piatok 10. júla 2020

Nástrahy „saganizmu“: Ako sa vyhnúť zraneniu na bicykli


Slováci čoraz viac objavujú čaro cyklistiky. Popularita Petra Sagana a rozširujúca sa infraštruktúra pre cyklistov napomáha rozvoju tohto športu. Počty cyklistov stúpajú o desiatky percent. Prinášame preto tipy, ako sa čo najlepšie chrániť počas jazdy na bicykli a vyhnúť sa nebezpečným zraneniam. 

1. Používajte ochranné prostriedky 
Podľa občianskeho združenia Cyklokoalícia napríklad v Košiciach stúpol počet cyklistov až o 60 %. Ide pritom prevažne o rekreačných cyklistov, pretože najväčší nárast evidujú počas víkendových dní. „Vo všeobecnosti môžeme povedať, že počet ľudí, ktorí bicyklujú, či už do práce alebo za oddychom, každoročne stúpa. Veľký nárast bolo možno badať aj v nedávnom období pandémie koronavírusu,“ hovorí Dan Kollár z Cyklokoalície. Prieskum, ktorí zrealizovali v máji dobrovoľníci Cyklokoalície, ukázal, že prilbu používa približne len polovica cyklistov. Nosenie prilby síce nie je povinné, no je to jeden z najúčinnejších ochranných prostriedkov, a jej nosenie odporúčajú najmä zdravotníci. 

2. Buďte viditeľní 
Byť videný na bicykli je to najdôležitejšie. Cyklisti aj chodci sú na cestách a cyklochodníkoch najzraniteľnejší účastníci premávky. Výrazná farba cyklodresu alebo iného oblečenia a reflexné prvky vám môžu (nielen) v kritickej situácii zachrániť zdravie alebo dokonca i život. Ponuka cyklooblečenia je momentálne naozaj pestrá a vyberie si každý. 

3. Zapnite svetlá 
Ak náhodou váhate, či si máte na bicykel kúpiť svetlá, tak už neváhajte. Jasne svietiace a blikajúce svetlo je pre vodičov automobilov viditeľnejšie na oveľa väčšiu vzdialenosť. Jednoduché svetlo na bicykel stojí pár eur a môžete si kúpiť aj také, ktoré sa dá dobíjať cez USB port a nepotrebuje baterky. 

4. Nezabudnite na zvonček 
Veľa nehôd cyklistov s chodcami a inými cyklistami spôsobuje fakt, že o sebe navzájom nevedia. Preto je dôležité mať na bicykli zvonček, ktorým na seba upozorníte. V špecializovaných obchodoch a na internete si môžete vybrať od miniatúrnych zvončekov až po dizajnérske kúsky. Opäť ide o zopár eurovú investíciu, ktorá vám môže zachrániť život. 

5. Predvídajte dopravnú situáciu 
Na bicykli ste veľmi zraniteľní. Je preto dobré, aby ste vždy pozorne sledovali dopravnú situáciu a predvídali. Každý cyklista si časom vypestuje šiesty zmysel, ktorý ho upozorní napríklad na to, že hoci má prednosť, tak auto blížiace sa z vedľajšej cesty nebrzdí tak, ako by malo. „Opatrnosť a predvídavosť sú najlepšou ochranou pred neželaným zranením na bicykli. Keď už však dôjde k úrazu, náročnú situáciu vám pomôže preklenúť aj životné poistenie so správnym pripoistením. Pri práceneschopnosti alebo hospitalizácii, či pri trvalých následkoch spôsobených úrazom je výpadok príjmu nepríjemným a neželaným dôsledkom nehody. Pre takéto prípady odporúčame napríklad Pripoistenie poúrazovej hospitalizácie, kedy poistná ochrana môže byť nastavená až na 70 € na deň. Pre tie vážnejšie následky odporúčame Pripoistenie trvalých následkov úrazu s progresívnym plnením, z ktorého môže byť klientovi vyplatených až 800 % dohodnutej poistnej sumy,“ vysvetľuje Daniela Tomášková, hovorkyňa NN Životnej poisťovne. 

6. Využívajte cyklochodníky 
Najčastejšie sa cyklisti cítia ohrození vysokou rýchlosťou automobilov v spojení s nedostatočným odstupom pri obiehaní cyklistu. Práve preto je najlepšie využívať na cyklovýlety vyznačené cyklotrasy, ktoré na Slovensku v poslednom období pribúdajú. 

7. Dodržujte pravidlá 
Posledné pravidlo je samozrejmosťou, ktorá platí pre každého účastníka cestnej premávky. Dodržujte pravidlá cestnej premávky a správajte sa ohľaduplne. To znamená, že ak idete v skupinke cyklistov, jazdite za sebou a nie vedľa seba. Ak sedíte v aute a predbiehate cyklistu, vyhnite sa mu na viac ako iba pár centimetrov, ako keby ste predbiehali auto. V prípade, že idete po cyklotrase dodržujte dostatočný rozostup od cyklistov pred vami, aby ste stihli zabrzdiť v prípade kolízie.



EU: 24 nových európskych univerzít

Európska komisia predstavila ďalších 24 európskych univerzít, ktoré sa pripoja k prvým 17 alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania vybraným už v roku 2019. S finančnou podporou z programov Erasmus+ a Horizont 2020 prispievajú k zlepšeniu kvality, začlenenia, digitalizácie a atraktívnosti európskeho vysokoškolského vzdelávania. Komisia navrhla v rámci nasledujúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 zriaďovať európske univerzity ako súčasť programu Erasmus v súčinnosti s programom Európsky horizont a inými nástrojmi EÚ.

Spomedzi 62 žiadateľov bolo vybraných 24 nových európskych univerzít, ktoré zahŕňajú 165 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z 26 členských štátov a ďalších krajín zúčastňujúcich sa na programe Erasmus+. Zahŕňajú rôzne typy inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, od univerzít aplikovaných vied, technických univerzít a škôl pôsobiacich v oblasti filmu a médií až po komplexné univerzity a univerzity s intenzívnym výskumom. Zapojí sa do nich približne 280 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania zo všetkých členských štátov a mimo nich, ktoré sa nachádzajú nielen v hlavných mestách, ale aj vo vzdialenejších európskych regiónoch. Každá aliancia je zložená v priemere zo siedmich inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Zatiaľ čo niektoré aliancie sú komplexné a týkajú sa všetkých disciplín, iné sú zamerané napríklad na udržateľný rozvoj, zdravie a blahobyt, digitalizáciu a umelú inteligenciu, umenie, inžinierstvo alebo vesmír.

Komisia nedávno uskutočnila prieskum už existujúcich 17 európskych univerzít vybraných minulý rok. Podľa výsledkov sa 96 % inštitúcií domnieva, že by boli lepšie pripravené na pandémiu koronavírusu, keby európska univerzita, do ktorej patria, už plne fungovala (univerzity boli zriadené len pred 6 až 9 mesiacmi). Viac ako 60 % respondentov sa domnieva, že zapojenie do európskej univerzity im už pomohlo pri riešení súčasných ťažkostí spojených s krízou. Medzi dobré príklady patrí vytvorenie virtuálnych medziuniverzitných kampusov, ktoré ponúkajú spoločné zmiešané kurzy a spoločné vyučovacie jednotky integrované do učebných osnov všetkých členských univerzít. Európske univerzity sa zameriavajú aj na ďalšiu podporu celoživotného vzdelávania tým, že študentom všetkých vekových kategórií poskytujú príležitosť získať mikrokredity udelené po dokončení krátkych kurzov alebo modulov.

Celkovo má prvých 41 európskych univerzít k dispozícii rozpočet až do výšky 287 miliónov eur. Každá aliancia dostane z programu Erasmus+ až 5 miliónov eur a z programu Horizont 2020 až 2 milióny eur na tri roky, aby mohla začať realizovať svoje plány a pripraviť podmienky pre ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v celej EÚ. Financovanie z oboch programov je dôležitým krokom pri posilňovaní vzájomného pôsobenia medzi európskym vzdelávacím priestorom a Európskym výskumným priestorom. Pokrok každej aliancie sa podrobne monitoruje.


Radíme: Príprava automobilu

Veľa Slovákov plánuje stráviť tento rok dovolenku doma či v ostatných krajinách, kde bude možné vycestovať hlavne autom. O to nutnejšie bude práve cestovanie autom na mimoriadne dlhé vzdialenosti. Ani kratšie cesty však nemôžu vodiči podceňovať a príprava vozidla by mala byť porovnateľná ako napríklad s prípravou pred cestou do Talianska. 

Tradičná slovenská značka pneumatík Matador ponúka niekoľko rád, ako zvládnuť letné cestovanie bez zbytočných starostí.  Pred odjazdom skontrolujte prevádzkové kvapaliny a vizuálne overte, či je vozidlo v poriadku. Začať môžete vodou do ostrekovača, ktorá ubúda najrýchlejšie. Pokiaľ viete, že pri letnej dovolenke najazdíte veľké množstvo kilometrov, je rovnako vhodné skontrolovať interval výmeny oleja, aby nedošlo k jeho prekročeniu. V lete sa viac využíva aj klimatizácia, jej základnú údržbu zvládnete aj doma, alebo navštívte odborníkov v servise. 

Zanedbať by ste nemali ani stav pneumatík. Zimné pneumatiky majú rozdielnu konštrukciu a ich použitie pri letných teplotách môže byť rizikové! Nemenej dôležitým faktorom je aj správny tlak plášťov. Odporúčaný tlak pneumatík majú autá väčšinou uvedený na viečku palivovej nádrže, prípadne na bočnom stĺpiku dverí. Podhustené plášte môžu pre vodičov predstavovať riziko, pretože môžu spôsobiť horšiu stabilitu vozidla a sú pri jazde viac namáhané, čo vedie ku kratšej životnosti pneumatiky. Ideálna ale rozhodne nie je ani prehustená pneumatika, u ktorej dochádza k nerovnomernému zaťaženiu a tým pádom opäť ku kratšej životnosti. Vždy je nutné prispôsobiť tlak pneumatík zaťaženiu auta, ktoré je pri jazde na dovolenku obsadené väčším počtom osôb a nákladom. 

Pre bezpečnú a bezproblémovú jazdu je vhodné skontrolovať aj hĺbku dezénu pneumatík. Podľa slovenskej legislatívy je minimálna hĺbka dezénu počas letnej sezóny 1, 6 milimetra. Odborníci však odporúčajú obozretnosť najmä pri jazde v daždi na mokrom povrchu už v prípade, že hĺbka dezénu letných plášťov klesne pod tri milimetre. Pri nižších hodnotách sa totiž predlžuje brzdná dráha a rastie riziko akvaplaningu, pretože pneumatiky nedokážu odvádzať dostatočné množstvo vody z dotykovej plochy medzi plášťom a vozovkou. Nezabudnite ani na kontrolou hustenia rezervnej pneumatiky, prípadne sa ubezpečte, že máte sadu na opravu pneumatík, aby ste defekt mohli sami opraviť. Ak máte obuté pneumatiky s technológiou SSR Runflat, dorazíte aj s drobným poškodením plášťa.

