piatok 12. mája 2017

HDR10+: Živý obraz, lepší kontrast a presné farby
Aktualizovaný otvorený štandard maximálne využíva dynamické metadáta na sprostredkovanie lepšieho kontrastu a farieb. Rozširuje totiž otvorený štandard HDR10 o dynamické mapovanie odtieňov (Dynamic Tone Mapping).

Súčasný štandard HDR10 využíva statické metadáta, ktoré sa počas prehrávania aj cez rôzne úrovne jasu v konkrétnych scénach nemenia. Kvalita obrazu nemusí tak byť vždy optimálna. Keď je napríklad celková farebná schéma filmu veľmi svetlá, ale niekoľko scén bolo natočených pri relatívne slabom osvetlení, budú tieto scény pôsobiť výrazne tmavšie, než ako režisér pôvodne zamýšľal. HDR10+ spracováva dynamické metadáta, ktoré umožňujú televízoru s vysokým dynamickým rozsahom (HDR) nastaviť úroveň jasu podľa jednotlivých scén alebo dokonca snímok. Vďaka schopnosti zobraziť vynikajúci kontrast s väčšími detailmi a bohatšou škálou farieb vytvára HDR10+ obraz, ktorý je oveľa bližší zámeru jeho tvorcu.

Zavedením HDR10+ sa Amazon Video stáva prvým poskytovateľom streamovaného obsahu, ktorý sa zapája do rozvoja tohto štandardu, aby ho mohol ponúknuť svojim predplatiteľom. Štandard HDR10 je momentálne najrozšírenejším štandardom HDR, ktorý podporujú hollywoodske filmové štúdiá aj výrobcovia televízorov. Samsung už predtým spolupracoval so spoločnosťou Colorfront na zdokonalení produkčných procesov na technológii HDR10+, ktorá s využitím produktu Transkoder umožnila tvorivé postprodukčné spracovanie obsahu. Uzavrel partnerstvo aj so spoločnosťou MulticoreWare, na základe ktorého dokončil integráciu podpory štandardu HDR10+ do kodeku x265 High Efficiency Video Coding (HEVC), ktorý je zdarma dostupný na základe open source licencie a ktorý používa veľa poskytovateľov obľúbených komerčných kódovacích systémov vrátane Telestream, Haivision a Rohde & Schwarz.
GDPR: Data detox ako príprava
Už o rok budú musieť firmy v Európskej únii spĺňať podmienky vyplývajúce zo Smernice o ochrane osobných údajov známej ako GDPR. Je najvyšší čas, aby sa spoločnosti, ktorých sa toto nariadenie týka, pripravili na zavedenie zmien.

Napriek blížiacemu sa termínu a množstvu nárokov, ktoré sú kladené na firmy v súvislosti so spracovaním a uchovávaním osobných údajov, má podľa prieskumu Kaspersky Lab stále jedna pätina (20%) firemných IT špecialistov nízke alebo žiadne povedomie o GDPR. Pritom za nesplnenie požiadaviek podľa smernice GDPR hrozia vysoké finančné pokuty – až do 20 miliónov eur (alebo do výšky 4% z celkového ročného obratu). Právne a bezpečnostné firmy spolu s manažmentom spoločností už väčšinou majú informácie  o tom, čo GDPR obnáša. Avšak zamestnanci iných oddelení, ktorí každodenne prichádzajú do styku s osobnými údajmi a ktorých predovšetkým sa bude toto nové nariadenie týkať, naopak tak ucelený obraz o nových povinnostiach nemajú.

Nový online hub je preto navrhnutý tak, aby mal o svojich povinnostiach prehľad každý jeden zamestnanec aj firma ako celok. Informácie o vplyve GDPR na jednotlivé oddelenia sa dozvedia prostredníctvom animovaného videa, interaktívneho diagramu alebo podrobného „white paper“ dokumentu.  Webová stránka rovnako poskytuje aj špeciálny internetový nástroj, ktorý zhodnotí pripravenosť procesov na GDPR. Je navrhnutý tak, aby dokázal poslúžiť spoločnostiam v úvode implementácie, ale aj tým, u ktorých už proces prebieha. Vďaka sérii otázok získajú informácie o tom, v akom stave sa nachádzajú ich dáta naprieč celou infraštruktúrou a praktické rady na dosiahnutie požadovaných zmien.
EU: Obmedzenia pre elektronický obchod I
Záverečná správa Európskej komisie o výsledkoch prieskumu elektronického obchodu poukazuje na obchodné praktiky, ktoré môžu obmedzovať hospodársku súťaž.

