Konkurzy: Najpočetnejšou skupinou jednoosobové eseročky bez zamestnancov

V auguste 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 44 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských a nepodnikateľských subjektov a boli povolené 2 reštrukturalizácie. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.  na Slovensku bolo naposledy viac firemných konkurzov v jednom mesiaci vyhlásených vo februári 2011 (45) a rovnaký počet (44) v januári 2013. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom počet konkurzov vzrástol o 175 percent (zo 16 na 44), počet reštrukturalizácií klesol o tretinu (z 3 na 2). V medziročnom porovnaní s augustom 2022 počet konkurzov vzrástol o rovných 100 percent (z 22 na 44); rovnako vzrástol aj počet reštrukturalizácií - z 1 na 2.

„Keď v júli počet konkurzov klesol na najnižšiu úroveň za posledných 28 mesiacov, v auguste bol prekonaný rekord z opačného pólu: od januára 2013 nebolo v jednom mesiaci vyhlásených tak veľa firemných konkurzov. Dlhodobo platí, že najčastejšie do konkurzu vstupujú jednoosobové eseročky bez zamestnancov z obchodu, stavebníctva a priemyslu. Ani v auguste nebolo vydané žiadne rozhodnutie o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácii,“ uviedla Jana Marková. V ôsmom mesiaci tohto roka bolo zároveň zastavených 9 konkurzných konaní pre nedostatok majetku (15 v auguste 2022) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 20 konkurzov (11 v auguste 2022). Zároveň sa začalo 49 nových konkurzných konaní (29 v auguste 2022). V priebehu posledných 12 mesiacoch bolo vyhlásených 308 konkurzov, čo je o 18,01 percenta viac než v predchádzajúcom období (261 konkurzov). V období od septembra 2022 do augusta 2023 bolo povolených 15 reštrukturalizácií, čo je o 42,31 percenta menej než v období od septembra 2021 do augusta 2022 (26 povolených reštrukturalizácií). Od roku 2006 do konca augusta 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 5.035 konkurzov a bolo povolených 919 reštrukturalizácií podnikateľských a nepodnikateľských subjektov.

Z hľadiska právnych foriem dlžníkov v auguste 2023 bolo 43 konkurzov (97,73 percenta) vyhlásených na majetok právnických osôb podnikateľov – z toho 39 (90,70 percenta) boli spoločnosti s ručením obmedzeným, dve (4,65 percenta) boli verejné obchodné spoločnosti, jedno (2,33 percenta) bolo družstvo a jedna (2,33 percenta) bola európska spoločnosť. Jeden konkurz bol vyhlásený na majetok združenia. Obidve (100 percent) reštrukturalizácie boli povolené právnickým osobám – spoločnostiam s ručením obmedzeným (100 percent). V auguste 2023 viac ako 70 percent firiem v konkurze boli samozamestnávatelia a ďalších 11,36 percenta predstavovali spoločnosti s menej ako 10 zamestnancami. Zo spoločností s povolenou reštrukturalizáciou jedna zamestnávala tiež menej ako 10 ľudí a druhá od 50 do 99 pracovníkov. Najväčším zamestnávateľom s povolenou reštrukturalizáciou je 1. prešovská nástrojáreň, s.r.o. Tento výrobca náradia zamestnáva od 50 do 99 pracovníkov. Z hľadiska obratu je najväčšou spoločnosťou, na ktorú bol vyhlásený konkurz, spoločnosť Projekt Kanskasporr, s. r. o., zo Žilinského kraja. Spoločnosť známa skôr pod historickým názvom Cestné stavby Liptovský Mikuláš sa venovala výstavbe ciest a diaľníc a dosahovala obrat od 30 mil. do 50 mil. eur. Viac ako polovica všetkých konkurzov vyhlásených v auguste 2023 sa týkala firiem pôsobiacich v troch ekonomických odvetviach. Najviac konkurzov bolo vyhlásených v stavebníctve (9), v priemyselnej výrobe (8) a vo veľkoobchode a maloobchode; oprave motorových vozidiel a motocyklov (8). Firmy s povolenou reštrukturalizáciou pôsobia v priemysle (1) a v stavebníctve (1). Z hľadiska sídla spoločností, ktoré sa dostali do konkurzu, ich bolo najviac vyhlásených v Bratislavskom (12) a v Prešovskom kraji (8). Jedna spoločnosť s povolenou reštrukturalizáciou sídli v Nitrianskom kraji a jedna v Košickom kraji.

