utorok, 21. novembra 2017

EU: Erasmus+ 2018

Rozpočet na program Erasmus+ by sa mal v roku 2018 navýšiť o viac ako 200 mil. EUR, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2017 nárast o 8%.

Európska komisia zverejnila výzvy na predloženie návrhov na rok 2018 v rámci programu Erasmus+, programu Európskej únie pre mobilitu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Vďaka predpokladanému nárastu rozpočtu programu o 200 miliónov EUR bude môcť Erasmus+ poskytnúť nebývalé množstvo príležitostí pre jednotlivcov a organizácie v Európe aj mimo nej.

Celkovo by mal mať program Erasmus+ v roku 2018 k dispozícii 2,7 miliardy EUR. Z nich sa bude financovať:
•        podpora príležitostí mobility pre mladých ľudí, študentov, stážistov, učňov a medzinárodných dobrovoľníkov, ako aj pre učiteľov, školiteľov a pracovníkov s mládežou;
•        vytvorenie a skvalitnenie partnerstiev organizácií v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže s trhom práce;
•        podpora dialógu a získavania dôkazov, ktoré sú potrebné na reformu systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže;
•        podpora excelentnosti vo výučbe a výskume v oblasti európskych štúdií prostredníctvom aktivít v rámci programu Jean Monnet  a tiež
•        podpora nadnárodných projektov v oblasti športu so zameraním na šport na miestnej úrovni.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2018 budú mať prednosť projekty Erasmus+ zamerané na podporu sociálneho začlenenia prostredníctvom vzdelávania a činností v oblasti mládeže a športu.

EU: Európsky vzdelávací priestor do roku 2025

V záujme všetkých členských štátov je, aby využili plný potenciál vzdelávania a kultúry a pochopili ho ako hybnú silu pre tvorbu pracovných miest, ekonomický rast a sociálnu spravodlivosť, ako aj prostriedok, ako zažiť európsku identitu v celej jej rozmanitosti. 

Na stretnutí v Ríme v marci 2017 sa európski lídri zaviazali k „únii, v ktorej dostanú mladí ľudia najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu, v ktorej môžu študovať a nájsť pracovné príležitosti na celom kontinente“. Komisia sa domnieva, že vzdelávanie a kultúra môžu zohrávať dôležitú úlohu pri riešení takých výziev, ako je starnutie pracovnej sily, pokračujúca digitalizácia, zručnosti potrebné v budúcnosti, potreba podporovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť v čase, keď sa „alternatívne fakty“ a dezinformácie môžu šíriť online, ako aj potreba viac posilniť zmysel pre spolupatričnosť ako protipól populizmu a xenofóbie.

Európska komisia predstavila svoju víziu o tom, ako môžeme do roku 2025 vytvoriť európsky vzdelávací priestor, ktorý by mal zahŕňať:
Zabezpečenie mobility pre všetkých: využitím pozitívnych skúseností programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity a zvýšením účasti na týchto iniciatívach, ako aj vytvorením študentského preukazu EÚ, ktorý má ponúkať nové používateľsky ústretové spôsoby uchovávania informácií o osobných akademických záznamoch.

Vzájomné uznávanie diplomov: zavedením nového „sorbonského procesu“ (ktorý vychádza z „bolonského procesu“) s cieľom pripraviť pôdu pre vzájomné uznávanie vysokoškolských diplomov a osvedčení o ukončení školskej dochádzky.

Lepšiu spoluprácu pri tvorbe učebných plánov: vydávaním odporúčaní, aby vzdelávacie systémy šírili všetky vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré sa v dnešnom svete považujú za kľúčové.

Kvalitnejšiu výučbu jazykov: stanovením novej referenčnej hodnoty pre všetkých Európanov, ktorí končia vyššie sekundárne vzdelanie, aby do roku 2025 okrem svojho materinského(-ých) jazyka(-ov) dobre ovládali aj ďalšie dva jazyky.

Propagáciu celoživotného vzdelávania: snahou o zblíženie a zvýšenie podielu ľudí zapojených do vzdelávania počas celého života s cieľom dosiahnuť 25% do roku 2025.

