streda 24. septembra 2025

Práca: Poslanie alebo povinnosť?

Výskum „Pracovné orientácie“ zisťoval, ako uvažuje verejnosť na Slovensku o práci, čo preferuje a čomu prikladá váhu pri voľbe zamestnania, aké majú obyvatelia pracovné podmienky aj skúsenosti na pracovisku, či ako reflektujú súčasné trendy vo svete práce. Ide o súčasť medzinárodného výskumu International Social Survey Programme (ISSP), do ktorého je zapojených 45 krajín sveta. Na Slovensku ho realizovala Katedra sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ako súčasť projektu APVV-23-0492 (máj a jún 2025, 1 203 dospelých osôb prostredníctvom dotazníkového opytovania).

Práca sa na Slovensku vníma skôr inštrumentálne než idealisticky ako „po-volanie“. S tým, že zamestnanie je iba spôsob ako zarobiť peniaze, vyjadrilo súhlas 46,2 % a nesúhlas 32,4 % dospelej populácie. O tom, že práca je ale predsa len niečím viac než len zdrojom obživy, svedčí zistenie, že 48 % ľudí by naďalej chodilo do platenej práce, aj keby nepotrebovali získavať finančné prostriedky prostredníctvom zamestnania. Práca má mnoho aspektov, ktoré majú pre ľudí rôznu dôležitosť. Ako dôležitá sa najčastejšie objavuje istota práce (za dôležitú alebo veľmi dôležitú ju považuje 90,6 % dospelej populácie), za ktorou nasleduje to, aby práca bola zaujímavá (89,3 %). Až na pomyslenom treťom mieste sa ocitá vysoký príjem (83 %). A až s odstupom za nimi sa ocitajú ďalšie stránky práce, ako je možnosť osobnostného rastu či možnosť pracovať samostatne. Tri štvrtiny ľudí (75,1 %) prikladá pri zamestnaní dôležitosť tomu, aby mohli pomáhať iným ľuďom, a 67,5 % tomu, aby ich zamestnanie bolo spoločensky užitočné. Mať viac ako jedno zamestnanie je väčšinou spájané so snahou kompenzovať nízky príjem z hlavného zamestnania. Na Slovensku podľa údajov ISSP Pracovné orientácie je 10,9 % osôb, ktoré majú popri hlavnom zamestnaní ešte inú platenú prácu. Tretina z nich uviedla, že hlavným dôvodom pre ďalšie zamestnanie je „aby vystačili s peniazmi“. „Mať dodatočný (extra) zárobok“ bol hlavný dôvod pre 38 % ľudí v tejto kategórii. 9,8 % má ďalšiu platenú prácu kvôli získaniu ďalších skúseností a 9 % kvôli rozbehnutiu vlastného podnikania.

Čo ľudia považujú za hlavné zdroje ohrozenia ich vlastných pracovných miest? Najviac rezonovali „ohrozenia“ prichádzajúce zvonku - migrácia za prácou a globálny pohyb kapitálu. S výrokom „Mám obavy, že v priebehu najbližšieho roka môžem stratiť prácu kvôli príchodu pracovníkov zo zahraničia“ vyjadrilo súhlas4 29,8 % pracujúcich osôb vo vzorke. Približne jedna štvrtina pracujúcich (24,8 %) sa obáva o svoju prácu kvôli možnému presunu výroby do lacnejších krajín. Porovnateľný podiel pracujúcich (23,6 %) má obavy z toho, že by mohli stratiť prácu kvôli novým nárokom na pracovné zručnosti, ktorými respondenti / respondentky momentálne nedisponujú. Na strane druhej, prípadne zmeny vyplývajúce z meniacej sa povahy práce alebo adaptácie na nové podmienky rezonovali menej. Straty pracovného miesta spojená s prechodom na zelenú ekonomiku sa obáva 17 % pracujúcich. Využívanie nových typov digitálnych technológií sa stretáva u ľudí s obavami. 42,1 % dospelej populácie na Slovensku sa obáva toho, že digitálne technológie dokážu nahradiť mnoho pracovných miest vykonávaných ľuďmi. Využívanie digitálnych technológií ale môže podľa niektorých expertov viesť k vzniku nových pracovných miest, k rozvoju nových alebo oživeniu zaostávajúcich sektorov. Avšak 53,7 % obyvateľov je presvedčených, že v dôsledku využívania nových digitálnych technológií viac pracovných miest zanikne ako vznikne. Takmer pätina (19,3 %) pracujúcich na Slovensku vyjadrilo obavu o svoje pracovné miesto v krátkodobom horizonte – obavu, že ich prácu v najbližších piatich rokoch prevezme AI, počítačové programy alebo roboty. Častejšie to zaznievalo od ľudí, ktorí digitálne technológie vo svojej práci využívajú veľmi často alebo často.