Proteínové mliečne výrobky: Viac cukru než bielkovín?

V posledných rokoch sú v ponuke výrobky sľubujúce vysoký obsah proteínu, čiže bielkovín. Spotrebiteľská organizácia dTest poslala do laboratória 16 takýchto výrobkov z kategórie jogurtov, dezertov a skyrov, z ktorých väčšinu je možné kúpiť aj na Slovensku. Kľúčom pre výber testovaných vzoriek bol jasný odkaz na bielkoviny v názve. Do laboratória sa tak dostalo sedem vanilkových a ovocných dezertov, štyri prevažne jahodové jogurty a pätica skyrov.

Množstvo bielkovín bolo logicky prvé, čo sa zisťovalo. Mliečna vyhláška kategóriu proteínových výrobkov nepozná, takže na ne nekladie žiadne špeciálne požiadavky. Vzorky sa tak predovšetkým porovnávali medzi sebou. Najvyššiu porciu bielkovín ponúkli dezerty, v priemere 9,7 g/100 g výrobku, druhé miesto potom patrilo jogurtom s 8,6 g/100 g a posledné miesto obsadili skyry – v priemere s 7,6 g/100 g. Vôbec najväčšiu nálož bielkovín v balení ponúkol dezert Lidl / Pilos High Protein Quark Strawberry, a to 23,7 g. Naopak, najmenej bielkovín nameralo laboratórium vo výrobku z Bohušovickej mliekarne Skyr islandská tradícia jahoda – celkovo 9,6 gramov v 130 gramovom balení. Uvedený bohušovický skyr sa spolu s výrobkami Lidl / Pilos Skyr Jahoda a Bohušovická mliekareň Protein Jahoda nezmestili ani do tolerovanej 20 % odchýlky údajov uvedených na obale. Všetky tieto výrobky tak získali nedostatočnú známku, pretože pri nich prišlo ku klamaniu spotrebiteľa.

Nepríjemné prekvapenie čakalo aj pri nameraných hodnotách obsahu cukru. Niektoré výrobky obsahujú viac cukru ako bielkovín. Dezert Bohušovickej mliekarne Protein Jahoda obsahoval v celom balení len 10,8 g bielkovín, ale 19,3 gramov cukru. Hana Hoffmannová upozorňuje: „Menší podiel cukru bol potom pri niekoľkých testovaných výrobkoch kompenzovaný umelými sladidlami. Podľa nás je však lepšou cestou k zníženiu príjmu cukru privykanie na menej sladkú chuť, náhradné sladidlá za ideálny prostriedok nepovažujeme. Dobrý dojem na nás urobili výrobky Lidl / Pilos Skyr Jahoda a Bohušovická mliekareň Protein Vanilka. Pri týchto sa aj bez pomoci náhradných sladidiel podarilo nastaviť receptúru tak, aby obsahovali viac bielkovín ako cukru.“ Po senzorickom hodnotení, ktoré vo všeobecnosti dopadlo dobre, sa laboratórium zameralo ešte samostatne na jogurty a skyry. „Keďže ide o fermentované mliečne výrobky, nechali sme špecialistov spočítať, koľko ukrývajú mikroorganizmov. Podľa vyhlášky má byť v grame jogurtu aspoň desať miliónov baktérií streptokokov a laktobacilov. Pri výrobku Zott Protein Yogurt Product Strawberry sa našli len desiatky tisíc. K porušeniu vyhlášky však nedošlo, pretože podľa oficiálneho názvu nejde o jogurt, ale o jogurtový výrobok. A pre ten vyhláška neplatí. Opäť sa tak potvrdilo, že je potrebné čítať obaly a etikety veľmi dôkladne,“ uzatvára Hana Hoffmannová.

EU: Greenwashing

Európska únia sa usiluje skoncovať s nekalými praktikami v oblasti ekologických tvrdení, tzv. greenwashingom a spotrebiteľom chce poskytnúť viac informácií o trvanlivosti kupovaných výrobkov. V marci 2022 Európska komisia navrhla aktualizáciu spotrebiteľských pravidiel EÚ na podporu ekologického prechodu. V septembri 2023 Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu o aktualizovaných pravidlách. Poslanci EP budú o dohode hlasovať na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu v januári 2024 a schváliť ju musí aj Rada. Členské štáty potom budú mať 24 mesiacov na to, aby aktualizáciu začlenili do svojho vnútroštátneho práva.

