streda, 29. marca 2017

Online: Testovanie diaľnice pre prepojené autá
Slovensko a Česká republika začnú spolupracovať na prípravnej fáze cezhraničnej testovacej dráhy pre autonómne a prepojené vozidlá. Dohodli sa na tom podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini s českým ministrom dopravy Danom Ťokom na stretnutí v Prahe.



Podľa Pellegriniho automobilový priemysel stojí na prahu obrovskej zmeny a v najbližších rokoch už nebude jeho produktom len samotné auto, ale mobilita ako taká. Čoraz väčšie percento z ceny automobilu zaberú technológie: „Krajine, ktorá sa nebude pozerať do budúcnosti, sa môže ľahko stať, že v budúcnosti jej súčasťou nebude.“

Český minister dopravy pripomenul, že Slovensko a Česká republika vyprodukujú ročne spolu viac automobilov ako Francúzsko. Automobilové veľmoci musia byť lídrami aj v inováciách, medzi ktoré patrí tiež technológia autonómnych a prepojených vozidiel. ČR pripravuje stavbu uzavretého okruhu pre takéto vozidlá a zároveň uvažuje aj o mestskom testovacom okruhu. Iniciatíva P. Pellegriniho vybudovať cezhraničnú dráhu, kde vozidlá musia zmeniť sieť, je v Európe unikátna a pokiaľ sa takéto testovanie neurobí medzi našimi krajinami, vznikne niekde inde. D. Ťok upozornil aj na problém ČR, ktorým je nedostatok vodičov kamiónov, prepojené kamióny by tento problém mohli vyriešiť. Budúcnosťou by bolo, že jeden vodič by mohol odviezť niekoľko navzájom digitálne prepojených kamiónov naraz. 

 

Práce na prípravnej fáze projektu by mohli začať v najbližších týždňoch. Minulý týždeň (20. marca 2017) inicioval Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v Bratislave stretnutie na najvyššej úrovni tzv. High Level Group, na  ktorom spoločne diskutovali zástupcovia automobilového priemyslu, telekomunikačných operátorov, univerzít a IT sektora o príprave cezhraničnej testovacej dráhy v čo najkratšom čase. Príprava testovacích dráh u nás by mala prebiehať v priebehu tohto roka a v nasledujúcich dvoch rokoch by malo byť testovanie realizované.

  
EY M&A Barometer II.: Aj na Slovensku pokles počtu transakcií  
Rok 2016 bol na Slovensku z hľadiska počtu transakcií najslabší za posledné 4 roky. Investori uskutočnili celkovo 41 transakcií, čo představuje medziročný pokles v počte transakcií o takmer 37% a v rámci regiónu strednej a juhovýchodnej Európy tak Slovenská republika obsadila počtom transakcií šieste miesto. 

Najväčšou transakciou v minulom roku na Slovensku bolo zvýšenie podielu čínskym súkromným investorom spoločnosťou CEFC China Energy Company Limited vo finančnej skupine J&T Finance Group SE (JTFG) na 50%. Z hľadiska smerovania investícií sa situácia na Slovensku v roku 2016 výrazne nezmenila. S miernym poklesom podielu oproti minulému roku zo 63% na 52% boli stále najaktívnejší zahraniční investori. Vysoký záujem o spoločnosti na Slovensku bol zjavný najmä u českých investorov. Investície domácich investorov tvorili 24% z celkového počtu transakcií. Oproti minulému roku sa však zvýšila aktivita slovenských investorov v zahraničí, a to v náraste podielu týchto investícií zo 14% na 24%.  

Vo všetkých krajinách CSE uskutočnili prevažný počet transakcií strategickí investori a rovnako to bolo aj na Slovensku. Medziročne však na Slovensku aktivita finančných investorov oproti strategickým vzrástla. Zaznamenal sa medziročný nárast v ich aktivite z 9 na 13 transakcií, čo predstavuje nárast podielu finančných investorov na celkovom počte transakcií zo 14% na 32%. Najatraktívnejším odvetvím boli bankové a finančné služby, ktoré dominovali v oboch oblastiach, v počte aj hodnote uskutočnených transakcií.

