streda 19. decembra 2018

EU: Prísnejšie limity na emisie CO2


Automobily v Európskej únii musia byť do roka 2030 oveľa ekologickejšie. Emisie oxidu uhličitého (CO2) osobných áut musia v porovnaní s úrovňou z roka 2021 klesnúť až o 37,5 % a ľahkých úžitkových vozidiel o 31 %. Pre obidve kategórie sa musí do roka 2025 dosiahnuť redukcia o 15 %. Na tomto kompromise sa dohodli sprostredkovatelia členských štátov, Európskeho parlamentu a Európskej komisie.
            
Redukcia je oveľa prísnejšia, než pôvodne chceli automobilový priemysel aj nemecká vláda. Členské štáty EÚ začiatkom októbra podporovali zníženie priemerných emisií CO2 osobných a ľahkých úžitkových vozidiel o 35 %. Nemecko vtedy návrh podporilo, hoci spolková vláda aj samotná EK chceli len redukciu o 30 %. Europarlament vstúpil do rokovaní s požiadavkou až 40-percentného zníženia. Limity majú pomôcť splniť európske klimatické ciele a znížiť emisie CO2 cestnej dopravy. Tieto ciele bude možné splniť len vtedy, keď automobilky budú okrem dieselových a benzínových áut predávať aj vozidlá bez emisií, napríklad, čisté elektromobily. Za týmto účelom však budú musieť úplne prerobiť výrobné linky a nemecká vláda sa obáva strát pracovných miest, ak sa prechod na nové typy pohonu uskutoční príliš rýchlo. Prívrženci prísnejších limitov tvrdia presný opak. Podľa nich by mohli európske automobilky uspieť v konkurencii s čínskymi a vytvoriť nové pracovné miesta.
      
Zatiaľ v Európskej únii platí, že všetky predané nové vozidlá do roka 2021 nesmú celkovo prekročiť 95 gramov CO2 na kilometer. Najnovšia dohoda sa týka redukcie z tejto úrovne, no pre mnohé automobilky je aj splnenie súčasného limitu v nedohľadne. Európsky priemer naposledy dosiahol 118 g/km. Približne štvrtina všetkých skleníkových plynov v EÚ pochádza z dopravy, pričom najväčší podiel majú osobné a nákladné vozidlá. Európske združenie automobiliek ACEA nedávno varovalo pred príliš prísnymi cieľovými hodnotami: „Keď EÚ bude tlačiť na príliš ambiciózne hodnoty redukcie CO2, riskuje, že autá sa pre ľudí s obmedzeným rozpočtom predražia.“ Podľa združenia najnovšie protesty vo Francúzsku a Belgicku dokazujú, že tempo zmien musí mať podporu verejnosti.

Trend: Na vianočné darčeky si požičiavame menej


Viac než polovica (56 %) Slovákov uvádza, že vianočné darčeky financujú priebežne, zo svojho bežného príjmu. Takmer dve pätiny respondentov (38 %) na darčeky šetrí niekoľko mesiacov, alebo aj celý rok. Len málo ľudí (2 %) si na nákup darčekov požičia v niektorej finančnej inštitúcii, od rodiny či priateľov.

Ešte v minulom roku pritom podobný prieskum, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) ukázal, že si na darčeky a vianočné prípravy berie úver až 18 % Slovákov. Niekoľko mesiacov si na Vianoce sporia predovšetkým mladí ľudia medzi 18 a 24 rokmi (30 %), ktorí si zároveň v porovnaní s ostatnými vekovými kategóriami aj najviac požičiavajú od rodiny alebo priateľov. A naopak, ľudia vo veku od 45 rokov si na vianočné darčeky nepožičiavajú prakticky vôbec. Výrazný pokles podielu ľudí, ktorí si požičiavajú na vianočné darčeky, môže súvisieť jednak s lepšou ekonomickou situáciou v SR rovnako ako s triezvejším uvažovaním pri nákupoch darčekov – než aby sa ľudia kvôli nim zadlžili, kúpia ich napríklad menej. Zaujímavé je, že sme zaznamenali veľmi podobné výsledky naprieč vekovými, demografickými aj regionálnymi skupinami respondentov.

