Cestovanie: Platobné karty v zahraničí

Dve tretiny Slovákov na zahraničnej letnej dovolenke pravidelne využívajú platobné karty, najčastejšie vo vekovej kategórii od 18 do 26 rokov. Najviac dovolenkujúcich, ktorí siahajú po karte, pochádza zo Žilinského kraja, najmenej zase z Trnavského kraja. Na druhej strane 22 percent ľudí používa kartu v cudzine len občas a traja z opýtaných ju dokonca nepoužívajú vôbec. Väčšina dovolenkujúcich za hranicami nevyberá peniaze z bankomatov, no stále je tu skoro 30 percent takých, čo tak robia občas alebo aj často. Hotovosť pritom „vyťahujú“ z bankomatov častejšie muži ako ženy.

Platby v zahraničí ale majú svoje pravidlá, ktoré sa oplatí dodržiavať. Všade, kde je to možné, je spravidla lepšie platiť kartou. Je to lacnejšie, ako vyberať hotovosť v miestnej mene z bankomatov. Ako ukázal prieskum pre Home Credit, platobné karty počas letnej používa čoraz viac Slovákov. Pravidelne to robia rovné dve tretiny, z toho vždy, keď sa to dá 37 percent opýtaných a veľmi často ďalších 29 percent. Len zhruba desatina ľudí na dovolenke po kartách nesiaha vôbec alebo len výnimočne. Najčastejšie platobné karty na dovolenke používajú mladí vo veku 18 až 26 rokov, ktorých je až 76 percent. Vždy, keď sa to dá alebo veľmi často po karte v cudzine siaha najviac ľudí zo Žilinského kraja, a to až 77 percent. Naopak, najmenej je ich z Trnavského kraja – len 52 percent. Zaujímavé je, že ženy platia kartou vždy, keď je to možné v 42 percentách prípadov, na druhej strane, v prípade mužov je to len 33 percent. Hoci používanie platobných kariet narastá, stále predovšetkým v destináciách, kde sa neplatí eurom, niektorí vyberajú aj hotovosť z bankomatov. Občas ide do bankomatu 25 percent opýtaných, 3 percentá často a ďalších 39 percent len výnimočne. Vôbec túto možnosť nevyužíva presná tretina Slovákov. Vôbec nevyberá peniaze z bankomatu 40 percent žien, u mužov je to 27 percent.

V prípade, že budete platiť kartou mimo Eurozóny, neodporúča sa využiť ponúkanú službu Dynamic Currency Conversion (DCC). Ponúka prepočet platenej sumy na menu, v ktorej je vedená karta a výmenný kurz u obchodníka je veľmi často pre platiaceho výrazne nevýhodný. V takomto prípade si z ponúknutých možností prepočtu vyberte menu štátu, v ktorom dovolenkujete. Podobne aj v prípade bankomatov sa vyhnite službe DCC. Či platiť kreditnou alebo debetnou kartou, pri nákupoch v obchodoch v tom nie je zásadná odlišnosť. Kreditná karta môže ponúkať cestovné poistenie, bonusy, cashback a ďalšie zľavové programy. Výhodou sú aj rôzne partnerské spolupráce, pri ktorých človek platiaci kreditnou kartou získa zľavy na daný tovar alebo služby. Výbery z bankomatu sa úročia ihneď, pretože sa na ne väčšinou bezúročné obdobie nevzťahuje. Takže - kreditnou kartou nevyberajte peniaze z bankomatu, ak už áno, tak debetnou. Plánujete si na dovolenke požičať auto? Môže sa stať, že debetná karta na rezerváciu vozidla stačiť nebude. Mnohé spoločnosti vyžadujú kreditnú kartu na blokovanie depozitu a preukázanie bonity zákazníka. Spoločnosť väčšinou sumu kaucie nestrhne, iba ju zablokuje. S kreditkou máte istotu, že si auto požičiate, zatiaľčo debetnú kartu požičovňa nemusí akceptovať, alebo vám môže účtovať vysoké dodatočné poplatky. Rovnaký prístup uplatňujú aj hotely pri rezerváciách ubytovania. Na kreditnú kartu sú v zahraničí naviazané aj niektoré bonusové služby – napríklad základné cestovné poistenie, vstup do letiskových salónikov či prednostné odbavenie na letiskách.

AI: Podozrenie na manipulácie

Na Slovensku sa viac ako polovica internetovej poulácie (57 %) stretla s obsahom alebo komunikáciou, o ktorých mala podozrenie, že neboli vytvorené človekom, ale umelou inteligenciou. Iba 19 % respondentov sa manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou zatiaľ nestretlo a 24 % tvrdí, že ich nevie rozoznať. Vyplýva to z výsledkov celoslovenského reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO, 1 020 respondentov starších ako 18 rokov).

