Zobrazujú sa príspevky s označením 5G. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením 5G. Zobraziť všetky príspevky

streda 9. júla 2025

Trend: Kyberkriminalita ako výnosný biznis

Digitálna kriminalita sa premieňa na autonómny, rýchlo škálovateľný a vysoko výnosný biznis. Podľa analýzy Mastercard Signals vzrastú celosvetové škody spôsobené kyberkriminalitou do roku 2029 na 15,6 miliárd dolárov ročne, čo je viac ako HDP akejkoľvek krajiny s výnimkou USA a Číny. Kľúčovú úlohu pri spomalení tohto negatívneho trendu hrajú moderné obranné mechanizmy a technológie, ktoré umožňujú útokom predchádzať, alebo ich včas odhaliť.

Analýza Mastercard Signals mapuje, ako sa hrozby vyvíjajú aj v dôsledku nástupu autonómnych systémov umelej inteligencie. Tie sú inteligentnejšie, rýchlejšie a adaptívnejšie ako kedykoľvek predtým. Rast digitálnej kriminality sprevádza zároveň vlna inovácií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, prevencie podvodov a boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom udržať digitálny ekosystém bezpečný.

Štyri hlavné sily, ktoré dnes formujú prostredie kybernetickej kriminality:
  • Digitálny priestor pre útoky sa dramaticky rozširuje. S rastúcim využívaním technológií ako internet vecí, 5G siete alebo prepojených dodávateľských reťazcov vznikajú nové riziká, zraniteľnosti a veľké škody. Firmy aj inštitúcie sa tak musia brániť v prostredí, ktoré je stále zložitejšie a menej prehľadné.
  • Geopolitické napätie zvyšuje riziko útokov na kritickú infraštruktúru. Štáty, alebo aj štátom podporované skupiny, využívajú kybernetické operácie ako nástroj nátlaku či financovania – typicky formou ransomware alebo krádežou kryptomien. V anonymnom prostredí internetu je pritom ťažké určiť pôvodcu a vyvodiť zodpovednosť.
  • Umelá inteligencia zrýchľuje a zefektívňuje škodlivé aktivity. Umožňuje útočníkom automatizovať vyhľadávanie slabín, vytvárať deepfake podvody a rýchlo reagovať na obranné stratégie. AI tak nefunguje len ako nástroj obrany, ale stáva sa aj katalyzátorom útokov.
  • Kyberkriminalita sa stáva ľahko dostupným „biznisom“. Vďaka nástrojom ponúkaným formou „cybercrime-as-a-service“ si môže útok objednať alebo vykonať prakticky ktokoľvek aj bez pokročilých technických znalostí. Táto demokratizácia zločinu znižuje bariéry vstupu a zvyšuje počet potenciálnych útočníkov. Nové hrozby vyžadujú nové prístupy. Zatiaľčo útočníci stále častejšie využívajú umelú inteligenciu a automatizáciu, rovnaké technológie sa zároveň stávajú aj najúčinnejším nástrojom obrany.

utorok 22. októbra 2024

EU: Digitálna konektivita

Druhý pracovný program pre digitálnu časť Nástroja na prepájanie Európy (NPE) Digitalizácia vymedzuje rozsah pôsobnosti a ciele opatrení financovaných Európskou úniou na zlepšenie infraštruktúry digitálnej konektivity. Na tieto opatrenia sa v rokoch 2024 až 2027 poskytnú finančné prostriedky vo výške približne 865 miliónov EUR. Štvrtá výzva v rámci programu Digitálny nástroj na prepájanie Európy bude vyhlásená v nasledujúcich dňoch.

Zlepšenie európskej infraštruktúry konektivity má zásadný význam na dosiahnutie cieľov európskeho digitálneho desaťročia do roku 2030 - prepojenie všetkých občanov a podnikov s 5G a gigabitovým pripojením. Nový digitálny pracovný program NPE bude podporovať opatrenia v týchto oblastiach:
1. Zavádzanie infraštruktúr 5G v Európe, spolufinancovanie rozsiahlych projektov podporujúcich zavádzanie gigabitových a samostatných infraštruktúr 5G, ako aj integráciu edge cloudu a výpočtových kapacít do vertikálnych odvetvových aplikácií ako zdravotníctvo, výroba, doprava a logistika.
2. Zavádzanie a významná modernizácia chrbticových sietí vrátane kvantových komunikačných sietí a podmorských káblov s cieľom zvýšiť výkonnosť, odolnosť a kapacitu sietí pripojiteľnosti v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj medzi EÚ a tretími krajinami.
3. Zavádzanie prevádzkových digitálnych platforiem pre dopravnú alebo energetickú infraštruktúru optimalizáciou využívania energie informačných a komunikačných technológií (IKT) a znížením jej vplyvu na životné prostredie. Tieto operačné digitálne platformy budú vychádzať z existujúcich a vznikajúcich európskych dátových infraštruktúr, cloud computingu a edge computingu a infraštruktúr pripojiteľnosti financovaných z programu Digitálna Európa a programu Horizont Európa a integrovať sa do nich.

Druhý pracovný program NPE v oblasti digitálnych technológií má takisto pomôcť stimulovať konkurencieschopnosť európskeho digitálneho ekosystému s cieľom riešiť kritické geopolitické a geoekonomické výzvy, na ktoré sa okrem iného poukazuje v bielej knihe Ako zvládnuť potreby digitálnej infraštruktúry Európy?. Cieľom NPE – Digitalizácia je takisto zvýšiť kapacitu, bezpečnosť a odolnosť digitálnych chrbticových sietí, najmä podmorských káblov. Okrem toho prispeje k mobilizácii verejných a súkromných zdrojov na riešenie nedostatku investícií, ktorý bráni zavádzaniu vysokovýkonných sietí nevyhnutných na zavádzanie pokročilých technológií občanmi a podnikmi.

utorok 9. júla 2024

EU: Digitálne desaťročie

Komisia uverejnila druhú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytuje komplexný prehľad o pokroku dosiahnutom v úsilí o naplnenie digitálnych cieľov a zámerov stanovených na rok 2030 v rámci programu Digitálne desaťročie (DDPP). Tento rok je k správe po prvýkrát pripojená analýza vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia členských štátov. Z analýzy vyplýva, že kolektívne úsilie členských štátov nedosiahne úroveň ambícií EÚ. Medzi zistené nedostatky patrí potreba dodatočných investícií na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, najmä v oblasti digitálnych zručností, vysokokvalitnej pripojiteľnosti, využívania umelej inteligencie a analýzy údajov podnikmi, výroby polovodičov a ekosystémov startupov. Komisia preto aktualizovala odporúčania pre jednotlivé krajiny a prierezové odporúčania pre každý členský štát EÚ s cieľom riešiť zistené nedostatky.

Európska únia ani zďaleka nedosiahla ciele v oblasti pripojiteľnosti stanovené v DDPP: Optické siete, ktoré sú rozhodujúce pre zabezpečenie gigabitového pripojenia a umožňujú zavádzanie špičkových technológií, akými sú umelá inteligencia, cloud a internet vecí, majú dosah len na 64 % domácností. Vysokokvalitné siete 5G dnes dosahujú len 50 % územia EÚ a ich výkonnosť je stále nedostatočná na poskytovanie pokročilých služieb 5G. V záujme riešenia týchto výziev by členské štáty a Komisia mali spolupracovať na podpore skutočne funkčného jednotného digitálneho trhu. V roku 2023 bolo využívanie umelej inteligencie, cloudu a/alebo veľkých dát európskymi spoločnosťami výrazne pod cieľovou hodnotou digitálneho desaťročia 75 %. Podľa súčasných trendov bude do roku 2030 využívať cloud len 64 % podnikov, 50 % veľkých dát a len 17 % umelej inteligencie. Na dosiahnutie digitalizácie podnikateľského sektora je mimoriadne dôležité stimulovať využívanie inovačných digitálnych nástrojov zo strany MSP, najmä cloudu a umelej inteligencie, ako aj mobilizovať ďalšie súkromné investície do rýchlo rastúcich startupov. Je to nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopnosti Európy, pokiaľ ide o inovácie, efektívnosť a rast založené na údajoch. Ďalšou veľkou výzvou, ktorej čelí digitálna transformácia EÚ, je aj naďalej obmedzené šírenie digitálnych technológií mimo veľkých miest. Na riešenie tejto digitálnej priepasti je nevyhnutné podporovať spoluprácu medzi európskymi aktérmi na cezhraničnej a miestnej úrovni, napríklad prostredníctvom viacnárodných projektov, európskych centier digitálnych inovácií (EDIH) a konzorcií pre európsku digitálnu infraštruktúru ( EDIC). Od minulého roka sa v tejto súvislosti dosiahol rad úspechov, pričom do konca mája 2024 boli zriadené tri centrá EDIC.