Získané poznatky umožnia komisii zacieliť presadzovanie protimonopolných pravidiel EÚ na európskych trhoch elektronického obchodu, čo zahŕňa aj začatie nových vyšetrovaní pre porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Už vo februári 2017 komisia začala tri nezávislé vyšetrovania v otázkach dovolenkového ubytovania, distribúcie počítačových hier pre PC a praktík v oblasti cenotvorby spotrebnej elektroniky, ktoré môžu obmedzovať hospodársku súťaž.

Prieskum už motivoval viaceré spoločnosti, aby z vlastnej iniciatívy prehodnotili svoje obchodné praktiky. To môže prispieť k tomu, aby mohli spotrebitelia ľahšie nakupovať produkty zo zahraničia za nižších cien a tiež širšieho výberu spomedzi maloobchodných predajcov. Viacerí predajcovia oblečenia – ako napríklad Mango (Punto Fa), Oysho a Pull & Bear (Inditex) či Dorothy Perkins a Topman (Arcadiu), ale aj maloobchodníci z ďalších sektorov (De Longhi, Manfrotto) už svoje praktiky prehodnotili.

Jednotný výklad pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v kontexte praktík elektronického obchodu spoločnosti potrebujú pri príprave svojich distribučných stratégií pre úniu. Na tento účel komisia na základe zistení z prieskumu posilní dialóg s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž, pokiaľ ide o presadzovanie pravidiel v oblasti elektronického obchodu. Lepšie presadzovanie EK zároveň zainteresované strany usmerní v špecifických otázkach praktík elektronického obchodu. 

štvrtok 11. mája 2017

Trend: Potraviny bez GMO
Svetový rozvoj poľnohospodárstva založeného na geneticky modifikovaných organizmoch nastal približne pred dvadsiatimi rokmi, a to najmä v Spojených štátoch amerických a v Kanade. Dnes je trend úplne opačný.

Kým v roku 1996 GMO poľnohospodárstvo pokrývalo plochu 1,7 miliónov hektárov, dnes je to približne 180 miliónov hektárov (z toho len v USA evidujeme cca 70 mil. hektárov a v Brazílii približne 40 mil. hektárov). Na úrovni Európskej únie existujú prísne regulácie, ktoré držia rozvoj GMO poľnohospodárstva takpovediac „na uzde“. Jedinou krajinou, ktorá pestuje plodiny na báze GMO, je Španielsko s výmerou približne 100 tisíc hektárov. V Európskej únii je dnes povinné označovanie prímesi nad 0,9 % autorizovaných GMO. Iné je to ale v prípade, ak na výrobu potravín boli použité krmivá s obsahom GMO. Tie v zmysle legislatívy EÚ označovaniu nepodliehajú. Týka sa to na konci celého reťazca najmä výrobkov živočíšnej produkcie ako mäso, vajcia, mlieko.

„Našou ambíciou je stať sa krajinou, ktorá bude produkovať potraviny bez GMO“, uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. „Orientácia spotrebiteľov na Slovensku smeruje k biokvalite a udržateľným certifikovaným schémam. Spotrebitelia žiadajú informácie aj o pôvode a obsahu kŕmnych zmesí. Ministerstvo preto v najbližšej dobe plánuje pripraviť národný systém označovania potravín, ktoré boli vyrobené bez použitia geneticky modifikovaných organizmov. Výsledkom by mohlo byť označenie na potravinách s označením „vyrobené bez použitia GMO.“ V súčasnosti sa u nás s pojmom GMO spájajú krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju. Ide o ťažko nahraditeľný zdroj proteínov a Európa je závislá od dovozu sójového šrotu.