štvrtok 9. júla 2020

EU: Klimaticky neutrálne hospodárstvo

Aby sa stala Európa klimaticky neutrálnou do roku 2050, potrebuje transformovať svoj energetický systém so 75 % emisií skleníkových plynov EÚ. Prijaté stratégie EÚ v oblasti integrácie energetických systémov a vodíka majú vydláždiť cestu k efektívnejšiemu a vzájomne prepojenému energetickému sektoru, ktorý bude poháňaný dvojitými cieľmi čistejšej planéty a silnejšieho hospodárstva. Predstavujú nový investičný program v oblasti čistej energie v súlade s balíkom opatrení EÚ na obnovenie novej generácie EÚ a európskou dohodou o ochrane zelene.  

Stratégia EÚ pre integráciu energetických systémov poskytne rámec pre prechod na zelenú energiu. Integrácia energetického systému znamená, že systém je plánovaný a prevádzkovaný ako celok, ktorý spája rôzne nosiče energie, infraštruktúry a sektory spotreby. Tento prepojený a flexibilný systém bude efektívnejší a zníži náklady pre spoločnosť. Napríklad to znamená systém, v ktorom by elektrina, ktorá poháňa európske autá, mohla pochádzať zo solárnych panelov na našich strechách, zatiaľ čo naše budovy sú udržiavané v teple teplom z neďalekej továrne a továreň je poháňaná čistým vodíkom vyrábaným z pobrežia. veterná energia.

Táto stratégia má tri hlavné piliere:
  1. „Kruhový“ energetický systém, ktorého jadrom je energetická účinnosť. V stratégii sa určia konkrétne opatrenia na praktické uplatnenie zásady „energetickej účinnosti“ a na efektívnejšie využívanie miestnych zdrojov energie v budovách alebo komunitách. Pri opätovnom využití odpadového tepla z priemyselných miest, dátových stredísk alebo iných zdrojov a energie vyrobenej z biologického odpadu alebo z čistiarní odpadových vôd existuje značný potenciál. Dôležitou súčasťou týchto reforiem bude vlna obnovy.
  2. Väčšia priama elektrifikácia sektorov konečného použitia. Keďže odvetvie energetiky má najväčší podiel na obnoviteľných zdrojoch energie, mali by sme stále viac využívať elektrinu tam, kde je to možné: napríklad pre tepelné čerpadlá v budovách, elektrické vozidlá v doprave alebo elektrické pece v určitých odvetviach. Medzi viditeľné výsledky bude patriť sieť jedného milióna nabíjacích staníc elektrického vozidla spolu s rozšírením slnečnej a veternej energie.
  3. V odvetviach, v ktorých je elektrifikácia zložitá, sa v stratégii presadzujú čisté palivá vrátane obnoviteľného vodíka a trvalo udržateľných biopalív a bioplynu. Komisia navrhne nový klasifikačný a certifikačný systém pre obnoviteľné a nízkouhlíkové palivá.
Stratégia stanovuje 38 opatrení na vytvorenie integrovanejšieho energetického systému. Patrí medzi ne revízia existujúcich právnych predpisov, finančná podpora, výskum a zavádzanie nových technológií a digitálnych nástrojov, usmernenie pre členské štáty o fiškálnych opatreniach a postupné rušenie dotácií na fosílne palivá, reforma riadenia trhu a plánovanie infraštruktúry a zlepšené informovanie spotrebiteľov. Analýza existujúcich prekážok v týchto oblastiach bude informovať o našich konkrétnych návrhoch, napríklad o revízii nariadenia TEN-E do konca roku 2020 alebo o revízii smernice o zdaňovaní energie a regulačného rámca trhu s plynom v roku 2021.

V integrovanom energetickom systéme môže vodík podporovať dekarbonizáciu priemyslu, dopravy, výroby energie a budov v celej Európe. Stratégia EÚ v oblasti vodíka sa zaoberá tým, ako premeniť tento potenciál na realitu prostredníctvom investícií, regulácie, tvorby trhu a výskumu a inovácií. Vodíkový sektor môže poháňať odvetvia elektriny, ktoré nie sú vhodné na elektrifikáciu a ktoré poskytujú skladovanie na vyrovnanie premenlivých tokov obnoviteľnej energie, ale to sa dá dosiahnuť iba koordinovanou činnosťou medzi verejným a súkromným sektorom na úrovni EÚ. Prioritou je rozvoj obnoviteľného vodíka, ktorý sa vyrába hlavne pomocou veternej a slnečnej energie. V krátkodobom a strednodobom horizonte sú však potrebné ďalšie formy nízkouhlíkového vodíka, aby sa rýchlo znížili emisie a podporil rozvoj životaschopného trhu.

Tento prechod si bude vyžadovať postupný prístup:
  • Od roku 2020 do roku 2024 sa bude podporovať inštalácia najmenej 6 gigawattov obnoviteľných vodíkových elektrolyzérov v EÚ a výroba až jedného milióna ton obnoviteľného vodíka.
  • Od roku 2025 do roku 2030 sa vodík musí stať neoddeliteľnou súčasťou integrovaného energetického systému s najmenej 40 gigawattov obnoviteľných vodíkových elektrolyzérov a výrobou až 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka v EÚ.
  • Od roku 2030 do roku 2050 by technológie obnoviteľného vodíka mali dosiahnuť zrelosť a mali by sa vo veľkom rozsahu využívať vo všetkých ťažko dekarbonizujúcich odvetviach.
S cieľom pomôcť pri plnení tejto stratégie Európska komisia otvára Európsku alianciu pre čistý vodík s vedúcimi predstaviteľmi priemyslu, občianskej spoločnosti, národnými a regionálnymi ministrami a Európskou investičnou bankou. Aliancia vybuduje investičný plynovod na rozšírenú výrobu a podporí dopyt po čistom vodíku v EÚ. S cieľom zamerať podporu na najčistejšie dostupné technológie bude komisia pracovať na zavedení spoločných noriem, terminológie a certifikácie založených na emisiách uhlíka počas životného cyklu, zakotvených v existujúcich právnych predpisoch v oblasti klímy a energetiky av súlade s taxonómiou EÚ pre udržateľné investície. Komisia navrhne politické a regulačné opatrenia na vytvorenie istoty investorov, uľahčenie zavádzania vodíka, podporu potrebnej infraštruktúry a logistických sietí, prispôsobenie nástrojov plánovania infraštruktúry a podporu investícií, najmä prostredníctvom plánu obnovy EÚ novej generácie.

SR: Menej konkurzov aj reštrukturalizácie

V druhom štvrťroku 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 36 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a povolené boli 4 reštrukturalizácie. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) sa v porovnaní s prvým štvrťrokom 2020 počet vyhlásených konkurzov v druhom štvrťroku 2020 znížil o vyše 26 % a v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesol o viac ako 40 %. Počet konkurzov sa v druhom štvrťroku 2020 medziročne vyrovnal historickému minimu z roku 2007. 

Počet reštrukturalizácií povolených v druhej štvrtine tohto roka je v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 o 20 percent nižší a v porovnaní s predchádzajúcim, prvým štvrťrokom 2020 klesol až o 60 percent. Od roku 2006 do konca júna 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 4 206 konkurzov a povolených bolo 850 reštrukturalizácií.

V druhom štvrťroku 2020 bolo najviac konkurzov vyhlásených v skupine odvetví veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (12). Reštrukturalizácie súdy povolili v troch skupinách odvetví, najviac (2) v priemysle.  Najviac konkurzov súdy v druhom štvrťroku 2020 vyhlásili v Košickom (8) a v Prešovskom kraji (7), najmenej (2) v Bratislavskom a v Žilinskom kraji. Reštrukturalizácie boli povolené v štyroch krajoch: Banskobystrickom, Nitrianskom, Trnavskom a Žilinskom. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov v druhom štvrťroku 2020 boli všetky konkurzy (100 %) vyhlásené na majetok podnikateľov - právnických osôb. Rovnako aj všetky reštrukturalizácie (100 %) boli povolené podnikateľom - právnickým osobám. 

V analýze sú zahrnutí podnikatelia – právnické a fyzické osoby, ako aj právnické osoby - nepodnikatelia, ktorým bola povolená reštrukturalizácia alebo na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz alebo malý konkurz, vrátane tých dlžníkov, ktorým bola najskôr povolená reštrukturalizácia, neskôr však bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Do analýzy neboli zahrnutí podnikatelia - fyzické osoby, ktorí svoj úpadok riešia oddlžením, t. j. spôsobom osobného bankrotu, čo im bolo od 1. marca 2017 umožnené novelou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.




Malvér: Ktorý sa skúma najviac?

Anonymizované štatistiky na základe nahraných súborov na portáli Kaspersky Threat Intelligence odhalili, že takmer tri štvrtiny (72 %) analyzovaných škodlivých súborov spadalo do troch kategórií: trójske kone, zadné vrátka (backdoor) a droppery. Zo štatistík tiež vyplýva, že typy malvéru, ktoré bezpečnostní analytici najčastejšie skúmajú, sa nezhodujú s tými najrozšírenejšími. 

Detekcia škodlivej aktivity je v procese vyšetrovania kyberútokov len východiskovým bodom. Na to, aby mohli bezpečnostní analytici navrhnúť opatrenia v zmysle odozvy a nápravy útoku, musia najprv identifikovať cieľ útoku, pôvod škodlivej aktivity, jej popularitu a pod. Portál Kaspersky Threat Intelligence pomáha analytikom rýchlejšie odhaliť pozadie útoku. Odborníci spoločnosti Kaspersky sa pozreli na súbory analyzované na portáli, aby zistili, aké škodlivé súbory (agregované anonymizované dáta za obdobie od novembra 2019 do mája 2020) sú najčastejšie skúmanou kybernetickou hrozbou. Vo väčšine prípadov sa ukázalo, že nahrané hashe či podozrivé súbory boli z veľkej časti trójske kone (25 % z nahraných súborov), čiže malvér, ktorý sa tvári ako bežný softvér, no v skutočnosti vykonáva škodlivé operácie, zadné vrátka (24 %), čiže malvér, ktorý útočníkovi umožňuje vzdialenú kontrolu nad počítačom obete a trojany typu dropper (23 %), čiže malvér, ktorý umožňuje inštaláciu ďalších škodlivých súborov. 

