pondelok 18. marca 2019

LIFE: Predbežná dohoda o finančnej podpore

Európsky parlament a Rada dospeli k predbežnej dohode o Programe pre životné prostredie a ochranu klímy LIFE ako súčasť dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027. Pôjde o jeden z nástrojov, ktorý Európskej únii (EÚ) umožní dosiahnuť jej klimatické ciele a stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050.
Program LIFE patrí medzi finančné programy EÚ, v prípade ktorých Európska komisia navrhuje najväčšie pomerné zvýšenie financovania na roky 2021 až 2027. Komisia navyše navrhla výdavky vo výške najmenej 25 % zo všetkých programov EÚ na boj proti klimatickým zmenám.

Hlavné prvky nového programu LIFE (2021 – 2027):
· Pokračujúca podpora obehového hospodárstva a posilnenie zmiernenia zmeny klímy.
· Zvýšená podpora prechodu na čistú energiu (nový špecifický podprogram, ktorý stimuluje investície a podporuje činnosti zamerané na energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov, najmä v regiónoch Európy, ktoré zaostávajú v prechode na čistú energiu).
· Zvýšená podpora ochrany prírody a biodiverzity (súčasťou budú aj nové, osobitné „strategické projekty v oblasti ochrany prírody“, ktoré umožnia členským štátom začleniť ciele politiky v oblasti prírody a biodiverzity do iných politík a programov financovania, napr. poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka).
· Jednoduchý a flexibilný prístup so zameraním na rozvoj a realizáciu inovatívnych spôsobov riešenia výziev v oblasti životného prostredia a klímy.

Predbežnú dohodu musí teraz formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Podmienkou zavedenia rozpočtových aspektov a príslušných horizontálnych ustanovení návrhu o budúcom programe LIFE je celková dohoda o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ, ktorého návrh Európska komisia predložila v máji 2018. Program pre životné prostredie a ochranu klímy LIFE existuje od roku 1992 a je jedným z hlavných nástrojov EÚ na financovanie opatrení v oblasti životného prostredia a klímy.

Aktuálne: Bezplatné overenie kvality vody z domácich studní

Pri príležitosti Svetového dňa vody môžete aj tento rok využiť bezplatnú analýzu vzoriek vody z domácich studní na prítomnosť dusičnanov a celkovú tvrdosť.

Vzorky vody môžu záujemci priniesť v stredu 20. marca od 8.00 do 16.00 h do priestorov laboratórií Bratislavskej vodárenskej spoločnosť (BVS) na Bojnickej ulici 6 v Bratislave. Správny postup pri odbere vzorky vody: trojdecovú plastovú fľašu je potrebné najprv dôkladne vypláchnuť vodou. Voda sa nechá zhruba dve až päť minút odtiecť dostatočne silným prúdom a až potom sa plní do fľaše až po okraj tak, aby nad vrchnákom nebol takmer žiadny vzduch. Fľaša sa uzatvorí a po odovzdaní bude označená identifikačným číslom, pod ktorým bude uverejnený výsledok analýzy. Výsledky budú zverejnené na internetovej stránke bvsas.sk alebo telefonicky na čísle 0850 123 122.

V stredu 20. marca bude bezplatne laboratórne vyšetrovať vzorky pitnej vody zo studní aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava. Vo vode budú hygienici kontrolovať hladinu dusičnanov a dusitanov. Záujemcovia môžu vzorku vody zo studne priniesť v čistých aspoň pollitrových fľašiach medzi 8.00 a 13.00 h na RÚVZ Bratislava na Ružinovskej ulici. Výsledky laboratórnych analýz budú zverejnené na webovej stránke ruvzba.sk a sociálnej sieti podľa prideleného identifikačného čísla. Vyšetrenie ďalších ukazovateľov kvality vody si možno dohodnúť v rámci platených služieb RÚVZ Bratislava.

Bezplatné rozbory vody na dusičnany sa budú tento rok vykonávať aj v zákazníckych centrách jednotlivých závodov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (zoznam je dostupný na webovej stránke spoločnosti). Otestovať si svoju vodu bude môcť verejnosť v piatok 22. marca od 7.00 do 13. 00 hod. Stačí priniesť vzorku vody v čistej, uzavretej sklenenej alebo PET fľaši s minimálnym množstvom 0,3 l. Výsledky rozboru budú zákazníkom oznámené hneď na mieste. Jedna fyzická osoba si môže nechať zanalyzovať max. 3 vzorky vody. V prípade záujmu o hromadnú analýzu (organizovanú pre väčší počet záujemcov starostom obce) je potrebné dohodnúť si termín vopred telefonicky na čísle: 055/7924 519. 

Radíme: Poznáte svoje práva?

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) pri príležitosti Európskeho dňa spotrebiteľov (15. marca) oboznamuje používateľov elektronických komunikačných (telekomunikačných) služieb s ich právami.

Záujemcovia môžu uzavrieť zmluvu s jedným aj viacerými telekomunikačnými operátormi podľa vlastného výberu, ak nie je zákonný dôvod na jej odmietnutie. Pokiaľ záujemcov osloví niektorá z ponúk telekomunikačných operátorov, tak je potrebné, aby sa pred uzavretím zmluvy dôsledne oboznámili so všetkými podmienkami a cenami. RÚ rozhodne neodporúča spoliehať sa len na informácie z reklamy, z médií a informácie, ktoré záujemcovia získajú napr. rozhovorom s kamarátom alebo s predajcami služieb. V prípade zmluvy uzatvorenej na diaľku (napr. telefonicky alebo cez internet) alebo mimo prevádzkových priestorov operátora máte právo odstúpiť od zmluvy do 14 kalendárnych dní.

Účastníci verejnej telefónnej služby majú právo:
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane čísla 112,
d) bezplatne zasielať SMS na číslo 112.
Ak operátor podstatne zmení zmluvné podmienky a vy s týmito zmenami nesúhlasíte, tak môžete od zmluvy bez sankcií, t.j. bez "zmluvnej pokuty" odstúpiť. V prípade, že sa rozhodnete zmeniť telefónneho operátora, tak si môžete svoje doterajšie telefónne číslo ponechať. V prípade poruchy máte zákonné právo na bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej (telekomunikačnej) služby, ktoré ste nezavinili a na vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného telekomunikačným operátorom. Toto právo si musíte uplatniť u operátora najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby.

V prípade, že vám telekomunikačný operátor poskytuje služby v rozpore so zmluvou, nekvalitne alebo vám nesprávne vyúčtuje cenu za služby, tak máte právo uplatniť si u neho reklamáciu v termíne a spôsobom podľa reklamačného poriadku daného operátora. Operátor je povinný oznámiť vám výsledok prešetrenia reklamácie písomne do 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní. Ak vám operátor neoznámi výsledok prešetrenia reklamácie, tak máte zákonné právo odstúpiť od zmluvy bez sankcií, t.j. bez zmluvnej pokuty. Ak operátor ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy, alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, máte právo odstúpiť od zmluvy do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie, ak porušenie povinností operátora stále pretrváva. V prípade, že nebudete so spôsobom vybavenia reklamácie spokojní, tak sa nemusíte domáhať svojich práv súdnou cestou, ale môžete sa obrátiť na subjekty, ktoré riešia spory mimosúdne alebo alternatívnym spôsobom. Tieto subjekty nenahrádzajú činnosť súdu, ale snažia sa sprostredkovať vám s operátorom písomnú dohodu, ktorá je záväzná. Sú to rýchlejšie a lacnejšie možnosti riešenia sporu.

piatok 15. marca 2019

On-line: Niektoré súdne poplatky uhradíte aj elektronicky

Súdne poplatky na exekučné a upomínacie konanie je možné na Slovensku zaplatiť už aj elektronicky. Nevyhnutnosťou je mať ale elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie. Ministerstvo spravodlivosti sa vo využívaní elektronického platobného systému pripojilo k ministerstvu vnútra a ministerstvu dopravy a výstavby.

Podľa Ministerstva spravodlivosti (MS) SR je úhrada poplatku pri platbe on-line automaticky spárovaná a návrh na začatie konania je ihneď k dispozícii súdu aj s informáciou o úhrade súdneho poplatku. Doteraz bolo nevyhnutné čakať na spárovanie zúčtovacích údajov, a to spravidla dva až tri pracovné dni.

Po odoslaní podania dostane používateľ do elektronickej schránky príkaz na úhradu a môže si zvoliť, aký typ platby preferuje. Na úhradu súdneho poplatku platí rovnaký postup, akoby občan chcel platiť za bežný on-line nákup. Pri platbe má na výber z viacerých možností (on-line platba kartou, bankový prevod, ekiosk, QR kód), avšak odporúčaný, najjednoduchší a najrýchlejší spôsob je on-line platba kartou. Stačí zadať platobné údaje (meno držiteľa karty, číslo karty, dátum expirácie a CVC2 kód), kliknúť na tlačidlo Zaplatiť a transakcia je ihneď spracovaná.