Slováci plánujú extra výdavky najčastejšie 3 mesiace až rok dopredu. Celý rok na vianočné darčeky sporí 17 % Slovákov, viac ako pätine (21 %) ľuďom stačí obmedziť výdavky a sporiť len niekoľko mesiacov. Prieskum tiež ukázal, že Slováci sú pri plánovaní financií celkom disciplinovaní. Dve pätiny (40 %) plánuje svoje extra výdavky na rok dopredu, takmer jedna pätina (18 %) plánuje až na 3 mesiace a 12 % respondentov uvádza, že svoje výdavky príliš neplánuje, pretože nemusí. Na rok dopredu plánujú svoje výdavky predovšetkým zamestnanci so zmluvou na dobu určitú a rodiny so štyrmi a viac členmi domácnosti. Na viac než rok dopredu plánuje svoje výdavky 15 % respondentov.

Backdoor malvér: Nárast o viac ako 40 %


Zo všetkých novo objavených škodlivých súborov v roku 2018 sa množstvo backdoor malvéru (malvér so skrytými zadnými vrátkami) zvýšilo o 44 %, zatiaľčo množstvo ransomvéru vzrástlo o 43 %. Každý tretí počítač (30,01 %) zaznamenal aspoň jednu škodlivú on-line hrozbu. Jednoducho povedané, malvér, a najmä backdoor a ransomvér predstavujú pre používateľov obzvlášť veľké riziko.

V roku 2018 tvoril ransomvér (Trojan-Ransom) 3,5 % a backdoor malvér 3,7 % zo všetkých nových škodlivých súborov zachytených počas prvých desiatich mesiacov v tomto roku. Čo sa týka ransomvéru ide o 43 % nárast (z 2.198.130 v roku 2017 na 3.133.513 v roku 2018) a v prípade backdoor malvéru je to zvýšenie o 44 % (z 2.272.341 v roku 2017 na 3.263.681 v roku 2018) v porovnaní s predošlým obdobím. Celkovo odhalili detekčné technológie Kaspersky Lab každý deň 346 tisíc nových škodlivých súborov v prvých desiatich mesiacoch tohto roku. Počet a rozsah nových škodlivých súborov odhalených na dennej báze je žiaľ smutným indikátorom záujmu kyberžločincov o oblasť vývoja a distribúcie malvéru. V roku 2011 technológie Kaspersky Lab zaznamenali 70.000 nových súborov a do roku 2017 ich počet vzrástol päťnásobne na 360.000.

Kľúčové štatistiky v oblasti kybernetických hrozieb v roku 2018:
- Kaspersky Lab riešenia odrazili 1.876.998.691 útokov, ktoré pochádzali zo zdrojov z celého sveta.
- Webový antivírus Kaspersky Lab odhalil 21.643.946 unikátnych škodlivých hrozieb.
- 30,01 % používateľských počítačov narazilo na malvérový online útok aspoň raz v priebehu tohto roka.

utorok 18. decembra 2018

Financie: Častý zdroj konfliktov v domácnostiach


Z prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vyplýva, že u ľudí so záväzkami po splatnosti sa s častými hádkami pre domáci rozpočet stretáva až 27 % respondentov.
      
Ku konfliktom pre financie dochádza najčastejšie u ľudí vo veku medzi 18 až 24 rokmi (31 % respondentov aspoň raz mesačne) a u ľudí so základným vzdelaním (42 % najmenej raz mesačne). Intenzita hádok o peniaze rýchlo rastie s počtom členov domácností, takže k pravidelným konfliktom dochádza v 23 % rodín so štyrmi a viac členmi. Najviac sa pre financie hádajú v Žilinskom kraji. Hádky o finančných problémoch sú najčastejšie v rodinách, ktorých príjem pochádza z dávok sociálnej podpory a úradu práce. Veľkú mieru konfliktov vykazujú aj domácnosti s príjmom z dohôd o vykonaní práce, ako sú brigády. Len zriedka sú financie zdrojom hádok v prípade dôchodcov.