Poľnohospodárstvo bez geneticky modifikovaných organizmov (GMO) ako príležitosť pre rozvoj vidieka v strednej a východnej Európe bola hlavná téma konferencie ministrov poľnohospodárstva vo Viedni. Ministri budú spoločne iniciovať, aby Európska komisia vypracovala legislatívu, vďaka ktorej by sa celá únia mohla stať producentom potravín bez GMO.
EU: Digitálny jednotný trh
Európska komisia uverejnila priebežné hodnotenie stratégie digitálneho jednotného trhu. Jeho súčasťou sú bilancia dosiahnutého pokroku, výzva adresovaná spoluzákonodarcom, aby sa urýchlene zaoberali všetkými predloženými návrhmi, ako aj náčrt budúcich opatrení týkajúcich sa online platforiem, dátového hospodárstva a kybernetickej bezpečnosti.

Podľa aktuálnej štúdie Eurobarometra sú dve tretiny Európanov presvedčené o tom, že využívanie najnovších digitálnych technológií pozitívne ovplyvňuje fungovanie spoločnosti, ekonomiku, ako aj ich vlastné životy, pričom väčšina respondentov od EÚ, členských štátov a firiem očakáva riešenie otázok spojených s digitalizáciou (napr. jej vplyv na zamestnanosť a zvýšený dopyt po digitálnych zručnostiach).

 Tri budúce kľúčové oblasti:
- V oblasti dátového hospodárstva komisia pripravuje legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa cezhraničnej voľnej výmeny údajov, ktoré nemajú osobný charakter (jeseň 2017), ako aj iniciatívu v súvislosti s dostupnosťou a opakovaným používaním verejných alebo z verejných zdrojov financovaných údajov (jar 2018). Komisia bude navyše pokračovať vo svojej práci týkajúcej sa právnej zodpovednosti a ďalších nových otázok súvisiacich s údajmi.

- V oblasti kybernetickej bezpečnosti komisia do septembra 2017 preskúma stratégiu EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti a mandát Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), aby ho zosúladila s novým rámcom pre kybernetickú bezpečnosť v rámci EÚ. Komisia bude aj naďalej aktívna pri navrhovaní dodatočných opatrení týkajúcich sa noriem kybernetickej bezpečnosti, certifikácie a označovania, aby zvýšila kybernetickú bezpečnosť prepojených objektov.

- V oblasti online platforiem predstaví komisia do konca roka 2017 iniciatívu na riešenie nespravodlivých zmluvných podmienok a obchodných praktík zistených vo vzťahoch typu platforma – podnik, pričom už nedávno v tomto smere prijala rozhodnutia týkajúce sa presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže. Iniciovala už niekoľko dialógov so zástupcami online platforiem v rámci digitálneho jednotného trhu (napr. internetové fórum EÚ, kódex správania pri nezákonných prejavoch nenávisti na internete a memorandum o porozumení v otázkach predaja falšovaného tovaru prostredníctvom internetu) a plánuje ich lepšiu koordináciu. Jedným z cieľov je dosiahnuť pokrok v procesných aspektoch a zásadách týkajúcich sa odstraňovania nelegálneho obsahu – mechanizmus oznamovania a prijímania opatrení – založených na transparentnosti a ochrane základných práv.

Komisia okrem toho rieši potrebu ďalších investícií do digitálnych infraštruktúr a technológií v oblastiach, v ktorých potreba investovania ďaleko prekračuje kapacity samotných členských štátov, predovšetkým v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky.
Content marketing: Slováci príliš neregistrujú
Dve tretiny Slovákov zatiaľ nepostrehli žiadnu formou content marketingu. Z tretiny, ktorá sa s ním stretla, sleduje tieto aktivity 39% respondentov.

Termín content marketing, čiže typ marketingu, ktorého výstupom sú vlastné časopisy, blogy, videá, články a podobne je v súčasnosti pomerne rozšíreným a obľúbeným spôsobom, ako osloviť nielen nových zákazníkov alebo fanúšikov. Slovenskej internetovej populácii však tento pojem nie je až tak známy: zaznamenala ho tretina opýtaných. Vo väčšej miere ho registrujú mladšie vekové kategórie: napríklad medzi respondentami vo veku 15–24 rokov sa s týmto druhom marketingu stretlo 56% ľudí, v kategórii 25–34 rokov je to 37% ľudí, avšak v najstaršej vekovej skupine 55 a viac rokov je to už iba 13%.

