Zobrazujú sa príspevky s označením Digitalizácia. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Digitalizácia. Zobraziť všetky príspevky

utorok 5. augusta 2025

EU: Právo na odpojenie sa

Digitálne technológie zmenili spôsob práce s výrazným nárastom počtu ľudí pracujúcich na diaľku. Práca na diaľku sa v Európskej únii od roku 2019 zdvojnásobila, pričom v roku 2024 každý piaty Európan (20,3 %) pracoval z domu aspoň časť svojho času. Na zabezpečenie spravodlivých podmienok pre prácu na diaľku a ochranu práv pracovníkov vrátane práva na odpojenie je nevyhnutný sociálny dialóg. Európska komisia začala druhú fázu rozhovorov so sociálnymi partnermi. Cieľom je zistiť názory sociálnych partnerov EÚ na potenciálnu iniciatívu na úrovni EÚ na zníženie rizík "neustále zapnutej" pracovnej kultúry a na zabezpečenie spravodlivej a kvalitnej práce na diaľku pre pracovníkov.

Sociálni partneri sa konkrétne vyzývajú, aby sa podelili o svoje názory na:
  • právo pracovníkov odpojiť sa,
  • spravodlivá a kvalitná práca na diaľku vrátane nediskriminácie, prístupu k vybaveniu, ochrany údajov a monitorovania,
  • bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.
Digitálne nástroje poskytujú pracovníkom aj zamestnávateľom väčšiu flexibilitu pri organizácii práce, čo umožňuje väčšiu autonómiu a inovatívne spôsoby práce. K lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom môže prispieť aj zvýšená flexibilita. Digitálne nástroje však prispeli aj k "stálej" pracovnej kultúre, kde sa práca kedykoľvek môže stať očakávaním. To viedlo k čoraz častejším výzvam na právo odpojiť sa a záruky na zabezpečenie toho, aby digitalizácia neoslabila práva pracovníkov. Druhá fáza konzultácie nadväzuje na prvú fázu, ktorá sa konala od apríla do júna 2024. Sociálni partneri sa vyzývajú, aby odpovedali do 6. októbra 2025. Po tejto konzultácii môžu sociálni partneri začať rokovania medzi sebou. Komisia bude prípadne analyzovať spätnú väzbu a zváži opatrenia na úrovni EÚ pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí.

V roku 2024 Európska komisia uverejnila štúdiu, v ktorej sa zaoberala sociálnymi, hospodárskymi a právnymi aspektmi práce na diaľku a právom na odpojenie v kontexte digitalizácie a trendov po pandémii COVID-19. Vychádza z rozsiahlych príspevkov od vnútroštátnych správnych orgánov, sociálnych partnerov, odborníkov a akademickej obce a spolu s výsledkami tejto konzultácie bude podkladom pre prípravu opatrení EÚ. Komisia v súčasnosti vykonáva druhú štúdiu s cieľom ďalej analyzovať pridanú hodnotu a vplyvy potenciálnych opatrení EÚ.

streda 30. júla 2025

EU: 2 eurá za balík?

Každý deň prichádza do Európskej únie 12 miliónov malých balíkov z elektronických obchodov. Elektronický obchod poskytuje bezkonkurenčné pohodlie, ale prináša so sebou značné výzvy. Mnohé položky, ktoré skončia v EÚ, nie sú v súlade s bezpečnostnými normami EÚ. Podniky v EÚ trpia nekalou hospodárskou súťažou. Spotrebitelia sa stávajú obeťami manipulatívnych praktík. Daňoví poplatníci EÚ musia znášať stále rastúci počet prípadov nakladania s nerecyklovateľným odpadom. Medzitým colné orgány a orgány dohľadu nad trhom už nie sú schopné držať krok s takýmto obrovským množstvom zásielok.

Európsky parlament prijal návrhy na zvládnutie rastúceho prílevu neštandardného a potenciálne nebezpečného lacného tovaru z internetových obchodov mimo EÚ. Podľa poslancov by tzv. skladovanie mohlo byť jedným z užitočných riešení na kontrolu a zaistenie bezpečnosti balíkov. To by znamenalo presviedčiť obchodníkov z krajín mimo EÚ, aby zriadili sklady v rámci EÚ na spracovanie dodávok pre klientov. Kontrola hromadných zásielok podobného tovaru do týchto skladov so sídlom v EÚ by bola podstatne jednoduchšia ako kontrola jednotlivých balíkov prichádzajúcich do EÚ z tretích krajín. Poslanci tiež podporujú zrušenie súčasného oslobodenia od cla na tovar v hodnote nižšej ako 150 eur v rámci širšej reformy colného kódexu, keďže približne 65 % balíkov vstupujúcich do EÚ je zámerne podhodnotených.

Digitalizácia, a najmä používanie nových nástrojov umelej inteligencie a technológie blockchainu, by mohli zmierniť colné preťaženie a zefektívniť kontroly. Poslanci vyzvali členské štáty EÚ, aby vyčlenili viac peňazí pre colné orgány na zavádzanie týchto nových nástrojov. Vyzývajú EÚ, aby sa zamerala na vykonávanie existujúcich pravidiel, akými sú akt o digitálnych službách, nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, akt o digitálnych trhoch a trhová stabilizačná rezerva a aby zabezpečila, že platformy budú plniť svoje povinnosti. Členské štáty by mali obmedziť vysokorizikových predajcov v ich kritickej infraštruktúre a systémoch bezpečnosti hraníc, napríklad pri obstarávaní bezpečnostných detekčných zariadení a zariadení na skenovanie nákladu používaných na letiskách a v prístavoch. Správa podporuje návrh Európskej komisie uložiť manipulačný poplatok vo výške 2 eurá za každý balík elektronického obchodu z krajín mimo EÚ. Poslanci chcú, aby komisia overila, či je táto suma primeraná, v súlade s pravidlami WTO a či sa neprenesie na spotrebiteľov v EÚ.

streda 23. júla 2025

EU: Rozpočet 2028-2034

Európska komisia predložila návrh viacročného finančného rámca (VFR) vo výške takmer 2 bilióny EUR (alebo 1,26 % hrubého národného dôchodku Európskej únie v rokoch 2028 až 2034). Rozhodnutie o budúcom dlhodobom rozpočte a systéme príjmov EÚ prerokujú členské štáty v Rade. Prijatie nariadenia o VFR si vyžaduje jednomyseľnosť po súhlase Európskeho parlamentu. Niektoré prvky na strane príjmov (najmä nové vlastné zdroje) si vyžadujú jednomyseľnosť v Rade a schválenie členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.

Kľúčové prvky nového VFR
  • Väčšia flexibilita v rámci rozpočtu, aby Európa bola schopná konať a rýchlo reagovať, keď sa neočakávane zmenia okolnosti, alebo keď je potrebné riešiť nové politické priority.
  • Jednoduchšie, efektívnejšie a harmonizovanejšie finančné programy EÚ, aby občania a spoločnosti mohli ľahko nájsť možnosti financovania a získať k nim prístup.
  • Rozpočet prispôsobený miestnym potrebám s národnými a regionálnymi plánmi partnerstva založenými na investíciách a reformách s cieľom dosiahnuť cielený vplyv tam, kde je to najdôležitejšie, a zabezpečiť rýchlejšiu a flexibilnejšiu podporu pre väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v celej našej Únii.
  • Silné posilnenie konkurencieschopnosti, aby Európa zabezpečila dodávateľské reťazce, rozšírila inovácie a stála na čele celosvetových pretekov o čisté a inteligentné technológie.
  • Vyvážený balík nových vlastných zdrojov, ktorým sa zabezpečia primerané príjmy pre naše priority a zároveň sa minimalizuje tlak na vnútroštátne verejné financie.
Novinkou je Európsky fond pre konkurencieschopnosť v hodnote 409 miliárd EUR, ktorý bude investovať do strategických technológií. Funguje ponúkne žiadateľom o financovanie jednotnú bránu, zjednoduší a urýchli financovanie EÚ a urýchli súkromné a verejné investície. Svoju podporu zameria na štyri oblasti:
  • prechod na čistú energiu a dekarbonizácia,
  • digitálna transformácia,
  • zdravie, biotechnológie, poľnohospodárstvo a biohospodárstvo,
  • obrana a vesmír.
V úzkej súvislosti s Európskym fondom pre konkurencieschopnosť bude naďalej financovať inovácie výskumný rámec EÚ s hlavným programom Horizont Európa v hodnote 175 miliárd EUR. Ponúknu podporu na celú investičnú cestu projektu (od fázy koncepcie až po rozšírenie) a znížia náklady pre potenciálnych prijímateľov, ako aj čas na vyplatenie.

piatok 13. júna 2025

On-line: Elektronický účet poistenca

Sociálna poisťovňa pokračuje v elektronizácii svojich služieb, v Elektronickom účte poistenca (EUP) si už klient bude môcť sám sledovať a prostredníctvom tzv. platobnej brány aj uhradiť poistné a ďalšie nedoplatky, vrátane penále. Po zamestnávateľoch tak budú mať túto službu k dispozícii aj fyzické osoby – živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby a tiež dobrovoľne poistené osoby. Bez návštevy pobočky či kontaktovania Informačno-poradenského centra si klienti budú môcť preveriť aj to, v akom štádiu vybavovania je ich podaná žiadosť o dôchodkovú dávku. Rovnako v prípade straty zamestnania si môžu záujemcovia prostredníctvom novej kalkulačky orientačne zistiť informatívnu sumu dávky v nezamestnanosti.