Phishing: V roku 2018 opäť nárast

Anti-phishingový systém Kaspersky Lab zachytil v roku 2018 viac než 482 miliónov pokusov o návštevu podvodných webových stránok. V porovnaní s rokom 2017, kedy bolo zablokovaných 236 miliónov takýchto pokusov, ide o dvojnásobný nárast. Každoročný prírastok počtu phishingových útokov sa stal bežným javom, avšak údaj z vlaňajška naznačuje výrazný nárast využívania a popularity tohto typu útokov.

Phishing je jedným z najflexibilnejších typov útoku v oblasti „sociálneho inžinierstva", pretože môže byť maskovaný mnohými spôsobmi a použitý na rôzne účely. Na vytvorenie phishingovej stránky stačí urobiť repliku populárnej alebo dôveryhodnej webstránky, prilákať nič netušiacich používateľov a oklamať ich tak, aby ochotne zadali svoje osobné údaje. Často ide o finančné údaje, napríklad heslá bankových účtov, alebo údaje o platobných kartách, či prístupové poverenia pre účty sociálnych médií. Nástrojom phishingového útoku môže byť aj e-mail, prostredníctvom ktorého útočník navedie obeť, aby otvorila škodlivú prílohu alebo klikla na link, ktorý následne stiahne malvér do počítača. Dôsledky takýchto útokov môžu byť rôzne, od straty peňazí až po napadnutie celej firemnej siete.

Viac ako 44 % všetkých phishingových útokov zistených technológiami spoločnosti cielilo na banky, platobné systémy a on-line obchody. To znamená, že v roku 2018 sa vyskytlo takmer toľko výhradne finančných phishingových útokov ako v roku 2017 celkovo. „Na rast phishingových útokov mohla mať vplyv zvýšená efektivita metód sociálneho inžinierstva, ktoré sa používajú s cieľom nalákať používateľov na návštevu podvodných stránok. Rok 2018 bol poznačený aktívnym využívaním nových schém a trikov, akými sú napríklad podvodné notifikácie, spolu s overenými starými spôsobmi, akými sú tradičné podvody počas Black Friday alebo štátnych sviatkov. Útočníci sú stále prefíkanejší a čím ďalej, tým lepšie dokážu vyťažiť z významných podujatí, ktoré sa konajú po celom svete", hovorí Tatyana Scherbakova, bezpečnostná výskumníčka.

Elektromobily: Odpisová doba má byť kratšia

Odpisové obdobie na elektromobily, respektíve automobily s alternatívnym pohonom sa má podľa vládou SR schváleného Akčného plánu rozvoja elektromobility od roku 2020 skrátiť na dva roky.

Pre podnikateľov používajúcich elektromobily sa podľa Ministerstva hospodárstva (MH) SR zavedú zrýchlené odpisy na elektromobily a nabíjacie stanice. Motivačnou novinkou, ktorú prináša akčný plán pre motoristov jazdiacich na elektromobiloch, budú farebne (zelené) odlíšiteľné evidenčné čísla vozidla. Tie budú napríklad oprávňovať jazdiť vo vyhradených jazdných pruhoch či parkovať v nízkoemisných zónach. Zvýšiť záujem o vozidlá s alternatívnym pohonom by mala aj informačná kampaň, jej súčasťou bude nový portál venujúci sa len tejto téme. Ministerstvo hospodárstva plánuje tiež podporiť budovanie nabíjacích staníc pre samosprávy, aby sa podporilo budovania potrebnej infraštruktúry aj mimo hlavných ťahov. Počíta sa pritom so zjednodušením administratívneho procesu pri ich výstavbe ako aj so zavedením povinnosti budovať nabíjaciu infraštruktúru pri výstavbe nových parkovacích miest. V súčasnosti je na Slovensku približne 250 nabíjacích staníc. Ďalším opatrením v Akčnom pláne rozvoja elektromobility je podpora výskumu, vývoja a konkurencieschopnej a udržateľnej priemyselnej výroby batérií pre elektromobily.

Akčný plán rozvoja elektromobility obsahuje 15 konkrétnych opatrení, ktoré by mali byť realizované do dvoch rokov. Súčasťou sú tiež investície do výskumu a vývoja komponentov do elektromobilov ako aj pokračovanie úspešného projektu podpory kúpy elektromobilov. Ministerstvo hospodárstva SR plánuje vyčleniť na túto podporu päť miliónov eur. Systém podpory by mal byť nastavený rovnako ako pri pilotnom projekte, ktorý rezort hospodárstva realizoval so Zväzom automobilového priemyslu (ZAP) SR. Pilotný projekt podpory kúpy elektromobilov mal podľa MH SR pozitívny vplyv na rast predaja elektrických vozidiel. Od novembra 2016 do júna 2018 využilo podporu 831 žiadateľov. Podpora išla na kúpu 514 batériových elektrických vozidiel a 317 plug-in hybridných vozidiel. Počet batériových a plug-in hybridných elektrických vozidiel s možnosťou dobíjania zo siete bol ku koncu minulého roka približne 1.700. Ak k nim pripočítame aj hybridné vozidlá s interne nabíjanou batériou, ich počet je okolo 5000.

štvrtok 14. marca 2019

EU: Zjednodušenie prístupu k trestným záznamom občanov tretích krajín

Europoslanci schválili vytvorenie novej databázy Európskej únie (EÚ), ktorá umožní rýchlejšiu výmenu informácií o trestných záznamoch príslušníkov tretích krajín.

Európsky informačný systém registrov trestov pre štátnych príslušníkov tretích krajín (ECRIS-TCN) doplní existujúci Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), ktorý využívajú orgány členských štátov na výmenu informácií o predchádzajúcich odsúdeniach občanov EÚ.
Nová centralizovaná databáza umožní intenzívnejšiu výmenu informácií, ktoré sa týkajú predchádzajúcich odsúdení štátnych príslušníkov tretích krajín. Mala by tak prispieť k zefektívneniu boja proti cezhraničnému zločinu a terorizmu.

Databáza ECRIS-TCN:
* umožní vnútroštátnym orgánom rýchlo zistiť, či konkrétny štátny príslušník tretej krajiny má záznam v registri trestov ktoréhokoľvek členského štátu EÚ,
* bude obsahovať aj údaje o občanoch EÚ, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretích krajín, aby sa zabránilo možnosti zatajiť predchádzajúce odsúdenia využitím zahraničného pasu.
Prístup k databázam ECRIS (občania EÚ) a ECRIS-TCN (občania tretích krajín a osoby s dvojakým občianstvom) budú mať okrem súdov a prokuratúr v členských štátoch aj Europol, Eurojust a Európska prokuratúra (EPPO).

Databáza ECRIS, zriadená v roku 2012 za účelom výmeny informácií o odsúdeniach za trestné činy v EÚ, sa nevyužíva na kontrolu trestných záznamov občanov tretích krajín. Orgány členských štátov využili v roku 2014 podľa údajov Európskej komisie pri súdnych procesoch vedených proti občanom tretích krajín menej ako 5 % informácií, ktoré boli k dispozícii v registroch trestov iných krajín EÚ.

Nové pravidlá, na ktorých znení sa dohodlivyjednávači EP a Rady (ministrov) EÚ ešte v decembri, musia po poslancoch formálne potvrdiť aj ministri členských štátov. 

Slovensko.sk: Úpravy elektronickej schránky

V elektronickej schránke na ÚPVS pribudlo tlačidlo Prejsť na trojstĺpcové zobrazenie, ktoré sa nachádza v ľavom paneli pod sekciou Nastavenia. Hlavným prínosom nového zobrazenia je možnosť vizualizácie ľavého panelu (priečinkov), zoznamu správ a detailu vybranej správy naraz.

Tlačidlo Prevziať doručenky nájdete v možnosti Viac a tlačidlo na aktiváciu elektronickej schránky v dvojsĺpcovom zobrazení. Zmenou prešla aj horná lišta, resp. hlavička elektronickej schránky, v ktorej sú sekcie Pomoc, Kontakt a English (anglická verzia schránky). Pri mene prihlásenej identity sa zobrazuje šípka, kde po prekliknutí uvidíte číslo vašej elektronickej schránky, odkaz do vášho profilu či možnosť prepnutia sa do inej schránky alebo odhlásenia sa.

Ďalšie menšie úpravy
- Úprava ľavého panelu pre orgány verejnej moci (OVM): Vytváranie správ sa posunulo nad zoznam prijatých, odoslaných a rozpracovaných priečinkov a zároveň sa tlačidlá Oznámenie a Výzva zlúčili do jedného s názvom Vytvoriť oznámenie/výzvu, kde sa nachádzajú aj všetky príslušné formuláre. Taktiež aj Overenie stavu schránky sa nachádza vyššie nad zoznamom priečinkov. Ak nemá adresát schránku aktivovanú na doručovanie, OVM v sekcii Overenie stavu schránky uvidí vedľa informácie Neaktivovaná schránka iba tlačidlo Vytvoriť oznámenie.