Z tých, ktorí sa s content marketingom už niekedy stretli, odpovedalo 39%, že nejaké z týchto výstupov sleduje. Viac než mužov (33%) zaujíma tento typ marketingu ženy (46%). Z vekových skupín ho sledujú najviac respondenti vo veku 45–54 rokov a 15–24 rokov (v oboch vekových skupinách sa k tomu hlási 43% ľudí). Viac taktiež sledujú obsahový marketing ľudia s vyšším či vysokoškolským vzdelaním (47% oproti 37% ľudí so stredným vzdelaním a 30% so základným vzdelaním).

Podľa výskumu Nielsen Admosphere Slovakia na vzorke 500 respondentov z internetovej populácie staršej než 15 rokov.

streda 10. mája 2017

e-Schránka: Elektronické podávanie žiadostí o eurofondy
Byrokracia pri žiadostiach o príspevok z eurofondov má byť menšia. Nový projekt sa týka oblasti podpory malých a stredných podnikov v kreatívnom priemysle v rámci Operačného programu Výskum a inovácie.

Vo výzve sa v rámci iniciatívy „Jedenkrát a dosť“ výlučne zavádza elektronické podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Zníži sa tak počet povinne prikladaných príloh k žiadosti z daňového úradu, z obchodného registra, zo zdravotných poisťovní či Sociálnej poisťovne, pretože sa tieto údaje budú získavať z dostupných registrov. Žiadosť bude spolu s prílohami potrebné podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom a prostredníctvom elektronickej schránky zaslať riadiacemu orgánu.

Viac informácií nájdete na stránke Ministerstva hospodárstva SR ako aj na stránke Operačný program Výskum a inovácie a v metodických usmerneniach Ministerstva hospodárstva SR.
Trend: Autonómne riadenie    
Miesto na pracovné stretnutia, kancelária alebo obývačka – v budúcnosti na to všetko postačí interiér vozidla. Autonómne riadenie zmení naše zaužívané predstavy o vozidle a využití jeho interiéru.

Autonómne vozidlá ponúknu nové možnosti, ako využiť čas počas jazdy v aute. S tým súvisí aj zmena vnútorného priestoru a spôsobu sedenia. Ako budeme využívať interiér automobilu, keď autonómne riadenie dosiahne úroveň 3 a 4? Odpovede ponúkajú zaujímavé inovácie, ktoré poskytnú cestujúcim tiež vyššiu úroveň bezpečnosti, pohodlia a komfortu.

Napr. súčasťou konceptu AI17 sú tieto inovácie:

·           Konverzačný mód – pasažieri na predných sedadlách sa môžu pohybovať vďaka rotačnej platforme, ktorá vytáča sedadlo až o 70 stupňov do vonkajšej strany (uľahčuje nastupovanie a vystupovanie) a o 15 stupňov do vnútornej strany, čo podporuje vzájomnú interakciu  posádky pri rozhovore. Pozície sedadiel sa vzájomne synchronizujú a integrovaná elektronika si pamätá využívané polohy sedadiel.

·           Predné sedadlo, ktoré sa naklápa podľa polohy tela pasažiera – patentovaná technológia sedenia "Comfort Shell" sa prispôsobuje polohe tela podľa polohy chrbtice a súčasne podopiera aj bedrovú časť.

·           Hybridná štruktúra zadného sedadla – ponúka viac osobného priestoru a poskytuje integrovanú opierku na nohy, čím zvyšuje pohodlie pre cestujúcich na zadných sedadlách.

·           Úložisko v priestore zadného sedadla – ak majiteľ potrebuje väčší úložný priestor, zadné sedadlá je možné sklopiť úplne naplocho.

·           Opierky na nohy na zadných sedadlách – sú vyrobené z pružinovej ocele a ohýbajú sa pod tlakom lýtka cestujúceho.

