piatok 5. apríla 2019

Adherencia: Základ úspešnej liečby

Ochota liečiť sa, dodržiavať zásady zdravého životného štýlu a správneho užívania liekov je kľúčová pre úspešnú terapiu. Adherencia je veľkou témou, ktorá sa týka približne 50 až 60 % chronicky chorých pacientov. Nízka adherencia prináša negatívne zdravotné dôsledky, napríklad zlyhanie liečby, zvýšený počet hospitalizácií, čo celosvetovo predstavuje ročné výdavky viac než sto miliárd dolárov. Naopak, poctivý prístup k liečbe znižuje riziko úmrtí zo všetkých príčin o viac než 40 %.

„Adherencia je spôsob, akým sa hodnotí spolupráca pacienta s liečbou a je to aj jeden z dôležitých parametrov, ktorým sa vyhodnocuje úspešnosť liečby vysokého krvného tlaku. Na to, aby pacient dosiahol také hodnoty krvného tlaku, ktoré sú pre neho bezpečné, vplýva niekoľko faktorov – osobnosť pacienta a jeho ochota liečiť sa, kvalita liečby a samozrejme aj lekár, ktorý mu venuje dostatok času, aby mu vysvetlil charakter ochorenia, spôsob liečby aj v súvislosti s dlhodobým dodržiavaním liečby“, upozorňuje doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc. Nedôsledný prístup k liečbe a nedodržiavanie jej pravidiel potvrdil u pacientov aj prieskum Ipsos, do ktorého bolo zapojených tisíc Slovákov a Čechov s diabetom II. typu, hypertenziou alebo obezitou. Až 53 % respondentov uviedlo, že niekedy svoje lieky neužívajú podľa odporúčaní lekára a štvrtina opýtaných Slovákov s hypertenziou uviedla, že si pravidelne nekontroluje ani hladinu krvného tlaku.

Adherencia k liečbe sa pohybuje vo všeobecnosti okolo 50 % bez ohľadu na to, akými zdravotnými problémami pacienti trpia. Dôvody neužitia liekov podľa odporúčania lekára sú rôzne. Až 18 % pacientov s chronickými ochoreniami zabúda užiť svoje lieky na pravidelnej báze. Ďalšími dôvodmi je užívanie viacerých liekov naraz, pacientove presvedčenie, že lieky naňho nepôsobia dobre, ale aj pocit, že sa pacient cítil dobre, a teda nemal potrebu liek užiť. Napriek tomu, si je až 57 % pacientov s diabetom vedomých toho, že lieky im môžu pomôcť len vtedy, keď ich pravidelne užívajú. „Všeobecní lekári majú časté skúsenosti s tým, že pacienti vynechávajú liečbu, ktorú im naordinoval lekár alebo si dávkovanie liekov sami upravujú“, uviedla MUDr. Monika Palušková, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a dodala: „Jednou z príčin je nedomyslenie takéhoto konania zo strany pacienta, pretože má pocit, že liek nepotrebuje a neuvedomuje si, že nedodržiavaním liečebného režimu môže ohroziť svoje zdravie a neraz aj život. Na správne užívanie liekov pacientom má však vplyv aj komfort pri jeho užívaní a samozrejme dostatok informácií, či už zo strany lekára/lekárnika/zdravotnej sestry alebo aj prostredníctvom edukačných materiálov.“

Zlepšenie adherencie je často náročnejšou úlohou než presadenie nových liečebných postupov či moderných liečebných odporučení. Základ zvyšovania adherencie je spolupráca a dobrá komunikácia lekára s pacientom. V prieskume polovica slovenských pacientov uviedla, že rozumie všetkým informáciám o ochorení a liečbe. Takmer polovica, 47 % opýtaných svojmu lekárovi plne dôveruje a spoločne diskutujú o plánoch liečby. 

EU: Nová dohoda na ochranu spotrebiteľov

Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú dohodu o prísnejších pravidlách na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa dajú lepšie presadzovať. Medzi najvýznamnejšie zlepšenia patrí väčšia transparentnosť pre spotrebiteľov pri nakupovaní on-line, účinnejšie sankcie a jasné pravidlá pre riešenie problému dvojakej kvality výrobkov v Európskej únii (EÚ).