Jadrom digitálneho desaťročia a prvej zásady Deklarácie o digitálnych právach a zásadách je to, aby sa ľudia stali stredobodom digitálnej transformácie našich spoločností a hospodárstiev. V súčasnosti sa ciele v oblasti digitálnych zručností stanovené v digitálnom desaťročí ešte zďaleka nedosiahli, pričom len 55,6 % obyvateľstva EÚ má aspoň základné digitálne zručnosti. Podľa súčasného trendu bude počet odborníkov v oblasti IKT v EÚ v roku 2030 približne 12 miliónov, pričom pretrváva rodová nerovnováha. Na dosiahnutie cieľov by členské štáty mali uplatňovať mnohostranný prístup na podporu digitálnych zručností na všetkých úrovniach vzdelávania a motivovať mladých ľudí, najmä dievčatá, aby sa zaujímali o vedné, technologické, inžinierske a matematické (STEM) disciplíny. Členské štáty napredujú smerom k cieľu sprístupniť občanom a podnikom všetky kľúčové verejné služby a elektronické zdravotné záznamy on-line, ako aj poskytnúť im bezpečnú elektronickú identifikáciu (eID). Napriek nerovnomernému využívaniu v členských štátoch je elektronická identifikácia v súčasnosti k dispozícii 93 % obyvateľstva EÚ a očakáva sa, že európska peňaženka digitálnej identity bude stimulovať jej používanie. V scenári nezmeneného prístupu je však dosiahnutie 100 % digitálnych verejných služieb pre občanov a podniky do roku 2030 naďalej náročné.

Členské štáty budú musieť do 2. decembra 2024 preskúmať a upraviť svoje vnútroštátne plány tak, aby boli v súlade s ambíciou politického programu Digitálne desaťročie. Ako sa uvádza v DDPP, Komisia bude monitorovať a posudzovať vykonávanie týchto odporúčaní a v roku 2025 podá správu o pokroku dosiahnutom v nasledujúcej správe o stave digitálneho desaťročia.

štvrtok 4. januára 2024

5G: Výnosy z mobilného roamingu

Veľkoobchodné a maloobchodné výnosy zo spotrebiteľských a IoT roamingových pripojení prekročia predpandemickú úroveň do konca roka 2023. Kaleido Intelligence predpovedá, že kombinované príjmy z roamingu generované spotrebiteľskými a mobilnými pripojeniami internetu vecí v roku 2024 dosiahnu 45 miliárd USD. Predstavuje to 47 % nárast v porovnaní s úrovňami pred pandémiou. Bude to spôsobené rastúcou aktivitou dátového roamingu, ktorú budú primárne podporovať spotrebitelia, ktorí prechádzajú na roamingové služby 5G. Očakáva sa, že toto očakávané rozšírenie využívania dát v roamingu spotrebiteľmi aj internetom vecí porastie o 36 % ročne a v roku 2024 dosiahne takmer 5.000 petabajtov.

Najnovší výskum mobilného roamingového dátového centra Kaleido H2 2023 tiež zistil, že prebiehajúce prijímanie BCE (vývoj fakturácie a spoplatňovania) a modely spoplatňovania založené na prístupe poskytovateľmi služieb povedie k výraznému 79 % nárastu príjmov z roamingu internetu vecí v porovnaní s úrovňami zaznamenanými v roku 2019. Výskum ďalej zistil, že 5G roaming je dostupný na viac ako 60 medzinárodných trhoch. Nasadenie pokračuje v sieťových režimoch 5G NSA (Non Standalone) s využitím existujúcej infraštruktúry 4G. Vďaka prijatiu predplatiteľov siete 5G NSA presiahne počet aktívnych používateľov roamingu 5G po prvýkrát v roku 2024 100 miliónov. Nitin Bhas uviedol: „V roku 2023 niekoľko operátorov naďalej aktívne urýchľovalo testovanie a implementáciu základných kľúčových produktov a funkcií pre roaming 5G SA. Najnovšie prieskumy naznačujú, že prvé komerčné nasadenie roamingu 5G SA sa pravdepodobne objaví v roku 2024, počnúc špecifickými ázijskými a európskymi trhmi a potom sa očakáva ďalšia expanzia do Európy a Severnej Amerike."

Keďže počiatočné zavádzanie roamingu 5G SA v roku 2024 naberá na sile, prijatie BCE tiež zaznamená značnú dynamiku. Zavedenie štandardu BCE 2.0 do polovice roku 2024 má tento rast podporiť. Odhaduje sa, že do roku 2028 sa 34 % zúčtovania veľkoobchodných príjmov z roamingu presunie na BCE.

streda 22. novembra 2023

5G: Podpora udržateľnosti

Udržateľná budúcnosť je jednou z najväčších súčasných výziev. Veľké nádeje sa vkladajú do nových technológií – vo svete konektivity ponúkajú siete 5G obrovský potenciál na väčšiu ochranu klímy. Giesecke+Devrient (G+D) identifikovalo päť príkladov, ako 5G šetrí emisie a podporuje udržateľnosť v každodennom živote.

V globálnom úsilí o ochranu životného prostredia a podporu trvalo udržateľného životného štýlu zohráva znižovanie emisií a podpora technológií šetriacich zdroje kľúčovú úlohu. Veľký potenciál má v tomto smere štandard mobilnej komunikácie 5G, ktorý dokáže prenášať dáta rýchlejšie a efektívnejšie ako bežné technológie. Ako môže prispieť konkrétne?

1. Vysoká energetická účinnosť. Čím viac informácií zariadenia odosielajú a prijímajú cez mobilnú sieť na jednotku energie, tým je ich spotreba energie nižšia. V porovnaní so 4G odborníci očakávajú, že 5G zvýši efektivitu stonásobne, čo umožní operátorom mobilných sietí ušetriť veľké množstvo energie a znížiť emisie. Zlepšenie energetickej účinnosti je zároveň dôležitým predpokladom na technickú realizáciu očakávaného nárastu dátových prenosov.

2. Riadenie a automatizácia. Pomocou senzorov v sieti 5G môžu spoločnosti v reálnom čase monitorovať stav majetku, napr. výrobné stroje, výťahy, veterné turbíny alebo nákladné autá. Presným plánovaním údržby a predchádzaním prestojom spoločnosti znižujú energetické nároky a znižujú svoje prevádzkové náklady. Senzory tiež zohrávajú ústrednú úlohu v automatizovanom riadení závodu tým, že dodávajú veľké množstvo údajov do analytických platforiem. Zozbierané informácie v kombinácii s umelou inteligenciou a digitálnymi dvojčatami maximalizujú výkon rastlín, ktoré v dôsledku toho fungujú efektívnejšie a spotrebúvajú menej energie.

3. Efektívnejšie výrobné reťazce. Rýchly prenos dát a nízka latencia sú kľúčovými požiadavkami digitalizácie priemyselnej výroby. 5G otvára brány pre zosieťované závody alebo automatizované dopravné systémy, ktoré zaisťujú maximálnu efektivitu v rámci výrobných procesov. Týmto spôsobom technológia znižuje energetické nároky a šetrí emisie CO 2 .

4. Kontrolované poľnohospodárstvo. Poľnohospodárska výroba je nielen rozhodujúca v úsilí o vytvorenie udržateľnejšej budúcnosti, ale tiež je vhodná na používanie technológií 5G na zníženie emisií a zvýšenie výnosov. Prístup inteligentného poľnohospodárstva využíva senzory 5G IoT na zhromažďovanie údajov pre lepšie rozhodovanie – napríklad sledovaním úrovne vlhkosti pôdy alebo určením optimálneho času na hnojenie. Štandard 5G tiež umožňuje použitie dronov na analýzu poľnohospodárskej pôdy, automatizovaných strojov a sledovanie zdravia zvierat.

5. Smart City. 5G umožňuje rozvoj inteligentných miest, kde prepojené zariadenia zbierajú a zdieľajú dáta v reálnom čase. Tieto údaje je možné použiť na optimalizáciu spotreby energie, dopravného toku, odpadového hospodárstva a ďalších. Efektívnym riadením zdrojov môžu mestá znížiť svoju uhlíkovú stopu a zlepšiť kvalitu života obyvateľov.

štvrtok 4. mája 2023

EU: Nové patentové pravidlá

Európska komisia navrhla nové pravidlá, ktoré majú pomôcť najmä malým a stredným podnikom (MSP) čo najlepšie využívať ich vynálezy. Navrhované nariadenia o patentoch nevyhnutných pre normy, o udeľovaní nútených licencií na patenty v krízových situáciách a o revízii právnych predpisov o dodatkových ochranných známkach vytvoria transparentnejší a účinnejší nadčasový rámec práv duševného vlastníctva.

