 miliónovým dlhom voči štátnym orgánom. Celkovo sa v úpadku ocitlo 31 eseročiek,1 akciová spoločnosť a 1 fyzická osoba – živnostník. Trinásť subjektov (39,4 %) evidovalo menej než 10 zamestnancov (bez nuly), päť firiem uvádzalo počet zamestnancov 10 až 99, u 15 subjektov bol počet pracovníkov nezistený. Spomedzi zbankrotovaných firiem mala najväčší obrat a zároveň najvyšší počet zamestnancov Mobiletouch Slovakia s. r. o., známy bratislavský servis mobilných telefónov, tabletov a elektroniky. V roku 2024 pri tržbách vo výške 9 miliónov eur zarobil rekordných 338-tisíc eur a zamestnával 25 až 49 ľudí. Rakúski majitelia sa ho však nečakane rozhodli poslať do bankrotu. Poslednú smutnú kapitolu svojho príbehu píše aj známa gemerská mliekareň Gemermilk rs, s.r.o. s líbyjským vlastníckym pozadím. Aktuálne sa realizujú rozpredaje majetku a prepúšťanie zvyšných približne 30 zamestnancov.

Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj s 8 vyhlásenými konkurzmi, nasledoval Banskobystrický s 5 a Košický kraj so 4 konkurzmi. Trnavský a Prešovský mali zhodne po 3 konkurzy, ostatné kraje mali zhodne po dva konkurzy. Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu (6) a taktiež v administratívnych a podporných službách (5). Podľa dát z registra CRIBIS september priniesol aj 12 zastavení konkurzných konaní pre nedostatok majetku a až 31 zrušení vyhlásených konkurzov z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 41 firmách. Reštrukturalizácia bola v septembri povolená štyrom firmám. Medzimesačne ide o 300 % nárast, v auguste sme mali povolenú len jednu reštrukturalizáciu. Celkovo za tento rok bolo povolených 16 reštrukturalizácií, čo je o 6,7 % viac ako za rovnaké obdobie minulého roku, kedy ich bolo 15. O svoje prežitie začal v reštrukturalizácii bojovať známy výrobca náradia a nástrojov Herman Slovakia Production s.r.o., u ktorého nie sú evidované žiadne štátne záväzky po lehote splatnosti.