Nové pravidlá navrhla Európska komisia v apríli minulého roka ako súčasť balíka s názvom Nová dohoda pre spotrebiteľov. Prijaté opatrenia prinesú spotrebiteľom konkrétne výhody.
- Účinné sankcie za porušenie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa: vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľa budú mať právomoc koordinovane ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Za rozsiahle porušenia právnych predpisov, ktoré sa budú týkať spotrebiteľov vo viacerých členských štátoch EÚ a ktoré podliehajú koordinovanému presadzovaniu právnych predpisov EÚ, sa bude môcť v každom dotknutom členskom štáte uložiť maximálna pokuta vo výške 4 % ročného obratu obchodníka.
- Riešenie dvojakej kvality spotrebného tovaru: v nových pravidlách sa objasňuje, že uvedenie výrobku na trh ako výrobku identického s rovnakým výrobkom v iných členských štátoch, ak má tento tovar v skutočnosti neopodstatnene výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti, by sa považovalo za klamlivú praktiku.
- Posilnené spotrebiteľské práva na internete: spotrebitelia budú musieť byť pri nakupovaní v internetovom obchode jasne informovaní o tom, či nakupujú výrobky alebo služby od obchodníka alebo od súkromnej osoby, aby vedeli, ako sú chránení v prípade problémov. Pri vyhľadávaní na internete budú spotrebitelia vždy vedieť, či za zobrazený výsledok vyhľadávania platí predávajúci. Budú takisto informovaní o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie výsledkov vyhľadávania.

Predbežnú dohodu musí teraz oficiálne prijať Európsky parlament a Rada.

e-Bezpečnosť: 7 „smrteľných“ hriechov firemných používateľov

Návštevy erotických webov, nezabezpečené USB, streamovanie a ďalšie aktivity ohrozujú firemné siete českých a slovenských podnikov.

Všeobecne sú najväčším ohrozením nepracovné aktivity na webe, využívanie výmenných pamäťových médií na pracovné účely, neaktualizované počítače a neopatrné správanie sa v oblasti elektronickej pošty. Hlavné prekážky zlepšovania vidia IT administrátori v podcenení problematiky IT bezpečnosti zo strany firemného manažmentu (89 %), vysokých nákladoch na obstaranie a prevádzku technických nástrojov (52 %) a nepreškolenie užívateľov na aktuálne riziká (35 %). 

Prieskum GFI Software, ktorý sa uskutočnil medzi českými a slovenskými predajcami, identifikoval tzv. 7 „smrteľných“ hriechov firemných používateľov, ktoré najčastejšie ohrozujú zabezpečenie a funkčnosť IT prostredia v českých a slovenských SMB podnikoch:
1. Návšteva rizikových webov – Za najrizikovejšiu aktivitu v rámci firemného webového prístupu považuje 77 % IT administrátorov návštevy erotických stránok.
2. Využívanie neautorizovaných USB pamätí – Pre 83 % respondentov predstavujú medzi všetkými výmennými médiami najväčšie nebezpečenstvo USB kľúčenky, pre 42 % zas úložisko inteligentných telefónov.
3. Strata či náhodné zmazanie dôležitých emailov – Obnovu používateľských mailov rieši ako najčastejší problém 32 % IT pracovníkov.
4. Surfovanie v pracovnom čase – Tomu, že súkromné surfovanie vedie k strate produktivity pracovníkov, verí 33 % administrátorov.
5. Ignorovanie výziev na softvérové aktualizácie – Podľa 24 % respondentov si používatelia aktualizujú svoje pracovné počítače nedôsledne.
6. Streamovanie či sťahovanie hudby a videí – Až 39 % respondentov si myslí, že používatelia v rámci siete sťahujú či streamujú mediálne súbory, a tým prispievajú k zahlteniu šírky pásma a spomaleniu kritických aplikácií.
7. Neopatrné otváranie poštových príloh – Správania sa používateľov pri otváraní elektronickej pošty sa obáva celkovo najviac IT administrátorov. Je to až 87 %.
„IT administrátori sú pod stále väčším tlakom, aby zaistili maximálnu IT bezpečnosť za čo najefektívnejšie náklady, avšak riziká sú stále rozmanitejšie. Neopatrností zo strany používateľov, ktoré môžu byť pre firemnú sieť v konečnom dôsledku až smrteľné, skôr pribúda. Firemní IT manažéri a poskytovatelia multi-tenantných služieb preto hľadajú také licenčné modely a riešenia, ktoré umožňujú efektívnu a centrálnu správu kybernetického zabezpečenia kompletnej infraštruktúry“, uviedol Zdeněk Bínek.

štvrtok 4. apríla 2019

Výzva: Priame platby pre poľnohospodárov

Slovensko zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) dostáva z Európskej únie stovky miliónov eur ročne. Na to, aby sa mohli farmári uchádzať o finančné prostriedky, je potrebné každoročne podať jednotnú žiadosť. Už druhý rok sa grafické prílohy ku všetkým žiadostiam podávajú len v elektronickej forme.

