piatok 22. marca 2019

Upozorňujeme: Falošné emaily s vydieraním

Bezpečnostná spoločnosť Eset varuje pred podvodnými emailovými správami, ktoré sa snažia vymámiť peniaze hlavne od ľudí, ktorí sledujú on-line pornografické videá. Tento podvod sa šíri aj na Slovensku.

Útočník v správach tvrdí, že hekol zariadenie obete, vďaka čomu si danú osobu nahral pri sledovaní pornografického obsahu. Na videu má podľa vlastných slov zachytené nielen správanie používateľa pred webkamerou, ale aj to, čo si on-line pozeral. „Za utajenie nevhodného materiálu útočník žiada 1.000 dolárov v bitcoinoch, no videli sme už aj iné správy žiadajúce nižšie sumy. Obeť má na zaplatenie 48 hodín od otvorenia emailu. Ak na tieto podmienky nepristúpi, kyberzločinec sa vyhráža, že rozpošle inkriminované video všetkým kontaktom, ktoré sa mu podarilo z nainfikovaného zariadenia ukradnúť", vysvetľuje špecialista na digitálnu bezpečnosť Ondrej Kubovič. Ide však o podvod a pokus o vydieranie, útočník v skutočnosti žiadne inkriminujúce video nemá.

Podobné emailové podvody alebo takzvané scamy nie sú ničím novým a objavujú sa už roky. Takáto schéma, ktorá väčšinou žiada od obete len peňažné výkupné, sa nazýva anglickým pojmom sextortion. O sextortion ide aj v prípadoch, keď má útočník reálne fotografie obete získané napríklad z intímnej konverzácie s nastrčenou volavkou. Obzvlášť nebezpečným je, ak v prípade obete ide o dieťa. V čom sa aktuálny scam zo slovenských schránok líši od svojich predchodcov, je pomerne kvalitné sociálne inžinierstvo. Email totiž obeť dostane „z vlastnej adresy", čo podporuje slová útočníka o napadnutí zariadenia. Že ide o falošnú hlavičku obeť zistí len vďaka odborníkom a často až po tom, čo zaplatí. Faktorom, ktorý útočníkom pomohol vytvoriť efektívny scam, je aj samotná téma pornografie. Mnohí používatelia totiž stránky s takýmto obsahom navštevujú a predstava, že by sa o ich správaní dozvedela rodina, známi, kolegovia či biznis partneri, je pre nich mimoriadne nepríjemná.

„Ak podobný email nájdete aj vy vo svojej schránke, konajte pomaly, rozvážne a vyvarujte sa unáhlených krokov. Na scam v prvom rade neodpovedajte, nesťahujte si jeho prílohy, neklikajte na vložené linky a útočníkom určite neposielajte peniaze. V prípade, že útočník uvádza vaše skutočné heslo, odporúčam zmeniť si ho a aktivovať si na danej službe dvojfaktorovú autentifikáciu. Vo viacerých prípadoch totiž prihlasovacie údaje útočníci naozaj otestujú a heknutý účet používajú prinajmenšom na ďalšie šírenie svojich správ. Svoje zariadenie si tiež preskenujte spoľahlivým bezpečnostným softvérom, aby ste sa vyhli infekcii a ďalším problémom, napríklad zneužitiu zabudovanej webkamery. To sa dá napríklad obyčajným prelepením jej objektívu", radí Kubovič.

eLeniency: Nový on-line nástroj

Európska komisia spustila on-line nástroj eLeniency, ktorého cieľom je uľahčiť podnikom a ich právnym zástupcom predkladanie vyhlásení a dokumentov v rámci konaní o zhovievavosti a urovnaní v prípadoch kartelov, ako aj v rámci spolupráce v nekartelových prípadoch.

V rámci konaní o zhovievavosti a urovnaní v prípadoch kartelov, ako aj konaní týkajúcich sa spolupráce v nekartelových prípadoch, už podniky a ich právni zástupcovia majú možnosť predkladať vyhlásenia a dokumenty (písomne aj ústne). Nový nástroj eLeniency umožňuje podnikom a ich právnikom v takýchto konaniach predkladať vyhlásenia a podania on-line – ako súčasť žiadostí o zhovievavosť s cieľom získať oslobodenie od pokút alebo zníženie pokút, ako súčasť konaní o urovnaní, alebo v rámci spolupráce v nekartelových prípadoch.

Podniky alebo ich právnici tak už nebudú musieť prísť do priestorov Európskej komisie, aby poskytli ústne vyhlásenia, ako to bolo doteraz. eLeniency bude k dispozícii na internetovej stránke https://eleniency.ec.europa.eu 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Prístup je zabezpečený a obmedzený. Systém eLeniency poskytuje rovnaké záruky, pokiaľ ide o dôvernosť a právnu ochranu, aké sú poskytované v rámci tradičného postupu. Všetky údaje sa prenášajú zabezpečeným spôsobom a nedajú sa kopírovať ani vytlačiť. Použitie systému eLeniency je dobrovoľné. Podniky a ich právnici môžu naďalej, ak sa tak rozhodnú, predkladať vyhlásenia a podania v rámci aktuálne platného ústneho postupu.

eLeniency je jedným z viacerých digitálnych on-line riešení podporovaných programom ISA2, ktoré sa budú postupne zavádzať v rokoch 2019 a 2020 s cieľom uľahčiť zasielanie dôverných dokumentov (platforma na výmenu eTrustEx), spracovávanie žiadostí o dôverné zaobchádzanie (eConfidentiality) a žiadostí o informácie (eRFI) v rámci konaní EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže. Program ISA2 podporuje rozvoj digitálnych riešení pre modernizáciu verejných správ. Vyvinuté riešenia umožňujú orgánom verejnej správy, podnikom a občanom v Európe digitálne komunikovať, čo všetkým zúčastneným stranám ušetrí čas a náklady.

Radíme: Neničte si svoje vozidlo šoférskymi zlozvykmi

Pozor na chyby pri šoférovaní, ktoré nás v konečnom dôsledku môžu vyjsť poriadne draho: noha odložená na spojke, neutrál pri jazde z kopca či zaradená rýchlosť pri státí na križovatke.

Zlozvykov pri šoférovaní je neúrekom, pričom každý z nich má rozdielny dopad na peňaženku vodičov či následnú možnosť výhodne auto v budúcnosti predať. Prinášame prehľad niektorých nešvárov či nevhodného správania sa k vozidlu, ktorých sa často motoristi dopúšťajú.

Spojka: Veľa vodičov pravidelne trápi práve túto časť auta. Či už si dávajú nohu na spojkový pedál miesto toho, aby si ju opreli vedľa, alebo ju zbytočne stláčajú. „Stáť na červenú alebo ísť celú dobu v kolóne so stlačenou spojkou namiesto toho, aby vyradili na neutrál, je spoľahlivou cestou, ako spojke skrátiť život. Spojka je rozpojená a jej ložisko tým trpí. Rada je jednoduchá, keď s autom vodič stojí alebo spomaľuje do úplného zastavenia, mal by vždy zaradiť neutrál“, odporúča Petr Vaněček. Ďalším prehreškom je používanie zaradenej jednotky len preto, aby sa vozidlo nepohlo, keď vodič chce stáť v kopci. Prekĺzavajúca spojka sa prehrieva a extrémne opotrebúva.

Neutrál pri jazde z kopca: Častým prehreškom vodičov, ktorý je zväčša podnietený snahou ušetriť, je vyradenie rýchlosti na neutrál pri jazde z kopca a používanie brzdy. Takto si však motorista nielenže veľmi rýchlo opotrebuje brzdové doštičky, ale môže seba a celú posádku aj ohroziť na živote. V prípade dlhého klesania totiž hrozí, že brzdy „uvarí“ a už nedobrzdí. Pri dlhom státí na brzdách bez oddychu sa dokonca môžu skrútiť brzdové kotúče. Vyradením rýchlosti vodič neušetrí takmer žiadne palivo. Pri jazde z kopca je teda lepšie podradiť a brzdiť motorom.

Rýchly rozjazd v zime: V zimnom období si motoristi ničia vozidlá rýchlym rozjazdom bez zahriatia. Premrznutý motor, prevodovka, ale napríklad aj časti podvozku sa zahrievajú pomalšie a sú citlivejšie na zaobchádzanie. Vhodné je vyraziť pomalším tempom a nevytáčať pri tom motor do vyšších otáčok. Týmto spôsobom sa všetky komponenty (nielen motor, ale i prevodovka, diferenciál, tlmiče, atď.) pomaly súčasne zahrievajú a vozidlo je tak po 10-20 minútach jazdy pripravené na plné nasadenie.