EU: Prostitúcia - znížiť dopyt a chrániť ľudí

Správa o prostitúcii v Európskej únii, jej cezhraničných dôsledkoch a vplyve na rodovú rovnosť a práva žien  zdôrazňuje, že asymetria medzi vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa prostitúcie v rámci EÚ vzhľadom na jej cezhraničnú povahu vedie k väčšiemu počtu obetí obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a vytvára úrodnú operačnú pôdu pre organizovanú trestnú činnosť. Členské štáty by mali posúdiť existujúce právne predpisy, aby sa predišlo akýmkoľvek medzerám, ktoré umožňujú zločincom konať beztrestne, zatiaľčo Európska komisia by mala vypracovať spoločné usmernenia EÚ zaručujúce základné práva osôb vykonávajúcich prostitúciu.

Prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania existujú, pretože je po nich dopyt. Zníženie dopytu je preto kľúčom na prevenciu a redukciu obchodovania s ľuďmi a musí sa uskutočňovať spôsobom, ktorý nepoškodzuje osoby vykonávajúce prostitúciu. Europoslanci vyzývajú členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na boj proti on-line reklame, ktorá priamo alebo nepriamo podporuje prostitúciu alebo sa snaží prilákať kupujúcich. Poslanci tiež požadujú podporu a spoluprácu s políciou a inými orgánmi presadzovania práva, sociálnymi a zdravotníckymi službami a mimovládnymi organizáciami s cieľom riešiť problematiku obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania a chrániť ženy v prostitúcii.

Zhoršujúca sa sociálna a hospodárska situácia v dôsledku pandémie COVID-19 a súčasná kríza v oblasti energetiky a životných nákladov zvýšili všetky formy zneužívania a násilia páchaného na ženách vrátane sexuálneho vykorisťovania, pričom mnohé ženy v zraniteľných situáciách upadajú hlbšie ho chudoby a stávajú sa obeťami sociálneho vylúčenia. Poslanci požadujú účinné politiky boja proti chudobe. Chcú zlepšiť sociálnu ochranu, bojovať proti zlyhávaniu vo vzdelávaní na školách, podporovať vzdelávanie a zaviesť inkluzívne politiky, ktoré podporujú posilnenie postavenia žien a ich ekonomickú nezávislosť, spolu s opatreniami, ktoré odsudzujú tých, ktorí ich situáciu zneužívajú. Ľudia v prostitúcii čelia neustálej hrozbe policajného a súdneho prenasledovania, sú marginalizovaní a stigmatizovaní, čo im často znemožňuje domôcť sa spravodlivosti. Poslanci Európskeho parlamentu vyzývajú na úplný prístup ku kvalitným zdravotníckym a sociálnym službám, ako aj k justičnému systému a možnostiam na ukončenie prostitúcie.

GDPR: Výrobca hodiniek čelí sťažnosti

Občianske združenie noyb podalo koncom augusta 2023 sťažnosť voči americkej spoločnosti Fitbit. Tá je dobre známa aj slovenským spotrebiteľom ako výrobca a predajca smart hodiniek na sledovanie životosprávy. Predmetom sťažnosti je zdieľanie citlivých údajov, prenos informácií do tretích krajín a nemožnosť odvolania súhlasu so spracovaním osobných údajov. Podľa advokáta a odborníka na ochranu osobných údajov ide o vážne porušenia GDPR a ePrivicy, ktoré majú vplyv aj na slovenských spotrebiteľov.