Poľnohospodári môžu žiadať platbu na plochu od Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platbu pre mladých poľnohospodárov, ekologické poľnohospodárstvo, viazané priame platby, platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, agroenvironmentálno-klimatické opatrenia a platby v rámci sústavy NATURA 2000. Agrorezort minulý rok kompletne zdigitalizoval všetky plochy. Elektronické grafické prílohy pokryli až 99,66 % plochy z celkovej výmery takmer 1,9 milióna hektárov obhospodarovanej pôdy na Slovensku.

Aplikácia na geopriestorovú žiadosť o podporu GSAA pre zakresľovanie hraníc užívania je dostupná na stránke https://gsaa.mpsr.sk. Termín na predkladanie jednotnej žiadosti uplynie 15. mája. Aplikácia zednodušuje podávanie žiadostí. Po prihlásení sa do aplikácie sa minuloročným žiadateľom automaticky zobrazia hranice užívania podľa ním nahlásených dielov pôdnych blokov z predošlého roku až na úrovni parciel. Zaznačenie hraníc užívania v online prostredí pritom poskytuje niekoľko výhod - automatický výpočet výmer vrstiev programu rozvoja vidieka aj krížového plnenia a prvkov oblastí ekologického záujmu, potrebných na korektné vyplnenie zoznamu poľnohospodárskych pozemkov a zoznamu oblastí ekologického záujmu. Systém obsahuje funkciu, ktorá oznámi žiadateľom výsledky predbežnej krížovej kontroly a poľnohospodári budú mať možnosť odstrániť nezrovnalosti a prekryvy sami, čo prispeje k znižovaniu počtu nezrovnalostí po riadnej krížovej kontrole. Aplikácia GSAA tiež zobrazuje spoločné hranice užívania so susedným žiadateľom. Výhodou je, že poľnohospodár v ďalšom roku žiadateľ už iba potvrdí svoje pozemky, respektíve už iba upraví zmenu užívania.

Okrem zaznačenia hraníc používania v on-line prostredí GSAA je potrebné samotnú žiadosť fyzicky predložiť na príslušnom regionálnom pracovisku Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Bližšie podrobnosti o predkladaní žiadostí vrátane formulárov sú zverejnené na webovom sídle Pôdohospodárskej platobnej agentúry http://www.apa.sk/aktuality/oznamenie-o-predkladani-jednotnej-ziadosti-o-priame-podpory-na-rok-2019/9076.


EU: Bezpečnejšie cestovanie

Od roku 2022 budú v európskych vozidlách povinné nové bezpečnostné technológie, ktorých cieľom je ochrana cestujúcich, chodcov a cyklistov. Môžu prispieť k zníženiu počtu smrteľných nehôd a zranení na našich cestách, z ktorých 90 % je spôsobených ľudskou chybou. 

Európska únia už zaviedla rad povinných opatrení, ktoré prispeli k zníženiu počtu smrteľných dopravných nehôd za rok o 50.000: elektronické systémy riadenia stability pre všetky vozidlá, zdokonalené systémy núdzového brzdenia či systémy výstrahy pred vybočením z jazdného pruhu pre nákladné vozidlá a autobusy. V máji 2018 Európska komisia navrhla, aby sa niektoré z týchto bezpečnostných opatrení pre vozidlá stali povinnými, a to vrátane systémov, ktoré znižujú nebezpečný mŕtvy uhol pri nákladných vozidlách a autobusoch alebo upozorňujú vodiča v prípade ospalosti či rozptýlenia pozornosti. Zdokonalené bezpečnostné prvky znížia počet nehôd, pripravia pôdu pre čoraz viac prepojenú a automatizovanú mobilitu a posilnia globálnu inováciu a konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu.

Nové povinné bezpečnostné prvky zahŕňajú:
- Pre osobné automobily, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy: varovanie vodiča pred ospalosťou a rozptýlením (napr. používaním smartfónu počas jazdy), systém inteligentného prispôsobenia rýchlosti, bezpečné cúvanie s kamerou alebo snímačmi a zariadenie na záznam údajov o nehodách („čierna skrinka“).
- Pre osobné automobily a dodávky: systém na zobrazovanie vybočenia z jazdného pruhu, systém zdokonaleného núdzového brzdenia a zdokonalené bezpečnostné pásy.
- Pre nákladné vozidlá a autobusy: osobitné požiadavky na zlepšenie priamej viditeľnosti u vodičov autobusov a nákladných vozidiel a odstránenie mŕtvych uhlov, systémy vpredu a na bočných stranách vozidla, ktoré rozpoznajú zraniteľných účastníkov cestnej premávky a upozornia na nich, najmä pri zmene smeru jazdy.