Uplatňovanie inovácií a digitálneho vzdelávania: propagovaním inovatívnej a digitálnej odbornej prípravy a vypracovaním nového akčného plánu digitálneho vzdelávania.

Podporu učiteľov: zvýšením počtu pedagógov, ktorí pôsobia v programe Erasmus+ a sieti eTwinning a poskytovaním usmernení v oblasti politiky o profesijnom rozvoji učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl. Vytvorenie siete európskych univerzít, aby špičkové európske univerzity dokázali bezproblémovo spolupracovať naprieč hranicami, ako aj podpora založenia Školy európskej a nadnárodnej správy vecí verejných.

Investovanie do vzdelávania: využívaním európskeho semestra na podporu štrukturálnych reforiem v záujme zlepšenia politiky vzdelávania, s použitím finančných prostriedkov EÚ a investičných nástrojov EÚ na financovanie vzdelávania, a stanovením referenčnej hodnoty pre členské štáty, a to investovať 5% HDP do vzdelávania.

Zachovanie kultúrneho dedičstva a posilnenie pocitu európskej identity a spolupatričnosti k európskej kultúre: s využitím dynamiky Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 rozvíjaním európskej stratégie pre kultúru a prípravou odporúčania Rady o spoločných hodnotách, inkluzívnom vzdelávaní a európskom rozmere výučby. A tiež posilnením európskeho rozmeru kanála Euronews, ktorý v roku 1993 založilo niekoľko európskych poskytovateľov verejnoprávneho vysielania, aby poskytoval nezávislé a kvalitné informácie s celoeurópskou perspektívou.    

e-Bezpečnosť: Medicínske zariadenia a pacientske databázy

Akým bezpečnostným výzvam budú čeliť nemocnice, zdravotnícke zariadenia a pacienti v budúcom roku? 

Budúcnosť prinesie nové výzvy z pohľadu kybernetickej bezpečnosti vo viacerých odvetviach, zdravotníctvo nevynímajúc. Podľa bezpečnostných expertov sa práve medicínske systémy, pripojené zariadenia a pacientske databázy stanú vyhľadávaným cieľom kyberzločincov. V tomto roku experti narazili na otvorený prístup k takmer 1.500 zariadeniam používaným na spracovanie pacientskych záznamov. Podstatná časť medicínskeho softvéru a webových aplikácií obsahuje zraniteľnosti, ku ktorým existujú zverejnené exploity. Riziko, ktorému sú medicínske systémy a citlivé dáta v rámci ich infraštruktúr vystavené, znásobuje ich atraktivita. Tieto informácie majú totiž na čiernom trhu vysokú hodnotu, čo je tiež dôvod, prečo sú medicínske inštitúcie ochotné platiť hekerom za ich obnovenie.

Čo môžeme očakávať v roku 2018?
Vzrastú útoky zamerané na medicínske vybavenie za účelom vydierania, poškodenia alebo dokonca zničenia. Objem špeciálneho medicínskeho zariadenia pripojeného k internetu sa zvyšuje. Vo väčšine prípadov ide o súkromné siete. Iba jediné externé pripojenie k internetu však môže stačiť na to, aby bola sieť narušená a infikovaná malvérom, ktorý sa okamžite rozšíri v tejto „uzavretej“ sieti. Zasiahnuté zariadenie môže ohroziť starostlivosť a zanechať fatálne následky.

Zvýši sa počet cielených útokov zameraných na krádež citlivých údajov. Pripojené zdravotnícke systémy spracovávajú stále väčšie množstvo medicínskych informácií a údajov o pacientoch. Tieto dáta budú predávané nielen na čiernom trhu, no rovnako môžu byť zneužité aj za účelom vydierania.

Čoraz viac ransomvérových útokov bude zameraných práve na inštitúcie poskytujúce zdravotnícku starostlivosť. Pripojené medicínske zariadenia sú nákladnou záležitosťou, často životne dôležitou pre pacientov aj samotného poskytovateľa starostlivosti. Práve to z nich robí atraktívny cieľ pre útočníkov pri ransomvérových útokoch, ktoré zahŕňajú najmä šifrovanie a blokovanie zariadení. Prinajmenšom dovtedy, kým nebude zaplatené výkupné.  