Osobné údaje Slovákov používajúcich hodinky Fitbit nemusia byť úplne v bezpečí. Myslí si to občianske združenie noyb, ktoré podalo sťažnosť na americkú spoločnosť, vyrábajúcu a predávajúcu smart hodinky na sledovanie športovej aktivity, fyzickej kondície, srdcovej aktivity, spánku a ďalších životných funkcií. Spoločnosť Fitbit, ktorú v roku 2021 kúpila spoločnosť Google Inc., má aktuálne vyše 100 miliónov registrovaných používateľov. Občianske združenie noyb spoločnosti vyčíta prenos údajov do tretích krajín bez súhlasu používateľov, pričom Fitbit ani len neuvádza, do akých krajín budú spracovávané osobné údaje používateľov poskytnuté (čl. 13 GDPR). Za problematické považuje združenie aj samotné zdieľané údaje, keďže ide o citlivé informácie ako záznamy o strave, spánku, telesných informáciách, ženského zdravia a ďalších telesných funkcií. Udelený súhlas so spracovaním osobných údajov navyše nemožno odvolať. V prípade nesúhlasu so spracúvaním údajov musí používateľ svoj účet zrušiť, pričom stratí všetky doposiaľ zaevidované údaje. (článok 4, 7 a 49 GDPR).

„Pri využívaní hodiniek od spoločnosti Fitbit si klient musí založiť účet a musí súhlasiť so spracovaním svojich osobných údajov, pričom firma neuvádza, do akých tretích krajín sú spracovávané dáta prenášané. Tam vidím jednoznačný rozpor s GDPR a bude veľmi zaujímavé, ako sa dozorné orgány vysporiadajú s prenosmi dát do USA. Slovenským spotrebiteľom odporúčam pozorne čítať podmienky, kým udelia súhlas so spracovaním osobných údajov. Rovnako treba mať na pamäti, že aj udelený súhlas by malo byť možné vždy odvolať,“ uzatvára  Jakub Berthoty.

Práca: Aké sú naše očakávania

Prvý HP Work Relationship Index ukázal, že vzťah ľudí k práci prechádza po celom svete premenou, ktorá má zásadný vplyv na pracovný aj osobný život. Štúdia sa zamerala na vyše 50 aspektov vzťahu ľudí k práci – napríklad úlohu práce v živote, získané zručnosti, schopnosti a nástroje, ale aj očakávania od nadriadených. Skúmal sa tiež vplyv práce na pohodu zamestnancov, ich produktivitu, angažovanosť a pracovnú kultúru. Iba 27 % pracovníkov s vysokou odbornosťou má v súčasnosti zdravý vzťah k práci.

Zistenia poukazujú na negatívne dopady nezdravého vzťahu k práci na život zamestnancov aj podnikania ich zamestnávateľa. Pokiaľ zamestnanci nie sú spokojní so svojím vzťahom k práci, odráža sa to negatívne aj na podnikaní:

• Morálka a angažovanosť. Pracovníci s vysokou odbornosťou uvádzajú nižšiu produktivitu (34 %), stratu pracovného nasadenia a angažovanosti (39 %) a väčší pocit odlúčenia (38 %).
• Udržanie si zamestnancov. Dokonca aj v prípade, ak majú zamestnanci k svojej práci neutrálny vzťah, uvažuje viac ako 71 % z nich o odchode z firmy. Pokiaľ nie sú spokojní vôbec, stúpa toto číslo na 91 %.

Nezdravý vzťah k práci môže mať dopad aj na pohodu zamestnancov:

• Duševné zdravie. Viac ako polovica (55 %) zamestnancov má problémy so sebadôverou a duševným zdravím – v štúdii uvádzajú nízke sebavedomie a pocit zlyhania.
• Emočné zdravie. Spomínané problémy ovplyvňujú aj ďalšie aspekty ich života a 45 % účastníkov štúdie uvádza, že nimi trpia ich osobné vzťahy s priateľmi a rodinou, pričom viac ako polovica (59 %) je príliš vyčerpaná na to, aby sa mohla venovať svojim osobným záľubám.
• Fyzické zdravie. Problémy s duševným a emočným zdravím môžu sťažovať udržanie fyzickej pohody. Až 62 % zamestnancov uvádza, že majú problémy so zdravým stravovaním, cvičením a dostatkom spánku.