Nehmotné aktíva, napríklad značky, dizajny, patenty a dáta, sa v dnešnej vedomostnej ekonomike stávajú čoraz dôležitejšími. Duševné vlastníctvo je kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, pretože pomáha podnikom zhodnocovať nehmotný majetok. Odvetvia intenzívne využívať duševné vlastníctvo predstavujú takmer polovicu celkovej HDP a viac ako 90 % celkového vývozu Európskej únie. V rokoch 2017 – 2019 takmer 76 % obchodu v rámci EÚ vytvárali priemyselné odvetvia intenzívne využívané patenty. Nové návrhy doplnia systém jednotného patentu, ktorý bude fungovať od 1. júna. Východiskovým bodom sú existujúce ustanovenia a zásady medzinárodného práva duševného vlastníctva. Každý návrh však má zefektívniť patentový systém vďaka ďalšiemu odstráneniu fragmentácie jednotného trhu, efektívnosti efektívnosti a zvýšenia účinnosti. 

Patentové iniciatívy sa venujú týmto kľúčovým oblastiam :
Patenty znovu pre normy - patenty na ochranu technológie, ktorá bola vyhlásená za nevyhnutnú pre vykonávanie technickej normy, ktorú prijala organizácia podporujúca normy. Štandardy sa týkajú napríklad pripojiteľnosti (5G, Wi-Fi, Bluetooth, NFC) alebo kompresie a dekompresie zvuku/videa. Uplatniteľnosť patentov nevyhnutných pre normy (najmä pokiaľ ide o normy pripojiteľnosti) sa v blízkej budúcnosti zvýši, keď sa rozšíri „internet vecí“. Dobre funguje systém uľahčujúci prístup k technológiám, ktorý zároveň odmeňuje inováciu, má preto zásadný význam pre technologickú suverenitu EÚ.

Udeľovanie nútených licencií - môže zabezpečiť prístup ku kľúčovým produktom a technológiám dôležitým v krízovej situácii. Ide o poslednú možnosť v čase krízy. V súčasnosti existuje mozaika 27 domácich režimov udeľovania nútených licencií, hoci mnohé hodnotové reťazce pôsobia v celej EÚ. To môže byť zdrojom právnej neistoty tak pre nositeľov práv, ako aj pre používateľov práv duševného vlastníctva. V nových pravidlách sa počíta s novým celoeurópskym nástrojom udeľovania nútených licencií, ktorý by dopĺňal krízové ​​nástroje EÚ, napríklad nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, nariadenia úradu HERA a akt o čipoch. 

Dodatkové ochranné osvedčenie - je právo duševného vlastníctva, ktorým sa predlžuje doba platnosti patentu (max. o päť rokov) na humánny alebo veterinárny farmaceutický výrobok alebo prípravok na ochranu rastlín, ktorý bol povolený regulačnými orgánmi. Jeho cieľom je podporiť, rast a zamestnanosť v týchto odvetviach. Ochrana dodatkovým ochranným osvedčením je však k dispozícii len na národnej úrovni. Jednotné dodatočné ochranné osvedčenie plní jednotný patent. Reformou dodatkových ochranných osvedčení sa zavádza aj centralizovaný postup preskúmania , ktorý vykonáva úrad EUIPO v špeciálnej spolupráci s národnými úradmi pre duševné vlastníctvo v EÚ. V rámci tohto režimu sa jediná žiadosť podrobí ďalšiemu procesu preskúmania. Ak bude výsledok kladný, povedie k udeleniu národného dodatkového ochranného osvedčenia pre každý štát uvedený v žiadostiach. Rovnaký postup môže viesť aj k udeleniu jednotného dodatočného ochranného osvedčenia.

Fond EÚ pre MSP na rok 2023 - sprístupňujú sa nové poukážkové služby, ktoré sa týkajú nových európskych patentov a nových odrôd rastlín. Umožnia ušetriť 1.500 EUR na náklady na registráciu patentu a 225 EUR na registráciu nových odrôd rastlín pri každej žiadosti.

piatok 28. apríla 2023

5G: Tri zmeny

5G už dnes umožňuje zavádzanie inovácií a nových služieb vo firmách aj domácnostiach po celom svete. Vďaka lepšej dostupnosti a klesajúcim cenám sa silný rast 5G očakáva aj v roku 2023. Podľa odborníkov bude 5G za svoj ďalší rast vďačiť najmä technológii FWA. Za touto skratkou sa skrývajú slová fixed wireless access, čo v doslovnom preklade znamená „pevný bezdrôtový prístup“.

Podľa výskumnej agentúry MarketsandMarkets by hodnota globálneho trhu s technológiou 5G FWA mala v roku 2023 dosiahnuť 29,4 miliardy USD a do roku 2028 potom 153 miliardy USD, čo odpovedá ročnému rastu o 39 %. Podiel pracovísk využívajúcich 5G ako svoju hlavnú alebo záložnú sieť podľa výskumnej agentúry Gartner vzrastie do roku 2025 na 10 %. V roku 2022 sa jednalo o 1 % pracovísk. Podľa prognóz spoločnosti Ericsson počet 5G FWA pripojení vzrastie do roku 2028 na približne 235 miliónov, čo odpovedá takmer 80 % všetkých FWA pripojení. Vďaka svojej schopnosti poskytovať vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie a zvládať služby náročné na prenosovú kapacitu sa technológia 5G FWA stáva obľúbeným riešením pre hlavné alebo záložné pripojenie firiem aj domácností na vidieku a v prímestských oblastiach. Svojou škálovateľnosťou a cenovou efektivitou je naviac predurčená, aby slúžila ako spoľahlivé riešenie tam, kde je potrebné dočasné pripojenie. Vzhľadom k očakávanému výraznému nárastu počtu FWA projektov v roku 2023 stojí za to si predstaviť tri hlavné spôsoby využitia tejto technológie.

1. Hlavné širokopásmové pripojenie
Technológia 5G FWA môže slúžiť ako hlavné širokopásmové pripojenie používateľov, ktorí inak nemajú k dispozícii spoľahlivý alebo cenovo dostupný broadband. V prípade domácností ide obyčajne o vidiecke a prímestské lokality. V tejto súvislosti je možné spomenúť napríklad chaty a chalupy, a to najmä v Škandinávii, kde sú siete 5G široko rozšírené aj cenovo dostupné. Vo firmách sú možnosti využitia technológie 5G FWA ešte väčšie. Stačí spomenúť napríklad továrne, sklady alebo výletné lode. Pre plnohodnotné využitie môže mať FWA v kombinácii s architektúrou network slicing, čo je sieťová architektúra, ktorá umožňuje multiplexovanie virtualizovaných a nezávislých logických sietí na rovnakej fyzickej sieťovej infraštruktúre a službou mMTC (massive Machine-Type Communications, doslova „masívna komunikácia strojového typu“) prínos v podobe kvalitnejšieho pripojenia, ktoré je nevyhnutné pre modernú robotiku a automatizáciu. Také riešenie umožní presnejšiu výrobu, zníženie chybovosti a realizáciu kontrol kvality pomocou rozšírenej a virtuálnej reality. A v neposlednom rade jeho zavedenie uľahčí sledovanie firemného majetku, ušetrí náklady na kabeláž automaticky riadených prepravných prostriedkov a zlepší využitie autonómnych mobilných robotov. Technológia 5G FWA naviac môže zásadne zmeniť fungovanie firiem vo vzdialených alebo malých lokalitách, kde neexistujú alebo sa kvôli nízkej prevádzke nevyplatia iné možnosti pripojenia. Predstavte si prínos tejto technológie napríklad pre malé vidiecke firmy alebo povedzme pre technikov obsluhujúcich zariadenia ropných polí niekde uprostred púšte, kde nikdy nepovedie kábel pre širokopásmové pripojenie.

2. Záložné pripojenie
Či už ide o bezhotovostné platby alebo riadenie skladových zásob, kriticky dôležitá dátová komunikácia sa nesmie zastaviť ani pri výpadku hlavného pripojenia k internetu. Spoľahlivé záložné pripojenie znamená rozdiel medzi kontinuitou prevádzky na strane jednej a prestojmi na strane druhej. Technológia 5G FWA sa podľa zistení stáva obľúbeným záložným riešením, keď zlyhá káblové pripojenie. Medzi prevádzkovateľov, u ktorých dopyt po technológii 5G FWA ako záložnom riešení rastie najviac, patrí okrem iného maloobchod, reštaurácie, kaviarne a ďalšie relatívne malé prevádzkarne citlivé na cenu. Pre týchto prevádzkovateľov predstavuje atraktívnu voľbu, pokiaľ chcú k svojej káblovej sieti pridať vysokorýchlostné bezdrôtové pripojenie schopné obslúžiť veľký počet klientov.

