štvrtok, 21. septembra 2017

Radíme: Prečo písať rukou
Poznámky, ktoré sme si zvykli písať ručne do diárov a poznámkových blokov, vystriedali smartfóny poskytujúce rôzne aplikácie a funkcie.

Aj napriek častejšiemu využívaniu klávesníc by sme však nemali zabudnúť na písanie rukou. Cibrí sa ním jemná motorika a celkový rozvoj osobnosti, čo potvrdzujú viaceré výskumy a štúdie. Počas písania rukou sa nám dokonca v mozgu vytvárajú nervové spojenia, ktoré pôsobia na jednoduchší proces učenia sa.

Vedci však prišli aj k poznatku, že je rozdiel či rukou píšeme tlačené písmo alebo písané. V mozgu sa tak aktivujú rôzne spojenia. Zároveň sa zistilo, že študenti, ktorí poznámky na prednáškach zaznamenávali rukou, sa učia lepšie. Písanie rukou však formuje aj osobnosť človeka a taktiež sa dokázalo, že súvisí s tvorbou kreatívnych nápadov.

Aktuálne: Lepšia ochrana zvierat 
Zlepšenie ochrany zdravia zvierat prostredníctvom podávaných veterinárnych prípravkov a technických pomôcok je cieľom navrhovaného zákona o veterinárnych prípravkoch a veterinárnych technických pomôckach, ktorý pripravilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Veterinárne prípravky a veterinárne technické pomôcky nie sú liekmi ani liečivami, obchodovanie s nimi preto nespadá do pôsobnosti zákona o liekoch. Väčšinou ide o prípravky a pomôcky dovážané zo zahraničia, aj preto je potreba ich riadnej registrácie. Na základe nového zákona budú musieť byť všetky prípravky riadne zaregistrované, odskúšané, upravia sa podmienky ich schválenia a uvedenia na trh, ako aj požiadavky na zaobchádzanie s nimi. „Ide o rôzne vitamíny, minerály, bielkoviny, kolagén, dezinfekčné prostriedky, šampóny či krémy na výživu pokožky. Dotkne sa teda všetkých účastníkov obchodného reťazca – dovozcov prípravkov, distribútorov, lekární, veterinárnych lekárov aj samotných chovateľov“, spresnila ministerka Gabriela Matečná. Zákon upraví aj podmienky používania veterinárnych technických pomôcok a ich uvádzanie na trh. V praxi môže ísť o rôzne prístroje určené na vyšetrenie zvieraťa, na diagnózu, sledovanie ochorenia a poranenia, zdravotného postihnutia či o umelú končatinu.

Preventívne schvaľovanie a registráciu bude zabezpečovať Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv. Nad dodržiavaním zákona bude dohliadať Štátna veterinárna a potravinová správa SR, za jeho porušenie bude udávať sankcie. Samostatný právny predpis na národnej úrovni je dôležitý aj preto, že táto problematika nie je harmonizovaná na úrovni Európskej únie. Problematiku schvaľovania veterinárnych prípravkov a veterinárnych technických pomôcok majú na národnej úrovni upravené tiež iné členské štáty - Česká republika, Maďarsko, Portugalsko, Poľsko, Francúzsko, Rumunsko, Belgicko. Zákon by mal byť účinný od 1. marca 2018.    
Interreg SE: Nová výzva so 60 miliónmi eur 
V rámci 3. výzvy programu Interreg Stredná Európa (Interreg SE) bude možné predkladať projekty od 21. septembra 2017 až do 25. januára 2018. 

Výzva bude otvorená pre väčšinu špecifických cieľov programu, pričom podporené budú napríklad nové mechanizmy zavádzania inovácií na trh, zlepšenie regionálnych systémov verejnej dopravy, logistika šetrná k životnému prostrediu, udržateľné využívanie prírodných a kultúrnych zdrojov či kultúrny a kreatívny priemysel.

Úrad vlády SR ako Národný kontaktný bod organizuje v utorok 26. septembra o 9.30 h v Hoteli Bôrik Národný informačný deň k tretej výzve na predkladanie projektov Interreg Stredná Európa 2014 až 2020. Na podujatí budú poskytnuté informácie o aktuálnom stave implementácie programu, detaily o tretej výzve, príklad realizácie úspešného projektu - ENTER-TRANSFER, prezentácie špecifických cieľov ako aj tipov na rozvoj projektov vrátane usmernenia, ako tvoriť ich rozpočet.  
EU: Investície do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu 
Európska komisia predstavila tretí balíček legislatívy. Ide o novú stratégiu pre priemyselnú politiku únie, ktorá zlúči všetky súčasné a nové iniciatívy do jednej. 