M&A Barometer, ktorý vydáva spoločnosť EY, analyzuje verejne dostupné informácie z rozličných renomovaných databáz: DealWatch, Mergermarket, Capital IQ alebo Zephyr. Údaje boli spracované z 11 krajín oblasti strednej a juhovýchodnej Európy: Bulharska, Českej republiky, Chorvátska, Grécka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska, Slovinska a Turecka.
EÚ: Akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby
Európska komisia predstavila spôsoby, ako môžu európski spotrebitelia získať lepší prístup k väčšiemu sortimentu finančných služieb v celej EÚ. Podstatou je zameranie na technológie, keďže pokrok smerom k integrovanejšiemu trhu s finančnými službami sa dá dosiahnuť inovačnými online službami.

Akčný plán má za cieľ vyvíjať tlak na odstránenie vnútroštátnych prekážok, pretože finančné služby z iného členského štátu EÚ v súčasnosti nakupuje len 7% spotrebiteľov. Všetci spotrebitelia by ale mali mať možnosť slobodne si vybrať zo širokej palety finančných služieb dostupných v celej EÚ a získať čo najvyššiu hodnotu za svoje peniaze, pričom sú náležite chránení. Poskytovatelia finančných služieb by zároveň mali mať možnosť využívať možnosti, ktoré im poskytuje celý trh EÚ.

Komisia identifikovala tri hlavné oblasti ďalšieho úsilia, ktorého cieľom je ešte viac sa priblížiť k skutočnému jednotnému trhu s finančnými službami: 

1.  Zvýšenie dôvery spotrebiteľov a posilnenie ich postavenia pri nakupovaní služieb doma aj v iných členských štátoch. Napr. by malo byť jednoduchšie preniesť si do zahraničnej poisťovne bonus za bezškodový priebeh („bonus/malus“), znížiť poplatky za cezhraničné transakcie denominované v mene inej než euro a transparentnejšie oceňovanie poistiek pri prenajatých vozidlách.

2.  Zmiernenie právnych a regulačných prekážok, ktoré bránia podnikom v ich snahách expandovať do zahraničia. Dosiahne sa to napríklad tak, že sa zameriame na spoločné kritériá posudzovania úverovej bonity a uľahčenie výmeny údajov medzi úverovými registrami.

3.  Podpora rozvoja inovatívneho digitálneho sveta, v rámci ktorej môžeme prekonať niektoré z existujúcich prekážok brániacich dobudovaniu jednotného trhu. Napríklad sa zameriame na spoluprácu so súkromným sektorom v snahe preskúmať, ako by sa v tomto sektore mohla využívať elektronická identifikácia a dôveryhodné služby na overovanie totožnosti zákazníkov. Zároveň sa budú monitorovať praktiky poskytovateľov digitálnych služieb v snahe zistiť, či by bolo vhodné aktualizovať pravidlá predaja finančných služieb na diaľku (napríklad online alebo telefonicky).

utorok, 28. marca 2017

Platobné karty: Trendom zostávajú bezkontaktné
Prevažná väčšina Slovákov dnes využíva platobnú kartu. Nevyužíva ju len 15% Slovákov, z toho 7% ju nevlastní vôbec. Necítia potrebu kartou platiť, pretože im platba v hotovosti nevadí a považujú ju za prirodzenú.

Podľa prieskumu MasterCard platobnú kartu vlastní a aktívne využíva 88% respondentov. Stále väčšej obľube sa pritom tešia najmä karty bezkontaktné: zatiaľčo v minulom roku ich vlastnilo 48 % Slovákov, dnes ich využíva už 68%. Podiel zákazníkov preferujúcich bezkontaktné platby tak vzrástol o 20 percentuálnych bodov. Tradičnú platobnú kartu, teda kartu bez možnosti bezkontaktnej platby, používa každý piaty Slovák. A počet opýtaných, ktorí karty nepoužívajú, je vyšší medzi mladými respondentmi, zatiaľ bez vlastných prostriedkov a obyvateľmi menších sídiel s menšími príležitosťami na ich používanie.

Používanie bezkontaktných kariet je populárne u všetkých skupín obyvateľstva, najčastejšie však medzi vzdelanejšími respondentmi a obyvateľmi veľkých miest (Bratislava, Košice, Žilina). V posledných rokoch stále viac zákazníkov uhrádza bezhotovostne aj menšie sumy: 4 z 5 používateľov kariet (80%) už v kamenných predajniach platia kartou bez ohľadu na veľkosť nákupu, čo je o niečo viac ako v roku 2015 (77%). Len za väčšie nákupy platí stále kartou 9% ľudí – hranica veľkého nákupu je pritom pre väčšinu respondentov 50 EUR podobne ako v roku 2015.