Európska komisia očakáva, že navrhované opatrenia pomôžu do roku 2038 zachrániť vyše 25.000 životov a zabrániť minimálne 140.000 vážnym zraneniam. To prispeje k dlhodobému cieľu EÚ dosiahnuť do roku 2050 takmer nulový počet smrteľných a vážnych zranení („vízia nulovej nehodovosti“). Okrem ochrany ľudí na európskych cestách budú nové zdokonalené bezpečnostné prvky pomáhať vodičom postupne si zvyknúť na nové asistenčné systémy pri riadení vozidiel. Zvyšovanie stupňa automatizácie ponúka značný potenciál na kompenzáciu ľudských chýb a nové riešenia v oblasti mobility pre staršie a telesne postihnuté osoby. To všetko by malo posilniť dôveru a prijatie automatizovaných vozidiel zo strany verejnosti, čím by sa podporil prechod na systémy autonómneho riadenia vozidiel.

Politickú dohodu, ku ktorej dospeli Európsky parlament, Rada a Komisia počas tzv. trialógu, musí teraz formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Nové bezpečnostné prvky sa stanú povinnými v roku 2022 s výnimkou systému zlepšenia priameho výhľadu pre nákladné vozidlá a autobusy a rozšírenej plochy nárazu hlavy pre osobné automobily a dodávky. Tieto prvky budú povinné neskôr, pretože na ich zavedenie sú potrebné konštrukčné zmeny. 

Radíme: Letné pneumatiky

Povinné používanie zimných pneumatík za určitých klimatických podmienok končí. Aká je prax výmeny pneumatík u Slovákov? Prieskumy ukazujú, že vodiči na letné plášte neprezúvajú automaticky a zvyknú počkať na dobré počasie

Slovenskí vodiči sú disciplinovaní. S prezúvaním sa ale nezvyknú uponáhľať a čakajú na dobré počasie. Počas terénneho prieskumu malo v polovici apríla 2018 letné plášte 70 % motoristov. Slováci riešia pragmaticky aj otázku, čo so zimnými plášťami, ktoré majú menšiu hĺbku dezénu ako 3 milimetre. Obľúbené je „dojazdenie“ týchto pneumatík, na ktorých podľa prieskumu jazdí v lete až 16 % opýtaných vodičov. „Dojazďovanie“ zimných plášťov však odborníci neodporúčajú. Správny moment, kedy prezuť zimné pneumatiky na letné, je veľmi diskutovaná téma. Ako orientačné môžete brať pravidlo 7° C. Teda prezuť až vo chvíli, kedy teploty dlhodobo neklesajú pod 7° C. „Letné a zimné pneumatiky sú vyrobené z rozdielnych zmesí, líšia sa aj konštrukciou a reagujú inak na rôznych typoch povrchu. Vždy je potrebné brať do úvahy komplexný výkon pneumatiky. Odporúčam neprezúvať plášte hneď, ako z vozovky zmizne sneh, prekvapiť vás môže aj ranná námraza. Som rád, že v našich prieskumoch sa vodiči ukázali ako disciplinovaní a viac prezúvajú až v druhej polovici apríla, kedy už je počasie pre letné pneumatiky optimálny“, radí Juraj Ižvolt.

Jeho slová potvrdzujú aj štatistiky vyhľadávania kľúčových slov na internete. Podľa nich je najväčší záujem o prezúvanie pneumatík na letné zhruba od polovice marca do polovice apríla, avšak samozrejme v závislosti od počasia. S tým korešponduje aj vyťaženosť servisov. Všeobecne je letná sezóna považovaná za „pozvoľnejšiu“, pretože prezutie na letné pneumatiky nie je pre vodiča tak stresujúce ako prezúvanie na zimné.Podľa interných prieskumov spoločnosti Continental najazdí slovenský vodič v priemere 15.500 kilometrov za rok na pneumatikách starých zhruba tri a pol roka. Väčšia časť najazdených kilometrov pripadá na letnú sezónu, ktorá je dlhšia a pekné počasie láka viac vodičov na výlety. Pred zimnou sezónou vyše 95 % vodičov potvrdilo, že dôsledne prezúva na zimné plášte (prieskum agentúry STEM / MARK pre Continental Barum realizovaného v SR počas septembra 2018 na vzorke 500 vodičov starajúcich sa o výmenu pneumatík na svojom vozidle). Avšak pri prezúvaní na letné pneumatiky sú čísla nižšie. V rámci terénneho prieskumu Continental zistil, že počas letnej sezóny používa letné plášte 83 % vodičov, no až 16 % jazdí na zimných a len jedno percento používa celoročné pneumatiky. Len u pol percenta vodičov sa zistilo, že používajú protektorované plášte, teda plášte, ktoré po prvom opotrebeniu získali nový behúň.