3. Dočasné pripojenie k sieti WAN
5G FWA predstavuje efektívne riešenie pre dočasné pripojenie k sieti WAN. Vďaka rýchlej inštalácii je takéto dočasné pripojenie vhodné pre sezónne prevádzky, veľké kultúrne a športové akcie, staveniská alebo napríklad pre poľnú nemocnicu a mobilné odberová miesta. Vďaka technológii 5G je možné takéto pripojenie k sieti WAN zriadiť všade, kde existuje pokrytie signálom 5G. Napríklad v Nemecku dočasné pripojenie k WAN pomocou technológie 5G využívajú stavebné firmy na zabezpečenie internetového pripojenia na staveniskách. Slušné pripojenie k WAN síce dokáže poskytnúť aj technológia 4G, tá ale nezvládne aplikácie náročné na prenosovú kapacitu, ako napr. živé streamovanie v HD kvalite. A tým sa dostávame k ďalšej oblasti, kde 5G znamená zásadnú zmenu. Vďaka svojej nízkej latencii technológia 5G minimalizuje alebo úplne eliminuje meškania a ďalšie problémy pri sledovaní videí a umožňuje živé streamovanie v rozlíšení až 8K dokonca aj v prostredí s vysokou hustotou používateľov, akými sú napr. koncerty alebo konferencie. 


pondelok 24. apríla 2023

Trend: Smart Manufacturing Cellular IoT Connectivity

Podľa Kaleido Intelligence má inteligentná výroba do roku 2028 generovať výnosy z mobilného pripojenia takmer 5 miliárd USD, čo predstavuje CAGR 36,7 %. z očakávaných 772 miliónov dolárov v roku 2023 v dôsledku zvyšovania investícií do digitálnych technológii.
Schopnosť ponúknuť zákazníkom mobilné aj necelulárne pripojenie sa rýchlo stáva kľúčovou súčasťou ponuky priemyselného internetu vecí.

Výskum Cellular IoT Connectivity Series: Manufacturing Industry Opportunities & Forecasts odhaduje, že výrobný priemysel bude do roku 2028 prenášať takmer 220 petabajtov dát cez mobilné kanály v dôsledku zvýšenej automatizácie založenej na videu. Toto množstvo údajov je generované zvyšujúcou sa úrovňou automatizácie údržby spolu s výrazným rozšírením prípadov použitia videa v reálnom čase, ktoré od roku 2024 posunú mesačné ARPU na mnohých miestach nad 3,00 USD vďaka vysokej úrovni prenosu údajov. Väčšina generovaných údajov však zostane lokálna vďaka integrácii edge computingu, čím sa znížia náklady na mobilné pripojenie pre koncových používateľov. Výskum tiež predpokladá mnohé nasadenia využívajúce technológie LPWAN popri tých, ktoré sú náročné na dáta, a skutočne niekoľko prípadov použitia je lepšie obsluhovať cez necelulárne dáta.

Čoraz zložitejšie sieťové architektúry budú v mnohých prípadoch podporované používaním súkromných celulárnych sietí, pričom technológie ako DAS budú v nadchádzajúcich rokoch bojovať so špecializovanými sieťami z hľadiska spoľahlivosti, bezpečnosti a latencie. Kaleido poznamenáva, že mnohé takéto nasadenia sa zameriavajú aj na 5G, aj keď sa nevyužívajú všetky funkcie najnovšieho mobilného štandardu, a to ako metóda na zabezpečenie budúcnosti a na uľahčenie správy pre poskytovateľov služieb. Narastajúca zložitosť siete však obmedzí konektivitu na podniky, ktoré si môžu dovoliť nasadiť a spravovať siete, pričom len 8 % výrobných podnikov na celom svete si do roku 2028 osvojí mobilné pripojenie. Je to preto, že technológie vyžadujú špecializovanú správu a ako také zostanú v dohľadnej budúcnosti mimo dosahu väčšiny malých a stredných podnikov. „ Mobilná konektivita môže výrobcom priniesť mnoho výhod tým, že poskytuje spoľahlivú platformu pre prediktívnu údržbu a prvky automatizácie výroby. Zložitosť systémov a počiatočné náklady na spravované služby však spôsobia, že podniky s obmedzeným rozpočtom si dvakrát premyslia osvojenie si technológie, najmä v súčasnej ekonomickej situácii. Vďaka tomu sa používanie konektivity obmedzí najmä na väčšie podniky, ktoré sú schopné finančne nákladne investovať do technológií,“ poznamenal autor výskumu James Moar.

utorok 10. januára 2023

EU: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Mechanizmus monitorovania a spolupráce na dosiahnutie spoločných cieľov európskej digitálnej transformácie do roku 2030 nadobudol účinnosť. Európsky parlament, členské štáty a Európska komisia po prvýkrát spoločne stanovili konkrétne ciele a zámery v štyroch kľúčových oblastiach v súlade s Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí. 

Ciele a zámery digitálneho desaťročia
Odteraz až do roku 2030 budú členské štáty EÚ v spolupráci s Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou formulovať svoje digitálne politiky v záujme dosiahnutia cieľov v týchto štyroch oblastiach:
  • zlepšenie základných digitálnych zručností občanov a prehlbovanie tých pokročilých,
  • zaistenie širšieho využívania nových technológií (napr. umelá inteligencia, dáta a cloud) v podnikoch EÚ vrátane malých podnikov,
  • ďalší rozvoj pripojiteľnosti, výpočtovej techniky a dátovej infraštruktúru EÚ a
  • sprístupnenie verejných služieb a správy on-line.
Uvedené body predstavujú ciele politického programu, akými sú zaistenie bezpečných a zabezpečených digitálnych technológií, konkurencieschopného on-line prostredia pre MSP, bezpečných postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spravodlivého prístupu k digitálnym príležitostiam pre všetkých, ako aj rozvoj udržateľných inovácií, ktoré efektívne využívajú energiu a zdroje. Cieľmi a zámermi digitálneho desaťročia sa budú riadiť činnosti členských štátov, ktoré Európska komisia posúdi vo výročnej správe o pokroku, t. j. v správe o stave digitálneho desaťročia. Spoluprácu medzi ňou a členskými štátmi v otázkach digitálnej transformácie navyše posúdi nová expertná skupina na vysokej úrovni pre digitálne desaťročie. Okrem toho sa vytvorí nové fórum, ktoré združí rôzne zainteresované strany a poskytne priestor na diskusiu.

Spolupráca a monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov do roku 2030
Komisia spolu s členskými štátmi vypracuje v nadchádzajúcich mesiacoch kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), ktoré sa použijú na monitorovanie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov v rámci ročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Členské štáty zas do 9 mesiacov od dnešného dňa vypracujú svoje národné strategické plány, v ktorých opíšu politiky, opatrenia a kroky, ktoré plánujú vykonať na vnútroštátnej úrovni na dosiahnutie cieľov a zámerov programu. V júni 2023 komisia uverejní prvú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytne aktuálne informácie o pokroku pri plnení cieľov a zámerov, zhodnotí pokrok a vydá odporúčania. Na dosiahnutie niektorých ambicióznych cieľov a zámerov, napr. 5G, kvantové počítače a prepojené orgány verejnej správy, bude potrebné tiež spojiť investície členských štátov EÚ.

piatok 16. septembra 2022

5G: Čo prinesie budúcnosť?

5G má predpoklady byť skutočne revolučnou technológiou, ktorá môže zásadne zmeniť podnikanie, priemyselné odvetvia aj každodenný život. V porovnaní s technológiou 4G, ktorá kraľovala mobilnej ére, 5G prináša takmer exponenciálne zvýšenie výkonu, o čom svedčí jej približne 100x vyššia sieťová rýchlosť a nárast počtu podporovaných zariadení zo štyroch tisíc na približne jeden milión na kilometer štvorcový.

Martin Bratičák dodal: „Z pohľadu bežného používateľa môže mať 5G značné výhody pre moderný životný štýl náročný na dáta, pretože znižuje tlak na prenosovú kapacitu v domácnostiach a uľahčuje náš stále bežnejší život na sieťach. Hlavný prínos, ktorý sa začína prejavovať, má technológia 5G v podnikaní a v priemysle, pričom sme presvedčení, že z jej zavedenia bude stále viac ťažiť celá ekonomika.“ Jej počiatočný prínos môže byť pomerne nízky a plné využitie potenciálu, ktorý propagujú výrobcovia, bude vyžadovať širší a prepojený prístup. S jej rozširovaním je patrné, ako sa jej teoretické výhody stávajú realitou, čo následne podnecuje ďalší rozvoj a väčšiu inovatívnosť.

