pondelok 23. júla 2018

Upozorňujeme: Kompostéry už aj pre bytové domy


Od augusta nadobudne účinnosť novela všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi v Bratislave. Vďaka nej budú môcť bytové domy, ktoré sú vlastníkmi pozemku so zeleňou, požiadať o kompostér.  
      
Správca nehnuteľnosti môže podať žiadosť na Oddelenie miestnych daní, poplatkov a licencií bratislavského magistrátu a požiadať o kompostér. „K žiadosti je potrebné priložiť list vlastníctva, prípadne súhlas vlastníka pozemku. Náklady na kompostér sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Distribúciu kompostérov zabezpečí spoločnosť OLO podobne, ako tomu je pri distribúcii hnedých zberných nádob na bioodpad zo záhrad, resp. kompostérov pre rodinné domy," uviedla Beáta Humeniková. Na podporu správneho kompostovania zároveň mesto pripravuje projekt, v rámci ktorého bude poskytovaná odborná, technická pomoc a poradenstvo pri zriaďovaní komunitných kompostovísk a poskytovanie školení k správnemu kompostovaniu.

Tie rodinné domy v Bratislave, ktoré si zatiaľ nesplnili svoju povinnosť a nepodali žiadosť o zapojenie sa do systému zberu odpadu zo záhrad na Oddelenie miestnych daní, poplatkov a licencií hlavného mesta, tak môžu urobiť aj naďalej. Môžu požiadať o pridelenie kompostéra alebo hnedej zbernej nádoby, ktorá má jednotný objem 240 l. Odvoz bioodpadu z hnedých nádob bude OLO realizovať v intervale jedenkrát za 14 dní, sezónne od marca do novembra. Rodinné domy, ktoré sú už vlastníkmi hnedej zbernej nádoby v objeme 120 l, môžu hlavné mesto požiadať o jej bezplatnú výmenu za nádobu s objemom 240 l. Náklady na kompostér, nádobu a odvoz bioodpadu z hnedých nádob sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
      
Do kompostéra či hnedej zbernej nádoby na bioodpad zo záhrad patria kvety, štiepky, piliny, pokosená tráva, malé kusy konárov, lístie, odpad z ovocia a zeleniny a burina. Nepatrí sem bioodpad z domácností a kuchyne živočíšneho pôvodu, mliečne a mäsové výrobky a zvieracie exkrementy.

EU: Výzva pre Slovensko


Európska komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu, pretože nezabezpečuje náležitú ochranu prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva. Na odpoveď máme dva mesiace.

Smernicami EÚ o vtákoch a o biotopoch sa zriaďuje celoúnijná sieť chránených území Natura 2000, ktoré sa majú chrániť pred potenciálne škodlivým vývojom. Podľa týchto právnych predpisov sa pred schválením plánov obhospodarovania lesov a činností ako ťažba dreva v chránených územiach musia posúdiť ich dôsledky. V slovenských právnych predpisoch takéto ustanovenia chýbajú.

V dôsledku toho populácia tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), známeho ako hlucháň hôrny alebo obyčajný, od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 klesla o polovicu. Slovensko okrem toho neprijalo pre tento druh osobitné ochranné opatrenia, ktoré sa vyžadujú podľa smernice o vtákoch, keďže neboli schválené programy starostlivosti pre dotknuté oblasti.

Aktuálne: Elektronická výmena dát sociálneho zabezpečenia


Sociálna poisťovňa (SP) sa zapája do realizácie nového projektu, ktorý v rámci krajín Európskej únie nahradí súčasnú papierovú výmenu dokumentov elektronickou komunikáciou v štruktúrovanej forme.

Projekt EESSI je spolufinancovaný z prostriedkov Európskej únie v rámci programu CEF - Nástroj na prepájanie Európy. Jeho zapracovanie do informačných systémov poisťovne bude ukončené do 30. 11. 2019. Komunikácia medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia v rámci celej Európskej únie bude po spustení projektu prebiehať prostredníctvom tzv. prístupových bodov, pričom Slovenská republika bude mať práve v Sociálnej poisťovni jeden spoločný prístupový bod pre všetky inštitúcie poskytujúce sociálne zabezpečenie na Slovensku.
      