Parkovacia brzda: Vodiči sa hlavne pri parkovaní v zimných mesiacoch boja, že im zatuhne ručná brzda, to však už pri dnešných vozidlách neplatí. Pri státí na rovine stačí zaradená jednotka alebo spiatočka. Parkovaciu brzdu by však mali vodiči zatiahnuť vždy, keď auto odstavia v kopci. „V motoroch sú často používané pre pohon rozvodov reťaze. Ak nie je zatiahnutá parkovacia brzda, je reťaz rozvodov vystavená vyššej námahe. Reťaz sa tak môže predčasne vyťahať“, vysvetľuje P. Vaněček. Parkovaciu brzdu taktiež nie je dobré ťahať tzv. cez zuby, teda bez používania tlačidla pre uvoľnenie brzdy aj keď ju vodič zaťahuje. Nie je to síce veľká chyba, ale prečo si auto zbytočne ničiť.

štvrtok 21. marca 2019

Google: Pokuta 1,49 mld. eur za nekalé praktiky pri internetovej inzercii

Európska komisia udelila Google pokutu 1,49 mld. eur (1,29% obratu spoločnosti v roku 2018) za porušenie antitrustových pravidiel Európskej únie (EÚ). Spoločnosť zneužila svoje dominantné postavenie na trhu tým, že v zmluvách s tretími stranami zaviedla niekoľko obmedzujúcich ustanovení, ktoré bránili jej konkurentom umiestňovať na webové stránky vlastné reklamy zobrazujúce sa pri vyhľadávaní on-line.

Spoločnosť Google poskytovala služby sprostredkovania inzercie v rámci vyhľadávania on-line obchodne najvýznamnejším uverejňovateľom prostredníctvom dohôd, o ktorých strany rokovali individuálne. Európska komisia (EK) v priebehu vyšetrovania preskúmala stovky takýchto dohôd a zistila, že počnúc rokom 2006 spoločnosť Google zahŕňala do svojich zmlúv doložky o exkluzivite. Uverejňovatelia tak mali zakázané umiestňovať na stránky s výsledkami vyhľadávania akékoľvek vyhľadávacie reklamy konkurentov. Rozhodnutie sa týka uverejňovateľov, ktorých dohody so spoločnosťou Google vyžadovali takúto exkluzivitu pre všetky ich webové stránky. Od marca 2009 spoločnosť Google postupne začala nahrádzať doložky o exkluzivite takzvanými doložkami o „favorizovanom umiestňovaní“. Uverejňovatelia nimi boli viazaní vyhradiť na stránkach s výsledkami vyhľadávania najziskovejší priestor reklamám spoločnosti Google. V dohodách bol takisto stanovený minimálny počet reklám Google, ktoré sa museli uverejniť. V dôsledku toho konkurenti spoločnosti Google nemohli umiestňovať svoje vyhľadávacie reklamy na najviditeľnejších a najčastejšie otváraných častiach webových stránok s výsledkami vyhľadávania. Od marca 2009 spoločnosť Google zahŕňala do dohôd aj doložky, podľa ktorých uverejňovatelia museli žiadať spoločnosť Google o písomný súhlas pred vykonaním akýchkoľvek zmien v spôsobe, akým sa zobrazujú konkurenčné reklamy. Spoločnosť Google vďaka tomu mala kontrolu nad tým, aké atraktívne sú konkurenčné vyhľadávacie reklamy, a teda aj ako často sú otvárané.

Webové portály majú často zabudované funkcie vyhľadávania. Keď ich používateľ využije, zobrazia sa mu jednak výsledky vyhľadávania aj reklamy, ktoré sa objavujú popri nich. Google poskytuje tieto vyhľadávacie reklamy prostredníctvom funkcie AdSense for Search majiteľom internetových stránok a je sprostredkovateľom medzi inzerentmi a vlastníkmi webových stránok. Spoločnosť Google bola najsilnejším hráčom v oblasti sprostredkovania inzercie v rámci vyhľadávania on-line v Európskom hospodárskom priestore (EHP) – medzi rokmi 2006 a 2016 mala trhový podiel nad 70 %. V roku 2016 mala už vyše 90 % trhový podiel na vnútroštátnych trhoch so všeobecným vyhľadávaním a vyše 75 % trhový podiel na väčšine vnútroštátnych trhov s inzerciou v rámci vyhľadávania on-line vďaka svojmu hlavnému produktu – vyhľadávaču Google, ktorý poskytuje výsledky vyhľadávania spotrebiteľom.

Spoločnosť prestala s nelegálnymi praktikami pár mesiacov po tom, ako Európska komisia v júli 2016 vydala oznámenie námietok v súvislosti s týmto prípadom. V júni 2017 EK uložila Google pokutu 2,42 mld. eur za zneužitie svojho dominantného postavenia vyhľadávača tým, že poskytla nezákonnú výhodu vlastným službám porovnávania cien. A v júli 2018 EK udelila Google pokutu 4,34 mld. eur za nezákonné praktiky týkajúce sa mobilných zariadení využívajúcich systém Android na posilnenie dominantného postavenia vyhľadávača Google.

EU: Boj proti praniu špinavých peňazí

Európsky parlament (EP) vyjadril poľutovanie nad tým, že členské štáty potopili snahu Európskej komisie zaradiť na čiernu listinu Európskej únie (EÚ) v oblasti prania špinavých peňazí nové krajiny.

Uznesenie EP je reakciou na rozhodnutie Rady (ministrov) EÚ zamietnuť návrh aktualizovaného zoznamu 23 krajín, ktoré vykazujú strategické nedostatky v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Predložený zoznam vysokorizikových krajín vypracovala Európska komisia (EK) na základe smernice proti praniu špinavých peňazí. Parlament ocenil jej úsilie a pripomenul, že tento prístup bol v minulosti akceptovaný tak poslancami ako aj ministrami členských štátov. Presadzuje preto, aby sa postup preverovania krajín a následného prijímania rozhodnutí uskutočňoval výlučne na základe dohodnutej metodiky. Uznesenie sa tiež venuje Rusku, ktoré nebolo zaradené na navrhovanú čiernu listinu. Poslanci však pripomínajú, že opatrenia krajiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykazujú nedostatky, ktoré vyvolali znepokojenie viacerých parlamentných výborov.

Navrhovaná čierna listina Európskej komisie pozostávala z 23 krajín a území: Afganistan, Etiópia, Irak, Irán, Jemen, Kórejská ľudovodemokratická republika, Pakistan, Srí Lanka, Sýria, Trinidad a Tobago a Tunisko sa na nej nachádzajú už dnes. Rozšíriť sa mala o Americkú Samou, Bahamy, Botswanu, Ghanu, Guam, Líbyu, Nigériu, Panamu, Portoriko, Samou, Saudskú Arábiu, Americké Panenské ostrovy. Zaradenie krajiny či územia na čiernu listinu neznamená uvalenie hospodárskych alebo diplomatických sankcií. Tento krok však núti takzvané povinné subjekty, akými sú banky, kasína či realitné kancelárie, uplatňovať pravidlá zvýšenej ostražitosti a povinnej kontroly pri transakciách, ktorých súčasťou sú tieto krajiny. Mal by tiež zabezpečiť, že finančný systém EÚ bude pripravený zabrániť riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prostredníctvom týchto krajín. Podľa členských štátov EÚ bol proces aktualizácie čiernej listiny nejasný a potenciálne právne napadnuteľný. Objavili sa však informácie o intenzívnom lobistickom tlaku na členské štáty, a to najmä zo strany Spojených štátov a Saudskej Arábie.

Európska komisia by mala po zamietavom stanovisku ministrov navrhnúť nový zoznam vysokorizikových krajín so strategickými nedostatkami v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Európsky parlament a Rada (ministrov) EÚ budú mať následne mesiac na to, aby čiernu listinu vetovali. Ak sa tak nestane, automaticky vstúpi do platnosti.

Radíme: Hrozby zahraničného obchodu

Dlhé splácanie faktúr, pomalé súdy či neefektívne konkurzy. Krajiny, do ktorých slovenské firmy najviac exportujú, často bojujú aj s týmito problémami. S čím by mali podnikatelia rátať, ak chcú obchodovať s odberateľmi v Nemecku, Česku, Poľsku, Maďarsku či Francúzsku?

Obchodovanie s Nemeckom: Až 20 % slovenského exportu smeruje do Nemecka. Táto krajina má jeden z najvyšších ratingov AA1 a pre podnikateľov predstavuje nízke riziko. Platobné správanie domácich firiem je dobré, doba splatnosti je podľa údajov z roku 2016 priemerne 53 dní. Nemeckým podnikateľom záleží na tom, aby si zachovali čo najlepšiu kreditnú históriu, a preto sa s platbami snažia nemeškať. V prípade, že sa však dostanú do problémov a čelia konkurzu, je pre veriteľov ťažké dostať sa k svojim peniazom. Tamojší systém im neposkytuje dostatočnú podporu. Podľa štúdie Euler Hermes by sa počet insolvencií v Nemecku mal v roku 2019 udržať zhruba na rovnakej úrovni ako doteraz.