Celoročné pneumatiky zatiaľ v našich krajinách príliš obľúbené nie sú. Podľa štatistík na nich jazdí veľmi málo slovenských vodičov, len okolo 1 – 3 % v závislosti od sezóny. Pritom celoročné pneumatiky sú ideálne pre vodičov, ktorí jazdia málo, prevažne v udržiavaných mestských aglomeráciách, v rovinatých krajinách, ktorí v prípade nečakanej snehovej nádielky nemusia nutne na cesty vyraziť. Pre týchto vodičov môže byť použitie celosezónnych pneumatík ekonomickou voľbou, ktorá je určite lepšia ako použitie zimných pneumatík v lete. Ekonomická je rovno z dvoch dôvodov: spotrebujú len jednu sadu pneumatík / diskov a ušetria za návštevy pneuservisov počas sezónneho prezúvania.

streda 3. apríla 2019

Strom roka: 17. ročník populárnej ankety

Od 1. apríla t.r. môžete opäť on-line alebo prostredníctvom jednoduchého formulára nominovať stromy, ktoré budú súťažiť o hlasy verejnosti a odmeny na ich odborné ošetrenie. Patrónom ankety je už osem rokov spevák Peter Lipa.

Strom do ankety môžu prihlásiť jednotlivci, mestá, obce, školy, firmy a organizácie. Po ukončení prijímania nominácií vyberie odborná porota 12 finalistov, ktorí budú bojovať o titul Strom roka 2019. „Víťazný strom dostane odmenu v podobe dendrologického posudku od ISA Slovensko, finančný príspevok na ošetrenie vo výške 300 eur a postúpi do súťaže Európsky strom roka. Stromy, ktoré sa v ankete umiestnia na 2. a 3. mieste, rovnako získajú peňažnú sumu 300 eur, ktorá môže byť použitá na ich ošetrenie, alebo úpravu okolia. Traja nominujúci a traja hlasujúci budú taktiež odmenení, a to knižnými poukážkami od kníhkupectva Artforum“, upresnil Milan Hronec Nadácie Ekopolis.

Anketa svojím poslaním upozorňuje na význam, hodnotu a krásu stromov, prispieva k ich ošetreniu a v mnohých prípadoch aj k ich záchrane. Okrem toho ponúka tiež rozmer spoznávania národného kultúrneho dedičstva, čo dokazuje aj víťaz minuloročnej ankety Lipa z Kopčian stojaca pri kostolíku z čias Veľkomoravskej ríše, ktorá zároveň reprezentovala Slovensko v prestížnej ankete Európsky strom roka. 

EU: Nová výzva WiFi4EU

Európska komisia (EK) otvorí vo štvrtok 4. apríla novú výzvu na predkladanie žiadostí o dotáciu na zriadenie bezplatného internetu na verejných priestranstvách. O 3.400 poukazov, každý v hodnote 15.000 eur, môžu požiadať obce alebo skupiny obcí v celej Európskej únii, Nórsku a na Islande. 

Výzva bude otvorená iba jeden a pol dňa. O dotáciu môžu obce požiadať od štvrtka 4. apríla od 13.00 h do piatka 5. apríla do 17.00 h. O poukaz môžu jedným kliknutím požiadať obce, ktoré sa predtým zaregistrovali na špecializovanom portáli WiFi4EU. Komisia vyberie príjemcov v poradí, v akom o poukaz požiadali, pričom sa usiluje o zabezpečenie geografickej rovnováhy.

Peniaze môžu obce použiť na bezplatné pripojenie Wi-Fi vo verejných priestoroch vrátane radníc, verejných knižníc, múzeí, verejných parkov alebo námestí. Program WiFi4EU s celkovým rozpočtom 120 miliónov eur sa realizuje formou viacerých výziev. Do predchádzajúcej výzvy na predkladanie žiadostí v novembri 2018 sa zapojilo vyše 13.000 obcí z celej EÚ a pridelených bolo 2.800 poukazov. Zo Slovenska bolo 252 prihlášok a poukaz získalo spolu 93 obcí a miest.