Podľa takmer 60 % respondentov sa očakávania, ktoré majú zamestnanci ohľadom svojej práce, výrazne zmenili najmä v posledných dvoch rokoch. 57 % opýtaných uviedlo, že sa tiež zvýšili ich očakávania ohľadom toho, ako sa s nimi rokuje v práci a na pracovisku. Výskum sa zaoberal viac než 50 faktormi, ktoré prispievajú k zdravému vzťahu k práci a identifikoval šesť hlavných aspektov, ktoré predstavujú kritické oblasti a kľúčové imperatívy pre vedúcich pracovníkov. Tvorí index, ktorý
bude ďalej sledovaný.
1. Pocit naplnenia: Zamestnanci túžia po zmysluplnosti, sebarealizácii a skutočnej väzbe na svoju prácu, ale len 29 % pracovníkov v znalostných odboroch tieto aspekty v súčasnej dobe zažíva trvalo. Aby sa podniky prispôsobili meniacim sa očakávaniam zamestnancov, musia uprednostniť ich spokojnosť tak, že ich budú viac počúvať a snažiť sa ich pochopiť.
2. Vedenie: Podľa 68 % vedúcich pracovníkov si nové spôsoby práce vyžadujú aj nový štýl vedenia, ale iba jeden z piatich pracovníkov má pocit, že vedúci pracovníci svoj štýl zodpovedajúcim spôsobom zmenili. Pestovanie emočnej inteligencie a transparentného, empatického spôsobu vedenia, je pre dnešné pracoviská kľúčové.
3. Zameranie na ľudí: Iba 25 % pracovníkov v znalostných odboroch sa trvalo stretáva s rešpektom a ocenením, ktoré si, podľa svojho názoru, zaslúžia. Ešte menej ich zažíva flexibilitu, autonómiu a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, o ktorú sa usilujú. Vedúci pracovníci musia klásť viditeľný dôraz na to, aby boli ľudia na prvom mieste a aby sa ich tímy stali stredobodom rozhodovania.
4. Zručnosti: Aj keď si 70 % vysokokvalifikovaných pracovníkov cení silné interpersonálne a technické zručnosti, iba 31 % z nich je trvalo presvedčených o svojej zdatnosti v jednej či druhej kategórii. Podniky s osvedčenými postupmi majú príležitosť získať dôležitý náskok v oblasti rozvoja zručností a zapojenia zamestnancov tak, že investujú do komplexného školenia a podpory.
5. Nástroje: Dnešní zamestnanci chcú mať slovo aj pri voľbe technológií a nástrojov, ktoré im zamestnávateľ poskytuje. Zároveň chcú, aby boli tieto technológie inkluzívne. Dôvera, že firmy zavedú správne nástroje na podporu hybridnej práce, je však nízka a dosahuje iba 25 %. Technologické portfólio už nie je len užitočným nástrojom, ale stáva sa dôležitým faktorom pre angažovanosť zamestnancov, ako aj ich osobnejší vzťah k práci a možnosť sebarealizácie.
6. Pracovný priestor: Pracovníci v znalostných odboroch sa chcú bez problémov presúvať medzi pracoviskami a mať možnosť zvoliť si, kde budú každý deň pracovať. Efektívne hybridné pracovné priestory, ľahké presuny, flexibilita a autonómia budú mať zásadný význam pri preukazovaní dôvery v zamestnancov a podpore pozitívnych pracovných skúseností. 