- Vypnutie starej verzie schránok a Správy podaní/VPI: Spolu so starou verziou elektronických schránok sa vypla aj Správa podaní (Virtuálny priestor inštitúcie - VPI) dostupná iba pre orgány verejnej moci. OVM, ktoré mali v tejto sekcii označené správy, boli informované, že takýmto správam sa automaticky priradili farebné označenia, tzv. štítky.

- Sťahovanie správ: V detaile správy do tlačidla Stiahnuť pribudla možnosť Stiahnuť obsah s PDF vizualizáciami, ktorá slúži na sťahovanie správ v čitateľnej verzii (bez podpisov), tých .xml súborov, ktoré majú uloženú PDF vizualizáciu.

- Tlač HTML náhľadu: Pribudlo upozornenie na zváženie dopadu na životné prostredie. Pri tlači môžete postupovať aj tak, že správu stiahnete ako PDF a následne ju vytlačíte. Na zobrazenie aktívnych prvkov formulárov (Podrobné informácie) je pri tlači náhľadu potrebné najprv aktívny prvok otvoriť a následne vytlačiť pomocou CTRL+P.

- Tlač: V detaile správy prešla Tlač ďalšou úpravou a zapracoval sa do nej náhľad formulára. V prípade spoločnej autorizácie (kde je viac ako 1 dokument) sa vytlačí len prvý formulár a v texte je používateľ upozornený na to, ako si má v prípade potreby vytlačiť ostatné dokumenty.

- Možnosť upravenia prístupu do schránky: V Nastaveniach, v časti Oprávnenia osôb je už možné po kliknutí na Upraviť pri konkrétnom mene a priezvisku prejsť cez odkaz Upraviť prístup priamo do profilu a oprávnenie upraviť v časti Zobrazenie zastupovania.

Začiatkom marca sprístupnilo Ministerstvo vnútra SR tiež novú verziu Aplikácie pre eID (na prihlasovanie sa občianskymi preukazmi s čipom) pre platformy Windows (verzia 3.1.2), Mac aj Linux (verzia 3.0.2). Občanom, ktorí majú aplikáciu nainštalovanú, bude ponúknutá možnosť jej aktualizácie automaticky. Pri pokuse o prihlasovanie sa starou verziou Aplikácie pre eID bude používateľ upozornený, že nastala chyba. Je preto potrebné nainštalovať novšiu verziu. Aplikácia na prihlasovanie je dostupná priamo na portáli slovensko.sk v sekcii Na stiahnutie alebo na stránkach Ministerstva vnútra SR.


Autonómne autá: Nedôvera spotrebiteľov

Podľa globálnej štúdie automobilových spotrebiteľských trendov Deloitte na rok 2019 dôvera spotrebiteľov v autonómne vozidlá (AV) stagnuje. Až 50 % opýtaných spotrebiteľov v USA neverí, že autonómne vozidlá budú bezpečné, čo je približne na úrovni minulého roka (47 %). Aj ostatné trhy zaznamenali podobnú stagnáciu.

V Číne, Japonsku a Južnej Kórei podiel spotrebiteľov, ktorí si myslia, že autonómne vozidlá nebudú bezpečné, mierne klesol. Naopak u spotrebiteľov z Nemecka bol zaznamenaný mierny nárast nedôvery. „Autonómne vozidlá pilotným testovaním vstúpili do reálneho sveta a musia tak čeliť reálnym výzvam. Výsledky tohtoročnej štúdie mohli byť ovplyvnené niekoľkými medializovanými udalosťami. Je však pravdepodobné, že z dlhodobého hľadiska sa bude prijatie týchto áut postupne rozširovať. Okrem aktuálneho spotrebiteľského skepticizmu musí odvetvie vo svojich plánoch rátať aj s dlhodobými kapitálovými investíciami potrebnými na uvedenie bezchybnej technológie na trh. S nárastom regulačného dohľadu tak vznikajú ťažko dosiahnuteľné obchodné modely na generovanie návratnosti investícií", vysvetľuje Martin Rybár.

Spotrebitelia si pokrokové technológie nespájajú s tradičnými výrobcami automobilov. Počet spotrebiteľov v USA, ktorí veria, že takýto výrobcovia prinesú na trh technológiu AV klesá a v roku 2019 sa dostal na hodnotu 39 %. Dokonca aj v Nemecku, kde bola dôvera voči tradičným výrobcom na pomerne vysokej úrovni, rapídne klesol podiel zástancov z 51 % v roku 2017 na tohtoročných 33 %.

streda 13. marca 2019

EU: Akt o kybernetickej bezpečnosti

Akt o kybernetickej bezpečnosti Európskej únie (EÚ) zavádza prvý celoeurópsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Certifikované produkty, procesy a služby v oblasti informačných a komunikačných technológií ponúkané v krajinách EÚ tak budú musieť v budúcnosti spĺňať normy kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Európsky parlament tiež prijal samostatné nelegislatívne uznesenie, prostredníctvom ktorého vyzval na prijatie opatrení na úrovni EÚ proti hrozbám spojeným so silnejúcou technologickou prítomnosťou Číny v EÚ. Poslanci vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnymi obvineniami, že 5G zariadenia môžu čínskym výrobcom a orgánom poskytnúť neoprávnený prístup k súkromným a osobným údajom a dátovej komunikácii v EÚ. Predajcovia zariadení z tretích krajín by podľa poslancov mohli predstavovať bezpečnostné riziko pre EÚ, nakoľko ich vnútroštátne predpisy zaväzujú k spolupráci so štátom na ochrane národnej bezpečnosti aj mimo vlastného územia. Viaceré krajiny reagovali najmä na čínske zákony o štátnej bezpečnosti dodatočnými bezpečnostnými posudkami alebo úplným zákazom.

Poslanci vyzvali Európsku komisiu (EK) a členské štáty, aby vypracovali návod na riešenie kybernetických hrozieb a ochranu zraniteľných miest pri obstarávaní 5G zariadení. Súčasťou opatrení by mali byť diverzifikácia dodávateľov, zavedenie viacfázových postupov verejného obstarávania a vypracovanie stratégie na zníženie závislosti Európy od zahraničných technológií kybernetickej bezpečnosti. Parlament tiež apeloval na EK, aby poverila Agentúru EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) vytvorením certifikačného systému, ktorý by mal zabezpečiť, že zavádzanie 5G sietí bude spĺňať najvyššie bezpečnostné normy.

Akt o kybernetickej bezpečnosti EÚ, na ktorého znení sa už poslanci neformálne dohodli s členskými štátmi, zdôrazňuje popri produktoch, procesoch a službách dôležitosť certifikácie aj pre kritickú infraštruktúru vrátane energetických sietí, zariadení dodávok vody a energie a bankových systémov. Komisia by do roku 2023 mala posúdiť, či by sa mal niektorý z nových dobrovoľných systémov stať povinným. Zároveň poskytuje agentúre ENISA trvalý mandát a dodatočné zdroje.

Nariadenie musí po jeho odobrení Európskym parlamentom formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Do platnosti vstúpi 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Prognóza: Slovenské firmy očakávajú intenzívnejší zahraničný obchod

Každá piata firma ráta v období najbližších dvoch rokov nárast počtu zahraničných objednávok. Optimistické sú aj firmy v ďalších európskych krajinách, výraznejšie pochybnosti vidieť kvôli hroziacemu brexitu len vo Veľkej Británii.

Slovenské firmy majú zo zahraničia približne 10 % všetkých faktúr, čo je približne rovnaké množstvo ako majú firmy v Česku, Poľsku či Maďarsku. V najbližších rokoch očakávajú, že si tento podiel buď udržia alebo ho zvýšia. V nárast zahraničných objednávok verí až 20 % slovenských firiem a iba 2 % očakávajú pokles, zistila štúdia European Payment Practices 2018. Spomedzi európskych firiem sú najoptimistickejšie nemecké, slovinské a grécke firmy – rast objednávok z cudziny predpovedá až každá tretia z nich, zhodne po 37 %. Naopak, najviac skeptikov sa našlo vo Veľkej Británii, kde až 11 % firiem očakáva pokles objednávok zo zahraničia. „Očakávania firiem vždy súvisia s aktuálnou politickou a ekonomickou situáciou. Slovensko má v porovnaní so zvyškom Európy stále určité rezervy pri získavaní zahraničných objednávok, čo mu dáva obrovskú príležitosť, aby tento potenciál využilo“, komentuje Michal Šoltes. Prienik na zahraničné trhy má výhodu aj v tom, že podľa skúseností slovenských firiem sú tamojší zákazníci v platení disciplinovanejší.