Štatistiky z údajov Kaspersky Security Network od miliónov dobrovoľných účastníkov po celom svete potvrdzujú popularitu trójskych koní, ktoré sú zvyčajne najrozšírenejším typom malvéru. Ale zadné vrátka, či trojany typu dropper až také bežné nie sú. Tvoria iba 7 % v prípade zadných vrátok a 3 % v prípade dropperov zo všetkých škodlivých súborov blokovaných produktmi spoločnosti zameranými na ochranu koncových bodov. Tento rozdiel sa dá vysvetliť tým, že bezpečnostní analytici sa často zaujímajú o konečný cieľ útoku, zatiaľčo produkty na ochranu koncových bodov sa snažia predchádzať útokom v čo najskoršom štádiu. Používateľovi napríklad neumožňujú otvoriť škodlivý e-mail či odkaz a takisto je ich úlohou, aby zabránili v prístupe k počítaču cez tzv. zadné vrátka. Okrem toho bezpečnostní analytici musia identifikovať všetky prvky v dropperi. Popularita týchto kategórií sa dá vysvetliť aj záujmom o konkrétne hrozby a potrebou analytikov ich čo najdetailnejšie preskúmať. Veľa používateľov napríklad aktívne vyhľadávalo informácie o malvéri Emotet, keď sa o ňom v médiách začiatkom roka objavilo niekoľko článkov. Zopár požiadaviek sa týkalo aj zadných vrátok v operačných systémoch Linux a Android. Analytici sa zaujímajú aj o tieto typy malvéru, no ich počty sú v porovnaní s hrozbami zameranými na Microsoft Windows relatívne nízke. 





streda 8. júla 2020

EU: Nebezpečné výrobky

Európska komisia zverejnila najnovšiu správu o systéme na rýchlu výmenu informácií, ktorým chce zabrániť predaju nebezpečných výrobkov na trhu, resp. tento predaj obmedziť. Počet opatrení, ktoré prijali príslušné orgány na základe varovaní, medziročne stúpa, pričom v roku 2019 ich bolo 4.477 v porovnaní so 4.050 varovaniami za rok 2018. Najviac nahlásených rizík súviselo s výrobkami spôsobujúcimi zranenia (27 %), akými sú napríklad zlomeniny alebo otras mozgu. Druhým najčastejšie nahlasovaným rizikom boli chemické zložky vo výrobkoch (23 %), po ktorých nasledovalo riziko zadusenia pre deti (13 %).

V roku 2019 si orgány z 31 zúčastnených krajín (členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) prostredníctvom systému na rýchlu výmenu informácií odovzdali 2.243 varovaní týkajúcich sa nebezpečných výrobkov, na základe ktorých sa prijalo 4.477 následných opatrení. To predstavuje nárast o 10 % v porovnaní s minulým rokom a o 63 % od roku 2015. V rámci rôznych opatrení distribútori a maloobchodní predajcovia stiahli z trhu, alebo zničili výrobky skôr, než sa dostali k spotrebiteľom, či stiahli nebezpečné výrobky od používateľov. Podľa správy patrili k najviac nahlasovanej kategórii hračky (29 % všetkých nahlásení), po ktorých nasledovali motorové vozidlá (23 %) a elektrické spotrebiče a vybavenie (8 %). Vysoký počet varovaní sa zaznamenal aj v kategóriách kozmetika, odevy, textil a módne doplnky, ako aj v súvislosti s výrobkami určenými na starostlivosť o dieťa a vybavením pre deti. 

Od vypuknutia pandémie koronavírusu sa zaznamenalo množstvo nových varovaní, ktoré sa nespomínajú v správe za rok 2019. Do 1. júla sa zaregistrovalo 63 varovaní týkajúcich sa rúšok, 3 varovania v súvislosti s ochranným odevom, 3 varovania týkajúce sa prostriedkov na dezinfekciu rúk a 3 varovania, pokiaľ ide o UV lampy (tzv. sterilizačné lampy). Medzi 1. marcom a 1. júlom sa prijalo 10 následných opatrení v súvislosti s rúškami a jedno v súvislosti s prostriedkami na dezinfekciu rúk, čo viedlo k ďalšej harmonizácii opatrení proti takýmto výrobkom a následne k zlepšeniu ochrany spotrebiteľov v celej Európe.

Komisia zverejnila aj výsledky koordinovaných činností týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov. V rámci týchto činností Európska komisia a európske orgány spoločne testovali výrobky vybrané členskými štátmi, pričom sa otestovala bezpečnosť 652 výrobkov. Členské štáty vybrali na testovanie osobné dopravné prostriedky, vypchaté mäkké hračky, nabíjačky, batérie, sedadlá na bicykel pre deti a slizové hračky. Zo všetkých otestovaných výrobkov 38 % nezodpovedalo konkrétnym aspektom právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti. V prípade 11 % z nich, čo predstavuje 75 výrobkov, sa zistilo, že predstavujú závažné riziko pre spotrebiteľov. Napríklad všetky otestované sedadlá na bicykel predstavovali istý druh rizika, no len pri 8 % išlo o závažné riziko. V rámci kategórií sa najvyššia miera závažného rizika zaznamenala pri mäkkých vypchatých hračkách (68 %) a najnižšia pri batériách (1 %). Ak sa pri testovaní zistí, že ide o závažné riziko, výrobok sa nahlási prostredníctvom systému na rýchlu výmenu informácií, aby sa zabránilo rozširovaniu nebezpečných výrobkov na trhu.

Trend: E-commerce stále rastie

On-line predaj v prvých mesiacoch roku 2020 rástol o nevídané percentá: v marci o 54 % a v apríli o 49 %. Jedným z dôvodov tohto nevídaného rastu je aj koronakríza, ktorá spôsobila, že na internet sa presunuli nakupujúci aj predajcovia. Rozšíril sa aj okruh kategórií, ktoré Slováci tradične nakupujú na internete – od minulého mesiaca stúpol záujem o dámske šaty, karnevalové kostýmy či clip-in vlasy o desiatky percent. 

Rastúci trend e-commerce sa držal aj v máji, ale už badať mierne spomalenie v porovnaní s marcom a aprílom t. r. V máji dosiahol medziročný rast e-commerce 30 %, čo je stále výborná hodnota. Spomalenie rastu môžeme pripísať uvoľňovaniu bezpečnostných opatrení, ktoré spôsobilo, že Slováci sa pomaly začali vracať k nákupom v kamenných obchodoch. 

Bezpečnostné opatrenia, medzi ktoré patrilo aj uzavretie posilňovní, plaveckých bazénov a ďalších športovísk, spôsobili, že Slováci sa obrátili k outdoorovým športom. To sa odrazilo aj na predaji bežeckých tenisiek u on-line predajcoch. Trendom mesiaca na Heureke ešte aj teraz vládnu bežecké tenisky – obsadili až 7 priečok z desiatich. Popularita vybraných modelov v máji rástla o stovky až tisíce percent. E-shopy v uplynulých týždňoch zaznamenávajú tiež zvýšený záujem o tovar, ktorý by Slovákom pomohol prežiť leto v pokoji a pohodlí. Zvýšenej popularite sa tešia napríklad ventilátory (nárast o 98 % oproti aprílu) a klimatizácie (nárast takmer o 460 % oproti minulému roku). 

Nakoľko aj nad dovolenkami v zahraničí visí otáznik neistoty, Slováci si v on-line obchodoch zariaďujú svoje záhrady a pripravujú ich na leto. Heureka registruje v posledných mesiacoch niekoľkonásobný nárast záujmu o záhradné lehátka (o 718 % za apríl), záhradné stoličky a kreslá (o 375 %) a záhradné hojdačky (o 260 %). O stovky percent rastie aj popularita záhradných bazénov, bazénových fólií a bazénového príslušenstva. Po minulé roky bolo trendom tieto nákupy vybavovať už v marci, ale situácia spojená s koronavírusom ich odsunula až na máj či dokonca jún. 


SR: Na Slovensku zbankrotovalo už vyše 44.000 ľudí

V júni 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 816 osobných bankrotov a v druhom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol 2.834. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) je to o 22,06 percenta menej než v predchádzajúcom, prvom štvrťroku 2020 s 3.636 osobnými bankrotmi. V medziročnom porovnaní v druhom štvrťroku 2020 zbankrotovalo až o 34,67 percenta menej dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, kedy súdy rozhodli o oddlžení 4.338 občanov Slovenska. 

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom s 1.055 osobnými bankrotmi predstavujú osobné bankroty v júni t.r. pokles o 22,65 percenta. V medziročnom porovnaní s júnom 2019 s 1.430 vyhlásenými osobnými bankrotmi sa ich počet v júni 2020 znížil až o 42,94 percenta. V druhom štvrťroku tohto roku počet osobných bankrotov dosiahol 2.834, čo je v porovnaní s predchádzajúcim, prvým štvrťrokom 2020 s 3.636 osobnými bankrotmi o 22,06 percenta menej. Počet osobných bankrotov v druhom štvrťroku 2020 ešte výraznejšie klesol v medziročnom porovnaní – až o 34,67 percent, keď v druhom štvrťroku 2019 súdy rozhodli o oddlžení 4.338 občanov.

Z celkového počtu rozhodnutí súdov o osobnom bankrote vydaných v júni 2020 vyplýva, že oddlženie formou konkurzu si zvolilo až 807 dlžníkov (98,90 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo 9 dlžníkov (1,10 %). V júni 2020 bolo 751 osobných bankrotov (92,03 %) vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 65 osobných bankrotov (7,97 %) bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov.

V júni 2020 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Bratislavskom kraji – 203. Nasledoval Trnavský kraj so 132, Nitriansky kraj so 111 a Prešovský kraj so 101 osobnými bankrotmi. Najmenej rozhodnutí o oddlžení vydali súdy v Žilinskom– 55 a v Banskobystrickom kraji – 59. S výnimkou Bratislavského a Trnavského kraja počet osobných bankrotov vo všetkých ostatných krajoch medziročne klesol, najviac – o 81,09 percenta v Banskobystrickom kraji a o 74,18 percenta v Žilinskom kraji. Zatiaľ čo v Trnavskom kraji počet osobných bankrotov medziročne stúpol o 10 percent, v Bratislavskom kraji medziročný nárast počtu osobných bankrotov v júni 2020 dosiahol až 238,33 percenta.

Z celkového počtu osobných bankrotov v júni 2020 pripadalo na mužov 521 (63,85 %) a na ženy 295 (36,15 %) osobných bankrotov. V medziročnom porovnaní sa podiel mužov a žien na osobných bankrotoch v júni 2020 zmenil o 3,78 percentuálneho bodu, keď u žien klesol a u mužov vzrástol. Najväčšou skupinou dlžníkov so 159 osobnými bankrotmi boli v júni 2020 muži vo veku 40 – 49 rokov (30,52 % z celkového počtu mužov) a v rovnakej vekovej kategórii aj ženy s 91 osobnými bankrotmi (30,85 % z celkového počtu žien). Prvýkrát medzi mužmi zbankrotoval aj jeden deväťdesiatnik. Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v júni 2020, malo 20 (3,84 %) dlžníkov vysokoškolské vzdelanie, medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 8 (2,71 %) dlžníčok. 