Nastal čas na novú definíciu vzťahu k práci. Väčšia dôvera a emocionálna väzba k práci na pracovisku boli silnými a opakujúcimi sa témami naprieč šiestimi hlavnými faktormi. Takmer 3 zo 4 vedúcich pracovníkov vo firmách uznávajú, že schopnosť emocionálne inteligentné riadenie je jediným spôsobom, ako môže byť vedúci pracovník úspešný aj v budúcnosti. Významným poznatkom vyplývajúcim zo štúdie je to, že emočná inteligencia – a zvýšená dôvera a porozumenie – majú pre zamestnancov značnú váhu: 83 % respondentov tvrdí, že sú ochotní zarábať menej peňazí, pokiaľ nájdu zamestnávateľa, ktorý si tieto faktory cení.

• Silná kultúra na pracovisku: Pracovníci v znalostných odboroch by pristúpili na zníženie platu o 11 %, ak by mohli pracovať niekde, kde majú empatické a emočne inteligentné vedenie a kde sú zamestnanci nadpriemerne zapájaní a spokojní.
• Flexibilita: Rovnaká skupina by sa vzdala 13 % svojho platu, aby mohla pracovať vo firme, ktorá im umožní pracovať, kde a kedy chcú.

On-line prieskum uskutočnila spoločnosť Edelman Data & Intelligence (DxI) v období od 9. júna do 10. júla 2023 v 12 krajinách: USA, Francúzsku, Indii, Veľkej Británii, Nemecku, Španielsku, Austrálii, Japonsku , Mexiku, Brazílii, Kanade a Indonézii, celkom 15.624 respondentov – 12.012 pracovníkov v znalostných odboroch (~1 000 na každom trhu), 2.408 pracovníkov s rozhodovacími právomocami v oblasti IT (~200 na každom trhu) a 1.204 vedúcich pracovníkov (~100 na každom trhu).

EU: Kritické suroviny

Elektromobily, solárne panely a smartfóny – všetky obsahujú kritické suroviny. Európska únia je zatiaľ závislá od určitých surovín. Kritické suroviny sú kľúčové pre zelenú a digitálnu transformáciu EÚ a zabezpečenie ich dodávok je kľúčové pre jej hospodársku odolnosť, vedúce postavenie v oblasti technológií ako aj pre jej strategickú autonómiu. Od ruskej vojny proti Ukrajine a čoraz agresívnejšej čínskej obchodnej a priemyselnej politiky sa kobalt, lítium a iné suroviny stali geopolitickým faktorom.

S globálnym prechodom na energiu z obnoviteľných zdrojov a digitalizáciou hospodárstiev a spoločností dopyt po týchto strategických surovinách v nasledujúcich desaťročiach rýchlo narastie. Europoslanci prijali svoje stanovisko k posilneniu dodávok strategických surovín, ktoré sú kľúčové pre zabezpečenie prechodu EÚ na udržateľnú a digitálnu budúcnosť. Cieľom zákona o kritických surovinách je zvýšiť konkurencieschopnosť a autonómiu EÚ. Zníži byrokraciu, podporí inovácie v celom hodnotovom reťazci, podporí malé a stredné podniky a tiež výskum a vývoj alternatívnych materiálov a ekologickejších ťažobných a výrobných metód.

Poslanci Európskeho parlamentu pred rozhovormi s Radou zdôrazňujú, že je dôležité zabezpečiť strategické partnerstvá medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti kritických surovín s cieľom diverzifikovať dodávky EÚ – za rovnakých podmienok a s prínosom pre všetky strany. Chcú pripraviť pôdu pre dlhodobé partnerstvá s transferom znalostí a technológií, odbornou prípravou a zvyšovaním kvalifikácie pre nové pracovné miesta s lepšími pracovnými a príjmovými podmienkami, ako aj pre ťažbu a spracovanie na základe najlepších ekologických noriem v partnerských krajinách. Chcú tiež klásť väčší dôraz na výskum a inovácie týkajúce sa náhradných materiálov a výrobných procesov, ktoré by mohli nahradiť suroviny v strategických technológiách. Zároveň chcú stanoviť ciele obehovosti a tak podporiť ťažbu strategickejších surovín z odpadových výrobkov. Poslanci tiež trvajú na potrebe znížiť byrokraciu, najmä pre malé a stredné podniky.