Až 77 % tvrdí, že sa s takýmto obsahom stretáva najmä na sociálnych sieťach, ide napr. o automatizované šírenie informácií a rôzneho klamlivého obsahu alebo dezinformácií, o chatboty a falošné účty, ktoré manipulujú s diskusiami a pod. Reálna skúsenosť respondentov tak korešponduje so všeobecným presvedčením 78 % populácie, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou. Takmer polovica opýtaných (44 %) sa stretáva aj s manipuláciou a ovplyvňovaním mediálneho obsahu pomocou AI. Napríklad v podobe deepfake videa a zvukových nahrávok, automatizovaného generovania textu, fotografií a falošných správ, hoaxov či šírenia konšpiračných teórií. Ďalšia tretina (33 %) v oblasti politiky – s vytváraním a šírením obsahu, ktorý podporuje konkrétne politické názory alebo kandidátov, s cielenými dezinformačnými kampaňami na ovplyvnenie názorov voličov alebo verejnej diskusie, a pod.

Podozrenie na manipulácie umelou inteligenciou majú respondenti tiež v komerčnej sfére. Každý druhý opýtaný (50 %) sa s ňou stretol v rámci cielenej reklamy a marketingu a ďalšia tretina (34 %) v rámci produktových recenzií a odporúčaní v podobe falošných recenzií, komentárov alebo zmanipulovaného hodnotenia produktov a služieb. Skúsenosť s manipulatívnym obsahom či komunikáciou, ktorú generuje AI, je však rôznych sociálnych prostrediach odlišná. Napríklad, kým medzi mužmi má takúto skúsenosť 63 %, medzi ženami len 51 %. Ešte väčší je rozdiel medzi mladými 18-24-ročnými (74 %) a ľuďmi nad 65 rokov (41 %), alebo medzi respondentami s vysokoškolsky vzdelaním (69 %) a základným vzdelaním (45 %). S manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou generovanou AI sa častejšie stretávajú aj manažéri, tvoriví pracovníci či podnikatelia. No najväčšie skúsenosti majú v tomto smere študenti (až 80 % z nich). Spomedzi dôchodcov nevie rozoznať, čo vytvoril človek a čo umelá inteligencia 41 % a spomedzi ľudí so základným vzdelaním 43 % respondentov.

On-line: Ochrana detí na internete

Internet nám ponúka veľa možností na zábavu, poučenie či komunikáciu, zároveň však prináša tiež riziká. S niektorými sú oboznámené takmer všetky deti aj ich rodičia, o niektorých vedia najmä rodičia a niektoré si, bohužiaľ, neuvedomujú ani rodičia – napríklad neuvážené zdieľanie fotografií alebo iných osobných údajov. Aké hrozby na deti číhajú a ako ich pred nimi chrániť? 

Ochranu detí na internete možno rozdeliť na dve základné časti. Asi každý rodič vie, že neustále sledovať deti v reálnom čase je zložité, preto je veľmi dôležitá prevencia. V nej zohráva primárnu úlohu výchova a oboznamovanie detí s rizikami sociálnych sietí a internetu ako celku. „Je nutné s deťmi komunikovať a preberať s nimi zodpovedné správanie sa na sociálnych sieťach,“ apeluje Eduarda Hekšová z dTest. Samozrejme, je dôležité pri tejto komunikácii zohľadniť vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Okrem potreby pochopenia dieťaťom existujú aj rozdielne riziká. U mladších detí je potom otázkou, či by vôbec mali mať prístup k internetu a inteligentným zariadeniam. U starších však nie je cestou k ich bezpečnosti internet zakazovať, ale skôr ich vzdelávať. Chrániť možno aj „aktívnejším“ spôsobom, napríklad pomocou aplikácií, a to nielen stiahnutých, ale aj predinštalovaných v samotných zariadeniach. Môže ísť o takzvanú rodičovskú kontrolu alebo rodičovské zámky, na ktorých možno nastaviť prakticky akékoľvek obmedzenia. Od času stráveného na zariadení či v konkrétnej aplikácii až po možnosť prístupu k aplikáciám, prípadne konkrétnym stránkam. Niektoré aplikácie ponúkajú aj sledovanie aktivity dieťaťa na zariadení alebo na sociálnej sieti a tiež polohy. V prípade, že je zariadenie v rukách päťročného dieťaťa, sledovanie toho, čo dieťa robí, alebo kde sa nachádza, zvyčajne nie je nijako problematické, pretože by to rodičia mali vždy vedieť. Ak však pôjde napríklad o mentálne vyspelé 14-ročné dieťa, sledovanie jeho obrazovky či polohy by už z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov bolo problematické, pretože ide o zásah do súkromia. Aj z tohto dôvodu je úloha výchovy v tejto oblasti nenahraditeľná. Dieťa, ktoré je oboznámené s rizikami a vie, ako sa na internete správať, má oveľa lepšie predpoklady na to, aby sa zvládlo chrániť. Zároveň sa tým znižuje riziko, že si zdieľaním nevhodného obsahu samo ublíži.