Hlavné prínosy systému EESSI spočívajú v rýchlejšej výmene informácií medzi organizáciami v Európskej únii, ktoré poskytujú služby sociálneho zabezpečenia, čo urýchli predovšetkým priznanie a vyplácanie sociálnych dávok občanom. Prostredníctvom systému EESSI sa zabezpečí presnejšia a spoľahlivejšia výmena dát medzi jednotlivými inštitúciami a aj bezpečné používanie osobných dát, ktoré budú poskytované len príslušným organizáciám sociálneho zabezpečenia.

Náklady na projekt za všetkých poskytovateľov sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike sú v dohode o grante predpokladané vo výške 2.666.398 eur, z čoho poskytnutý grant z prostriedkov Európskej únie predstavuje 75 %, čo je 1.999.799 eur.

Aplikácie: Monitorovanie znepokojuje

Viacerí používatelia sa obávajú, že ich aplikácie na zariadeniach môžu sledovať, vidieť čo robia, alebo zdieľať ich údaje. Tieto riziká by sa dali ľahko odvrátiť zavedením niektorých jednoduchých bezpečnostných opatrení.

Obavy ohľadom miery sledovania ich aktivity na internete a on-line stopy, ktorú zanechávajú, sa zvyšujú. Podľa Kaspersky Lab až 61% ľudí sa cíti nepríjemne pri zdieľaní informácií o svojej polohe s webovými stránkami a aplikáciami – v porovnaní s 39% v roku 2016. Okrem toho je vyše polovica respondentov (56%) veľmi znepokojená tým, že niekto môže vidieť všetko, čo robia, alebo sledujú na svojich zariadeniach a podobné percento používateľov (50%) sa obáva, že by ich niekto mohol sledovať pomocou informácií o geolokácii z ich zariadenia. Tieto obavy sú vskutku opodstatnené. Experti zistili, že aplikácie majú prístup nielen k obrovskému množstvu údajov (napríklad k dôležitým informáciám o tom, kde sa používatelia nachádzajú, o ich kontaktoch, aktivitách atď.), ale často sú spustené na pozadí bez toho, aby o tom používatelia vôbec vedeli. Podľa prieskumu má 83% aplikácií pre Android prístup k citlivým údajom svojich vlastníkov a 96% aplikácií pre Android sa môže spustiť bez ich súhlasu.

Na jednej strane môžu byť tieto obavy odvrátené pomocou niektorých jednoduchých bezpečnostných opatrení. Na druhej strane sa im ľudia vyhýbajú, a to aj napriek tomu, že by sa zabezpečením údajov alebo súkromia už nemuseli znepokojovať. Napríklad takmer polovica ľudí (47%) pripúšťa, že nekontrolujú povolenia svojich predinštalovaných mobilných aplikácií na svojich zariadeniach so systémom Android a iOS, a približne jeden z piatich používateľov nekontroluje povolenia pri sťahovaní alebo inštalácii nových aplikácií do svojho mobilu. Aj keď medzi používateľmi mobilných telefónov rastú ich obavy, naďalej zostávajú bez ochrany pred potenciálnym únikom dát.

piatok 20. júla 2018

Upozorňujeme: Odchytávanie prihlasovacích údajov do Pokecu


ESET analyzoval škodlivý kód, ktorého autora zaujímajú intímne súkromné fotografie a videá používateľov sociálnej siete Pokec. Prihlasovacie údaje kradne používateľom tak, že ich naláka na inštaláciu škodlivej mobilnej aplikácie, vďaka ktorej by mohli jej majitelia bezplatne sledovať sex čet.

V skutočnosti je však hlavnou funkciou škodlivého kódu odchytávanie prihlasovacích údajov do Pokecu. Prihlasovacie údaje tak útočník nezískal heknutím Pokecu, ale oklamaním svojich obetí. Dotknutým používateľom následne sťahuje intímne súkromné fotografie a videá z ich Pokec albumov a emailov. Útočník šíri škodlivý kód hneď cez niekoľko škodlivých stránok. „Z našich údajov vyplýva, že obeť dostala link na škodlivú stránku priamo cez Pokec. Či už cez Rýchlu poštu (RP), četovaciu miestnosť alebo si cestu k nej našla v profile iného používateľa alebo používateľov", vysvetľuje Lukáš Štefanko.