Koncept jasne definovaného korporátneho perimetra bude čoraz viac uplatňovaný v zdravotníckych inštitúciách. Počet pracovných staníc, serverov, mobilných zariadení a iného vybavenia pripojeného on-line sa neustále zvyšuje. Tento benefit však opäť nesie určité riziká – otvára ďalší priestor pre kyberzločincov na získanie prístupu do siete a k medicínskym informáciám. Bezpečnostné tímy tak budú s každým novým pripojeným zariadením čeliť výzvam na ochranu siete a zabezpečenie koncových bodov.

Stále viac ohrozené budú aj pripojené „nositeľné“ zariadenia (ako napr. implantáty, kardiostimulátory či inzulínové pumpy), ktoré prenášajú citlivé a tajné medicínske informácie medzi zdravotníckym personálom a pacientmi. Používanie nositeľných zariadení v zdravotníctve rastie vzhľadom na jeho praktické a efektívne využitie v diagnostike, liečbe a preventívnej starostlivosti.  

Pozornosť kyberzločincov budú v čoraz väčšej miere pútať aj národné a regionálne informačné systémy, ktoré zdieľajú často nechránené a nezašifrované pacientske dáta s lokálnymi ambulanciami, nemocnicami, klinikami či inými zdravotníckymi zariadeniami. Týka sa to aj údajov zdieľaných medzi poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami.

Rastúca popularita tzv. smart zariadení, ktoré sledujú zdravotný stav alebo životný štýl, medzi komerčnými používateľmi (ako napr. smart hodinky, náramky alebo iné fitness prístroje) prináša so sebou aj riziko straty osobných údajov. Tieto zariadenia sú zväčša opatrené len minimálnou alebo žiadnou ochranou, čo z nich robí ľahké sústo pre hackerov.

Útoky zamerané na narušenie bezpečnosti – či už ide o útoky zamerané na obmedzenie služieb alebo ransomvérové útoky, ktoré boli iniciované s cieľom zničiť dáta (ako napr.  WannaCry) – budú stále väčšou hrozbou pre plne digitalizované zdravotnícke zariadenia. Neustále rastúci počet pracovných staníc, správa elektronických záznamov a digitalizované obchodné procesy sú základom fungujúcej modernej organizácie, ktorá má pre spoločnosť často až kritický význam. To si veľmi dobre uvedomujú aj kyberzločinci, ktorí sa nezastavia pred ničím, len aby naplnili svoj cieľ.  

A nakoniec, v ohrození budú aj nové technológie využívané v zdravotníctve, ako napr. pripojené umelé končatiny, implantáty pre fyziologické vylepšenia, zabudovaná rozšírená realita a pod. navrhnuté s cieľom zmierňovať postihnutie a vytvárať príležitosti pre lepší, silnejší a kvalitnejší život. Inovatívny útočníci v nich nájdu nové príležitosti pre ich škodlivé aktivity – o to viac, ak sa na ochranu proti kybernetickým hrozbám nebude myslieť už pri vývoji týchto technológií. 

EU: Posilnená ochrana spotrebiteľov

Podľa údajov z roku 2014 porušovalo až 37% webových stránok zameraných na elektronický predaj tovarov a služieb v oblasti cestovania, zábavy, konfekcie, elektroniky a spotrebiteľských úverov platné právne predpisy EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. 

Európsky parlament schválil celoúniové pravidlá s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľov pri internetových nákupoch a rýchlejšie odhaliť nepoctivých predajcov. Nová legislatíva odstráni nedostatky aktuálnych úniových predpisov, možnosť zneužívania ktorých bola umocnená odlišnými prístupmi na ich presadzovanie v jednotlivých krajinách EÚ. Novelizované nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa rozšíri právomoci vnútroštátnych orgánov tak, aby mohli  ľahšie odhaliť a zastaviť porušovanie právnych predpisov únie na ochranu spotrebiteľov v on-line prostredí. Posilní tiež možnosti koordinácie ich činnosti v rámci EÚ.