Platobnú bránu od jesene minulého roka využíva na úhradu poistného a prípadných nedoplatkov skupina zamestnávateľov. Teraz k nim pribúdajú aj fyzické osoby – živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tiež dobrovoľne poistené osoby. V záložke Platby sa odvádzateľovi zobrazia všetky evidované neuhradené položky: poistné pred splatnosťou, dlžné poistné, zostávajúce položky na úhradu zo schváleného splátkového kalendára, penále alebo pokuty. Platba prebieha prostredníctvom Štátnej pokladnice, ktorá umožňuje on-line platby s využitím platobnej karty, platobnej metódy Google Pay alebo Apple Pay. Zaúčtovanie platby v informačnom systéme Sociálnej poisťovne prebehne spravidla v pracovných dňoch do 48 hodín.

Druhá nová funkcionalita sa týka skupiny žiadateľov o niektorú dôchodkovú dávku – starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok či pozostalostné dávky (vdovský, vdovecký, sirotský). Na posúdenie žiadosti má Sociálna poisťovňa 60 dní, ak je však potrebné vyžiadať a doplniť chýbajúce údaje o dôchodkovom poistení, možno túto lehotu predĺžiť o ďalších 60 dní, resp. prerušiť konanie o dávke. Aj túto informáciu si žiadatelia o dôchodok nájdu vo svojom EUP. Rovnako sú v ňom pre občanov vo veku 39 rokov a starších prístupné aj údaje o evidovaných obdobiach dôchodkového poistenia i neevidovaných (chýbajúcich) obdobiach a bývalých zamestnávateľoch.

Prostredníctvom Informatívnej sumy dávky v nezamestnanosti sa automaticky zobrazuje jej výška. Vypočítava sa z dosiahnutého príjmu v posledných dvoch rokoch pred dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Údaje o obdobiach poistenia a zamestnávateľoch sú v časti Obdobia poistenia v nezamestnanosti. Ide o teoretickú sumu dennej dávky, ak by bol klient dnes zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a splnil by potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní (2 roky) v posledných štyroch rokoch pred dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Obdobie poistenia, ktoré už raz bolo započítané na vznik predchádzajúceho nároku na dávku, sa na vznik ďalšieho nároku na dávku nezapočítava. Presnú sumu dennej dávky sa dozvie v konaní o priznaní dávky. Požiadať o ňu je možné buď na príslušnom úrade práce zároveň pri registrácii do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo po zaregistrovaní v pobočke Sociálnej poisťovne.

piatok 30. mája 2025

EU: Startupy a scaleupy

Európska komisia spustila stratégiu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky „Vyberte si Európu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky“ s cieľom podporiť zakladanie a rast globálnych spoločností založených na technológiách. Stratégia je v súlade so širšou iniciatívou „Vyberte si Európu“. Táto iniciatíva sa v prvom rade zamerala na vedeckú zložku podporujúcu jednotný európsky prístup k prilákaniu a udržaniu talentov, čím sa má posilniť konkurencieschopnosť Európy. Správu o vykonávaní stratégie podá komisia do konca roka 2027.

Stratégia identifikuje kľúčové potreby startupov a scaleupov a predkladá sa súbor opatrení v piatich hlavných oblastiach:
  • Podpora prostredia priaznivého pre inovácie: Ako sa uvádza v stratégii jednotného trhu, startupy a scaleupy potrebujú menšiu fragmentáciu, menšie administratívne zaťaženie, ako aj jednoduchšie a priaznivejšie  pravidlá na celom jednotnom trhu. Komisia navrhne 28. európsky režim na zjednodušenie pravidiel a zníženie nákladov na zlyhanie riešením kritických aspektov v oblastiach, akou je platobná neschopnosť, pracovné a daňové právo. Európska podniková peňaženka umožní plynulú digitálnu interakciu s orgánmi verejnej správy v celej únii prostredníctvom jednotnej digitálnej identity pre všetky hospodárske subjekty. Pripravovaný európsky akt o inováciách bude ďalej podporovať inovácie presadzovaním experimentálnych regulačných prostredí.
  • Podpora lepšieho financovania: Startupy a scaleupy potrebujú lepšie financovanie, väčší a integrovanejší trh EÚ s rizikovým kapitálom a väčšie zapojenie európskych inštitucionálnych investorov. Iniciatíva Únia úspor a investícií bude kľúčom na uvoľnenie väčšieho množstva finančných a investičných príležitostí v EÚ. Na doplnenie tejto iniciatívy je cieľom stratégie rozšíriť a zjednodušiť Európsku radu pre inováciu, zaviesť fond Scaleup Europe s cieľom pomôcť preklenúť medzeru vo financovaní špičkových technologických rozširujúcich sa spoločností a vypracovať dobrovoľný Európsky inovačný investičný pakt s cieľom mobilizovať veľkých inštitucionálnych investorov, aby investovali do fondov EÚ, fondov rizikového kapitálu a nekótovaných rozširujúcich sa podnikov.
  • Podpora zavádzania a rozširovania trhu: Startupy a scaleupy potrebujú rýchlejšiu cestu z laboratória na trh. V stratégii sa zavádza iniciatíva Lab to Unicorn, ktorá zahŕňa európske centrá startupov a scaleupov s cieľom pomôcť prepojiť univerzitné ekosystémy v celej EÚ. To zahŕňa koncepciu udeľovania licencií, rozdeľovania licenčných poplatkov a príjmov a kapitálovej účasti akademických inštitúcií a ich vynálezcov pri komercializácii duševného vlastníctva a vytváraní vedľajších produktov spolu s usmernením o pravidlách štátnej pomoci týkajúcich sa duševného vlastníctva.
  • Prilákanie a udržanie špičkových talentov: Na udržanie a prilákanie špičkových talentov potrebujú startupy a scaleupy lepší prístup k vysokokvalifikovaným jednotlivcom. V stratégii sa zavádza iniciatíva „modrý koberec“, ktorá sa zameriava najmä na podnikateľské vzdelávanie, daňové aspekty zamestnaneckých opcií na akcie a cezhraničnú zamestnanosť. Komisia bude takisto podporovať smernicu o modrej karte a nabádať členské štáty, aby zaviedli zrýchlené systémy pre zakladateľov z krajín mimo EÚ.
  • Uľahčenie prístupu k infraštruktúre, sieťam a službám: Startupy a scaleupy potrebujú kratší čas uvedenia na trh a rýchlejšiu komercializáciu. V stratégii sa navrhuje zjednodušiť a harmonizovať rozdielny prístup a zmluvné podmienky pre startupy a scaleupy k technologickým a výskumným infraštruktúram prostredníctvom charty prístupu pre priemyselných používateľov.

streda 28. mája 2025

Základné digitálne práva spotrebiteľov

Digitálne práva sa týkajú ochrany jednotlivcov v onl-ine prostredí a zabezpečenia spravodlivého prístupu k digitálnym technológiám. Termín „digitálne práva“ spotrebiteľov pravdepodobne najskôr nezaujme, ale aby mohli svoje práva vymáhať, mali by ich poznať. A ako s tým súvisia digitálne služby?

Európska únia prijala Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách, ktoré usmerňuje digitálnu transformáciu v súlade s hodnotami EÚ. Toto vyhlásenie zdôrazňuje:
  • Ochranu práv on-line aj off-line – digitálne technológie by mali chrániť práva ľudí a podporovať demokraciu.
  • Solidaritu a začlenenie – každý by mal mať prístup k internetu, digitálnym zručnostiam a spravodlivým pracovným podmienkam.
  • Slobodu voľby – ochranu pred nezákonným a škodlivým obsahom a férové on-line prostredie.
  • Bezpečnosť a ochranu – digitálne prostredie by malo byť bezpečné pre všetkých používateľov.
  • Udržateľnosť – digitálne zariadenia by mali podporovať ekologickú transformáciu.
Okrem toho sa digitálne práva týkajú aj ochrany spotrebiteľov v on-line prostredí, vrátane ochrany osobných údajov a férových obchodných praktík. Na úrovni Európskej únie vznikajú jednotné predpisy (formou nariadenia) a harmonizácia (najmä formou smerníc) určujúce cieľ, ktorý majú štáty vlastnou úpravou dosiahnuť, pričom ponechávajú určitú voľnosť v konkrétnych spôsoboch. Medzi základné únijné zásady patrí ochrana ľudí a podpora demokracie zabezpečením zodpovedného a bezpečného správania všetkých aktérov. Môže sa z nej vychádzať aj v rámci ochrany pred nezákonným a škodlivým obsahom, pretože zodpovednosť má v tomto prípade nielen osoba, ktorá takýto obsah vytvorila, ale za určitých okolností napríklad aj prevádzkovateľ sociálnej siete a vo výnimočných prípadoch aj osoby, ktoré obsah ďalej zdieľajú. Ďalšou dôležitou zásadou je zásada solidarity a začleňovania, čo zahŕňa prístup k internetu, k digitálnym verejným službám a spravodlivým podmienkam. Opomenúť nemožno ani možnosť kontroly nad vlastnými údajmi.