Od roku 2006, kedy začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca júna 2020 zbankrotovalo na Slovensku 44.642 dlžníkov. Zároveň v júni 2020 súdy zrušili 1.081 konkurzov vyhlásených v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 1.000 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro a 81 po splnení konečného rozvrhu výťažku, keď veritelia získali aspoň časť z hodnoty svojich pohľadávok. 


utorok 7. júla 2020

EU: Miliarda eur do inovačných projektov čistých technológií

Európska komisia otvorila prvú výzvu na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu. Bude financovať prelomové technológie pre energiu z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročné odvetvia, skladovanie energie, ako aj zachytávanie, využívanie a ukladanie CO2. Vytváraním lokálnych nadčasových pracovných miest podporí zelenú obnovu, pripraví pôdu pre klimatickú neutralitu a posilní vedúce postavenie Európy v celosvetovom meradle.

Na obdobie 2020 – 2030 sa z inovačného fondu vyčlení približne 10 miliárd eur z aukcie emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Okrem toho sa využijú nevyplatené príjmy predchodcu inovačného fondu, programu NER 300. Prvá výzva poskytne na rozsiahle projekty čistých technológií grantové financovanie vo výške 1 miliardy eur, ktoré im pomôže prekonať riziká spojené s komercializáciou a demonštráciou veľkého rozsahu. Táto podpora pomôže novým technológiám dostať sa na trh. V prípade sľubných projektov, ktoré ešte nie sú pripravené na uvedenie na trh, je vyčlenený samostatný rozpočet vo výške 8 miliónov eur na pomoc pri rozvoji projektov.

Výzva je otvorená pre projekty v oprávnených sektoroch zo všetkých členských štátov EÚ, Islandu a Nórska. Finančné prostriedky sa môžu použiť v spolupráci s inými iniciatívami financovania z verejných zdrojov, ako je štátna pomoc alebo iné programy financovania EÚ. Projekty sa budú hodnotiť podľa ich potenciálu zabrániť emisiám skleníkových plynov, podľa ich inovačnej schopnosti, finančnej a technickej vyspelosti a potenciálu rozšírenia a nákladovej efektívnosti. Uzávierka podávania žiadostí je 29. októbra 2020. Projekty možno prihlasovať cez portál EÚ na financovanie a verejné súťaže, na ktorom sú k dispozícii podrobnejšie informácie o celom postupe.

On-line: Agrodotácie na Slovensku

Vlastníci pozemkov si môžu na jednom mieste overiť, kto na ich pôdu poberal agrodotácie prostredníctvom takzvaných priamych podpôr. Rozšírené údaje o poľnohospodárskej pôde budú pomôckou aj pri uzatváraní nájomných zmlúv. Ide o výsledok dlhodobej spolupráce Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR.

Na mapovom portáli podľa MPRV pribudli tri nové agro vrstvy, a to hranice užívania ohraničujúce pozemky, na ktoré boli žiadané priame podpory s uvedením konkrétneho žiadateľa, ďalej obvyklá výška nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území, ako aj bonitované pôdno-ekologické jednotky, ktoré vyjadrujú kvalitu a vyčísľujú produkčno-ekologický potenciál pôdy. Prostredníctvom niekoľkých krokov je možné zistiť nielen údaje o vlastníkovi pozemku, ale už aj to, či a aký subjekt na tento pozemok žiadal agrodotácie, za akú obvyklú výšku nájomného sa pozemky v danom katastri prenajímali a do akej bonitnej triedy samotný pozemok patrí. Mapový portál je prepojený s portálom Finstat, čo umožňuje rýchlo získať bližšie informácie o žiadateľovi, ktorý na vybraný pozemok poberá agrodotácie. Jedným klikom sa tak dá zistiť napríklad to, či na pozemku hospodári schránková firma či zadlžený poľnohospodár.

Na webovej stránke ÚGKK SR si po voľbe "mapový klient ZBGIS" kliknutím na farebný symbol vedľa poľa na vyhľadávanie môžete zmeniť tému na "kataster nehnuteľností". Kliknutím na ľavý bočný panel si ďalej zvolíte "vrstvy a podkladové mapy", následne "agro vrstvy" a po ich rozkliknutí je možné dostať sa k zoznamu vrstiev, ktoré si opäť aktivujete zaškrtnutím. K agro vrstvám sa dá dostať aj cez webovú stránku MPRV SR. Stačí kliknúť na tlačidlo "agromapy ZBGIS" v pravom bočnom paneli, ktoré priamo presmeruje na mapový portál. 

SR: Dočasná ochrana

V júni 2020 požiadalo na Slovenskú o poskytnutie dočasnej ochrany  87 podnikateľských subjektov, žiadosť o zrušenie ochrany podalo 16 firiem a jednému subjektu dočasnú ochranu zrušil súd. Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) od 12. mája do konca júna 2020 dočasnú ochranu využíva celkovo už 162 podnikateľských subjektov.

Najväčšie spoločnosti z hľadiska dosahovaného obratu predstavujú topoľčianska nábytkárska spoločnosť Decodom a Nexis Fibers z Humenného, ktorá sa zaoberá výrobou umelých vlákien. Obe spoločnosti dosahujú obrat od 50 do 149,99 milióna eur. Najpočetnejšiu skupinu, ktorá požiadala o dočasnú ochranu v obidvoch mesiacoch, tvorí 45 firiem, ktoré sa venujú veľkoobchodu a maloobchodu a oprave motorových vozidiel a motocyklov, za ňou nasleduje 20 firiem z oblasti stavebníctva a rovnaký počet spoločností z oblasti priemyselnej výroby.  Najviac ich sídli v Bratislavskom kraji (53) a v Banskobystrickom kraji (29), najmenej žiadateľov o dočasnú ochranu sídli v Trenčianskom kraji (13) a v Trnavskom kraji (11).

Dočasná ochrana je určená podnikateľom, ktorí sa z dôvodu pandémie nového koronavírusu ocitli v zlej ekonomickej situácii. Pre žiadateľa o poskytnutie dočasnej ochrany to znamená viacero výhod, napríklad veritelia nemôžu podať návrh na vyhlásenie konkurzu a prerušuje sa konanie o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu a ani podnikateľ nie je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Exekúcie začaté po 12. marci 2020 sa pri dočasnej ochrane prerušujú, nie je možné začať výkon záložného práva na majetok podnikateľa, podnikateľovi nemôže byť vypovedaná žiadna zmluva z omeškania podnikateľa s plnením. Ak o ukončenie dočasnej ochrany nepožiada podnikateľ skôr, alebo o jej zániku nerozhodne súd, dočasná ochrana podľa zákona zaniká 1. októbra, prípadne na konci roka 2020.

pondelok 6. júla 2020

On-line: Digitálne vzdelávanie

Totálne zatvorenie škôl počas pandémie COVID-19 prinieslo slovenské školstvo do situácie, v ktorej sa doteraz nielen nikdy neocitlo, ale s akou ani nepočítalo. Napriek tomu väčšina učiteľov označila seba aj svoje školy v prieskume za viac pripravené ako nepripravené. 

Viaceré školy začali modernizovať svoje fungovanie už pred rokmi. Postupne prichádzali on-line žiacke knižky, elektronické tabule, no a v menšom množstve aj vzdelávací obsah určený pre digitálne prostredie. Prírodovední učitelia v prieskume Nadácie Dionýza Ilkoviča (jún 2020, 570 učiteľov prírodných vied zo základných a stredných škôl - učitelia matematiky, fyziky, informatiky a chémie) potvrdili svoju rýchlosť a vynaliezavosť v hľadaní spôsobu, ako učiť na diaľku: ¾ z nich dokázali funkčné on-line vyučovanie rozbehnúť do dvoch týždňov. Až 77 % učiteľov používalo na vyučovanie vlastnú techniku. Podobne 90 % učiteľov si vytváralo vlastný obsah, ktorý následne mohli používať aj iní kolegovia. Iba necelá štvrtina opýtaných využívala obsah od ministerstva školstva. Za najčastejšie používané nástroje na vyučovanie učitelia označili platformu Edupage a telekonferenčné nástroje Zoom, MS Teams či Skype. 

Celkovo 90 % učiteľov sa zhodlo, že on-line vyučovanie je pre nich oveľa náročnejšie ako klasická škola. Pritom 60 % nevidí veľký rozdiel v efektivite on-line vzdelávania a klasického vyučovania. Na to, aby mohli cez počítač plnohodnotne vzdelávať, potrebujú najmä počítačové zručnosti, technické vybavenie, dostatok času a tiež špeciálny obsah. Zároveň až 90 % z opýtaných si myslí, že by bolo dobré, aby sa on-line vzdelávanie vyučovalo na pedagogických fakultách. Potenciál on-line mimoškolskej činnosti vidí takmer ¾ opýtaných učiteľov. Viac ako 70 % však počas korony nedostalo žiadnu podporu na udržanie krúžkov v on-line prostredí. Podpora mimoškolských aktivít je na Slovensku dlhodobým problémom. Podľa 80 % učiteľov je mimoškolská činnosť podporovaná málo, väčšina tvrdí, že je podporovaná veľmi málo alebo vôbec.

EU: Formálna výzva pre Slovensko

Európska komisia vyzýva Slovensko, aby odstránilo obmedzenia pre maloobchodných predajcov potravín. Uvedené obmedzenia sú v rozpore s pravidlami Európskej únie týkajúcich sa voľného pohybu tovaru a slobody usadiť sa. 

Európska komisia (EK) sa rozhodla zaslať Slovensku formálnu výzvu, aby odstránilo obmedzenia v sektore maloobchodu potravín. Podľa EK vytvárajú slovenské opatrenia výhodnejšie marketingové podmienky pre domáce výrobky a obmedzujú slobodu maloobchodníkov rozhodovať o svojom sortimente a o usporiadaní predajnej plochy. Takéto opatrenia sú v rozpore s pravidlami EÚ týkajúcimi sa voľného pohybu tovaru a slobody usadiť sa a spôsobujú prekážky, ktoré sú zakázané podľa článkov 34 a 49 ZFEÚ, ako aj podľa smerníc o službách a o elektronickom obchode. 

Slovensko má teraz tri mesiace na reakciu. V opačnom prípade sa EK môže rozhodnúť, že vydá odôvodnené stanovisko. Komisia sa zároveň rozhodla uzatvoriť konanie o nesplnení povinnosti proti Rumunsku v súvislosti s jeho reštriktívnymi opatreniami týkajúcimi sa potravinárskych výrobkov, v rámci ktorých sa uprednostňovali domáce výrobky na úkor podobných dovezených. Po formálnej výzve EK a následnom dialógu s rumunskými orgánmi boli pravidlá týkajúce sa potravinového práva zmenené a obmedzenia voľného pohybu tovaru a slobody usadiť sa zrušené.