Obchodovanie s Českom: Druhým najväčším exportným partnerom Slovenska je Česko, smeruje tam až 13 % vývozu. Krajina je hodnotená vysokým ratingom A1, čo tiež znamená nízke riziko pre podnikateľov. Platobná kultúra domácich spoločností je vo všeobecnosti dobrá, splácanie záväzkov trvá v priemere 40 dní. Riešenie sporov však môžu sprevádzať ťažkosti. „Súdny systém je zložitý a kritizovaný za nedostatok transparentnosti a nezávislosti. Súdne konania bývajú príliš zdĺhavé a nákladné, pričom presadzovanie ich rozhodnutí môže byť problematické“, uvádza Euler Hermes. Počet insolvencií v Česku sa má v tomto roku znížiť o 10 %.

Obchodovanie s Poľskom: Do Poľska smeruje 9 % exportu, rating krajiny BB1 stále patrí k nižšiemu riziku pre podnikateľov. Priemerná doba splatnosti firiem je 58 dní. Podnikatelia, ktorí narazia na dlžníkov, by však mali zvoliť skôr mimosúdne riešenie, ktoré je efektívne a môže prebehnúť aj v zrýchlenom režime. Naopak, konkurzné konania v krajine sú poisťovňou pohľadávok hodnotené ako vysoko rizikové a na získanie dlžných peňazí sa pomocou nich netreba spoliehať. Počet insolvencií sa má v roku 2019 zvýšiť, a to o 5 %.

Obchodovanie s Maďarskom: Do prvej päťky krajín, s ktorými slovenské firmy najintenzívnejšie obchodujú, patrí aj Maďarsko. Smeruje sem 7 % exportu. Rating B2 je horší ako v prípade ostatných krajín, znamená pre podnikateľov stredné riziko. Neisté je splácanie platieb aj výsledky súdnych či konkurzných konaní. Splácanie faktúr trvá priemerne 35 dní, ale presná doba sa môže výrazne líšiť podľa odvetvia. „Jedinou účinnou možnosťou ostáva dohodnutie sa s dlžníkmi, čiže mimosúdne riešenie sporov. Vnútroštátne súdy sú totiž známe zdĺhavosťou a nákladovosťou. Systém v krajine dostatočne nechráni obchodníkov pred neistým správaním domácich spoločností“, upozorňuje Euler Hermes. Očakáva sa, že počet insolvencií v Maďarsku sa v tomto roku zníži o 11 %.

Obchodovanie s Francúzskom: Francúzsko ukrajuje zo slovenského exportu 6 %. S ratingom AA1 predstavuje, rovnako ako Nemecko, krajinu s veľmi nízkym rizikom pre podnikateľov. Domáce firmy sa však majú v čom zlepšovať, priemerná doba splatnosti je oproti európskym štandardom stále dosť dlhá – 73 dní. Francúzske súdy sú pomerne spoľahlivé a rozhodujú včas, bez prieťahov. V prípade, že domáce firmy pristúpia k likvidácii, však majú ich veritelia len veľmi nízke šance na získanie svojich peňazí. Počet insolvencií v krajine sa má v roku 2019 zvýšiť o dve percentá.

Nech už firmy obchodujú doma alebo kdekoľvek v zahraničí, rozhodne sa odporúča preverovať si bonitu svojich odberateľov a to hlavne tých nových, ktorých ešte nepoznajú a chrániť sa voči možnému neuhradeniu ich faktúr.


streda 20. marca 2019

Zelená domácnostiam II: Dotácie na slnečný kolektor

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v utorok uviedla prvým kolom projekt podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II prideľovaním poukážok domácnostiam, ktoré majú záujem o slnečné kolektory.

Pre prvé kole bolo určených 800.000 eur vo forme 457 poukážok pre domácnosti mimo Bratislavského samosprávneho kraja. Pri pokračovaní projektu sa budú žiadosti schvaľovať v poradí, v akom budú doručené. SIEA plánuje v roku 2019 dvadsať kôl na vydávanie poukážok s alokovanou sumou minimálne 12,1 milióna eur. Stále platí, že poukážky môžu pokryť maximálne 50 % oprávnených výdavkov na dodávku zariadenia vrátane montáže a inštalácia musí byť zrealizovaná až po vydaní poukážky. Maximálne bude môcť rodinný dom získať 1.750 eur na slnečné kolektory, 3.400 eur na tepelné čerpadlo, 1.500 eur na kotly na biomasu a 1.500 eur pri fotovoltických systémoch.

V rámci projektu Zelená domácnostiam II by malo byť podľa odhadov SIEA do roku 2023 podporených v domácnostiach mimo Bratislavského samosprávneho kraja 25.000 inštalácií s celkovým inštalovaným výkonom 140 megawattov. V pilotnom projekte Zelená domácnostiam bolo podľa SIEA od roku 2015 podporených 18.501 inštalácií.

Výzva: Podpora duševného zdravia na rok 2019

Ministerstvo zdravotníctva SR vyhlásilo verejnú výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie v oblasti podpory duševného zdravia na rok 2019. Celkovo na to vyčlenilo 100.000 eur, pričom maximálna výška jednej dotácie je 33.000 eur a najnižšia výška 7.000 eur.

Predložiť žiadosť o poskytnutie dotácie je možné do 20. mája. Žiadosti následne vyhodnotí komisia zriadená ministerstvom zdravotníctva. Cieľom je podpora zachovania duševného zdravia, psychohygieny, zdravého životného štýlu, rozvoj komunitnej starostlivosti o duševne chorých - programy zamerané na podporu všetkých vekových skupín s akcentáciou na podporu zachovania duševného zdravia detí a adolescentov a integráciu duševne chorých do komunity. Žiadať o dotáciu môžu právnické aj fyzické osoby.

Okrem podrobného projektu so štruktúrovaným rozpočtom žiadateľ predkladá doklad o zriadení alebo založení (ak je žiadateľ právnická osoba), doklad o zabezpečení financovania projektu z iných zdrojov aj čestné vyhlásenie o vyrovnaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Ďalšími povinnými dokladmi sú: potvrdenie konkurzného súdu, že voči žiadateľovi nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, potvrdenie príslušného správcu dane, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, čestné vyhlásenie, že voči žiadateľovi nie je vedený výkon rozhodnutia, potvrdenie inšpektorátu práce, že neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, že žiadateľ nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Rovnako musí žiadateľ poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Napokon aj doklad, že žiadateľ je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak ide o žiadateľa, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora.

EU: Nové pravidlá proti nekalému obchodovaniu

Európsky parlament schválil návrh smernice, ktorá zvyšuje ochranu poľnohospodárov pred nekalými obchodnými praktikami zo strany odberateľov.

Európsky parlament (EP) opakovane vyzýval na prijatie opatrení voči uplatňovaniu nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci, a to minimálne od roku 2010, kedy bolo prijaté uznesenie o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov a lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe. Európska komisia odhaduje, že malé a stredné podniky v sektore poľnohospodárstva a spracovania potravín v Európskej únii (EÚ) strácajú v dôsledku nekalých obchodných praktík každoročne približne 2,5 - 8 miliárd eur, teda 1% - 2% ich obratu.

Nová legislatíva stavia niektoré obchodné praktiky mimo zákon. Týka sa to napríklad:
* neskorých platieb za dodané produkty (neskôr ako 30 dní za potravinové výrobky rýchlo podliehajúce skaze, viac ako 60 dní za ostatné produkty),
* neskorých zrušení či jednostranných a retroaktívnych zmien objednávok,
* odmietnutia požiadavky dodávateľa, napríklad poľnohospodára, na uzatvorenie písomnej zmluvy s odberateľom, napríklad s obchodníkom, o dodaní produktu,
* zneužitia dôverných informácií,
* hrozieb či samotnej realizácie odvetných obchodných opatrení zo strany odberateľa voči dodávateľovi - napríklad vyradenia výrobku dodávateľa z ponuky odberateľa či zdržiavanie platieb za dodaný tovar - ako reakcie na uplatňovanie si zmluvných práv dodávateľa či na podanie sťažnosti dodávateľa na odberateľa.

Odberatelia už nebudú môcť vyžadovať, aby dodávatelia zaplatili za nimi nezavinené znehodnotenie či stratu poľnohospodárskych a potravinových výrobkov, ku ktorým došlo v priestoroch odberateľa, či aby prispievali na náklady súvisiace s preskúmavaním sťažností spotrebiteľov, pokiaľ z ich strany nedošlo k pochybeniu. Ďalšie praktiky, ako napríklad vracanie objednaných no nepredaných produktov dodávateľovi bez akejkoľvek platby, požadovanie platby za zaradenie produktu do ponuky odberateľa, vyžadovanie finančnej účasti dodávateľa na propagácii výrobku, ale aj prenášanie nákladov na zľavy či akcie na dodávateľa, by mali byť zakázané za predpokladu, že sa na nich dodávateľ s odberateľom nedohodnú vopred.

Producenti budú môcť podávať sťažnosti v krajine, kde majú sídlo, a to aj v prípade, že sa stali obeťou nekalých obchodných praktík v inom členskom štáte EÚ. Sťažnosťami sa budú zaoberať na to určené vnútroštátne orgány, ktoré budú zodpovedné za vyšetrovanie situácie a jej nápravu. Nové pravidlá majú chrániť malých a stredných dodávateľov, ktorých ročný obrat je menší ako 350 miliónov eur. Títo dodávatelia budú rozdelení do piatich kategórií - s ročným obratom do dvoch, desiatich, päťdesiatich, stopäťdesiatich a tristopäťdesiatich miliónov eur, pričom najväčšia ochrana sa bude vzťahovať práve na najmenších producentov.

Smernicu proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, na ktorej sa v decembri dohodli vyjednávači EP so zástupcami Rady (ministrov) EÚ, musia po poslancoch ešte formálne schváliť aj ministri krajín únie, aby mohla vstúpiť do platnosti. Členské štáty budú mať následne dvadsaťštyri mesiacov na transpozícii nových pravidiel do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Ustanovenia novej legislatívy nadobudnú účinnosť tridsať mesiacov po jej vstupe do platnosti.

utorok 19. marca 2019

Výzva: Vzdelanie v zahraničí

Nadácia SPP už po jedenástykrát podporí študentov vysokých škôl, ktorí majú záujem získavať kvalitné vzdelanie v zahraničí. Do štipendijného programu Hlavička môžu svoje žiadosti zasielať do 11. apríla 2019.

Štipendium je určené pre vysokoškolských študentov, ktorí študujú v odbore právo, ekonomika, informatika, technika, prírodné a humanitné vedy alebo v oblasti medicíny. V rámci štipendijného programu Hlavička budú poskytované štipendiá študentom na zahraničné študijné pobyty, letné školy, stáže, výskumné pobyty kdekoľvek vo svete. V tomto ročníku Nadácia SPP vyčlenila na podporu študentov celkovo 30.000 eur. O finančnú podporu môže požiadať každý študent, ktorý má záujem prehlbovať svoje vedomosti a know-how vo svojom odbore a predstaví vedecký, odborný alebo praktický projekt, ktorému sa plánuje venovať. Maximálna výška podpory na jeden projekt je 3.000 eur.

Študenti môžu posielať svoje projekty s priloženými dokumentmi do polnoci 11. apríla 2019. Bližšie informácie o podmienkach získania štipendia nájdete na nadaciaspp.sk. Výber štipendistov bude realizovaný na základe posúdenia predloženého projektu, motivačného listu, referenciám a predpokladom študenta výberovou komisiou, ktorá bude pozostávať zo zástupcov vysokých škôl a nezávislých odborníkov z akademickej oblasti. Výsledky štipendijného programu Hlavička budú zverejnené 6. mája 2019 na web stránke nadácie.


Radíme: Daňová úľava pri treťom pilieri

Tretí pilier, doplnkové dôchodkové sporenie ponúka možnosť odpočítať si príspevky, ktoré ste do neho vložili. Nezabudnite to vyznačiť v daňovom priznaní, alebo požiadať vášho zamestnávateľa.

Z daní je možné aktuálne odpočítať vklady do výšky 180 eur ročne. Daňová úspora tak môže ročne dosiahnuť 34,20 eur. Ak si teda do III. piliera posielate aspoň 15 eur mesačne, môžete si znížiť daňový základ o spomínaných 180 eur. Ak máte zmluvu uzatvorenú po roku 2014, stačí o to požiadať zamestnávateľa. Ak máte staršiu zmluvu, viete si daňovú úľavu zaistiť dodatkovaním vašej účastníckej zmluvy.

„Ak ste zamestnancom a zamestnávateľ vám zráža príspevok z čistej mzdy, do úhrnu zaplatených príspevkov sa zahrnie aj suma zrazená zo mzdy za 12/2018 vyplatenej do 31. 1. 2019. Potvrdenie vystavené DDS obsahuje príspevky daňovníka zaplatené v zdaňovacom období, t. j. do 31. 12. 2018 a zamestnanec ho v tomto prípade nemusí priložiť k žiadosti o ročné zúčtovanie (t. j. dokladá ho len v prípade osobného platenia príspevkov mimo zamestnávateľa)“, uvádza Mgr. Ivana Skokanová.

EU: Vízový informačný systém

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili svoju predstavu vylepšenia vízového informačného systému Európskej únie (EÚ), od ktorého si sľubujú zefektívnenie reakcií EÚ na bezpečnostné a migračné výzvy.

Vízový informačný systém (VIS) je databázou EÚ využívanou vnútroštátnymi orgánmi na kontrolu občanov tretích krajín, ktorí na vstup do schengenského priestoru potrebujú víza. Parlament od reformy VIS očakáva zefektívnenie reakcií na meniace sa bezpečnostné a migračné výzvy a zlepšenie kontrol na vonkajších hraniciach EÚ.

Poslanci v rámci reformy VIS presadzujú:
* povinné bezpečnostné kontroly s využitím všetkých databáz EÚ, ktoré by mohli odhaliť žiadateľov využívajúcich viacero identít a identifikovať osoby predstavujúce riziko z pohľadu bezpečnosti či neregulárnej migrácie;
* rozšírenie databázy o držiteľov dlhodobých víz, takzvaných zlatých víz, ako aj povolení na pobyt s cieľom odstrániť bezpečnostné nedostatky aktuálneho systému;
* zníženie veku, od ktorého sa do systému vkladajú odtlačky prstov a podoba tváre žiadateľa, z dvanástich na šesť rokov, s cieľom uľahčiť pátranie a identifikáciu nezvestných detí či rodinných väzieb. Odtlačky by sa nemali odoberať osobám starším ako 70 rokov;
* uľahčenie prístupu Europolu a orgánov činných v trestnom konaní k údajom v databáze za účelom ich využitia na identifikáciu obetí trestných činov alebo dosiahnutia pokroku vo vyšetrovaní obzvlášť závažných trestných činov či terorizmu.

Vízový informačný systém pomáha od roku 2011 vízovým, pohraničným, azylovým a migračným orgánom kontrolovať občanov tretích krajín, ktorí potrebujú na vstup do schengenského priestoru víza. Členské štáty každoročne vybavia približne 18 miliónov žiadostí o krátkodobé schengenské víza. Databáza VIS obsahovala v auguste 2018 viac ako 60 miliónov žiadostí o víza a 40 miliónov súborov odtlačkov prstov. Prijatý text predstavuje mandát EP na rokovania s Radou (ministrov) EÚ o konečnej podobe reformy VIS.

pondelok 18. marca 2019

LIFE: Predbežná dohoda o finančnej podpore

Európsky parlament a Rada dospeli k predbežnej dohode o Programe pre životné prostredie a ochranu klímy LIFE ako súčasť dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027. Pôjde o jeden z nástrojov, ktorý Európskej únii (EÚ) umožní dosiahnuť jej klimatické ciele a stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050.
Program LIFE patrí medzi finančné programy EÚ, v prípade ktorých Európska komisia navrhuje najväčšie pomerné zvýšenie financovania na roky 2021 až 2027. Komisia navyše navrhla výdavky vo výške najmenej 25 % zo všetkých programov EÚ na boj proti klimatickým zmenám.

Hlavné prvky nového programu LIFE (2021 – 2027):
· Pokračujúca podpora obehového hospodárstva a posilnenie zmiernenia zmeny klímy.
· Zvýšená podpora prechodu na čistú energiu (nový špecifický podprogram, ktorý stimuluje investície a podporuje činnosti zamerané na energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov, najmä v regiónoch Európy, ktoré zaostávajú v prechode na čistú energiu).
· Zvýšená podpora ochrany prírody a biodiverzity (súčasťou budú aj nové, osobitné „strategické projekty v oblasti ochrany prírody“, ktoré umožnia členským štátom začleniť ciele politiky v oblasti prírody a biodiverzity do iných politík a programov financovania, napr. poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka).
· Jednoduchý a flexibilný prístup so zameraním na rozvoj a realizáciu inovatívnych spôsobov riešenia výziev v oblasti životného prostredia a klímy.

Predbežnú dohodu musí teraz formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Podmienkou zavedenia rozpočtových aspektov a príslušných horizontálnych ustanovení návrhu o budúcom programe LIFE je celková dohoda o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ, ktorého návrh Európska komisia predložila v máji 2018. Program pre životné prostredie a ochranu klímy LIFE existuje od roku 1992 a je jedným z hlavných nástrojov EÚ na financovanie opatrení v oblasti životného prostredia a klímy.

