piatok 12. novembra 2021

Strom roka 2021: Tatranský dáždnik

V tohtoročnej ankete Nadácie Ekopolis titul Strom roka 2021 získal Buk lesný zo Starého Smokovca s počtom 4.833 hlasov z 22.613 hlasujúcich. Na jar budúceho roka tak bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka.

Buk lesný – previsnutý (Fagus Sylvatica Pendula), nazývaný tiež Tatranský dáždnik
Vek stromu: 70 rokov, Obvod kmeňa: 250 cm, Výška stromu: 13 m, Starý Smokovec, okres Poprad, Prešovský kraj.
Doposiaľ sa nikomu nepodarilo presne zistiť, kto a prečo tento strom zasadil. Pravdepodobne sa tak stalo v 50.rokoch vďaka študenti na čele s Bohdanom Wagnerom zo Záhradníckej školy v Ledniciach na Morave v rámci projektu ,,Veľké upratovanie“. A odkedy v centre Starého Smokovca vyrástla nevšedne šikmá budova Horskej záchrannej služby, ocitol sa strom pod ochrannými krídlami všetkých jej členov. Záchranári dokonca strom zachránili pred výrubom. I keď ide o najbežnejší strom Európy, vo Vysokých Tatrách z neho nájdeme veľmi málo kusov. Takýto krásne previsnutý je však len jeden a preto ho právom Tatranci označujú za dominantu či symbol Starého Smokovca.

Na druhom mieste s počtom hlasov 3.806 sa umiestnil starý Dub letný z Giraltoviec. Tretie miesto si s počtom 3.600 hlasov vyslúžila exotická Katalpa bignóniovitá z Hnúšte. Na víťazov aj tento rok čaká finančná výhra v hodnote 300 eur na odborné dendrologické posudky, arboristické ošetrenia či úpravu okolia. Vyhlásenie výsledkov 11. novembra 2021 v priestoroch historického žrebčína v Kopčanoch bolo spojené so symbolickou výsadbou stromov v novovzniknutom ovocnom sade. Do hlasovania sa zapájali v samostatnej sprievodnej súťaži aj školy Tie si svojimi hlasmi mohli vysúťažiť výsadbový materiál v hodnote spolu až 650 eur.

EU: Nová, tradičná anti COVID-19 vakcína

V poradí ôsmu zmluvu s európskou farmaceutickou spoločnosťou o nákupe jej potenciálnej vakcíny proti ochoreniu COVID-19 uzatvorili Európska komisia a spoločnosť Valneva. Umožní všetkým členským štátom EÚ v roku 2022 nakúpiť takmer 27 miliónov dávok. Zahŕňa takisto možnosť prispôsobiť vakcínu novým kmeňovým variantom a umožňuje členským štátom v roku 2023 objednať až 33 miliónov ďalších vakcín.

Valneva je biotechnologická spoločnosť, ktorá vyvíja vakcínu na báze inaktivovaného vírusu chemickou inaktiváciou živého vírusu. Je to tradičná technológia vývoja vakcín, ktorá sa používa 60 – 70 rokov, so zavedenými metódami a vysokou úrovňou bezpečnosti. Táto technológia sa používa pri výrobe väčšiny vakcín proti chrípke a mnohých detských vakcín. V súčasnosti je v Európe v rámci klinického skúšania jediným kandidátom na inaktivovanú vakcínu proti ochoreniu COVID-19. Komisia s podporou členských štátov EÚ sa rozhodla podporiť túto vakcínu na základe dôkladného vedeckého posúdenia, použitej technológie, skúseností spoločnosti s vývojom vakcín a jej výrobnej kapacity schopnej zaistiť dodávky pre všetky členské štáty EÚ.

Zmluva so spoločnosťou Valneva rozširuje už zabezpečené široké portfólio vakcín, ktoré sa majú vyrábať v Európe, vrátane už podpísaných zmlúv so spoločnosťami AstraZeneca, Sanofi-GSK, Janssen Pharmaceutica NV, BioNtech-Pfizer, CureVac, Moderna a Novavax. Členské štáty sa budú môcť naďalej rozhodnúť darovať vakcínu krajinám s nižším a stredným príjmom, alebo ju presmerovať do iných európskych krajín.

SR: Stravenky alebo peniaze?

Od 1. januára 2022 sa na Slovensku zavádza zrovnoprávnenie stravných lístkov a finančného príspevku na stravovanie. Pri nadlimitných sumách sa tak upúšťa od daňovej úľavy pri stravných lístkoch. Zamestnanci, ktorí si doteraz vyberali túto možnosť, dostanú od Nového roka na stravovanie menej.

Daňový poradca zo Slovenskej komory daňových poradcov Radovan Ihnát zhrnul, že zamestnanci majú možnosť výberu od marca 2021. Doteraz bolo výhodnejšie vybrať si stravný lístok, pretože podľa ešte stále platného znenia zákona je príspevok zamestnávateľa na stravný lístok oslobodený od dane a odvodov bez ohľadu na sumu a zdroj tohto príspevku. Pri finančnom príspevku to neplatí: „Finančný príspevok na stravovanie je aktuálne u zamestnanca oslobodený od dane z príjmov, ako aj odvodov na sociálne a zdravotné poistenie do sumy 2,81 eura denne, čiže 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín." Oslobodený je aj finančný príspevok na stravu hradený zo sociálneho fondu. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie nad rámec zákonnej sumy (2,81 eura denne) a príspevku zo sociálneho fondu sa však v súčasnosti považuje za príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov a odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Od Nového roka dochádza k zjednoteniu daňového a odvodového režimu stravných lístkov a finančného príspevku na stravovanie. V oboch prípadoch sa bude z nadlimitnej sumy nehradenej z prostriedkov sociálneho fondu odvádzať daň aj odvody.

Kým v súčasnosti je päťeurový stravný lístok oslobodený od dane a odvodov, pri finančnom príspevku už nadlimitná časť podlieha zdaňovaniu. Ak teda zamestnanec odpracoval 20 dní, za mesiac dostal v stravných poukážkach 100 eur, kým pri finančnom príspevku išlo o 88 eur (zvyšných 12 eur odviedol na dani a odvodoch). Od Nového roka sa teda nemení nič pre tých, ktorí si aj v súčasnom roku vybrali finančný príspevok. Avšak pre zrovnoprávnenie dostanú tí, čo doteraz mali stravné lístky, podľa vyššie uvedeného príkladu o 12 eur menej.

Upozorňujeme: Bankové účty na podnikanie

Platitelia dane z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku musia do 30. novembra oznámiť finančnej správe všetky bankové účty používané na podnikanie. Túto povinnosť má celkovo 207.140 platiteľov DPH. Vzor tlačiva bude zverejnený na portáli finančnej správy, predvyplnený formulár bude podnikateľom aj automaticky doručený do ich schránok na portáli finančnej správy.

Povinnosť oznamovať finančnej správe čísla tuzemských aj zahraničných bankových účtov, ktoré platitelia DPH používajú na podnikanie, zavádza novela zákona o dani z pridanej hodnoty. Odberatelia si budú môcť overiť, či platia za tovar alebo službu na účet, ktorý dodávateľ oznámil ako účet používaný na podnikanie. Finančná správa bude na svojom portáli zoznam zverejňovať od 1. januára budúceho roka a denne aktualizovať.

