piatok 23. júna 2023

Výzva: Budovanie verejných nabíjacích elektrostaníc

S blížiacim sa zákazom predaja vozidiel s tradičným benzínovým alebo naftovým pohonom by sa slovenské mestá a obce mali pripraviť na budovanie nových verejných nabíjacích staníc pre elektromobily. Vďaka dotáciám Ministerstva hospodárstva SR z európskeho Plánu obnovy teraz môžu nové verejné nabíjačky pre elektromobily vybudovať s možnosťou preplatenia až 100 % oprávnených výdavkov a získať kompletný návrh a zastrešenie celého technického riešenia na mieru.


Ministerstvo hospodárstva vyčlenilo sumu vyše 10.000.000 eur pre mestá a obce s viac než 7.000 obyvateľmi, ktoré sa môžu prihlásiť do zverejnenej výzvy na podporu budovania nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá. Oprávnenými žiadateľmi sú aj mestami zriadené organizácie, okresné mestá, vyššie územné celky (VÚC) a nimi zriadené organizácie. Termíny uzávierok pre štyri kolá výzvy na podporu budovania nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá:
1. kolo 30. 6.2023
2. kolo 30. 9.2023
3. kolo 31. 12.2023
4. kolo 31. 3.2024
 
Samosprávy môžu žiadať dotácie vo výške 100 % na vybudovanie AC nabíjacích bodov s výkonom viac než 11 kW, výkonných DC rýchlonabíjačiek s výkonnom vyše 50 kW a dokonca aj na vybudovanie komplexných nabíjacích hubov. V prípade pomalších AC nabíjacích staníc môžu samosprávy získať maximálne 3.000 eur na každý nabíjací bod (nabíjací konektor) a v prípade vysokovýkonných tzv. DC rýchlonabíjačiek až 29.000 eur na každý nabíjací bod. Moderné nabíjačky však kombinujú viac nabíjacích bodov na jednom stojane, aby pri nich bolo možné nabíjať viaceré vozidlá súčasne. Na stojan s dvomi DC a jedným AC bodom tak možno získať dotáciu až 61.000 tisíc eur, na každý stojan s dvojicou AC konektorov zasa 6.000 eur. Majitelia elektromobilov dnes takéto nabíjacie stanice nájdu najmä na parkoviskách väčších obchodných centier, prípadne na klasických čerpacích staniciach. 
 
Pre mestá a obce, ktoré s elektromobilitou zatiaľ nemajú dostatočné skúsenosti, môže byť prihlasovanie do výzvy a výber vhodného technického riešenia, ktoré by sa umožňovalo čerpať dotácie od Ministerstva v plnej výške, pomerne zložité.  Samosprávam a krajom ponúka pomocnú ruku Siemens - pripravil špeciálnu webovú stránku, kde môžu mestá a obce nad 7.000 obyvateľov, prípadne vyššie územné celky a nimi zriadené organizácie, vyplniť pripravený dotazník. Siemens ich následne kontaktuje v snahe zastrešiť a pripraviť kompletné technické riešenie.

štvrtok 22. júna 2023

Kyberpezpečnosť: Štvrtina slovenských podnikov už má negatívne skúsenosti

Malé a stredné podniky tvoria 99,9 % počtu firiem na Slovensku. V priebehu apríla t. r. vykonala Agentúra AKO na základe zadania Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti prieskum o stave kybernetickej bezpečnosti v malých a stredných podnikoch na Slovensku. Len 41 % respondentov z malých podnikov uviedlo, že sú ohrození kyberútokmi, pričom u stredných podnikov to bola nadpolovičná väčšina respondentov (54 %). Vysoké percento záporných odpovedí na dokazuje, že respondenti si dostatočne neuvedomujú hrozby, respektíve nemajú potrebnú znalosť problematiky. Ak ale používate počítač, mobil, webovú stránku, alebo účet v banke, ste potenciálny cieľ útoku. 
 