Aktuálne: Nie sme spokojní so svojím zárobkom

Väčšina Slovákov nie je spokojná so svojím zárobkom a do ideálneho platu im chýba sto a viac eur. Priemerná nominálna mzda za minulý rok prekročila tisíceurovú hranicu, nominálne vzrástla o 6,2 % a predstavovala 1.013 eur. 

Priemerná mzda síce narástla, ale plat nad tisíc eur má iba 39 % Slovákov. Väčšina, 61 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, dostáva výplatu s trojmiestnou sumou. Navyše, Slovensko je v rámci EÚ stále na chvoste. Menej v priemere zarábajú už len v šiestich krajinách (Poľsko, Lotyšsko, Maďarsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko). Najvyššiu priemernú mzdu, ktorá prekračuje hranicu 4.000 eur, majú v Luxembursku, Dánsku a v Holandsku. 

Podľa prieskumu Poštovej banky by sme chceli zarábať v priemere aspoň o 100 eur viac ako je priemerná mesačná mzda za rok 2018. Ideálny príjem Slovákov je 1.129 eur. Pritom predstava o plate, ktorý by priniesol pocit spokojnosti, je u mužov o 200 eur vyššia ako u žien. Aj pri otázke ideálneho príjmu sa otvárajú pomyselné nožnice. Platí, že tí najchudobnejší chcú málo a tí najbohatší, naopak, najviac. Tí, ktorí zarábajú do 600 eur, by boli spokojní aj so zárobkom hraničiacim s tisíckou. A tým, ktorí si každý mesiac tisícku zarobia, tisícka nestačí, potrebovali by aspoň 1500 eur.
 
Predstavy o ideálnom príjme sa líšia aj regionálne. Košičania a obyvatelia Banskobystrického kraja by sa v priemere uspokojili aj so mzdou do 1.000 eur, všetci ostatní by chceli zarábať viac. Medzi najnáročnejších v tomto smere patria Bratislavčania. K spokojnému životu potrebujú niečo cez 1.300 eur. Obyvateľom Trnavského kraja by stačilo zarábať aj o stovku menej. Najvyššie finančné predstavy o odmene za svoju prácu majú Slováci v produktívnom veku 36 – 45 rokov (1.200 eur). Platové požiadavky s pribúdajúcim vekom a pravdepodobne aj so znižujúcim sa úverovým zaťažením postupne klesajú. Ľuďom od 56 rokov stačí zárobok pod tisíc eur.
 

utorok 2. apríla 2019

Novinka: Špecializované oddelenia envirokriminality

Na Slovensku začínajú fungovať špecializované krajské policajné oddelenia zamerané na odhaľovanie environmentálnej kriminality. Špecialisti na envirokriminalitu budú naďalej aj na okresnej úrovni a školiť sa majú aj obvodní policajti.

Po novom bude na túto problematiku vyčlenených vyše 100 policajtov. Zmení sa aj prideľovanie prípadov. Najzávažnejším prípadom a medzinárodnému vyšetrovaniu sa aj naďalej bude venovať Prezídium policajného zboru. Šéf odboru envirokriminality zdôraznil, že vznik nových pracovísk neznamená to, že doteraz polícia envirokriminalitu neriešila. Problémom je podľa jeho slov najmä vysoká latencia - pri niektorých trestných činoch sa neodhalí ani tretina prípadov. Posilnenie kapacít na vyšetrovanie envirokriminality ocenila aj Generálna prokuratúra SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Za environmentálnu trestnú činnosť sa v súčasnosti považuje napríklad:
- výstavba čiernych stavieb,
- ohrozenie a poškodenie životného prostredia,
- pytliactvo,
- krádež dreva,
- týranie zvierat,
- neoprávnené nakladanie s odpadmi,
- vypúšťanie znečisťujúcich látok,
- porušovanie ochrany rastlín, živočíchov, stromov a krov.

V roku 2018 polícia riešila 1.429 prípadov envirokriminality, objasniť sa jej podarilo takmer 60 percent. Najviac prípadov envirokriminality sa v roku 2018 týkalo krádeží dreva. Oproti roku 2017 ide o mierny pokles počtu prípadov. Vzrástol však napríklad počet zistených prípadov týrania zvierat a zanedbania ich starostlivosti.

Erasmus+ 2021-2027: Strojnásobenie rozpočtu

Finančne prostriedky na nasledujúci program Erasmus+ by mali byť strojnásobené. Programu sa tak bude môcť zúčastniť viac ľudí a granty budú lepšie prispôsobené ich potrebám.

