Najrozšírenejším spôsobom, ako rodičia pre svoje ekonomicky závislé deti odkladajú peniaze, sú sporiace účty (46 %). Druhým najčastejším spôsobom je stavebné sporenie (38 %). Oba produkty však spravidla neumožňujú prekonať infláciu, ktorá predstavuje 2 až 3 % ročne a v konečnom dôsledku tak deti dostanú menej, ako im rodičia počas niekoľkých rokov odkladali. „Keď rodič dieťaťu odloží 4000 EUR na bankový účet, za 18 rokov budú mať tieto peniaze až o takmer 40 % nižšiu hodnotu vplyvom inflácie. Princíp je rovnaký aj pri sporiacich účtoch, ktorých ročné úroky žiaľ nedosahujú výšku inflácie,” vysvetľuje Eva Hlavsová. Do investícií s cieľom finančného balíka pre deti, keď vyrastú, sa púšťa len zlomok rodičov. Akcie využíva približne 13 % z nich, termínované vklady, dlhopisy či ETF fondy využívajú jednotky percent rodičov.
Okrem nasporenia balíka financií chcú však rodičia deťom zaistiť predovšetkým podporu v súvislosti so vzdelávaním a dostatočnú finančnú gramotnosť, kým dosiahnú vek dospelosti. Na otázku, či budú deti pre úspešný vstup do dospelosti potrebovať viac peňazí ako ich rodičia, odpovedalo „áno“ až 81 %. Podľa 37 % opýtaných rodičov by malo deťom stačiť na úspešné osamostatnenie sa niekoľko tisícok EUR. Väčšina rodičov však hovorila o vyšších sumách. Vyše 20 000 EUR uviedlo 24 %, viac ako 40 000 EUR až 16 % a hranicu okolo 100 000 EUR uviedlo 5% rodičov. „Otázkou zostáva, koľkým z nich sa podarí tieto sumy pre svoje dieťa či deti zabezpečiť. Totožný prieskum sa totiž pýtal aj na to, koľko mesačne dávajú pre každé dieťa bokom. Dve z piatich rodín uviedli, že len niekoľko eur a jedna z piatich odkladá pár desiatok eur. Ak to dávajú na sporiace účty, ako prieskum naznačuje, tak sa k hodnote 20 000 EUR buď nedostanú alebo sa násobne viac nadrú,” dodáva Hlavsová.