Prieskum realizovala v novembri 2016 spoločnosť GfK Czech na reprezentatívnej vzorke 1.500 respondentov internetovej populácie.
e-Dokumenty: Vyťažovanie údajov
Vyťažovanie údajov z elektronických dokumentov patrí k inováciám, ktoré by mali byť súčasťou života nielen moderných podnikateľov. Umožní napr. uhradiť faktúru bez toho, aby ste ju si ju podrobne preštudovali a zakaždým v nej hľadali dôležité informácie.

Samozrejme, vyťažovanie údajov z elektronických dokumentov je možné využiť pri akomkoľvek dôležitom dokumente, nielen pri faktúrach. Avšak práve s faktúrami sa v bežnom živote stretávame najčastejšie. Medzi najdôležitejšie údaje patrí poskytovateľ, číslo účtu, variabilný symbol, suma a splatnosť danej faktúry. Ak sa pri zadávaní platby pomýlite čo len v jednej položke, môžete začať odznova. Nehovoriac o dôsledkoch, keď sa pomýlite v čísle účtu a čiastku pošlete na účet niekomu úplne inému.

Ako to funguje? Dokumenty sú nahraté v konte, ku ktorému je prístup z akékoľvek zariadenia s internetovým pripojením. Každý obsahuje takzvaný informačný panel so všetkými dôležitými informáciami vyabstrahovanými pomocou OCR technológie. Pri úhrade faktúry tak už nemusíte podrobne študovať celú faktúru, ale všetko je na jednom mieste, odkiaľ si to ľahko skopírujete do platobného príkazu. Vyťažovanie slúži aj na kategorizáciu a vyhľadávanie dokumentov. Vďaka tomu sa už v nich nebudete strácať.
EY M&A Barometer I.: Najatraktívnejším odvetvím zostáva IT
V regióne CES bol rok 2016 z pohľadu počtu fúzií a akvizícií o čosi slabší ako predchádzajúci. Z hľadiska počtu transakcií bola najaktívnejšími Česká republika, Turecko a Poľsko.

V regióne strednej a juhovýchodnej Európy (Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko a Turecko) sa v roku 2016 zrealizovalo 1.165 transakcií s odhadovanými 47,7 miliardami USD. Počet transakcií sa oproti roku 2015 znížil o 9% najmä zníženou aktivitou investorov v Poľsku, Turecku a Srbsku, ale aj v ďalších krajinách. Odhadovaná hodnota transakcií sa pritom zvýšila o takmer 11% najmä zvýšením priemernej hodnoty pri veľkých transakciách nad 100 mil. USD a pri transakciách nad 1 miliardu USD. Iba 3 krajiny zaznamenali nárast počtu transakcií, a to Česká republika, Grécko a Chorvátsko. Čo sa týka odhadovaného objemu M&A trhu, rebríček vedie Poľsko s 11,6 mld. USD (takmer 54% medziročný nárast), nasleduje Česká republika s 9,9 mld. USD a Turecko 7,3 mld. USD.

Naďalej prevažovali domáce transakcie, keďže pri 52% z celkového počtu transakcií kupujúci aj cieľová spoločnosť pochádzali z jednej krajiny. Domáce transakcie boli najvyhľadávanejšie v Českej republike (68% transakcií) a Maďarsku (54% transakcií). V investíciách smerujúcich do zahraničia boli z regiónu najaktívnejší Turci (48 transakcií) a Poliaci (30 transakcií), za nimi nasledovala Česká republika (26 transakcií). Prevažný počet transakcií vo všetkých krajinách uskutočnili strategickí investori (78% transakcií v celom regióne, v Chorvátsku až 93% transakcií). Percentuálny podiel finančných investorov bol najvyšší na Slovensku a v Maďarsku. Z hľadiska pôvodu investovaného zahraničného kapitálu v roku 2016 naďalej viedli západoeurópski a neeurópski investori. K najaktívnejším krajinám patrili Spojené štáty americké (45), Nemecko (33) a Spojené kráľovstvo uskutočnilo (31) transakcií.