Platitelia DPH budú musieť bankové účty nahlásiť finančnej správe do 30. novembra 2021, a to prostredníctvom tlačiva zverejneného na webovom sídle. Finančná správa už v súčasnosti disponuje bankovými účtami, ktoré jej boli oznámené daňovým subjektom alebo poskytovateľmi platobných služieb. Každému platiteľovi DPH registrovanému k 15.11.2021 tak bude doručené predvyplnené tlačivo oznámenia do jeho schránky v rámci osobnej internetovej zóny na portáli finančnej správy. Predvyplnené tlačivo bude automaticky doručované aj všetkým platiteľom, ktorí sa pre DPH zaregistrujú po 15.11.2021. Platiteľ DPH má následne možnosť v oznámení vyznačiť bankové účty, ktoré používa na podnikanie, prípadne doplniť ďalšie bankové účty. Vyplnené tlačivo podajú podnikatelia klasickým spôsobom elektronicky ako každé iné štruktúrované podanie na PFS. V prípade, že bankové účty neoznámia, správca dane im im uloží pokutu od 30 eur do 3000 eur.

štvrtok 11. novembra 2021

Výzvy: Z rezortu dopravy a výstavby

O novej schéme štátnej pomoci "de minimis" pre prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy a príležitostnej dopravy od 9. októbra 2021 informuje Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Znovu otvorilo tiež pomoc pre autosektor s pôvodným termínom do 31. augusta 2021 a rovnako je naďalej dostupná pomoc pre gastro a cestovný ruch.

V prípade prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy je v rámci tejto schémy podporované obdobie od 1. apríla 2021 do 31. mája 2021, keďže príspevok na výpadok tržieb za rok 2020 a za prvý kvartál roku 2021 kompenzovalo ministerstvo v predchádzajúcej schéme pomoci. V tomto prípade ide o rozšírenie oprávneného obdobia u prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy o ďalšie dva mesiace. Prevádzkovatelia príležitostnej dopravy môžu žiadať kompenzáciu za obdobie medzi 1. januárom 2021 až 31. májom 2021. Rezort dopravy tak pokračuje vo vyplácaní pomoci, ktorú ešte v roku 2020 realizovalo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Na príspevok majú nárok všetci prevádzkovatelia medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy aj prevádzkovatelia príležitostnej, tzv. zájazdovej dopravy, ktorým tržby v porovnaní s referenčným obdobím klesli o 30 a viac percent. Maximálna výška príspevku je do 200.000 eur.

Opätovne je otvorená schéma pomoci pre autosektor z dôvodu väčšej chybovosti podaných žiadostí. Niektoré z nich museli byť zamietnuté, prípadne ich žiadatelia nestihli podať do 31. augusta. Podnikatelia si teraz môžu opraviť chyby a podať tieto žiadosti nanovo prostredníctvom e-formulára do 15. októbra 2021. Kontrolóri ich budú posudzovať operatívne a prípadné chyby sa budú dať opraviť. Po 15. októbri však bude e-formulár deaktivovaný.

Ministerstvo má naďalej otvorenú schému pomoci „de minimis“ v gastre a cestovnom ruchu. Podnikatelia tak stále môžu žiadať o kompenzáciu fixných nákladov spôsobených pandémiou za obdobie od 1. apríla 2020 do 31. mája 2021. Naďalej pokračuje aj pomoc ministerstva v rámci takzvanej „veľkej“ schémy pomoci, kde je limit na žiadateľa milión eur. Oprávnené obdobie pomoci je od 1. apríla 2020 do 31. marca 2021, pričom v krátkom čase sa plánuje táto pomoc rozšíriť aj o apríl a máj tohto roka. S nástupom jesene a ďalšej vlny pandémie je ministerstvo pripravené podnikateľom v gastre a cestovnom ruchu pomôcť opäť, a to tzv. „jesennou pomocou“. Rezort deklaruje, že financií vyčlenených na pomoc má zatiaľ dostatok. Platí ale, že pomoc je možné vyplácať len spätne.

EU: 2 miliardy eur do digitálnej transformácie

Tri pracovné programy k programu Digitálna Európa získajú finančné prostriedky v celkovej výške 1,98 miliardy eur. Prvé výzvy budú uverejnené už koncom novembra t. r., ďalšie budú nasledovať v roku 2022. Digitálna Európa má posilniť technologickú suverenitu Európy.

Hlavný pracovný program disponuje 1,38 miliardou eur. Investície budú smerovať do oblastí, akými sú umelá inteligencia, cloudové a dátové priestory, kvantová komunikačná infraštruktúra, pokročilé digitálne zručnosti a široké používanie digitálnych technológií v celom hospodárstve a spoločnosti do konca roka 2022. Spolu s ním Európska komisia uverejnila dva osobitné pracovné programy: prvý zameraný na financovanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti s rozpočtom 269 miliónov eur do konca roka 2022 a druhý zameraný na vytvorenie a prevádzku siete európskych centier digitálnych inovácií s rozpočtom 329 miliónov eur do konca roka 2023.

Hlavný pracovný program bude zahŕňať napríklad investície:
  • zavádzanie spoločných dátových priestorov (napr. dátových priestorov pre výrobu, mobilitu a financie), ktoré európskym podnikom (vrátane malých a stredných podnikov – MSP – a startupov) a verejnému sektoru uľahčia cezhraničné spoločné využívanie údajov, ako aj zavádzanie prepojenej infraštruktúry a služieb cloud-to-edge, teda chrbtovej kosti digitálnych riešení, ktoré zaručia toky údajov,
  • vybudovanie testovacích a experimentálnych zariadení pre riešenia založené na umelej inteligencii v snahe zintenzívniť využívanie dôveryhodnej umelej inteligencie (aj v MSP a startupoch) pri riešení zásadných spoločenských výziev, okrem iného zmeny klímy a udržateľnej zdravotnej starostlivosti (napr. zavádzať testovacie zariadenia umelej inteligencie v zdravotníctve a inteligentných mestách a komunitách),
  • zavádzanie bezpečnej kvantovej komunikačnej infraštruktúry pre EÚ (EuroQCI), ktorá bude ponúkať vysokú mieru odolnosti voči kybernetickým útokom,
  • zostavenie osnov a poskytovanie magisterského štúdia pokročilých digitálnych technológií s cieľom zvýšiť úroveň digitálnych zručností v Európe vrátane opatrení ako sú digitálne rýchlokurzy pre MSP oznámené v programe v oblasti zručností z roku 2020 a stratégii pre MSP,
  • vytvorenie, prevádzkovanie, ďalší vývoj a stála údržba digitálnych služieb podporujúcich cezhraničnú interoperabilitu riešení v snahe podporovať verejnú správu (napr. európska digitálna identita).
Pracovný program ku kybernetickej bezpečnosti zahŕňa investície do budovania pokročilého vybavenia, nástrojov a dátových infraštruktúr v tejto oblasti. Bude sa z neho financovať rozvoj a čo najlepšie využívanie poznatkov a zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Podporí výmenu najlepších postupov a zabezpečí rozsiahle zavádzanie najmodernejších riešení kybernetickej bezpečnosti v celom európskom hospodárstve.