Európsky priemysel si vo viacerých odvetviach udržiava na svetovom trhu vedúcu pozíciu. Pripadajú naň dve tretiny vývozu Európskej únie a zamestnáva 32 miliónov ľudí. Aby si však priemysel udržal a posilnil svoju konkurenčnú výhodu, je potrebné ho výrazne zmodernizovať.

K najdôležitejším novým prvkom stratégie pre priemyselnú politiku EÚ patria:
-          Komplexný súbor opatrení na posilnenie kybernetickej bezpečnosti nášho priemyslu.
-          Návrh nariadenia o voľnom pohybe iných ako osobných údajov, ktorým sa umožní voľný cezhraničný pohyb údajov.
-          Nový súbor opatrení týkajúci sa obehového hospodárstva vrátane stratégie zameranej na plasty a opatrení na zlepšenie výroby obnoviteľných biologických zdrojov a ich premeny na biovýrobky a bioenergiu.

Stratégia neobchádza ani práva duševného vlastníctva, zlepšenie fungovania verejného obstarávania v EÚ či rozšírenie programu v oblasti zručností na nové kľúčové odvetvia, akými sú stavebníctvo, oceliarstvo, papierenský priemysel, ekologické technológie a energie z obnoviteľných zdrojov.

streda, 20. septembra 2017

GDPR: Firmám často chýba dostatok odborných znalostí 
Smernica GDPR prináša povinnosť využívať najmodernejšie technológie, ktoré si dokážu poradiť s najnovšími bezpečnostnými rizikami. Iba 34% firiem však implementovalo pokročilé funkcie na identifikáciu útočníkov, 33% investovalo do technológií na prevenciu proti únikom dát a 31% využíva nejakú formu šifrovania.

Podľa najnovšieho prieskumu Trend Micro firmy tiež presne nevedia, kto je zodpovedný za prípadný únik dát podliehajúcich GDPR v prípade, že využívajú poskytovateľov služieb na území Spojených štátov amerických. Len 14% respondentov správne identifikovalo, že zodpovednosť leží v takejto situácii na oboch stranách. Nadpolovičná väčšina (51%) sa domnieva, že sankcie sú výlučne záležitosťou európskej firmy, zatiaľ čo o výhradnej zodpovednosti amerického poskytovateľa je presvedčených 24% respondentov.

Organizácie nemajú celkom jasno ani v tom, kto vo firme by mal byť za zaistenie súladu s GDPR zodpovedný: 31% opýtaných si myslí, že toto zaistenie je v gescii generálnych riaditeľov, zatiaľčo riaditeľom pre zabezpečenie IT a ich bezpečnostným tímom túto rolu prisúdilo 27% respondentov. Lenže riadiacu pozíciu, ktorá by bola za GDPR skutočne zodpovedná, má v súčasnosti obsadenú iba 21% firiem. Na IT oddelení sa z tohoto pohľadu spolieha 65% spoločností, na vrcholový manažment alebo na ďalších vedúcich pracovníkov len 22% firiem.

Prieskum sa realizoval od 22. mája do 28. júna 2017 formou 1.132 on-line zisťovaní medzi IT pracovníkmi vo firmách s vyše 500 zamestnancami v 11 krajinách: Spojených štátoch amerických, Veľkej Británii, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Holandsku, Nemecku, Poľsku, Švédsku, Rakúsku a Švajčiarsku. Respondenti zastávali vrcholové alebo stredné manažérske pozície, a to v rôznych odvetviach vrátane maloobchodu, finančných služieb, verejnej správy, médií a stavebníctva.
Upozorňujeme: Nebezpečné súťaže na Facebooku
Falošné súťaže zneužívajú dôverčivosť ľudí. Obete môžu prísť o peniaze, keď správcovia týchto súťaží od nich vymámia osobné údaje, číslo platobnej karty, dátum je platnosti a CVC/CVV číslo zo zadnej strany karty. Sú to údaje na online transakcie s platobnou kartou obete. 

Facebookové stránky sľubujú vyhrať luxusné autá, mobilný telefón alebo práčku. „Na účasť v týchto falošných súťažiach stačí lajkovať celú facebookovú stránku, alebo zdieľať a komentovať príspevok, čiže šíriť podvod medzi svojich facebookových priateľov“, vysvetľuje Lukáš Štefanko, analytik škodlivého kódu. Štatisticky vychádza, že takýto podvodný status niekto na Facebooku zdieľa aj každé dve minúty. Princípom súťaží je, že „každý“ je víťazom. Účastníkovi sa cez Facebook správu následne ozve falošný vyhlasovateľ súťaže a vyžiada si od neho osobné údaje a informácie o platobnej karte. Dôvodom má byť overenie identity.