Štúdia European Payment Practices sa uskutočnila už jedenástykrát. Na jar 2018 nezávislý inštitút pre prieskum trhu Kantar TNS oslovil 3.400 odborníkov zo 17 európskych krajín, z toho 200 spoločností zo Slovenska.
Aký vývoj zahraničných objednávok očakávate v najbližších dvoch rokoch? (v %)
Očakávam rast
Očakávam pokles
Západná Európa
Nemecko
37
4
Dánsko
31
6
Belgicko
23
3
Švajčiarsko
23
4
Veľká Británia
27
11
Španielsko
16
5
Francúzsko
20
2
Východná Európa
Poľsko
28
6
Slovensko
20
2
Česko
22
3
Slovinsko
37
8
Chorvátsko
22
3
Maďarsko
27
4
Bulharsko
27
3
Grécko
37
2
Rumunsko
25
2

Pozn.: Tabuľka obsahuje iba krajiny, ktoré boli zahrnuté do štúdie European Payment Practices 2018.

e-Bezpečnosť: Pätina IT manažérov pri kybernetickom útoku nevie, kedy a ako k nemu došlo

Podľa globálneho prieskumu 7 nepríjemných faktov o bezpečnosti koncových bodov je najväčší počet útokov odhalený na serveroch a v sieťovej infraštruktúre - zhodne po 37%. Len 17% útokov je zistené na koncových bodoch a 10% na mobilných zariadeniach.

Prieskum Sophos prebiehal medzi viac ako 3.100 IT manažérmi s rozhodovacími právomocami naprieč stredne veľkými firmami, a to v 12 krajinách. „Na serveroch sa ukladajú citlivé dáta vrátane finančných a informácií o majetku či zamestnancoch. S ohľadom na stále prísnejšie legislatívu počítajúc nariadenia GDPR, ktoré prináša povinnosť informovať o prípadných incidentoch týkajúcich sa chránených dát, je úsilie o čo najlepšie zabezpečenie serverov oprávnené. A spolu s tým, ako sa IT manažéri zameriavajú na ochranu najdôležitejších serverov a primárne bránia útočníkom v prieniku do sieťovej infraštruktúry, je logické, že k najväčšiemu počtu odhaleniu dochádza práve v týchto dvoch oblastiach", hovorí Chester Wisniewski a dodáva: „Koncové body však nemožno ignorovať, pretože väčšina kybernetických útokov začína práve na nich. Bohužiaľ stále veľký počet IT manažérov nedokáže určiť, kadiaľ zločinci do ich systémov prenikli a kedy k tomu došlo."

Dvadsať percent IT manažérov, ktorí sa v minulom roku stretli s najmenej jedným kybernetickým útokom, nedokáže určiť miesto prieniku do podnikovej informačnej architektúry ich organizácie a 17% netuší, ako dlho útok pred odhalením prebiehal. Na zlepšenie tohto nežiaduceho stavu potrebujú IT manažéri technológiu na detekciu a reakciu na útoky na koncové body (Endpoint Detection and Response, EDR), ktorá odhaľuje vstupné body útoku a digitálne stopy útočníkov pohybujúcich sa po sieti. „Ak IT manažéri nepoznajú pôvod ani priebeh útoku, nemôžu minimalizovať riziká a prerušiť útok tak, aby zabránili ďalšej infiltrácii", upozorňuje Chester Wisniewski. Organizácie, ktoré vyšetrujú jeden alebo viac potenciálne rizikových incidentov mesačne, strávia podľa prieskumu týmito aktivitami v priemere 48 dní v roku - teda štyri dni každý mesiac. Nie je prekvapením, že IT manažéri považujú za tri najdôležitejšie funkcie požadované od EDR riešenie identifikácie podozrivých udalostí (27%), správu varovanie (18%) a prioritizáciu podozrivých udalostí (13%). Od všetkých týchto vlastností očakávajú predovšetkým zníženie času nutného pre vyhodnotenie a reakciu na bezpečnostné varovanie. „Väčšinu necielených útokov možno zastaviť už v priebehu niekoľkých sekúnd priamo na koncovom bode, a to bez vyvolania akéhokoľvek alarmu. Vytrvalí útočníci, vrátane tých, ktorí vykonávajú cielené ransomwarové útoky ako SamSam, venujú dostatok času na preniknutie do systému - napríklad nájdením slabého hesla pre vzdialene dostupné služby (RDP, VNC, VPN a pod.), aby si vytvorili základ pre svoje aktivity, ticho sa pohybovali po okolí, až kým dielo skazy nedokončia", dodáva Chester Wisniewski.


utorok 12. marca 2019

Voľby: Infolinka pre verejnosť

Otázky voličov k prezidentským voľbám zodpovie infolinka, ktorú spustilo ministerstvo vnútra (MV). Na čísla 02/ 5094 2317, 02/ 5094 2312 môžu občania volať počas celého týždňa v čase od 7.30 h do 15.30 h. Vo volebnú sobotu bude infolinka fungovať počas celého dňa až do uzavretia volebných miestností.

V sobotu 16. marca sa uskutoční prvé kolo prezidentských volieb. Ministerstvo upozorňuje, že voliči nájdu na hlasovacom lístku 15 kandidátov, ale kandiduje ich už iba 13, keďže dvaja odstúpili. Nekandidujú už Robert Mistrík a József Menyhárt. Na hlasovacom lístku volič označuje iba jedného kandidáta. V prípade označenia viacerých sa hlasovací lístok stáva neplatný. V abecednom poradí kandidujú Béla Bugár, Zuzana Čaputová, Martin Daňo, Štefan Harabin, Eduard Chmelár, Marian Kotleba, Milan Krajniak, František Mikloško, Maroš Šefčovič, Róbert Švec, Bohumila Tauchmannová, Juraj Zábojník a Ivan Zuzula.

Prvé kolo prezidentských volieb bude 16. marca, prípadné druhé kolo 30. marca. Hlasovať môže viac ako 4,4 milióna Slovákov. Štatistický úrad odhaduje na Slovensku pre prvé kolo volieb 4.450.000 občanov, ktorí spĺňajú podmienku účasti vo voľbách prezidenta v roku 2019 z hľadiska veku, majú teda 18 a viac rokov, a žijú na Slovensku. V tomto počte nie sú napríklad započítaní Slováci žijúci v zahraničí. Aj tí môžu voliť, ale musia prísť na Slovensko, zo zahraničia sa totiž hlasovať nedá.

Aktuálne: Mobilné telefóny sú príliš krehké

Európske firmy míňajú viac na mobilné zariadenia pre svojich zamestnancov. Narastajúce náklady a strata produktivity spôsobená krehkosťou telefónov v pracovnom prostredí, nákladné opravy či ich náhrady sú ešte silnejšími dôvodmi na vznik odolných zariadení. 

Až 69 % ľudí si myslí, že sa dnešné telefóny ľahko poškodia. Prieskum Cat phones medzi nákupnými oddeleniami spomedzi 497 európskych firiem (Bullitt Group prieskum s Research Now, European Business survey 2019) ukázal, že 69 % respondentov míňa na firemné telefóny viac než kedykoľvek predtým. Viac než polovica respondentov uvádza, že oprava alebo náhrada poškodeného zariadenia je rastúci problém ich spoločnosti. Až 99 % nákupcov firemných telefónov má skúsenosť s poškodením firemného telefónu za posledné 3 roky, pričom 86 % respondentov tvrdí, že poškodenie bolo natoľko závažné, že si vyžiadalo opravu alebo úplnú náhradu. Najčastejšími problémami sú prasknuté displeje (v 62 % prípadoch), fyzické poškodenie tela telefónu (47 %), poškodenie vplyvom vody (37 %) či vplyvom prachu alebo piesku, ktorý sa dostal do zariadenia (21 %). Celkovo má na produktivitu veľký vplyv aj obdobie, kedy zamestnanec čaká na opravu či náhradu svojho zariadenia. Pritom 31 % firiem tvrdí, že tento jav má na ich produktivitu významný dopad a ďalších 40 % tvrdí, že to má značný dopad (71 % spoločne). Iba 21 % opýtaných tvrdí, že opravy firemných zariadení trvajú do jedného pracovného dňa, zatiaľ čo väčšina (63 %) tvrdí, že opravy zariadení trvajú od dvoch až do piatich pracovných dní. Ďalších 16 % uvádza, že opravy trvajú aj dlhšie.