Aktuálne: Bezplatné overenie kvality vody z domácich studní

Pri príležitosti Svetového dňa vody môžete aj tento rok využiť bezplatnú analýzu vzoriek vody z domácich studní na prítomnosť dusičnanov a celkovú tvrdosť.

Vzorky vody môžu záujemci priniesť v stredu 20. marca od 8.00 do 16.00 h do priestorov laboratórií Bratislavskej vodárenskej spoločnosť (BVS) na Bojnickej ulici 6 v Bratislave. Správny postup pri odbere vzorky vody: trojdecovú plastovú fľašu je potrebné najprv dôkladne vypláchnuť vodou. Voda sa nechá zhruba dve až päť minút odtiecť dostatočne silným prúdom a až potom sa plní do fľaše až po okraj tak, aby nad vrchnákom nebol takmer žiadny vzduch. Fľaša sa uzatvorí a po odovzdaní bude označená identifikačným číslom, pod ktorým bude uverejnený výsledok analýzy. Výsledky budú zverejnené na internetovej stránke bvsas.sk alebo telefonicky na čísle 0850 123 122.

V stredu 20. marca bude bezplatne laboratórne vyšetrovať vzorky pitnej vody zo studní aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava. Vo vode budú hygienici kontrolovať hladinu dusičnanov a dusitanov. Záujemcovia môžu vzorku vody zo studne priniesť v čistých aspoň pollitrových fľašiach medzi 8.00 a 13.00 h na RÚVZ Bratislava na Ružinovskej ulici. Výsledky laboratórnych analýz budú zverejnené na webovej stránke ruvzba.sk a sociálnej sieti podľa prideleného identifikačného čísla. Vyšetrenie ďalších ukazovateľov kvality vody si možno dohodnúť v rámci platených služieb RÚVZ Bratislava.

Bezplatné rozbory vody na dusičnany sa budú tento rok vykonávať aj v zákazníckych centrách jednotlivých závodov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (zoznam je dostupný na webovej stránke spoločnosti). Otestovať si svoju vodu bude môcť verejnosť v piatok 22. marca od 7.00 do 13. 00 hod. Stačí priniesť vzorku vody v čistej, uzavretej sklenenej alebo PET fľaši s minimálnym množstvom 0,3 l. Výsledky rozboru budú zákazníkom oznámené hneď na mieste. Jedna fyzická osoba si môže nechať zanalyzovať max. 3 vzorky vody. V prípade záujmu o hromadnú analýzu (organizovanú pre väčší počet záujemcov starostom obce) je potrebné dohodnúť si termín vopred telefonicky na čísle: 055/7924 519. 

Radíme: Poznáte svoje práva?

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) pri príležitosti Európskeho dňa spotrebiteľov (15. marca) oboznamuje používateľov elektronických komunikačných (telekomunikačných) služieb s ich právami.

Záujemcovia môžu uzavrieť zmluvu s jedným aj viacerými telekomunikačnými operátormi podľa vlastného výberu, ak nie je zákonný dôvod na jej odmietnutie. Pokiaľ záujemcov osloví niektorá z ponúk telekomunikačných operátorov, tak je potrebné, aby sa pred uzavretím zmluvy dôsledne oboznámili so všetkými podmienkami a cenami. RÚ rozhodne neodporúča spoliehať sa len na informácie z reklamy, z médií a informácie, ktoré záujemcovia získajú napr. rozhovorom s kamarátom alebo s predajcami služieb. V prípade zmluvy uzatvorenej na diaľku (napr. telefonicky alebo cez internet) alebo mimo prevádzkových priestorov operátora máte právo odstúpiť od zmluvy do 14 kalendárnych dní.

Účastníci verejnej telefónnej služby majú právo:
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane čísla 112,
d) bezplatne zasielať SMS na číslo 112.
Ak operátor podstatne zmení zmluvné podmienky a vy s týmito zmenami nesúhlasíte, tak môžete od zmluvy bez sankcií, t.j. bez "zmluvnej pokuty" odstúpiť. V prípade, že sa rozhodnete zmeniť telefónneho operátora, tak si môžete svoje doterajšie telefónne číslo ponechať. V prípade poruchy máte zákonné právo na bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej (telekomunikačnej) služby, ktoré ste nezavinili a na vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného telekomunikačným operátorom. Toto právo si musíte uplatniť u operátora najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby.

V prípade, že vám telekomunikačný operátor poskytuje služby v rozpore so zmluvou, nekvalitne alebo vám nesprávne vyúčtuje cenu za služby, tak máte právo uplatniť si u neho reklamáciu v termíne a spôsobom podľa reklamačného poriadku daného operátora. Operátor je povinný oznámiť vám výsledok prešetrenia reklamácie písomne do 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní. Ak vám operátor neoznámi výsledok prešetrenia reklamácie, tak máte zákonné právo odstúpiť od zmluvy bez sankcií, t.j. bez zmluvnej pokuty. Ak operátor ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy, alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, máte právo odstúpiť od zmluvy do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie, ak porušenie povinností operátora stále pretrváva. V prípade, že nebudete so spôsobom vybavenia reklamácie spokojní, tak sa nemusíte domáhať svojich práv súdnou cestou, ale môžete sa obrátiť na subjekty, ktoré riešia spory mimosúdne alebo alternatívnym spôsobom. Tieto subjekty nenahrádzajú činnosť súdu, ale snažia sa sprostredkovať vám s operátorom písomnú dohodu, ktorá je záväzná. Sú to rýchlejšie a lacnejšie možnosti riešenia sporu.

piatok 15. marca 2019

On-line: Niektoré súdne poplatky uhradíte aj elektronicky

Súdne poplatky na exekučné a upomínacie konanie je možné na Slovensku zaplatiť už aj elektronicky. Nevyhnutnosťou je mať ale elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie. Ministerstvo spravodlivosti sa vo využívaní elektronického platobného systému pripojilo k ministerstvu vnútra a ministerstvu dopravy a výstavby.

Podľa Ministerstva spravodlivosti (MS) SR je úhrada poplatku pri platbe on-line automaticky spárovaná a návrh na začatie konania je ihneď k dispozícii súdu aj s informáciou o úhrade súdneho poplatku. Doteraz bolo nevyhnutné čakať na spárovanie zúčtovacích údajov, a to spravidla dva až tri pracovné dni.

Po odoslaní podania dostane používateľ do elektronickej schránky príkaz na úhradu a môže si zvoliť, aký typ platby preferuje. Na úhradu súdneho poplatku platí rovnaký postup, akoby občan chcel platiť za bežný on-line nákup. Pri platbe má na výber z viacerých možností (on-line platba kartou, bankový prevod, ekiosk, QR kód), avšak odporúčaný, najjednoduchší a najrýchlejší spôsob je on-line platba kartou. Stačí zadať platobné údaje (meno držiteľa karty, číslo karty, dátum expirácie a CVC2 kód), kliknúť na tlačidlo Zaplatiť a transakcia je ihneď spracovaná.

Phishing: V roku 2018 opäť nárast

Anti-phishingový systém Kaspersky Lab zachytil v roku 2018 viac než 482 miliónov pokusov o návštevu podvodných webových stránok. V porovnaní s rokom 2017, kedy bolo zablokovaných 236 miliónov takýchto pokusov, ide o dvojnásobný nárast. Každoročný prírastok počtu phishingových útokov sa stal bežným javom, avšak údaj z vlaňajška naznačuje výrazný nárast využívania a popularity tohto typu útokov.

Phishing je jedným z najflexibilnejších typov útoku v oblasti „sociálneho inžinierstva", pretože môže byť maskovaný mnohými spôsobmi a použitý na rôzne účely. Na vytvorenie phishingovej stránky stačí urobiť repliku populárnej alebo dôveryhodnej webstránky, prilákať nič netušiacich používateľov a oklamať ich tak, aby ochotne zadali svoje osobné údaje. Často ide o finančné údaje, napríklad heslá bankových účtov, alebo údaje o platobných kartách, či prístupové poverenia pre účty sociálnych médií. Nástrojom phishingového útoku môže byť aj e-mail, prostredníctvom ktorého útočník navedie obeť, aby otvorila škodlivú prílohu alebo klikla na link, ktorý následne stiahne malvér do počítača. Dôsledky takýchto útokov môžu byť rôzne, od straty peňazí až po napadnutie celej firemnej siete.