A čo rodičia? Narodenie dieťaťa či spoločne strávený čas rodičov s deťmi je nenahraditeľným pocitom, o ktorý sa mnohí rodičia chcú deliť s blízkymi alebo dokonca verejne. Každý rodič by sa však mal pred zdieľaním akéhokoľvek obsahu o svojom dieťati, či už ide o textový príspevok alebo fotografiu, zamyslieť nad tým, či by s tým dieťa súhlasilo a či sa daný príspevok proti dieťaťu nemôže v budúcnosti obrátiť. Každý si ako dieťa prešiel chvíľami, pri ktorých je rád, že o nich vie iba úzky okruh ľudí, napríklad práve rodičia. Vo chvíli, keď sa však niekto z rodičov podelí o tento zážitok na sociálnej sieti, prestáva byť zážitok súkromným a môže sa veľmi ľahko rozšíriť. Podobné je to aj s fotografiami. Vtipné momentky zdieľané pre priateľov sa môžu v budúcnosti objaviť prakticky kedykoľvek a kdekoľvek. Príčinou môže byť únik dát zo sociálnej siete, zlé nastavenie súkromia, alebo že niekto verejne zdieľa fotografiu, ktorá bola pôvodne určená len jemu. Pri akomkoľvek zdieľaní je potrebné myslieť na svoje dieťa a položiť si otázku, či by chcelo mať danú fotografiu verejne vystavenú. V o niečo menšej miere to platí aj pre textové príspevky. Veci, ktoré sa raz vložia na internet, je veľmi ťažké odstrániť a tieto príspevky sa deťom môžu v zlom svetle vrátiť napríklad až za 15 alebo 20 rokov. Niektoré fotografie či videá navyše môžu priťahovať nesprávne typy osôb. Zároveň je dobré venovať pozornosť aj digitálnej bezpečnosti, napríklad ohľadom zdieľania platobných údajov, pretože podvodníkov je na internete stále viac a ich techniky sú čoraz dokonalejšie.   

EU: Psy a mačky

Domáce zviera má okolo 44 % občanov Európskej únie (EÚ). Obchod so psami a mačkami v posledných rokoch výrazne vzrástol a podľa Európskej komisie dosahuje hodnotu 1,3 miliardy eur ročne. Až 60 % majiteľov psov a mačiek si ich zadovážilo on-line. Vzhľadom na absenciu minimálnych jednotných noriem v oblasti dobrých životných podmienok pre psy a mačky v členských štátoch, prišla komisia s návrhom nových pravidiel. Návrh zákona, ktorý Európsky parlament prijal, stanovuje vôbec prvé minimálne normy EÚ pre chov, umiestnenie a manipuláciu s mačkami a psami.

Všetky psy a mačky v EÚ by mali byť identifikovateľné mikročipom a registrované v interoperabilných národných databázach. Identifikačné čísla mikročipov spolu s informáciami o zodpovedajúcej národnej databáze by mali byť uložené v jednotnej indexovej databáze spravovanej Európskou komisiou. Podľa poslancov musí byť chov alebo predaj psov a mačiek v obchodoch s domácimi zvieratami zakázaný. S cieľom uzavrieť potenciálnu medzeru, ktorá by umožňovala vstup psov a mačiek do EÚ ako nekomerčných domácich zvierat, aby následne došlo k ich predaju, poslanci požadujú rozšíriť pravidlá tak, aby sa vzťahovali nielen na dovoz na komerčné účely, ale aj na nekomerčné presuny zvierat. Psy a mačky dovážané z tretích krajín na predaj by museli byť pred vstupom do EÚ mikročipované a potom zaregistrované v národnej databáze. Majitelia domácich zvierat vstupujúcich do EÚ by boli povinní predregistrovať svoje zviera s mikročipom v on-line databáze najmenej päť pracovných dní pred príchodom.