Auto: Bezpečnostné prvky

Nové technológie modernizujú aj automobily, pričom bezpečnosť by mala zostať vždy na prvom mieste. Bezpečnostné prvky a zavádzané technológie musia totiž chrániť všetkých cestujúcich. 

Každé vozidlo musí obsahovať aktívne aj pasívne bezpečnostné prvky, pretože havarijné poistenie vás pred nehodou neochráni. Určite ho však využijete pri riešení spôsobených škôd na automobile. Aktívne bezpečnostné prvky sú najmä moderné technológie ako je brzdový asistent, elektronický stabilizačný program alebo systém hľadania mŕtveho bodu. Aktívne prvky sú tie, ktoré zabraňujú, alebo predchádzajú dopravným nehodám. Bežne už dnes v autách nájdete napríklad: 
  • ABS systém – predchádza zablokovaniu kôl pri brzdení, čím v núdzovej situácii udržuje auto ovládateľné. 
  • BAS systém – brzdový asistent, ktorý zaisťuje rýchlosť a zošliapnutie brzdového pedálu, pričom potom reaguje na kritickú situáciu a dokáže skrátiť brzdnú dráhu až o celých 20 %. 
  • BLIS systém – systém hľadania mŕtveho bodu vodiča upozorňuje na vozidlá alebo ľudí v miestach, ktoré sám nevidí. 
Okrem nich sa v nových vozidlách často nachádza aj adaptívny tempomat, ktorý udržuje vodičom zvolenú rýchlosť a bezpečnú vzdialenosť od vozidiel pred ním, multikolízna brzda, ktorá v prípade nehody auto zastaví bez stlačenia brzdy alebo systém detekcie únavy vodiča. 

Bežné pasívne bezpečnostné prvky sú najmä bezpečnostné pásy a airbagy. Bezpečnostný pás používajte vždy, aj keď idete autom len pár metrov. Aby ste nezabudli, pri nezapnutom bezpečnostnom páse bude v aute svietiť signalizácia, ktorá sa nevypne, dokiaľ si pás nezapnete.  Airbagy sú zabudované do volantu, palubnej dosky a ďalších častí interiéru. Ich primárnym účelom je ochrániť hlavu a trup pri náraze. Bez použitia bezpečnostných pásov, ale svoju účinnosť strácajú, preto idú oba tieto bezpečnostné prvky ruka v ruke.

piatok 3. júla 2020

EU: Audiovizuálne mediálne služby

Európska komisia prijala usmernenia na pomoc členským štátom pri vykonávaní revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Poskytnú praktický nástroj na zabezpečenie propagácie európskych diel v mediálnom obsahu, čím sa podporí kultúrna rozmanitosť a väčší výber pre európskych spotrebiteľov. Zároveň pomôžu lepšie ochrániť používateľov videí na požiadanie a platforiem na zdieľanie videí, najmä maloletých, pred nenávistným prejavom a škodlivým obsahom.

Členské štáty EÚ majú revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 19. septembra 2020. Očakáva sa, že usmernenia, aj keď nezáväzné, prispejú k jej harmonizovanému vykonávaniu a presadzovaniu. Komisia v nich poskytuje svoj názor na aplikáciu špecifických konceptov s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie mediálnych pravidiel vo všetkých členských štátoch. Usmernenia sú súčasťou širšej činnosti zameranej na jasnejšie vymedzenie povinností a zodpovedností za sociálne médiá a on-line platformy a dopĺňajú pripravovaný balík predpisov o digitálnych službách, v súvislosti s ktorým v súčasnosti prebieha verejná konzultácia.

Usmernenia týkajúce sa európskych diel
Smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách sa sprísnila povinnosť podporovať európske filmy a televízne vysielanie v službách na požiadanie, ktoré musia zabezpečiť vo svojich katalógoch aspoň 30 % európskeho obsahu a zabezpečiť mu poprednú prezentáciu. Členským štátom za určitých podmienok umožňuje požadovať od poskytovateľov mediálnych služieb so sídlom v inom členskom štáte, ale s cieľovým publikom na ich území, aby finančne prispievali na tvorbu európskych diel.
Usmernenia obsahujú aj odporúčanú metodiku výpočtu 30 % podielu európskeho obsahu v každom národnom katalógu na základe názvov filmov a sezón televíznych seriálov. Usmernenia objasňujú aj definíciu pojmov „nízka sledovanosť“ a „nízky obrat“ s cieľom oslobodiť menších poskytovateľov od povinností týkajúcich sa propagácie európskych diel, vďaka čomu sa neohrozí vývoj na trhu, ani sa nebude brániť vstupu nových subjektov na trh.

Usmernenia týkajúce sa platforiem na zdieľanie videí
Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách rozširuje normy EÚ týkajúce sa nezákonného a škodlivého obsahu na platformy na zdieľanie videí vrátane služieb, ako sú sociálne médiá, kde poskytovanie audiovizuálneho obsahu nie je hlavným účelom služby, ale napriek tomu predstavuje jednu zo zásadných funkcií. V dôsledku toho budú musieť online subjekty podobným spôsobom ako tradičné multimediálne spoločnosti zabezpečiť ochranu používateľov pred nenávistnými prejavmi a ochranu maloletých pred škodlivým obsahom. Online platformy musia prijať opatrenia proti nahlásenému obsahu, ktorý podnecuje násilie, nenávisť a terorizmus, a zabezpečiť primeranú propagáciu a umiestňovanie produktov v detských programoch.
V tejto súvislosti poskytujú usmernenia členským štátom súbor nástrojov, ktoré im majú pomôcť posúdiť, ktoré online služby by mali patriť do rozsahu pôsobnosti európskeho mediálneho rámca. Obsahujú aj zoznam relevantných indikátorov, ktoré môžu členské štáty používať pri hodnotení toho, či je audiovizuálny obsah zásadnou, a nie len doplnkovou alebo menšou časťou online platformy. Okrem toho zohľadňujú dynamický charakter prostredia online platforiem a ich cieľom je zabezpečiť flexibilitu v tejto oblasti.

Home office: Výhodný pre väčšinu Slovákov

Väčšina zamestnávateľov spustila postupný návrat na pracoviská od júna. Najväčšia časť zamestnancov by však najradšej pracovala z domu. Ukázal to prieskum HR Pulse, ktorý iniciovala spoločnosť Profesia a HR open forum. Do prieskumu boli zapojení personalisti zamestnávateľov, ktorí pôsobia na Slovensku.

Nariadenie práce z domu, identifikácia zamestnancov nevyhnutných pracovať na pracovisku, zastavenie služobných ciest a vytvorenie nových pravidiel - toto boli najčastejšie opatrenia, ktoré prijali firmy počas prvých týždňov po vypuknutí nového koronavírusu na Slovensku. Po prísnych opatreniach sa však pracovný život zamestnancov na Slovensku opäť mení. Takmer 76 % firiem uvádza, že svojich zamestnancov vracia postupne späť na pracovisko od júna. Desatina personalistov uviedla, že návrat zamestnancov plánujú počas júla alebo augusta a približne osem percent potvrdilo návrat v septembri. Personalisti uvádzajú, že návrat zamestnancov na pracovisko sprevádzajú zvýšené hygienické normy, rozširovanie benefitu práce z domu či úprava spoločných priestorov. Nie každý zamestnanec ale vníma návrat pozitívne. Takmer 52 % firiem uvádza, že najväčšia časť zamestnancov by najradšej pracovala z domu a na pracovisko by prichádzala iba výnimočne na porady a stretnutia. Postoje sú však rôznorodé. Naopak, až 42 % personalistov informovalo, že medzi zamestnancami vnímajú pozitívny postoj k návratu do práce. Firmy však uviedli, že vnímajú aj skupiny pracovníkov, ktoré s návratom na pracovisko vôbec nesúhlasia. Približne 23 % uvádza, že zamestnanci sú veľmi spokojní s prácou z domu a nechcú sa vrátiť späť a 17 % sa nechce vrátiť, lebo cíti obavy z dôvodu ohrozenia zdravia.

Prieskum tiež ukázal, že nariadená práca z domu viacerým firmám z pohľadu produktivity skôr pomohla, ako uškodila. Väčšina, teda 57 % zamestnávateľov uviedlo, že počas práce z domu nepocítili zmenu v produktivite svojich ľudí. Takmer 19 % personalistov dokonca potvrdilo, že produktivita práce počas tohto obdobia stúpla. Firmy okrem toho uviedli, že zaznamenali rozdiely medzi pracovníkmi na jednotlivých oddeleniach. Potvrdili, že kým pracovníkom zákazníckej podpory sa doma pracovalo často lepšie, lebo ich nikto nerušil, horšiu situáciu videli pri obchodníkoch, ktorým chýbali tržby. Personalisti tiež uvádzali aj problémy medzi zamestnancami, ktorí majú deti a nemajú dobré podmienky na pokojnú prácu doma. Benefit v podobe práce z domu sa bude podľa výsledkov prieskumu rozširovať. Plánované zmeny uviedlo až 80 % oslovených firiem.

Upozorňujeme: Skleník z auta

Zo stojaceho auta so zatvorenými oknami sa na slnku stáva skleník, v ktorom veľmi rýchlo stúpa teplota vzduchu. Ten sa môže počas jednej hodiny prehriať na 60 až 70 stupňov Celzia. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR upozorňuje, že takúto vysokú teplotu živý organizmus nemôže zniesť. 

Postupne so zohrievaním vzduchu sa zohrieva aj organizmus, a to do 40,5 až 41 stupňov. Pri takejto vysokej teplote už začnú zlyhávať základné životné funkcie – vedomie, dýchanie a krvný obeh. Smrť organizmu v niektorých prípadoch môže nastať už po 15 až 20 minútach strávených pri extrémne vysokej teplote vzduchu. V žiadnom prípade nie je preto bezpečné nechávať v uzamknutom aute deti, starých a bezvládnych ľudí, ale ani zvieratá, ktoré sa bez pomoci nedokážu dostať z auta von!

Aj počas dlhej cesty v aute bez funkčnej klimatizácie pri otvorených oknách s prísunom čerstvého vzduchu môže podľa záchranárov nastať prehriatie organizmu, ktoré sa prejaví s odstupom niekoľkých hodín zvýšenou telesnou teplotou až horúčkou, bolesťami hlavy, vracaním a celkovou slabosťou. Môžeme tiež dostať úpal. Veľmi dôležité v takomto prípade je dopĺňanie tekutín už počas cesty, aby organizmus mal šancu sám sa ochladzovať potením. Dehydratácia, teda nedostatok tekutín v organizme, urýchľuje prehrievanie organizmu.