Sloboda voľby je ďalšou dôležitou zásadou. Odráža úsilie, aby mal prospech zo spravodlivého on-line prostredia každý. To možno dosiahnuť najmä nastavením mechanizmov, ktoré umožnia robiť na internete vlastné informované rozhodnutia. Opäť je tu spojenie s ochranou pred škodlivým a nezákonným obsahom, ktorý by slobodné rozhodnutie mohol ovplyvniť. Spotrebitelia by mali mať možnosť prístupu ku všetkým informáciám, ktoré s rozhodnutím súvisia, a to napríklad pomocou komunikácie novými a vyvíjajúcimi sa technológiami, teda aj umelej inteligencie. Táto zásada teda zahŕňa aj možnosť rozhodnutia, čo a akým spôsobom budeme využívať, či sa pripojíme ku konkrétnej sociálnej sieti, alebo či nakúpime v konkrétnom e-shope.

Nezanedbateľnou súčasťou digitálnych práv je kontrola nad vlastnými údajmi. To zahŕňa pre bežných spotrebiteľov predovšetkým dve časti – právo poznať údaje, ktoré sú zhromažďované, a právo na úpravu a výmaz týchto údajov. Toto právo možno uplatniť nielen voči súkromným prevádzkovateľom on-line platforiem, ale aj voči štátu. V rámci štátneho aparátu, samozrejme, výmaz nebude vo veľkom množstve prípadov možný, avšak občan môže uplatniť napríklad právo na poskytnutie informácie o zmene údajov vedených o svojej osobe v registroch alebo informačných systémoch bezodkladne po ich
zmene do dátovej schránky. Zjednodušene to znamená, že zmenu uvidí nielen úradník, ktorý ju zadáva, ale aj občan, ktorého sa táto zmena týka. Tento proces by mal viesť k nižšej chybovosti, pretože umožňuje skontrolovať si údaje opätovne v pokoji a zároveň by mal podporiť možnosť odovzdávania dát v rámci štátnej správy, čo by malo viesť aj k urýchleniu procesov. Ideálnym výsledkom by tak mohlo byť heslo „obiehajú dáta, nie občan“, ktoré má vystihovať zmysel zákona o práve na digitálne služby.

utorok 27. mája 2025

SR: Nové elektronické podpisovanie

Na portáli slovensko.sk bola v sekcii Na stiahnutie sprístupnená aktualizovaná verzia aplikácií D.Suite/eIDAS 2.0.0 na vytváranie a spracovanie kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP) pre systém MS Windows. Aktualizované boli tiež komponenty pre platformu Java a aplikácia D.Launcher 2 pre operačné systémy MS Windows, macOS a GNU/Linux. Aktualizácia aplikácie D.Signer prináša najmä možnosť vytvorenia KEP s pomocou mobilu alebo tabletu cez NFC rozhranie s využitím mobilnej aplikácie Disig Web Signer Mobile. Odpadá tak potreba fyzickej čítačky čipových kariet a inštalácia aplikácie eID klient na počítači. Ak ale ešte nemáte vytvorené certifikáty pre KEP, čítačka bude potrebná na ich vytvorenie.

Na využitie tejto funkcionality sú potrebné: 
  • elektronický občiansky preukaz (eID) alebo elektronický doklad o povolení na pobyt (eDoPP) s NFC rozhraním (vydávané od 1. decembra 2022), prípadne iné kvalifikované zariadenie na vytvorenie podpisu s NFC rozhraním (napr. kartu Gemalto IDPrime s duálnym rozhraním),
  • vydaný kvalifikovaný certifikát pre KEP na danom kvalifikovanom zariadení na vytvorenie podpisu,
  • na počítači aktualizovaný balík klientskych aplikácií D.Suite/eIDAS 2.0.0 (OS Windows), alebo nainštalovanú aplikáciu D.Launcher 2 pre príslušný operačný systém pre použitie klientskych komponentov na platforme Java (v sekcii „Na stiahnutie“),
  • vo webovom prehliadači na počítači nainštalované a povolené rozšírenie D.Bridge 2:Rozšírenie D.Bridge 2 do prehliadača Chrome,Chromium, Opera, MS Edge,
  • Rozšírenie D.Bridge 2 do prehliadača Firefox,
  • na mobilnom zariadení nainštalovanú aplikáciu Disig Web Signer Mobile (dostupná v obchodoch Google Play a Apple Store),
  • mobilné zariadenie s NFC rozhraním (Na úspešné vykonanie podpisu je dôležité, aby používateľ poznal umiestnenie NFC čipu vo svojom mobilnom zariadení. Podpísanie prebehne priložením čipu v doklade k NFC čipu v mobilnom zariadení.)
Pri vytvorení KEP pomocou mobilu ako čítačky eID kariet cez NFC sa vytvára spojenie medzi aplikáciou D.Signer a mobilnou aplikáciou Disig Web Signer Mobile cez QR kód. Podpisované dokumenty sa však neposielajú na server QES Portal, ktorý zabezpečuje spojenie medzi aplikáciou D.Signer a mobilnou aplikáciou Disig Web Signer Mobile, ani do samotnej mobilnej aplikácie - posielajú sa len meta informácie o názvoch podpisovaných dokumentoch a ich digitálne odtlačky. Pred vytvorením KEP je potrebné oboznámiť sa s obsahom podpisovaných dokumentov v rámci desktopovej aplikácie D.Signer.

V rámci aktualizácie klientskych komponentov pre KEP bola implementovaná aj nasledujúce funkcionality:
  • nové grafické používateľské rozhranie aplikácií pre KEP navrhnuté s dôrazom na používateľský zážitok (UX) a vytvorené pomocou najnovších technológií,
  • pridaná podpora vytvárania KEP pomocou kryptografických algoritmov ECDSA, RSA-PSS, SHA3 v súlade s aktuálnymi štandardami pre kryptografické mechanizmy (podpora pre tieto algoritmy bude do ÚPVS doplnená až počas roka 2026),
  • podpora HiDPI monitorov,
  • zapamätanie platformy zvolenej používateľom (.NET, resp. Java) pri spúšťaní komponentov pre KEP z webovej stránky portálu,
  • zapamätanie poslednej veľkosti okna aplikácie,
  • lokalizácia grafického používateľského rozhrania klientskych komponentov pre KEP aj do nemeckého jazyka,
  • špecifické pre D.Signer:zapamätanie posledných troch použitých podpisových certifikátov,
  • upozornenie používateľa na blížiacu sa exspiráciu (koniec platnosti) podpisového certifikátu,
  • upozornenie používateľa, ak sa na zvolenom kvalifikovanom zariadení na vytvorenie podpisu nenachádzajú žiadne podpisové certifikáty,
  • vylepšená konfigurácia poskytovateľov kryptografických služieb (pri výbere podpisového certifikátu),
  • pridaná možnosť vložiť dokumentovú časovú pečiatku jednotlivých podpisovaných dokumentov do podpisu (podpora do ÚPVS bude doplnená až počas roka 2026),
  • špecifické pre D.Viewer:získavanie vizualizácií e-formulárov registrovaných v Module elektronických formulárov ÚPVS prostredníctvom služby portálu výrobcu (DITEC)
  • pridaná možnosť informatívneho overenia platnosti podpisov prostredníctvom služby portálu výrobcu (DITEC) ,
  • zobrazenie informácie o legislatívnom type podpisu,
  • zobrazenie informácií o dokumentových časových pečiatkach v štruktúre podpisu,
  • zobrazenie aj nepodpísaného kontajneru XML údajov a vizualizácia vložených XML dát,
  • automatická kontrola aktualizácií balíčkov s vizualizáciami formulárov.

piatok 23. mája 2025

EU: Stratégia jednotného trhu

Jednotný trh je od svojho vytvorenia pred viac než 30 rokmi silným katalyzátorom rastu, prosperity a solidarity Európy. S 26 miliónmi podnikov a 450 miliónmi spotrebiteľov je dnes Európa druhým najväčším svetovým trhom s HDP vo výške 18 biliónov EUR, ktorý predstavuje 18 % svetového hospodárstva. Nová stratégia jednotného trhu má vytvoriť jednoduchší, plynulejší a silnejší európsky domáci trh. Stanovuje opatrenia na zníženie existujúcich prekážok, ktoré bránia obchodu a investíciám v Európskej únii, pomáha malým a stredne veľkým podnikom vykonávať a rozširovať svoje činnosti a podporí digitalizáciu.