V rámci novej generácie programu Erasmus+ je jedným z hlavných cieľov Európskeho parlamentu (EP) zvýšenie účasti mladých ľudí na rôznych programoch vzdelávacej mobility. Navrhuje preto podrobný súbor opatrení na odstránenie všetkých hospodárskych, sociálnych a kultúrnych prekážok. Európska komisia a národné agentúry Erasmus by mali vypracovať európsky rámec a národné stratégie začleňovania, ktoré by umožnili prispôsobiť nový program potrebám znevýhodnených ľudí a zvýšenie ich účasti. Mali by navrhnúť opatrenia na poskytovanie väčšej finančnej podpory pre mobilitu, úpravu mesačných grantov a pravidelné prehodnotenie životných nákladov a diét. Ďalšia osobitná podpora by mala zahŕňať jazykové vzdelávanie, administratívnu podporu a možnosti elektronického vzdelávania.

Poslanci EP prerozdelili rozpočet do rôznych častí programu tak, aby odrážali tieto priority. Zamestnancom predškolského a skorého vzdelávania, mladým športovcom a športovým trénerom by umožnili účasť na programoch mobility. Prioritou nového programu budú aj výmeny odborného vzdelávania v pohraničných regiónoch, ktoré budú mať väčší rozpočet. Lepšie synergie s inými európskymi programami by zároveň umožnili, aby mnohé kvalitné programy, ktoré v súčasnosti nespĺňajú podmienky programu Erasmus, mali prospech z kombinovaného financovania. Tak by dopĺňali úpravu grantov, prostriedkov na dopravu a životné náklady pre znevýhodnených študentov alebo financovali nové projekty.

Program Erasmus + umožňuje účastníkom nielen študovať a trénovať v zahraničí, ale tiež pomáha posilňovať európsku identitu a zlepšuje ich pracovné príležitosti. Poskytuje účastníkom vedomosti a zručnosti, ktoré obohacujú ich osobný a profesionálny život. Konečné znenie musí byť prerokované a odsúhlasené spolu s Radou v nasledujúcom parlamentnom volebnom období.

Zelená domácnostiam II: Poukážky na tepelné čerpadlá

V treťom kole projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II, ktoré bude otvorené v utorok 2. apríla 2019, budú môcť domácnosti z mimobratislavských regiónov žiadať o poukážky na inštaláciu tepelných čerpadiel.

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) bude o týždeň nasledovať kolo zamerané na podporu biomasy. Do septembra 2019 plánuje SIEA podľa zverejneného harmonogramu vyhlásiť spolu 20 kôl. V druhom kole Zelenej domácnostiam II (26. 3.) vydala SIEA 585 poukážok na inštaláciu fotovoltických panelov.

Národný projekt Zelená domácnostiam II je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia. Jeho cieľom je do roku 2023 zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach. SIEA plánuje podporiť inštalácie s celkovým výkonom 140 megawattov (MW).

pondelok 1. apríla 2019

Aktuálne: Hlavné technologické trendy

Na trvalé trendy, do ktorých sa oplatí dlhodobo investovať, sa zameriava tematické investovanie. Pre väčšinu Slovákov v súčasnosti predstavuje stále veľkú neznámu. To, čo však Slováci naopak poznajú veľmi dobre, je umelá inteligencia, ktorú viac ako 34 % považuje za hlavný technologický trend dnešnej doby. Najviac zmien podľa Slovákov čaká automobilový priemysel, naopak za najstabilnejšie považujú bankovníctvo a služby.

„Tematické investovanie nie je v povedomí Slovákov príliš rozšírené. Len 3 % respondentov nášho prieskumu vykázali aspoň základnú znalosť toho, čo tento pojem znamená. Väčšina Slovákov tak nevie, aké pozitíva môže tematické investovanie priniesť. Tento pojem totiž charakterizuje investície do perspektívnych odborov a trendov s potenciálom nadpriemerného rastu. Medzi ne patria napríklad globalizácia, technologické inovácie či prevratné zmeny", komentuje výsledky prieskumu Dana Kryńska. Podľa prieskumu pre Amundi Czech Republic za najlepší vynález súčasnosti považuje 65,3 % respondentov umelé srdce a 12,2 % smartfón. Pre 34,9 % Slovákov predstavuje najväčší technologický trend súčasnosti umelá inteligencia. Pre viac ako 23,5 % je to automatizácia a 22,5 % obyvateľov vníma ako najväčší trend robotizáciu. Viac ako polovica respondentov pritom automatizáciu vníma pozitívne. Pozitíva vidí najmä v tom, že sa ľudia uvoľnia pre prácu v službách a vo vzniku nových špecializácií a odborov. Naopak, ako negatívum automatizácie vnímajú obyvatelia Slovenska najčastejšie to, že ľudia prichádzajú o prácu. Vynálezy, bez ktorých sa väčšina respondentov nezaobíde v každodennom živote, sú internet (57,1 %) a mobilný telefón (47,5 %). Najväčšiu radosť by urobil viac ako 61 % Slovákom vynález liekov na rakovinu, 21,4 % by potešil nový spôsob jednoduchého získavania energie a 13,3 % by ocenilo vynález teleportácie. Za najväčšiu prevratnú zmenu považuje 41,4 % Slovákov internet a 40 % elektrinu.