Súčasťou právomocí vnútroštátnych orgánov v oblasti vyšetrovania a uplatňovania právnych predpisov EÚ bude okrem iného právo:
•     Požadovať od registrátorov domén a bánk poskytnutie informácií potrebných na identifikáciu nepoctivých obchodníkov.
•     Vykonávať testovacie nákupy tovarov alebo služieb - v prípade potreby aj v utajení, teda pod zmenenou identitou (fiktívne nakupovanie).
•     Nariadiť zreteľné zobrazenie varovania pre spotrebiteľov pri prístupe k on-line rozhraniu, či už ide o webovú stránku alebo aplikáciu, prípadne nariadiť odstránenie digitálneho  obsahu či obmedzenie prístupu k nemu, pokiaľ neexistujú žiadne iné účinné prostriedky na zastavenie nezákonných praktík.
•     Uložiť sankcie - vrátane pokút či opakovaných peňažných sankcií.
•     Zatlačiť na obchodníkov v snahe získať od nich záväzok poskytnutia primeranej nápravy spotrebiteľom, ktorí boli ich protiprávnym konaním poškodení a zároveň informovať  spotrebiteľov o možnostiach, ako sa domôcť odškodnenia.

Európska únia bude koordinovať postup vnútroštátnych orgánov, ak porušenie právnych predpisov únie spôsobilo, spôsobuje, alebo môže spôsobiť ujmu na kolektívnych záujmoch spotrebiteľov v aspoň dvoch tretinách členských štátov s minimálne dvoma tretinami obyvateľstva únie. Jednou z kľúčových požiadaviek poslancov počas vyjednávaní so zástupcami Rady (ministrov) EÚ bolo väčšie zapojenie spotrebiteľských  organizácií do úsilia o zlepšenie vymožiteľnosti práv on-line klientov.  Nové nariadenie by malo účinnejšie predchádzať alebo potláčať aj nasledujúce praktiky:
•     cezhraničná krátkodobá propagácia lacnejších leteniek, ktoré letecká spoločnosť následne zruší,
•     dlhodobá viazanosť u mobilného operátora ukrytá za ponuku získať telefón za jedno euro,
•     nedoručenie už zaplateného dizajnového nábytku online obchodníkom, ktorý jeho predaj ponúkal a ktorý za ostatné tri roky zmenil štyrikrát svoju adresu,
•     rozdiely v cenách za prenájom automobilov, ktoré poukazujú na možnú diskrimináciu spotrebiteľov na základe krajiny ich pôvodu.    

pondelok, 20. novembra 2017

EU: Asistenčné systémy v každom vozidle

Rozpoznávanie chodcov a cyklistov, automatické brzdenie či inteligentné prispôsobovanie rýchlosti. Európsky parlament presadzuje, aby boli tieto asistenčné systémy súčasťou základnej výbavy všetkých nových vozidiel. 

Na európskych cestách príde každý rok o život viac ako 25 tisíc ľudí, počet ťažko zranených sa odhaduje na stotridsaťpäťtisíc. Ľudský faktor je príčinou až 90% nehôd. Asistenčné systémy riadenia, ako napríklad systém na prispôsobovanie rýchlosti vozidla, systém na udržovanie automobilu v jazdnom pruhu či automatické brzdné systémy, by mohli pomôcť vodičom zvládať nebezpečné situácie a znížiť tak počet nehôd. Tieto systémy by podľa poslancov mali byť súčasťou základnej výbavy všetkých nových vozidiel.

Asistenčnými systémami boli vybavené najmä luxusnejšie autá. Napriek tomu, že sa dnes montujú do všetkých tried  automobilov, pre vodičov znamená ich objednanie dodatočné náklady, v dôsledku čoho sú súčasťou iba každého štvrtého vozidla v EÚ. V snahe šetriť vodičom náklady poslanci presadzujú, aby sa povinnými stali iba na trhu dostupné systémy, ktoré sa už pri záchrane  životov osvedčili, ako napríklad rozpoznávanie chodcov či cyklistov a automatické brzdenie. Práve vďaka všeobecnému zavádzaniu budú tieto systémy lacnejšie.