Najatraktívnejšími oblasťami z hľadiska počtu transakcií bolo IT, kde sa v roku 2016 uskutočnilo 189 transakcií (16% všetkých transakcií) a dosiahlo tak prvenstvo vo väčšine krajín. Za nimi nasledovali výroba a služby. Najväčšou transakciou v tomto sektore bola kúpa poľskej spoločnosti Allegro SA konzorciom Cinven, Permira a Mid Europa Partners v hodnote 3,25 miliardy USD. Z hľadiska hodnoty sa najväčšou transakciou stala transakcia v potravinárskom priemysle. Išlo o kúpu skupiny východoeurópskych pivovarov spoločnosti Anheuser-Busch InBev japonskou spoločnosťou Asahi Group Holding v hodnote 7,8 miliardy USD.

M&A Barometer, ktorý vydáva spoločnosť EY, analyzuje verejne dostupné informácie z rozličných renomovaných databáz: DealWatch, Mergermarket, Capital IQ alebo Zephyr. Údaje boli spracované z 11 krajín oblasti strednej a juhovýchodnej Európy: Bulharska, Českej republiky, Chorvátska, Grécka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska, Slovenska, Slovinska a Turecka.
Digitalizácia: Budúcnosť Európy
V rámci osláv 60. výročia Rímskych zmlúv zorganizovala Európska komisia stretnutie ministrov, ktorí sa dohodli na pokroku v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, prepojenej mobility a digitalizácie priemyslu. Prijali niekoľko vyhlásení.
­

Vyhlásenie ministrov o presadení Európy ako globálneho aktéra v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC)
Ministri sa zaviazali vybudovať výpočtovú a dátovú infraštruktúru novej generácie v rámci európskeho projektu typu Airbus v 90. rokoch či Galileo na začiatku 21. storočia. Poskytne podporu tiež európskemu cloudu pre otvorenú vedu, ktorý umožní 1,7 miliónu výskumných pracovníkov a 70 miliónom odborníkov z oblasti vedy a techniky vo virtuálnom priestore ukladať, zdieľať a opätovne používať údaje z rôznych disciplín, a to bez obmedzenia hranicami.

­Spolupráca na prepojenej a automatizovanej mobilite
Viacero predstaviteľov európskych štátov podpísalo vyhlásenie o zámere zriadiť spoločne s Európskou komisiou právny rámec pre cezhraničné skúšobné jazdy prepojených vozidiel na základe harmonizovaných pravidiel o prístupe k údajom, zodpovednosti a prepojenosti. Ide o prvú iniciatívu pod vedením členských štátov zameranou na cezhraničnú spoluprácu v oblasti prepojenej a automatizovanej mobility. Komisia prispeje konkrétnymi opatreniami na uľahčenie cezhraničných koridorov.

­Európska platforma pre digitalizáciu priemyslu v záujme prepojenia národných iniciatív
Členské štáty, EÚ a odvetvie priemyslu plánujú v nasledujúcich 5 rokoch vynaložiť spoločné investície vyše 50 miliárd EUR na podporu digitalizácie európskeho priemyslu. Vznikne európska platforma s 12 existujúcimi a 9 budúcimi národnými iniciatívami v oblasti digitalizácie priemyslu. Cieľom sú spoločné investície, cezhraničná a medzisektorová spolupráca a vzájomné učenie sa.  

Iniciatíva digitálnych príležitostí
Komisia plánuje spustiť v rokoch 2018 až 2020 pilotný projekt a poskytnúť 6.000 vysokoškolským študentom príležitosť získať cezhraničné pracovné skúsenosti cez existujúce programy a siete EÚ. Plánujú sa 5 až 6 mesiačné stáže pre študentov všetkých zameraní v špecializovanejších (kybernetická bezpečnosť, big data, kvantová technológia alebo umelá inteligencia) aj všeobecnejších oblastiach (web dizajn, digitálny marketing a vývoj softvéru).

Modernejší rámec pre digitálne verejné služby
Komisia predloží aktualizovaný európsky rámec interoperability, aby všetky správne orgány členských štátov mohli prijať podobný prístup pri sprístupňovaní verejných služieb online a riešení pravidiel v oblasti bezpečnosti a ochrany údajov. Digitálne služby tak budú dostupné v jednotlivých štátoch aj v rámci rôznych oblastí politiky, čo uľahčí komunikáciu s úradmi.