Reality: Koľko platíme za bývanie

Na kúpu nového bytu s rozlohou 70 m2 potrebujú Slováci v priemere 14,1 hrubých ročných miezd, čo je v porovnaní s predošlým rokom o 1,4 hrubej ročnej mzdy viac. Nadobudnúť vlastný byt je podľa najnovšieho vydania Property Index, ktorý mapuje, ako bývajú Európania a koľko ich to stojí (27 krajín a 76 miest) náročné aj pre Čechov (13 hrubých ročných miezd), ktorí minulý rok skončili na prvom mieste, a Srbov (takmer 12 hrubých ročných miezd), ktorí dva roky po sebe obsadili tretiu priečku. Na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú Belgicko a Nórsko, ktorých občania potrebujú na kúpu vlastného bývania menej ako päť hrubých ročných miezd.

Pokiaľ ide európske metropoly, z hľadiska dostupnosti bývania sú na tom najlepšie obyvatelia Osla a Ríma s menej ako 8 priemernými hrubými ročnými mzdami. Bratislava skončila na druhom mieste za najmenej dostupným Amsterdamom a tesne pred treťou Prahou. Na nový štandardný byt potrebujú občania žijúci v slovenskom hlavnom meste 14,6 hrubých ročných miezd. Najdrahším mestom roka 2022 sa stal Tel Aviv (14 740 €/m2). Spolu s týmto izraelským mestom pokorili 10-tisícovú hranicu už len Paríž a Mníchov. Najnižšie priemerné transakčné ceny boli v gréckej Patre (1 056 €/m2) a srbských mestách Niš a Nový Sad, avšak na rozdiel od predchádzajúceho roka ani tri najlacnejšie spomedzi všetkých 76 miest nezaznamenali cenu pod hranicou 1 000 €/m2. Vo veľkých slovenských mestách sa priemerné transakčné ceny nových bytov pohybovali od troch do štyroch tisíc eur za meter štvorcový, pričom najdrahšia je Bratislava (3 965 €/m2), ktorá v rámci medziročnej zmeny zaznamenala nárast o 13,6 %.

Na základe dostupných údajov o cenách nájomného Dublin vytlačil z pozície najdrahšieho európskeho mesta Paríž. Obyvatelia írskej metropoly zaplatia mesačné nájomné vo výške takmer 33 €/m2. Druhé skončilo francúzske hlavné mesto a tretie je Oslo. Na opačnej strane sú bulharské mestá Burgas, Sofia a Varna, kde mesačné nájomné za byt stojí menej ako 5 €/m2. Bratislava sa nachádza približne v polovici rebríčka, minulý rok predstavovalo priemerné mesačné nájomné v hlavnom meste Slovenska 12 €/m2.

Po opätovnom zaradení do publikácie sa najdrahšou krajinou stal Izrael (5 701 €/m2), na druhé miesto sa zaradilo Rakúsko (4 925 €/m2) a tretie skončilo Nemecko (4 800 €/m2). Najlacnejšími krajinami sú Bosna a Hercegovina (1 237 €/m2), Grécko (1 330 €/m2) a Rumunsko (1 417 €/m2). Na Slovensku stúpla priemerná cena na 3 156 €/m2, čo predstavuje medziročnú zmenu vo výške +19,1 %.

SR: Zamestnanosť a mzdy v júni 2023

Pokles zamestnanosti v slovenskom hospodárstve podľa štatistického úradu pokračoval aj v mesiaci jún 2023. Medziročný pokles sa prejavil až v 7 z 10 sledovaných odvetví ekonomiky. Nominálna mesačná mzda sa počas júna 2023 medziročne zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach ekonomiky. 