Poslanci okrem toho vyzvali Európsku komisiu, aby zvážila zavedenie celoúniového nulového limitu pre prítomnosť alkoholu v krvi, ktorý  by sa týkal nových a profesionálnych vodičov. 

SR: Najväčšie úspory majú zamestnanci z oblasti IT a zdravotníctva

Najčastejšie míňajú nad svoj rozpočet zamestnanci dopravy a uniformovaných služieb. Sú zároveň najviac naklonení na pôžičku.  

Podľa prieskumu KANTAR TNS pre KRUK si svoju finančnú budúcnosť najčastejšie dlhodobo plánujú zamestnanci finančného sektora (75%) a za nimi nasledujú pracovníci IT sektora (63%). Väčšie plánované výdavky riešia s predstihom predovšetkým zamestnanci z oblasti obchodu: odložia si na ne peniaze bokom, len 16% z nich rieši podobné situácie nejakým typom pôžičky. Podobne hospodária zamestnanci sektora služieb, financií a zdravotníctva – na väčšie výdavky si požičiava len 19% z nich. Najväčšiu ochotu riešiť situáciu pôžičkou vyjadrili pracovníci z oblasti dopravy (31%). Ak vzniknú výdavky, ktoré narušia rovnováhu domáceho rozpočtu, je pre pracovníkov sektora služieb a stavebníctva najjednoduchším riešením ďalšia pôžička alebo pôžička od priateľov či príbuzných. Zamestnanci sektora financií, zdravotníctva, vzdelávania a obchodu obmedzia svoje budúce výdavky. Pracovníci z oblasti dopravy sa pokúsia odložiť splátky niektorých záväzkov.

Najmenej tretina príjmov slovenských domácností je určená na úhradu fixných výdavkov. Najviac sa na nich podieľajú náklady na bývanie. Významnú časť rozpočtu tvoria tiež poplatky za mobilné služby, internet a televíziu. Celých 41% pracovníkov v stavebníctve sa pritom už stretlo s tým, že neboli schopní zaplatiť „zloženky“ v určenom termíne. Najmenší podiel respondentov (28%) má túto skúsenosť medzi zamestnancami v oblasti vzdelávania. Najčastejšími dôvodmi, ktoré vedú k oneskoreným platbám, patria – vo všetkých profesijných skupinách – strata zamestnania v rodine, nepredvídateľné výdavky a splátky úverov/dlhov.

Medzi respondentmi prieskumu prevažuje názor, že riešiť finančnú núdzu ďalšou pôžičkou či úverom je krajné riešenie. Napriek tomu takmer štvrtina respondentov v posledných 12 mesiacoch k tomuto riešeniu pristúpila. Išlo predovšetkým o zamestnancov sektora stavebníctva (24%) a IT (24%), pričom hodnota ich úverov tvorila priemerne približne 61% mesačného rozpočtu u pracovníkov v stavebníctve a 70% u zamestnancov v IT. Priemerná hodnota úveru vo všetkých profesijných skupinách dosahuje 84% mesačného rozpočtu domácnosti, pričom platí, že čím je nižšia príjmová hladina danej profesijnej skupiny, tým sú vyššie jej úvery.

Prieskum prebiehal medzi občanmi Slovenskej republiky na prelome septembra a októbra 2017. Spolu bolo opýtaných 1.000 osôb z deviatich profesijných skupín, v každej profesijnej skupine pritom išlo najmenej o 100 respondentov.     

Aktuálne: Rezistencia voči antibiotikám

Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách opätovne upozornil na  antimikrobiálnu rezistenciu (AMR) – jednu z najväčších hrozieb pre celosvetové zdravie.  