ESET na škodlivé weby upozornil prevádzkovateľa Pokecu, ktorý škodlivé linky na weby promptne odstránil. „Nevieme, čo je konkrétnym dôvodom kradnutia intímnych fotografií obetí. Či ide o súkromné dôvody, alebo o pokus o vydieranie", zdôrazňuje Štefanko s tým, že ak patria ukradnuté fotografie osobám poskytujúcim sexuálne služby, útočník sa cez ich doručené správy vie dostať aj k údajom, záujmom a fotografiám ich klientov alebo potenciálnych klientov.

EU: Cestovanie na dovolenku


Viac ako tretina Európanov v roku 2016 nevycestovala na dovolenku vôbec a takmer polovica si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Aj to sú závery prieskumu Eurostat, ktorý mapoval turizmus v roku 2016.

Na dovolenku v roku 2016 vycestovala viac ako polovica (62%) Európanov (starších ako 15 rokov).  Polovica z nich (50%) dovolenkovala (najmenej 1 prenocovanie) doma, vo vlastnej krajine, zatiaľ čo 32% Európanov podniklo aspoň jednodňový výlet do zahraničia. Ostatná tretina (38%) Európanov sa pre vycestovanie za osobným účelom nerozhodla. Takmer polovica (48%) respondentov, predovšetkým Grékov (75%), Portugalcov (66%) či Chorvátov (62%) si vycestovanie nemohla dovoliť z finančných dôvodov. Ďalšími dôvodmi brániacimi vycestovaniu boli zdravotné ťažkosti a nízka motivácia (20%), pracovné a školské záväzky (16%) či rodinné dôvody (13%).

Z pohľadu Slovenska za rok 2016 nevycestovalo 33,9% respondentov, čo je takmer v zhode s celoeurópskym priemerom (37.9%). Slovákov viedla pri tomto rozhodnutí predovšetkým nízka miera motivácie (57%), ktorou sa občania našej republiky výraznou mierou vymykajú celoeurópskemu priemeru (20,2%). Našu krajinu v tomto ohľade predbehlo už len Švédske kráľovstvo (60,4%). Nasledujúcim faktorom brániacim Slovákom vycestovať bola zložitá finančná situácia (50,3%), ktorej čelí aj takmer polovica populácie EÚ (47,7%). Ďalšími motívmi, pre ktoré sa Slováci rozhodli ostať v pohodlí svojho domova, boli zdravotné ťažkosti (34,3%), príznačné aj pre našich susedov v Českej republike (40,2%), alebo rodinné záväzky (24,3%), v ktorých nás s 24,7% predstihli už len naši západní susedia v Rakúsku. V celoeurópskom meradle sú rodinné dôvody s 13,3% najmenej ovplyvňujúcim faktorom. Pracovné či školské povinnosti udalo za motív nevycestovať len necelých 10% Slovákov.  V európskom priemere z tohto dôvodu nevycestovalo 15,8% respondentov.

Aktuálne: Aktivity na trhoch private equity v strednej Európe najvyššie za posledné tri roky


Podľa najnovšieho prieskumu investičnej dôvery v oblasti private equity Deloitte by výrazná dynamika trhov v strednej Európe mala pretrvávať aj naďalej.

Dve tretiny respondentov očakávajú, že úroveň aktivity na trhu zostane na rovnako vysokej úrovni. Takmer tretina respondentov očakáva, že transakčná aktivita sa ešte zvýši. Len 2% respondentov, čo je najmenej za posledných päť rokov, očakávajú, že sa aktivita spomalí. Aj vďaka pozitívnym očakávaniam sa až 69% oslovených private equity firiem plánuje v najbližších mesiacoch naďalej zameriavať na nové investície. „Vysoká transakčná aktivita pokračuje vďaka silným ekonomickým predpokladom. Lokálni investori sa orientujú na rastúce spoločnosti v regióne často riadené ich vlastníkmi. Zahraniční investori častejšie hľadajú viac etablované spoločnosti, ktoré vďaka úspešnému podnikaniu vyrástli  na úroveň regionálnych a globálnych firiem. Viaceré z nich sú pritom už teraz vlastnené lokálnymi  private equity skupinami“, opísala situáciu Ivana Lorencovičová.