Podľa výskumu CCS Insight jeden z troch európskych zákazníkov má skúsenosť s poškodeným displejom svojho zariadenia za posledné tri roky. Náhrada poškodeného displeja na high-end smartfóne bez poistenia pritom nie je lacná. Napríklad oprava displeja na najnovších vlajkových lodiach môže stáť od 150 do 360 eur, zatiaľčo oprava poškodeného telefónu vplyvom vody môže vyjsť až na 650 eur. V kontexte biznisu, kde nákupného oddelenia obstarávajú zariadenia pre zamestnancov firmy častejšie, môže tento náklad značne stúpnuť. Podľa získaných dát míňajú tieto spoločnosti v priemere približne 342 eur na opravu jedného zariadenia. Odolnosť zariadení sa preto stala jedným z hlavných faktorov pre nákupného oddelenia v oblasti IT rovnako ako konektivita, bezpečnosť a zvládnutie zariadení (CCS Insight Digital Workplace IT Decision Maker Survey 2018). Nákupné oddelenia európskych firiem tak plánujú migráciu na odolnejšie zariadenia, vhodnejšie na použitie na danom pracovisku: 44 % z nich zvažuje nahradiť svoje firemné portfólio odolnými zariadeniami a 6 % z opýtaných tak už urobilo. Odolné zariadenia patria medzi najrýchlejšie rastúce investičné oblasti podnikovej mobility, pričom 21 % z opýtaných z oblasti IT uviedlo, že uvažujú o nákladoch v tejto oblasti v nasledujúcich 12 mesiacoch (Bullitt Group prieskum, Rugged Smartphone User Survey 2018, 24.585 respondentov + ďalších 2.890 čiastočných odpovedí).

Časté a nákladné opravy alebo výmeny tiež znamenajú, že zákazníci minú oveľa viac peňazí počas životnosti svojho zariadenia než na počiatočnú kúpu. Okrem toho sú očakávania na mobilný telefón vysoké a predlžujú sa životné cykly zariadení. Tretina európskych respondentov v nedávnom prieskume CCS uviedla, že si plánuje telefóny podržať dlhšie. V Západnej Európe tento výskum ukazuje, že ľudia v priemere vlastnia telefóny 40 mesiacov. S pravdepodobnosťou, že zariadenie bude musieť byť v určitom čase opravené, tak rast celkových nákladov za zariadenie môže byť významné.

Anorexia: Iba módny výstrelok?

Tretina Slovákov nevie, že by pacientom s poruchami príjmu potravy mala odporučiť lekársku pomoc, a tretina si myslí, že anorexia je len módny výstrelok. Štvrtina Slovákov tvrdí, že poruchy príjmu potravy sa týkajú len mladých dievčat a polovica nevie, že tieto poruchy sa môžu končiť smrťou.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry 2muse pre projekt Chuť žiť zameraný na prevenciu porúch príjmu potravy. Projekt na základe svojej osobnej skúsenosti s anorexiou založila Valentína Sedileková: „Pri liečení nepomohli krik ani logické argumenty, potrebovali sme nájsť odbornú pomoc." Anorexia je podľa nej smrteľná choroba, či už vedie k podvýžive alebo k myšlienkam na samovraždu. „Poruchy príjmu potravy majú najvyššiu úmrtnosť spomedzi psychických porúch“, potvrdzuje detská psychiatrička Martina Paulinyová. Problémom podľa nej je, že tieto poruchy je ťažké spozorovať. Na Slovensku je podľa predstaviteľov projektu táto téma stále tabu, ľudia veria mýtom a trpiaci anorexiou, bulímiou a ďalšími podobnými chorobami nemajú chuť ani odvahu sa liečiť.

Mentálna anorexia je porucha charakterizovaná strachom z priberania, obmedzovaním jedla a odmietaním normálnej telesnej hmotnosti. Typické je skreslené vnímanie svojho tela, váhy a ich preceňovanie. Práve preto sa chorí snažia redukovať príjem potravy. Na chudnutie využívajú okrem drastických diét aj nadmerné cvičenie, zvracanie a preháňadlá. Mentálna bulímia býva často pokračovaním mentálnej anorexie a prejavuje sa prevažne záchvatmi prejedania sa a zvracania. Pri záchvatoch prejedania sa s pocitom straty kontroly chorí zväčša skonzumujú veľa kalórií vo veľmi krátkom čase a v návale výčitiek svedomia ich potom chcú vyvrátiť, intenzívne cvičia, držia hladovku či užívajú preháňadlá. Okrem toho sú známe aj ďalšie poruchy príjmu potravy, ako bigorexia, charakteristická pocitom nedostatočne vypracovaného svalstva, ortorexia, teda posadnutosť zdravým životným štýlom, alebo pica, čiže prijímanie potravín bez obsahu nutričnej hodnoty, ako sú omietka, vlasy alebo špina. Vyskytujú sa aj diabulímia, drunkorexia či záchvatové prejedanie sa. Podľa psychiatričky Paulinyovej je mýtus, že skončiť s poruchami príjmu potravy je jednoduché.

„Rozhodnutie je na celej liečbe najdôležitejšie, ale nestačí. Je to začiatok dlhého liečebného procesu, ktorý môže trvať roky, a mal by pri ňom byť odborník", hovorí aj Valentína. V ideálnom prípade by podľa nej pacient mal mať psychiatra, psychológa a výživového poradcu ako základ. V prípade potreby navštevovať aj internistu, kardiológa či endokrinológa a ženy gynekológa. „Na Slovensku to nefunguje úplne, ako by malo, aj keď detskí psychiatri, minimálne tí, ktorých poznám, robia skvelú prácu", hodnotí pacientka. V zahraničí sa podľa nej dáva dôraz na rôzne druhy terapie, napríklad na rodinnú terapiu a rôzne krajiny majú vytvorený kvalitný doliečovací proces. „U nás bývajú pacienti hospitalizovaní a po prepustení z nemocnice sú viac-menej odkázaní sami na seba. Chýbajú denné stacionáre, na čom chceme v projekte pracovať práve preto, aby sa pacienti nevracali opakovane na lôžka", priblížila Valentína. Liečebný systém porúch príjmu potravy na Slovensku je podľa webovej stránky projektu alarmujúci. Pre mladistvých je pre celé Slovensko vyhradených iba šesť lôžok na oddelení detskej psychiatrie na Kramároch v Bratislave. Pre dospelých existuje liečebný ústav v Pezinku, v ktorom sa však liečia aj iné choroby. Valentíne pri liečbe veľmi pomohli aj rodičia a podpora okolia.

pondelok 11. marca 2019

Výzva: Grant na popularizáciu vedy a výskumu

Pre neziskové projekty, ktoré popularizujú vedu a výskum na Slovensku, majú verejnoprospešný dosah, dlhodobý prínos a slúžia širokej komunite ľudí je určená nová grantová výzva Nadácie ESET. Otvorená je do 15. apríla tohto roka a nadácia v nej žiadateľom prerozdelí 30.000 eur.

Príjemcom grantu môže byť nezisková organizácia, združenie, komunita, verejná vysoká škola a iná právnická osoba s projektom s verejnoprospešným prínosom. Tento rok je vyčlenených 30.000 eur, pričom maximálna výška finančného príspevku na jeden projekt je 5000 eur. „Nadácia sa dlhodobo venuje téme vzdelávania a s tým súvisí aj veda a výskum. Grantová výzva je malý príspevok na financovanie vedy, je to náš príspevok k tejto téme", poznamenal Richard Marko.

Grantovú výzvu na vedu a výskum pozitívne hodnotí aj predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Považuje ju za významnú, keďže Slovensko má len jednu grantovú agentúru - Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá ponúka projekty vo všeobecných výzvach. Význam to má podľa neho aj pre mladších vedeckých pracovníkov: „Predpokladám, že sa v nadácii bude hodnotiť aj nápad, nielen samotný tím, ktorý to robí, a to je veľká výzva pre mladých ľudí." Argumentuje tým, že vo väčších projektoch, či už sú to európske projekty alebo projekty APVV, sú mladí ľudia hendikepovaní: „Pretože nemajú za sebou životopis, ktorý by presvedčil komisiu, že sme veľkolepí a je garancia, že keď nám tie peniaze poskytnete, tak niečo významné vyskúmame. Toto sú veľmi dôležité aspekty na celkové zvýšenie možností a naučenie sa mladých ľudí, ako to majú robiť."

Trend: Osobný bankrot

Úpravou zákona o konkurze a reštrukturalizácii z roku 2017 sa stalo vyhlásenie osobného bankrotu na Slovensku dostupnejšie. Za dva roky vyhlásilo osobný bankrot viac ako 21.000 Slovákov.

Podľa analýzy CRIF SK bolo takmer 90 percent zo všetkých osobných bankrotov v histórii Slovenska vyhlásených v posledných dvoch rokoch. Pri snahe o oddlženie majú občania podľa rezortu spravodlivosti dve možnosti. Prvou je konkurz, čiže rýchle oddlženie, ktoré je alternatívou najmä pre dlžníkov s nízkym príjmom a malým majetkom. Druhou možnosťou je splátkový kalendár, teda reštrukturalizácia záväzkov dlžníka, ktorý si chce ponechať svoj majetok.

Nemajetným dlžníkom s procesom oddlženia sa pomáha Centrum právnej pomoci. V uplynulých dvoch rokoch podalo na súdy 22.323 návrhov na vyhlásenie konkurzu a viedlo 303 konaní o oddlžení formou splátkového kalendára. Centrum právnej pomoci poskytuje právne poradenstvo v 40 mestách na Slovensku, kde má 15 kancelárií a 25 konzultačných pracovísk. Klienti v nich môžu využiť bezplatnú konzultáciu vo veci osobného bankrotu, v rámci ktorej im zamestnanci poskytnú podrobné informácie k tejto problematike a k celému procesu oddlženia sa.