Internetoví surferi môžu potenciálnym obetiam pomôcť tak, že stránky ako Vyhraj to, Vyherny den a Rossa Fashion nahlásia priamo Facebooku ako podvodné. Všetky sú prepojené na webovou stránkou Modernevyhry.sk, ktorú ESET označil za nebezpečnú. Aj nová vlna RayBan podvodu sa šíri tiež cez Facebook, tento raz ide o lokalizovanú verziu v slovenčine, ktorá zbiera údaje o platobných kartách používateľov. Útočník zneužíva meno známeho výrobcu a spoločnosť Ray Ban a ani jej distribútori nie sú tvorcom falošnej zľavy, ktorá má byť až vo výške 90%!

Používatelia Facebooku, ktorí tieto weby propagujú, tom vôbec netušia. Útočník alebo škodlivý kód do albumov obetí vloží niekoľko fotografií z podvodných webov spolu s linkom na ne a zároveň pri nich otaguje niekoľko kontaktov daného používateľa. Samotné prezeranie týchto webov nie je škodlivé. Problém nastáva pri platbe za zľavnený tovar, ktorý zákazníkovi vôbec nemusí prísť. ESET má podozrenie, že útočník tak získa všetky informácie potrebné k tomu, aby uskutočnil finančný prevod z danej karty. Informácie o platobnej karte totiž idú majiteľovi webových stránok, ktorých servery sa väčšinou nachádzajú v Číne, v nešifrovanej podobe.
Aktuálne: Energetické audity
Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci so SIEA vyhlásilo druhú výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu vykonania energetických auditov mikro, malých a stredných podnikov (MSP) so sídlom v Bratislavskom kraji. V priebehu niekoľkých týždňov majú byť vyhlásené výzvy aj pre projekty v ostatných regiónoch. 

V rámci výzvy pre podniky v BSK sú vyčlenené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške 270.000 EUR. Podnikatelia môžu získať podporu až 85% z celkových oprávnených výdavkov na audit, pričom najvyššia výška dotácie predstavuje 10.000 EUR. Audity je možné realizovať do 31. januára 2018. Žiadosti je možné podať do 31. októbra 2017 a je v nich potrebné uviesť stručnú informáciu o predmete a harmonograme auditu, doterajšej spotrebe a nákladoch na energiu, pridanej hodnote podniku, ako aj predpokladané oprávnené náklady na audit, z ktorých vyplynie výška dotácie.

Mikro, malé a stredné podniky, ktoré chcú realizovať projekty v mimobratislavských regiónoch, sa budú môcť zapojiť do inej výzvy vyhlásenej v najbližších týždňoch zameranej na realizáciu energetických auditov aj opatrení z nich vyplývajúcich. Na výzvu je vyčlenených 40 miliónov EUR. Minimálna výška podpory bude 20.000 EUR, maximálna 200.000 EUR. Pre veľké podniky SIEA pripravuje výzvu zameranú len na realizáciu opatrení vyplývajúcich z auditov, samotné audity musia veľké podniky realizovať z vlastných prostriedkov, keďže tieto sú pre nich povinné. Výzva by mala byť vyhlásená v najbližších mesiacoch s celkovou sumou 50 miliónov EUR. Obe výzvy sa pripravujú v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.    
Trend: Nákupy v zahraničí
Téma dvojitej kvality produktov pri rýchloobrátkovom tovare vo východnej a západnej Európe je stále aktuálna. Výdavky domácností na zahraničné nákupy FMCG, t. j. potravín a drogérie, tvoria na Slovensku 1,1%. Čo nakupujeme v zahraničí najčastejšie?   

Podľa analýzy GfK za posledných päť rokov si potraviny a drogériu v zahraničí kúpilo aspoň raz 14 - 15% domácností. Rýchloobrátkový tovar v zahraničí si Slováci kúpia v priemer 9-krát za rok. Ak sa domácnosť rozhodne ísť nakúpiť do zahraničia, zvyčajne pri jednom nákupe minie 3-krát viac než pri priemernom nákupe doma, čo indikuje zásobovacie nákupné zámery. V nákupoch slovenských domácností prevláda „viac západoeurópska krajina“ – Rakúsko, kde je hlavným dôvodom vnímaná vyššia kvalita tovaru v porovnaní so Slovenskom.  

A čo vlastne nakupujeme v zahraničí? V košíkoch slovenských domácností nakupujúcich v zahraničí nadpriemerne prevažujú cukrovinky (bonboniéry, čokolády alebo cukríky), ďalej pracie prostriedky a produkty osobnej starostlivosti (dezodoranty, sprchové gély či zubné pasty). Vo väčšej miere sa nakupujú tiež papierové produkty, najmä detské plienky.

Podľa kontinuálneho monitoringu nákupného správania domácností GfK Consumer Panel Services za rok 2016, ktorý sleduje nákupy rychloobrátkového tovaru na reprezentatívnej vzorke 1500 slovenských a tiež zo štúdie Shopping Monitor 2017.