Viac ako 44 % všetkých phishingových útokov zistených technológiami spoločnosti cielilo na banky, platobné systémy a on-line obchody. To znamená, že v roku 2018 sa vyskytlo takmer toľko výhradne finančných phishingových útokov ako v roku 2017 celkovo. „Na rast phishingových útokov mohla mať vplyv zvýšená efektivita metód sociálneho inžinierstva, ktoré sa používajú s cieľom nalákať používateľov na návštevu podvodných stránok. Rok 2018 bol poznačený aktívnym využívaním nových schém a trikov, akými sú napríklad podvodné notifikácie, spolu s overenými starými spôsobmi, akými sú tradičné podvody počas Black Friday alebo štátnych sviatkov. Útočníci sú stále prefíkanejší a čím ďalej, tým lepšie dokážu vyťažiť z významných podujatí, ktoré sa konajú po celom svete", hovorí Tatyana Scherbakova, bezpečnostná výskumníčka.

Elektromobily: Odpisová doba má byť kratšia

Odpisové obdobie na elektromobily, respektíve automobily s alternatívnym pohonom sa má podľa vládou SR schváleného Akčného plánu rozvoja elektromobility od roku 2020 skrátiť na dva roky.

Pre podnikateľov používajúcich elektromobily sa podľa Ministerstva hospodárstva (MH) SR zavedú zrýchlené odpisy na elektromobily a nabíjacie stanice. Motivačnou novinkou, ktorú prináša akčný plán pre motoristov jazdiacich na elektromobiloch, budú farebne (zelené) odlíšiteľné evidenčné čísla vozidla. Tie budú napríklad oprávňovať jazdiť vo vyhradených jazdných pruhoch či parkovať v nízkoemisných zónach. Zvýšiť záujem o vozidlá s alternatívnym pohonom by mala aj informačná kampaň, jej súčasťou bude nový portál venujúci sa len tejto téme. Ministerstvo hospodárstva plánuje tiež podporiť budovanie nabíjacích staníc pre samosprávy, aby sa podporilo budovania potrebnej infraštruktúry aj mimo hlavných ťahov. Počíta sa pritom so zjednodušením administratívneho procesu pri ich výstavbe ako aj so zavedením povinnosti budovať nabíjaciu infraštruktúru pri výstavbe nových parkovacích miest. V súčasnosti je na Slovensku približne 250 nabíjacích staníc. Ďalším opatrením v Akčnom pláne rozvoja elektromobility je podpora výskumu, vývoja a konkurencieschopnej a udržateľnej priemyselnej výroby batérií pre elektromobily.

Akčný plán rozvoja elektromobility obsahuje 15 konkrétnych opatrení, ktoré by mali byť realizované do dvoch rokov. Súčasťou sú tiež investície do výskumu a vývoja komponentov do elektromobilov ako aj pokračovanie úspešného projektu podpory kúpy elektromobilov. Ministerstvo hospodárstva SR plánuje vyčleniť na túto podporu päť miliónov eur. Systém podpory by mal byť nastavený rovnako ako pri pilotnom projekte, ktorý rezort hospodárstva realizoval so Zväzom automobilového priemyslu (ZAP) SR. Pilotný projekt podpory kúpy elektromobilov mal podľa MH SR pozitívny vplyv na rast predaja elektrických vozidiel. Od novembra 2016 do júna 2018 využilo podporu 831 žiadateľov. Podpora išla na kúpu 514 batériových elektrických vozidiel a 317 plug-in hybridných vozidiel. Počet batériových a plug-in hybridných elektrických vozidiel s možnosťou dobíjania zo siete bol ku koncu minulého roka približne 1.700. Ak k nim pripočítame aj hybridné vozidlá s interne nabíjanou batériou, ich počet je okolo 5000.

štvrtok 14. marca 2019

EU: Zjednodušenie prístupu k trestným záznamom občanov tretích krajín

Europoslanci schválili vytvorenie novej databázy Európskej únie (EÚ), ktorá umožní rýchlejšiu výmenu informácií o trestných záznamoch príslušníkov tretích krajín.

Európsky informačný systém registrov trestov pre štátnych príslušníkov tretích krajín (ECRIS-TCN) doplní existujúci Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), ktorý využívajú orgány členských štátov na výmenu informácií o predchádzajúcich odsúdeniach občanov EÚ.
Nová centralizovaná databáza umožní intenzívnejšiu výmenu informácií, ktoré sa týkajú predchádzajúcich odsúdení štátnych príslušníkov tretích krajín. Mala by tak prispieť k zefektívneniu boja proti cezhraničnému zločinu a terorizmu.

Databáza ECRIS-TCN:
* umožní vnútroštátnym orgánom rýchlo zistiť, či konkrétny štátny príslušník tretej krajiny má záznam v registri trestov ktoréhokoľvek členského štátu EÚ,
* bude obsahovať aj údaje o občanoch EÚ, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretích krajín, aby sa zabránilo možnosti zatajiť predchádzajúce odsúdenia využitím zahraničného pasu.
Prístup k databázam ECRIS (občania EÚ) a ECRIS-TCN (občania tretích krajín a osoby s dvojakým občianstvom) budú mať okrem súdov a prokuratúr v členských štátoch aj Europol, Eurojust a Európska prokuratúra (EPPO).

Databáza ECRIS, zriadená v roku 2012 za účelom výmeny informácií o odsúdeniach za trestné činy v EÚ, sa nevyužíva na kontrolu trestných záznamov občanov tretích krajín. Orgány členských štátov využili v roku 2014 podľa údajov Európskej komisie pri súdnych procesoch vedených proti občanom tretích krajín menej ako 5 % informácií, ktoré boli k dispozícii v registroch trestov iných krajín EÚ.

Nové pravidlá, na ktorých znení sa dohodlivyjednávači EP a Rady (ministrov) EÚ ešte v decembri, musia po poslancoch formálne potvrdiť aj ministri členských štátov. 

Slovensko.sk: Úpravy elektronickej schránky

V elektronickej schránke na ÚPVS pribudlo tlačidlo Prejsť na trojstĺpcové zobrazenie, ktoré sa nachádza v ľavom paneli pod sekciou Nastavenia. Hlavným prínosom nového zobrazenia je možnosť vizualizácie ľavého panelu (priečinkov), zoznamu správ a detailu vybranej správy naraz.

Tlačidlo Prevziať doručenky nájdete v možnosti Viac a tlačidlo na aktiváciu elektronickej schránky v dvojsĺpcovom zobrazení. Zmenou prešla aj horná lišta, resp. hlavička elektronickej schránky, v ktorej sú sekcie Pomoc, Kontakt a English (anglická verzia schránky). Pri mene prihlásenej identity sa zobrazuje šípka, kde po prekliknutí uvidíte číslo vašej elektronickej schránky, odkaz do vášho profilu či možnosť prepnutia sa do inej schránky alebo odhlásenia sa.

Ďalšie menšie úpravy
- Úprava ľavého panelu pre orgány verejnej moci (OVM): Vytváranie správ sa posunulo nad zoznam prijatých, odoslaných a rozpracovaných priečinkov a zároveň sa tlačidlá Oznámenie a Výzva zlúčili do jedného s názvom Vytvoriť oznámenie/výzvu, kde sa nachádzajú aj všetky príslušné formuláre. Taktiež aj Overenie stavu schránky sa nachádza vyššie nad zoznamom priečinkov. Ak nemá adresát schránku aktivovanú na doručovanie, OVM v sekcii Overenie stavu schránky uvidí vedľa informácie Neaktivovaná schránka iba tlačidlo Vytvoriť oznámenie.

- Vypnutie starej verzie schránok a Správy podaní/VPI: Spolu so starou verziou elektronických schránok sa vypla aj Správa podaní (Virtuálny priestor inštitúcie - VPI) dostupná iba pre orgány verejnej moci. OVM, ktoré mali v tejto sekcii označené správy, boli informované, že takýmto správam sa automaticky priradili farebné označenia, tzv. štítky.

- Sťahovanie správ: V detaile správy do tlačidla Stiahnuť pribudla možnosť Stiahnuť obsah s PDF vizualizáciami, ktorá slúži na sťahovanie správ v čitateľnej verzii (bez podpisov), tých .xml súborov, ktoré majú uloženú PDF vizualizáciu.

- Tlač HTML náhľadu: Pribudlo upozornenie na zváženie dopadu na životné prostredie. Pri tlači môžete postupovať aj tak, že správu stiahnete ako PDF a následne ju vytlačíte. Na zobrazenie aktívnych prvkov formulárov (Podrobné informácie) je pri tlači náhľadu potrebné najprv aktívny prvok otvoriť a následne vytlačiť pomocou CTRL+P.

- Tlač: V detaile správy prešla Tlač ďalšou úpravou a zapracoval sa do nej náhľad formulára. V prípade spoločnej autorizácie (kde je viac ako 1 dokument) sa vytlačí len prvý formulár a v texte je používateľ upozornený na to, ako si má v prípade potreby vytlačiť ostatné dokumenty.

- Možnosť upravenia prístupu do schránky: V Nastaveniach, v časti Oprávnenia osôb je už možné po kliknutí na Upraviť pri konkrétnom mene a priezvisku prejsť cez odkaz Upraviť prístup priamo do profilu a oprávnenie upraviť v časti Zobrazenie zastupovania.