Zelená domácnostiam II: Nové sadzby podpory

V národnom projekte podpory obnoviteľných zdrojov energie (OZE) platia nové sadzby podpory pri jednotlivých zariadeniach a mení sa aj spôsob uplatnenia uprednostňujúcich podmienok.

Zmeny v systéme uprednostňovania žiadostí o príspevok na inštaláciu zariadení na využívanie OZE podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) vyplývajú zo schválenej úpravy operačného programu Kvalita životného prostredia. Nový spôsob uprednostnenia sa týka žiadostí o poukážky na zariadenia na výrobu tepla v rodinných domoch, ktoré vykonali opatrenia na zníženie spotreby energie a tiež v rodinných a bytových domoch, ktoré nemajú možnosť využívať teplo zo systémov centrálneho zásobovania. V minulosti boli žiadosti domácností, ktoré tieto podmienky splnili, uprednostnené zvýhodneným poradím pri schvaľovaní žiadostí. V pokračovaní projektu budú žiadosti schvaľované v poradí, v akom budú doručené. Uprednostňovať sa bude zvýšením hodnoty poukážky. V žiadostiach domácností, ktoré splnia jedno kritérium, sa hodnota poukážky zvýši o 10 % oproti základnej sadzbe. Pri rodinných domoch, ktoré splnia dve kritériá, sa hodnota zvýši o 25 %.

Podľa zverejnených všeobecných podmienok projektu bude pri slnečných kolektoroch príspevok na 1 kilowatt (kW) od 400 eur do 500 eur, pri tepelných čerpadlách od 272 eur do 340 eur a pri kotloch na biomasu od 80 eur do 100 eur. Maximálne bude môcť domácnosť získať 1.750 eur na slnečné kolektory, 3.400 eur na tepelné čerpadlo a 1.500 eur na kotly na biomasu. V bytových domoch sa príspevok na 1 kW inštalovaného výkonu slnečných kolektorov pohybuje od 400 eur po 440 eur pri splnení jediného uprednostňujúceho kritéria týkajúceho sa dostupnosti centrálneho zásobovania teplom. Pre bytové domy naďalej zostáva povinnou podmienkou energetický audit, ktorý navrhne zariadenie s optimálnym výkonom po zohľadnení potenciálu úspor energie. Podporený výkon závisí od počtu bytov, maximálne je to 1 kW na byt. Pri kotloch na biomasu môžu bytové domy získať príspevok 80 eur až 88 eur na 1 kW. Maximálny podporovaný výkon je obmedzený na 7 kW na byt.

Pri fotovoltických systémoch sa uprednostňovali inštalácie, ktoré využívali akumuláciu energie v batériách zvýhodneným poradím a tiež možnosťou získať finančný bonus na investíciu do batérií. V pokračovaní projektu už nebude pri fotovoltike žiadna forma uprednostnenia inštalácií s akumuláciou. Zrušený je aj bonus na akumuláciu, ale samotné batérie a ich príslušenstvo budú naďalej oprávneným výdavkom. Príspevok na 1 kW inštalovaného výkonu fotovoltických systémov sa oproti pilotnému projektu zníži o polovicu na 500 eur na jeden inštalovaný kW výkonu zariadenia. Maximálny príspevok na zariadenie s výkonom 3 kW je 1.500 eur. Sadzby podpory boli zmenené tak, aby bolo možné naplniť merateľné ukazovatele nového projektu týkajúce sa inštalovaného výkonu zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. V rámci projektu Zelená domácnostiam II budú do roku 2023 podporené inštalácie s celkovým inštalovaným výkonom 140 MW.

piatok 1. marca 2019

Radíme: Ako si správne nastaviť hypotéku

Dostupnosť úverov môže byť v súčasnosti pre niektorých Slovákov horšia. Stále však existuje niekoľko možností, ako kúpu nehnuteľností dofinancovať: využiť spotrebný úver, stavebné sporenie, alebo od apríla tohto roka aj mladomanželskú pôžičku cez Štátny fond rozvoja bývania.

„Ideálna a najlacnejšia je v súčasnosti hypotéka na 80 % hodnoty kupovanej nehnuteľnosti bez poistenia od banky a s fixáciou minimálne na päť rokov", tvrdí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Konzervatívnym klientom, ale tiež klientom so slabšou finančnou situáciou či neistým zamestnaním do budúcnosti odporúča dlhšiu fixáciu úveru na sedem alebo osem rokov. Pri hypotéke by však ľudia v prvom rade mali dbať na jej správne nastavenie. O tom, ako výrazne bývanie na úver klient preplatí, rozhoduje práve dofinancovanie zvyšnej pätiny ceny bytu. Podľa Búlika je stavebné sporenie stále najlacnejšou možnosťou, ak si klient plánuje bývanie niekoľko rokov dopredu. Potrebné peniaze na dofinancovanie úveru si tak môže nasporiť. Častejšia je však kombinácia stavebného sporenia s následným úverom. „Mladým ľuďom môžu rodičia pomôcť nielen tým, že ich naučia sporiť, ale aj dočasným založením rodičovskej nehnuteľnosti. Tým mladí získajú 100 % hypotéku, ktorá je za bežných okolností už nedostupná. Keď výška zostatku hypotéky po čase klesne, možno toto záložné právo zrušiť. Kedy to je možné, posudzuje vždy banka", vysvetlil analytik.

Spotrebný úver dnes ľudia využívajú najviac. „Jeho nevýhodou je veľmi krátka splatnosť - maximálne osem rokov, čo výrazne zvyšuje splátku. Existujúce úvery, ktoré eviduje Národná banka Slovenska, majú veľmi vysoký priemerný úrok 8 %", tvrdí Búlik. Dobrou správou však je, že nové úvery, často predschválené zároveň s hypotékou, sú v ponuke už od 2,9 %. Avšak len pre klientov s dobrou bonitou. Pre ostatných žiadateľov sú ponúkané úroky vyššie. Každopádne, pre vysokú splátku, ktorá enormne zaťažuje rodinný rozpočet, je treba spotrebný úver obmedziť len na nevyhnutnú výšku. Od júla tohto roka sa po vyše 30 rokoch dočkajú obnovy aj mladomanželské pôžičky. Môžu o ňu požiadať manželia, ktorí majú menej ako 35 rokov a sú zosobášení aspoň jeden rok. Aj keď získať sa bude dať len 15.000 eur, táto suma môže výrazne pomôcť pri dofinancovaní. Mladomanželská pôžička môže pokryť celé dofinancovanie pri kúpe bytu za 75.000 eur, alebo zabezpečiť polovicu chýbajúcej sumy pri byte v hodnote 150.000 eur.

Pôvodná štátna prémia pre mladých sa od januára 2018 zmenila na takzvaný daňový bonus. Ten umožňuje odpočítať si ročne z daní až polovicu zaplatených úrokov, avšak vo výške maximálne 400 eur. Uplatňuje sa nasledujúci rok pri daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní dane u zamestnávateľa.

On-line: Zamestnanie si hľadá približne 2 % zdravotne znevýhodnených

Za minulý rok si na Profesia.sk vytvorilo životopis takmer 2.000 ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ukazuje sa, že tento podiel sa za posledné roky príliš nemení.

Pracovný portál chce podporovať skupinu ľudí so zdravotným znevýhodnením na trhu práce. Aj z tohto dôvodu od 1. marca sprístupňuje všetkým svojim klientom databázu životopisov ľudí so zdravotným znevýhodnením zadarmo. Každý klient si tak bude môcť prezerať životopisy ľudí, ktorí mali záujem o pridanie do tejto špecializovanej skupiny bezplatne. Možnosť narábať s databázou životopisov uchádzačov otvorených novým príležitostiam je u klientov jednou z najčastejšie využívaných spoplatnených služieb spoločnosti.

Najväčšia časť uchádzačov so zdravotným znevýhodnením má maturitné vzdelanie. Ľudia s týmto vzdelaním tvorili takmer 40 % zo životopisov, ktoré si zdravotne postihnutí ľudia vytvorili v roku 2018. Za maturitou nasleduje stredoškolské vzdelanie bez maturity. Takéto vzdelanie má takmer 32 % uchádzačov. Na treťom mieste skončilo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré má vyštudované viac ako desatina ľudí. V súvislosti s vnímaním kolegov, ktorí majú zdravotné postihnutie, sú pomerne veľké rozdiely medzi tými, ktorí túto skúsenosť majú a tými, ktorí s ľuďmi so znevýhodnením nikdy nepracovali. Tí, ktorí v súčasnosti majú kolegu so zdravotným znevýhodnením, označujú túto skúsenosť ako pozitívnu vo vyše 37 % prípadov. Zamestnanci bez skúseností s takýmito kolegami, za pozitívum to považuje iba 6 %.