Podniky si uvedomujú množstvo faktorov, ktoré majú vplyv na zvyšovanie ich úrovne kyberbezpečnosti, pričom v rovnakej miere v prvej trojici uviedli rýchly rozvoj informačných technológií, poučenie z predchádzajúceho incidentu a odporúčania dodávateľov. Motivátormi  na zvyšovanie úrovne kyberbezpečnosti sú legislatívne požiadavky, výsledky analýzy rizík či obavy z negatívnej publicity. V tejto súvislosti Ivan Makatura upozorňuje, že žiadny podnik by nemal očakávať, že návrhy riešenia pri riadení kybernetických rizík „prídu" z externého prostredia. Pri implementácii opatrení by sa podniky mali rozhodne viacej spoliehať na výsledky analýzy rizík a na odporúčania auditu, než na negatívnu skúsenosť s incidentom. „Nerád to hovorím, ale ak sa popálite na incidente, vtedy je už neskoro začať s preventívnymi opatreniami,“ zdôrazňuje Ivan Makatura. 
 
Ako bariéru zvyšovania úrovne kyberbezpečnosti takmer polovica malých a stredných podnikov identifikuje nedostatok digitálnych zručností zamestnancov. Zároveň majú zamestnanci averziu voči bezpečnostným opatreniam, pretože sa primárne potýkajú s nedostatkom bežných digitálnych zručností. Prieskum opäť potvrdil neblahý fakt, že množstvo povinností súvisiacich s implementáciou GDPR mylne ovplyvnil vnímanie štatutárov, že týmto majú zároveň splnené aj povinnosti v kontexte kyberbezpečnosti. Takmer polovica respondentov malých a stredných podnikov však už uviedla, že riadi kyberbezpečnostné riziká, aj keď nie sú povinnými osobami podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti. Čím má podnik väčší počet zamestnancov, tým je pravdepodobnejšie, že riadenie rizík majú implementované.

streda 21. júna 2023

EU: Špionážne softvéry

Prešetrovanie používania špionážneho softvéru Pegasus ako aj ďalších rovnocenných špionážnych softvérov trvá už rok. Ich nelegálne používanie podľa europoslancov „ohrozuje samotnú demokraciu“. Požadujú preto dôveryhodné vyšetrovanie, legislatívne zmeny a lepšie presadzovanie platných pravidiel na zamedzenie zneužívania špionážnych softvérov. Odporúčajú tiež vytvorenie technologického laboratória EÚ ako nezávislej výskumnej inštitúcie s právomocami na prešetrenie sledovania a poskytovanie technologickej podpory vrátane kontroly zariadení a forenzného výskumu.

Ak sa majú okamžite ukončiť nezákonné praktiky súvisiace s používaním špionážnych softvérov, mali by sa používať iba v tých členských štátoch, kde bolo dôkladne prešetrené ich údajné zneužívanie, ktorých zákony sú v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ a v ktorých sa presadzujú pravidlá o kontrole vývozu. Parlament požaduje pravidlá EÚ o používaní špionážnych softvérov orgánmi presadzovania práva, ktoré by mali byť povolené iba vo výnimočných prípadoch na vopred stanovený účel a na obmedzený čas. Údaje, ktoré sú predmetom advokátskeho tajomstva, alebo údaje politikov, lekárov či médií by mali byť chránené pred sledovaním, pokiaľ neexistuje dôkaz o trestnej činnosti. Takisto navrhuje povinné oznámenia pre cielene sledované osoby i necieľové osoby, ktorých údaje boli sprístupnené v rámci sledovania inej osoby, pričom v takom prípade sa odporúča aj nezávislý dohľad. Zároveň sa navrhuje zavedenie spoločnej právnej definície využívania národnej bezpečnosti na zdôvodnenie sledovania.

Poslanci upozornili na „presvedčivé náznaky“ toho, že vlády Maroka a Rwandy sledujú niektorých vysokopostavených občanov EÚ, vrátane hláv štátov. Požadujú hĺbkové preskúmanie vývozných licencií pre špionážne softvéry, účinnejšie presadzovanie pravidiel EÚ o kontrole vývozu, spoločnú stratégiu EÚ – USA v oblasti špionážnych softvérov, rozhovory s Izraelom a ďalšími tretími krajinami o pravidlách predaja a vývozu špionážnych softvérov, ako aj to, aby sa rozvojová pomoc EÚ nevyužívala na získavanie a nasadzovanie špionážnych softvérov. Aj Maďarsko a Poľsko by tiež mali predtým, ako nasadia špionážny softvér, zabezpečiť osobitné nezávislé súdne povolenie, začať dôveryhodné prešetrenie prípadov zneužívania takéhoto softvéru a zaručiť, aby občania mali prístup k primeraným možnostiam právnej nápravy. Parlament rovnako požiadal grécku vládu, aby „urýchlene obnovila a posilnila inštitucionálne a právne záruky“, zrušila vývozné licencie, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ o kontrole vývozu a rešpektovala nezávislosť Helénskeho úradu pre bezpečnosť a súkromie komunikácie. Cyprus, ktorý je vývozným centrom špionážnych softvérov, by mal zrušiť všetky vývozné licencie, ktoré nie sú v súlade s legislatívou EÚ.Španielske úrady by zase mali zabezpečiť „úplné, spravodlivé a účinné“ vyšetrovanie, najmä v súvislosti so 47 prípadmi, pri ktorých nie je jasné, kto povolil nasadenie softvéru. Podľa poslancov by španielske úrady tiež mali zaistiť, aby cielene sledované osoby mali k dispozícii skutočné možnosti právnej nápravy.


utorok 20. júna 2023

Trend: Zdravý work-life balans

Ako posledné tri roky ovplyvnili mileniálov a generáciu Z? Podľa výsledkov 12. ročníka prieskumu Deloitte si uvedomujú niektoré pozitívne zmeny, naďalej sa však veľmi obávajú o svoju budúcnosť. Prieskum (vyše 22.000 príslušníkov generácie Z a mileniálov zo 44 krajín) skúmal, ako sa mení ich vzťah k práci a ako rozhodujú o svojom životnom štýle a kariére na základe hodnôt, ktoré vyznávajú, pričom zdôrazňuje pretrvávajúce obavy týkajúce sa financií, klimatických zmien aj duševného zdravia.

U zamestnávateľov nastal od obdobia pred pandémiou pokrok, podnikanie vo všeobecnosti však stále nespĺňa očakávania:
Spokojnosť s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom a úsilím zamestnávateľov v oblasti rozmanitosti, rovnosti a inklúzie, ako aj vplyvu na spoločnosť sa zvýšila.
Hoci tieto pozitívne trendy naznačujú, že príslušníci generácie Z a mileniáli sú so svojimi zamestnávateľmi o niečo spokojnejší, nie sú presvedčení, že podnikanie vo všeobecnosti má pozitívny vplyv. Navyše im v plánovaní budúcnosti bránia nové prekážky.

Vysoké životné náklady sú pre generáciu Z a mileniálov veľkým problémom:
Vysoké životné náklady sú pre generáciu Z aj mileniálov opäť najväčším spoločenským problémom, za ktorým nasledujú nezamestnanosť a klimatické zmeny.
Polovica príslušníkov generácie Z a mileniálov tvrdí, že žije od výplaty k výplate. Popri práci si privyrábajú, aby vyžili.
Ekonomická neistota ich núti odkladať veľké životné rozhodnutia – mnohí z nich tvrdia, že ak sa hospodárska situácia nezlepší, bude ťažšie alebo nemožné kúpiť si dom, založiť rodinu, požiadať o povýšenie alebo zmeniť prácu.

Generácia Z a mileniáli prehodnocujú rolu práce vo svojich životoch:
Pandémia viedla k prehodnoteniu úlohy, ktorú v ich životoch zohráva práca. Zatiaľčo 49 % príslušníkov generácie Z a 62 % mileniálov tvrdí, že práca je pre ich identitu kľúčová, kladú veľký dôraz na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, kľúčovú vlastnosť, ktorú obdivujú u svojich rovesníkov, a hlavné kritérium pri výbere zamestnávateľa.
Aby mohli zlepšiť túto rovnováhu, generácia Z a mileniáli chcú flexibilitu v tom, kde a kedy pracujú. Mnohí respondenti v súčasnosti pracujú v hybridnom režime alebo na diaľku, čo je pre nich dôležitý benefit.
Generácia Z a mileniáli by tiež chceli, aby ich zamestnávatelia ponúkali lepšie možnosti kariérneho postupu pre zamestnancov na čiastočný úväzok, celkovo viac pracovných miest na čiastočný úväzok a možnosť flexibilnejšieho pracovného času pre zamestnancov na plný úväzok, napríklad možnosť pracovať v skrátenom štvordňovom pracovnom týždni.
Až 77 % príslušníkov generácie Z a 75 % mileniálov, ktorí v súčasnosti pracujú na diaľku alebo na hybridných pozíciách, by zvažovalo zmenu zamestnania, ak by ich zamestnávateľ požiadal, aby pracovali výlučne v kancelárii.

Úsilie zamestnávateľov o zlepšenie podpory duševného zdravia má pozitívny vplyv, ale stigma pretrváva:
Takmer polovica príslušníkov generácie Z a štyria z desiatich mileniálov tvrdia, že sa stále alebo väčšinou cítia vystresovaní.
Väčšina respondentov považuje podporu duševného zdravia za veľmi dôležitú pri výbere potenciálneho zamestnávateľa. A mnohí respondenti veria, že ich zamestnávatelia berú duševné zdravie vážne a prinášajú pozitívne zmeny.
Napriek tomuto pokroku sa však podpora a zdroje v oblasti duševného zdravia stále nedostatočne využívajú a mnohí nemajú pocit, že sa môžu o duševnom zdraví porozprávať so svojimi zamestnávateľmi.

Zmena klímy je pre generáciu Z a mileniálov veľkým problémom – ovplyvňuje ich životný štýl a kariérne rozhodnutia:
Šesť z desiatich príslušníkov generácie Z a mileniálov tvrdí, že za posledný mesiac pociťovali obavy o životné prostredie a tieto obavy ovplyvňujú ich kariérne a životné rozhodnutia. Približne jeden zo šiestich už zmenil prácu alebo odvetvie pre obavy o klímu a ďalšia štvrtina to plánuje urobiť v budúcnosti.
Chcú mať možnosť presadzovať zmeny vo svojich organizáciách. A približne polovica príslušníkov generácie Z a mileniálov tvrdí, že vyvíjajú tlak na podniky, aby konali v súvislosti so zmenou klímy, ale len málo respondentov uviedlo, že sa cítia byť schopní ovplyvniť úsilie svojej organizácie v oblasti udržateľnosti.
Generácia Z a mileniáli chcú, aby ich zamestnávatelia podporovali a umožnili im robiť udržateľnejšie rozhodnutia v ich životoch a rozvíjať zručnosti potrebné na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

pondelok 19. júna 2023

EU: Riziká umelej inteligencie

Európsky parlament prijal svoju rokovaciu pozíciu k Aktu o umelej inteligencii pred rokovaniami s členskými štátmi Európskej únie (EÚ) o konečnom znení zákona. Pravidlá by mali zabezpečiť, aby umelá inteligencia vyvinutá a používaná v Európe bola plne v súlade s právami a hodnotami EÚ vrátane ľudského dohľadu, bezpečnosti, súkromia, transparentnosti, nediskriminácie či dobrých sociálnych a environmentálnych podmienok.

Pravidlá sa riadia prístupom založeným na riziku a stanovujú povinnosti pre poskytovateľov a operátorov umelej inteligencie v závislosti od úrovne rizika, ktoré umelá inteligencia môže predstavovať. Systémy umelej inteligencie, v prípade ktorých je úroveň rizika pre bezpečnosť ľudí neprijateľná, napríklad také, ktoré sa využívajú na sociálne bodovanie (klasifikujú ľudí podľa ich spoločenského správania alebo osobných charakteristík) by preto mali byť zakázané. Poslanci tento zoznam rozšírili o zákaz používania umelej inteligencie spôsobom, ktorý narúša súkromie a je diskriminačný, akými sú napríklad:
· systémy diaľkovej biometrickej identifikácie „v reálnom čase“ a počas „následnej“ diaľkovej biometrickej identifikácie vo verejne prístupných priestoroch,
· systémy biometrickej kategorizácie, ktoré využívajú citlivé údaje (napr. pohlavie, rasa, etnický pôvod, občianstvo, náboženské vyznanie, politická orientácia),
· systémy prediktívneho vykonávania policajných funkcií (založené na profilovaní, lokalizácii polohy alebo predošlej trestnej činnosti),
· systémy rozpoznávania emócií v oblasti presadzovania práva, riadenia hraníc, na pracovisku a vo vzdelávacích inštitúciách a
· necielená extrakcia podôb tváre z internetu alebo zo záznamov z kamerového systému, ktoré slúžia na vytvorenie databáz na rozpoznávanie tvárí (ktoré môžu viesť k porušovaniu ľudských práv vrátane práva na súkromie).
Europoslancom sa podarilo presadiť, aby klasifikácia vysokorizikových aplikácií odteraz zahŕňala aj systémy umelej inteligencie, ktoré významne poškodzujú ľudské zdravie, bezpečnosť, základné práva alebo životné prostredie. Do zoznamu vysokorizikových aplikácií boli tiež pridané systémy umelej inteligencie, ktoré sa využívajú na ovplyvňovanie voličov a výsledkov volieb či v odporúčacích systémoch používaných platformami sociálnych médií (s viac ako 45 miliónmi používateľov).

Novým a rýchlo sa rozvíjajúcim trendom v oblasti umelej inteligencie sú poskytovatelia základných modelov, ktorí budú musieť posúdiť a zmierniť možné riziká (vo vzťahu k zdraviu, bezpečnosti, základným právam, životnému prostrediu, demokracii a právnemu štátu) a zaregistrovať svoje modely v databáze EÚ skôr, ako ich uvedú na trh EÚ. Generatívne systémy umelej inteligencie založené na modeloch, ako napríklad ChatGPT, budú podľa nových pravidiel musieť spĺňať požiadavky na transparentnosť (informovať o tom, že obsah bol vytvorený umelou inteligenciou a pomáhať tiež odlíšiť takzvané deepfake alebo falošné obrazy od skutočných) a poskytnúť záruky proti vytváraniu nezákonného obsahu. Zverejňovať sa budú musieť aj podrobné súhrny údajov chránených autorským právom, ktoré sa použili na trénovanie týchto systémov.

S cieľom podporiť inovácie v oblasti umelej inteligencie a malé a stredné podniky poslanci doplnili výnimky pre výskumné činnosti a komponenty umelej inteligencie poskytované na základe licencií s otvoreným zdrojovým kódom. Nový právny predpis podporuje tzv. experimentálne regulačné prostredia alebo kontrolované reálne priestory, ktoré vytvorili verejné orgány na testovanie umelej inteligencie pred jej zavedením. V neposlednom rade chcú poslanci posilniť právo občanov podávať sťažnosti na systémy umelej inteligencie, ako aj právo získať vysvetlenie rozhodnutí založených na vysokorizikových systémoch umelej inteligencie, ktoré majú významný vplyv na ich základné práva. Poslanci tiež prepracovali úlohu Úradu EÚ pre umelú inteligenciu, ktorý by mal po novom monitorovať uplatňovanie súboru pravidiel umelej inteligencie.