štvrtok 2. júla 2020

Trend: Ľudské zdroje v roku 2020

Témou roka v oblasti ľudských zdrojov je pre slovenské firmy budovanie a udržiavanie znalostí naprieč meniacou sa pracovnou silou. V prieskume Globálne trendy v oblasti ľudských zdrojov na rok 2020 to uviedlo až 78 % účastníkov zo Slovenska. Pripravená na to je ale menej ako tretina z nich. 

Štúdie Deloitte sa zúčastnilo takmer 9.000 lídrov zo 119 krajín sveta vrátane Slovenska. „Tým, že organizácie často nestíhajú držať krok s potrebou budovať znalosti svojich zamestnancov dôležité pre budúcnosť, nevedia naplno využiť potenciál, ktorý nové technológie prinášajú. Pripravujú sa tak o možnosť profitovať z inovácií, ktoré môžu byť nevyhnutné nielen na prekonanie krízy COVID-19, ale aj na udržanie ich konkurencieschopnosti po nej“, uviedla Zuzana Kostiviarová. Viac ako 70 % respondentov zo Slovenska uviedlo spolupatričnosť, odmeňovanie a HR analytiku ako ďalšie nosné témy v oblasti ľudských zdrojov. Na globálnej úrovni považujú lídri za najdôležitejšiu tému well-being. Ako kľúčovú ju označilo až 80 % z nich. Ako veľmi dôležité hodnotia aj spolupatričnosť (79 %) a manažment znalostí (75 %). „Technológie vytvárajú svet, v ktorom môže byť všetko individualizované, ľudia však potrebujú cítiť spolupatričnosť k niečomu väčšiemu. Posilňovanie spolupatričnosti zamestnancov s firmou bolo témou už pred globálnou pandémiou, ale až v dnešnej situácii ide, obzvlášť z hľadiska využívania virtuálneho prostredia a nástrojov na spoluprácu na diaľku, o jednu z kľúčových výziev v oblasti ľudských zdrojov. Talent (HR) lídri sa budú musieť v tejto súvislosti zamyslieť najmä nad tým, ako „v novom normále“ pracovať s firemnou kultúrou a lídrami, alebo ako nastaviť pracovné prostredie, aby ľudia cítili spolupatričnosť k firme. Tá je, podľa spomínanej štúdie, výsledkom troch vzájomne sa ovplyvňujúcich atribútov: pocitu prínosu ich práce k zmysluplným výsledkom, pocitu prepojenia s kolegami a s tímami, ktorých sú súčasťou a pocitu pracovného komfortu, ktorý zahŕňa aj to, že sa k nim kolegovia správajú férovo a s rešpektom“, dodala Monika Kováčová. 

Zo štúdie ďalej vyplýva, že spoločnosti by sa mali sústrediť najmä na tri hlavné oblasti, do ktorých sú zaradené aj jednotlivé trendy tohto roka. Prvou je Zmysel práce a jeho proces začlenenia do každodenných pracovných povinností. S tým súvisí aj otázka, ako začleniť well-being do každodennej práce. Spoločnosti by mali vytvárať pre ľudí priestor, ktorý im umožní vydať zo seba to najlepšie a zároveň by sa mali snažiť chápať ich individuálne potreby. Druhou oblasťou je Potenciál a spôsob, ako maximálne využiť schopnosti ľudí. V tejto oblasti bude hlavnou potrebou príprava zamestnancov na dynamické zmeny a vytvorenie firemnej kultúry, v ktorej bude odovzdávanie znalostí a začleňovanie nových technológií do výkonu práce bežnou praxou. Tretia oblasť Perspektíva súčasnej situácie je zameraná na zmenu vnímania hrozby skôr ako príležitosti na to, ako sa pri zachovaní potrebnej transparentnosti lepšie a rýchlejšie rozhodovať. Kľúčovým naďalej zostáva ľudský prístup a to, ako ho zachovať, či dokonca posilniť vo svete stále viac ovplyvňovanom technológiami, ktorý sa navyše spamätáva z globálnej pandémie. 

EU: Podpora zamestnanosti mladých ľudí

V dôsledku celosvetovej finančnej krízy v roku 2008 vzrástla nezamestnanosť mladých ľudí zo 16,0 % v roku 2008 na maximálnych 24,4 % v roku 2013. Čísla postupne klesali a pred vypuknutím pandémie dosahovali rekordne nízku úroveň 14,9 %. Napriek tomu je nezamestnanosť mladých ľudí stále viac ako dvakrát vyššia než celková nezamestnanosť. Z najnovších údajov vyplýva, že v apríli 2020 bola v EÚ nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 15,4 %. Mnohí sa obávajú, že prudký nárast ešte len príde.

Európska komisia prijala opatrenia, ktoré majú mladým ľuďom priniesť všetky možné príležitosti v plnej miere rozvinúť svoj potenciál pretvárať budúcnosť EÚ a ťažiť z prechodu na zelené a digitálne hospodárstvo. Už v programe NextGenerationEU a budúcom rozpočte EÚ navrhla viacero možností finančnej podpory zamestnanosti mladých ľudí zo strany EÚ. Teraz je na členských štátoch, aby si určili priority. Na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa malo použiť najmenej 22 miliárd eur.

Balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí pozostáva zo štyroch pilierov, na ktorých je most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu postavený:
  • EÚ vytvorila v roku 2013 záruku pre mladých ľudí a odvtedy „postavila mosty“ na trh práce pre približne 24 miliónov mladých ľudí. Návrhom Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most k pracovným miestam“ sa posilní záruka pre mladých ľudí a zvýši dosah opatrení na zraniteľných mladých ľudí v celej EÚ, ktoré sú dnes určené ľuďom vo veku od 15 do 29 rokov. V odporúčaní je zachovaný záväzok, že ak sa zapojíte do záruky pre mladých ľudí, do štyroch mesiacov dostanete ponuku zamestnania, vzdelávania, učňovskej alebo odbornej prípravy. Most k pracovným miestam bude inkluzívnejší, aby sme sa vyhli všetkým formám diskriminácie a oslovili širšie spektrum najzraniteľnejších skupín, akými sú rasové a etnické menšiny, mladí ľudia so zdravotným postihnutím či mladí ľudia žijúci v niektorých okrajových, vzdialených alebo znevýhodnených mestských častiach. Vychádza z potrieb podnikov a ponúka požadované zručnosti, zvlášť tie, ktoré sú nevyhnutné na prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo, ale aj krátke prípravné kurzy. Zároveň umožňuje prispôsobiť poradenstvo, pokyny a usmernenia daným potrebám.
  • Cieľom návrhu Európskej komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave je urobiť vzdelávacie systémy modernejšími, príťažlivejšími, flexibilnejšími a pripravenými na prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo. Agilnejšie odborné vzdelávanie a odborná príprava so zameraním na študenta pripravia mladých ľudí na ich prvé pracovné miesta a dospelým poskytnú príležitosti na zlepšenie alebo zmenu ich kariéry. Poskytovatelia odborného vzdelávania a prípravy sa tak môžu stať špičkovými strediskami odborného vzdelávania a zároveň podporovať rozmanitosť a inkluzívnosť.
  • Nový impulz pre učňovskú prípravu bude prínosom tak pre zamestnávateľov, ako aj pre mladých ľudí a zvýši počty kvalifikovaných pracovných síl v širokom spektre odvetví. Európske združenie učňovskej prípravy poskytlo viac ako 900 000 príležitostí. Toto obnovené združenie bude presadzovať vytváranie vnútroštátnych koalícií, podporí MSP a zvýši účasť sociálnych partnerov: odborových a zamestnávateľských organizácií. Cieľom je zachovať súčasnú ponuku učňovskej prípravy, keďže vieme, že z dnešných učňov sa o niekoľko rokov stanú vysokokvalifikované pracovné sily.
  • K ďalším opatreniam na podporu zamestnanosti mladých ľudí patria stimuly do zamestnania a startupov v krátkodobom a do budovania kapacít, sietí mladých podnikateľov a medzipodnikových vzdelávacích centier v strednodobom horizonte.
Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu zamestnanosti mladých ľudí využitím veľkého objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci programu „NextGenerationEU“ a z budúceho rozpočtu EÚ. EÚ tak môže pomôcť napríklad s financovaním:
  • grantov pre startupy a úverov mladým podnikateľom, mentorských programov a podnikateľských inkubátorov,
  • príspevkov pre MSP, ktoré zamestnávajú učňov,
  • odbornej prípravy na získanie nových zručností potrebných na trhu práce,
  • budovania kapacít verejných služieb zamestnanosti,
  • odbornej prípravy v oblasti riadenia kariéry v rámci formálneho vzdelávania,
  • investícií do digitálnej vzdelávacej infraštruktúry a technológií.

Radíme: Ako nemať úraz

Počas prázdnin majú deti veľa voľného času na rozličné aktivity, často bývajú rozptýlené, nesústredené a nemyslia na to, že by sa mohli zraniť. Rodičia by však riziko úrazov podceňovať nemali. 

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR pripomína, že nie je vhodné preceňovať schopnosti dieťaťa a treba preňho vyberať aktivity primerané veku. Napríklad pri bicyklovaní dajte dieťaťu bezpečnostnú vestu a prilbu, pri korčuľovaní aj chrániče na zápästia, lakte a kolená. Prilba podľa hygienikov redukuje riziko poranenia hlavy až o 85 percent. Ak je to možné, dieťa by malo športovať na miestach so slabou premávkou, ideálne na cyklistických chodníkoch. Pri plávaní, hrách vo vode či vodných atrakciách dieťa nenechávajte ani na chvíľu bez dozoru dospelého, rovnako aj na trampolínach a na nafukovacích atrakciách – hradoch, preliezačkách, kĺzačkách. Je potrebné tiež dohliadnuť na to, aby sa deti s loptou nehrali blízko cesty, pretože nevedia dobre odhadnúť rýchlosť a blízkosť auta a zhodnotiť dopravnú situáciu.

Medzi najčastejšie prázdninové úrazy detí patria podľa poisťovne Generali zlomeniny, ďalej vyvrtnutia a vykĺbenia, narazenia a pomliaždenia, najčastejšie prstov rúk. Príčinou prázdninových úrazov sú najmä pády, potom poranenia a otravy. Vyskytujú sa aj úrazy pri manipulácii s predmetmi.
Deti podľa poisťovne treba poučiť aj o bezpečnom správaní sa pri návšteve kúpalísk. Vyvarovať ich treba pred behaním po mokrých plochách. Zvlášť nebezpečné je pre deti skákanie do rybníkov s neznámou hĺbkou vody. Pri skoku do vody na mieste, kde je jazero plytké alebo má kamenisté dno, si dieťa môže spôsobiť vážne zranenie. Deti by mali skákať len do vôd, ktoré dobre poznajú a v teplom počasí sa pred skokom vopred schladiť, aby predišli teplotnému šoku pre telo.

streda 1. júla 2020

Radíme: Nočné zmeny s rozvahou

Nočné zmeny sú pre ľudský organizmus veľkou záťažou. Narušujú prirodzený biorytmus človeka a môžu výrazne ovplyvniť produktivitu aj kvalitu odvedenej práce. Zamestnávatelia by tak mali brať ohľad na osobné potreby zamestnancov a prácu v noci plánovať s rozvahou.