Prírodné, ekologické, šetrné k životnému prostrediu... Viaceré výrobky majú tieto označenia, ale veľmi často tieto tvrdenia nie sú preukázané. EÚ chce zabezpečiť, aby všetky informácie o vplyve výrobku na životné prostredie, jeho životnosti, opraviteľnosti, zložení, výrobe a použití boli podložené overiteľnými zdrojmi. Na dosiahnutie tohto cieľa sa plánuje zakázať:

• všeobecné environmentálne tvrdenia na výrobkoch bez dôkazov,
• tvrdenia, že výrobok má neutrálny, znížený alebo pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože výrobca kompenzuje emisie,
• označenia udržateľnosti, ktoré nie sú založené na schválených certifikačných systémoch alebo vytvorené verejnými orgánmi.

Európsky parlament chce zabezpečiť, aby boli spotrebitelia plne informovaní o záručnej dobe, počas ktorej môžu požadovať opravu chybných výrobkov na náklady predajcu. Podľa právnych predpisov EÚ sa na výrobky vzťahuje minimálne dvojročná záruka. Aktualizované pravidlá ochrany spotrebiteľa zavádzajú nové označenie výrobkov s predĺženou záručnou lehotou.

EÚ tiež zakáže:

• propagovať tovar, ktorý má konštrukčné prvky, ktoré by mohli skrátiť životnosť výrobku,
• uvádzať nepreukázané tvrdenia o životnosti, pokiaľ ide o čas používania alebo intenzitu za bežných podmienok,
• prezentovať tovar ako opraviteľný, hoci nie je.

Prvý plat: 1 250 až 1 500 eur

Až dve tretiny Slovákov sa za posledný rok obzerali po nejakej novej práci, no len štvrtina bola aj na pohovore. Očakávaný nástupný plat väčšiny ľudí je do 1 500 eur, najčastejšie je to však 1 250 až 1 500 eur. Podľa prieskumu pre Home Credit (od 26. 10 do 2. 11. 2023, agentúra STEM/MARK) je tu však aj 12 percent respondentov, ktorí by nešli robiť za menej ako 2 000 eur. Ochota sťahovať sa za lepšou pracovnou ponukou je ale pomerne nízka. Aktuálne si 35 percent Slovákov môže vybrať miesto, z ktorého budú pracovať. Dáta však odhalili aj to, že ľuďom najviac vyhovuje kombinácia práce z kancelárie a home officu. Takúto preferenciu má 46 percent, výlučne z domu 24 percent a iba z priestorov firmy zase 30 percent opýtaných.

Priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca na Slovensku je v súčasnosti na úrovni 1 400 eur. Mnohí Slováci by chceli zarábať aspoň toľko. Nemálo je takých, ktorí sú nespokojní so svojim finančným ohodnotením v práci a preto hľadajú alternatívy, kde a ako by si zarobili viac. „Presne 67 percent Slovákov sa za posledný rok pozeralo na nejakú ďalšiu ponuku práce. Veľká väčšina na to využila známe portály inzerujúce pracovné pozície. Na pohovor k novému potenciálnemu zamestnávateľovi sa však odhodlalo ísť za uplynulý rok len 24 percent opýtaných. Tam ich podľa vyjadrení najviac zaujímala otázka výšky mzdy (83 percent), potom miesto výkonu práce (51 percent), firemné benefity (48 percent) či to, aký tam majú kolektív (44 percent),“ približuje Jaroslav Ondrušek. Očakávaný nástupný plat väčšiny Slovákov (spolu 56 percent) je do sumy 1 500 eur, najčastejšie je to v rozmedzí 1 250 až 1 500 eur. Len o niečo menej (23 percent) je takých, ktorí by chceli o pár stovák navyše – 1 500 až 1 750 eur. Dvanásť percent respondentov by zase nebolo ochotných zarábať menej než 2 000 eur. Na druhej strane, sú tu len tri percentá ľudí, ktorým by stačilo aj 750 eur, čo je momentálne na Slovensku hranica minimálnej mzdy.

Hoci by väčšina ľudí chcela zarábať viac, ochota presťahovať sa za lepšou pracovnou ponukou je na Slovensku pomerne nízka. V rámci republiky by tak rozhodne bolo ochotných urobiť 11 percent a skôr áno 26 percent ľudí. Odísť do zahraničia je schopných ešte menej opýtaných – rozhodne áno 9 percent a skôr áno 19 percent. Okrem výšky platu, ktorý je najrozhodujúcejším faktorom pre presťahovanie sa za prácou, je to pre štyroch z desiatich aj atraktivita práce a novej destinácie a taktiež flexibilná pracovná doba. A keď sa pozrieme na to, ako sa zamestnávatelia na Slovensku starajú o svojich ľudí vo firmách, tak prieskum odhalil, že ôsmim z desiatich neposkytujú žiadne vzdelávacie kurzy. Ak už áno, tak sú to v obmedzenom počte odborné školenia či zdokonaľovanie sa v cudzích jazykoch (obe po 5 percent).

Úspory: Najčastejšie 1 – 3 mesačný príjem

Podiel slovenských domácností, ktoré majú úspory na neplánované situácie, sa medziročne nezvýšil a zostal rovnaký ako v minulom roku 62 %. Klesol podiel domácností s úsporami vo výške aspoň jednomesačného príjmu (z 26 % na súčasných 25 %), rovnako ako tých s úsporami vo výške 1 -3 mesačného príjmu (z 28 % na 26 %) a 3 – 6 mesačného príjmu (z 22 % na 21 %). Prieskum uskutočnený pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) ukázal však aj mierne zvýšenie podielu slovenských domácností s úsporami nad 6 -12 mesačný zárobok – zo 14 % na súčasných 16 %.

Medziročne sa výrazne znížil rozdiel medzi ženami a mužmi – kým v predchádzajúcom roku bol podiel mužov s úsporami 66 %, ale u žien len 58 %, aktuálne má úspory 62 % mužov a 61 % žien. Muži aj ženy majú najčastejšie finančnú rezervu vo výške 1 – 3 mesačného príjmu. Iba v kategórii úspor vo výške príjmu za 1-3 roky mierne dominujú muži so 7 % respondentov oproti 6 % žien. „Slováci sú zvyknutí myslieť na zadné kolieska, a ak je to možné, držia si aspoň malú finančnú rezervu. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa úspory domácností vzhľadom na ich príjem nezvýšili, ale ani neznížili, čo môže znamenať, že v čase rastúcich cien pozdržali Slováci niektoré investície v prospech úspor. Tomu zodpovedá aj medziročný pokles tržieb maloobchodníkov,“ hovorí Jaroslava Palendalová: „Úspory sú kľúčové pre vyrovnaný domáci rozpočet, a to predovšetkým vo vzťahu k nečakaným výdavkom, ideálny stav je mať nasporenú sumu aspoň vo výške troch mesačných platov.“

Úspory majú najčastejšie mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov (70 %) a Slováci vo veku 25 až 34 rokov (67 %), obe skupiny si držia rezervu vo výške medzi 1 - 3 mesačným zárobkom. Oproti minulému prieskumu sa posunula veková skupina respondentov, ktorí najčastejšie uvádzajú finančnú rezervu presahujúcu ich príjem za 3 roky. Teraz najčastejšie ide o ľudí vo veku viac ako 65 rokov (9 %), zatiaľ čo predtým šlo o respondentov vo veku 55 až 64 rokov. Omnoho častejšie majú úspory ľudia s vysokoškolským (82 %) či stredoškolským (64 %) vzdelaním, zatiaľčo z respondentov so vzdelaním bez maturity má finančnú rezervu len 47 %. S úrovňou dosiahnutého vzdelania rastie aj výška úspor v pomere k príjmu. Napríklad úspory vo výške presahujúcej ročný príjem ich domácnosti má 9 % vysokoškolákov oproti 5 percentám respondentov so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Sporiť sa darí predovšetkým obyvateľom Bratislavského a Žilinského kraja, najmenej obyvateľom kraja Nitrianskeho a Banskobystrického. Napríklad v Banskobystrickom kraji síce má úspory viac ako polovica domácností, ale spravidla len vo výške svojho mesačného príjmu. Úspory majú výrazne častejšie ľudia žijúci v manželstve, súkromní podnikatelia a zamestnanci pracujúci v odbore bankovníctva a poisťovníctva. Nasledujú ľudia pracujúci v oblasti počítačov, sietí a telekomunikácií, v školstve, rovnako ako ďalší zamestnanci v armáde a v bezpečnostných zložkách. Oproti predchádzajúcemu prieskumu ubudlo ľudí bez práce, ktorí majú súčasne úspory – najčastejšie vo výške svojho 1 – 3 mesačného príjmu.

EU: Streamovanie hudby

Digitálne hudobné platformy a služby zdieľania hudby v súčasnosti poskytujú prístup až k 100 miliónom skladieb buď zadarmo, alebo za pomerne nízke mesačné predplatné. Prehrávanie hudby predstavuje 67 % celosvetových príjmov hudobného sektora s ročnými príjmami vo výške 22,6 miliardy amerických dolárov. Európsky parlament vyzval na prijatie pravidiel EÚ s cieľom zabezpečiť, aby odvetvie prehrávania hudby bolo spravodlivé a udržateľné a aby sa podporila kultúrna rozmanitosť.

Poslanci v uznesení žiadajú, aby sa riešila nerovnováha v rozdeľovaní príjmov z trhu prehrávania hudby, keďže v súčasnosti dostáva väčšinu autorov a interpretov len veľmi nízku kompenzáciu. Trvajú na novom právnom rámci EÚ pre toto odvetvie, na ktorý sa v súčasnosti nevzťahujú žiadne pravidlá Európskej únie, hoci streamingové služby sú hlavným spôsobom prístupu ľudí k hudbe. „Preddigitálne licenčné sadzby“, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, musia byť podľa nich revidované, aby autori nemuseli akceptovať nižšie alebo žiadne príjmy výmenou za väčšiu viditeľnosť. Je potrebné tiež prijať opatrenia na úrovni EÚ, aby sa zaručilo, že európske hudobné diela budú viditeľné, významné a prístupné medzi „zarážajúcim množstvom“ neustále rastúceho obsahu na platformách na streamovanie hudby. Poslanci navrhujú zvážiť aj možnosť zavedenia konkrétnych opatrení, akými sú kvóty pre európske hudobné diela.

Návrh zákona EÚ by mal zaväzovať platformy k tomu, aby stransparentnili svoje algoritmy a odporúčacie nástroje, aby sa zabránilo nekalým praktikám, akou je manipulácia s údajmi o prehrávaní, ktoré sa údajne používajú na zníženie odmien pre umelcov. Poslanci navrhujú zaviesť značku na informovanie verejnosti o tom, že piesne, ktoré ľudia počúvajú, boli vytvorené umelou inteligenciou a naliehajú na riešenie deepfakes na prehrávacích platformách (ktoré využívajú identitu, hlasy a podobizne autorov bez ich súhlasu). Pravidlá by mali tiež zaviazať streamingové platformy k tomu, aby identifikovali nositeľov práv správnym prideľovaním metaúdajov s cieľom zviditeľniť ich diela.

Podľa štúdií príjmy na prehrávacom trhu smerujú predovšetkým veľkým značkám a niekoľkým najobľúbenejším umelcom, zatiaľčo menej populárne štýly a menej bežné jazyky sú prehrávané menej často. Právne predpisy EÚ by mali zahŕňať ukazovatele rozmanitosti na posúdenie škály dostupných žánrov a jazykov a prítomnosti nezávislých autorov a európska priemyselná stratégia pre hudbu by mala podporovať rozmanitosť európskeho hudobného sektora a podporovať menších umelcov a interpretov.