Pozitívne očakávania prieskum zaznamenal v oblasti trhu s likvidným dlhovým kapitálom. Respondenti očakávajú, že dostupnosť dlhového financovania sa v najbližších mesiacoch udrží na rovnakej úrovni (74%). V porovnaní s ostatným prieskumom pritom ide o nárast o sedem percentuálnych bodov. Očakávaná finančná návratnosť investícií ostane podľa 48% opýtaných firiem nezmenená. Ďalších 47% však očakáva zlepšenie a zvyšných 5% očakáva pokles. „Zdravé trhy s dlhovým financovaním a zvyšujúci sa záujem o tento región podporili vyššie ocenenie investícií, no cenové nárasty už pravdepodobne dosiahli stabilnú úroveň. Takmer pätina respondentov tak očakáva, že predávajúci v najbližších šiestich mesiacoch budú znižovať svoje očakávania v oblasti ceny“, dodala Lorencovičová.

Medzi najväčšie transakcie uskutočnené private equity investormi v  regióne v poslednom období patrí napríklad akvizícia firmy Škoda Transportation, a.s. skupinou PPF group, vstup americkej J.C. Flowers & Co. LLC do Rumunskej Piraeus Bank, alebo kúpa majoritného podielu poľského telekomunikačného operátora  INEA S.A. austrálskou Macquarie Group Limited. Ďalej je to kúpa 100% akcií estónskeho prevádzkovateľa kasín Olympic Entertainment Group londýnskou Novalpina Capital LLP v odhadovanej hodnote 228,4 mil. eur, alebo kapitálový vstup poľskej MCI Capital do maďarského poskytovateľa online neživotného poistenia Netrisk.hu v odhadovanej hodnote 56,5 mil. eur. Jednou z najväčších transakcií je kúpa podielu v rumunskej firme A&D Pharma Holdings N.V. v odhadovanej hodnote 350 mil. eur spoločnosťou Penta Investments Limited.

Trend: Digitálne platby


Celosvetovo sa minú viac ako stovky miliárd dolárov ročne na verejnú dopravu a veľká časť tejto sumy je platená v hotovosti alebo v ekvivalentoch hotovosti, čiže napríklad rôznymi kartami s predplatenými lístkami. Bezkontaktné technológie zredukuje potrebu tradičných lístkov alebo kariet, a tým pádom zníži výdavky na prácu s hotovosťou.

V roku 2012 spoločnosť Transport for London (TfL) spolu s Visa predstavili bezkontaktné platby Visa v londýnskych autobusoch. Za prvé mesiace zaznamenala spoločnosť viac ako milión bezkontaktných transakcií a dnes už počet vykonaných bezkontaktných ciest presiahol 1 miliardu. Bezkontaktné platby sú už v súčasnosti bežné a zjednodušujú a urýchľujú proces cestovania pre milióny obyvateľov Londýna – denne dochádzajúcich ako aj turistov. V susednej Českej republike implementovala bezkontaktnú platbu už rada municipalít, ako napríklad mestá Ostrava a Děčín. Slovensko je jednou z krajín s najväčším prienikom bezkontaktných kariet Visa v Európe a má obrovský potenciál profitovať z moderných riešení.

Lepšie podmienky pre cestujúcich znamenajú nielen zvýšenie počtu cestujúcich verejnou dopravou, ale aj zníženie používania osobných vozidiel pre čistejšie, zelenšie mestá, dostupnejšiu a férovejšiu verejnú dopravu. A zvyšujú sa príjmy na reinvestovanie do služieb, ktoré robia život v mestách ľahší a lepší. Najnovšia správa Visa o bezhotovostných platbách poznamenáva, že digitálne platby majú potenciál výrazne znížiť náklady spojené s prepravnými a mýtnymi systémami, ktoré udržiavajú v chode orgány miestnej samosprávy. Štúdia zistila, že prepravcovia minú v priemere 14,5 centov z každého fyzického dolára, ktorý získajú v porovnaní s iba 4,2 centov z každého digitálneho doláru.