·           Vankúšová opierka – koncept "Cushion Console" ponúka opierku na ruky, ktorá podporuje celé rameno a poskytuje priestor na uloženie menších predmetov.

·           Opierky na ruky, ktorých poloha sa prispôsobuje polohe tela pri naklápaní sedadla a vo všetkých rotačných pozíciách.

·           Opierka hlavy – hlavová opierka, polohovateľná v štyroch osiach elektricky alebo manuálne, poskytuje oporu pre cestujúceho vo všetkých pozíciách sedadla; manuálna hlavová opierka sa jednoducho nastavuje pomocou špeciálneho obojstranného držiaka.
IKT: Prečo nie je informatika atraktívna?
Nezáujem, obavy z náročnosti, chýbajúca motivácia... Podľa prieskumu IVO iba 15% mladých ľudí vo veku 18 – 26 rokov sa rozhodlo študovať, príp. už vyštudovalo informatiku alebo príbuzný technický odbor (elektrotechniku, robotiku, mechanotroniku, telekomunikácie a pod.).

Naopak, až 44% mladých síce o tejto možnosti na základnej alebo strednej škole uvažovalo, ale nakoniec sa rozhodlo inak. Ďalších 41% o možnosti študovať informatiku alebo niečo súvisiace ani neuvažovalo. Za nízkou atraktívnosťou štúdia informatiky je predovšetkým nezáujem, resp. záujem mladých o niečo iné. Tento argument uviedlo až 32 % opýtaných.

Ďalšími dôvodmi sú obavy z jeho náročnosti, ktorými argumentuje každý piaty respondent (22%) a nedostatočná motivácia. Okolo 15% mladých tvrdí, že na základnej alebo strednej škole ich nikto nemotivoval, ani neponúkal možnosť ďalšieho štúdia informatiky alebo obdobného technického oboru. Ojedinelé nie sú ani rozhodnutia nepokračovať ďalej v štúdiu na vysokej škole. Týka sa to každého desiateho respondenta. Medzi ďalšie dôvody „prečo nie informatika“ sú obavy z uplatnenia v mieste bydliska (7%), nízka počítačová gramotnosť (6%) alebo vplyv rodičov na budúce povolanie (5%).

utorok 9. mája 2017

Aktuálne: Diskusia k Informačnému systému výstavby
Ministerstvo dopravy a výstavby spustilo verejnú diskusiu so zámerom získať od verejnosti aj odborníkov spätnú väzbu na Informačný systém výstavby. Rezort dopravy zverejnil tiež štúdiu jeho realizovateľnosti.

Cieľom informačného systému výstavby je zdigitalizovať procesy súvisiace so stavebným konaním aj územným plánovaním.


Štúdia realizovateľnosti aj samotný formulár na súvisiace otázky je na webstránke http://www.mindop.sk/comments/comments/add. Základnú lehotu na takýto proces ministerstvo vzhľadom na štátny sviatok predĺžilo do 16. mája.
Inteligentné mestá: Budúcnosť v EÚ a na Slovensku 
Čisté životné prostredie, efektívna doprava, inovatívne využitie informačných technológií, kvalitnejší život obyvateľov. Ako sa takýmito smart cities môžu stať aj slovenské mestá?

Regionálne diskusné fórum Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v Košiciach potvrdilo, že základným predpokladom využitia konceptu inteligentných miest je rozvoj nových technológií. Digitalizácia a výmena informácii robí mestá inteligentnejšími, preto sa za jednu zo základných bariér považuje takzvané geoblokovanie - obmedzovanie prenosnosti online služieb. Rozdiely v rozvinutosti miest sa podľa europoslanca Ivana Štefanca podarí znížiť najmä podporu infraštruktúry, inovácií a ľudského kapitálu. 

Pri podpore a budovaní smart cities je potrebné počúvať starostov a samotné mestá, myslí si podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič: „Je evidentné, že bez miest sa veci riešiť nedajú. Každý primátor chce svoje mesto spraviť inteligentné.” Upozornil na spoluprácu viac než 7.400 miest v rámci takzvaného Globálneho konventu starostov. Eurokomisár tiež pripomenul rôzne spôsoby financovania, ktoré môžu mestá využiť. Okrem klasických eurofondov sa mestá „musia naučiť využívať finančné nástroje a PPP platformy”.  Za jeden z nástrojov vhodných na podporu smart cities označil aj Európsky fond pre strategické investície (EFSI).  