Príčiny konfliktov spojených s domácim rozpočtom sú u ľudí s nesplatenými dlhmi aj ľuďmi bez dlhov v zásade rovnaké. Najčastejšie ide o výdavky na nepotrebné veci, ktoré ako hlavný zdroj konfliktov uvádza štvrtina respondentov (25 %) a rovnaké percento respondentov uvádza ako príčinu konfliktov tajenie informácií o výdavkoch pred partnerom. Často dochádza k hádkam tiež pre spôsob investovania spoločných úspor. Z prieskumu vyplynulo zaujímavé zistenie, že pokiaľ sa partner dozvie, že si tajne sporíte iba pre vlastné účely, nie je to častou príčinou konfliktov vo vzťahu, vnímali to tak iba 4 % respondentov. Názory partnerov sa tiež veľmi často líšia ohľadom toho, čo je a čo nie je nutným výdavkom. S blížiacimi sa vianočnými sviatkami môžeme očakávať rastúcu frekvenciu rodinných konfliktov spojených s peniazmi.

Roaming: Po zrušení zo zahraničia viac voláme aj dátujeme

Podľa priebežnej správy Európskej komisie o účinkoch ukončenia roamingových poplatkov 15. júna 2017 Európania svoje digitálne práva najviac využili na cestách v Európskej únii a v Európskom hospodárskom priestore (EHP). Používanie mobilných dát sa v porovnaní s úrovňami pred júnom 2017 zvýšilo v priemere päťkrát. Počet telefonátov uskutočnený cestovateľmi sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zhruba zdvojnásobil.

Všetky členské štáty zaznamenali veľký nárast roamingovej spotreby, ale zvýšenie bolo obzvlášť významné v Bulharsku, Chorvátsku, Poľsku, Rumunsku a Španielsku, kde používatelia volali alebo prijímali hovory trikrát viac v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Pokiaľ ide o používanie mobilných dát, najaktívnejší boli používatelia z Bulharska, Česka, Chorvátska, Lotyšska, Poľska a Španielska, ich spotreba dát stúpla desaťnásobne alebo viac.

Trend smerom k zvýšenému dopytu po zrušení roamingových poplatkoch je jednoznačný. Podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra nastala zmena návykov, napríklad 34 % cestujúcich spokojne využíva v roamingu internet tak často ako doma, zatiaľ čo pred júnom 2017 ich bolo iba 15 %. Naopak podiel tých, ktorí nikdy nepoužívajú svoje mobilné dáta v zahraničí, klesol na 19 % v porovnaní so 42 % pred skončením roamingových poplatkov.

On-line: Ženy na internete nakupujú častejšie, ale muži viac minú

Celoročný obrat e-commerce na Slovensku dosiahol za minulý rok takmer jednu miliardu eur a nakupovanie cez internet medziročne stúpa približne o 15 %. Z prieskumu Nielsen Admosphere pre Slovenskú asociáciu pre elektronický obchod (SAEC) vyplýva, že ženy nakupujú na internete o čosi častejšie a viac ako muži. 
      
Z tých, ktorí nakupujú v internetových obchodoch, realizovalo za posledných 12 mesiacov desať a viac nákupov 28 % mužov a 34 % žien. V rozmedzí celkovej útraty 101 až 501 eur ročne sa ženy vyrovnajú mužom, no muži častejšie realizujú nákupy nad 501 eur (16 ku 13) a nad 1000 eur ročne (13 ku 7). Viac v e-shopoch míňajú respondenti vo veku 25-34 rokov a vysokoškolsky vzdelaní nakupujúci. Podľa českej APEK bola priemerná útrata v e-shopoch v Nemecku 1037 eur ročne na osobu, vo Veľkej Británii 3000 eur a v Čechách necelých 400 eur na osobu ročne. Na Slovensku sa podľa SAEC pohybuje útrata medzi 201 až 500 eur na osobu ročne.

Respondenti najviac v poslednom roku kupovali na internete oblečenie a obuv (48 %), knihy, elektronické knihy a audioknihy (30 %), produkty pre zdravie a krásu, kozmetiku, drogériu a parfumy (30 %). Top trojka je tesne nasledovaná mobilmi a inými mobilnými komunikačnými zariadeniami (29 %) a vstupenkami na udalosti (27 %). Medziročné porovnanie však ukazuje, že kategórie v top trojke majú klesajúci charakter. Naopak, polepšila si kategória „biela technika a domáce spotrebiče“ (nárast z 23 % na 24 %) a „nábytok, bytové zariadenie a doplnky“ (nárast zo 17 na 20 %), čo môže súvisieť aj s rozvojom výstavby. Tradične silnou kategóriou v e-commerce je elektronika a na celkovom obrate sa podieľa takmer 50 %.