Na dosiahnutie cieľov programu Digitálna Európa sa zavedie sieť európskych centier digitálnych inovácií, ktorá bude súkromným aj verejným organizáciám v celej Európe vrátane štátnej správy na celoštátnej, regionálnej či miestnej úrovni podľa potreby poskytovať prístup k testovaniu a podporovať ich digitálnu transformáciu. Tieto centrá budú dôležitým nástrojom politík EÚ, predovšetkým v priemyselnej politike a politike malých a stredných podnikov a startupov, pretože budú podporovať spoločnosti aj verejný sektor pri súbežnej zelenej a digitálnej transformácii. Program sa bude realizovať predovšetkým prostredníctvom grantov a verejného obstarávania. Niekoľko opatrení, napríklad témy iniciatívy Destinácia Zem, sa bude vykonávať pomocou nepriameho riadenia, pri ktorom partnerské organizácie prevezmú verejné obstarávanie pre potrebný vývoj.

On-line: Bonus za očkovanie

Ministerstvo financií (MF) SR predlžuje možnosť registrácie na sprostredkovateľský bonus. Ako sprostredkovateľ sa bude možné na internetovej stránke bytzdravyjevyhra.sk zaregistrovať až do 18. novembra 2021.

Registrácia na uplatnenie sprostredkovateľského bonusu sa podľa informácie MF SR skončí 18. novembra 2021 o 8.00 hod. Ak ste plne zaočkovaná osoba a nebol vám zaslaný kód pre sprostredkovateľský bonus, pričom spĺňate zákonné podmienky na jeho pridelenie, kontaktujte s požiadavkou o preverenie technickú podporu na telefónnom čísle 048/4317222, alebo tak urobte prostredníctvom kontaktného formulára na webe finančnej správy (financnasprava.sk/sk/kontakt/opytajte-sa-fs-ockovacia-lot).

Pokiaľ nemáte v systéme pre evidenciu očkovaných zapísané obe podané dávky vakcíny, MF SR nie je schopné overiť a prideliť kód pre sprostredkovateľský bonus. Na preverenie toho, či človek má v systéme zapísané obe dávky očkovacej látky, sa požaduje kontaktovať Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) alebo svojho lekára.

Práca: Ako si udržať zamestnanca

Proces získavania nového zamestnanca do firmy je časovo aj finančne nákladný krok. Odborníčka na ľudské zdroje radí, aby firma tento proces nastavila kvalitne. Po dobre zvládnutom onboardingu stúpa pravdepodobnosť, že nový zamestnanec zostane vo firme 3 a viac rokov až o 58 %. Naopak, ak firma tomuto procesu neprikladá váhu, môže prísť o jedného z piatich zamestnancov v priebehu prvých 45 dní od jeho nástupu do zamestnania.

Adaptácia nového zamestnanca by v žiadnom prípade nemala byť len „ad hoc“ iniciatívou. „Adaptovanie novo prijatého kolegu, tzv. onboarding, je štruktúrovaný proces, ktorý musí firma naozaj profesionálne zvládnuť. My prostredníctvom neho pomáhame novým zamestnancom, jednoducho povedané, dobre začať. Okrem odborného zaškolenia by mal tento proces smerovať k tomu, že sa dobre zžije s firemnou kultúrou, ujasní si očakávania, bude motivovaný v novej práci zostať a bude sa u nás cítiť spokojne", hovorí Jindra Háchová. Zostavenie správneho adaptačného plánu je jeden z najdôležitejších bodov úspešného onboardingu. V tomto pláne sú presne špecifikované všetky krátkodobé ciele a dôležité míľniky prvých dní a týždňov nového zamestnanca vo firme. Zahŕňa tiež tzv. garanta, čiže osobu z radu skúsenejších kolegov v tíme, ktorí sa zamestnancovi budú počas onboardingu aktívne venovať. Garant sprevádza nováčika celou adaptáciou, zodpovedá za sprostredkovanie know-how a podporu pri orientácii v odborných i prevádzkových otázkach a situáciách. Súčasťou adaptačného plánu by mali byť aj stretnutia s kolegami, ktorí sú pre zaškolenie a spoluprácu nováčika dôležití. 

Ukazuje sa, že onboarding je veľmi dôležitým procesom aj z pohľadu dôvodov, pre ktoré nováčikovia odchádzajú ešte v skúšobnej dobe.

Medzi najčastejšími dôvodmi odchodov v skúšobnej dobe sú tieto:

-       Lepšia pracovná ponuka alebo zmena kariéry.

-       Nespokojnosť firmy s prácou zamestnanca.

-       Povaha práce bola iná, ako zamestnanec očakával, a preto s ňou nebol spokojný.


Funkčnosť celému adaptačnému procesu dáva priebežná spätná väzba. Na základe nej obe strany môžu vyhodnotiť: či onboarding po odbornej stránke dobre funguje, či je zamestnanec tým, koho firma hľadala a naopak, či sa on alebo ona stotožňuje s novou firemnou kultúrou a náplňou práce. Háchová odporúča realizovať v období od nástupu do konca skúšobnej doby zhruba 5 – 6 stretnutí, ktorých predmetom je spätná väzba. Tie by mali prebiehať na úrovni nadriadeného, zástupcu za HR i garanta. Na základe interného prieskumu medzi zamestnancami Solitey, ktorí sú vo firme od 6 mesiacov do 2 rokov, je až 90 % tých, ktorí sa cítia byť súčasťou firmy. Vo firme by zostalo 87 % zamestnancov, aj keby dostalo porovnateľnú ponuku práce od inej firmy a 83 % bolo v poslednom roku rozhodnutých vo firme zostať a nehľadať si iné pôsobisko.

streda 10. novembra 2021

SR: Rast tržieb maloobchodníkov

Ústup pandémie so sebou priniesol aj zvýšenú chuť nakupovať, rastúcu spotrebu a teda aj rastúce tržby našich maloobchodníkov. Od marca tohto roka tržby maloobchodníkov na Slovensku opäť medziročne rastú. A podľa najaktuálnejších dát za september 2021 sa tržby našich maloobchodníkov zvýšili o 5,3 %. Predkrízové úrovne ale prekonali až o 12 %.

Medziročný rast tržieb v našom maloobchode je výsledkom rastúcej spotreby našich obyvateľov po uvoľnení protipandemických opatrení. Bázický efekt už v letných mesiacoch v podstate odznel, keďže vlani v takomto čase sa už tržby našich obchodníkov zvyšovali. Preto je aktuálny rast maloobchodných tržieb už oveľa miernejší ako počas jarných mesiacov. V medziročnom porovnaní zaznamenali najvyšší rast obchodníci s tovarom pre kultúru a rekreáciu, kde tržby vrzástli až o 15,9 %. Dvojciferný rast tržieb dosiahli aj obchodníci v stánkoch a na trhoch (o 13,8 %) a eshopy a predaj cez internet (o 13,2 %). Aj väčšina ostatných oblastí maloobchodu došiahla vyššie tržby ako pred rokom. Supermarkety, ktoré sú najdôležitejšou zložkou maloobchodu, zarobili v medziročnom porovnaní ale len o trochu viac (o 1,3 %). Naopak, medziročný pokles tržieb zaznamenali len v obchodoch s výpočtovou technikou a informačnými technológiami, ktoré medziročne zarobili menej o takmer -15 %. Vývoj tržieb v týchto predajniach môže byť ovplyvnený aj nedostatkom niektorých výrobkom kvôli chýbajúcim čipom a surovinovej kríze.

Tržby našicch maloobchodníkov boli v septembri vyššie ako pred pandémiou (september 2019) až o 12 %. Predkrízové úrovne prekonali skoro všetky zo sledovaných oblastí maloobchodu – zaostáva už len predaj v stánkoch a na trhoch a špecializované predajne s potravinami, nápojmi a tabakom. Počas pandémie, keď boli kamennné obchody zatvorené, sa darilo hlavne on-line obchodom. Veľa ľudí si počas krízy zvyklo nakupovať cez internet a aj dnes sú to práve e-shopy, ktoré zaznamenali najvyšší nárast tržieb v porovnaní s obdobím spred pandémie, nakoľko zarobili viac až o tretinu. Supermarketom sa taktiež podarilo dosiahnuť vyššie tržby ako pred koronakrízou, a to o 10 %. No a viac ako pred 2 rokmi zarobili napríklad aj obchodníci s tovarom pre domácnosť a tiež aj predajne s ostatným tovarom, ktoré zahŕňajú napríklad aj obchody s oblečením, obuvou či drogérie. Analytička Jana Glasová očakáva, že aj v nasledujúcich mesiacoch budú tržby našich obchodníkov rásť, pričom tomu budú dopomáhať aj nákupy pred Vianocami. Karty bude ale miešať tretia vlna pandémie a jej dopad na ekonomiku a trh práce. Rovnako bude spotreba ovplyvňovaná aj materiálovou krízou, keďže niektoré výrobky budú na pultoch obchodov chýbať alebo budú na ne dlhé čakacie doby. Ide hlavne o elektroniku, počítače, notebooky, herné konzoly, mobily ale napríklad aj bicykle či knihy.

EU: Európsky status umelca

Umenie a kultúra poskytli mnohým ľuďom zasiahnutým krízou koronavírusu útechu a chvíľkový únik pred problémami reálneho sveta. Samotní umelci sú však zraniteľnou kategóriou, ktorú pandémia tvrdo postihla. Kultúrne a kreatívne odvetvia boli zasiahnuté ešte viac ako cestovný ruch, pričom ich tržby v roku 2020 klesli o viac ako 30 % v porovnaní s rokom 2019. Odvetvia hudby a scénického umenia prišli o 75 %, resp. 90 % obratu.

Európsky parlament chce, aby bolo postavenie umelcov v EÚ viac stabilné – požadujú preto zavedenie takzvaného európskeho statusu umelca. Ten má vytvoriť celoeurópsky rámec pre pracovné podmienky a minimálne štandardy, vrátane rovnakého prístupu k sociálnemu zabezpečeniu, zdravotnému poisteniu, dôchodkovým systémom a spoločnej európskej definícii umelcov v rámci EÚ. Poslanci zdôraznili, že rozdiely medzi krajinami EÚ v právnom postavení umelcov bránia spolupráci a cezhraničným projektom. Členské štáty by mali podporovať mobilitu vzájomným uznávaním kultúrnych diplomov, znižovaním byrokracie a zabránením dvojitého zdanenia. Vyzvali na vytvorenie osobitných programov na podporu pohybu a výmeny mladých umelcov v rámci Európy.

Počas krízy sa mnohí autori a interpreti prispôsobili novým formátom digitálnej distribúcie. To im síce umožnilo osloviť publikum, ale zároveň ich to vystavilo nekalým praktikám dominantných streamovacích platforiem. Zavedené "výkupné klauzuly" pripravujú autorov o autorské honoráre tým, že od nich odkúpia celé autorské práva výmenou za jednorazovú platbu. Poslanci vyzvali Európsku komisiu a krajiny EÚ, aby zabezpečili, že umelci budú mať prístup ku kolektívnemu vyjednávaniu a že príjmy budú spravodlivo rozdelené medzi všetkých tvorcov a držiteľov práv.

Podnikanie: S digitálnou gramotnosťou a technologickými zručnosťami

Nedávny prieskum Herbalife Nutrition medzi viac než 25.000 ľuďmi vo veku od 18 do 40 rokov v 35 krajinách sveta priniesol zaujímavé zistenie, že za optimálny vek na začatie podnikania sa považuje 28 rokov. Zo záujemcov o podnikanie sa síce vyše polovica (51 %) obáva, že ich nebudú brať vážne kvôli ich veku – avšak zároveň vnímajú svoju mladosť ako pozitívum. Až polovica z nich uviedla, že ich vek zvyšuje ich šance na úspech.

Jednou z výhod, ktorou disponujú najmä mladší podnikatelia, je podľa prieskumu ich technická zdatnosť: šesť z desiatich (61 %) respondentov uviedlo, že sa vedia lepšie než iné generácie prispôsobiť novým technológiám, 43 % respondentov uviedlo, že s väčšou pravdepodobnosťou budú mať nové, ešte neprebádané nápady a 29 % tých, čo si chcú založiť firmu, uviedlo, že sa oproti iným generáciám „menej boja zlyhania“. Mladší respondenti z prieskumu tiež menej často živia rodinu alebo splácajú hypotéku, čo im umožňuje dobrodružnejší a objavnejší prístup k vedeniu svojho biznisu. Táto túžba bola aj hlavným motivačným faktorom, ktorý uviedli respondenti túžiaci po podnikaní, nasledovaná schopnosťou uspokojiť svoju vášeň. Začať podnikať si vyžaduje istú dávku vášne aj odvahy. Taktiež si vyžaduje nájsť rovnováhu medzi uvedomením si rizika a vzrušením, že sami sebe šéfujete a vierou vo vašu schopnosť byť strojcom vlastného úspechu. Takmer 75 % respondentov v prieskume uvádza, že sníva o tom, že sa stanú podnikateľmi. To len zdôrazňuje, aká lákavá je schopnosť byť si vlastným šéfom, ako aj sloboda v určovaní si pracovného času. Prieskum tiež odhalil, že 31 % dospelých berie podnikanie ako príležitosť na zmenu kariéry. Ďalších 26 % respondentov uviedlo, že založenie malej firmy by im mohlo pomôcť zvýšiť si príjem po tom, ako sa im v dôsledku pandémie skrátil pracovný čas. Podnikanie sa tiež často považuje za cestu, ktorá dokáže ľuďom poskytnúť viac času na realizáciu mimopracovných záľub.

Túžba po podnikaní však neznamená, že sa doň respondenti bezhlavo vrhajú – myslia si, že človek by mal mať okolo päť a pol roka skúseností predtým, než si založí vlastnú firmu. Ak pandémia podnikateľov niečo naučila, tak to, že bez ohľadu na vek je rozdiel medzi úspechom a neúspechom často v dobrých podnikateľských základoch, ochote učiť sa, schopnosti prispôsobiť sa a v neposlednom rade aj v zápale pre svoju prácu.

Aktuálne: Kto produkuje najviac elektronického odpadu?