Aj podľa europoslankyne Moniky Smolkovej poskytuje Európska únia mestám dostatok možností financovania. „Mnohokrát je však v mysli starostov a primátorov, že stačí len pokosiť trávnik či pozbierať odpadky”, upozornila. Veľa spôsobov, ako mesto spraviť inteligentným, už podľa nej existuje, treba ich však aplikovať. Spomenula napríklad využívanie digitálnych technológií v turizme. 

Svoju smart city stratégiu začne čoskoro pripravovať aj mesto Košice, a to v spolupráci s Technickou univerzitou, ktorá toto diskusné fórum hostila, oznámila námestníčka košického primátora Renáta Lenártová. Cieľom tejto stratégie bude nielen modernizácia mobility a čistota životného prostredia v meste, ale aj prilákanie nových investícií, dodala. 
IKT: Kľúčové znalosti sa získavajú najmä samoštúdiom
Najväčší podiel respondentov (59%) v prieskumu IVO uviedlo, že kľúčové skúsenosti a zručnosti práce s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) získali prevažne vďaka sebe – teda, že sa to naučili zväčša sami.

Za dôležité prostredia pre nadobúdanie týchto zručností označilo 56% opýtaných školu, 42% rovesníkov a 36% rodinu. O čosi menej vplyvné prostredia sú školské krúžky a kluby, kde získalo kľúčové znalosti a skúsenosti 24% a každodenná prax priamo v zamestnaní, ktorú uvádza ďalších 19% opýtaných. Iné prostredia majú v získavaní počítačových zručností iba okrajovú úlohu – napr. školenia v zamestnaní, mimo zamestnania (súkromne) či pomoc kolegov uvádza od 2% do 9% opýtaných.

Viac ako tretina mladých (34 ) bola pri hľadaní alebo zmene zamestnania či rozbiehaní podnikania nútená zvýšiť svoje počítačové zručnosti. Takýto tlak viac pociťujú mladí administratívni a odborní pracovníci, manažéri a tvoriví pracovníci. Naopak menej ho pociťujú mladí nezamestnaní. Iba 11% z nich bolo už nútených svoju dovtedajšiu úroveň počítačových zručností zvýšiť. Nutnosť zlepšovať sa tiež stúpa s úrovňou dosiahnutých IT zručností. Kým medzi mladými so základnými zručnosťami sa kvôli práci muselo zlepšiť iba 31% z nich, v prípade tých, čo dosahovali pokročilú úroveň 34% a expertnú úroveň až 52% z nich. Za zvýšenými požiadavkami treba hľadať najmä náročnosť, resp. sofistikovanosť jednotlivých povolaní, ktoré si kontinuálne zlepšovanie, resp. vzdelávanie vyžadujú. Ide najmä o vysoko špecializované pozície (programátori, analytici, vedci, výskumníci, vývojári, dizaj-néri, architekti, technici) z radov odborných a tvorivých pracovníkov.

Zatiaľčo v roku 2012 bola najčastejšia forma zvyšovania zručností prostredníctvom školení, kurzov, tréningov, ktoré organizoval alebo financoval zamestnávateľ (36%), v roku 2017 využívali mladí ľudia najmä dve stratégie – samoštúdium, resp. samovzdelávanie (39%) a zaškolenie priamo na pracovisku v rámci každodennej praxe (36%). Zdá sa teda, že finančnú a organizačnú náročnosť IT vzdelávania presúvajú zamestnávatelia na plecia samotných pracovníkov, príp. siahajú po kompromise formou zaškolenia v praxi. Na druhej strane, výrazne klesol aj podiel tých, čo sa rozhodli absolvovať školenia a kurzy individuálnou formou, tzn. súkromne. Kým v roku 2012 avizovalo takúto stratégiu až 24% respondentov, v súčasnosti iba 7%.