Začiatkom marca sprístupnilo Ministerstvo vnútra SR tiež novú verziu Aplikácie pre eID (na prihlasovanie sa občianskymi preukazmi s čipom) pre platformy Windows (verzia 3.1.2), Mac aj Linux (verzia 3.0.2). Občanom, ktorí majú aplikáciu nainštalovanú, bude ponúknutá možnosť jej aktualizácie automaticky. Pri pokuse o prihlasovanie sa starou verziou Aplikácie pre eID bude používateľ upozornený, že nastala chyba. Je preto potrebné nainštalovať novšiu verziu. Aplikácia na prihlasovanie je dostupná priamo na portáli slovensko.sk v sekcii Na stiahnutie alebo na stránkach Ministerstva vnútra SR.


Autonómne autá: Nedôvera spotrebiteľov

Podľa globálnej štúdie automobilových spotrebiteľských trendov Deloitte na rok 2019 dôvera spotrebiteľov v autonómne vozidlá (AV) stagnuje. Až 50 % opýtaných spotrebiteľov v USA neverí, že autonómne vozidlá budú bezpečné, čo je približne na úrovni minulého roka (47 %). Aj ostatné trhy zaznamenali podobnú stagnáciu.

V Číne, Japonsku a Južnej Kórei podiel spotrebiteľov, ktorí si myslia, že autonómne vozidlá nebudú bezpečné, mierne klesol. Naopak u spotrebiteľov z Nemecka bol zaznamenaný mierny nárast nedôvery. „Autonómne vozidlá pilotným testovaním vstúpili do reálneho sveta a musia tak čeliť reálnym výzvam. Výsledky tohtoročnej štúdie mohli byť ovplyvnené niekoľkými medializovanými udalosťami. Je však pravdepodobné, že z dlhodobého hľadiska sa bude prijatie týchto áut postupne rozširovať. Okrem aktuálneho spotrebiteľského skepticizmu musí odvetvie vo svojich plánoch rátať aj s dlhodobými kapitálovými investíciami potrebnými na uvedenie bezchybnej technológie na trh. S nárastom regulačného dohľadu tak vznikajú ťažko dosiahnuteľné obchodné modely na generovanie návratnosti investícií", vysvetľuje Martin Rybár.

Spotrebitelia si pokrokové technológie nespájajú s tradičnými výrobcami automobilov. Počet spotrebiteľov v USA, ktorí veria, že takýto výrobcovia prinesú na trh technológiu AV klesá a v roku 2019 sa dostal na hodnotu 39 %. Dokonca aj v Nemecku, kde bola dôvera voči tradičným výrobcom na pomerne vysokej úrovni, rapídne klesol podiel zástancov z 51 % v roku 2017 na tohtoročných 33 %.

streda 13. marca 2019

EU: Akt o kybernetickej bezpečnosti

Akt o kybernetickej bezpečnosti Európskej únie (EÚ) zavádza prvý celoeurópsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Certifikované produkty, procesy a služby v oblasti informačných a komunikačných technológií ponúkané v krajinách EÚ tak budú musieť v budúcnosti spĺňať normy kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Európsky parlament tiež prijal samostatné nelegislatívne uznesenie, prostredníctvom ktorého vyzval na prijatie opatrení na úrovni EÚ proti hrozbám spojeným so silnejúcou technologickou prítomnosťou Číny v EÚ. Poslanci vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnymi obvineniami, že 5G zariadenia môžu čínskym výrobcom a orgánom poskytnúť neoprávnený prístup k súkromným a osobným údajom a dátovej komunikácii v EÚ. Predajcovia zariadení z tretích krajín by podľa poslancov mohli predstavovať bezpečnostné riziko pre EÚ, nakoľko ich vnútroštátne predpisy zaväzujú k spolupráci so štátom na ochrane národnej bezpečnosti aj mimo vlastného územia. Viaceré krajiny reagovali najmä na čínske zákony o štátnej bezpečnosti dodatočnými bezpečnostnými posudkami alebo úplným zákazom.

Poslanci vyzvali Európsku komisiu (EK) a členské štáty, aby vypracovali návod na riešenie kybernetických hrozieb a ochranu zraniteľných miest pri obstarávaní 5G zariadení. Súčasťou opatrení by mali byť diverzifikácia dodávateľov, zavedenie viacfázových postupov verejného obstarávania a vypracovanie stratégie na zníženie závislosti Európy od zahraničných technológií kybernetickej bezpečnosti. Parlament tiež apeloval na EK, aby poverila Agentúru EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) vytvorením certifikačného systému, ktorý by mal zabezpečiť, že zavádzanie 5G sietí bude spĺňať najvyššie bezpečnostné normy.

Akt o kybernetickej bezpečnosti EÚ, na ktorého znení sa už poslanci neformálne dohodli s členskými štátmi, zdôrazňuje popri produktoch, procesoch a službách dôležitosť certifikácie aj pre kritickú infraštruktúru vrátane energetických sietí, zariadení dodávok vody a energie a bankových systémov. Komisia by do roku 2023 mala posúdiť, či by sa mal niektorý z nových dobrovoľných systémov stať povinným. Zároveň poskytuje agentúre ENISA trvalý mandát a dodatočné zdroje.

Nariadenie musí po jeho odobrení Európskym parlamentom formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Do platnosti vstúpi 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Prognóza: Slovenské firmy očakávajú intenzívnejší zahraničný obchod

Každá piata firma ráta v období najbližších dvoch rokov nárast počtu zahraničných objednávok. Optimistické sú aj firmy v ďalších európskych krajinách, výraznejšie pochybnosti vidieť kvôli hroziacemu brexitu len vo Veľkej Británii.

Slovenské firmy majú zo zahraničia približne 10 % všetkých faktúr, čo je približne rovnaké množstvo ako majú firmy v Česku, Poľsku či Maďarsku. V najbližších rokoch očakávajú, že si tento podiel buď udržia alebo ho zvýšia. V nárast zahraničných objednávok verí až 20 % slovenských firiem a iba 2 % očakávajú pokles, zistila štúdia European Payment Practices 2018. Spomedzi európskych firiem sú najoptimistickejšie nemecké, slovinské a grécke firmy – rast objednávok z cudziny predpovedá až každá tretia z nich, zhodne po 37 %. Naopak, najviac skeptikov sa našlo vo Veľkej Británii, kde až 11 % firiem očakáva pokles objednávok zo zahraničia. „Očakávania firiem vždy súvisia s aktuálnou politickou a ekonomickou situáciou. Slovensko má v porovnaní so zvyškom Európy stále určité rezervy pri získavaní zahraničných objednávok, čo mu dáva obrovskú príležitosť, aby tento potenciál využilo“, komentuje Michal Šoltes. Prienik na zahraničné trhy má výhodu aj v tom, že podľa skúseností slovenských firiem sú tamojší zákazníci v platení disciplinovanejší.

Štúdia European Payment Practices sa uskutočnila už jedenástykrát. Na jar 2018 nezávislý inštitút pre prieskum trhu Kantar TNS oslovil 3.400 odborníkov zo 17 európskych krajín, z toho 200 spoločností zo Slovenska.
Aký vývoj zahraničných objednávok očakávate v najbližších dvoch rokoch? (v %)
Očakávam rast
Očakávam pokles
Západná Európa
Nemecko
37
4
Dánsko
31
6
Belgicko
23
3
Švajčiarsko
23
4
Veľká Británia
27
11
Španielsko
16
5
Francúzsko
20
2
Východná Európa
Poľsko
28
6
Slovensko
20
2
Česko
22
3
Slovinsko
37
8
Chorvátsko
22
3
Maďarsko
27
4
Bulharsko
27
3
Grécko
37
2
Rumunsko
25
2

Pozn.: Tabuľka obsahuje iba krajiny, ktoré boli zahrnuté do štúdie European Payment Practices 2018.

e-Bezpečnosť: Pätina IT manažérov pri kybernetickom útoku nevie, kedy a ako k nemu došlo

Podľa globálneho prieskumu 7 nepríjemných faktov o bezpečnosti koncových bodov je najväčší počet útokov odhalený na serveroch a v sieťovej infraštruktúre - zhodne po 37%. Len 17% útokov je zistené na koncových bodoch a 10% na mobilných zariadeniach.

Prieskum Sophos prebiehal medzi viac ako 3.100 IT manažérmi s rozhodovacími právomocami naprieč stredne veľkými firmami, a to v 12 krajinách. „Na serveroch sa ukladajú citlivé dáta vrátane finančných a informácií o majetku či zamestnancoch. S ohľadom na stále prísnejšie legislatívu počítajúc nariadenia GDPR, ktoré prináša povinnosť informovať o prípadných incidentoch týkajúcich sa chránených dát, je úsilie o čo najlepšie zabezpečenie serverov oprávnené. A spolu s tým, ako sa IT manažéri zameriavajú na ochranu najdôležitejších serverov a primárne bránia útočníkom v prieniku do sieťovej infraštruktúry, je logické, že k najväčšiemu počtu odhaleniu dochádza práve v týchto dvoch oblastiach", hovorí Chester Wisniewski a dodáva: „Koncové body však nemožno ignorovať, pretože väčšina kybernetických útokov začína práve na nich. Bohužiaľ stále veľký počet IT manažérov nedokáže určiť, kadiaľ zločinci do ich systémov prenikli a kedy k tomu došlo."

Dvadsať percent IT manažérov, ktorí sa v minulom roku stretli s najmenej jedným kybernetickým útokom, nedokáže určiť miesto prieniku do podnikovej informačnej architektúry ich organizácie a 17% netuší, ako dlho útok pred odhalením prebiehal. Na zlepšenie tohto nežiaduceho stavu potrebujú IT manažéri technológiu na detekciu a reakciu na útoky na koncové body (Endpoint Detection and Response, EDR), ktorá odhaľuje vstupné body útoku a digitálne stopy útočníkov pohybujúcich sa po sieti. „Ak IT manažéri nepoznajú pôvod ani priebeh útoku, nemôžu minimalizovať riziká a prerušiť útok tak, aby zabránili ďalšej infiltrácii", upozorňuje Chester Wisniewski. Organizácie, ktoré vyšetrujú jeden alebo viac potenciálne rizikových incidentov mesačne, strávia podľa prieskumu týmito aktivitami v priemere 48 dní v roku - teda štyri dni každý mesiac. Nie je prekvapením, že IT manažéri považujú za tri najdôležitejšie funkcie požadované od EDR riešenie identifikácie podozrivých udalostí (27%), správu varovanie (18%) a prioritizáciu podozrivých udalostí (13%). Od všetkých týchto vlastností očakávajú predovšetkým zníženie času nutného pre vyhodnotenie a reakciu na bezpečnostné varovanie. „Väčšinu necielených útokov možno zastaviť už v priebehu niekoľkých sekúnd priamo na koncovom bode, a to bez vyvolania akéhokoľvek alarmu. Vytrvalí útočníci, vrátane tých, ktorí vykonávajú cielené ransomwarové útoky ako SamSam, venujú dostatok času na preniknutie do systému - napríklad nájdením slabého hesla pre vzdialene dostupné služby (RDP, VNC, VPN a pod.), aby si vytvorili základ pre svoje aktivity, ticho sa pohybovali po okolí, až kým dielo skazy nedokončia", dodáva Chester Wisniewski.


utorok 12. marca 2019

Voľby: Infolinka pre verejnosť

Otázky voličov k prezidentským voľbám zodpovie infolinka, ktorú spustilo ministerstvo vnútra (MV). Na čísla 02/ 5094 2317, 02/ 5094 2312 môžu občania volať počas celého týždňa v čase od 7.30 h do 15.30 h. Vo volebnú sobotu bude infolinka fungovať počas celého dňa až do uzavretia volebných miestností.

V sobotu 16. marca sa uskutoční prvé kolo prezidentských volieb. Ministerstvo upozorňuje, že voliči nájdu na hlasovacom lístku 15 kandidátov, ale kandiduje ich už iba 13, keďže dvaja odstúpili. Nekandidujú už Robert Mistrík a József Menyhárt. Na hlasovacom lístku volič označuje iba jedného kandidáta. V prípade označenia viacerých sa hlasovací lístok stáva neplatný. V abecednom poradí kandidujú Béla Bugár, Zuzana Čaputová, Martin Daňo, Štefan Harabin, Eduard Chmelár, Marian Kotleba, Milan Krajniak, František Mikloško, Maroš Šefčovič, Róbert Švec, Bohumila Tauchmannová, Juraj Zábojník a Ivan Zuzula.

Prvé kolo prezidentských volieb bude 16. marca, prípadné druhé kolo 30. marca. Hlasovať môže viac ako 4,4 milióna Slovákov. Štatistický úrad odhaduje na Slovensku pre prvé kolo volieb 4.450.000 občanov, ktorí spĺňajú podmienku účasti vo voľbách prezidenta v roku 2019 z hľadiska veku, majú teda 18 a viac rokov, a žijú na Slovensku. V tomto počte nie sú napríklad započítaní Slováci žijúci v zahraničí. Aj tí môžu voliť, ale musia prísť na Slovensko, zo zahraničia sa totiž hlasovať nedá.

Aktuálne: Mobilné telefóny sú príliš krehké

Európske firmy míňajú viac na mobilné zariadenia pre svojich zamestnancov. Narastajúce náklady a strata produktivity spôsobená krehkosťou telefónov v pracovnom prostredí, nákladné opravy či ich náhrady sú ešte silnejšími dôvodmi na vznik odolných zariadení. 

Až 69 % ľudí si myslí, že sa dnešné telefóny ľahko poškodia. Prieskum Cat phones medzi nákupnými oddeleniami spomedzi 497 európskych firiem (Bullitt Group prieskum s Research Now, European Business survey 2019) ukázal, že 69 % respondentov míňa na firemné telefóny viac než kedykoľvek predtým. Viac než polovica respondentov uvádza, že oprava alebo náhrada poškodeného zariadenia je rastúci problém ich spoločnosti. Až 99 % nákupcov firemných telefónov má skúsenosť s poškodením firemného telefónu za posledné 3 roky, pričom 86 % respondentov tvrdí, že poškodenie bolo natoľko závažné, že si vyžiadalo opravu alebo úplnú náhradu. Najčastejšími problémami sú prasknuté displeje (v 62 % prípadoch), fyzické poškodenie tela telefónu (47 %), poškodenie vplyvom vody (37 %) či vplyvom prachu alebo piesku, ktorý sa dostal do zariadenia (21 %). Celkovo má na produktivitu veľký vplyv aj obdobie, kedy zamestnanec čaká na opravu či náhradu svojho zariadenia. Pritom 31 % firiem tvrdí, že tento jav má na ich produktivitu významný dopad a ďalších 40 % tvrdí, že to má značný dopad (71 % spoločne). Iba 21 % opýtaných tvrdí, že opravy firemných zariadení trvajú do jedného pracovného dňa, zatiaľ čo väčšina (63 %) tvrdí, že opravy zariadení trvajú od dvoch až do piatich pracovných dní. Ďalších 16 % uvádza, že opravy trvajú aj dlhšie.

Podľa výskumu CCS Insight jeden z troch európskych zákazníkov má skúsenosť s poškodeným displejom svojho zariadenia za posledné tri roky. Náhrada poškodeného displeja na high-end smartfóne bez poistenia pritom nie je lacná. Napríklad oprava displeja na najnovších vlajkových lodiach môže stáť od 150 do 360 eur, zatiaľčo oprava poškodeného telefónu vplyvom vody môže vyjsť až na 650 eur. V kontexte biznisu, kde nákupného oddelenia obstarávajú zariadenia pre zamestnancov firmy častejšie, môže tento náklad značne stúpnuť. Podľa získaných dát míňajú tieto spoločnosti v priemere približne 342 eur na opravu jedného zariadenia. Odolnosť zariadení sa preto stala jedným z hlavných faktorov pre nákupného oddelenia v oblasti IT rovnako ako konektivita, bezpečnosť a zvládnutie zariadení (CCS Insight Digital Workplace IT Decision Maker Survey 2018). Nákupné oddelenia európskych firiem tak plánujú migráciu na odolnejšie zariadenia, vhodnejšie na použitie na danom pracovisku: 44 % z nich zvažuje nahradiť svoje firemné portfólio odolnými zariadeniami a 6 % z opýtaných tak už urobilo. Odolné zariadenia patria medzi najrýchlejšie rastúce investičné oblasti podnikovej mobility, pričom 21 % z opýtaných z oblasti IT uviedlo, že uvažujú o nákladoch v tejto oblasti v nasledujúcich 12 mesiacoch (Bullitt Group prieskum, Rugged Smartphone User Survey 2018, 24.585 respondentov + ďalších 2.890 čiastočných odpovedí).

Časté a nákladné opravy alebo výmeny tiež znamenajú, že zákazníci minú oveľa viac peňazí počas životnosti svojho zariadenia než na počiatočnú kúpu. Okrem toho sú očakávania na mobilný telefón vysoké a predlžujú sa životné cykly zariadení. Tretina európskych respondentov v nedávnom prieskume CCS uviedla, že si plánuje telefóny podržať dlhšie. V Západnej Európe tento výskum ukazuje, že ľudia v priemere vlastnia telefóny 40 mesiacov. S pravdepodobnosťou, že zariadenie bude musieť byť v určitom čase opravené, tak rast celkových nákladov za zariadenie môže byť významné.