Pomerne vysokú spoločenskú závažnosť majú aj ďalšie formy kyberšikany. Takmer traja z desiatich opýtaných (28 %) sa na škole stretli s odhaľovaním súkromných informácií predstieraním dôvernej komunikácie a následného zverejnenia intímnych informácií o obeti na internete. Ešte nebezpečnejšími sa ukazujú kybergrooming – zámerné oslovovanie osôb s cieľom nadviazať sexuálny kontakt a kyberstalking – dlhodobé prenasledovanie osoby vo virtuálnom prostredí často spojené s obťažovaním a vyhrážaním sa cez internet. Na škole sa s nimi stretla približne štvrtina študentov. Ako nástroj kyberšikany uvádza až 51 % sociálne siete, čet 43 % a diskusné skupiny/fóra 28 % študentov. Menej zastúpené sú nástroje s technologickým rozmerom ako AI, hekerské útoky alebo technológie na on-line sledovanie. Je totiž jednoduchšie hejtovať v diskusnom fóre, vyhrážať sa cez čet, rozširovať klebety a fámy na sociálnej sieti, ako vytvoriť deepfake video, hacknúť počítač, nabúrať sa do profilu/účtu či niekoho sledovať pomocou geolokačných nástrojov a služieb. No aj na slovenských stredných školách sa už začína udomácňovať celosvetový trend zneužívania umelej inteligencie. AI ako nástroj kyberšikany na škole avizuje celkovo 36 % študentov.
S prosbou o pomoc pri riešení kyberšikany sa na niekoho obrátili dve tretiny obetí (65 %). Naopak zvyšných 35 % tak z rôznych dôvodov neurobilo. Školám, rodičom, zodpovedným inštitúciám, ale aj orgánom činných v trestnom konaní tak uniká nemalá časť prípadov. Pre obete kyberšikany je v prvom kroku kľúčový kontakt s najbližším sociálnym okolím. Takmer polovica obetí (42 %) sa obrátila najmä na rodičov. Vyššiu mieru dôveryhodnosti majú u obetí tiež spolužiaci a kamaráti (25 %) či učitelia, triedni učitelia alebo majstri odborného výcviku (23 %). Problémom sa ale ukazuje pomerne nízka dôvera k tým, ktorí majú inštitucionálnu a odbornú kompetenciu problém riešiť. Napr. na školského psychológa, pedagogického asistenta, výchovného poradcu a pod. sa obrátilo iba 9% a rovnaká časť na riaditeľa školy, či jeho zástupcu. Ešte menej respondentov hľadalo pomoc u ďalších inštitúcií ako napr. odborné poradenské centrum, online poradenstvo, školská inšpekcia, zriaďovateľ školy alebo polícia a prokuratúra. V jednotlivých prípadoch to boli len približne 3 %. Na druhej strane, medzi argumentami 35 % obetí, ktoré o pomoc nepožiadali, dominuje spoliehanie sa na vlastné sily – teda to, že „takéto veci si zvyknú riešiť sami“ (64 %). Medzi ďalšie dôvody patrí napríklad citlivosť celej veci a neochota sa s tým niekomu zdôverovať (16 %), presvedčenie o neschopnosti okolia problém riešiť (5 %), ostych zo zverejnenia pred najbližším okolím (4 %) alebo obavy z reakcie útočníka (4 %).
Podiel obetí kyberšikany je asi 30 %, približne 60 tisíc mladých ľudí. Najčastejšie sa stávajú obeťami očierňovania – zámerného rozširovania klebiet v on-line prostredí (23 % - 46 tis. prípadov v celoslovenskom meradle). Ďalšia pätina sa stala obeťou hádok v diskusiách (18 % - 36 tis. prípadov). Každý desiaty študent deklaruje, že sa bola obeťou sextingu (9 % - 18 tis. prípadov). Takmer 8 % stredoškolákov sa stalo obeťami kybergroomingu (15 tis. prípadov), 7 % odhaľovania a zverejňovania intímnych informácií (14 tis. prípadov) a 6 % elektronického prenasledovania – kyberstalkingu (12 tis. prípadov). Častejšie sú objektom šikany dievčatá než chlapci, najmä pri očierňovaní, kybergroomingu, odhaľovaní a zverejňovaní intímnych informácií, kyberstalkingu či sextingu.