Stratégia jednotného trhu sa zameriava na niekoľko priorít.
Demontáž bariér: stratégia sa zameriava na odstránenie 10 najškodlivejších prekážok, ktoré podniky nahlásili – komplikované zakladanie a prevádzka podnikov; zložité pravidlá EÚ, nedostatočná zodpovednosť členských štátov; obmedzené uznávanie odborných kvalifikácií; nedostatok spoločných noriem; roztrieštené pravidlá týkajúce sa obalov; nedostatočná zhoda výrobkov; reštriktívna a rozdielna regulácia vnútroštátnych služieb; zaťažujúce pravidlá vysielania pracovníkov v nízkorizikových odvetviach; neodôvodnené územné obmedzenia dodávok spôsobujúce vysoké ceny pre spotrebiteľov.
Toto sú prekážky, ktoré najviac bránia voľnému pohybu tovaru a služieb a sťažujú podnikom a občanom plne využiť európsky jednotný trh. Identifikovali sa na základe komplexných konzultácií so zainteresovanými stranami a ich odstránenie posilní voľný pohyb bezpečných výrobkov, cezhraničné poskytovanie služieb a zjednodušené zakladanie a prevádzku podnikov v celej EÚ.

Priniesť do európskeho sektora služieb novú dynamiku: služby tvoria najväčšiu časť európskeho hospodárstva, ale ich cezhraničný obchod stagnuje. Stratégia sa zameriava na konkrétne odvetvia služieb, predložila zákon o stavebných službách a nový zákon EÚ o doručovaní s cieľom modernizovať pravidlá v odvetví stavebníctva, ako aj v odvetví poštových a balíkových služieb; uľahčiť služby súvisiace s odvetvím, ako sú inštalácie, údržba a opravy; podporovať členské štáty pri oslobodzovaní regulovaných služieb pre podniky od zbytočnej regulácie.
Všetky tieto opatrenia budú dopĺňať prebiehajúce iniciatívy v odvetviach energetiky, telekomunikácií, dopravy a finančných služieb.

Podpora rozvoja a rastu MSP: S cieľom pomôcť MSP čo najlepšie využiť príležitosti na rozšírenie jednotného trhu komisia zavádza nové vymedzenie malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, čím rozširuje niektoré výhody poskytované MSP. V stratégii sa navrhuje „identifikácia MSP“, on-line nástroj, ktorý ponúka jednoduchý spôsob overovania štatútu MSP. Okrem toho bude sieť vyslancov pre MSP presadzovať opatrenia na podporu a uľahčenie činnosti MSP v cezhraničnom obchode. Tieto nové iniciatívy sa uverejňujú spolu s najnovšou výročnou správou o európskych MSP, v ktorej sa zdôrazňuje očakávaný rast pridanej hodnoty MSP a zamestnanosti.

Zjednodušiť existujúce pravidlá a urobiť z digitalizácie normu: ako súčasť záväzku znížiť regulačné a administratívne zaťaženie podnikov komisia uverejňuje aj štvrtý súhrnný balík zjednodušení pre podniky. Opatreniami sa pre spoločnosti znižujú ročné administratívne náklady vo výške 400 miliónov EUR. Spoločnosti budú okrem iného môcť predkladať dokumenty digitálne, aby si splnili povinnosti vyplývajúce z určitých harmonizovaných právnych predpisov EÚ o výrobkoch, a poskytovať pokyny k výrobkom digitálne, a nie v papierovej podobe.

Zlepšiť spoločnú zodpovednosť za jednotný trh: členské štáty by mali vymenovať zástupcu jednotného trhu na vysokej úrovni („šerpa“), ktorý by dohliadal na uplatňovanie pravidiel jednotného trhu EÚ. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby predchádzali prekážkam jednotného trhu tým, že posúdia proporcionalitu svojich návrhov vnútroštátnych opatrení.

piatok 2. mája 2025

EU: Pokuty pre Apple a Meta

Apple aj Meta porušili povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych trhoch. Európska komisia tak uložila spoločnosti Apple pokutu vo výške 500 miliónov EUR a spoločnosti Meta pokutu vo výške 200 miliónov EUR. Komisia môže pokutovať spoločnosti, ktoré nedodržiavajú pravidlá, až do výšky 10 % ich celosvetového ročného obratu. Obe spoločnosti sú povinné splniť rozhodnutia komisie do 60 dní, inak im hrozí pravidelné penále.

Podľa aktu o digitálnych trhoch vývojári, ktorí distribuujú svoje aplikácie prostredníctvom App Store, by mali bezplatne informovať zákazníkov o alternatívnych ponukách. Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Apple si túto povinnosť neplní. Vývojári aplikácií nemôžu v plnej miere využívať výhody alternatívnych distribučných kanálov mimo App Store. Podobne spotrebitelia nemôžu v plnej miere využívať alternatívne a lacnejšie ponuky. Spoločnosť nepreukázala, že tieto obmedzenia sú objektívne nevyhnutné a primerané. Komisia nariadila Apple, aby odstránila technické a obchodné obmedzenia týkajúce sa riadenia a aby sa v budúcnosti zdržala pokračovania v konaní, ktoré nie je v súlade s predpismi. Komisia takisto ukončila vyšetrovanie týkajúce sa povinností spoločnosti v oblasti výberu používateľov, a to vďaka včasnému a proaktívnemu zapojeniu Apple do riešenia dodržiavania predpisov.

Od novembra 2023 spoločnosť Meta zaviedla binárny reklamný model „súhlas alebo platba“. Používatelia Facebooku a Instagramu v Európskej únii si mohli vybrať medzi súhlasom s kombináciou osobných údajov pre personalizovanú reklamu alebo platením mesačného predplatného za službu bez reklám. Tento model nie je v súlade s aktom o digitálnych trhoch, pretože používateľom neposkytuje požadovanú konkrétnu možnosť zvoliť si službu, ktorá využíva menej ich osobných údajov, ale inak je rovnocenná so službou „personalizovaných reklám“. Neumožňoval používateľom ani uplatniť svoje právo na slobodný súhlas s kombináciou osobných údajov. V novembri 2024 zaviedla Meta ďalšiu verziu bezplatného modelu personalizovaných reklám, ktorá ponúka novú možnosť, pri ktorej sa na zobrazovanie reklám údajne používa menej osobných údajov. Komisia v súčasnosti posudzuje túto novú možnosť. Zároveň zistila, že on-line sprostredkovateľská služba spoločnosti Facebook Marketplace by už nemala byť určená podľa aktu o digitálnych trhoch pretože mala v roku 2024 menej než 10 000 komerčných používateľov.

utorok 29. apríla 2025

Novinka: Doklady v mobile

Aplikácie na používanie dokladov v mobile e-IDENTITA a e-doklady boli na Slovensku oficiálne sprístupnené v utorok 15. apríla 2025. Dostupné sú v App Store aj Google Play. Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie dokladov zostáva ich prvotné vydanie vo fyzickej forme. V prvej fáze ich možno využívať pri elektronických službách štátu (slovensko.sk), ako aj pri všetkých ostatných elektronických službách orgánov verejnej moci, ktoré akceptujú mobilné eID. Doklady v mobile začína na svojich hlavných pobočkách v krajských mestách akceptovať tiež Slovenská pošta.

Mobilné eID (e-IDENTITA) je nový spôsob viacfaktorového prihlasovania sa k elektronickým službám bez fyzického dokladu. Po aktivácii je možné sa namiesto dokladu čipom a bezpečnostným osobným kódom (BOK) prihlásiť aj elektronicky podpisovať prostredníctvom mobilného zariadenia alebo počítača, a to pomocou rozpoznania tváre, odtlačkom prsta či klasickým PIN-om. Klasická čítačka už nebude potrebná. Aplikácia eDOKLADY je mobilná aplikácia, ktorá umožňuje vytvorenie digitálneho rovnopisu dokladov na základe vytvorenej mobilnej elektronickej identity. V prvej fáze sú to občiansky preukaz a vodičský preukaz.

Digitálne doklady sú aktuálne použiteľné len na území Slovenskej republiky. Pracuje sa na univerzálnej digitálnej peňaženke v súlade s Európskou digitálnou identitou, ktorú budú môcť občania SR využívať na preukázanie svojej identity alebo na potvrdenie osobných informácií v rámci celej EÚ. Projekt Európska digitálna peňaženka ako jednotná forma overovania totožnosti občana má byť zavedená EÚ do roku 2027. To znamená, že v tomto čase by už elektronické doklady mali akceptovať všetky členské štáty.

streda 16. apríla 2025

EU: Kontinent umelej inteligencie

Európska komisia spolu s akčným plánom pre kontinent umelej inteligencie otvorila do 4. júna 2025 aj dve verejné konzultácie. Prvá je určená záujemcom na vyjadrenie názorov na akt o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie, druhá o stratégii využívania umelej inteligencie má pomôcť určiť priority, výzvy a relevantnosť navrhovaných riešení aj politických koncepcií vrátane dodatočných opatrení pri zavádzaní umelej inteligencie. Tretia verejná konzultácia o stratégii pre dátovú úniu je naplánovaná na máj.

Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie má posilniť inovačnú schopnosť Európskej únie v oblasti umelej inteligencie opatreniami a politikami okolo piatich kľúčových pilierov:
1. Vybudovanie rozsiahlej dátovej a výpočtovej infraštruktúry pre umelú inteligenciu
Komisia posilní európsku infraštruktúru umelej inteligencie a superpočítačov sieťou tovární umelej inteligencie. Aktuálne sa 13 z nich buduje pri európskych superpočítačoch. Budú podporovať startupy, sektor aj výskumníkov EÚ v oblasti umelej inteligencie pri vývoji modelov a aplikácií. Ako už EÚ oznámila v kompase konkurencieschopnosti, pomôže tiež zriadiť gigatovárne umelej inteligencie. Ide o veľké zariadenia približne so 100 000 špičkovými čipmi umelej inteligencie – čo je štvornásobok počtu čipov v súčasných továrňach umelej inteligencie. Nevyhnutným predpokladom sú verejné i súkromné investície – zverejnená tak bola výzva na vyjadrenie záujmu pre konzorciá. Ďalšie stimuly pre súkromné investície do gigatovární poskytne iniciatíva InvestAI, ktorá zmobilizuje investície vo výške 20 miliárd eur až na päť gigatovární umelej inteligencie na rôznych miestach únie. Komisia v úsilí podnietiť investície súkromného sektora do cloudovej kapacity a dátových centier predloží aj návrh aktu o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie. Cieľom je v nastávajúcich piatich až siedmich rokoch aspoň strojnásobiť kapacitu dátových centier v EÚ. Prioritou pritom budú vysoko udržateľné dátové centrá.

2. Zlepšenie prístupu k veľkému množstvu vysokokvalitných dát
Dôležitým prvkom akčného plánu je vytvorenie dátových laboratórií, kde sa budú zhromažďovať a spravovať rozsiahle objemy vysokokvalitých dát z rôznych zdrojov v továrňach umelej inteligencie. V roku 2025 sa zavedie komplexná stratégia pre dátovú úniu, aby sa podaril vytvoriť skutočný vnútorný trh s dátami, na základe ktorých bude možné rozšíriť riešenia umelej inteligencie.

3. Vývoj algoritmov a podpora zavádzania umelej inteligencie v strategických sektoroch EÚ
Napriek potenciálu umelej inteligencie ju v EÚ zaviedlo len 13,5 % podnikov. Komisia v nasledujúcich mesiacoch s víziou vyvíjať riešenia umelej inteligencie prispôsobené jednotlivým účelom, rozvinúť ich priemyselné použitie a podporiť ich úplné zavedenie v strategických súkromných a verejných sektoroch EÚ zavedie stratégiu využívania umelej inteligencie. Dôležitú úlohu má zohrávať európska infraštruktúra inovácie umelej inteligencie, a predovšetkým továrne umelej inteligencie a európske centrá digitálnych inovácií.

4 Posilnenie zručností a talentov v oblasti umelej inteligencie
Komisia uľahčí medzinárodný nábor zručných odborníkov a výskumníkov z oblasti AI. Poslúžia na to napr. iniciatíva okruhu talentov, akcie Marie Curie-Skłodowskej (konkrétne „MSCA Choose Europe“ – Akcia Marie Curie-Skłodowskej Vyberte si Európu), ako aj štipendijné programy plánovanej Akadémie zručností v oblasti umelej inteligencie. Pomôžu otvoriť cesty legálnej migrácie pre pracovníkov so špičkovými zručnosťami v sektore umelej inteligencie z krajín mimo EÚ a takisto pritiahnuť najlepších európskych výskumníkov a expertov na umelú inteligenciu späť do Európy. Okrem toho komisia zostaví programy vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti umelej inteligencie a generatívnej umelej inteligencie v kľúčových sektoroch. Ich účelom bude pripraviť novú generáciu odborníkov na umelú inteligenciu a podporiť zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov.

5 Zjednodušenie regulácie
Komisia zriadi asistenčné pracovisko pre akt o umelej inteligencii, ktorého úlohou bude pomáhať podnikom akt dodržiavať. Bude slúžiť ako ústredné kontaktné miesto a informačná a usmerňovacia centrála v otázkach k aktu o umelej inteligencii.

Súvislosti
1. augusta 2024 nadobudol účinnosť akt o umelej inteligencii a 4. februára 2025 boli uverejnené usmernenia k zakázaným praktikám v oblasti umelej inteligencie. 24. januára 2024 Komisia zaviedla balík opatrení na podporu európskych startupov a malých a stredných podnikov pri vývoji dôveryhodnej umelej inteligencie. 9. júla 2024 nadobudlo účinnosť zmenené nariadenie o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku a umožnilo zriadenie tovární umelej inteligencie. 10. decembra 2024 bolo vybraných sedem konzorcií na zriadenie tovární umelej inteligencie, 12. marca 2025 nasledovalo šesť ďalších konzorcií. 11. februára 2025 bola oznámená iniciatíva InvestAI, ktorá má zmobilizovať investície do umelej inteligencie v celej Európe vo výške 200 miliárd eur.

utorok 8. apríla 2025

EU: Digitálna Európa

Európska komisia vyčlení 1,3 miliardy EUR na zavádzanie kritických technológií, ktoré sú strategicky dôležité pre budúcnosť Európy a technologickú suverenitu kontinentu, prostredníctvom pracovného programu Digitálna Európa (DIGITAL) na roky 2025 až 2027. Zameriava sa na zavádzanie umelej inteligencie a jej využívanie podnikmi a verejnou správou, cloud a údaje, kybernetickú odolnosť a digitálne zručnosti. Prvé výzvy DIGITAL budú zverejnené v apríli 2025, ďalšie budú zverejnené do konca roka dostupné na portáli EÚ pre financovanie a verejné súťaže. Výzvy sú otvorené pre podniky, orgány verejnej správy a iné subjekty z členských štátov EÚ, krajín EZVO/EHP a krajín pridružených k programu DIGITAL.

Kľúčové priority v rámci pracovného programu DIGITAL zahŕňajú:
  • Zlepšenie dostupnosti a prístupnosti generatívnych aplikácií umelej inteligencie, a to aj v odvetviach zdravotnej a inej starostlivosti. Dostupné finančné prostriedky budú určené na testovanie imerzívnych prostredí známych ako „virtuálne svety“, vykonávanie aktu o umelej inteligencii a zavádzanie energeticky efektívnych spoločných dátových priestorov. Tieto opatrenia sú kľúčom na vykonávanie iniciatívy Továrne umelej inteligencie na vývoj generatívnych modelov umelej inteligencie pre podniky a verejný sektor.
  • Podpora európskych centier digitálnych inovácií (EDIH). Ide o sieť centier, ktorá poskytuje spoločnostiam a verejnému sektoru prístup k technickým odborným znalostiam a testovaniu technológií, ako aj poradenstvo, odbornú prípravu a zručnosti na osvojenie si najnovších technológií. Bude podporovať rozsiahle zavádzanie umelej inteligencie v súkromných a verejných organizáciách v celej Európe.
  • Budovanie iniciatívy Destinácia Zem, ktorá pracuje na vybudovaní digitálneho modelu Zeme na podporu adaptácie na zmenu klímy a riadenia rizika katastrof. Financovaním sa vybuduje silnejší model, ku ktorému bude mať prístup viac výskumníkov.
  • Zvyšovanie kybernetickej odolnosti. Riešenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, akou je rezerva EÚ na účely kybernetickej bezpečnosti, zlepšia odolnosť a bezpečnosť kritických infraštruktúr vrátane nemocníc a podmorských káblov.
  • Rozvoj kapacít inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy EÚ v oblasti digitálnych zručností, aby mohli podporovať a prilákať talenty a zároveň podporovať pokročilé zručnosti európskej pracovnej sily.
  • Uľahčenie novej architektúry európskej peňaženky digitálnej identity a európskej dôveryhodnej infraštruktúry, ako aj podpora jej prijatia v členských štátoch.
  • Stimulácia transformácie verejného sektora prostredníctvom rozvoja efektívnych, vysokokvalitných a interoperabilných digitálnych verejných služieb.
Inováciu urýchli aj nová Platforma strategických technológií pre Európu (STEP), ktorá udeľuje značku kvality STEP Seal sľubným projektom s cieľom zlepšiť ich možnosti prístupu k verejnému a súkromnému financovaniu.

DIGITAL je prvý program financovania EÚ zameraný výlučne na poskytovanie digitálnych technológií podnikom a občanom. S rozpočtom 8,1 miliardy EUR v súčasnom viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 formuje digitálnu transformáciu európskej spoločnosti a hospodárstva. Dopĺňa investície v rámci iných programov EÚ, ktorými sú Horizont Európa, EU4Health, InvestEU, Nástroj na prepájanie Európy, ako aj investície v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

streda 2. apríla 2025

Novinka: Portál výstavby

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR spustil Portál výstavby, ktorý je prvým krokom na zníženie administratívnej záťaže a zlepšenie komunikácie medzi všetkými účastníkmi výstavby. Je súčasťou informačného systému Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a slúži na digitálne podávanie a správu stavebných dokumentov. Zahŕňa úložisko dokumentácie, register výstavy, register stavieb a prehľad dotknutých orgánov a právnických osôb.

Na použitie musí byť dokumentácia elektronicky podpísaná. Do portálu sa možno prihlásiť prostredníctvom konta na slovensko.sk alebo sa nanovo zaregistrovať. Stavebníci a projektanti na riadne podávanie projektovej dokumentácie a vyžiadavanie si záväzných stanovísk cez portál teda potrebujú mandátne certifikáty, ktoré vydáva Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Aj preto Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR oslovil NBÚ, aby rozšíril zoznam osôb na získanie mandátnych certifikátov z geodetov aj na stavebných inžinierov a architektov, ktorí budú v portáli robiť stavebné úkony a žiadať od dotknutých orgánov a iných strán záväzné stanoviská.

Naďalej však platí, projektová dokumentácia sa dá podávať aj v listinnej forme na stavebných úradoch. Povinnosti ukladať dokumenty do portálu sa nevzťahuje na prevádzkovú dokumentáciu.

pondelok 31. marca 2025

EU: Vodičské preukazy

Na cestách Európskej únie príde ročne o život takmer 20 000 ľudí. Dohoda o aktualizácii smernice EÚ o vodičských preukazoch má za cieľ zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky v Európe, aby boli vodiči lepšie pripravení na skutočné jazdné situácie a aby si vytvorili dostatočné povedomie o riziku chodcov, detí, cyklistov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky. Novými pravidlami pre vodičské preukazy sa zavedú: mobilný preukaz, skúšobné obdobie pre nových vodičov aj "sprevádzaná" jazda. Aby sa vodič kvalifikoval na získanie vodičského preukazu, bude sa musieť oboznámiť s bezpečným používaním telefónu počas jazdy, rizikami mŕtveho uhla, asistenčnými systémami vodiča, bezpečným otváraním dverí a jazdou v snehu a šmykľavých podmienkach.

Pravidlá EÚ po prvýkrát stanovia skúšobné obdobie najmenej dva roky pre nových vodičov. Začínajúci vodiči budú podliehať prísnejším pravidlám a sankciám za jazdu pod vplyvom alkoholu ako aj za jazdu bez použitia bezpečnostných pásov alebo detských zadržiavacích systémov. Zároveň by členské krajiny mali uplatňovať politiku nulovej tolerancie voči alkoholu a drogám. S cieľom zmierniť nedostatok profesionálnych vodičov sa minimálny vek, na základe ktorého môže vodič získať vodičský preukaz na nákladné vozidlo, zníži z 21 na 18 rokov a v prípade vodičského preukazu autobusu z 24 na 21 rokov za predpokladu, že žiadateľ je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Krajiny EÚ môžu povoliť 17-ročným osobám viesť nákladné vozidlo alebo dodávku na svojom území len v sprievode skúseného vodiča.

Vodičské preukazy by mali byť platné 15 rokov pre motocykle a autá. Krajiny EÚ môžu toto obdobie skrátiť na 10 rokov, ak sa preukaz môže používať ako vnútroštátny preukaz totožnosti, zatiaľčo vodičské preukazy nákladných vozidiel a autobusov sa budú musieť obnovovať každých päť rokov. Krajiny EÚ môžu skrátiť platnosť vodičských preukazov starších vodičov (65 rokov a starších). Pred vydaním prvého vodičského preukazu by mal vodič prejsť lekárskou prehliadkou vrátane zraku a kardiovaskulárneho stavu. V prípade vodičov automobilov alebo motocyklistov sa však krajiny EÚ môžu rozhodnúť nahradiť lekársku prehliadku formulármi na samohodnotenie alebo v prípade obnovenia vodičského preukazu inými alternatívnymi opatreniami.

Digitálny vodičský preukaz, ktorý je k dispozícii v smartfóne s technológiou digitálnej peňaženky v celej EÚ, sa podľa nových pravidiel stane hlavným formátom v EÚ. Členské štáty budú mať päť rokov a šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti nových pravidiel na ich vykonávanie. Poslanci však zabezpečili, že vodiči budú mať aj naďalej právo požiadať o fyzický vodičský preukaz.

Predbežnú dohodu ešte musí schváliť Rada a Parlament. Krajiny EÚ budú mať štyri roky na transpozíciu nových ustanovení do vnútroštátneho práva a prípravu na ich vykonávanie.

streda 19. marca 2025

Radíme: Daňové priznanie elektronicky

Na podanie daňového priznania k dani z príjmu zostávajú posledné týždne. Finančná správa odporúča podať daňové priznanie na Slovensku elektronicky. Firmy a fyzické osoby podnikatelia s finančnou správou komunikujú povinne elektronicky už niekoľko rokov. Pre ostatných je však elektronické podávanie daňových priznaní tiež možnosťou, ako si celý proces zjednodušiť a ušetriť čas. Stačí na to len občiansky preukaz s čipom, pomocou ktorého sa zaregistrujú na portáli finančnej správy. Tým sa daňovníkom sprístupní ich osobná internetová zóna, ktorú následne môžu využiť aj na vyplnenie a podanie daňového priznania.

Medzi výhody elektronického inteligentného daňového formulára jednoznačne patrí systémová logická kontrola. V prípade vypĺňania na portáli finančnej správy systém priebežne kontroluje formulár a farebne zvýrazňuje riadky, v ktorých nájde nezrovnalosť. Okrem toho množstvo údajov zároveň na pozadí sám počíta, a preto dokáže automaticky dopĺňať do týchto zvýraznených riadkov správne hodnoty. Daňovník je tak potom odbremenený od hľadania nesprávnych údajov a ich prácneho prepočítavania.

Ak daňovník nemá občiansky preukaz s čipom, alebo nechce podať daňové priznanie elektronicky, aj tak môže využiť možnosť vyplnenia formuláru na portáli finančnej správy. V takom prípade si otvorí katalóg formulárov mimo osobnej internetovej zóny, nájde si správny formulár v zozname, vyplní ho, nechá si ho skontrolovať a na konci ho miesto odoslania vytlačí, pričom takto vyplnené tlačivo buď pošle poštou, alebo osobne prinesie na daňový úrad.

pondelok 10. marca 2025

Podnikanie: Pre ženy komplikované

Podnikanie láka stále viac žien aj na Slovensku, ale prekážky ako nedostatok financií, nízke sebavedomie a obmedzená dostupnosť podpory im stále bráni v rozbehnutí vlastného biznisu. Nový prieskum zverejnený pri príležitosti Medzinárodného dňa žien odhaľuje kľúčové výzvy na podporu podnikania žien.

Ženy na Slovensku chcú podnikať, ale brzdia ich zásadné bariéry. Až 41 percent žien na Slovensku zvažovalo podnikanie, ale približne každá štvrtá (28 percent) zatiaľ nezačala. Najčastejšími prekážkami sú nedostatok finančných prostriedkov (57 percent), chýbajúce vybavenie (31 percent) a nízke sebavedomie (16 percent). Mladá generácia je na tom ešte horšie – takmer polovica žien z generácie Z si myslí, že podnikanie pre nich nie je dosiahnuteľné.

Ženy najčastejšie zvažujú podnikanie kvôli túžbe lepšej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom, flexibilnom pracovnom čase a nezávislosti od zamestnávateľa – nechcú pracovať pre nikoho iného. Medzi prekážky patrí však tiež nedostatok skúseností a podpory. Podľa prieskumu Mastercard (agentúra Opinium, on-line december 2024 a január 2025, 41 krajín vrátane Slovenskej republiky, kde sa ho zúčastnilo 1 000 respondentov a 70 podnikateliek) by ženy na Slovensku uvítali lepší prístup k financiám– štvrtina (27 percent) by ocenila dostupnejšie granty a pôžičky. Ďalším kľúčovým faktorom by bolo školenie v oblasti tvorby podnikateľského plánu, podpora pri práci s digitálnymi nástrojmi, pridelený mentor a väčšia podpora zo strany vlády.

štvrtok 6. marca 2025

Digitalizácia: Nadšenie, nezáujem aj obťažovanie

Presun ľudských aktivít do on-line prostredia prináša demokratizáciu a širšiu sociálnu participáciu, pričom môže uľahčiť integráciu znevýhodnených skupín. Zároveň však digitalizácia vyvoláva obavy z oslabenia sociálnych kontaktov, polarizácie názorov až po elektronické obťažovanie a šírenie konšpiračných teórií. Výrazným problémom zostáva aj prehlbujúca sa nerovnosť medzi tými, ktorí majú prístup k internetu, a tými, ktorí ho nemajú, ako aj medzi rôznymi generáciami, vzdelanostnými kategóriami, sociálnymi triedami či regiónmi.

Podľa výskumu Digitálne spoločnosti internet na Slovensku za posledných 12 mesiacov takmer neustále využíva 40 % dospelej populácie a 30 % niekoľkokrát denne. Naopak 16,5 % dospelých na Slovensku internet počas tohto obdobia nevyužilo ani raz. Pre väčšinu ide o vedomé rozhodnutie – internet nepoužívajú, keďže ho nepovažujú za dôležitý či užitočný, nepohodlne sa im používa, nehodí sa k ich veku alebo je pre nich finančne nedostupný. Len menšia časť uviedla ako dôvod nedostupnosť internetu, slabé pripojenie či obavy o bezpečnosť a súkromie. Nerovný prístup k digitálnym technológiám, tzv. digitálna priepasť (digital divide), môže vytvárať nové nerovnosti, a tak ešte zvyšovať existujúce nerovnosti a sociálne rozdiely. Zistené odpovede dokazujú, že fenomén digitálnej priepasti je prítomný aj na Slovensku. Potvrdzuje to aj demografický profil ľudí, ktorí v posledných 12 mesiacoch internet nepoužili – ide najmä o staršie ženy s nižším vzdelaním, dôchodcov, dlhodobo chorých, osoby na invalidnom dôchodku či ľudí, ktorí sa sami zaraďujú do nižších sociálnych vrstiev. V tejto skupine majú vyššie zastúpenie aj príslušníci a príslušníčky národnostných či etnických minorít a obyvateľstvo vidieckych oblastí. Z hľadiska rodinného stavu prevažujú vdovy a vdovci.

Takmer polovica respondentov (44 %) vníma zodpovednosť za ochranu osobných údajov na internete ako individuálnu záležitosť samotných používateľov, ďalších 32 % ju pripisuje internetovým firmám, ktoré tieto údaje spravujú, zatiaľčo len pätina respondentov a respondentiek sa domnieva, že regulácia by mala byť v rukách vlády. Až 81 % opýtaných vníma technológie ako spôsob na uľahčenie života, 15 % k nim zaujíma neutrálny postoj a len 4 % ich hodnotí negatívne. Zaujímavé je, že práve medzi tými, ktorí sú voči technologickému rozvoju skeptickí, si takmer polovica z nich myslí (47 %), že za ochranu osobných údajov by mala zodpovedať vláda. Napriek deklarovanému dôrazu na osobnú zodpovednosť naznačuje správanie používateľov často opak. Väčšina nečíta obchodné podmienky on-line služieb, v ktorých sú uvedené aj pravidlá spracovania osobných údajov. A aj tí, ktorí si ich prečítajú, im často úplne nerozumejú. Napriek tomu až 75 % slovenských respondentov v prieskume uviedlo, že by svoje osobné údaje súkromným spoločnostiam výmenou za služby neposkytlo. Tento rozpor môže súvisieť s tzv. paradoxom súkromia (privacy paradox) – fenoménom, pri ktorom ľudia síce verbálne zdôrazňujú dôležitosť ochrany súkromia, no v praxi svoje údaje poskytnú, ak ich o to požiada konkrétna on-line služba.

V rámci tzv. on-line populácie zažilo nejaký druh elektronického obťažovania 19 % respondentov a respondentiek. Teda takmer každý piaty človek z tých, ktorí využívajú internet, zažije v on-line prostredí nejaký typ urážlivého správania, ktoré ho ohrozuje alebo znepokojuje (napr. urážanie, sexuálne obťažovanie, kyberšikanu, on-line špehovanie, šírenie osobných informácií, krádež identity, atď.). Viac ako štvrtina dospelých ľudí na Slovensku zároveň tvrdí, že poznajú niekoho iného, kto zažil on-line obťažovanie (26,8 %). Viac ako dve pätiny obyvateľov zase uvádzajú, že on-line obťažovanie nezažili a zároveň o žiadnej osobe, ktorá by ho zažila, nevedia (61 %). Zásadná súvislosť sa prejavuje medzi intenzitou zapojenia do politických diskusií na sociálnych sieťach a pravdepodobnosťou zažitia on-line obťažovania. Až 73 % ľudí, ktorí sa denne alebo takmer denne zapájajú do diskusií o politických názoroch, mali skúsenosť s on-line obťažovaním. Medzi menej aktívnymi diskutujúcimi tento podiel klesá na 22 % a u tých, ktorí politické témy na sociálnych sieťach nikdy nekomentujú, len na 14 %. Podľa výskumných zistení nie je on-line obťažovanie viazané na politické rozdelenie medzi koalíciou a opozíciou, ale skôr na konkrétne voličské skupiny. Vo výraznejšej miere sa s takýmito negatívnymi skúsenosťami stretáva voličstvo strán Progresívne Slovensko, SNS či REPUBLIKA, zatiaľčo voliči a voličky strany Smer zažívajú podobné skúsenosti menej často. Tento rozdiel však nemusí nevyhnutne znamenať, že voličstvo niektorých strán je častejšie terčom negatívnych reakcií. Možné vysvetlenie spočíva aj v rozdielnej citlivosti na obťažujúce prejavy a v subjektívnom vnímaní osôb. Otázne však ostáva, či je on-line obťažovanie faktorom, ktorý by odradzoval ľudí od využívania sociálnych médií. Hoci na to neexistuje jednoznačná odpoveď, dáta naznačujú, že skôr nie. Jedinci so skúsenosťou s on-line obťažovaním vo výraznejšej miere preferujú sociálne médiá.

Výskum Digitálne spoločnosti (Digital Societies) je výskumným modulom The International Social Survey Programme (ISSP). Na Slovensku ho realizovala Katedra sociológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Dotazníkový zber prebiehal v rámci projektu APVV-22-0242, na ktorom spolupracuje Sociologický ústav SAV, v.v.i. a Univerzita Komenského v Bratislave. Výskum sa uskutočnil od septembra do decembra 2024 na reprezentatívnej vzorke 1 202 dospelých obyvateľov a obyvateliek Slovenska prostredníctvom dotazníkového opytovania. Výskum pre projekt zabezpečila agentúra MNFORCE. Zameral sa na aktuálne témy spojené s digitálnymi technológiami a venoval sa rôznym aspektom digitalizácie individuálneho a spoločenského života.

pondelok 10. februára 2025

e-Shopping: Bezpečný a udržateľný dovoz

Približne 70 % Európanov pravidelne nakupuje on-line. Elektronický obchod prináša mnohé výhody, predstavuje však aj určité výzvy. Platí to najmä v prípade dovozu tovaru, ktorý sa predáva priamo spotrebiteľom v Európskej únii prostredníctvom on-line maloobchodníkov a trhov. Colné orgány čelia rastúcemu pracovnému zaťaženiu a vznikajú riziká týkajúce sa bezpečnosti a súladu výrobkov, nezákonného tovaru, udržateľnosti a nekalej hospodárskej súťaže pre zodpovedné podniky. Napríklad približne polovica falšovaných výrobkov zaistených na hraniciach EÚ, ktoré porušili práva duševného vlastníctva malých a stredne veľkých podnikov, bola zakúpená on-line.

V minulom roku vstúpilo na trh EÚ približne 4,6 miliardy zásielok s nízkou hodnotou, t. j. tovar s hodnotou nepresahujúcou 150 EUR, čo predstavuje 12 miliónov balíkov denne. To je dvakrát viac ako v roku 2023 a trikrát viac ako v roku 2022, pričom sa zistilo, že mnohé z týchto tovarov nie sú v súlade s európskymi právnymi predpismi. Do EÚ vstupuje najmä čoraz viac škodlivých výrobkov. Európski predajcovia, ktorí dodržiavajú prísne normy týkajúce sa výrobkov, sú navyše vystavení riziku poškodenia nekalými praktikami a predajom falšovaného tovaru prostredníctvom on-line trhov. Napokon, veľký počet balíkov, ktoré sa prepravujú, má negatívnu environmentálnu a klimatickú stopu.

V novom oznámení Komplexný súbor nástrojov EÚ pre bezpečný a udržateľný elektronický obchod Európska komisia uvádza všetky nástroje, ktoré EÚ už má k dispozícii, a vyzdvihuje iniciatívy, o ktorých v súčasnosti diskutujú spoluzákonodarcovia. Navrhujú sa aj nové spoločné opatrenia na riešenie obáv vyplývajúcich z prudkého nárastu nebezpečných, falšovaných a inak nevyhovujúcich alebo nezákonných výrobkov vstupujúcich na trh:
• Colná reforma vrátane výzvy, aby spoluzákonodarcovia urýchlene prijali navrhovaný balík reforiem colnej únie, ktorý umožní rýchle vykonávanie nových pravidiel na zabezpečenie rovnakých podmienok v oblasti elektronického obchodu. Patrí medzi ne zrušenie oslobodenia od cla pre balíky s nízkou hodnotou nižšou ako 150 EUR a posilnenie kapacít na kontroly, ako je lepšia výmena údajov a posúdenie rizika. Komisia takisto vyzýva spoluzákonodarcov, aby zvážili ďalšie opatrenia, ako je nediskriminačný manipulačný poplatok za položky elektronického obchodu dovážané do EÚ priamo spotrebiteľom, s cieľom riešiť náklady na škálovanie dohľadu nad súladom miliárd takýchto zásielok s pravidlami EÚ.
• Cielené opatrenia pre dovážaný tovar vrátane začatia koordinovaných kontrol medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom, ako aj koordinované opatrenia v oblasti bezpečnosti výrobkov, ako je vôbec prvá celoplošná akcia v oblasti bezpečnosti výrobkov. To by malo viesť k stiahnutiu tovaru, ktorý nie je v súlade s predpismi, z trhu a prispieť k zhromažďovaniu dôkazov na účely analýzy rizík spojených s krmivom a doplnkových opatrení. Budúce kontroly určitých hospodárskych subjektov, tovaru alebo obchodných tokov sa na základe analýzy rizík postupne zintenzívnia. Čím vyššia je miera nesúladu, tým vyššia by mala byť úroveň ostražitosti v nasledujúcich fázach, zatiaľ čo sankcie by mali odrážať prípady systematického nesúladu.
• Ochrana spotrebiteľov na on-line trhoch, zdôraznenie postupov elektronického obchodu ako jasnej priority presadzovania práva podľa aktu o digitálnych službách, ako aj nástrojov, ako je akt o digitálnych trhoch, a nástrojov, ktoré sa uplatňujú na všetkých obchodníkov: nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa a sieť na ochranu spotrebiteľa.
• Používanie digitálnych nástrojov, ktoré môžu pomôcť uľahčiť dohľad nad prostredím elektronického obchodu prostredníctvom digitálneho pasu výrobku a nových nástrojov umelej inteligencie na odhaľovanie potenciálne nevyhovujúcich výrobkov.
• Ochrana životného prostredia vrátane prijatia prvého akčného plánu týkajúceho sa nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov a výzvy na urýchlené prijatie cielenej zmeny rámcovej smernice o odpade.
• Posilnenie postavenia spotrebiteľov a obchodníkov prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti o právach spotrebiteľov, rizikách a mechanizmoch nápravy.
• Medzinárodná spolupráca a obchod vrátane poskytovania činností odbornej prípravy o pravidlách EÚ v oblasti bezpečnosti výrobkov a posudzovania akýchkoľvek dôkazov, ktoré sa môžu objaviť v súvislosti s dumpingom a subvencovaním.

štvrtok 30. januára 2025

On-line: Boj proti nenávisti

Do európskeho aktu o digitálnych službách pribudol revidovaný Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom on-line+. Vychádza z pôvodného kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete z roku 2016 a už ho podpísali Dailymotion, Facebook, Instagram, Jeuxvideo.com, LinkedIn, ako aj spotrebiteľské služby hosťované spoločnosťou Microsoft, Snapchat, Rakuten Viber, TikTok, Twitch, X a YouTube. Zámerom je posilniť spôsob, akým on-line platformy nakladajú s obsahom, ktorý sa v právnych predpisoch Európskej únie aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských krajín vymedzuje za nezákonný nenávistný prejav.

On-line platformy určené podľa aktu o digitálnych službách môžu dodržiavať kódex správania+, aby preukázali, že dodržiavajú povinnosť vyplývajúcu z aktu o digitálnych službách zmierniť riziko šírenia nezákonného obsahu v rámci svojich služieb. Dodržiavanie záväzkov kódexu správania+ bude súčasťou každoročného nezávislého auditu, ktorému tieto platformy podliehajú podľa aktu o digitálnych službách a ktorý prispieva k posilneniu transparentnosti a zodpovednosti platforiem.

Konkrétne sa signatári kódexu správania+ zaväzujú okrem iného:
• Umožniť sieti „monitorujúcich reportérov“, ktorí sú neziskovými alebo verejnými subjektmi s odbornými znalosťami o nezákonných nenávistných prejavoch, pravidelne monitorovať, ako signatári skúmajú oznámenia o nenávistných prejavoch: Monitorujúci nahlasovatelia môžu zahŕňať subjekty označené ako „dôveryhodní nahlasovatelia“ podľa aktu o digitálnych službách.
• Vynaložiť maximálne úsilie na preskúmanie aspoň dvoch tretín oznámení o nenávistných prejavoch prijatých od monitorovacích oznamovateľov do 24 hodín.
• Zaviazať sa k jasne vymedzeným a konkrétnym záväzkom v oblasti transparentnosti, pokiaľ ide o opatrenia na zníženie výskytu nenávistných prejavov v ich službách, a to aj prostredníctvom nástrojov automatického odhaľovania.
• Zapojiť sa do štruktúrovanej spolupráce viacerých zainteresovaných strán s odborníkmi a organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré môžu upozorňovať na trendy a vývoj nenávistných prejavov, ktoré pozorujú, čo pomôže zabrániť tomu, aby sa vlny nenávistných prejavov stali vírusovými.
• V spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti zvýšiť informovanosť používateľov o nezákonných nenávistných prejavoch a postupoch označovania nezákonného obsahu na internete.

Komisia a Európsky výbor pre digitálne služby v rámci svojich príslušných posúdení kódexu správania+ nabádajú signatárske platformy, aby pri vykonávaní kódexu správania+ zohľadnili niekoľko odporúčaní vrátane:
• Poskytovanie informácií v rámci podávania správ o výsledku prijatých opatrení, ako aj dodatočných údajov týkajúcich sa nenávistných prejavov na ich platformách. Môže to zahŕňať napríklad úlohu odporúčacích systémov a organický a algoritmický dosah nezákonného obsahu pred jeho odstránením.
• Prezentácia údajov na úrovni krajín rozčlenených podľa vnútornej klasifikácie nenávistných prejavov (ako je rasa, etnický pôvod, náboženstvo, rodová identita alebo sexuálna orientácia) a zabezpečenie primeraných opatrení nadväzujúcich na vstupy získané zo spolupráce viacerých zainteresovaných strán.

utorok 21. januára 2025

EU: Akčný plán pre zdravotníctvo

Digitalizácia zdravotníctva umožňuje poskytovať lepšie služby vďaka inováciám, akými sú elektronické zdravotné záznamy, telemedicína či diagnostika s podporou umelej inteligencie. Kybernetické útoky však môžu spomaliť lekárske postupy, zablokovať centrálne príjmy a narušiť životne dôležité služby. V roku 2023 nahlásili členské štáty Európskej únie 309 významných kybernetických incidentov v odvetví zdravotnej starostlivosti, čo je viac než v ktoromkoľvek inom kritickom odvetví. Cieľom nového akčného plánu EÚ je tak posilniť kybernetickú bezpečnosť nemocníc a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Okrem iného plán navrhuje, aby agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť ENISA zriadila celoeurópske centrum na podporu kybernetickej bezpečnosti pre nemocnice a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Jeho úlohou bude poskytovať im špecializované usmernenia, nástroje, služby a školenia. Iniciatíva sa opiera o širší rámec EÚ na posilnenie kybernetickej bezpečnosti v celej kritickej infraštruktúre a predstavuje prvú odvetvovo zameranú iniciatívu na zavedenie celej škály opatrení EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Akčný plán sa v zásade zameriava na štyri priority:
• Posilnenie prevencie. Plán jednak pomôže vybudovať kapacity odvetvia zdravotnej starostlivosti určené na zabraňovanie kybernetickým incidentom vďaka opatreniam posilnenej pripravenosti, ako usmernenia k vykonávaniu kritických postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Ďalej môžu členské štáty zaviesť aj kybernetickobezpečnostné poukazy a poskytovať tak finančnú pomoc mikronemocniciam, malým a stredným nemocniciam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. EÚ napokon vytvorí aj vzdelávacie zdroje v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre zdravotníckych pracovníkov.
• Lepšie odhaľovanie a identifikácia hrozieb. Centrum na podporu kybernetickej bezpečnosti pre nemocnice a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do roku 2026 vybuduje celoeurópsku službu včasného varovania, ktorá bude vydávať varovania o potenciálnych kybernetických hrozbách v takmer reálnom čase.
• Reakcia na kybernetické útoky v snahe minimalizovať vplyv. V pláne sa navrhuje služba rýchlej reakcie v zdravotníctve v rámci rezervy EÚ na účely kybernetickej bezpečnosti. Rezerva sa zriadila aktom o kybernetickej solidarite a slúži dôveryhodným súkromným poskytovateľom služieb na zabezpečovanie reakcií na incidenty. Ako súčasť plánu sa môžu uskutočňovať vnútroštátne kybernetickobezpečnostné cvičenia a možno vypracovať príručky pre organizácie v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako reagovať na konkrétne kybernetickobezpečnostné hrozby vrátane ransomvéru. Od členských štátov sa očakáva, že budú žiadať od subjektov oznamovanie platieb výkupného, aby im mohli poskytnúť potrebnú podporu a umožniť následné opatrenia zo strany orgánov presadzovania práva.
• Kybernetické odstrašovanie: ochrana európskych systémov zdravotnej starostlivosti odrádzaním aktérov kybernetických hrozieb od toho, aby ich napadli. Zahŕňa využívanie súboru nástrojov kybernetickej diplomacie, spoločnej diplomatickej reakcie EÚ na škodlivé kybernetické činnosti.

Čoskoro má prebehnúť aj verejná konzultácia o tomto pláne, ktorá bude otvorená pre všetkých občanov a zainteresované strany. Akčný plán je začiatkom procesu zlepšenia kybernetickej bezpečnosti v zdravotnej starostlivosti. V rokoch 2025 a 2026 sa budú postupne zavádzať osobitné opatrenia. Výsledky konzultácie budú podkladom pre ďalšie odporúčania do konca roka.