Zamestnávatelia by mali pri plánovaní nočnných zmien brať ohľad na potreby zamestnancov a poskytnúť im také podmienky, ktoré minimalizujú negatívny vplyv nočných zmien na ich organizmus. Poradenská spoločnosť Déhora, ktorá sa plánovaním pracovných síl v zmenových prevádzkach zaoberá, prináša niekoľko tipov, ako to dosiahnuť.

1. OBMEDZTE POČET NOČNÝCH ZMIEN: Nočná práca je v zásade nezdravá a drahá a je lepšie sa jej vyhnúť. Často však existujú spôsoby, ako problém s nočnými zmenami vyriešiť a ešte z nich aj vyťažiť. Pozrite sa kriticky na to, aký druh práce sa u vás v noci prevádzkuje. Možno sa dá niektorú jej časť presunúť na dennú zmenu a zamestnancov tak od práce v noci ušetriť. Využiť môžete aj tzv. koncept flexibilných zmien, ktorý podľa potreby umožňuje upravovať počet zamestnancov nielen na nočnej zmene. Pokiaľ si neviete rady s reorganizáciou zmien, zavolajte si na pomoc odborníka, ktorý vám poradí a podporí vás.

2. PLÁNUJTE ZMENY UVÁŽENE: Najvýhodnejší je taký zmenový model, kedy sa zmeny posúvajú smerom dopredu. To znamená, že zamestnanec pracuje najskôr ráno, potom popoludní a až následne na nočnej zmene. Takýto spôsob riadenia zmien nazývame zdravý plán, pretože pomáha predchádzať hromadeniu nedostatku spánku a telo sa pri ňom jednoduchšie zotavuje, než ako keď sa zmeny otočia „proti smeru hodinových ručičiek“. Takýto pravidelný a stabilný harmonogram zmien s čo najmenším počtov úprav je nielen udržateľný a zdravý, ale pozitívne sa prejaví aj na produktivite.

3. S NOČNÝMI ZMENAMI OPATRNE: Je lepšie, keď zamestnanci odpracujú viac krátkych nočných zmien, než menej dlhých. V druhom prípade je totiž biorytmus príliš narušený a zotavenie trvá oveľa dlhšie. Dĺžka zmien by nemala prekročiť 9 hodín a podceňovať by ste nemali ani radenie zmien za sebou. Riziko poranenia je pri v poradí druhej nočnej zmene v priemere o 6 % vyššie, pri tretej je to už o 17 % viac a pri štvrtej ide o priemerný nárast dokonca o 36 %. Riziko úrazu sa síce zvyšuje aj pri troch po sebe idúcich denných zmenách, no je podstatne nižšie.

4. VLASTNÉ ZMENY? Koncept samoplánovania umožní nastaviť pracovný kalendár podľa fyzických aj sociálnych potrieb. V pracovnom kolektíve sa vždy nájdu ľudia, ktorí dávajú prednosť práci v noci. To naopak umožní zamestnancom, ktorí preferujú denné zmeny, absolvovať menší počet tých nočných. Samoplánovanie môže ponúknuť veľké výhody pre všetky zúčastnené strany. Zamestnanci si zlepšia rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a vy sa už nebudete musieť trápiť s vysokou fluktuáciou. Pokiaľ svojim zamestnancom umožníte rozhodovanie o ich zmenách, môžete si byť istí, že sa to odrazí aj na ich celkovej spokojnosti, pracovnom výkone aj lojalite k firme.

EU: Rozšírený dočasný rámec

Európska komisia prijala tretiu zmenu, ktorou sa rozširuje rozsah pôsobnosti dočasného rámca štátnej pomoci prijatého 19. marca 2020 s cieľom podporiť hospodárstvo v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Dočasný rámec bol prvýkrát zmenený 3. apríla 2020, čím sa rozšírili možnosti verejnej podpory výskumu, testovania a výroby produktov potrebných na boj proti pandémii koronavírusu s cieľom chrániť pracovné miesta a výraznejšie podporiť ekonomiku. Komisia 8. mája 2020 schválila druhú zmenu, ktorou sa rozsah pôsobnosti dočasného rámca rozširuje o opatrenia týkajúce sa rekapitalizácie a podriadeného dlhu.

Hlavným účelom dočasného rámca je poskytnúť cielenú podporu inak životaschopným podnikom, ktoré sa však pre pandémiu koronavírusu dostali do finančných ťažkostí. Podniky, ktoré boli v ťažkostiach už pred 31. decembrom 2019, preto na pomoc podľa dočasného rámca nárok nemajú, no môžu ju dostávať na základe existujúcich pravidiel štátnej pomoci, najmä usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. V týchto usmerneniach sú stanovené jasné podmienky, podľa ktorých musia mať tieto podniky vypracované spoľahlivé reštrukturalizačné plány umožňujúce dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť. Zároveň boli mikropodniky a malé podniky (t. j. s počtom zamestnancov do 50 a ročným obratom a/alebo súvahovým súčtom do 10 miliónov EUR) osobitne zasiahnuté nedostatkom likvidity v dôsledku hospodárskych vplyvov pandémie koronavírusu, čo im ešte viac sťažilo prístup k financovaniu v porovnaní s väčšími firmami. Ak by sa tieto problémy neriešili, mnoho mikropodnikov a malých podnikov by sa mohlo ocitnúť v konkurze, čo by vážne narušilo celé hospodárstvo EÚ. 

Aktuálnymi zmenami sa dočasný rámec rozširuje tak, aby členské štáty mohli poskytovať verejnú podporu na základe dočasného rámca všetkým mikropodnikom a malým firmám, aj keď už boli k 31. decembru 2019 vo finančných ťažkostiach. Platí to, pokiaľ tieto podniky nie sú v konkurznom konaní, nedostali pomoc na záchranu, ktorú ešte nesplatili a nepodliehajú reštrukturalizačnému plánu v zmysle pravidiel štátnej pomoci. Vzhľadom na obmedzenú veľkosť a objem medzinárodných transakcií týchto podnikov je menej pravdepodobné, že dočasná štátna pomoc mikropodnikom a malým podnikom naruší hospodársku súťaž na vnútornom trhu tak, ako štátna pomoc pre väčšie podniky. Zároveň sa touto zmenou rozširujú možnosti podpory startupov (z ktorých väčšina spadá do kategórie mikropodnikov a malých podnikov) – predovšetkým tých inovačných, ktoré môžu v rastovej fáze generovať stratu a sú pre oživenie hospodárstva v EÚ kľúčové. Komisia ďalej pripomína, že všetky malé a stredné podniky, ktoré k 31. decembru 2019 existovali menej ako tri roky, už mohli využiť opatrenia pomoci stanovené v dočasnom rámci, pokiaľ nie sú v konkurznom konaní, nedostali pomoc na záchranu, ktorú ešte nesplatili, a nepodliehajú reštrukturalizačnému plánu v zmysle pravidiel štátnej pomoci.

Upravené sú tiež podmienky rekapitalizačných opatrení v dočasnom rámci pre prípady, keď súkromní investori prispievajú k navyšovaniu kapitálu spoločností spolu so štátom. Tieto zmeny podporia kapitálové injekcie s významnou súkromnou účasťou v podnikoch, čím znížia potrebu štátnej pomoci, ako aj riziko narušenia hospodárskej súťaže. Ak sa štát rozhodne poskytnúť rekapitalizačnú pomoc, ale k zvýšeniu kapitálu významne prispievajú súkromní investori (v zásade aspoň 30 % novovloženého kapitálu) za rovnakých podmienok ako štát, zákaz nadobudnutia a obmedzenie odmeňovania manažmentu sa obmedzujú na tri roky. Okrem toho sa ruší zákaz vyplácania dividend pre držiteľov nových akcií, ako aj existujúcich akcií za predpokladu, že podiel držiteľov takýchto existujúcich akcií je v podniku celkovo nižší než 10 %. Zvýši sa tak motivácia spoločností vyhľadávať na uspokojenie svojich kapitálových potrieb trhové, ako aj štátne príspevky, a zároveň sa zachovajú záruky na ochranu efektívnej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Okrem toho v súlade so zásadou neutrality z hľadiska verejného a súkromného vlastníctva, ktorá je zakotvená v Zmluve o fungovaní Európskej únie, nová zmena takisto umožní spoločnostiam s existujúcim štátnym podielom získavať kapitál od akcionárov podobne ako v súkromných spoločnostiach. Ak sú splnené uvedené podmienky týkajúce sa účasti súkromných investorov v zvyšovaní kapitálu a štát je existujúcim akcionárom (t. j. bol akcionárom už pred poskytnutím rekapitalizačnej pomoci), ktorý investuje pomerne k svojmu existujúcemu podielu, Komisia nepovažuje za potrebné stanoviť osobitné podmienky, pokiaľ ide o ukončenie angažovanosti štátu.

Komisia v rámci zmeny objasnila, že pomoc by sa nemala podmieňovať premiestnením výrobnej činnosti alebo inej činnosti príjemcu z inej krajiny v Európskom hospodárskom priestore (EHP) na územie členského štátu poskytujúceho pomoc, keďže takáto podmienka by výrazne poškodila vnútorný trh.

Aktuálne: Nové cesty pre elektronické mýto

Od 1. júla 2020 nadobúda platnosť vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 175/2020 Z. z.. Stanovuje nový zoznam vymedzených úsekov ciest (VÚC) s elektronickým výberom mýta.

Od 1. júla pribudne 21 nových vymedzených úsekov ciest. Z pôvodne 1 vymedzeného úseku vzniknú 4 nové vymedzené úseky po preklasifikovaní rýchlostnej cesty R2 na cestu I. triedy č. 16 medzi mestskými časťami Košice-Západ a Košice-Šaca. Po preklasifikovaní rýchlostnej cesty R4 medzi výjazdom z diaľnice D1 pri obci Budimír a Košicami-Sever na cestu I. triedy č. 20 vznikne 1 nový vymedzený úsek. Po 1 novom vymedzenom úseku vznikne na rýchlostnej ceste R3 preklasifikovaním D1 v Martine a medzi Košickými Oľšanmi a Hrašovíkom na rýchlostnej ceste R4. 1 vymedzený úsek pribudne v intraviláne obce Malužiná. 2 nové vymedzené úseky vzniknú rozdelením pôvode 1 úseku na ceste I. triedy č. 61 medzi Bratislavou a Ivankou pri Dunaji, 4 na ceste I. triedy č. 63 medzi Bratislavou a Dunajskou Lužnou. Spolu 7 nových vymedzených úsekov vznikne na cestách II. triedy č. 143 medzi Malackami a Rohožníkom, č. 502 medzi Bratislavou a Trstínom a č. 572 medzi Bratislavou a Mostom pri Bratislave.