Pri riadení reprodukcie musí byť zakázaná plemenitba medzi rodičmi a potomkami, prarodičmi a vnúčatami ako aj medzi súrodencami a polosúrodencami. Poslanci tiež chcú zakázať reprodukciu psov a mačiek s nadmernými konformnými znakmi, ktoré vedú k vysokému riziku škodlivých účinkov na ich dobré životné podmienky, a podporujú tiež zákaz využívania týchto zvierat – a zmrzačených psov a mačiek – na predstaveniach, výstavách alebo súťažiach. Uväzovanie, s výnimkou prípadov nevyhnutných na lekárske ošetrenie, a používanie obojkov s hrotmi a škrtiacimi prvkami bez bezpečnostných krytov musí byť zakázané.

Dovolenky: Zaplatíme opäť viac

Letné dovolenky sa už rozbiehajú a pre väčšinu ľudí v tejto súvislosti prichádza základná otázka - koľko nás to bude celé stáť? Viac ako polovica Slovákov počíta s vyššou sumou za letnú dovolenku než vlani, z toho 19 percent s výrazne vyššou. Najviac ľudí, a to štyria z desiatich, zaplatí za dovolenku od 500 do 1200 eur. Viac ako dve tisícky eur si dovolí minúť necelá pätina ľudí. Pre tohtoročné zdražovanie však väčšina plánuje na dovolenke nejakým spôsobom šetriť, či už sa počas nej uskromnia, pôjdu na lacnejší zájazd alebo na kratší čas, no a 16 percent opýtaných nepôjde nikam. Pre štvrtinu ľudí, naopak, nemá zdražovanie na dovolenkové plány žiadny vplyv.

Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit, do zahraničia sa chystá 40 percent Slovákov, v prípade Čechov je to až 70 percent. Väčšia časť Slovákov bude podľa ich názorov musieť v porovnaní s minulosťou siahnuť hlbšie do vrecka: 37 percent opýtaných hovorí o trochu vyššej sume za letnú dovolenku ako vlani, 19 percent o výrazne vyššej. Približne rovnako ako pred rokom plánuje minúť 35 percent a ani nie 10 percent respondentov počíta s nižšími nákladmi v tomto roku v porovnaní s minulosťou. Celkové zdražovanie na Slovensku pre štvrtinu opýtaných (26 %) nemá žiadny vplyv na ich dovolenkové plány, ale pre ďalšie skoro tri štvrtiny áno. Na výdavkoch súvisiacich s dovolenkou sa pre rast cien chystá uskromniť 22 percent ľudí, 17 percent si preto kúpi lacnejšiu dovolenku a 16 percent na ňu nepôjde vôbec. Ďalší uvádzajú, že pôjdu na kratší čas, budú si sami variť alebo vynechajú zahraničie.

Keď sa pozrieme na to, koľko reálne plánujú Slováci minúť za celú letnú dovolenku, tak 42 percent sa hodlá zmestiť do sumy od 500 do 1200 eur. Je tu však aj 18 percent takých, ktorí sa musia uskromniť ešte viac a dovolia si ísť len do čiastky pod 500 eur. Naopak, sú tu aj takí, ktorí si môžu dovoliť omnoho viac - 13 percent zaplatí od 2000 do 4000 eur a 3 percentá aj cez 4000 eur. Viac ako dve tretiny respondentov (68 %) bude náklady spojené s dovolenkou uhrádzať z úspor, z bežnej výplaty 39 percent a 5 percent si peniaze požičia, či už to bude od príbuzných alebo z banky. Plány dovolenkujúcich sa samozrejme odvíjajú aj od toho, čo a kde si môžu dovoliť a koľko na ňu majú voľného času. Iba na Slovensku sa chystá dovolenkovať 20 percent respondentov, do cudziny chce vyraziť 25 percent a aj za hranice aj do tuzemska pôjde 15 percent. Ďalší to ešte presne nevedia, alebo tento rok dovolenkovať nebudú. V porovnaní dĺžky pobytov na Slovensku a za hranicami „vyhráva“ cudzina. V tunajších končinách strávia ľudia zo Slovenska najčastejšie 4 až 6 dní, a to až 53 percent opýtaných z prieskumu. Na 7 až 10 dní sa vyberie 21 percent. Na viac ako dva týždne ale pôjdu len traja zo sto. V prípade zahraničnej dovolenky sa najviac Slovákov chystá na 7 až 10 dní (48 %), na 4 – 6 dní ďalších 27 percent a na viac ako 2 týždne vyrazí do cudziny 9 percent respondentov.