V Európskej únii kvôli nej ročne zomrie až 25.000 ľudí, na náklady na zdravotnú starostlivosť a zníženie produktivity stratí až 1,5 miliardy eur, a preto je viac než kedykoľvek predtým potrebné o tomto probléme zvyšovať povedomie. S rastúcou rezistenciou voči antibiotikám, dokonca aj voči antibiotikám poslednej možnosti, čelíme znepokojivej budúcnosti možnej éry „po antibiotikách“, v ktorej by sme  mohli stratiť schopnosť vykonať akékoľvek väčšie operácie, transplantáciu orgánov alebo úspešných implantácií – napríklad nových bedrových kĺbov alebo srdcových chlopní.

Do roku 2050 by antimikrobiálna rezistencia mohla potenciálne usmrtiť jednu osobu každé  tri sekundy a stať sa častejšou príčinou úmrtia než rakovina. Práve s cieľom vyhnúť sa tejto nepredstaviteľnej budúcnosti Európska komisia v júni predložila nový akčný plán „jedno zdravie“ proti AMR. Podľa neho musíme bojovať proti používaniu antimikrobiálnych látok u ľudí a zvierat súčasne a lepšie riešiť otázku, akú úlohu zohráva antimikrobiálna rezistencia v životnom prostredí. Európska únia by mala mať vedúce postavenie v boji proti AMR a poskytovať pridanú hodnotu opatreniam členských štátov. 

Aktuálne: Nákazy z nemocníc

Tohtoročný Svetový týždeň zvyšovania povedomia o antibiotikách bol na Slovensku zameraný aj na nemocničné nákazy – nozokomiálne infekcie. 

Ide o prenosné ochorenia, ktoré vznikli pri pobyte v zdravotníckom zariadení. Najčastejšími vyvolávateľmi infekcií sú baktérie. Nozokomiálne infekcie komplikujú priebeh pôvodného ochorenia, predlžujú pobyt pacienta v nemocnici, čím zvyšujú personálne a finančné náklady na jeho liečbu. Ich nahlasovanie a výskyt je svetovo uznávaný indikátor kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a slúži pacientovi na porovnanie kvality a bezpečnosti jednotlivých nemocníc.

Úrad verejného zdravotníctva SR v roku 2016 zverejnil 10.091 nozokomiálnych infekcií, čo predstavuje výskyt infekcií na úrovni 1,02 %. Je to nízke a podhlásené číslo, ktoré nemá nič spoločné s realitou. Situácia na Slovensku nie je dobrá aj kvôli tomu, že nahlasovanie nozokomiálnych infekcií je administratívne náročná, síce zákonom povinná, ale v praxi nerealizovateľná a skôr sporadická činnosť. Navyše vykazovanie len na úrovni percent neumožňuje spravodlivé porovnávanie nemocníc. Zmeniť by to mal Národný akčný plán antibiotickej rezistencie v SR. Zavedením systému elektronického zdravotníctva by sa tento proces mal zjednodušiť a nemali by sa opakovane zadávať tie isté údaje do viacerých formulárov a systémov. Ministerstvo zdravotníctva SR pripravuje klinické diagnostické a terapeutické postupy a postupy na výkon prevencie a Národný plán kontroly infekčných ochorení.

V boji s antibiotickou rezistenciou sa už nedá spoľahnúť ani na farmaceutické firmy. Tie od roku 2000 nepriniesli žiadne nové antibiotiká a výskum novej liečby, z dôvodu rýchlej rezistencie na ich antibiotiká, nie je pre nich momentálne dostatočne zaujímavý. Čo môžete urobiť sami?
1) Správne si umývajte ruky. V nemocnici si ruky dezinfikujte.
2) Naučte svoje deti, ako si umývať ruky.
3) Upozornite druhých, keď si ruky neumývajú.
4) Keď kašlete, dajte si ruku na ústa.
5) Ak ste chorí, zostaňte doma.
6) Dbajte na hygienické zaobchádzanie s potravinami.
7) Pýtajte sa lekára, či skutočne potrebujete antibiotiká.
8) Netlačte na lekára, aby vám predpísal antibiotiká.
9) Nechajte sa pravidelne očkovať.
10) Doberte vždy antibiotiká podľa odporúčania lekára.