Rozmach technológie 5G bude veľkým prínosom pre automobilové odvetvie. Moderné autá už dnes predstavujú prepojený systém, ktorého súčasťou sú okrem iného lokalizačné služby, monitoring údržby a riadenie výkonu vozidla. Vďaka prechodu z technológie 4G na 5G budú vozidlá spoľahlivejšie, inteligentnejšie a lepšie prepojené. Zariadenia na monitoring jazdy v reálnom čase, t. j. ekvivalent čiernej skrinky v lietadle, dokážu detekovať a nahlásiť nehodu, šoféra upozorniť na nevyhnutnú opravu, alebo všetky závady nahlásiť priamo automobilke. Schopnosť v reálnom čase a presne sledovať a monitorovať tisíce vozidiel je celkom kľúčová v prípade správy veľkých vozových parkov.

Obrovský prínos technológie 5G sa začína prejavovať v priemysle, kde sa predpokladá, že vyššia rýchlosť, nižšia latencia a väčšia prenosová kapacita prinesú vo výrobe značný dodatočný ekonomický rast. Automatické výrobné linky vyžadujú presné načasovanie a spoľahlivú konektivitu. Rozmach 5G môže byť umieračikom pre neflexibilné analógové výrobné linky. Okrem automatizácie inteligentných tovární, ktorá zlepší fungovanie výrobných liniek, 5G navyše výrobcom umožňuje prepojiť ich interiérové siete so skladmi a vonkajšími priestorami. Tento krok poskytuje neoceniteľnú väzbu medzi výrobou a všetkými logistickými činnosťami a umožňuje kompletnú synchronizáciu týchto operácií. Mnohé výrobné spoločnosti dnes trápia problémy plynúce z rozdielnych a protichodných potrieb ich kancelárskych a továrnych sietí a z toho, že kancelárske a výrobné priestory používajú vlastné káblové a bezdrôtové siete WLAN. Technológia 5G tieto problémy rieši vytvorením ucelenej siete, ktorá je nielen bezpečnejšia, výkonnejšia, efektívnejšia a udržateľnejšia, ale tiež menej náročná na údržbu.

Aj v prípade technológie 5G existuje celý rad riešení dostupných pre rôzne objekty, či už ide o vonkajšie zábavné areály, rozsiahle výrobné závody alebo napríklad kancelárske budovy. Okrem toho je možné produkty 5G lokalizovať, nastaviť a spravovať centrálne pomocou cloudových platforiem, ktoré vedľa spomenutých funkcií tiež zlepšujú zabezpečenie a uľahčujú integráciu zariadení do siete, čo je obzvlášť dôležité pri ich prevádzke na pracovné účely. Súčasný rozmach vzdialenej práce zamestnancom umožňuje pracovať odkiaľkoľvek, čo znamená, že vždy a všade potrebujú spoľahlivé pripojenie. V dôsledku tohoto vývoja sa rapídne zvýšili nároky kladené na firemné siete. 5G riešenia, ktoré sú centrálne spravované v cloude, ich prevádzkovateľom umožňujú poskytovať špičkové sieťové pripojenie na veľkých plochách, akými sú továrne areály, a v zariadeniach nachádzajúcich sa na rôznych miestach, či už ide o zamestnanca pracujúceho doma alebo napríklad o flotilu nákladných vozidiel.






piatok 29. júla 2022

DESI: Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti za rok 2022

Členské štáty počas pandémie COVID-19 vo svojom digitalizačnom úsilí napredovali, no stále sa im nepodarilo odstrániť medzery v digitálnych zručnostiach, digitálnej transformácii MSP a pri zavádzaní pokročilých sietí 5G. Na čele krajín Európskej únie sa naďalej držia Fínsko, Dánsko, Holandsko a Švédsko. 

Ale aj tieto krajiny majú nedostatky v kľúčových oblastiach: miera zavádzania vyspelých digitálnych technológií (napr. umelá inteligencia a veľké dáta) zostáva na úrovni pod 30 %, čo je ďaleko od cieľovej hodnoty 75 % stanovenej v digitálnom desaťročí na obdobie do roku 2030. Je tu veľký nedostatok zručností, ktorý spomaľuje celkový pokrok a vedie k digitálnemu vylúčeniu. Napriek tomu sme svedkami vzájomného vyrovnávania dosiahnutých výsledkov: EÚ naďalej zlepšuje svoju úroveň digitalizácie a členské štáty, ktoré štartovali z nižších úrovní postupne dobiehajú vedúce štáty, pretože rastú rýchlejšie. Predovšetkým Taliansko, Poľsko a Grécko v uplynulých piatich rokoch značne vylepšili svoje výsledky v DESI. Nepretržite realizujú investície s jasnejším politickým zameraním na digitálnu sféru, a to aj s pomocou financovania zo zdrojov EÚ.

Digitálne nástroje sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a fungovania spoločnosti, ľudia bez primeraných digitálnych zručností riskujú, že zaostanú. Len 54 % Európanov vo veku 16 – 74 rokov má aspoň základné digitálne zručnosti. Cieľom digitálneho desaťročia je 80 % do roku 2030. Hoci sa v rokoch 2020 – 2021 do pracovného trhu zapojilo 500.000 odborníkov na IKT, celkový počet 9 miliónov odborníkov na IKT v EÚ zďaleka zaostáva za cieľovým počtom 20 miliónov odborníkov do roku 2030. Nie je ich dosť na to, aby sme pokryli aktuálny nedostatok odborníkov v podnikoch. V priebehu roka 2020 vyše polovica podnikov EÚ (55 %) hlásila ťažkosti pri obsadzovaní miest odborníkov na IKT. Tieto nedostatky predstavujú závažnú prekážku pre obnovu a konkurencieschopnosť podnikov EÚ. Nedostatok špecializovaných zručností takisto spomaľuje EÚ pri dosahovaní cieľov Zelenej dohody. Preto treba zamerať veľké úsilie na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov.

Pokiaľ ide o zavádzanie kľúčových technológií, podniky počas pandémie COVID-19 výrazne pridali vo využívaní digitálnych riešení. Využívanie cloud computingu napríklad dosiahlo 34 %. Naproti tomu umelú inteligenciu využíva len 8 % podnikov a veľké dáta len 14 % podnikov (cieľová hodnota je 75 % do roku 2030). Tieto kľúčové technológie majú obrovský potenciál pre zásadné inovácie a zvýšenie efektívnosti, predovšetkým pri MSP. Základnú úroveň digitalizácie však vykazuje len 55 % MSP v EÚ (cieľová hodnota do roku 2030 je najmenej 90 %). Znamená to, že takmer polovica MSP naďalej nemôže využívať príležitosti, ktoré ponúka digitálna sféra.

V roku 2021 naďalej rástla miera gigabitovej pripojiteľnosti v Európe. Pripojiteľnosť vďaka optickému káblu dosiahla mieru 50 %, čo znamená, že celkové pokrytie sieťou s veľmi vysokou kapacitou dosiahlo 70 % (cieľová hodnota do roku 2030 je 100 %). Aj pokrytie sieťou 5G v osídlených oblastiach v EÚ minulý rok narástlo – na 66 %. Napriek tomu sa ešte stále nedokončilo prideľovanie frekvenčného spektra, ktoré je podmienkou pre komerčné spustenie 5G: v prevažnej väčšine členských štátov sa doteraz pridelilo len 56 % celkového harmonizovaného spektra 5G (výnimkou sú Estónsko a Poľsko). Okrem toho niektoré údaje o veľmi  vysokej miere pokrytia v skutočnosti zachytávajú spoločné využívanie frekvencií 4G alebo nízkopásmového spektra 5G, ktoré ešte neumožňuje úplné zavedenie pokročilých aplikácií. Tieto medzery musíme odstrániť, ak chceme naplno využiť potenciál 5G a umožniť nové služby s vysokou hospodárskou a spoločenskou hodnotou, akými sú napríklad prepojená a automatizovaná mobilita, vyspelá výroba, inteligentné energetické systémy či elektronické zdravotníctvo. On-line poskytovanie kľúčových verejných služieb je už vo väčšine členských štátov EÚ bežné. Ešte pred zavedením európskej peňaženky digitálnej identity má 25 členských štátov aspoň jeden systém elektronickej totožnosti, ale len 18 z nich má systém alebo viacero systémov elektronickej totožnosti oznámený v nariadení eIDAS, čo je predpokladom bezpečných cezhraničných digitálnych transakcií. 

EÚ sprístupnila nemalé zdroje na podporu digitálnej transformácie: 127 miliárd EUR je vyčlenených na reformy a investície v digitálnej sfére v 25 národných plánoch obnovy a odolnosti, ktoré Rada doteraz schválila. Členské štáty vyčlenili v priemere 26 % svojich prostriedkov v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na digitálnu transformáciu, čo je viac než povinný podiel 20 %. Rakúsko, Nemecko, Luxembursko, Írsko a Litva sa rozhodli do digitálnej sféry investovať viac než 30 % svojich prostriedkov z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.


streda 29. júna 2022

5G: V roku 2022 viac než miliarda používateľov

Globálny tok dát v mobilných sieťach sa za posledné dva roky zdvojnásobil. Do roku 2027 sa očakáva 4,4 miliardy platiacich používateľov v sieťach 5G. Pevný bezdrôtový prístup (FWA) bude v roku 2022 predstavovať 20 % celkovej prevádzky v mobilných dátových sieťach. Cez 5G siete bude do roku 2027 prechádzať 60 % celosvetového toku mobilných dát.

V nasledujúcich piatich rokoch bude na čele rebríčka regiónov s najvyšším pokrytím 5G sieťami severná Amerika. Do roku 2027 tam má túto technológiu využívať až 90 % zákazníkov mobilných operátorov. Nasledovať bude západná Európa s 82 %. Takúto prognózu prináša najnovšie vydanie správy Ericsson Mobility Report. Predpovedá tiež, že míľnik jednej miliardy používateľov 5G sietí globálne sa podarí dosiahnuť koncom roka 2022. Regiónmi na porovnateľne vysokej úrovni zavádzania 5G budú podľa správy aj štáty Perzského zálivu (80 %) a východná Ázia (74 %). Stredná a východná Európa bude pozadu s očakávaným 33-percentným rozšírením 5G medzi používateľmi v roku 2027. Z 10 uvažovaných makroregiónov za ňou zaostanú len Blízky východ so severnou Afrikou (23 %) a subsaharská Afrika (10 %). Krajiny SVE podľa správy Ericsson Mobility Report predbehne aj juhovýchodná Ázia/Oceánia s rozšírením 5G na úrovni 46 %, India (39 %) a Latinská Amerika (35 %).

Správa predpokladá, že do roku 2027 bude z globálneho hľadiska využívať technológie 5G takmer polovica zákazníkov mobilných operátorov. Počet ich používateľov by v tom čase mal prekročiť číslo 4,4 miliardy. Tok dát v mobilných sieťach sa za uplynulé dva roky celosvetovo zdvojnásobil. Tento nárast prevádzky bol spôsobený zvýšeným využívaním smartfónov a mobilného širokopásmového pripojenia, ako aj digitalizáciou spoločnosti a biznisu. Aktuálne štatistiky a predpovede ukazujú, že dopyt po dátovej konektivite a digitálnych službách je a zostane silný, a to napriek globálnej pandémii Covidu-19 a geopolitickým neistotám. Novými používateľmi mobilného širokopásmového pripojenia sa každoročne stáva niekoľko stoviek miliónov ľudí. 5G sa rozširuje rýchlejšie ako všetky predchádzajúce generácie mobilných technológií. K pokrytiu sieťami 5G má v súčasnosti prístup približne štvrtina svetovej populácie. Len počas prvého štvrťroka 2022 pribudlo asi 70 miliónov nových používateľov 5G. Do roku 2027 budú mať prístup k 5G približne tri štvrtiny svetovej populácie.

Správa zdôrazňuje aj čoraz dôležitejšiu úlohu, akú hrá pevný bezdrôtový prístup (FWA) pri poskytovaní širokopásmových služieb. Počet FWA pripojení v roku 2022 presiahne 100 miliónov, pričom toto číslo sa do roku 2027 viac ako zdvojnásobí a dosiahne takmer 230 miliónov. Pokiaľ ide o Internet vecí (IoT), správa uvádza, že v roku 2021 širokopásmový internet vecí (4G a 5G) predbehol 2G a 3G v úlohe technológie, ktorá spája najväčšiu časť všetkých mobilných zariadení pripojených k IoT. Predstavoval 44 percent všetkých IoT pripojení. Masívne technológie Internetu vecí (NB-IoT, Cat-M) vzrástli v roku 2021 celosvetovo takmer o 80 % a dosiahli takmer 330 miliónov pripojení. Očakáva sa, že aj počet zariadení IoT pripojených týmito technológiami v roku 2023 predbehne 2G/3G.


piatok 3. júna 2022

IDC: Dodávky smartfónov klesnú o 3,5 %

Podľa novej prognózy International Data Corporation (IDC) Worldwide Quarterly Mobile Phone Tracker sa dodávky smartfónov v roku 2022 znížia o 3,5 % na 1,31 miliardy kusov. Po troch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch poklesu IDC výrazne znížilo svoju prognózu na rok 2022 oproti predchádzajúcemu rastu 1,6 %. Očakáva však, že to bude krátkodobý výpadok, pretože trh sa odrazí a dosiahne do roku 2026 päťročnú zloženú ročnú mieru rastu (CAGR) vo výške 1,9 %.

Z regionálneho hľadiska sa najväčší pokles v roku 2022 očakáva v strednej a východnej Európe (CEE) o 22 %. Čína klesne o 11,5 % alebo približne 38 miliónov kusov, čo je zhruba 80 % celosvetového zníženia objemu zásielok v tomto roku. Očakáva sa, že západná Európa klesne o 1 %, zatiaľčo väčšina ostatných regiónov zaznamená v tomto roku pozitívny rast, vrátane Ázie / Pacifiku (okrem Japonska a Číny) (APeJC) s 3 % rastom, čo je druhý najväčší región po Číne.

Naopak 5G zariadenia vzrastú v roku 2022 medziročne o 25,5 % a budú predstavovať 53 % nových dodávok s takmer 700 miliónmi zariadení a priemernou predajnou cenou (ASP) 608 USD. Z dlhodobého hľadiska má 5G dosiahnuť v roku 2026 objemový podiel 78 % s ASP 440 USD. Na rozdiel od toho sa očakáva, že 4G ASP dosiahne v tomto roku 170 USD, pričom do konca prognózovaného obdobia klesne na 113 USD. Klesajúci trend pretrvá dlhodobo. Smartfón ASP klesne zo 402 USD v roku 2022 na 366 USD v roku 2026.

utorok 17. mája 2022

EU: Správa o kybernetickej bezpečnosti otvorenej RPS

Nová Správa o kybernetickej bezpečnosti otvorenej rádiovej prístupovej siete (RPS) vznikla v spolupráci s Európskou komisiou a agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť ENISA. V nasledujúcich rokoch bude tento nový typ architektúry sietí 5G poskytovať alternatívny spôsob zavádzania rádiového prístupu do 5G sietí cez otvorené rozhrania. Ide o ďalší významný krok v koordinovanom úsilí na úrovni EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti 5G sietí, ktorý potvrdzuje rozhodnutie naďalej spoločne reagovať na bezpečnostné výzvy 5G sietí a držať krok s vývojom technológií a architektúry 5G.

Občania a firmy v EÚ, ktoré využívajú pokročilé a inovačné aplikácie s podporou 5G, ako aj ďalšie generácie mobilných komunikačných sietí, by mali využívať ten najvyšší štandard zabezpečenia. V nadväznosti na doterajšie výsledky práce koordinovanej na úrovni EÚ v snahe zvýšiť bezpečnosť sietí 5G prostredníctvom súboru nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G, členské štáty analyzovali bezpečnostné aspekty otvorenej RPS. V správe sa uvádza, že otvorená RPS môže za určitých podmienok znamenať aj prínos z hľadiska bezpečnosti. Vďaka vyššej interoperabilite sieťových komponentov od rôznych dodávateľov môže otvorená RPS priniesť väčšiu rozmanitosť dodávateľov v sieťach na tom istom geografickom území. To by prispelo k splneniu odporúčania týkajúceho sa súboru nástrojov EÚ pre 5G, podľa ktorého by mal mať každý prevádzkovateľ adekvátnu stratégiu založenú na viacerých dodávateľoch, aby tak nebol príliš závislý od jedného dodávateľa. Otvorená sieť RPS by zároveň mohla zvýšiť viditeľnosť siete používaním otvorených rozhraní a noriem, znížiť počet ľudských chýb väčšou automatizáciou a zvýšiť flexibilitu využívaním virtualizácie a cloudových riešení.

Koncept otvorenej RPS však stále nie je dostatočne vyspelý a otázka kybernetickej bezpečnosti zostáva aj naďalej otvorená. Najmä z krátkodobého hľadiska by otvorená RPS zvýšila zložitosť sietí, a priniesla tak so sebou množstvo bezpečnostných rizík. Tieto riziká vyplývajú napríklad z rozšírenia priestoru na kybernetický útok a zo zvýšenia počtu prístupových bodov pre aktérov s nekalými úmyslami, zo zvýšeného rizika nesprávnej konfigurácie sietí a z možných dosahov na iné funkcie siete v dôsledku zdieľania zdrojov. V správe sa tiež konštatuje, že navrhnuté technické špecifikácie napr. tie, ktoré vypracovalo združenie O-RAN, ešte nie sú dostatočne vyspelé a bezpečné. Otvorená RPS môže viesť k novým kritickým závislostiam, napr. v oblasti komponentov a cloudu. Na zmiernenie týchto rizík a lepšie využitie potenciálnych výhod otvorenej RPS sa v správe odporúča niekoľko opatrení založených na súbore nástrojov EÚ pre 5G, a to najmä:
  • Využitie regulačných právomocí na kontrolu plánov veľkoplošného zavádzania otvorených RPS mobilnými operátormi a v prípade potreby obmedzenie, zakázanie a/alebo uloženie osobitných požiadaviek alebo podmienok týkajúcich sa dodávania, rozsiahleho zavádzania a prevádzkovania otvorenej RPS a jej nástrojov.
  • Sprísnenie kľúčových technických kontrol, akými sú autentifikácia a autorizácia, a prispôsobenie monitorovacieho režimu modulárnemu prostrediu, v ktorom sa každý komponent monitoruje.
  • Posúdenie rizikového profilu poskytovateľov otvorených RPS, externých poskytovateľov služieb súvisiacich s otvorenými RPS, poskytovateľov cloudových služieb/infraštruktúry a systémových integrátorov a zároveň rozšírenie kontrol a obmedzení týkajúcich sa poskytovateľov riadených služieb týmto poskytovateľom.
  • Riešenie nedostatkov vo vývoji technických špecifikácií: tento proces by mal byť v súlade so základnými princípmi technických prekážok obchodu podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pri vypracúvaní medzinárodných noriem a mal by riešiť bezpečnostné nedostatky.
  • Čo najrýchlejšie začlenenie komponentov otvorenej RPS do budúceho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti 5G, ktorý sa momentálne vyvíja.
Pokiaľ ide o zachovanie a konsolidáciu kapacít EÚ na tomto trhu, mala by sa zachovať technologicky neutrálna regulácia v záujme podpory hospodárskej súťaže. V tomto kontexte by sa financovanie výskumu a inovácií v oblasti 5G a 6G na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni mohlo využiť v prospech rovnakých príležitostí pre hráčov v EÚ. Okrem RPS je dôležité riešiť aj potenciálnu závislosť alebo nedostatočnú rozmanitosť v celom komunikačnom hodnotovom reťazci z hľadiska diverzifikácie dodávok. Vo všeobecnosti sa v správe odporúča, aby sa k tejto novej architektúre sietí pristupovalo opatrne. Akýkoľvek prechod od existujúcich a koexistujúcich spoľahlivých technológií by sa mal uskutočniť poskytnutím dostatočného času a zdrojov na predbežné posúdenie rizík, zavedenie vhodných zmierňujúcich opatrení a jasné vymedzenie povinností v prípade zlyhania alebo incidentu.

piatok 13. mája 2022

5G: Do konca roka dvojnásobne viac

V roku 2022 má pribudnúť viac predplatných 5G pripojení než v predchádzajúcich troch rokoch, čím stúpne 540 miliónov 5G pripojení na konci roka 2021 na vyše 1,3 miliardy už koncom tohto roka. Podľa spoločnosti Omdia bude zároveň 5G už v roku 2026 generovať takmer tri pätiny celosvetových výnosov mobilných služieb, pričom objem predplatiteľov má dosiahnuť 40 %.

„Hoci je 5G stále v plienkach a predstavuje len 5 % všetkých mobilných pripojení, výnosy z mobilných služieb 5G by mali v najbližších rokoch rýchlo rásť. Očakávame, že do roku 2026 bude 40 % všetkých mobilných predplatiteľov predstavovať 5G, čo predstavuje celkovo 4,8 miliardy. Okrem toho ročné výnosy z mobilných služieb 5G dosiahnu do roku 2026 celosvetovo 540,01 miliardy USD, teda 60 % globálnych výnosov mobilných služieb. Rast výnosov mobilných služieb 5G zvýši v roku 2026 globálne globálne výnosy z mobilných služieb na 911,61 miliardy USD oproti 798,57 miliardy USD v roku 2019," uviedla Maria Rua Aguete. Priame dôkazy o vplyve 5G na ARPU sú stále roztrieštené, keďže penetrácia 5G SIM kariet zostáva na mnohých trhoch nízka a Covid obmedzenia sa rušia a opätovne zavádzajú. V reakcii na to Aguete navrhla, že telekomunikačné spoločnosti by mali poskytnúť stratégiu, ktorá zatraktívni 5G pre svojich používateľov. Omdia považuje hry, streamovanie videa, rozšírenú realitu (AR) a virtuálnu realitu (VR) za kľúčové hnacie sily pre spotrebiteľov, aby plánovali prejsť na 5G pripojenie.

Na čele rebríčka využívania 5G v roku 2021 bola Čína  s 357 miliónmi predplatiteľmi, nasledujú USA (vyše 72 miliónov), Japonsko (vyše 23 miliónov) a Južná Kórea (vyše 20 miliónov). Spojené kráľovstvo je na piatom mieste s viac než 9 miliónmi pripojení 5G. Z hľadiska percenta populácie s pripojením 5G by bola lídrom Južná  Kórea  (vyše 40 %) nasleduje Hongkong (39 %) a Čína (30 %). V Spojenom kráľovstve malo pripojenie 5G iba 8 % populácie.


streda 11. mája 2022

5G: Predané frekvencie

Výberové konanie na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčného pásma 3600 MHz formou elektronickej aukcie bolo úspešne ukončené. Predané frekvencie zohrajú dôležitú úlohu v budovaní 5G sietí na Slovensku. Celková suma, ktorú štát získal za ponúkané frekvencie je 63.610.000 EUR. Víťazmi ponúkaných frekvenčných blokov, ktorých predložené ponuky splnili podmienky stanovené vo výzve, sú Orange Slovensko, O2 Slovakia, Slovak Telekom a SWAN.

Jediným hodnotiacim kritériom bola výška ponúknutej jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií. Celý proces prebehol úspešne. Vo frekvenčnom pásme 3600 MHz (5G) získala:
  • spoločnosť SWAN frekvenčný úsek 3410-3500 MHz za sumu 14.400.000 EUR,
  • ​spoločnosť Orange Slovensko frekvenčný úsek 3500-3600 MHz za sumu 16.000.000 EUR,
  • ​spoločnosť O2 Slovakia frekvenčný úsek 3600-3700 MHz za sumu 17.210.000 EUR,
  • ​spoločnosť Slovak Telekom frekvenčný úsek 3700-3800 MHz za sumu 16.000.000 EUR.
Frekvencie z frekvenčného pásma 3600 MHz sa budú môcť používať od 1. 9. 2025. Rozhodnutia úradu o pridelení frekvencií a rozhodnutia úradu o určení podmienok vydané na základe pripravovaného výberového konania budú vydané s platnosťou do 31.12.2045.

utorok 3. mája 2022

Metaverzum: Vplyv na biznis

Podľa najnovšej správy Accenture Technology Vision (prieskum medzi vyše 4.600 vedúcimi predstaviteľmi biznisu a technológií z 23 odvetví a 35 krajín) ani fakt, že metaverzum je v počiatočnej fáze svojej existencie neodradil 71 % respondentov od toho, aby verili v jeho pozitívny dopad na svoje podnikanie. Ďalších 42 % si myslí, že metaverzum bude prelomové a prinesie transformáciu. 

Metaverzum je nepretržite fungujúci a zdieľaný virtuálny priestor. V súčasnosti je vo vývoji viacero typov tejto virtuálnej technológie s odlišným zameraním – niektoré sú pre firmy, iné pre spotrebiteľov. Accenture identifikovalo štyri kľúčové trendy, ktoré budú musieť firmy v blízkej budúcnosti riešiť. Prvý z nich poukazuje na to, že korporátne stratégie súčasnosti sú postavené na internete vo forme, ako ho poznáme dnes. Metaverzum a Web3 však internet pretvoria – z veľkého množstva roztrúsených stránok a aplikácií sa stane 3D prostredie, v ktorom sa budeme pohybovať tak jednoducho, ako keď prechádzame z jednej izby do druhej. Práve preto až 95 % respondentov uviedlo, že digitálne platformy budúcnosti musia umožňovať interoperabilitu údajov zákazníkov na rôznych platformách a v rôznych priestoroch.

Digitálne prostredia budú vďaka technológiám ako 5G, rozšírená realita či smart materiálom čoraz prítomnejšie aj vo fyzickom svete. Až 92 % opýtaných v tejto súvislosti súhlasí s tým, že vedúce spoločnosti budú posúvať hranice virtuálneho sveta tak, aby ho spravili reálnejším. Zvýši sa tak potreba bezproblémovej navigácie medzi digitálnym a fyzickým priestorom. Spoločnosti a spotrebitelia začínajú v kontexte celej značky vnímať a posudzovať autentickosť, keďže príchod virtuálneho sveta stiera hranice medzi skutočným a vymysleným. Významne rastie aj úloha umelej inteligencie, ktorá je číslom jedna v mnohých firmách. Už teraz 96 % vedúcich pracovníkov potvrdzuje, že ich spoločnosti sú odhodlané overovať pôvod svojich dát a využívanie umelej inteligencie. Kvantové výpočty či výpočty inšpirované biológiou umožňujú organizáciám riešiť problémy, ktoré sú pre tradičné počítače príliš drahé, neefektívne alebo jednoducho nerealizovateľné. Takmer všetci (94 %) respondenti sa zhodli na tom, že dlhodobý úspech bude závisieť od využitia výpočtovej techniky novej generácie na riešenie zdanlivo neriešiteľných výziev.




pondelok 11. apríla 2022

5G: Nová sieť v Trnave

Mobilný operátor 4ka pokračuje vo svojich plánoch postupne pokrývať svojou rýchlou 5G sieťou ďalšie lokality. Po Bratislave a časti Banskej Bystrice môžu zákazníci 4ky najmodernejšiu 5G sieť využívať už aj v Trnave. Na využívanie je potrebný smartfón s podporou 5G, pričom sa v nastaveniach povolí 5G sieť. 

„Vo 4ke sa snažíme postupne rozširovať naše 5G pokrytie aj mimo Bratislavy do ďalších veľkých miest. Preto sme radi, že sa nám podarilo v priebehu marca dokončiť potrebnú inštaláciu 5G technológie a následne oživenie a spustenie 5G siete v Trnave. 5G signál v Trnave určite pomôže našim zákazníkom hladným po dátach užiť si vysoké rýchlosti a stabilnú priepustnosť hlavne vo vyťažených periódach dňa. Je našou ambíciou neustále krok za krokom zlepšovať naše služby a teší nás, že v procese prípravy 5G výstavby je aj ďalšie mesto na západnom Slovensku, ktoré predstavíme už čoskoro“, hovorí Patrik Kollaroci.

4ka v Trnave pre šírenie 5G signálu využíva frekvenčné pásmo 3.7GHz rovnako ako v ostatných oblastiach. V duálnom režime má pre 5G vyhradené spektrum široké 40MHz s použitím aktívnej technológie Massive MIMO, ktorá umožňuje zákazníkom využívať reálne dátové prenosové rýchlosti až do 400-450Mbps s nízkou latenciou (teoreticky je možné dosiahnuť prenosové rýchlosti do 500 Mbps). Nová technológia pridáva dodatočnú 5G kapacitu k doterajšej 4G sieti, pričom obe siete sa navzájom dopĺňajú.


piatok 25. marca 2022

6G: Evolučné kontinuum

Úspešné smerovanie k 6G vyžaduje, aby bol vývoj základných technológií v súlade s vývojovým cyklom ľudského správania, spoločnosti a techniky, pretože sa navzájom ovplyvňujú a tvoria evolučné kontinuum. Vízia „automatizácia života“ (Automating Life) je preto založená na spojení cloudových, sieťových a AI (umelá inteligencia) technológií a systému hodnôt ako rovnoprávnosť, udržateľnosť a dôvera.


Pod vedením profesora Franka Fitzeka z Technickej univerzity v Drážďanoch pracuje Centrum pre hmatový internet s ľudskou interakciou (CeTI) a centrum 6G-life na tom, aby ľudia mohli v kvázi reálnom čase vstupovať do interakcie s kyberneticko-fyzickými systémami vo fyzickom alebo digitálnom svete prostredníctvom inteligentných komunikačných sietí (5G a pokročilejších). Umožnenie tohto typu interakcie podporí spravodlivý prístup do vzdialených prostredí pre ľudí rôzneho pohlavia, veku, pôvodu alebo fyzických obmedzení. Má tiež potenciál demokratizovať prístup k zručnostiam a odborným znalostiam, rovnako ako k výsledkom špičkového výskumu v oblasti udržateľnosti, bezpečnosti, odolnosti a latencie. Spojenie cloudu, sietí a umelej inteligencie zohráva u 6G kľúčovú úlohu. Zásadný význam preto majú nové koncepty distribuovaných systémov, správy dát a výpočtových prostriedkov. Katedra telekomunikačných sietí na Technickej univerzite v Berlíne pod vedením profesora Falka Dresslera  vyvíja nové riešenia pre budúce virtuálne edge computing, strojové učenie a siete a distribuovanú správu dát v ére 6G.

Akademické granty uľahčia výskum v rámci projektu automatizácie života v zhode s iniciatívou Digital Equity Grid Innovation (TETRA), ktorú spoločnosť VMware iniciovala v spolupráci s medzinárodnou organizáciou IEEE FNI a kanadskou Mitacs. „Toto evolučné kontinuum – teda to, ako sa ľudia menia, technológie vyvíjajú a spoločnosť reaguje – je spôsob, akým VMware smeruje k 6G – podporou technológií zameraných na ľudské potreby, ktoré napríklad skvalitňujú a zachraňujú životy, ale čo je dôležitejšie, umožňujú ľuďom rásť s technológiami as ich pomocou tak, ako si želajú – nie tak, ako im to technológie diktujú“, dodal Kaniz Mahdi.

pondelok 7. marca 2022

5G: Svet nových možností

5G/LTE patrí medzi najzaujímavejšie technológie posledného obdobia. Predchodca, štvrtá generácia (4G) LTE výrazne zrýchlila mobilné dátové pripojenie, čo so sebou prinieslo skutočný boom on-line služieb a mobility. Teraz je na scéne technológia 5G, ktorá umožňuje teoretickú prenosovú rýchlosť až 16 Gbps a otvára svet úplne nových možností. Firmy aj používatelia si túto príležitosť uvedomujú, a preto je medzi nimi konektivita 5G/LTE stále obľúbenejšia. 

Popularita 5G/LTE stúpa s rastúcim povedomím verejnosti o tom, že ide o praktický spôsob, ako získať zálohu k pripojeniu cez pevnú linku, ale tiež samostatné pripojenie k internetu. Nasadenie technológie 5G/LTE ako „záchranného lana“ v prípade výpadku širokopásmového pripojenia je už dnes bežné. Vďaka rastúcej spoľahlivosti a relatívne nízkym nákladom na 4G sa LTE už predtým stalo praktickým riešením pre dátovú konektivitu. Teraz jeho atraktivita ďalej stúpa s tým, ako sa rozširuje pokrytie 5G. V porovnaní so svojim predchodcom predstavuje technológia 5G/LTE obrovský krok vpred a vďaka svojej rýchlosti sa považuje za vhodnú alternatívu k pevným linkám. V Európe stále existujú vzdialené regióny bez akéhokoľvek pripojenia po pevnej linke. A práve pre také miesta je 5G dokonalým riešením. A dokonca aj v krajinách prvého sveta ešte dnes narazíte na oblasti, a to vrátane niektorých veľkých miest, kde rýchlosť pripojenia sotva prekročí 30 Mbps. To nie je žiadna sláva v porovnaní s rýchlosťou 70 Mbps, ktorú môžete čakať v prípade pripojení 4G LTE. A netreba dodávať, že 5G je ešte vyššia liga.

Všetky tieto faktory vedú k vysokému dopytu po riešeniach 5G/LTE. Než čakať na inštaláciu optických káblov, firmy aj domáci používatelia si radšej zaobstarajú 5G/LTE routery, ktoré používajú k hlavnému pripojeniu k internetu. V takom prípade potom ako záloha slúži pevná linka. Či už sa 5G/LTE zariadenie používa na záložné alebo hlavné pripojenie, možnosť jeho vzdialenej správy, t.j. konfigurácia, monitoring prevádzky a realizácia všetkých úprav na diaľku, je skutočnou výhodou. Správcovia vďaka nej získavajú viac flexibility, čo mnohé organizácie ocenia najmä v dnešnej dobe, kedy stále častejšie pracujeme z domu. Ruku v ruke s pokračujúcim zavádzaním služieb 5G predpokladáme, že popularita LTE bude naďalej stúpať. Pokiaľ hľadáte záložné riešenia k vášmu širokopásmovému pripojeniu alebo žijete v mieste, kde pripojenie cez pevnú linku neexistuje alebo je pomalé, potom je 5G/LTE možnosťou, ktorá určite stojí za zváženie.