Vianoce sú za rohom a veľká časť verejnosti už začala nakupovať pre svojich blízkych vianočné prekvapenia. Niektoré z najobľúbenejších vianočných darčekov budú elektronické výrobky, čo povedie k likvidácii starých modelov smartfónov, televízorov a počítačov. Žiaľ, povedie to aj k narastaniu problému elektronického odpadu. Organizácia Spojených národov (OSN) predpovedá, že do roku 2030 bude celosvetovo 74 miliónov ton elektronického odpadu, čo zodpovedá hmotnosti 496 výletných lodí veľkosti Queen Mary 2!

Spoločnosť Clear It Waste Removal, znepokojená krízou elektronického odpadu využila údaje o elektronickom odpade z Global E-Waste Statistics Partnership a údaje o zložení domácností od Organizácie Spojených národov na výpočet, ktorá z 39 európskych krajín produkuje najviac e-odpadu na domácnosť. Najväčšími vinníkmi v Európe, pokiaľ ide o elektronický odpad, sú Nóri - vyprodukujú odhadom 57 kg na domácnosť ročne. To je rovnaká hmotnosť ako šesť mikrovlnných rúr. Veľká Británia je na druhom mieste - britské domácnosti sú vinní za produkciu odhadom 55 kg elektronického odpadu ročne. Ak vezmeme do úvahy, že v Spojenom kráľovstve je 27,8 milióna domácností, celkový objem elektronického odpadu v krajine by mohol predstavovať 1.529.000.000 kg zodpovedajúci počtu 1.274.17 londýnskych poschodových autobusov. Írske domácnosti vyprodukujú každý rok v priemere 52,4 kg elektronického odpadu, a preto sú na treťom mieste. Írsky elektronický odpad z domácností je porovnateľný s hmotnosťou piatich bicyklov pre dospelých. Na štvrtom mieste je Švajčiarsko – Švajčiari vyprodukujú odhadom 51,5 kg elektronického odpadu na domácnosť. S 3,9 miliónmi domácností vo Švajčiarsku by sa celkový domáci elektronický odpad v krajine mohol rovnať 200.850.000 kg – približne rovnaká hmotnosť ako 6.974 rakiet Apollo 11! Medzi ďalšie európske krajiny, ktorých domácnosti produkujú vyše 45 kg elektronického odpadu, patrí Španielsko (49,4 kg), Holandsko (47,5 kg), Cyprus (47 kg), Francúzsko (46,2 kg) a Luxembursko (45,4 kg), ktoré sú na piatom, šiestom, siedmom, ôsmom a deviatom mieste. Na opačnej strane sa na 39. pozícii umiestnilo Moldavsko. Moldavci sú šampiónmi v produkcii najmenej elektronického odpadu v Európe s priemerným odhadom 11,6 kg na domácnosť každý rok.

Tipy na zníženie množstva elektronického odpadu 
Odložte modernizáciu svojej elektroniky na tak dlho, ako je to možné: často prechádzame na najnovšiu technológiu, aby sme boli v trende napriek tomu, že súčasné zariadenie funguje perfektne. Je to práve tento trend, ktorý výrazne prispieva k množstvu elektronického odpadu na našej planéte.
Ak musíte upgradovať svoju technológiu, zvoľte likvidáciu elektronického odpadu v špecializovanom zariadení na recykláciu alebo na darovanie/predaj elektroniky iným.
Spoločnosť Clear It Waste Removal zverejnila aj praktickú príručku o likvidácii vášho elektronického odpadu.

Údaje za európske krajiny: Andorra, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Dánsko, Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, San Maríno a Švédsko neboli k dispozícii, preto boli vynechané.

utorok 9. novembra 2021

SR: Novela zákona o elektronických komunikáciách

Národná rada SR schválila novelu zákona o elektronických komunikáciách. Návrh zákona transponuje do právneho poriadku SR smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa ustanovuje Európsky kódex elektronických komunikácií. Európska smernica nahrádza súčasné štyri smernice regulačného rámca pre elektronické komunikácie.

Okrem hlavných cieľov, ktorými sú podpora hospodárskej súťaže, rozvoj vnútorného trhu a ochrana záujmov koncových užívateľov, je cieľom smernice (EÚ) 2018/1972 zabezpečiť v čo najväčšej miere prístup k vysokokapacitným sieťam a ich využívanie všetkými občanmi a podnikateľskými subjektmi za primeranú cenu, pri zachovaní možnosti výberu, účinnú a spravodlivú hospodársku súťaž, inovácie, efektívne využívanie frekvenčného spektra, uplatňovanie spoločných pravidiel v rámci Európskej únie a predvídateľných regulačných prístupov. Postupne má tiež redukovať špecifickú ex ante sektorovú reguláciu a dosiahnuť stav, kedy elektronické komunikácie budú regulované výhradne na základe práva hospodárskej súťaže.

Najvýznamnejšie zmeny v porovnaní s pôvodným regulačným rámcom sa týkajú:
·   definícií pojmov,
·   pravidiel upravujúcich konzultácie s Európskou komisiou a Orgánom európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), v prípade opatrení, ktoré by mohli predstavovať prekážku rozvoja vnútorného trhu,
· harmonizácie správy frekvenčného spektra a čísel v záujme ich efektívneho využívania, podpory konkurencie a maximalizácie úžitku pre spotrebiteľa,
·podmienok spoločného používania prvkov elektronických komunikačných sietí v záujme vytvorenia podmienok pre budovanie sietí a podmienok pre vznik konkurencie založenej na infraštruktúre,
· podmienok týkajúcich sa prístupu do miestnych rádiových sietí a budovania bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom,
· podmienok týkajúcich prístupu do elektronických komunikačných sietí a prepojenia elektronických komunikačných sietí,
· ex ante regulácie hospodárskej súťaže v sektore elektronických komunikácií, najmä definície nadnárodného trhu, nadnárodného dopytu a ukladania povinností podnikom s významným vplyvom na relevantnom trhu, napríklad možnosti podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu dobrovoľne sa zaviazať k splneniu určitých záväzkov s cieľom eliminovať reguláciu zo strany Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, povinností, ktoré súvisia s prechodom na vysokorýchlostné siete a regulácie podnikov poskytujúcich výlučne veľkoobchodné služby,
·   rozsahu definície univerzálnej služby a
· posilnenia ochrany spotrebiteľov v súvislosti s využívaním elektronických komunikačných služieb.

Konkurzy: V októbri mierny pokles

V októbri 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 19 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a boli povolené 2 reštrukturalizácie. Vyplýva to z analýzy spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom počet konkurzov klesol o 5 percent (z 20 na 19) a počet reštrukturalizácií vzrástol z nuly na 2. V medziročnom porovnaní s októbrom 2020 sa počet konkurzov zvýšil o 11,76 percenta (zo 17 na 19) a počet reštrukturalizácií ostal na rovnakej úrovni. Zároveň bol pre nedostatok majetku zastavených 13 konkurzných konaní (11 v októbri 2020) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 11 konkurzov (9 v októbri 2020). Zároveň sa začalo 35 nových konkurzných konaní (33 v októbri 2020).

„V minulom mesiaci nebolo vydané žiadne rozhodnutie o povolení dočasnej ochrany pred veriteľmi a trom subjektom bola dočasná ochrana ukončená uplynutím lehoty”, uviedla Ing. Jana Marková. Tento nástroj štátnej pomoci z dôvodu náročných podmienok na jej schválenie využíva minimum podnikateľských subjektov.

EU: Emisie skleníkových plynov

Emisie skleníkových plynov prispievajú k urýchleniu klimatických zmien. Európska únia je tretím najväčším producentom emisií po Číne a Spojených štátoch, za ňou nasleduje India a Rusko. Skleníkové plyny zostávajú v atmosfére niekoľko rokov až tisíce rokov. Majú globálny vplyv bez ohľadu na to, kde boli prvýkrát spustené.

Čo sú skleníkové plyny? Sú to plyny, ktoré sa v atmosfére správajú ako sklo na skleníku, vstrebávajú slnečnú energiu a teplo zo zemského povrchu a zabraňujú tomu, aby energia a teplo mohli voľne uniknúť do vesmíru. Zadržiavaním tepla a svetla skleníkové plyny umožňujú vznik a udržanie života na Zemi. Vznikajú aj prirodzene vo vesmíre, no činnosťou ľudí týchto plynov pribudlo také množstvo, že spôsobujú globálne otepľovanie. Najviac vypúšťaným plynom do ovzdušia je CO2. Tento plyn vzniká pri všetkých bežných aktivitách ľudí. Ostatné skleníkové plyny sú síce v ovzduší v menšej koncentrácii, avšak zachytávajú teplo niekoľkonásobne viac než CO2. Napríklad metán je v priebehu 20 rokov viac ako 80-krát silnejší ako CO2.

Podľa šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sú emisie skleníkových plynov z ľudskej činnosti zodpovedné za globálne otepľovanie o približne 1,1 °C od začiatku 20. storočia. Medzi tieto činnosti patrí napríklad spaľovanie uhlia, ropy a plynu, odlesňovanie a poľnohospodárstvo. V roku 2019 v Európskej únii zodpovedala energetika za 77,01 % emisií skleníkových plynov, z čoho asi tretina pripadla na dopravu. Emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva dosiahli 10,55 %, priemyselné procesy a používanie produktov 9,10 % a odpadové hospodárstvo 3,32 %.

Black Friday: Zľavy a Slováci

Najväčšia nákupná udalosť roka sa nezadržateľne blíži. Tradične pripadá Black Friday na posledný novembrový piatok (tento rok 27. november), ale počas posledných rokov prerástla do nákupného maratónu, ktorý trvá až niekoľko dní. Najobľúbenejším obdobím, kedy Slováci nakupujú najviac darčekov na sviatky, je podľa výsledkov prieskumu jednoznačne november (37,1 %). Ešte v septembri to stihne 7,7 % a októbri 20,2 % respondentov. Na prvý decembrový týždeň si nákupy plánuje 17,8 % zákazníkov.

Módny vyhľadávač GLAMI zmapoval, ako sa na tohtoročný Black Friday pripravujú zákazníci: až 60 % Slovákov ho plánuje tento rok využiť na nákup nových módnych kúskov. Zaujímavý je postoj v otázkach vnímania bezpečnosti off-line nákupov v kamenných predajniach. Až 46,2 % respondentov uviedlo, že prevádzku v prípade jej preplnenia opustia. Davov či dlhých radov v obchodoch sa nebojí 27 % a 26,8 % si odpoveďou nie je istých. Len 2 % Slovákov Black Friday nepozná a 8,7 % neplánuje nákup módy. Jeden z dôvodov uviedli, že výpredaje sú dostupné počas celého roku (46 %), taktiež ich stresuje pomerne veľké množstvo ponúk (15,6 %). V rámci prípravy na Black Friday si 23,5 % respondentov vytvorí zoznam produktov tzv. wishlist. Naopak až 53 % opýtaných si zoznam nepripravuje a plánujú hľadať najväčšie zľavy.

Nový prieskum Fashion (Re)search sa venoval spotrebiteľskému nákupnému správaniu Slovákov. Otázky sa týkali nákupov pred vypuknutím pandémie Covid 19, následne po odznení jej prvej vlny a otvorení kamenných prevádzok, ale aj aktuálnych preferencií pri plánovaní tohtoročných sezónnych nákupov. Výsledky jednoznačne potvrdili vzrastajúci trend segmentu módnej e-commerce. Až 80,5 % zákazníkov potvrdilo, že módu nakupovali prevažne on-line už pred pandémiou, iba 18,7 % preferovalo nákupy v kamenných predajniach. Ešte výraznejší posun bol pri otázke plánovania nákupov. V tomto roku plánuje sviatočné nákupy realizovať on-line 61 % Slovákov a iba 1,5 % bude nakupovať väčšinou off-line. Vyvážený prístup, on-line vs kamenné obchody v pomere 50:50, si predstavuje 30,7 % zákazníkov a žiadne nákupy módy potvrdilo 1,6 % respondentov. Hlavné dôvody, pre ktoré zákazníkom on-line nákupy nevyhovujú a preto sa chystajú na sviatočné nákupy off-line, sú napríklad nevyhovujúci proces vrátenia produktov (20 %) alebo čas čakania na doručenie tovaru (20 %). Kľúčovým je pre 50 % respondentov moment vyskúšania si oblečenia pred kúpou a taktiež zábava spojená s nakupovaním (16,7 %). Silnejúci trend on-line nákupov Slovákov má hneď niekoľko dôvodov – 39,8 % opýtaných uviedlo, že sú pohodlnejšie. Porovnanie cien na internete, aby zákazník objavil najlacnejší variant, uviedlo 33,5 % respondentov. Ďalší rozhodujúci dôvod je väčší výber značiek a produktov (24,7 %), rýchlejšie a prehľadnejšie vyhľadávanie pomocou filtrov (20,1 %), šetrenie času a flexibilita nákupov odkiaľkoľvek (27, 5 %), väčšia dostupnosť konfekčných veľkostí v e-shopoch (27,7 %) a doručenie tovaru priamo domov (12,8 %). Zaujímavý dôvod uviedlo 10,5 % Slovákov a to, že v kamenných obchodoch neradi nosia ochranné rúška.

pondelok 8. novembra 2021

Mercedes: Rušiace zariadenia

Nemecká organizácia Deutsche Umwelthilfe (DUH) prostredníctvom automobilového softvéru Felix Domke zdokumentovala celkovo osem doteraz neznámych rušiacich zariadení v naftovom vozidle Mercedes-Benz triedy E, normy Euro 6. Podľa názoru DUH tieto jednoznačne nelegálne tzv. „rušiace zariadenia“ znižujú účinné čistenie výfukových plynov katalyzátorom SCR. Výsledok: skutočné emisie oxidov dusíka na cestách sú až o 500 percent vyššie ako zákonom stanovená maximálna hodnota. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom nedávno vyzvala na zníženie hodnoty limitov oxidu dusičitého z ročného priemeru 40 na 10 µg/m3. 

Znalec objavil celkovo osem rušiacich zariadení a podrobne ich zdokumentoval. Neexistuje žiadny vierohodný fyzikálny dôvod pre existenciu ktoréhokoľvek z nich. „Zistené rušiace zariadenia sa aktivujú v jazdných situáciách, ktoré sú bežné v podmienkach cestnej premávky. Aj v takýchto prípadoch takmer vždy aspoň jedno rušiace zariadenie aktívne bráni znižovaniu emisií, aj keď to nie je fyzicky potrebné alebo nevyhnutné na ochranu motora. Tým sa výrazne znižuje množstvo vstrekovanej kvapaliny AdBlue, ktoré je nevyhnutné na neutralizáciu oxidov dusíka v katalyzátore SCR; podobne sa znižuje aj miera recirkulácie výfukových plynov. Výsledkom je, že bežne účinný hardvér na čistenie výfukových plynov často funguje len na zlomok svojej potenciálnej kapacity a vozidlo vypúšťa zbytočne veľké množstvo oxidov dusíka“,  uviedol expert Felix Domke. Správa je podložená aktuálnymi meraniami výfukových plynov, ktoré na cestách získal Inštitút pre kontrolu emisií patriaci pod DUH. Dokazujú, že Daimler nainštaloval viacero rušiacich zariadení do vozidla E350T normy Euro 6, na ktoré bolo meranie zamerané. Vozidlo počas testovania spĺňalo zákonné limitné hodnoty oxidov dusíka. Avšak, na základe podobného profilu jazdy na ceste, merania výfukových plynov naznačujú zvýšenie emisií oxidov dusíka až o 500 percent a viac. Nemecký Spolkový úrad pre motorové vozidlá (Kraftfahrt-Bundesamt) už požadoval aktualizáciu softvéru pre skúmaný model. V aktualizovanom softvéri sa odstránili nelegálne rušiace zariadenia a emisie oxidov dusíka boli následne aj počas testov v cestnej premávke pod zákonom stanovenou limitnou hodnotou. To však podčiarkuje, že hardvér vozidla bol vždy schopný znížiť emisie v súlade so zákonom, avšak programovanie softvéru tomu zámerne bránilo.

„Tvrdenia výrobcov automobilov, že jazdné podmienky vedú k vysokým emisiám škodlivín na cestách, sú v tomto smere dovedené do absurdity. Treba dúfať, že aj súdy prestanú veriť nezmyselným tvrdeniam výrobcov áut a konečne pomôžu majiteľom áut domôcť sa svojich práv“, vysvetľuje expert na životné prostredie a dopravu Axel Friedrich. Aj keď sa v tomto prípade posudzovalo len jedno vozidlo, predpokladá sa, že iné vozidlá značky Mercedes s porovnateľnými motormi a technológiami obsahujú podobné nelegálne rušiace zariadenia. Niekoľko meraní výfukových plynov, ktoré Inštitút pre kontrolu emisií vykonal na iných naftových vozidlách značky Mercedes, poskytlo už v tomto smere jasné indície. Takisto Úrad pre motorové vozidlá tiež zistil nelegálne rušiace zariadenia vo veľkom počte vozidiel výrobcu. „Z právneho hľadiska je skutkový stav jasný. Vyšetrovaním sme dospeli k záveru, že koncern Daimler nainštaloval veľký počet nepovolených rušiacich zariadení, ktoré jednoznačne porušujú platné právne predpisy. Postihnutí spotrebitelia majú teraz zjavne nárok na náhradu škody, keďže im bolo predané chybné vozidlo, za ktoré zaplatili plnú kúpnu cenu. Z právneho hľadiska to možno považovať za podvod - spáchaný nielen na životnom prostredí, ale aj na spotrebiteľoch. Vodiči vozidiel Mercedes by si mali overiť, či sa to týka aj ich vozidla s naftovým motorom“, dodáva Glenn Phillips z medzinárodnej advokátskej kancelárie Milberg, ktorá si znalecký posudok nechala vypracovať.

IT: Podpora zložitejšia, náročnejšia aj nákladnejšia

Najnovšia štúdia HP Wolf Security: Out of Sight & Out of Mind ukazuje, ako vzostup hybridnej práce mení správanie používateľov a vytvára pre oddelenie IT nové výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Rastúci počet používateľov kupuje a pripája neschválené zariadenia mimo dosahu IT. Zdôrazňuje tiež, že sa zvyšuje úroveň hrozieb, pričom útočníci stále úspešnejšie obchádzajú ochranné prvky a dokážu oklamať používateľov natoľko, že používateľ prostredníctvom phishingu spustí útok. Z tohto dôvodu sa podpora IT stáva zložitejšou, časovo náročnejšou a nákladnejšou ako kedykoľvek predtým.

Nová správa vychádza z údajov získaných v celosvetovom on-line prieskume YouGov, na ktorom sa zúčastnilo 8.443 zamestnancov na administratívnych pozíciách, ktorí počas pandémie prešli na prácu z domova, a z celosvetového prieskumu s účasťou 1.100 osôb zodpovedných za rozhodovanie v oblasti IT. Oba prieskumy vykonala spoločnosť Toluna. Medzi zásadné zistenia patria:
· Nový tieňový nákup informačných technológií a inštalácia koncových zariadení bez zabezpečenia: „Tieňové informačné technológie“ je výraz obvykle používaný na nasadenie softvéru bez vedomia oddelenia IT a nad hranice právomocí. Prax, kedy si ľudia kupujú a pripájajú zariadenia bez vedomia oddelenia IT, sa teraz objavuje stále častejšie. Štyridsaťpäť percent opýtaných pracovníkov na administratívnych pozíciách si v uplynulom roku zakúpilo zariadenie IT (ako sú tlačiarne a počítače) na podporu práce z domu. Šesťdesiatosem z nich však uviedlo, že pri nákupe nebola hlavným faktorom ich rozhodnutia bezpečnosť a 43 % si nenechalo svoj nový notebook či počítač skontrolovať oddelením IT ani si naň od tohto oddelenia nenechali nainštalovať softvér. To isté sa u 50 % respondentov týkalo novej tlačiarne.
· Phishing je stále úspešnejší: 74 % tímov IT zaznamenalo nárast počtu zamestnancov, ktorí počas posledných dvanástich mesiacov otvorili škodlivé phishingové odkazy alebo prílohy emailov. Štyridsať percent opýtaných pracovníkov na administratívnych pozíciách vo veku 18 až 24 rokov kliklo v minulom roku na škodlivý e-mail a takmer polovica (49 %) uviedla, že odkedy pracujú z domu, sa to stáva častejšie. Z pracovníkov na administratívnych pozíciách, ktorí klikli, alebo takmer klikli na odkaz, ich 70 % túto skutočnosť oddeleniu IT nenahlásilo – 24 % z nich sa nedomnievalo, že je to dôležité, 20 % sa chcelo vyhnúť „nepríjemnostiam“ a ďalších 12 % malo strach, že budú potrestaní alebo po nich bude požadovaná náhrada.
· Zvýšenie počtu napadnutých zariadení vedie k rastu miery reinštalácií: 79 % tímov IT hlási nárast miery reinštalácií počas pandémie. Táto miera priamo koreluje s počtom koncových zariadení, ktoré vyžadujú reinštaláciu a obnovenie systému z bitovej kópie v dôsledku napadnutia, čo znamená, že vonkajšiu ochranu úspešne prelomí viac útočníkov. Skutočný počet by mohol byť ešte vyšší: 80 % tímov IT sa obáva, že zariadenia zamestnancov môžu byť napadnuté bez toho, aby o tom oddelenie IT vedelo.

„Ľudia často nevedia, či klikli na niečo škodlivé, takže skutočné čísla sú pravdepodobne oveľa vyššie. Pôvodcovia hrozieb sa nie vždy hneď prezradia. Ukazuje sa totiž, že skryto vyčkávať, pohybovať sa naprieč infraštruktúrou a prenikať do vyšších úrovní je lukratívnejšie. Napríklad využívaním cloudových záloh na hromadné scudzovanie citlivých dát, zašifrovaním dát na serveroch a následným požadovaním mnohomiliónového výkupného. Útočník by nemal mať možnosť tak ľahko zaťať pazúrik – kliknutie na prílohu emailu by nemalo byť spojené s takým rizikom. Izolovaním a potlačením hrozby môžete zmierniť jej škodlivý dopad a zabrániť jej pretrvávaniu a pohybu útočníka naprieč infraštruktúrou“, poznamenáva Ian Pratt. S rastúcim počtom hrozieb je pre tímy IT čoraz ťažšie poskytovať podporu zabezpečenia. Sedemdesiatsedem percent tímov IT uviedlo, že doba potrebná na identifikáciu hrozby sa v uplynulom roku predĺžila, pričom 62 % výstrah týkajúcich sa koncových zariadení patrí podľa odhadov k falošne pozitívnym, čo vedie k časovým stratám. Tímy IT sú zaneprázdnené riešením výstrah, a preto je pre nich stále ťažšie preškoliť zamestnancov a identifikovať hrozby:
· 65 % tímov IT uviedlo, že zaisťovanie ochrany koncových zariadení je kvôli masovému prechodu na prácu z domova časovo náročnejšie a ťažšie, zatiaľ čo 64 % uviedlo to isté o zabezpečení zariadení pre nových zamestnancov a ich preškolení.
· Tímy IT preto odhadujú, že náklady na podporu IT v súvislosti so zabezpečením vzrástli za posledných 12 mesiacov o 52 %.
· 83 % tímov IT uviedlo, že pandémia kladie ešte väčšie nároky na podporu IT kvôli problémom so zabezpečením zamestnancov pracujúcich z domova, pričom 77 % tímov IT tvrdí, že práca z domova im výrazne sťažuje plnenie úloh, obávajú sa vyhorenia a zvažujú odchod.

Bankroty: Najviac bankrotujú štyridsaťroční


V októbri 2021 zbankrotovalo 1.007 občanov Slovenska. Je to prvýkrát v tomto roku, kedy počet osobných bankrotov v jednom mesiaci prekročil štvorcifernú hodnotu. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím s 810 osobnými bankrotmi to predstavuje nárast o 24,32 percenta, pričom počet osobných bankrotov medziročne rastie už piaty mesiac za sebou. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v septembri tohto roka zbankrotovalo 955 dlžníkov, ich v desiatom mesiaci bolo o 5,45 percenta viac.

„V októbri súdy nezrušili žiadne oddlženie pre nepoctivý zámer. Zároveň sme identifikovali až 111 bankrotov ľudí bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Predstavuje to až 11,02 percenta z celkového počtu dlžníkov, ktorí zbankrotovali v minulom mesiaci. Na porovnanie – v septembri ich podiel predstavoval iba 4,30 percenta“, dopĺňa analytička Jana Marková. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 1.000 konkurzov (99,30 percenta) a 7 dlžníci (0,70 percenta) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v októbri 2021 ich bolo 64 (6,36 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 943 (93,64 percenta) na majetok nepodnikateľov. V októbri 2021 súdy zároveň zrušili 753 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 650 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 103 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v októbri 2021 ich pripadalo na mužov 619 a na ženy 388. Stále viac bankrotujú muži, no v medziročnom porovnaní ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov klesol o 0,01 percentuálneho bodu (61,48 percenta v októbri 2020 vs. 61,47 percenta v októbri 2021). Pomer žien v októbri 2021 medziročne o 0,01 percentuálneho bodu vzrástol (38,52 percenta v októbri 2020 vs. 38,53 percenta v októbri 2021). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v októbri 2021, malo 3,23 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v októbri 2020 ich bolo 4,22 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 3,09 percenta dlžníčok (v októbri 2020 ich bolo 2,24 percenta). V októbri sa najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov (mužov aj žien) stali štyridsiatnici s podielom 31,08 percenta (v októbri 2020 s podielom 32,22 percenta). Druhou najpočetnejšou skupinou boli tridsiatnici s podielom 26,61 percenta (v októbri 2020 s podielom 25,43 percenta). Najviac osobných bankrotov vyhlásených v Nitrianskom – 166 a najmenej v Trnavskom kraji – 86. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol iba v dvoch krajoch: v Bratislavskom
(- 25,32 percenta) a v Banskobystrickom (- 2,19 percenta). V ostatných krajoch počet osobných bankrotov medziročne vzrástol, najviac v Prešovskom kraji – až o 95,71 percenta.

Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca októbra 2021 bolo vyhlásených 56.177 osobných bankrotov obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v tomto roku – od januára do konca októbra ich bolo 6.756.

SR: Byrokracia v eurofondoch

Poslanci z Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pricestovali 3. novembra 2021 do Košíc, aby zhodnotili realizáciu projektov zameraných na lepšie začleňovanie znevýhodnených skupín na Slovensku. Počas trojdňovej pracovnej cesty na Slovensku sa stretli so zástupcami mimovládnych organizácií aj predstaviteľmi verejnej správy. Navštívili rómske osady v Drienovci, Dobšinej a v Trebišove aj košické sídlisko Luník IX.

Delegáciu zaujímali aktuálne opatrenia zamerané na podporu inklúzie sociálne znevýhodnených skupín, a to najmä v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti. Diskutovali aj o možnostiach, ako v budúcnosti zefektívniť čerpanie prostriedkov, ktoré za týmto účelom poskytuje Európska únia, a tiež zaistiť, aby všetky projekty spolufinancované z rozpočtu EÚ prinášali relevantné výsledky. Za prvý krok považujú zaoberať sa prílišnou byrokraciou v oblasti prístupu k prostriedkom EÚ na Slovensku. Všetci predstavitelia miestnych samospráv, mimovládnych organizácií a ďalších organizácií občianskej spoločnosti, s ktorými sa stretli potvrdili, že je to problém. Tieto prekážky však nepochádzajú z dielne EÚ, vytvorili ich slovenské orgány a sú to slovenské orgány, ktoré ich musia odstrániť. Členovia Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci, samotný Európsky parlament ako aj Európska komisia sú pripravení spolupracovať so slovenskými orgánmi s cieľom vytvoriť lepší, flexibilnejší a dostupnejší systém využívania prostriedkov EÚ tak, aby peniaze smerovali tam, kam majú - do regiónov.

Európsky parlament prijal v septembri 2020 nelegislatívne uznesenie, ktoré požaduje, aby mali Rómovia rovnaký prístup k bývaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti. Poslanci tiež vyzvali na posilnenie mechanizmov monitorovania a dohľadu pri projektoch zameraných na začleňovanie Rómov, ktoré sú financované z rozpočtov obcí, štátov či Európskej únie. Európska komisia v súlade s touto výzvou EP v októbri 2020 zverejnila nový strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov, ktorý stanovuje komplexný prístup založený na troch pilieroch: rovnosť so všetkými ostatnými členmi spoločnosti, sociálne a hospodárske začlenenie a účasť na politickom, sociálnom, hospodárskom a kultúrnom živote.