Bezpečnosť: Takmer každý tretí únik firemných dát končí výpoveďou

Podľa správy Kaspersky Lab a B2B International takmer každý tretí (31%) únik údajov v minulom roku viedol k tomu, že ľudia prišli o svoju prácu. A nehovoríme len o IT zamestnancoch. V 29% prípadov v malých a stredných podnikoch a 27% prípadov vo veľkých podnikoch prišli o prácu predstavitelia na vyšších senior pozíciách mimo IT.

Správa Od dátového vzostupu až po dátový pád: Riziká a odmeny súvisiace s ochranou osobných údajov zistila, že 43% podnikov na celom svete malo za posledný rok aspoň jednu zlú skúsenosť s únikom údajov, z čoho až v dvoch pätinách prípadov došlo k zásahu do osobných identifikačných údajov zákazníka, tzv. PII (41% prípadov v malých a stredných podnikoch a 40% vo veľkých podnikoch). Pokiaľ ide o zodpovedných zamestnancov, nie vždy sa im po incidente podarilo udržať svoje pracovné miesta, a týkalo sa to dokonca aj tých na top manažérskej úrovni. Výpoveď kvôli úniku dát môže podľa prieskumu postihnúť skutočne kohokoľvek bez ohľadu na pozíciu, ktorú vo firme zastáva. V roku 2017 mal dopad na širokú škálu ľudí, ktorí boli zo zamestnania prepustení: od generálnych riaditeľov až po rádových zamestnancov, ktorí vystavili zákaznícke dáta riziku. Samozrejme, pre podniky to znamená oveľa viac ako len stratený talent: 45% malých a stredných podnikov a 47% veľkých podnikov muselo zaplatiť odškodnenie postihnutým zákazníkom, viac ako tretina – respektíve 35% malých a stredných podnikov a 38% veľkých podnikov zaznamenali problémy prilákať nových zákazníkov a viac ako štvrtina (27%) malých a stredných podnikov a 31% veľkých podnikov museli zaplatiť pokuty.

V moderných firmách sa uchovávaniu citlivých osobných údajov prakticky nedá vyhnúť: 88% spoločností zhromažďuje a ukladá osobné identifikačné údaje svojich zákazníkov (PII) a 86% zhromažďuje a ukladá takýto typ informácií o svojich zamestnancoch. Navyše nové predpisy, ako napríklad GDPR, znamenajú, že uchovávanie osobných údajov prináša aj riziká spojené s neplnením regulačných požiadaviek. Riziko je priam hmatateľné vzhľadom na skutočnosť, akým spôsobom firmy uchovávajú dáta. Približne 20% citlivých zákazníckych a korporátnych údajov sú uchovávané mimo firmy: v externom cloude, v súkromných zariadeniach zamestnancov (BOYD) alebo v tzv. SaaS aplikáciách, čo spôsobuje, že kontrola dátového toku a ich bezpečné uchovanie sú pre podniky skutočnou výzvou.

Podľa prieskumu má 86% firiem zavedenú aspoň nejakú formu zabezpečenia údajov a takisto zavedené pravidlá, ktorými je zabezpečené dodržiavanie platnej legislatívy. Samotné pravidlá ochrany osobných údajov však nie sú zárukou, že s údajmi sa bude skutočne zaobchádzať správnym spôsobom. Existuje preto potreba nasadenia bezpečnostných riešení, ktoré dokážu chrániť údaje naprieč celou infraštruktúrou – vrátane cloudu, zariadení, aplikácií a ďalších. Je potrebné zvýšiť povedomie o kyberbezpečnosti, no nielen medzi IT pracovníkmi, ale všetkými zamestnancami, keďže čoraz viac oddelení vo firme pracuje s údajmi a teda im musí byť jasné, ako ich uchovávať v bezpečí. „Zatiaľ čo únik údajov môže byť pre firmu ako takú zničujúce, môže mať tiež nemalý vplyv na životy ľudí – či už sú to zákazníci alebo zamestnanci, ktorí pochybili. Treba mať neustále na pamäti, že kybernetická bezpečnosť má dosah v reálnom živote a mala by zaujímať naozaj každého. Keďže dáta dnes už prechádzajú cez viaceré zariadenia a cloudové úložiská a s reguláciami, ako je GDPR, ktoré sú už v platnosti, je dôležité, aby firmy venovali ešte väčšiu pozornosť svojim stratégiám na ochranu údajov,“ hovorí Dmitry Aleshin.

Novinka: Dáta na jedom mieste

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu predstavil projekt Rozvoj platformy integrácie údajov (centrálna integračná platforma) a Manažment osobných údajov. 

Prináša niekoľko vylepšení. Prvým je, že všetky údaje o občanoch budú sústredené na jednom mieste, kde si ich úrady budú môcť podľa potreby pozerať. Ďalšou výhodou je, že ľudia konečne získajú prehľad o tom, aké údaje o nich úrady evidujú a kto si ich pozeral. Aby dáta nemohli byť zneužité, je súčasťou projektu aj technické riešenie na ochranu osobných údajov a transparentný prístup k nim.

Vďaka plánovanej službe „moje dáta“ získajú všetky úrady a verejné inštitúcie jednoduché nástroje a technológiu, ako splniť požiadavky na ochranu a sprístupnenie osobných údajov, ktoré definuje nová európska legislatíva o ochrane osobných údajov (GDPR).

Financovanie projektu je plánované v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Po zapracovaní pripomienok vznesených v rámci verejného pripomienkovanie bude štúdia uskutočniteľnosti projektu predložená Riadiacemu výboru prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

Výzva: Cloud pre obce

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako Sprostredkovateľský orgán pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII) zverejnil výzvu na národný projekt „Migrácia IS obcí do vládneho cloudu Plošné rozšírenie IS DCOM – 2. etapa“ (DCOM+). 

Projekt DCOM+ spočíva v migrácii informačných systémov obcí do vládneho cloudu a vytvorenie predpokladov na pripojenie ďalších obcí a miest do vládneho cloudu v nadväznosti na už implementovaný projekt Dátové centrum obcí a miest, do ktorého bolo pripojených 1.511 obcí a miest. Rozšíri sa tak dostupnosť koncových služieb (napr. Oznamovanie o vzniku, zániku alebo zmene daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností, Platenie miestnych daní, Poskytovanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi a Registrovanie psa) v jednotlivých obciach a mestách. O DCOM+ už prejavilo záujem 624 obcí. Okrem toho sa predpokladá záujem ďalších 449 obcí. Na konci projektu v roku 2020 by malo byť do projektu zapojených 86% miest a obcí Slovenska.

Prínosom pripojenia ďalších obcí a miest v rámci projektu DCOM+ je výrazné zníženie nákladov miest a obcí o informačné systémy, pričom aktuálnosť, prevádzku a údržbu bude garantovať DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS). Tento prístup umožní jednoduchšie fungovanie samosprávy a tým zásadnej zmeny kvality poskytovaných služieb pre občanov a podnikateľov. Ďalším prínosom pre samosprávu je ušetrenie investícií do budovania samostatných dátových centier pre jednotlivé obce a mestá.

Riadiaci výbor prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (PO7 OPII) schválil tento projekt v decembri 2017. Celková maximálna suma vyčlenená na realizáciu predmetného projektu predstavuje 31.440.257,18 eur. Vyzvania na národné projekty sú spolu s ďalšími podrobnými informáciami zverejnené na  informatizacia.sk, opii.gov.sk a partnerskadohoda.gov.sk.