Priemysel, ako najväčšie zamestnávateľské odvetvie, redukoval počty zamestnancov mierne o 0,2 %. Najvýraznejší medziročný pokles zamestnanosti zaznamenali činnosti reštaurácii a pohostinstiev a veľkoobchod. V oboch odvetviach pokles prekročil 3 %, pričom vo veľkoobchode klesá počet zamestnaných osôb už od začiatku roka. Pokles zamestnanosti od 1,5 % do 1,8 % sa prejavil v maloobchode, vybraných trhových službách a tiež v predaji a oprave motorových vozidiel. Medziročný nárast počtu zamestnancov vykázali stavebníctvo o 1,7 %, informácie a komunikácia o 1,3 % a ubytovanie o 0,3 %. V súhrne za 1. polrok 2023 sa počet zamestnancov medziročne zvýšil najviac v ubytovaní o 3,9 %, v stavebníctve o 2,5 % a v informáciách a komunikácii o 2,1 %. Naopak, zamestnanci ubudli vo vybraných trhových službách o 2,7 %, veľkoobchode o 2 %, doprave a skladovaní o 0,5 % a v priemysle o 0,4 %.

Nominálne mzdy medziročne rástli dvojciferným tempom. Najvyšší rast 15 % si naďalej zachoval sektor ubytovania s priemernou mzdou 1.082 eur. Najnižšie tempo rastu miezd pod úrovňou 10 % bolo v doprave a skladovaní (v júni mzda dosiahla 1.297 eur) a informáciách a komunikácii (2.372 eur). Reálne mzdy vzrástli najdynamickejšie v sektore ubytovanie, a to o 3,8 %, miernejšie rasty sa prejavili vo vybraných trhových službách (v júni na nominálnu hodnotu 1.440 eur) v stavebníctve (1.044 eur) v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (703 eur) a vo veľkoobchode (1.468 eur). Naopak, pokles reálnych miezd pretrval v doprave a skladovaní, v predaji a oprave vozidiel (1.394 eur), ďalej v priemysle (1.515 eur), maloobchode (1.071 eur) a najvýraznejšie sa prejavil v odvetví informácie a komunikácia o 4,5 %.

Nominálne mesačné mzdy v súhrne za 1. polrok 2023 rástli v rozsahu od 7 % v odvetví informácie a komunikácia až do 18,2 % v ubytovaní. Po zohľadnení vplyvu inflácie od začiatku roka rast reálnych miezd dosiahlo len ubytovanie o 4 % a mierny nárast miezd pocítili aj zamestnanci pracujúci v stavebníctve či v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. V ostatných odvetviach zamestnanci zarobili reálne menej ako v 1. polroku 2022. Pokles reálnych miezd sa najviac prejavil v informáciách a komunikácii o 5,8 %, o viac ako 3 % klesli mzdy v doprave a skladovaní a tiež v priemysle. V absolútnej hodnote najvyššie mzdy nad úrovňou 2.400 eur mesačne boli v informáciách a komunikácii, vo väčšine mesačne sledovaných odvetví priemerná mzda pohybovala od 1.046 eur do 1.458 eur. Najnižšie mzdy v súhrne za 1. polrok 2023 pretrvali v stavebníctve (996 eur) a v činnosti reštaurácií a pohostinstiev (694 eur).

Trend: Digitalizácia daní

Nová správa Deloitte s názvom Central Europe Tax Technology Report ukazuje, akým smerom sa uberá vývoj daňových oddelení v digitálnej dobe. Správa vychádza z prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo 125 vedúcich pracovníkov v oblasti daní a financií z 15 jurisdikcií strednej Európy vrátane Slovenska vo februári a marci 2023. Cieľom je pomôcť firmám pochopiť existujúce vplyvy, možný dosah zmien a strategický prístup podnikov v rámci regiónu k technológiám a digitalizácii.

Hlavným cieľom digitálnych stratégií daňových úradov je modernizovať daňové systémy a zvýšiť ich odolnosť voči podvodom. Takmer dve tretiny respondentov (62 %) si myslia, že je do určitej alebo veľkej miery pravdepodobné, že daňové orgány budú mať v nasledujúcich troch až piatich rokoch priamy prístup k ich IT systémom a až 75 % opýtaných zároveň očakáva, že zvýšená miera digitalizácie povedie k cielenejším, užšie zameraným kontrolám zo strany finančnej správy. Údaje v oblasti daní budú zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu, keďže zavedením automatizovaných, štandardizovaných požiadaviek by sa mohli postupy daňových úradov v procese daňovej kontroly výrazne skrátiť a zefektívniť. 

Nie je preto prekvapením, že spoločnosti začínajú uplatňovať aktívny prístup k svojej technologickej stratégii. Využívanie programov rozsiahlejšej digitálnej transformácie a implementácia systémov ERP novej generácie, ktoré umožnia daňovým tímom zlepšiť kvalitu a zdokonaliť spracovanie údajov, budú čím ďalej, tým viac nevyhnutným predpokladom na splnenie regulačných požiadaviek v oblasti daňového vykazovania. Napriek tomu viac ako polovica respondentov (60 %) buď neplánuje, alebo len zvažuje ich implementáciu vo svojich spoločnostiach. Polovica všetkých opýtaných navyše považuje za najväčšiu výzvu pri transformácii svojich daňových technológií nedostatok času a zdrojov.

Inflácia: Stále vysoká

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v júli 2023 v porovnaní s júnom klesli o 0,3 %. Podľa štatistického úradu krivka medziročnej inflácie už piaty mesiac po sebe klesá a v júli rast cien spadol pod úroveň 10 %. Pri júlovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 9,7 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 10,6 % a čistá inflácia hodnotu 8,7 %. Medzimesačne jadrová inflácia zostala na júnovej úrovni a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,3 %.

Najvýznamnejší vplyv na pokles cien v porovnaní s júnom malo zlacnenie potravín o 0,7 %, čo bolo ovplyvnené poklesom cien mlieka, syrov a vajec o 2,1 % a tiež zeleniny o 4,9 %. Medzimesačne zlacneli aj chlieb a obilniny, ako aj ovocie. Výraznejšiemu medzimesačnému poklesu cien potravín zabránili stále ešte mierne rastúce ceny mäsa, olejov a tukov pod vplyvom vyšších cien masla. Letné mesiace priniesli aj zlacnenie nealkoholických nápojov v dôsledku poklesu cien kávy, čaju, kakaa o 0,6 %. K poklesu cien prispeli aj sezónne výpredaje v odbore odevy a obuv, ceny obuvi medzimesačne klesli o 1,8 %. O 0,5 % zlacneli ostatné výrobky pre osobnú starostlivosť, kam patria okrem iného telové a opaľovacie mlieka, hygienické vreckovky a plienky. Druhý mesiac po sebe klesli aj ceny v odbore bývanie a energie, medzimesačne o 0,2 %. Najviac to ovplyvnilo krátkodobé zlacnenie pevných palív, ale najmä imputované nájomné, v ktorom sa prejavuje pokles cien stavebných materiálov. Výraznejšiemu poklesu cien však zabránilo predovšetkým zvýšenie cien pohonných látok o 1,3 % a tiež prudšie zdraženie mestskej a prímestskej osobnej dopravy ako jednej zo zložiek dopravných služieb. Začiatkom leta sa medzimesačne zvýšili tiež ceny organizovaných dovolenkových zájazdov o 6,7 %.

Celková inflácia klesla v júli už piaty mesiac po sebe, v medziročnom porovnaní boli ceny vyššie o 9,7 %. Najväčší vplyv na celkovú infláciu majú stále ceny potravín s nealko nápojmi, ktoré spolu s bývaním a energiami tvoria dve najvýznamnejšie položky vo výdavkoch domácností. Dynamika rastu cien potravín spomaľuje už 4 mesiace, v júli boli medziročne drahšie o 16,5 %. Viac ako 20 % rast cien pretrval už len pri zelenine a váhovo menej významných zložkách – pochutinách, cukre, džeme a cukrovinkách. Prvýkrát po vyše dvoch rokoch došlo dokonca k poklesu cien jednej z 9 tried potravín na medziročnej úrovni. Oleje a tuky zlacneli o 3,3 %, čo bolo však dôsledkom najmä minuloročného vysokého júlového rastu cien masla a olejov. Rast cien v odbore bývanie a energie v júli klesol na úroveň 8,4 %, čo bola najnižšia hodnota od decembra 2021. Nad úrovňou 15 % sa však stále udržali rasty cien tepelnej energie, a takmer o tretinu boli stále medziročne vyššie ceny pevných palív. Rast nad 20 % si aj v júli udržali naďalej ceny napríklad tovarov a služieb na bežnú údržbu domácností, primárneho a predprimárneho vzdelávania. Rast nad 10% si zachovali aj ceny v reštauráciách a kaviarňach, ubytovacích službách, dovoleniek, ako aj tovarov a služieb osobnej starostlivosti. Tlmiaci účinok mal najnovšie aj pokles cien rekreačných služieb a kultúry ovplyvnený zrušením koncesionárskych poplatkov. Z minulých mesiacov pretrval aj tlmiaci efekt medziročne lacnejších pohonných látok (o 16,3 %).

Index spotrebiteľských cien sa v júli oproti júnu znížil v domácnostiach zamestnancov o 0,2 %, v nízkopríjmových domácnostiach o 0,3 % a v domácnostiach dôchodcov o 0,4 %.

Medziročný vývoj – júl 2023 v porovnaní s júlom 2022. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 9,7 %, za nízkopríjmové domácnosti o 10,3 % a za domácnosti dôchodcov o 10 %. Spolu za sedem mesiacov roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 13 % (za domácnosti zamestnancov o 12,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 13,9 % a za domácnosti dôchodcov o 13,8 %).

Bankroty: V júli realita pre 840 Slovákov

Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka so 718 osobnými bankrotmi to predstavuje nárast o 16,99 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v júni zbankrotovalo 839 dlžníkov, ich v júli bolo o jedného, resp. o 0,12 percenta viac. Z dlhodobých štatistík spoločnosti vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca júla bolo vyhlásených 73.274 osobných bankrotov.

„Z dlžníkov, ktorí zbankrotovali v júli, 71 predstavovali ľudia bez domova, resp. s trvalým pobytom zapísaným na obecných, miestnych alebo mestských úradoch, resp. na virtuálnych adresách. Z nich je 45 mužov (63,38 percenta) a 26 žien (36,62 percenta). Celkovo ich podiel na celkovom počte dlžníkov predstavuje 8,45 percenta. Zároveň sme zaznamenali 18 bankrotujúcich manželských párov a 9 príbuzenských väzieb. V júli zbankrotovali aj dve osemdesiatničky. Ženy v tejto vekovej kategórii sa v štatistikách vyskytujú častejšie, než muži. V júli zbankrotovala aj žena narodená v roku 1939,“ dopĺňa Ing. Jana Marková. Vyhlásených bolo 833 konkurzov (99,17 percenta) a 7 dlžníkov (0,83 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v júli 2023 ich bolo 74 (8,81 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 766 (91,19 percenta) na majetok nepodnikateľov. Súdy zároveň zrušili 809 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 725 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 84 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň boli zverejnené 2 uznesenia súdov o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer. Do Registra diskvalifikácií pribudli 3 dlžníci, ktorým v predchádzajúcich mesiacoch oddlženie zrušil súd pre nepoctivý zámer.

Z osobných bankrotov vyhlásených v júli 2023 ich pripadalo na mužov 513 a na ženy 327. Stále viac bankrotujú muži. V medziročnom porovnaní s júlom 2022 ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov vzrástol o 2,30 percentuálneho bodu (58,77 percenta v júli 2022 vs. 61,07 percenta v júli 2023). Pomer žien v júli 2023 medziročne o 2,30 percentuálneho bodu klesol (41,23 percenta v júli 2022 vs. 38,93 percenta v júli 2023). Medzi mužmi ma alo 2,34 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v júli 2022 ich bolo 2,61 percenta) a medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,75 percenta dlžníčok (v júli 2022 ich bolo 3,04 percenta). Najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov medzi mužmi boli tridsiatnici s podielom 30,41 percenta na bankrotoch mužov (v júli 2022 najväčšou skupinou medzi mužmi boli tiež tridsiatnici, avšak s podielom 32,46 percenta) a medzi ženami štyridsiatničky s podielom 28,44 percenta (v júli 2022 najväčšou skupinou medzi ženami boli rovnako štyridsiatničky s podielom 32,43 percenta). Najviac osobných bankrotov vyhlásených v Prešovskom – 202 a v Košickom kraji - 128, najmenej v Bratislavskom – 8 a v Trenčianskom kraji – 73. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v dvoch krajoch: v Bratidslavskom až o 84 percent a v Trenčianskom o 18,89 percenta. O 66,67 percenta počet osobných bankrotov medziročne vzrástol v Trnavskm kraji a o 65,57 percenta v Prešovskom kraji.