EU: Správa o Slovensku

Z pohľadu ekonomiky sa Slovensku darí, zaostáva však v oblastiach kľúčových pre budúci rast. Tvrdí to Európska komisia (EK) v Správe o Slovensku 2019. Vyzdvihla vysoký hospodársky rast či nízku nezamestnanosť. Výzvami však podľa EK zostávajú napríklad regionálne rozdiely, kvalita verejných inštitúcií, vzdelávanie, veda a výskum.

Slovensko je v rámci makroekonomických výsledkov na popredných pozíciách v Európskej únii (EÚ). Približovanie sa SR k priemeru únie však stagnuje. „Súčasný model založený hlavne na nízkych mzdách a lákaní priamych zahraničných investícií sa zdá byť vo vzťahu ku konvergencii vyčerpaný. Aby sme sa opäť začali približovať k priemeru EÚ, potrebuje Slovensko prechod na iný model, ktorý bude vyžadovať systémové riešenia a štrukturálne reformy. Ďalší pokrok Slovenska bude možný, keď sa výrazne zlepší kvalita verejných inštitúcií, situácia vo vzdelávaní, príprave ľudí, a takisto v adaptácii na nové podmienky, predovšetkým v oblasti robotizácie, IT či automatizácie“, skonštatoval vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko.

Správa konštatuje určité zlepšenie výberu daní v SR. Platenie daní sa však podľa EK zlepšuje len pomaly, pričom daňová medzera pri výbere dane z pridanej hodnoty (DPH) je jedna z najvyšších v EÚ. Vysoko bol ohodnotený projekt Hodnota za peniaze, ktorý je podľa EK príkladom úspešnej politiky.

Kvalitu a efektívnosť verejných inštitúcií vníma EK ako nízku. Modernizácia právnych predpisov v rámci verejného obstarávania a profesionalizácia tejto oblasti je podľa nej plusom. Napriek snahe o zjednodušenie ale zdĺhavé procesy verejného obstarávania stále ohrozujú čerpanie fondov EÚ. Z pohľadu korupcie je SR na základe viacerých medzinárodných ukazovateľov medzi najhoršími. Justičný systém vykazuje známky zlepšenia, napriek tomu výzvy súvisiace s efektívnosťou, kvalitou a nezávislosťou súdnictva pretrvávajú.

Za kladnú stránku zdravotníctva na Slovensku EK považuje napríklad spustenie eHealth či nábeh DRG. Problematickými oblasťami sú akumulácia dlhu v zdravotníctve a nedostatok zdravotníckeho personálu.

V rámci energetiky Slovensko výrazne prekročilo cieľ na emisie skleníkových plynov. Problémom je energetická efektívnosť či nedostatky v regulačnom rámci pre energetiku. Výzvami SR z pohľadu životného prostredia sú zároveň podľa EK kvalita ovzdušia, manažment odpadov a vody, alebo aj ochrana lesov.

Z hľadiska trhu práce EK vyzdvihla napríklad nízku nezamestnanosť. V súčasnosti podľa nej dochádza v SR k prehrievaniu trhu práce a výdavky na aktívne politiky trhu práce sú stále nízke. Miera chudoby klesá, regionálne rozdiely však pretrvávajú. V oblasti vzdelávania ocenila avizované opatrenie o znížení veku povinnej školskej dochádzky na päť rokov či vytvorenie nezávislej akreditačnej agentúry. Negatívom zostávajú zhoršujúce sa študijné výsledky žiakov aj pretrvávajúce nízke výdavky na vzdelávanie. Komisia podotkla, že dochádza tiež k celkovému poklesu verejných výdavkov na výskum a inovácie. Pozitívnym krokom podľa EK je zvýšenie superodpočtu na vedu a výskum.


štvrtok 28. februára 2019

e-Government: Nové projekty

Riadiaci výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – prioritná os 7 (OP II – PO 7) schválil finančnú podporu pre ďalších 6 projektov.

Centrálna API Manažment Platforma (7.467.922,82 €) – hlavným cieľom projektu ÚPVII je otvoriť služby štátu tretím stranám a zvýšiť počet komunikačných kanálov v rámci ich poskytovania. Na platforme budú môcť vyvíjať a ponúkať vlastné aplikácie na poskytovanie elektronických služieb štátu aj záujemcovia z komerčného sektora. To uľahčí budovanie nových, lepších a inovatívnych služieb pre občanov a podnikateľov za účasti súkromného sektora, čo je jedným z dôležitých predpokladov úspešnej digitálnej transformácie. Do roku 2022 sa predpokladá publikovanie až 50 elektronických služieb cez otvorené aplikačné rozhranie.

Digitálny ekosystém inklúzie (8.441.935,48 €) – zmyslom projektu ÚPVII je vytvorenie jednotného systému na hodnotenie a certifikáciu digitálnych zručností obyvateľov. Cieľovou skupinou sú ľudia nad 15 rokov a znevýhodnení občania, napríklad seniori, občania s nízkym vzdelaním alebo neaktívni na trhu práce. V súčasnosti existuje široká ponuka certifikátov na overenie jednotlivých zručností, ale žiadny, ktorý by komplexne určil všeobecné úrovne digitálnych kompetencií. Vďaka realizácii projektu budú zamestnávatelia schopní presne definovať, aké digitálne zručnosti požadujú od svojich zamestnancov. Partnermi projektu sú Slovenská technická univerzita v Bratislave a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tí budú zabezpečovať samotnú certifikáciu.

Zefektívnenie štátneho dozoru v starostlivosti o životné prostredie (8.733.367 €) – projekt pripravila Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) a jeho podstatou je vytvorenie informačného systému Komplexný systém environmentálneho dohľadu, ktorý bude pokrývať kľúčové procesy, akými sú inšpekčná, povoľovacia a sankčná činnosť, vrátane on-line zberu údajov a integrácie na Centrálnu správu referenčných údajov. Vďaka mobilnej aplikácii, prostredníctvom ktorej bude možné súbežne zaslať fotodokumentáciu, časovú známku a GPS súradnice, sa nielen uľahčí podávanie podnetov, ale aj zefektívni analýza podnetov a počet výjazdov na miesto. Prínosom bude najmä skrátenie času, zvýšenie počtu kontrol a rozšírenie možností informovania verejnosti, čo prispeje k prevencii a predchádzaniu poškodzovania životného prostredia.

Pamiatkový informačný systém (PAMIS, 12.497.915 €) – elektronizácia procesov Pamiatkového úradu zavedie plnohodnotnú elektronickú komunikáciu medzi úradom a jeho krajskými pobočkami. Prostredníctvom projektu sa plánuje skrátenie dĺžky procesov a zlepšenie informovanosti o správe a ochrane pamiatkového fondu. Digitalizácia dát prinesie aj zníženie administratívnej záťaže pracovníkov úradu, ale najmä občanov a podnikateľov pri vybavovaní agendy súvisiacej s pamiatkovým fondom.

Systém verejného obstarávania (19.750.824eur) – verejné obstarávanie sa na Slovensku rieši elektronicky už vyše 10 rokov. Cieľom nového systému je podpora elektronizácie všetkých fáz verejného obstarávania, konsolidácia dát a služieb a hlavne odstránenie „papierového sveta“ vo verejnom obstarávaní. Projekt ráta aj so skrátením procesov a znížením počtu prerušených konaní (napr. kvôli nedoručeným dokumentom). Znížením administratívnej a byrokratickej záťaže a zjednodušením postupov bude možné do praxe zaviesť princíp Jedenkrát a dosť.

Register zbraní a streliva (7.248.114 eur) – úspešnou realizáciou projektu Ministerstva vnútra SR, ktorý plánuje kompletne zelektronizovať procesy a skonsolidovať dáta na úseku Zbraní a streliva, sa zabezpečí zrušenie miestnej príslušnosti, zlepšenie kvality informácií a úspory času pri vybavovaní agendy. Občania budú môcť svoje požiadavky vyriešiť prostredníctvom elektronickej služby alebo osobnou návštevou ktoréhokoľvek policajného útvaru. Výnimkou budú len prípady, ktoré vyžadujú fyzické predloženie zbrane. Časová úspora vznikne na strane občanov, ale aj na strane úradníkov.

EU: Nové pravidlá na urýchlenie systému okamžitých platieb

Európska komisia zvažuje nové pravidlá na urýchlenie zavádzania systému okamžitých platieb, ktorý minulý rok spustila Európska centrálna banka (ECB) ako priamu výzvu pre kartové firmy a technologické giganty (napríklad PayPal).

Nový systém ECB na okamžité zúčtovania platieb (TARGET Instant Payment Settlement, TIPS) má umožniť ľuďom aj spoločnostiam v Európe okamžite previesť peniaze z účtu na účet v priebehu niekoľkých sekúnd bez ohľadu na otváracie hodiny miestnej banky. Všetky platby realizované prostredníctvom novej služby budú pripísané na účet ihneď po ich zadaní, a to aj cez víkendy a počas sviatkov. Tento systém je považovaný za priamu konkurenciu pre americké firmy ako PayPal, Google, Facebook a Amazon a čínske spoločnosti Alibaba a Tencent, ktoré v súčasnosti dominujú v tejto oblasti služieb na európskom trhu.

Vzhľadom na to, že sa európske banky doteraz len pomaly zapájali do systému, Európska komisia skúma možné opatrenia na uľahčenie jeho používania. „Uvažujeme o tom, či bude potrebný silnejší tlak regulátorov na urýchlenie tohto procesu", povedal podpredseda Európskej komisie zodpovedný za finančné služby Valdis Dombrovskis. Podľa neho má systém ECB potenciál narušiť existujúce platobné riešenia vrátane kariet, prinajmenšom pre platby denominované v eurách.
      

Trend: Slováci naďalej sporia

V prieskume, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), uvádza vlastníctvo úspor dve tretiny (66 %) Slovákov. Výrazne pritom prevažujú ľudia bez záväzkov po splatnosti, z ktorých má úspory plných 78 %. Sporia však tiež dlžníci, z ktorých má úspory viac než polovica (54 %) oslovených. O niečo viac sporia muži (70 %) než ženy (63 %), naopak, takmer vyrovnaný je podiel ľudí s úsporami v rámci všetkých vekových kategórií.

Podiel ľudí s úsporami výrazne rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Úspory má 77 % ľudí s vysokoškolským vzdelaním, 69 % so stredoškolským vzdelaním s maturitou (bez maturity 54 %) a 55 % Slovákov so základným vzdelaním. Podľa prieskumu sporia Slováci podobne bez ohľadu na to, v akom veľkom meste žijú, ale o niečo viac sporia v Prešovskom a Žilinskom kraji. Slováci majú peniaze najčastejšie uložené na sporiacom a bežnom účte v banke, výnimkou nie sú úspory v hotovosti. Cieľom sporenia je s absolútnou prevahou vytváranie rezervy na nečakané situácie. Tento účel sporenia uvádza ako hlavný hneď 58 % Slovákov. Nasleduje sporenie na dôchodok (35 % oslovených) a až potom uvádzajú respondenti rôzne „spotrebné“ účely sporenia, ako je napríklad rekonštrukcia domu či bytu, nákup auta či domácich spotrebičov alebo odpočinkové a zábavné aktivity.

V priemere má najviac Slovákov úspory vo výške 1- až 3-mesačného platu (takú výšku úspor uviedlo 21 % respondentov). Nasledujú úspory vo výške 3- až 6-mesačného platu, resp. do výšky svojho ročného príjmu (v oboch prípadoch takú výšku úspor uviedlo 15 % respondentov).

streda 27. februára 2019

Novinka: Dlhodobá starostlivosť o seniorov

Národný portál Malina má poradiť ľuďom, ktorí sú dezorientovaní v problematike dlhodobej starostlivosti o seniora, a to hlavne pri hľadaní najvhodnejšej služby pre neho pri chorobe a bezvládnosti. Ambasádorkou projektu je herečka Kristína Svarinská.

Pomôcť má napr. vyriešiť situáciu po prepustení z nemocnice, kedy príbuzní často nevedia, ako majú postupovať. Zároveň ale chcú svojmu blízkemu poskytnúť najlepšiu starostlivosť a zabrániť zhoršovaniu jeho stavu. Portál tak pomôže nájsť najoptimálnejšiu službu kdekoľvek na Slovensku. Portalmalina.sk má dva samostatné vstupy.

Pre používateľov hľadajúcich vhodnú službu informuje o viacerých zariadeniach: sociálnych aj zdravotníckych, pobytových či terénnych. Na základe vyplnenia veľmi jednoduchého dotazníka odporučí, aký druh služby je pre konkrétneho pacienta najvhodnejší. Používateľ môže pri vyhľadávaní zadať aj iné dôležité kritériá, ako je vzdialenosť či cena. Súčasťou portálu je aj možnosť rezervácie, to znamená vytvorenie prvého kontaktu medzi klientom a zariadením, ktoré preferuje a ktorého služby by chcel v budúcnosti využívať.

Druhý vstup je pre poskytovateľov s možnosťou registrovania. Cieľom je vytvoriť unikátnu sieť, na základe ktorej sa môžu odovzdávať aktuálne informácie pacientovi, ktorý hľadá túto pomoc, resp. jeho príbuznému či pracovníkovi nemocnice. Aj informácia o aktuálnej nedostupnosti môže byť užitočná. Poskytovatelia môžu na portáli zadať svoje základné, ale aj rozšírené údaje, a tiež zverejniť fotografie, videá či získané ocenenia. Na Slovensku by tak mohla vzniknúť databáza na hodnotenie reálnych potrieb obyvateľov v oblasti dlhodobej starostlivosti.

Aktuálne: Riziká podnikania

Viac ako polovica (57 %) opýtaných finančných riaditeľov z regiónu strednej Európy považuje narastajúce náklady za hlavný rizikový faktor ich podnikania. Za najproblematickejšie označili náklady spojené s pracovnou silou, dopravou a produkciou. Do prieskumu Deloitte poskytlo názory 674 finančných riaditeľov zo 17 krajín strednej Európy.

Slovensko zaznamenalo spomedzi všetkých 17 krajín najvyšší pokles pozitívnych odpovedí na otázku, či považujú súčasnosť za obdobie vhodné pre podstúpenie vyššieho rizika vo finančných rozhodnutiach. Kým pred rokom pozitívne odpovedalo 40 % opýtaných finančných riaditeľov zo Slovenska, v novom prieskume ich podiel klesol na 22 %. V tejto oblasti sú pesimistickí aj Poliaci a Rumuni, pozitívnejší náhľad na riziko majú naopak v Maďarsku a Bulharsku. Slovenskí finanční riaditelia sú pesimistickejší aj pri výhľade očakávaných príjmov spoločnosti v období najbližších 12 mesiacov. Iba 52% slovenských finančných riaditeľov očakáva ich zvýšenie, kým priemer za sledované krajiny dosiahol 66%. „Výsledky za Slovensko ovplyvnilo predovšetkým to, že väčšina opýtaných finančných riaditeľov bola zo sektoru automotive a priemyslu. Tieto spoločnosti sú pri plánovaní rozpočtov opatrnejšie, pričom niektoré z nich predpokladajú možný pokles produkcie až do úrovne 10 %. Ukazovatele týkajúce sa ekonomickej neistoty, očakávaných ziskov a ochoty podstupovať riziko sú menej priaznivé ako hodnoty zo zvyšku strednej Európy. Odzrkadľujú sa tak najmä očakávania stagnácie v sektore automotive“, dodal Wolda Kidan Grant.

Finanční riaditelia v strednej Európe vnímajú finančné vyhliadky svojich firiem ako lepšie, alebo rovnaké než pred šiestimi mesiacmi. Väčšina z nich pritom očakáva, že prevádzkové marže sa zvýšia alebo zostanú rovnaké (38 % pre obe možnosti). V porovnaní s rokom 2018 to však predstavuje pokles o 4 %. Minuloročná zvýšená miera optimizmu tak mierne opadla a vysoké hodnoty zaznamenané v roku 2018 nepretrvali. Negatívne zmeny v niekoľkých kľúčových oblastiach naznačujú, že obavy spoločností pomaly stúpajú.

Prevažná časť finančných riaditeľov z regiónu strednej Európy predpokladá, že počet zamestnancov v ich spoločnostiach sa nezmení (45 %) alebo dokonca vzrastie (37 %). „Pri hľadaní tých správnych ľudí je pre spoločnosti najnáročnejšie nájsť pracovníkov s technickými vedomosťami a pracovnými skúsenosťami. Hlavnými krokmi na vyriešenie otázky nedostatku zručností tak budú zvyšovanie platov a školenia zamestnancov“, predpokladá Martin Kubiš. Z dlhodobého pohľadu však na zamestnanosť môže mať vplyv zavedenie nástrojov umelej inteligencie do firiem. Aj keď finanční riaditelia veria, že v nasledujúcich troch rokoch uvidíme iba malé dôsledky a technológie so zamestnancami budú vzájomne spolupracovať, v horizonte desiatich rokov už bude značné množstvo pracovných miest na finančnom oddelení nahradených práve technológiami.

Napriek tomu, že umelá inteligencia (UI) dosiahla v poslednom čase významné postavenie, spoločnosti strednej Európy nevyužívajú jej potenciál. Až 77 % spoločností v regióne stále nepoužíva žiadne kognitívne nástroje a 64 % finančných riaditeľov priznáva, že finančné oddelenia v ich organizácii je len málo, alebo nie je vôbec pripravené na implementáciu riešení UI.