Rôzne parametre bude mať modifikované od 1. júla  40 vymedzených úsekov ciest - 30 vymedzeným úsekom sa zmení spoplatnená dĺžka spolu s inými parametrami, u 3 sa zmení názov začiatku alebo konca vymedzeného úseku a 7 vymedzeným úsekom sa zmení názov začiatku a/alebo konca križovania. Celkovo 12 vymedzeným úsekom ciest sa po 1. júli skončí platnosť, z nich 2 bez náhrady. Bezo zmeny zostane 4.086 vymedzených úsekov ciest.

Po všetkých úpravách vrátane tých, ktoré nemajú vplyv na výšku úhrady mýta (úseky spoplatnené nulovou sadzbou) sa počet vymedzených úsekov ciest zvýši o 10 na 4.148. Dĺžka siete vymedzených úsekov sa skráti o 0,2 km na 17.614,6 km.

utorok 30. júna 2020

EU: Výmenné poplatky

Európska komisia uverejnila správu o vplyve nariadenia o výmenných poplatkoch (ďalej len „IFR“) na platobné transakcie na základe kariet. Podľa správy sa hlavné ciele nariadenia dosiahli, keďže medzibankové poplatky za spotrebiteľské karty sa znížili, čo viedlo k zníženiu poplatkov obchodníkov za platby kartou, a to nakoniec viedlo k zlepšeniu služieb pre spotrebiteľov a nižším spotrebiteľským cenám. 

Hlavným cieľom IFR, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2015, bolo riešenie výmenných poplatkov za karty a platobné transakcie na základe kariet, ktoré boli vysoko diverzifikované, zvýšené a netransparentné. Tieto poplatky predstavovali prekážku integrácie jednotného trhu a spôsobili narušenie hospodárskej súťaže vrátane vyšších nákladov pre maloobchodníkov a spotrebiteľov. Za týmto účelom stanovuje IFR medzibankové poplatky za spotrebiteľské karty, zavádza obchodné pravidlá a zakazuje postupy, ktoré vytvárajú trhové prekážky, akými sú územné obmedzenia alebo zabránenie výberu platobnej značky alebo žiadosti o platbu zo strany obchodníkov a spotrebiteľov.

Správa vychádza z komplexnej štúdie o uplatňovaní IFR, ktorú Európska komisia zadala externému dodávateľovi a ktorá bola uverejnená 11. marca 2020. Ďalej sa spolieha na rozsiahle dodatočné informácie poskytnuté zúčastnenými stranami vrátane hlavných kartových systémov, maloobchodníkov a poskytovateľov platobných služieb vrátane obchodných združení, spotrebiteľov a príslušných vnútroštátnych orgánov. Skonštatovala tiež, že sa zlepšila aj integrácia trhu zvýšeným využívaním obchodníkov nadobúdateľov (banky obsluhujúcich obchodníkov) so sídlom v iných členských štátoch (cezhraničné nadobúdacie služby) a viacerými cezhraničnými transakciami s kartami. V niektorých oblastiach je však potrebné ďalšie monitorovanie a zhromažďovanie údajov, vrátane tých, ktorým od nadobudnutia účinnosti nariadenia uplynul iba obmedzený čas. Vzhľadom na pozitívny vplyv IFR a potrebu dlhšieho času na úplné preskúmanie účinkov nariadenia k správe nie je pripojený legislatívny návrh na revíziu.

Aktuálne: Najviac mladých Slovákov býva u rodičov

Takmer polovica (44 %) mladých Slovákov vo veku 18 až 30 rokov býva u svojich rodičov. Podľa prieskumu, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK, necelá tretina (32 %) mladých ľudí žije vo vlastnom dome či byte. Viac ako šestina (15 %) mladých Slovákov býva v podnájme. 

Vlastné bývanie majú viac muži (35 %) oproti ženám (29 %) a najčastejšie ide o mladých ľudí vo veku 27 až 30 rokov (59 %) s vysokoškolským vzdelaním (42 %). Minimum mladých Slovákov býva na vysokoškolskom internáte alebo u kamarátov či známych. Bývanie u rodičov je bežnejšie u slovenských respondentov, u českých zas bývanie v podnájme. „Mladí ľudia sa usilujú o vlastné bývanie a zaobstaranie bytu či domu na hypotéku berú ako jeden z hlavných dôvodov, prečo sa zadlžiť. Nie je prekvapivé, že vo vlastnom bývajú predovšetkým ľudia v manželstve či dlhodobí partneri a ľudia s vyšším mesačným príjmom“, hovorí Jaroslava Palendalová. 

Hneď 3 zo 4 mladých Slovákov (75 %) považujú vlastné bývanie za podmienku spokojného života – platí to vo všetkých vekových kategóriách, ženy však túžia po vlastnom bývaní o niečo viac než muži. O zaobstaraní vlastnej nehnuteľnosti na bývanie začínajú mladí ľudia v priemere uvažovať v 22 rokoch. Najčastejšie majú vlastný dom či byt zamestnanci vo verejnom sektore (88 % respondentov s vlastným bývaním). „Viac ako polovica mladých ľudí vlastniacich dom či byt uvádza, že má jednu veľkú pôžičku – veľmi pravdepodobne hypotéku alebo úver zo stavebného sporenia. Mladí ľudia bývajúci vo vlastnom byte či dome tiež zďaleka najviac uvádzajú, že si pravidelne sporia peniaze. Môžeme predpokladať, že si takto vytvárajú rezervu na splátky úveru na bývanie pre prípad výpadku príjmov“, dodáva Jaroslava Palendalová. Vlastné bývanie majú častejšie vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ale zaobstarávajú si ho vo vyššom veku, čo pravdepodobne súvisí s ich neskorším vstupom do ekonomicky aktívneho života.

Upozorňujeme: Najväčšia bezpečnostná slabina home office

Najväčším rizikom práce z domu pre firemné siete je podľa GFI Software využívanie súkromných PC a ďalších zariadení. Počas koronavírusovej epidémie sa české a slovenské firmy zaujímali najmä o riešenia VPN (podľa 86 % lokálnych predajcov spoločnosti), autentizáciu, prípadne firewall, pričom aktuálne ich trápili zvýšené náklady na zabezpečenie IT. 

V uplynulých niekoľkých mesiacoch sa veľká časť zamestnancov musela spoľahnúť na prácu na diaľku a začali využívať niektoré rizikové komunikačné kanály, akými sú verejné wi-fi siete či domáce routery. Avšak najväčšiu hrozbu predstavujú osobné zariadenia – hlavne PC, ale aj tablety či inteligentné telefóny – bez potrebného zabezpečenia. Veľa hlavne malých a stredne veľkých spoločnosti (SMB) si však nemohlo dovoliť zabezpečiť pre svojich zamestnancov zo dňa na deň firemné a riadne zabezpečené zariadenia, takže v mnohých firmách pracovníci dodnes doma využívajú súkromné počítače. Tým ale zvyšujú riziko napadnutia kľúčových firemných systémov a sietí. 

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu: 
· Najväčšie riziko práce na diaľku predstavuje podľa 82 % IT predajcov práca zo súkromných PC, podľa 59 % je hlavným rizikom slabá autentizácia a podľa 45 % využívanie verejných wi-fi sietí. 
· 86 % partnerov potvrdilo, že najväčší dopyt počas karantény pocítili po VPN riešeniach, 30 % po autentizácii a po zálohovaní a 27 % po riešení firewallu. 
· Pre zákazníkov bolo najdôležitejším kritériom VPN riešenia cena (57 % respondentov), rýchlosť nasadenia (43 %) a zaistenie proti výpadku (36 %). 
· Podľa 76 % predajcov je najväčšou prekážkou komplexného IT zabezpečenia jeho cena. 

„Rovnako ako vo svete, tak aj v Českej republike a na Slovensku hralo prím zabezpečenie pomocou VPN sietí, ktorým firmy reagovali na masívnu zmenu spôsobu práce. Avšak táto zmena so sebou prináša potrebu aj ďalších opatrení typu firewallu, zálohovania, zvýšenej ochrany emailov či patch manažmentu a firmy sa preto stále viac obzerajú po komplexných modeloch zabezpečenia za rozumnú cenu“, dodal Zdeněk Bínek.

pondelok 29. júna 2020

Aktuálne: Potravinový odpad

Na Slováka pripadá ročne 100 kilogramov (kg) kuchynského bioodpadu. Nielen podľa analýzy WOOD & Company si tak za plytvanie potravinami v budúcnosti priplatíme.

Ceny potravín z roka na rok rastú, ich nákupy ukrajujú domácnostiam na Slovenskú až pätinu celkových výdavkov a 15 % slovenských domácností si dokonca nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Napriek tomu však každý Slovák denne vyprodukuje 0,27 kg potravinového odpadu. Okrem domácností vzniká potravinový odpad aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. A je to práve kuchynský biologický odpad, pre ktorý má obsah kontajnerov charakteristický hnilobný zápach. Zároveň sa práve tento typ odpadu podpisuje pod nekontrolovanú produkciu tzv. skládkového plynu tvoriaceho nebezpečnú zmes metánu, oxidov dusíka a sírovodíka. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 % územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.

Vzhľadom na spomenuté ekonomické a ekologické faktory by mali Slováci v najbližších rokoch kuchynský odpad triediť. Do platnosti príde vyhláška dopĺňajúca zákon o odpadoch, podľa ktorej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Podľa zákona by sa mal zber kuchynského bioodpadu realizovať raz za dva týždne, avšak skúsenosti z EÚ najčastejšie hovoria o frekvencii jedenkrát týždenne. V rodinných domoch prichádza do úvahy tzv. vedierkový zber od domu k domu. V prípade panelákov je reálnejší tzv. centralizovaný zber do špecializovaných nádob. Súčasťou domácností by sa tak mali stať kompostovateľné vrecká, vedierka a pri bytových zástavbách aj hnedé nádoby. Vytriedený a vyzbieraný odpad z kuchyne sa môže následne zhodnotiť v bioplynových staniciach, v kompostárňach či v zariadeniach na energetické využitie odpadu.

Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo. Vyššie náklady miest a obcí sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Nárast nákladov spojených so zavedením a zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu sa očakáva o desiatky percent. Vyššie sadzby za triedenie kuchynského bioodpadu však nie sú a ani nebudú takou výraznou záťažou pre peňaženky ako samotný fakt, že potravinami sa v domácnostiach plytvá. Odhaduje sa, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej odpadovej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur. V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny, alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohli rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti.