streda 30. septembra 2020

Aktuálne: Moje ezdravie

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) zverejnilo vyjadrenie o bezpečnosti aplikácie Moje ezdravie. Konštatuje, že bývalým vedením NCZI narýchlo urobená a spustená funkcionalita zberu dát v aplikácii Moje ezdravie bola od začiatku chybná a nebezpečná. Od prvotného nasadenia nespĺňala bezpečnostné štandardy, ktoré sú pre informačné systémy verejnej správy povinné. 

Súčasné vedenie NCZI už prijalo potrebné technické aj organizačné bezpečnostné opatrenia a vyvodilo personálne dôsledky. „To, čo dnes môžeme povedať, je, že od spoločnosti, ktorá verejne na zraniteľnosť aplikácie upozornila, máme čestné vyhlásenie, že všetky dáta získané z incidentu už bezpečne zlikvidovali. Predchádzajúce vedenie Národného centra zdravotníckych informácií precenilo svoje schopnosti a možnosti a narýchlo spustilo viaceré aktivity súvisiace s pandémiou, medzi nimi aj aplikáciu Moje ezdravie, ktoré neboli sprevádzané riadnym plnením zákonných povinností. Moje ezdravie je aplikácia, ktorá zbiera citlivé osobné údaje, pričom nemala optimálne nastavenú bezpečnostnú politiku, čo je zrejme dôsledkom hrubej nedbanlivosti viacerých osôb zodpovedných za vývoj, zabezpečenie a monitorovanie tejto aplikácie. Otázka ostáva, či sa tak stalo z amaterizmu alebo z nevedomosti“, zhodnotil Peter Bielik generálny riaditeľ NCZI.

V týchto dňoch prebiehajú viaceré bezpečnostné audity aplikácie Moje ezdravie, ktorých súčasťou sú aj penetračné testy. NCZI si splnilo všetky zákonné povinnosti voči Úradu na ochranu osobných údajov SR aj voči Národnému bezpečnostnému úradu, ktorým poskytuje v rámci začatých konaní maximálnu mieru súčinnosti. Svoje ďalšie kroky bude NCZI podriaďovať odporúčaniam a nariadeniam týchto inštitúcií. „Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu aplikáciu nemôžeme len tak „vypnúť“. Je na ňu naviazaný celý systém objednávania a testovania na Covid-19. V súčasnosti spolupracujeme s viacerými odborníkmi, aby sme čo najskôr, ďalšími systémovými opatreniami určenými na posilnenie zabezpečenia aplikácie, celkovo podporili úsilie, pri ktorom už boli odstránené viaceré chyby a nedostatky spôsobené bývalým vedením“, uzavrel generálny riaditeľ NCZI Peter Bielik.


EU: Právny rámec pre digitálne služby

Pripravovaným zákonom o digitálnych službách (DSA) si Európska únia (EÚ) kladie za cieľ formovať digitálnu ekonomiku nielen na úrovni Európskej únie, ale vytvoriť štandardy pre zvyšok sveta, tak ako to bolo v prípade ochrany osobných údajov. Europoslanci požadujú, aby Európska komisia v balíku DSA riešila aj súčasné nedostatky v on-line prostredí. Princíp „čo je nezákonné v režime off-line, je nezákonné aj v režime on-line“, zásady ochrany spotrebiteľa a bezpečnosť používateľov by sa podľa nich mali stať hlavnými zásadami budúceho DSA.

Odporúčania sa dotýkajú širokej škály otázok vrátane povinností týkajúcich sa transparentnosti a informácií pre on-line trhy, bezpečnosti výrobkov on-line, účinných opatrení na presadzovanie práva a dohľadu vrátane pokút, šírenia nezákonného obsahu on-line, umelej inteligencie (AI) a ex -antickej regulácie, ktorá má zabrániť (nielen napraviť) zlyhaniam trhu spôsobeným veľkými platformami.

Kľúčové požiadavky: Právny rámec EÚ pre digitálne služby - smernica o elektronickom obchode - bol prijatý pred 20 rokmi; preto je potrebné ho aktualizovať, aby odrážal rýchlu digitálnu transformáciu. Malo by sa však zabrániť „univerzálnemu prístupu pre všetkých“. Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa odporúča rozlišovať medzi ekonomickými a nehospodárskymi činnosťami a medzi „odlišným typom digitálnych služieb hosťovaných platformami, a nie zameraním na typ platformy“. Všetci poskytovatelia digitálnych služieb usadení v tretích krajinách musia pri smerovaní svojich služieb na spotrebiteľov alebo používateľov v EÚ dodržiavať pravidlá DSA.

Nelegálne, falošné a nebezpečné výrobky: Nakupovanie on-line či v obchodoch by malo byť pre spotrebiteľa rovnako bezpečné. Platformy a on-line sprostredkovateľské služby budú musieť zlepšiť svoje úsilie pri odhaľovaní a odstraňovaní falošných tvrdení a pri riešení problémov s nepoctivými obchodníkmi, napr. takými, ktorí predávajú falošné lekárske prístroje alebo nebezpečné výrobky on-line, ako to bolo počas vypuknutia epidémie COVID-19. Spotrebitelia by tiež mali byť on-line predajcami okamžite informovaní o odstránení nevyhovujúceho produktu, ktorý si zakúpili, z ich stránok.

Mechanizmus oznámenia a akcie: Musí sa vytvoriť efektívny a právne vynútiteľný mechanizmus oznámenia a akcie, aby používatelia mohli upovedomovať sprostredkovateľov on-line o potenciálne nezákonnom on-line obsahu alebo činnostiach a pomáhať týmto sprostredkovateľom rýchlo a transparentnejšie reagovať na  prijaté oznámenia. Nové pravidlá by mali zachovať základnú právnu zásadu, podľa ktorej by pasívni on-line sprostredkovatelia nemali niesť priamu zodpovednosť za konanie svojich používateľov.

Rozdiel medzi nezákonným a škodlivým obsahom: Poslanci požadujú, aby sa prísne rozlišovalo medzi nezákonným obsahom, trestnými činmi a nezákonne zdieľaným obsahom na jednej strane a škodlivým obsahom na druhej strane (režim právnej zodpovednosti by sa mal týkať „nezákonného obsahu“ definovaného v právnych predpisoch EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisoch). Škodlivý obsah, nenávistné prejavy a dezinformácie by sa mali riešiť zvýšením povinností týkajúcich sa transparentnosti a pomocou občanov pri získavaní mediálnej a digitálnej gramotnosti v súvislosti so šírením tohto obsahu.

Spoznajte svojho obchodného klienta: Takzvaný princíp „Spoznajte svojho obchodného klienta“ bude vyžadovať, aby platformy kontrolovali a zastavovali podvodné spoločnosti, ktoré používajú ich služby na predaj svojich nelegálnych a nebezpečných produktov a obsahu. Takéto opatrenie má pomôcť vyriešiť jednu časť problému s dezinformáciami, klamlivým alebo nezákonným obsahom a predajom nebezpečných a falošných výrobkov on-line.

Služby založené na umelej inteligencii: DSA by malo zaručiť právo spotrebiteľa byť informovaný, ak je služba založená na umelej inteligencii, využíva nástroje automatizovaného rozhodovania, strojového učenia alebo nástroje na automatické rozpoznávanie obsahu vrátane práva na nápravu. Mali by byť schopní odhlásiť sa a získať väčšiu kontrolu nad hodnotením obsahu. Poslanci tiež požadujú prijatie pravidiel na zabezpečenie nediskriminácie a zrozumiteľného vysvetlenia algoritmov.

Online reklama, profilovanie a personalizované ceny: Poslanci požadujú, aby Európska komisia zaviedla ďalšie pravidlá pre cielenú reklamu a mikrocielenie založené na zhromažďovaní osobných údajov a aby prísnejšie zvážila reguláciu mikro- a behaviorálnej cielenej reklamy v prospech menej rušivých foriem reklamy, ktorá nevyžaduje rozsiahle sledovanie interakcie používateľa s obsahom.

Špecifické pravidlá ex-ante pre veľké platformy, „strážcovia“ prístupu na trh: Okrem revízie súčasnej smernice o elektronickom obchode by balík DSA mal obsahovať aj samostatný návrh nástroja vnútorného trhu, ktorý ukladá povinnosti ex-ante veľkým platformám s úlohou „strážcu brány" (systémoví operátori). Cieľom je zabrániť (nielen napraviť) zlyhaniam trhu, ktoré spôsobujú a otvoriť trhy novým účastníkom vrátane malých a stredných podnikateľov a začínajúcich start-upov.

e-Government: Slovenské eID využijete aj na zahraničných portáloch

Držitelia slovenských občianskych preukazov s čipom (eID) alebo slovenských dokladov o pobyte cudzinca s čipom už môžu podľa ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk využívať elektronické služby verejného sektora aj na portáloch Česka, Belgicka, Portugalska, Španielska, Talianska, na portáli Európskej komisie a na podporu európskych občianskych iniciatív. Do 18. decembra 2020 majú všetky členské štáty Európskej únie (EÚ) povinnosť sprístupniť svoje elektronické služby občanom Slovenskej republiky a cudzincom s pobytom v Slovenskej republike. 

Plnoletí občania SR, ktorí majú k občianskemu preukazu s čipom aktivovaný bezpečnostný osobný kód (BOK), sa môžu na zahraničné portály priamo prihlasovať. Maloletí občania SR s občianskym preukazom s čipom alebo držitelia dokladov o pobyte cudzinca s čipom si musia pred prihlásením na zahraničné portály najskôr požiadať o zriadenie elektronickej schránky na portáli slovensko.sk, ktorej vytvorenie je v súčasnosti vyžadované pre úspešné overenie identity. Zároveň je potrebné mať aktivovaný bezpečnostný osobný kód k dokladu. Ak sa chce držiteľ slovenského dokladu prihlásiť na zahraničný portál, musí počas prihlasovania potvrdiť, ktoré osobné údaje o ňom budú odoslané na účely jeho elektronickej identifikácie. Na prihlásenie sa povinne vyžadujú nasledujúce údaje: krstné meno, priezvisko, dátum narodenia, identifikátor osoby. Niektoré zahraničné portály ale môžu vyžadovať odoslanie aj jedného z nasledovných nepovinných údajov: rodné priezvisko, adresa trvalého pobytu, údaj o pohlaví alebo miesto narodenia.

Elektronické služby členských štátov EÚ sú v súčasnosti dostupné v príslušnom štátnom jazyku poskytovateľa služby, prípadne v anglickom jazyku. V slovenskom jazyku nie sú tieto služby dostupné.  Rozsah elektronických služieb, ku ktorým sa držitelia slovenských dokladov s čipom môžu prihlásiť, závisí od daného členského štátu EÚ. Odpovede na podania na zahraničných portáloch sú doručované spôsobom určeným v príslušnom štáte. Nie sú zasielané do elektronickej schránky na slovensko.sk, nakoľko v súčasnosti neexistuje prepojenie medzi elektronickými doručovacími systémami rôznych štátov EÚ. 

Na zahraničných portáloch je možné používať aj kvalifikované elektronické podpisy vyhotovené so slovenským preukazom s čipom. Spôsob, akým je možné podpisy vytvoriť na jednotlivých portáloch závisí od členského štátu a môže vyžadovať inštaláciu špecifických aplikácií. Podpisy vo formáte ASiC vyhotovené na portáli slovensko.sk musia byť v členských štátoch uznávané. Podrobnejšie informácie sú uvedené v často kladených otázkach na portáli slovensko.sk.

utorok 29. septembra 2020

COVID-19: Opatrenia od 1. októbra 2020

Na základe zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie na území Slovenska aj v zahraničí Ústredný krízový štáb SR navrhol sprísnené opatrenia s predpokladanou platnosťou od 1. októbra 2020. Ústredný krízový štáb SR tiež rozhodol, že predloží vláde návrh na vyhlásenie núdzového stavu.

HROMADNÉ PODUJATIA: Od 1. októbra t. r. nebude možné organizovať akékoľvek hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy s výnimkou obradov, akými sú sobáš, krst či pohreb. Výnimku budú mať podujatia, ktorých konanie stanovuje zákon (zasadnutia štátnych a samosprávnych orgánov, súdov a podobne). Limit účastníkov na obradoch je ešte predmetom rokovania Ústredného krízového štábu SR. 
Hromadné podujatia bude možné organizovať len v tom prípade, ak všetci účastníci budú mať potvrdenia o negatívnom výsledku RT-PCR testu na COVID-19 nie staršie ako 12 hodín. Tieto podujatia bude treba hlásiť na miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva najneskôr 48 hodín pred začiatkom. Ústredný krízový štáb dôrazne odporúča preložiť rodinné oslavy na obdobie priaznivejšej epidemiologickej situácie.

RÚŠKA: Predĺži sa povinnosť nosenia rúška pre žiakov druhého stupňa základných škôl a študentov stredných škôl. Naďalej nebude povinné v triedach pre mladšie deti, teda tie, ktoré navštevujú predškolské zariadenia a prvý stupeň základných škôl (nosenie rúšok ťažšie znášajú, navyše ide o ucelený a nemeniaci sa kolektív), bude však dôrazne odporúčané. Stále bude povinné pre pobyt žiakov v interiérových priestoroch mimo tried vo všetkých školách s výnimkou konzumácie jedál a nápojov.
Povinné bude nosenie rúšok v exteriéri, pri vzdialenosti menej ako 2 metre od ľudí, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Toto opatrenie má opodstatnenie aj vzhľadom na blížiacu sa chrípkovú sezónu, kedy sa očakáva zvýšený výskyt respiračných ochorení s klinickými príznakmi podobnými COVID-19.
Ústredný krízový štáb dôrazne odporúča nosiť rúško pri športovaní v interiéri.

PREVÁDZKY: Obchody a obchodné domy budú mať opäť obmedzený počet zákazníkov na prevádzku – jeden zákazník na 10 štvorcových metrov. Pri vstupe do predajne bude musieť zamestnanec kontrolovať dodržiavanie nových, ale aj doteraz platných hygienických pravidiel.
Prevádzky verejného stravovania budú môcť byť otvorené od 6:00 do 22:00 hod., v prípade rozvozu a predaja cez okienko nonstop. Otvorené budú môcť byť len tie, kde zákazníci sedia.

RIZIKOVÉ KRAJINY:
Od 1. októbra t. r. sa zoznam menej rizikových krajín nemení.
Úrad verejného zdravotníctva SR vypracuje bližšiu špecifikáciu opatrení, s ich definitívnym znením bude verejnosť v dohľadnom čase oboznámená.


Digitalizácia: Doručovanie zásielok

Digitalizácia a inovácie zasahujú výrazne aj do sektora logistiky a doručovateľských služieb. Plnoautomatické inteligentné linky dnes dokážu roztriediť niekoľko tisíc zásielok za hodinu. Kuriéri využívajú inteligentné tablety s perami, vďaka čomu môžu klienti podpisovať zmluvy a iné právne dokumenty biometricky bez toho, aby museli držať v ruke tlačenú verziu dokumentov.

Podľa Jána Ťureka inteligentné riešenia umožňujú kuriérskym spoločnostiam poskytovať kvalitnejšie aj ekologickejšie služby. Digitálne riešenia uľahčujú procesy, poskytujú vysokú mieru komfortu pre kuriérov a samozrejme aj samotných zákazníkov. Okrem toho sa minimalizuje kontakt kuriéra so zákazníkom, čo je v čase pandémie vírusu COVID-19 dôležitým bezpečnostným opatrením. 

Novinkou je elektronizácia príjmových dokladov po doručení dobierky. Zákazník po zrealizovaní platby za dobierku nedostane od kuriéra príjmový doklad v papierovej verzii, ale o niekoľko minút mu bude prostredníctvom SMS alebo mailu zaslaný link na generovanie daňového dokladu pre konkrétnu zásielku. Digitalizácia má však v tomto prípade ešte jednu výhodu. Pokiaľ si chce zákazník zmeniť dodacie údaje v doklade, môže tak urobiť prakticky okamžite prostredníctvom špeciálneho identifikátora – PIN kódu, ktorým si odomkne obsah príjmového dokladu a môže si zmeniť dodacie údaje a túto zmenu následne uložiť.


EU: Používanie jedno- a dvojcentových euromincí

Európska komisia zahájila hodnotenie a posúdenie vplyvu používania jedno- a dvojcentových euromincí v členských krajinách Európskej únie (EÚ). V rámci procesu hodnotenia bude starostlivo skúmať hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy zavedenia jednotných pravidiel zaokrúhľovania cien. Do procesu posudzovania vplyvu používania euromincí s najmenšou nominálnou hodnotou patrí aj otvorená konzultácia.  

Cieľom otvorenej konzultácie počas 15 týždňov od jej spustenia v pondelok 28. septembra 2020 je zapojiť do procesu posudzovania široké spektrum zainteresovaných strán vrátane ďalších inštitúcií, príslušných vnútroštátnych orgánov, spotrebiteľov a občiansku spoločnosť. Posúdenie vplyvu jedno- a dvojcentových euromincí v obehu vyžadujú aj právne predpisy EÚ (nariadenie 651/2012), ktoré ukladajú Európskej komisii povinnosť pravidelne a starostlivo skúmať používanie euromincí rôznych nominálnych hodnôt na základe kritérií zahŕňajúcich náklady a prijateľnosti pre verejnosť.

Posúdením vplyvu sa aktualizuje analýza správy z roku 2018. Na základe nového posúdenia v tomto roku  exekutíva EÚ koncom roku 2021 rozhodne, či bude prijatý legislatívny návrh na zavedenie jednotných pravidiel zaokrúhľovania cien pre hotovostné platby v eurozóne a prípadne na ukončenie platnosti najmenších euromincí.

COVID-19: Druhá vlna pandémi

Druhá vlna ochorenia COVID-19 zasiahla všetky európske krajiny, ktoré začínajú opäť pristupovať k opatreniam s cieľom zastaviť šírenie vírusu. V porovnaní so začiatkom tohto roka sme o niečo skúsenejší a z výskumov expertov vieme, čo funguje a čo nás najlepšie ochráni.

Proti novému koronavírusu zatiaľ neexistuje účinná vakcína, ktorá by prešla potrebným schvaľovacím procesom. Medzi najúčinnejšie metódy, ako sa vyhnúť ochoreniu COVID-19, patria naďalej tieto: 
  1. Dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti: Vírusové ochorenia sa prenášajú mikrokvapôčkami vo vzduchu a dotykom. Dodržiavanie minimálnej 2-metrovej vzdialenosti je tak základným pravidlom, ktoré výrazne zníži možnosť nakazenia. 
  2. Rúško funguje: Rúško pomáha zabraňovať šíreniu mikrokvapôčok, ktorými sa vírus prenáša. Jeho nosením na ústach a nose v prvom rade chránite ľudí vo svojom okolí a oni zase chránia vás. Ako ukázala prvá vlna pandémie, rúško je najúčinnejšie jednoduché riešenie proti COVID-19. 
  3. Dezinfekcia a hygiena: Tak, ako sa súčasťou našich životov stali rúška, stala sa ňou aj dezinfekcia. Ruky si umývajte minimálne 20 sekúnd a dezinfekciu používajte takú, ktorá obsahuje aspoň 60 % alkoholu. 
  4. Vyhýbanie sa masovým podujatiam: Počet koncertov a športových podujatí sa výrazne obmedzil nariadeniami hlavného hygienika a vlády. Ak však nemusíte, nezúčastňujte sa hromadných podujatí. A pokiaľ sa im neviete vyhnúť, dodržiavajte bezpečnostné opatrenia. 
  5. Sledujte svoj zdravotný stav. Neznamená to, že máte panikáriť, keď vás začne škriabať v hrdle. Ak sa však necítite zdravo, zostaňte radšej doma. 
Okrem zdravotných následkov prináša so sebou pandémia aj ekonomické dôsledky. Straty ekonomík sa rátajú v miliardách a ľudia prichádzajú o výrazné časti svojich príjmov. Vláda SR preto prináša viacero opatrení, ktoré majú pomôcť firmám, SZČO aj zamestnancom v prípade, že prišli o financie. Myslí sa aj na rodičov školákov a škôlkarov. Od septembra je opäť k dispozícii pandemické ošetrovné. To však po novom budú môcť čerpať iba tí rodičia, ktorí nemôžu dať dieťa do školy, ak bude trieda uzatvorená na základe rozhodnutia riaditeľa školy. Jednotlivci takisto môžu žiadať o pandemické nemocenské. Na to máte nárok napríklad aj v prípade, že ste prišli z rizikovej krajiny a vzťahuje sa na vás povinná karanténa. Výraznou finančnou pomocou, ak vás nejakou formou postihne koronavírus, môže byť podľa NN Životná poisťovne aj životné poistenie s pripoisteniami.

pondelok 28. septembra 2020

Aktuálne: Medzinárodný deň prístupu k informáciám

Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo minulý rok 28. september za Medzinárodný deň prístupu k informáciám. Tento rok sa primárne sústredí na právo na informácie v čase krízy, pretože podľa OSN v kontexte pandémie COVID-19 je ešte dôležitejšie si pripomínať dôležitosť a prínos zákonných a politických záruk pre záchranu životov, budovanie dôvery a pomoc pri formulovaní udržateľných politík. 

UNESCO preto podporuje aktivity, ktoré sa venujú posilňovaniu otvorenej vedy, viacjazyčnosti a mediálnej a informačnej gramotnosti. Zároveň podporuje aj projekty zamerané na posilnenie informačno-komunikačných technológií pre osoby z marginalizovaných skupín a osoby so zdravotným postihnutím. Tieto témy považuje za dôležité aj verejná ochrankyňa práv na Slovensku Mária Patakyová. Plnohodnotnú informovanosť a komunikáciu považuje v právnom štáte za mimoriadne dôležité. Právo na informácie je jedným zo základných práv, ktoré verejná ochrankyňa práv chráni. 

Ak základné práva a slobody porušujú orgány verejnej správy (úrady), je možné obrátiť sa na ňu s podnetom. Prípad následne preskúma a ak skonštatuje porušenie práv, žiada orgán o nápravu. Počas minulého roka sa v súvislosti s garanciou prístupu k informáciám ombudsmanka venovala rôznym problémom, ktoré zhrnula vo svojej výročnej správe v samostatnej kapitole. Išlo o prípady porušenia ustanovení zákona o slobode informácií týkajúcich sa najmä nesprístupňovania informácií na základe žiadosti občanov. V súvislosti s ochranou práva na informácie bola aktívna aj vo veci 50-dňového moratória na volebné prieskumy. Svoje stanovisko poskytla Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Vyjadrila sa v ňom k protiústavnosti predĺženia moratória a podporila postoj prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Okrem toho sa ombudsmanka vo výročnej správe zmienila aj o sprístupňovaní informácií o rozhodovacej činnosti súdov a uplatňovaní si volebného práva občanmi a občiankami Slovenskej republiky nachádzajúcich sa v čase volieb v zahraničí.


SR: Zásadná zmena energetiky

Slovensko čaká v najbližších rokoch zásadná zmena energetiky. Zavedenie tzv. zimného energetického balíčka (súbor 8 nariadení a smerníc Európskej únie Clean energy for all Europeans) prinesie zásadnú zmenu do fungovania trhu s energiami, ale aj nové možnosti tak pre hráčov na trhu ako aj spotrebiteľov.

Pod označenie zimný energetický balíček sú zahrnuté nasledujúce legislatívne predpisy: 
– Smernica o energetickej hospodárnosti budov
– Smernica o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov
– Smernica o energetickej efektívnosti
– Nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy
– Nariadenie o vnútornom trhu s elektrinou
– Smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou
– Nariadenie ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky
– Nariadenie o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie.

Z pohľadu spotrebiteľov prinášajú zaujímavé nové nástroje. Umožnia napríklad vznik tzv. agregátora, ktorého cieľom je dosahovať v domácnostiach finančné úspory pri efektívnom inteligentnom riadení nielen spotreby energií, ale aj ich výroby napríklad z vlastných malých zdrojov na báze OZE. „Aj malí výrobcovia a samozrejme spotrebitelia bez skúseností na trhu s energiami získajú cez agregátora možnosť predávať svoje prebytky a tým zlepšovať návratnosť investície napríklad do malého fotovoltaického panela, či iného obnoviteľného zdroja“,  upresnil Martin Dargaj, šéfredaktor portálu vEnergetike.sk.

EU: Podpora pre európske kapitálové trhy

Európska komisia uverejnila nový ambiciózny akčný plán na posilnenie únie kapitálových trhov Európskej únie (EÚ) v nadchádzajúcich rokoch. Najdôležitejšou súčasnou prioritou je zabezpečiť, aby sa EÚ zotavila z bezprecedentnej hospodárskej krízy spôsobenej koronavírusom. K zvládnutiu tejto úlohy pomôže rozvoj kapitálových trhov EÚ a zabezpečenie prístupu k trhovému financovaniu.

Veľké a integrované kapitálové trhy uľahčia obnovu EÚ a zaistia, aby podniky – predovšetkým tie malé a stredné – mali prístup k zdrojom financovania a aby európski sporitelia s dôverou investovali do budúcnosti. Dynamické kapitálové trhy budú oporou aj pre zelenú transformáciu a digitalizáciu Európy a pomôžu vytvoriť inkluzívnejšie a odolnejšie hospodárstvo. Únia kapitálových trhov má zásadný význam aj pre posilnenie postavenia eura na medzinárodných trhoch.

Predstavený akčný plán má tri hlavné ciele:
  • zabezpečiť, aby hospodárska obnova EÚ bola ekologická, digitálna, inkluzívna a odolnejšia, a to vďaka lepšej dostupnosti financovania pre európske spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky,
  • dosiahnuť, aby EÚ bola pre jednotlivcov, ktorí chcú dlhodobo sporiť a investovaťD ešte bezpečnejším prostredím,
  • začleniť kapitálové trhy jednotlivých štátov do skutočne celoúnijného jednotného kapitálového trhu.
Komisia preto predkladá šestnásť cielených opatrení, vďaka ktorým dôjde ku skutočnému pokroku pri dobudovávaní únie kapitálových trhov. EÚ pomocou týchto opatrení okrem iného:
  • vytvorí pre investorov jednotný prístupový bod k údajom o spoločnostiach,
  • podporí poisťovateľov a banky, aby viac investovali do podnikov EÚ,
  • posilní ochranu investícií s cieľom podporiť rast cezhraničného investovania v EÚ,
  • uľahčí monitorovanie primeranosti dôchodkov v celej Európe,
  • lepšie zosúladí alebo zblíži pravidlá týkajúce sa platobnej neschopnosti,
  • bude presadzovať, aby sa pokročilo v zbližovaní v oblasti dohľadu a pri dôslednom uplatňovaní jednotného súboru pravidiel pre finančné trhy v EÚ.
Tieto opatrenia nadväzujú na pokrok dosiahnutý na základe akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2015 a podľa preskúmania v polovici trvania z roku 2017 a sú reakciou na výzvy Európskeho parlamentu [návrh správy z vlastnej iniciatívy (INI) z júna 2020] a Rady (závery Rady z 5. decembra 2019). Vychádzajú aj z podrobných diskusií so zainteresovanými stranami a z odporúčaní fóra na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov.

Upozorňujeme: EMOTET znova útočí

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT zaznamenalo nárast šírenia malvérov z kampane EMOTET v európskom kybernetickom priestore. Pokúšajú sa preniknúť do počítača, ukradnúť citlivé a súkromné informácie, zašifrovať dáta a pýtať výkupné, ako aj šíriť spam či škodlivý softvér. Ide o sériu viacerých útokov, ktoré zvyčajne začínajú infekciou prostredníctvom phishingového emailu so škodlivou prílohou. 

Po počiatočnej infekcii útočník nainštaluje malvér TrickBot, ktorý sa často používa na odcudzenie údajov. Poslednou fázou je inštalácia ransomvéru Ryuk, ktorý zašifruje vybrané súbory na zariadeniach a vyžaduje platbu v bitcoinoch. Suma sa pohybuje od jedného do 99 bitcoinov (tento týždeň sa hodnota bitcoinu pohybuje v sume približne 9.000 EUR) a útočník ju určí v závislosti od ekonomických možností obete. Ryuk je ransomvér, ktorý vznikol z populárneho ransomvér Hermes. Má niekoľko pozoruhodných atribútov, medzi ktoré patrí pomerne vysoký dopyt po výkupnom od veľkých organizácii, avšak ako bolo vyššie spomenuté, po jeho rastúcej asociácii s EMOTETom a TrickBotom už je výška výkupného rôzna.

EMOTET sa primárne šíri prostredníctvom vierohodne vyzerajúcej správy od organizácie, v ktorej vás upozorňujú na variabilnú škálu podnetov – od neuhradenej faktúry, až po nové pravidlá týkajúce sa šírenia ochorenia Covid-19. Infekcia sa následne vykonáva prostredníctvom škodlivého skriptu, dokumentov s povolenými makrami alebo prostredníctvom iného škodlivého obsahu. Emaily sa môžu javiť legitímne a často nabádajú k okamžitému otvoreniu správy bez preverenia. EMOTET po infekcii prehľadá váš zoznam kontaktov a rozošle ďalšie phishingové e-maily. Keďže e-mail príde od legitímneho odosielateľa, adresáti (typicky rodina, známi a kolegovia) sú náchylnejší ho otvoriť. EMOTET používa na prijímanie aktualizácií Comand and Control servery. Funguje to rovnako ako aktualizácie operačného systému a môže k ním prísť bezproblémovo bez toho, aby mal o tom používateľ vedel. To umožňuje útočníkom nainštalovať nielen aktualizované verzie škodlivého softvéru, ale aj ďalší škodlivý softvér.

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT odporúča:
- Udržiavať zariadenia v aktualizovanom stave. Malvér TrickBot, ktorý je prostredníctvom malvéru EMOTET inštalovaný do napadnutého zariadenia, sa často spolieha na aktuálne aj staršie zraniteľnosti, medzi ktoré patrí aj Eternal Blue (najzávažnejšia zraniteľnosť využívaná pri útokoch atribuovaných Severnej Kórei – Wannacry).

- Dodržiavajte základy kybernetickej hygieny, resp. poučte svojich zamestnancov:
  • Neotvárať neoverené správy a správy od neznámych používateľov.
  • Neotvárať podozrivé prílohy (ani vo Vám známych formátoch ako .pdf/.docx a iné).
  • Zakázať povoľovanie makier v dokumentoch.
  • Neotvárať URL odkazy vzbudzujúce podozrenie.
  • V prípade využívania emailových aplikácií vypnúť funkciu náhľadu do prílohy.
  • V prípade podozrenia overiť obsah správy u odosielateľa inou formou (telefonicky, osobne).
  • Nikdy nereagovať na správy žiadajúce akékoľvek osobné a citlivé údaje (prihlasovacie mená, heslá, údaje o platobných prostriedkoch).
  • Pravidelne si zálohovať svoje dáta.

piatok 25. septembra 2020

IT: Koľko by zarobili deti za pomoc?

Veľa rodičov stále zápasí s technológiami pri riešení on-line úloh pri práci aj v osobnom živote. Spoločnosť Prolifics Testing uskutočnila prieskum u 2.664 tínedžerov (vo veku 13-18 rokov), pri ktorých on-line úlohách od nich rodičia žiadajú pomoc najviac a ako často im pomáhajú. Zistené údaje následne analyzovala na základe hodinovej sadzby pre profesionálnych poradcov, čo umožnilo vypočítať, koľko by deti zarobili, ak by svojim rodičom účtovali za IT pomoc. 

Hlavné zistenia: 
· Rodičia by mali deťom platiť 4.567,91 EUR ročne za všetku IT podporu, ktorú im poskytujú. 
· V uplynulom roku strávili tínedžeri 32 hodín pomáhaním svojim rodičom so sociálnymi sieťami a mali by im za pomoc vložiť vreckové vo výške 562,56 EUR. 
· Je zaujímavé, že 71% tínedžerov pripúšťa, že ich rodičia požiadajú o riešenie „technických problémov“ namiesto kontaktovania zamestnávateľa pri práci z domu. 
· 67% tínedžerov pomohlo svojim rodičom pri zorganizovaní stretnutia pomocou aplikácie Zoom alebo Skype 
· 52% pomohlo svojim rodičom pri uskutočňovaní skupinového videohovoru Whatsapp a 43% pri nastavovaní skupinového chatu Whatsapp 

Poradenstvo v oblasti sociálnych médií: Najvyhľadávanejšou podporou v oblasti IT bolo poradenstvo v sociálnych sieťach. Odhadom strávili dospievajúci učením svojich rodičov, ako ovládať sociálne médiá 32 hodín! Pri cene za poradenstvo do sociálnymi sieťami 16,22 GBP za hodinu tak priemernému tínedžerovi rodičia dlžia zhruba 519 GBP. Ak by sa tínedžeri mohli zamestnať na plný úväzok, dostávali by ročný plat zhruba 30.785 libier. 

Emailové poradenstvo: Väčšina rodičov sa podľa prieskumu nevie zorientovať ani v mailoch. V priemere tínedžer poskytoval mailové rady svojim rodičom a zákonným zástupcom zhruba 29 hodín. Mailové poradenstvo sa zvyčajne účtuje v priemere 23,92 libry za hodinu, rodičom tak zanecháva u svojich detí dlh 693,68 libier. Tínedžeri, ktorí by sa tejto úlohe neskôr venovali na plný úväzok, by mohli inkasovať priemerný ročný plat 45.400 libier. 

Strih videa: Pri tretej najpopulárnejšej IT asistencii, ktorú rodičia požadovali, dospievajúci strávili priemerne 27 hodín. Podľa ceny okolo 24,13 libier za hodinu od nezávislých poradcov by tínedžeri mohli za svoje strihové schopnosti získať 651,78 libier! Ich schopnosti by sa mohli hodiť aj neskôr, pričom priemerný plat za prácu na plný úväzok pre video editora sa odhaduje na 45.817 libier. S takýmito číslami môžu byť dospievajúci na začiatku veľmi lukratívnej kariéry. 

Copywriting: Štvrtou najžiadanejšou pomocou v oblasti IT bol copywriting. Rodičia vyžadovali od dospievajúcich 25 hodín podpory, pokiaľ ide o titulky na sociálnych sieťach, popisy obsahu na YouTube a všeobecné úlohy pri písaní textu. Ak copywriterom platili priemerný hodinový plat 18,86 libier, dospievajúcim tak blízki dlžia 471,50 libier za ich vedenie. S copywritermi na plný úväzok s priemerným ročným platom 35.796 libier sa zdá, že túto zručnosť vyhľadávajú nielen rodičia ale aj pracovný trh! 

Zadávanie dát: Tínedžeri strávili v priemere 24 hodín pomocou rodičom pri zadávaní údajov. Pri hodinovej sadzbe na trhu práce v priemere 10,56 libier, deti poskytovali rodičom vedomosti a poradenstvo v hodnote zhruba 253 libier - to by im vynieslo priemerný plat pri plnom úväzku zhruba 20.000 libier ročne. 

Grafický dizajn a fotografia: Napriek tomu, že boli šiestou najvyhľadávanejšou IT podporou, dospievajúci by za túto podporu získali 590,92 libier za cca 22 hodín pri priemernej sadzbe 26,86 libier za hodinu. Ak by to mali dospievajúci neskôr vykonávať na pozícii zamestnanca na plný úväzok, dostanú priemerný ročný plat 50.980 GBP! 

Počítačová bezpečnosť: Nie je prekvapením, že podpora počítačovej bezpečnosti patrila medzi pomoc, ktorú rodičia požadujú najviac! Dospievajúci strávia v priemere 20 hodín výučbou a úpravami možností zabezpečenia v mene rodičov. S hodinovým platom 26,41 libry medzi pracovníkmi v oblasti bezpečnosti by mohli byť tínedžeri bohatší o 528 libier, ak by si pomoc rodičom účtovali! 

Poradenstvo pre Microsoft Word / Excel: Dospievajúci odhadujú, že úlohám v tejto oblasti strávia 19 hodín. Za tento druh poradenstva si pracovníci účtujú približne 15 libier za hodinu, čo znamená, že tínedžeri by zarobili zhruba 293,93 libier, ak by za túto pomoc účtovali svojim rodičom. Tínedžeri, ktorí by to neskôr využili na svoju kariéru, by priemerne zarobili ročný plat 29.363 GBP. 

Poradenstvo pri predaji on-line: Rodičia tínedžerom zabrali 18 hodín na pomoc pri on-line predaji. Priemerná hodinová sadzba účtovaná za túto prácu sa blíži k 12 GBP, deti by mohli byť na tom o 211,86 GBP lepšie, keby si účtovali svoje vedomosti a čas! Priemerný plat na plný úväzok pre túto pozíciu je 22.339 GBP ročne – čo je pomerne dobrý nástupný plat pre tínedžerov.

EU: Digitálne vzdelávanie pre všetkých

Europoslanci vyjadrili poľutovanie nad „vážnymi rozdielmi“ v učení počas celej výluky v celej Európskej únii (EÚ), kedy 32 % žiakov v niektorých členských štátoch nemalo niekoľko mesiacov prístup k vzdelávaniu. Obávajú sa, že to zníži budúce úrovne príjmov pre celú generáciu a negatívne ovplyvní produktivitu práce a konkurencieschopnosť pre EÚ ako celok.

Odstránenie digitálnej priepasti preto musí byť „okamžitou prioritou“, pričom Európska komisia uprednostňuje investície do digitálnej infraštruktúry a vybavenia najmä v odľahlých a vidieckych oblastiach. „Primárnym poučením z krízy“ je, že začlenenie a rovnaké príležitosti musia byť stredobodom budúcich politík EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Ďalšou kritikou je chýbajúca koordinácia a výmena najlepších postupov počas krízy. EÚ by mala hrať aktívnejšiu koordinačnú úlohu. Očakávané návrhy „vzdelávacieho balíka“ by mali transformovať Európsky vzdelávací priestor „z voľnej vízie zásad na konkrétny pracovný program“, ktorý tiež zabezpečí automatické vzájomné uznávanie kvalifikácií, diplomov a študijných pobytov v zahraničí najneskôr do roku 2025. Očakávaný akčný plán digitálneho vzdelávania musí stanovovať plnohodnotnú stratégiu digitálnych zručností a vzdelávania. Poslanci zároveň zdôrazňujú, že vysoko kvalitné vzdelávacie systémy sú základom globálnej konkurencieschopnosti EÚ, a kritizujú navrhované škrty v dlhodobom rozpočte. v programoch ako Erasmus +, Horizon Europe a Európsky sociálny fond Plus. Preto opakujú svoju požiadavku, aby sa rozpočet programu Erasmus + strojnásobil v porovnaní s VFR na roky 2014 - 2020.

O uznesení Európskeho parlamentu sa má hlasovať počas druhého plenárneho zasadnutia v októbri t. r. Európska komisia prisľúbila, že do konca tohto mesiaca príde s novým „vzdelávacím balíkom“ - oznámením o európskom vzdelávacom priestore a revidovaným akčným plánom digitálneho vzdelávania.

Radíme: Čo preveriť pred kúpou auta

Ponuka ojazdených vozidiel sa podľa AAA AUTO v dôsledku pandémie značne zúžila. Niektorí majitelia v predstave rýchlo získaných peňazí predávajú svoje auto aj so skrytými vadami, na stránkach dokonca inzerujú aj neexistujúce vozidlá. Problémom sa stal aj predaj dovezených automobilov zo zahraničia, kedy veľa predajcov ponúka autá v horšom stave. Vozidlá od súkromných osôb ako aj z menších autobazárov nemusia byť vždy riadne preverené, preto si treba dávať väčší pozor jednak na technický stav auta aj na stočený tachometer. Ďalším častým rizikom je kúpa automobilu, ktorý sa nachádza v exekúcii.

Automobilov so stočeným tachometrom sa u nás objavuje stále veľké množstvo. Autá s nižším počtom najazdených kilometrov sú na trhu ojazdených áut logicky hodnotnejšie ako tie, ktoré majú najazdených kilometrov viac. Najčastejšie býva manipulované s tachometrom pri dovážaných autách zo zahraničia. Stočený tachometer môžeme rozpoznať aj voľným okom, napríklad, ak sa pod sklom prístrojovej dosky nachádzajú odtlačky prstov alebo iné nečistoty. Ďalšou možnosťou je kontrola pomocou internetových databáz, kde vám na kontrolu stačí zadanie VIN kódu. Okrem počtu najazdených kilometrov vám systém skontroluje aj ďalšie záležitosti, či nebolo auto kradnuté alebo či nie je majetkom lízingovej spoločnosti. 

Ďalším vážnym problémom by mohla byť kúpa automobilu, ktorý je v exekúcii. Dlžníci sa snažia auta zbaviť skôr, než si ho zoberie exekútor. V takejto situácii môžete skončiť bez auta, aj bez vrátenia peňazí, ktoré ste do kúpy vozidla investovali. Praktické skúsenosti sú také, že až 90 % ľudí si pred kúpou vozidlo nepreverí. Exekúcia sa vždy vzťahuje len na majiteľa auta, nie na automobil. Ak má majiteľ exekúciu, vozidlo je na dopravnom inšpektoráte blokované a nedá sa prepísať na nového majiteľa. „Skoro každý týždeň nám telefonujú podvedení ľudia, ktorí riešia tento problém. Žiaľ, vozidlo si vopred neoverili a až na dopravnom inšpektoráte im oznámili, že sa nedá prepísať na novú osobu“,  informuje Asociácia overovateľov vozidiel. Ak nastane situácia, pri ktorej sa exekútor nevie dopátrať k vozidlu, príde na rad polícia, ktorá vám auto zadrží. Ak je motorové vozidlo blokované a predávajúci túto skutočnosť pri podpise zmluvy zamlčí, musíte si podľa podľa paragrafov 596 – 597 Občianskeho zákonníka vymáhať právo na odstúpenie od zmluvy. Predávajúci je totiž povinný kupujúceho upozorniť na akékoľvek vady predávanej veci. . 

štvrtok 24. septembra 2020

Trend: Kedy je budova smart?

V súčasnosti sa vďaka technológiám zvyšuje kvalita aj efektívne využitie priestoru na život či prácu v budovách. Trend tzv. inteligentných budov preniká aj na Slovensko a predstavuje nadstavbu oproti zeleným budovám. Diskutovalo sa o tom aj v rámci tohtoročného Týždňa zelených budov. 

Okrem zamerania na životné prostredie a zdravie používateľov podľa Milana Bogára pomocou nových SMART technológií vo zvýšenej miere riešia:
  • sociálnu udržateľnosť, ktorá je dosiahnuteľná zlepšenými vzťahmi jej používateľov, správcov jednak medzi sebou a jednak k budove samotnej, tzn. ich lepšou skúsenosťou,
  • ekonomickú udržateľnosť, ktorú zabezpečujú zvýšenou úspornosťou, produktivitou a využiteľnosťou priestoru.
Cieľom Európskej únie je, aby bol do roku 2030 podiel obnoviteľnej energie minimálne na úrovni 32 %. Sektor, ktorý má najväčší potenciál zohrať významnú úlohu v rámci prechodu na zelenú energiu je práve optimalizácia energetiky budov. Súčasná legislatíva umožňuje získať štátnu podporu v oblastiach, akými sú nízkouhlíkové hospodárstvo, obnova už existujúcich stavieb, výstavba energeticky hospodárnych budov a podobne. Na Slovensku ale chýbali technológie, ktoré by odstraňovali známe problémy obnoviteľných zdrojov a batériových úložísk použiteľné v praxi. Novinkou je napr. inovatívne riešenie, ktoré pomocou umelej inteligencie zabezpečuje SMART riadenie nabíjania a vybíjania batérie, reguluje prevádzku lokálneho zdroja energie a zároveň optimalizuje energetickú hospodárnosť budovy. Výsledkom tohto prístupu je zníženie celkových nákladov na elektrinu pre zákazníka, zefektívnenie dodávky elektriny a finančne výhodná produkcia obnoviteľnej energie. Práve vďaka moderným technológiám tak máme možnosť použiť už existujúcu distribučnú sieť, znížiť závislosť na fosílnych palivách a tak splniť ciele, ku ktorým sme sa ako Európa a svet zaviazali. 

Častou otázkou je, ako efektívne spojiť technológie pre správu energetiky a bezpečnosti budov do integrovaného systému. Výsledkom automatizácia riadenia údržby budov a SMART technológií na prevádzku je podstatné zvýšenie efektivity prevádzky a údržby technológií budov, šetrenie životného prostredia elimináciou výjazdov servisných technikov, elektronizáciou dokumentov, zvýšenie flexibility a on-line dostupnosti dokumentov. Prediktívna údržba dokáže zabezpečiť rýchle odstavenie zariadenia a spustenie údržby skôr ako dôjde k fatálnemu poškodeniu, ktoré bude vyžadovať náročnú a najmä drahšiu opravu. Príkladom zavedenia SMART riešenia je aj zavedenie SMART komunikácie pre vstupy do domov, ktoré ponúkajú nasledovné možnosti:
  • jednoduché a spoľahlivé komunikácie od vstupných dverí či vjazdu do garáže priamo s navštevovaným používateľom (mobilným telefónom) alebo s jeho bytom, recepciou či kanceláriou, 
  • nasadzovanie čítačiek pre pohodlný a bezpečne kontrolovaný vstup oprávnených osôb s viacerými spôsobmi identifikácie od PIN kódu, cez odtlačky prstov až po bezkontaktné karty, bluetooth technológiu či mobilné telefóny; možnosť ovládania aj výťahov,
  • integrácie riešení do iných bezpečnostných a správcovských systémov, pričom veľmi dobre spolupracuje s domácimi systémami automatizácie aj s komplexnými systémami riadenia veľkých budov.




EU: Ochrana pred karcinogénnymi chemikáliami

Každoročne sa v Európskej únii (EÚ) objaví zhruba 120.000 prípadov rakoviny z povolania v dôsledku vystavenia karcinogénom v práci, čo vedie každý rok zhruba k 80.000 úmrtiam. Na zlepšenie ochrany pracovníkov pred rakovinou Európska komisia navrhla ďalšie obmedzenie expozície karcinogénnym chemikáliám. Podľa odhadov bude vďaka novým pravidlám lepšie chránených vyše 1,1 milióna pracovníkov v rôznych sektoroch. 

Smernica o karcinogénoch a mutagénoch sa pravidelne aktualizuje na zohľadnenie nových vedeckých dôkazov a technických údajov. V troch predošlých aktualizáciách sa riešilo vystavenie pracovníkov 26 chemikáliám. Štvrtý návrh pridáva nové alebo revidované expozičné limity v pracovnom prostredí pre tieto látky: akrylonitril (nový limit), zlúčeniny niklu (nový limit), benzén (znížený limit). Zavedenie nových alebo revidovaných expozičných limitov akrylonitrilu, niklových zlúčenín a benzénu v pracovnom prostredí bude pre pracovníkov jasným prínosom. Predíde sa prípadom rakoviny a iných závažných chorôb z povolania, zlepší sa ich zdravie i kvalita života. Návrh však prináša pozitíva aj pre podniky, keďže sa znížia náklady v dôsledku zlého zdravotného stavu a rakoviny z povolania vyplývajúce z absencií a platieb v rámci poistenia. O návrhu bude teraz rokovať Európsky parlament a Rada.

Návrh je prvou iniciatívou záväzku Európskej komisie bojovať proti rakovine v rámci pripravovaného európskeho plánu na boj proti rakovine. Komisia sa zaviazala zintenzívniť boj proti rakovine a do konca roka 2020 predstaví európsky plán na boj proti rakovine. Ten podporí členské štáty pri zlepšovaní prevencie, diagnostiky, liečby a riešenia rakoviny v EÚ a zmierni nerovnosti v otázkach zdravia v rámci členských štátoch i medzi nimi. Ďalšie posilňovanie ochrany pracovníkov pred rakovinou z povolania je o to dôležitejšie, že podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je rakovina hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich so zamestnaním v EÚ: 52 % ročných úmrtí v dôsledku pracovných podmienok sa v súčasnosti pripisuje rakovinovým ochoreniam z povolania, zatiaľ čo na ochorenia obehovej sústavy pripadá 24 %, na iné choroby 22 % a zranenia predstavujú 2 %.

5G: Pätina Slovákov má stále obavy

V oblasti telekomunikácií je pojem 5G dlhodobo diskutovanou témou. Označuje novú 
mobilnú dátovú sieť, ktorá má nahradiť súčasné riešenie 4G. Poznajú Slováci význam 5G a majú z neho obavy? 

V prieskume spoločnosti Nielsen Admosphere Slovakia na vzorke päťsto respondentov z aktívnej internetovej populácie staršej ako 15 rokov tri štvrtiny opýtaných deklarovalo, že v poslednom čase zaznamenali pojem 5G a 59 % zároveň vedelo už pred výskumom, čo 5G znamená. Väčšie povedomie o tomto termíne aj o jeho význame majú muži než ženy. Tých, ktorí pojem zatiaľ nezaznamenali, je v slovenskej internetovej populácií 12 % a ďalších 12 % si nie je istých.

Rôzne média prinášajú rôzne názory na tému 5G – diskutovaná je ich bezpečnosť, vplyv na zdravie a pod. Na otázku, či sa respondenti obávajú príchodu 5G na Slovensko, ale viac než polovica odpovedala, že nie (29 % skôr nie a 27 % určite nie). Zďaleka najmenej sa sieti novej generácie bojí najmladšia veková skupina 15–24 ročných. Obavy potom vyjadrila len o niečo viac než pätina opýtaných, pričom konkrétne táto skupina spomínala predovšetkým obavy v súvislosti so zdravím. 22 % respondentov zatiaľ nevie, či sú obavy z príchodu 5G na mieste alebo nie.

streda 23. septembra 2020

EU: 8 miliárd eur do ďalšej generácie superpočítačov

V rámci plánu pre digitálne desaťročie podniká Európska komisia ďalšie kroky na posilnenie digitálnej suverenity Európy. Pripravila nové nariadenie o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku, pričom bude podporovať výskumné a inovačné činnosti v oblasti nových superpočítačových technológií, systémov a produktov, ako aj rozvíjať potrebné zručnosti na využívanie infraštruktúry a formovať základ pre ekosystém svetovej úrovne v Európe.

Superpočítačové technológie sa považujú za strategickú investičnú prioritu. Podporujú celú digitálnu stratégiu, od analýzy veľkých dát a umelej inteligencie až po cloudové technológie a kybernetickú bezpečnosť. Komisia okrem toho v prijatom odporúčaní vyzýva členské štáty, aby podporili pripojiteľnosť k ultrarýchlym sieťam a zostavili spoločnú koncepciu zavádzania 5G. Cieľom je aktualizovať predchádzajúce nariadenie Rady, ktorým sa v októbri 2018 zriadil spoločný podnik EuroHPC. Umožní Európe udržať si popredné miesto v technologických pretekoch smerom k ďalšiemu míľniku, a to najmä:
  • k exaflopovým superpočítačom, ktoré dokážu vykonať viac ako miliardu miliárd (1018) operácií za sekundu,
  • ku kvantovým počítačom a hybridným počítačom, ktoré kombinujú prvky kvantovej a klasickej výpočtovej techniky a dokážu vykonávať operácie, ktoré v súčasnosti nedokáže vykonávať žiadny superpočítač.
Spoločný podnik EuroHPC sprístupní existujúce európske superpočítačové a kvantové výpočtové zdroje všetkým používateľom v celej Európe vrátane verejného sektora a priemyselných používateľov, najmä malým a stredným podnikom (MSP), a to bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. O novom rozpočte sa v súčasnosti rokuje – podpora bude z programov Horizont Európa, Digitálna Európa a Nástroj na prepájanie Európy.

Superpočítačová infraštruktúra by sa mohla využívať vo viac než 800 európskych vedeckých, priemyselných a verejných aplikáciách. V sektore zdravotníctva (vrátane boja proti pandémii koronavírusu) už superpočítače pomáhajú pri hľadaní liečby, modelovaní a prognózovaní šírenia infekcie a pri podpore rozhodovania o opatreniach na zamedzenie šírenia nákazy. V júni konzorcium Exscalate4CoV financované zo zdrojov EÚ oznámilo, že raloxifén – už registrovaný generický liek používaný na liečbu osteoporózy – by mohol byť účinný pri liečbe pacientov s ochorením COVID-19, ktorí majú mierne príznaky. Tento liek je teraz pripravený na klinické skúšanie a projekt pokračuje v práci na ďalších sľubných molekulách. Superpočítače takisto pomôžu európskym vedcom lepšie pochopiť ľudský metabolizmus a imunitný systém a povedú k značnému pokroku v oblastiach, ako je genomika, navrhovanie a testovanie nových liekov a pomoc v boji proti závažným chorobám vrátane rakoviny a vírusových infekcií. Okrem toho táto superpočítačová infraštruktúra pomôže realizovať iniciatívu EÚ „Destinácia Zem“ a prinesie významné zlepšenia v predpovedaní počasia, mestskom a vidieckom plánovaní, odpadovom a vodnom hospodárstve a modelovaní životného prostredia v oceánoch, mori a zamrznutej pevnine. To podporí ekologickú transformáciu v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody a pomôže pri príprave na zásadné zhoršovanie životného prostredia a katastrofy, ako aj pri ich zvládaní.


Digitalizácia: Podpora Google pre slovenské firmy

Technológie a on-line nástroje ponúkajú veľký potenciál rastu a digitalizácia by mohla oživenie ekonomiky urýchliť. Avšak nie každý disponuje digitálnymi zručnosťami. A práve tu vidí Google možnosť, ako slovenskú spoločnosť podporiť. Do konca roka 2021 sa spoločnosť zaväzuje pomôcť ďalším 50-tisíc slovenským firmám a jednotlivcom lepšie využívať internet na rast svojho podnikania, nájdenie práce či na rozvoj kariéry.

Pod záštitou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a v spolupráci so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou a jej platformou Inovujme.sk, Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu, Slovak Business Agency a Slovenskou alianciou pre inovatívnu ekonomiku chce Google v prvej fáze pomôcť malým a stredným podnikom oživiť svoj biznis pomocou on-line nástrojov a podporiť tak ekonomiku v rámci dlhodobej iniciatívy Grow with Google – Pomáhame Slovensku rásť. Nový vzdelávací program reaguje na potreby firiem v súvislosti s pandémiou. Cieľom je poskytnúť firmám praktické návody, ako využiť internet pre rast svojho biznisu. Samotná osnova programu vychádza z kvalitatívnej štúdie spoločnosti Ipsos zameranej na vplyv pandémie na malé a stredné podniky v regióne strednej a východnej Európy. Ľudia pôsobiaci v malých a stredných firmách sú často odborníkmi v oblasti svojho podnikania, ale chýbajú im odborné znalosti v iných oblastiach.

Bezplatný 10-týždenný program SMB Academy bude prebiehať od začiatku októbra do decembra 2020. V rámci programu sa firmy naučia ako byť dohľadateľný on-line, získajú praktické návody, ako predávať on-line, expandovať do zahraničia a efektívne spolupracovať. Jednotlivé lekcie budú na firmy distribuovať samotní partneri programu a v upravenej forme budú publikované na portáli Podnikajte.sk. Záujemcovia sa môžu prihlásiť prostredníctvom registračného formulára, alebo môžu navštíviť nový web Google pre malé a stredné firmy, ktorý im poskytne všetky praktické návody na jednom mieste, vrátane ponúk od externých partnerov. Ďalším nosným projektom pomoci slovenským firmám je spustenie programu, ktorý je určený pre pokročilejších podnikateľov so zameraním na akceleráciu ich biznisu Business Academy. Okrem vzdelávania získajú zapojené firmy aj individuálne biznis konzultácie s odborníkmi a po jeho ukončení obdržia certifikát o absolvovaní. Tento bezplatný 8-týždenný program pre 30 vybraných firiem z Česka a Slovenska bude prebiehať od 1. októbra do 19. novembra 2020 a firmy sa do programu môžu prihlásiť do 26. septembra 2020. 

Trendy vo vyhľadávaní Google naznačujú zmeny správania ľudí a ich záujem o vybrané služby. Najviac utrpeli odvetvia ako cestovný ruch (letenky, hotely), ale aj gastro prevádzky ako reštaurácie. Na druhej strane významne vzrástol vo vyhľadávaní záujem o záhradné či športové vybavenie (bicykle). Napríklad v apríli t. r. rekordne vzrástol záujem vo vyhľadávaní po donáške potravín – o 248 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, medziročne zaznamenali výrazný nárast aj fitness doplnky a športové vybavenie (121 %) a takisto aj donáška jedla (99 %). V auguste t. r. boli vo vyhľadávaní stále populárne výrazy z kategórie „záhrada, terasa“, vyhľadávanie vzrástlo o 46 % v medziročnom porovnaní, rast si udržali aj vyhľadávania v kategórii „fitness“ (o 29 %). V auguste pretrvával významný pokles v kategórii „last minute cestovanie“ (87 % pokles) a tiež „letecká doprava“ (44 % pokles).

Aktuálne: Súhlas so zápisom/výmazom v obchodnom registri

Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia Slovenskej republiky poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia nebude od 1. októbra 2020 povinná vydávať na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby písomný súhlas so zápisom/výmazom do/z obchodného registra, ak voči takejto osobe nevedie pohľadávku. 

Registrový súd pred zápisom spoločnosti s ručením obmedzeným preverí sám v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, či sa voči osobe zakladateľa eviduje nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie, a preto sa udeľovanie súhlasu Sociálnej poisťovne so zápisom alebo výmazom spoločnosti stane nadbytočné. Do 30. septembra 2020 Sociálna poisťovňa vydáva na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby súhlas so zápisom/výmazom do/z obchodného registra v tých prípadoch, ak je fyzická alebo právnicka osoba ku dňu udelenia súhlasu uvedená v zozname dlžníkov, avšak len z dôvodu, že zoznam ešte nebol aktualizovaný a osoba nebola po úhrade dlhu zo zoznamu odstránená.

Pri zániku spoločnosti sa od 1. októbra 2020 nebude vyžadovať preverenie evidovaného nedoplatku na poistnom na sociálne poistenie. Evidovaným nedoplatkom na poistnom na sociálne poistenie pritom bude aj suma nižšia ako 5 eur. Ak zamestnávateľ nepredloží mesačný výkaz poistného a príspevkov, hľadí sa na neho, ako keby mal evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie.

utorok 22. septembra 2020

AI: Nový projekt pre nemocnice

Softvérové systémy určené pre nemocnice riešia čiastkové úlohy a navzájom nekomunikujú. Spôsobuje to neefektívne využívanie zdrojov a zbytočné predlžovanie liečby pacientov. Práve to sa rozhodli zmeniť programátori a IT špecialisti v novom projekte Patient Journey Management, ktorý pomôže nemocniciam lepšie využívať vlastné zdroje. Pre pacientov sa plánuje nová mobilná aplikácia.

Návšteva nemocnice by pre pacienta bola omnoho kratšia a efektívnejšia, ak by tok informácií prebiehal tak, ako má a alokácie potrebných zdrojov by boli urobené dopredu na základe dát a predikcií. Výhody nového projektu majú pocítiť aj lekári a nemocničný personál, a to v lepšej organizácii práce aj optimalizácii činností napríklad pri objednávaní pacientov či plánovaní služieb a operácií. Nový systém taktiež myslí na efektívne manažovanie pacientov pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19 a náhle zmeny súvisiace s pandémiou koronavírusu. Samotným nemocniciam môž
e systém podľa odhadov ušetriť až 30 % nákladov. Pre programátorov a IT špecialistov je dôležitá aj spokojnosť pacienta. Mal by byť informovaný, čo sa s ním bude diať od momentu, kedy vstúpi do nemocnice, aké vyšetrenia a zákroky ho ešte čakajú a kedy sa predpokladá, že bude môcť ísť domov. Všetky potrebné informácie o svojej diagnóze, priebehu liečby a pobyte v nemocnici bude mať k dispozícii v mobilnej aplikácii.

Spoločnosť Siemens Healthineers sa rozhodla vyvíjať tento produkt na Slovensku najmä kvôli dobrým skúsenostiam so slovenským tímom z minulosti. Malo by sa na ňom podieľať približne 50 softvérových inžinierov a testerov, ktorí budú spolupracovať so špičkovými tímami v Nemecku. Programátori budú v úzkom kontakte aj priamo so zdravotníckymi zariadeniami. Do spolupráce bude zapojených približne desať nemocníc v Európe a Spojených štátoch, vítaná by bola aj niektorá zo slovenských nemocníc. Tím softvérových inžinierov začína aplikáciu vyvíjať doslova v „bode nula“, v pilotnej fáze by však mohla začať slúžiť nemocniciam už na konci budúceho roka. Projekt je dlhodobý pre celosvetový trh. Prvé nasadenie do prevádzky sa plánuje na koniec roka 2021. Predpokladá sa, že vývoj bude pokračovať ďalších najmenej 10 rokov.

COVID-19: EÚ musí zaistiť dostupnosť liekov

Európsky parlament vyzval na posilnenie sebestačnosti Európskej únie (EÚ) v oblasti liekov a zdravotníckeho vybavenia s cieľom zaistiť občanom nepretržitý prístup k cenovo dostupnej liečbe. Poslanci sa v nelegislatívnom uznesení zamerali na príčiny nedostatku liekov v EÚ. 

Parlament privítal návrh nového európskeho programu v oblasti zdravia EU4Health a vyzval Európsku komisiu, aby sa v budúcej liekovej stratégii EÚ zaoberala aj zvýšením prístupnosti bezpečných a cenovo dostupných liekov. Exekutíva EÚ by tiež podľa poslancov mala hľadať možnosti, ako obnoviť farmaceutickú výrobu v únii. Uznesenie tiež vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh vo forme smernice, ktorá by stanovila minimálne normy pre kvalitné systémy zdravotnej starostlivosti v členských štátoch.

EÚ by sa mala prioritne zamerať na podporu domácej výroby základných a strategických liekov a účinných látok. Poslanci pripomínajúc, že podiel liekov na trhu EÚ, ktoré boli vyrobené za hranicami únie, predstavuje v súčasnosti až 40 %. Mimo EÚ sa vyrába aj približne 60 % až 80 % chemicky účinných látok, a to najmä v Číne a Indii. Parlament vyzval, aby sa preverovali priame zahraničné investície do zariadení farmaceutickej výroby, ktoré sú súčasťou kritickej zdravotníckej infraštruktúry v Európe. Podporil tiež zavádzanie finančných stimulov, ktoré by motivovali farmaceutické spoločnosti vyrábať svoje lieky a účinné látky v Európe. Poslanci prostredníctvom uznesenia vyzvali členské štáty na vzájomnú výmenu osvedčených postupov v oblasti vytvárania a spravovania zásob. Zákonodarcovia tiež presadzujú vytvorenie koordinovaných stratégií v oblasti zdravia, ktorých súčasťou by malo byť intenzívnejšie využívanie spoločného obstarávania liekov na úrovni EÚ.

Parlament tiež vyzval Európsku komisiu, aby podľa vzoru mechanizmu rescEU vytvorila európsku rezervu liekov strategického významu pre zdravotníctvo. Mala by tak vzniknúť akási európska pohotovostná lekáreň, ktorá by prostredníctvom mechanizmu spravodlivej distribúcie pomáhala riešiť nedostatok liekov v členských štátoch. Na uľahčenie obehu liekov medzi členskými štátmi požadujú poslanci spružnenie pravidiel týkajúcich sa formátov balenia, postupov opätovného využitia a expiračných lehôt liekov, ako aj používania veterinárnych liekov.

Aktuálne: Mladí Slováci a dlhy

Mladí Slováci všeobecne považujú dlžníkov s dlhmi po splatnosti za ľudí, ktorí majú v živote smolu (59 %) a neúspech (43 %). Napriek tomu sú pevne presvedčení, že sa dlžníci snažia svoje záväzky včas uhradiť (80 %) a väčšinou za svoje dlhy nemôžu (47 %). Za nedôveryhodných ľudí považuje dlžníkov 26 % mladých Slovákov.

Až 86 % mladých Slovákov vo veku 18 až 30 rokov s nejakým dlhom potvrdilo, že svoje záväzky spláca bez problémov a včas. Ďalších 14 % respondentov uvádza, že záväzky síce splácajú včas, ale s väčšími či menšími problémami. Z prieskumu, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK tiež vyplýva, že s veľkým meškaním a po častých upomienkach veriteľa splácajú svoje dlhy 4 % mladých dlžníkov. Len jednotky percent mladých Slovákov sú na tom so splácaním dlhov tak zle, že im hrozí exekúcia, alebo dokonca už sú v exekúcii či insolvencii. Do problémov so splácaním záväzkov sa dostávajú predovšetkým dlžníci vo veku 23 až 26 rokov, ďalej ľudia s nižším vzdelaním (prípadne ešte študujúci) a dlžníci s nižšími príjmami. „Schopnosť splácať záväzky svedčí o zodpovednom prístupe mladých ľudí k úverom či hypotékam, dôkladnom plánovaní osobných financií a celkovej finančnej gramotnosti mladých Slovákov. Necelá desatina respondentov nášho prieskumu uvádza, že má aj záväzky po splatnosti“, hovorí Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK. 

V prípade k neschopnosti splácať dlhy je 48 % mladých Slovákov pripravených kontaktovať veriteľa a dohodnúť sa na splácaní formou splátkového kalendára. Najviac sú takémuto riešeniu naklonení muži vo veku 27 až 30 rokov, ktorí sú nezamestnaní. Viac ako štvrtina mladých ľudí si v takejto situácii nájde ďalšiu prácu na zvýšenie príjmov (28 %). Viac peňazí na splácanie záväzkov by takto získali predovšetkým vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Každý desiaty respondent si požičia peniaze od rodiny či priateľov. „Hlavné preferované riešenia neschopnosti splácať záväzky sú zaiste správne, stále však máme medzi mladými ľuďmi 20 % respondentov, ktorí by si na splácanie aktuálneho úveru vzali ďalšiu pôžičku, a 9 % mladých ľudí, ktorí by problém ignorovali. Tento veľmi problematický spôsob riešenia neschopnosti splácať dlhy, ktorý často vedie do dlhovej pasce, by zvolili predovšetkým najmladší respondenti vo veku 18 až 22 rokov“, dodáva Jaroslava Palendalová.


pondelok 21. septembra 2020

Upozorňujeme: Podvodné maily

Na Slovensku sa šíria falošné emaily so zdeformovaným logom Slovenskej pošty, ktoré žiadajú poplatok za doručenie zásielky. Pošta upozorňuje, že nie je ich odosielateľom, ide o podvod a klienti by nemali na takéto maily reagovať. 
 
Slovenská pošta nikdy nepýta prostredníctvom emailov peniaze. Za zásielku zaplatí klient buď pri objednávaní tovaru, teda priamo e-shopu, alebo na dobierku, teda pri prevzatí zásielky – a to hotovosťou alebo kartou. Adresát zaplatí za zásielku kuriérovi, pri priehradke na pobočke alebo v BalíkoBOXe. Pošta uvádza vo svojich emailoch ako "trackovacie" číslo podacie číslo zásielky, ktoré pozostáva z prefixu (dve písmená), deviatich čísel a sufixu (dve písmená na konci, ktoré označujú kód krajiny).

Ak dostanete e-mail, pošta odporúča vždy kontrolovať aj odosielaciu adresu a nereagovať na podozrivé emaily, obzvlášť, ak žiadajú peniaze. V prípade, že ste na podvodné maily už zareagovali a uhradili požadovanú sumu, čím im bola spôsobená škoda, pošta odporúča obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.

COVID-19: Harmonizácia testovania, hodnotenia rizík a prijímaných opatrení

Európsky parlament prostredníctvom prijatého nelegislatívneho uznesenia kritizoval členské štáty za prijatie rozdielnych nekoordinovaných opatrení v reakcii na nedávny nárast počtu nových prípadov COVID-19 v celej Európskej únii (EÚ). Podľa poslancov sa vlády krajín EÚ nepoučili z prvej vlny pandémie a opakujú tú istú chybu ako na začiatku krízy.

Uznesenie si všíma, že dodnes neexistuje harmonizovaná metodológia zberu a hodnotenia počtu infikovaných osôb, v dôsledku čoho sú údaje o nakazených osobách interpretované v jednotlivých členských štátoch veľmi rozdielne. Tieto údaje však úzko súvisia s hodnotením rizika a môžu viesť k protiopatreniam, medzi ktoré patrí aj obmedzenie voľného pohybu.

Parlament vyzval členské štáty na:
• prijatie jednotnej definície pozitívneho prípadu COVID-19, úmrtia na COVID-19 a vyliečenia z infekcie;
• vzájomné uznávanie výsledkov testov vo všetkých krajinách EÚ;
• skrátenie neprimeraných čakacích lehôt na testy;
• stanovenie jednotnej dĺžky trvania karantény;
• koordináciu nevyhnutných cestovných obmedzení v súlade s návrhom Európskej komisie;
• diskusiu o čo najskoršom návrate k plne funkčnému schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) by podľa poslancov malo na základe informácii z členských štátov pravidelne vyhodnocovať riziko šírenia vírusu a uverejňovať týždenne aktualizovanú mapu rizika pre jednotlivé regióny s použitím spoločného farebného označenia. Finančné a ľudské zdroje ECDC by mali byť za týmto účelom okamžite posilnené.

Uznesenie vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila harmonizovaný formulár na lokalizáciu cestujúcich v snahe zvýšiť dôveru v celoúniový monitorovací systém. Parlament tiež podporil využívanie aplikácií na sledovanie kontaktov, ktorých interoperabilita na úrovni EÚ umožňujúca vyhľadanie kontaktov v celej Únii by mohla byť zabezpečená už v októbri. Tieto aplikácie však musia fungovať v súlade s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR).

Novinka: e-tarify na nabíjanie elektrických vozidiel

Na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví v Bratislave sa uskutočnili stretnutie so zástupcami združenia SEVA (Slovenská asociácia pre elektromobilitu) o podpore využívania elektromobilov na Slovensku.

Združenie SEVA otvorilo diskusiu o ich návrhu na zavedenie dvoch nových e-taríf pre nabíjanie elektrických vozidiel: 1. jednozložková distribučná tarifa na VN strane a 2. špecifická distribučná tarifa na NN strane. Každá z nich má cieľ uľahčiť spotrebiteľom využívanie elektromobilov a tiež vlastníkom infraštruktúry výstavbu/prevádzku nabíjacích staníc, ako aj ich možné využitie pre ovplyvňovanie koncovej spotreby (demand side management). „Som presvedčený, že obe tarify idú v duchu podpory inteligentného využívania elektromobilov v synergii s distribučnou sústavou a napĺňajú literu novej európskej legislatívy, najmä Smernice EÚ o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou“, uviedol Patrik Križanský.

ÚRSO podporuje inovatívne riešenia v oblasti energetiky, najmä keď im predchádza širšia odborná diskusia, v tomto prípade, aj so zástupcami distribučných spoločností. Predseda ÚRSO Andrej Juris zdôraznil: „Dôležité bude, ako na iniciatívu SEVA zareagujú distribučné spoločnosti. Každopádne úrad bude návrhy SEVA analyzovať, uvidíme čo nám v tomto prípade dovoľuje platná legislatíva. ÚRSO určite podporuje rozvoj využívania elektromobilov na Slovensku, samozrejme možné zavedenie nových taríf nesmie mať negatívny dopad na ceny elektriny pre zraniteľných odberateľov.“ 

piatok 18. septembra 2020

Aktuálne: Európsky týždeň mobility

Európsky týždeň mobility (ETM) upriamuje od 16. do 22. septembra pozornosť na alternatívy trvalo udržateľnej dopravy. Ak sa rozhodneme pre verejnú hromadnú dopravu, pešiu chôdzu či cyklistiku, môžeme znížiť emisie uhlíka, zlepšiť kvalitu ovzdušia a urobiť z mestských častí príjemnejšie miesta pre život.

Do kampane Európsky týždeň mobility sa vlani sa zapojilo celkom až 50 krajín s počtom 3.135 zaregistrovaných samospráv. Stúpajúci počet prihlásených sídel je citeľný aj na Slovensku. V roku 2019 sa do kampane pridalo 58 slovenských miest a obcí, čo je o 4 zaregistrované samosprávy viac ako v roku 2018. 

Témou tohto roku je Čistejšia doprava pre všetkých! Odráža ambiciózne ciele uhlíkovo neutrálneho kontinentu do roku 2050. Viac informácií o účastníkoch a ich aktivitách v rámci ETM na Slovensku nájdete priamo na webstránke podujatia. Vlastné, tematicky ladené fotografie môžete pridať na instagram #europskytyzdenmobility.

COVID-19: Posilnenie kapacít civilnej ochrany EÚ

Európsky parlament vyzval na ďalšie posilnenie mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie (EÚ), ktoré by umožnilo efektívnejšie reagovať na núdzové situácie väčšieho rozsahu, akou je súčasná pandémia. Je pripravený začať rokovania s členskými štátmi o konečnom znení nových pravidiel s cieľom zaistiť, aby bol zreformovaný mechanizmus funkčný už v januári 2021.

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (UCPM) dokázal členským štátom pomôcť pri záchrane životov, podporu vo forme koordinácie a pomoci pri činnostiach v oblasti civilnej ochrany im poskytol aj počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Obstarávanie zdravotníckeho vybavenia pre vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti, napríklad pľúcnych ventilátorov, osobných ochranných pomôcok, vakcín, liekov a laboratórneho materiálu, prebiehalo aj prostredníctvom rescEU. Prebiehajúca pandémia však odhalila limity súčasného nastavenia krízového manažmentu EÚ, a to najmä v prípade, že rovnaká núdzová situácia postihne priveľa členských štátov naraz. Poslanci preto presadzujú posilnenie mechanizmu rescEU s cieľom dosiahnuť, aby členské štáty neboli ani v prípade rozsiahlejších núdzových situácií, akou je aj súčasná pandémia, odkázané len na vlastné zdroje alebo dobrovoľnú pomoc ostatných krajín.

Parlament v rámci prebiehajúcich rokovaní s členskými štátmi o budúcom dlhodobom rozpočte a fonde obnovy EÚ podporil návrh Európskej komisie, ktorý počíta s vyčleneným väčšieho objemu financií pre civilnú ochranu EÚ. Poslanci však požadujú výrazné navýšenie prostriedkov určených na pripravenosť na núdzové situácie, z ktorých by sa mali realizovať nákupy nevyhnutných zariadení, materiálu a ďalšieho vybavenia rescEU. Tieto zdroje by následne mali byť využívané na pomoc členským štátom, ktoré vyčerpajú svoje vlastné kapacity. Cieľom tohto opatrenia je zrýchliť a zefektívniť reakciu EÚ na núdzové situácie väčšieho rozsahu či udalosti, ktorých výskyt je zriedkavý no dopady enormné, akou je aj súčasná pandémia ochorenia COVID-19. Parlament tiež v záujme zvýšenia transparentnosti pri využívaní prostriedkov EÚ požaduje jasné rozdelenie financií medzi tri piliere mechanizmu: prevenciu, pripravenosť a reakciu.

V roku 2019 bola vytvorená na úrovni EÚ rezerva operačných kapacít rescEU s cieľom priamo podporiť členské štáty postihnuté katastrofami, ktoré už vyčerpali svoje vnútroštátne zdroje. Hasičské lietadlá či helikoptéry už pomohli členských štátom počas lesných požiarov, povodní, zemetrasení či hurikánov, použité boli aj pri repatriáciách desiatok tisícov občanov EÚ v čase šírenia sa ochorenia COVID-19. Rezerva rescEU tiež členským štátom počas pandémie poskytla pľúcne ventilátory, osobné ochranné pomôcky, liečebné prípravky a laboratórny materiál.

SR: Materiálny nedostatok

Zlé zvládanie svojich výdavkov a materiálny nedostatok pociťuje 15 % Slovákov. Ide o indikátor materiálovej deprivácie, ktorý zverejnil Štatistický úrad. Vývoj za posledné tri roky je pozitívny, jemne však narástol podiel ľudí v závažnej forme nedostatku (deprivácie).

Pri prieskume skúmajúcom tzv. indikátor materiálovej deprivácie Štatistický úrad (ako aj všetky ostatné štatistické inštitúcie v EÚ) skúmajú 9 faktorov, ktoré sú zásadné pre určenie akéhosi minimálneho štandardu domácnosti. Ide napríklad o schopnosť platenia hypotéky, nájomného či nákupov, schopnosť čeliť neočakávaným výdavkom, ale aj o možnosť domácnosti mať práčku, ísť na dovolenku, vlastniť automobil či telefón. Podľa prieskumu viac než tretina Slovákov si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova a približne tretina nedokáže čeliť neočakávaným výdavkom. Oba tieto indikátory sa však podľa analytikov Slovenskej sporiteľne vyvíjajú  za posledné roky pozitívne. Naopak, viac domácností má (finančný) problém s udržaním primeraného tepla v domácnosti (7,8 %) a bežnými platbami za nákupy, nájom či splátky hypotéky (10, 2 %). 

Výsledné hodnoty pre Slovensko v roku 2019 hovoria, že až 15,2 % ľudí trpí materiálnou depriváciou (pokles o 2 p.b. oproti predchádzajúcemu roku), avšak ľudí trpiacich závažnou depriváciou jemne narástol (o 0,9 p.b. na 7,9 %). Materiálna deprivácia ohrozuje najmä ľudí nad 65 rokov a predovšetkým ženy. Jej závažnej forme sú vystavení predovšetkým mladí do 18 rokov a ženy staršie ako 65 rokov. Aj v tomto ukazovateli môžeme vidieť silné regionálne rozdiely. Vysoko nad ostatnými je Banskobystrický kraj, kde až takmer 26 % obyvateľov bolo v roku 2019 vystavených materiálnej deprivácii. Nasledujú Prešovský (19,5 %) a Košický kraj (17,1 %). Naopak najmenší podiel obyvateľov vystavených nedostatku je v Žilinskom (9,3 %) a Bratislavskom kraji (10,9 %).


štvrtok 17. septembra 2020

SR: Podpora pre výnimočných učiteľov

Nadácia ZSE v druhom ročníku programu Výnimočné školy podporí aj v školskom roku 2020/2021 pedagógov na slovenských školách, ktorí nestratili zápal a majú chuť učiť inak. Takých, pre ktorých sú žiaci partnermi do diskusie a nielen poslucháčmi aktorí chcú byť inšpiráciou nielen pre svojich žiakov ale aj pre ďalších kolegov. 

O podporu Nadácia ZSE z programu Výnimočné školy sa môžu uchádzať učitelia základných a stredných škôl z celého Slovenska. V programe je možné získať finančnú podporu až do výšky 3.000 eur. Nadácia ZSE prerozdelí v programe celkovú sumu 50.000 eur. 

Do programu je možné sa zapojiť predložením projektu prostredníctvom on-line formulára do 20.10.2020. Podrobnejšie informácie o podmienkach programu ako aj príbehy výnimočných učiteľov podporených v minulosti sú k dispozícii na podstránke programe Výnimočné školy.

EU: Zelená dohoda

Poslanci Európskeho parlamentu požadujú väčšiu podporu pri ochrane, obnove a udržateľnom obhospodarovaní lesov, ochrane biodiverzity a zachytávaní uhlíka, ako aj pri uznaní produktivita lesov a ekosystémové služby. Plenárne zasadnutie požaduje záväzné ciele na ochranu a obnovu lesných ekosystémov, najmä primárnych lesov, v súlade s návrhmi stratégie EÚ pre biodiverzitu do roku 2030. 

Poslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby navrhla pravidlá náležitej starostlivosti pre finančné inštitúcie, ktoré by zabránili priamym alebo nepriamym súvislostiam finančných subjektov alebo bánk v Európskej únii (EÚ) s odlesňovaním, degradáciou lesov alebo degradáciou prírodných ekosystémov, čo často vedie k porušovaniu ľudských práv pôvodných obyvateľov. Komisia by mala navrhnúť tiež opatrenia na zabezpečenie udržateľných dodávateľských reťazcov pre výrobky a komodity uvádzaných na trh EÚ bez odlesňovania, s osobitným zameraním na boj proti dovážaniu z dovozu. Budúce obchodné a investičné dohody musia navyše obsahovať záväzné ustanovenia zabraňujúce odlesňovaniu. Poslanci požadujú aj posilnenie vonkajšej dimenzie európskej zelenej dohody prostredníctvom spojenectiev a partnerstiev s tretími krajinami s cieľom riešiť otázku zmeny podnebia a straty biodiverzity.

V rokoch 1990 až 2016 sa stratila plocha 1,3 milióna štvorcových kilometrov svetových lesov, čo malo ničivý vplyv na biodiverzitu, podnebie, ľudí a hospodárstvo. Zalesňovanie, pri ktorom sú stromy vysadené v oblasti, ktorá predtým nebola zalesnená, by za určitých podmienok mohlo pomôcť EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Novo vysadené lesy však nemôžu nahradiť primárne lesy, ktoré poskytujú viac úložiska oxidu uhličitého a dôležitejšie biotopy ako mladšie a novo vysadené lesy.