Akcie spoločností, ktoré reflektujú dlhodobé svetové trendy, by uprednostňovalo nakúpiť 71 % Slovákov. Väčšina by tak urobila, pretože verí, že firmy majú budúcnosť. Pre viac ako 24 % je tematické investovanie aspoň zaujímavé. Za najväčšieho inovátora považuje 36,5 % respondentov Teslu a ďalších 23,7 % Google. Keby si Slováci mohli vybrať, časť ktorej spoločnosti by chceli vlastniť a podieľať sa na jej zisku, viac ako 77 % by si vybralo Microsoft nasledovaný Applom.

EU: Zákaz jednorazových plastov od roku 2021

Európsky parlament schválil celoúniový zákaz predaja plastových výrobkov na jedno použitie, vrátane tanierov, príborov, slamiek či vatových tyčiniek.

Plasty tvoria podľa údajov Európskej komisie vyše 80 % morského odpadu. Výrobky, na ktoré sa vzťahuje návrh smernice, sa na morskom odpade podieľajú až 70 %. V dôsledku pomalého rozkladu sa plasty zhromažďujú v moriach, oceánoch a na plážach na celom svete. Zvyšky plastov sa nachádzajú v telách korytnačiek, tuleňov, veľrýb a vtákov, rýb a mäkkýšov, ale aj ďalších morských živočíchov, prostredníctvom ktorých sa dostávajú aj do ľuďmi konzumovanej stravy.

Nová právna úprava Európskej únie (EÚ) zakazuje od roku 2021 predaj nasledovných produktov:
* jednorazové plastové príbory (vidličky, nože, lyžice, paličky),
* jednorazové plastové taniere,
* plastové slamky,
* plastové vatové tyčinky,
* plastové paličky na balóny,
* produkty z oxo-degradovateľných plastov, jednorazové plastové nádoby na potraviny (obaly rýchleho občerstvenia) a poháre vyrobené z expandovaného polystyrénu.

Nová legislatíva stanovuje členským štátom EÚ do roku 2029 cieľ zberu plastových fliaš na úrovni 90 %. Do roku 2025 by mal podiel recyklovaného obsahu v plastových fľašiach dosiahnuť 25 %, do roku 2030 by sa mal zvýšiť na 30 %. Schválený text tiež upravuje zásadu „znečisťovateľ platí“ zavedením systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu, ktorá by sa mala týkať najmä tabakových spoločností či producentov plasty obsahujúcich rybolovných nástrojov a zariadení. Smernica tiež zavádza povinné informovanie o negatívnych vplyvoch pouličného odhadzovania cigaretových ohorkov s plastovými filtrami, plastových pohárov či navlhčených utierok na životné prostredie. Upozornenie by sa malo nachádzať na obaloch týchto výrobkov.

Zelená domácnostiam II: 585 poukážok


V 2. kole projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II vydala Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) 585 poukážok na inštaláciu fotovoltických panelov.

O príspevky mohli žiadať domácnosti z regiónov mimo Bratislavského samosprávneho kraja elektronicky 26. marca 2019 od 15. hodiny. Kolo bolo uzatvorené po 40 minútach od spustenia, keď záujem o podporu prekročil vyčlenenú sumu 800.000 eur. Ďalší žiadatelia o podporu na fotovoltické panely budú mať možnosť o poukážky požiadať počas nasledujúceho polroka ešte štyrikrát. Dlhšie trvanie kola súvisí aj so znížením podpory na fotovoltické panely v pokračovaní projektu Zelená domácnostiam II. Európsky príspevok na jeden inštalovaný kilowatt bol v pilotnom projekte Zelená domácnostiam pri fotovoltike násobne vyšší oproti ostatným zariadeniam. V pokračovaní projektu sa znížil na polovicu, domácnosť môže získať maximálne 1.500 eur na zariadenie s výkonom 3 kW a viac.

SIEA rozposiela poukážky krátko po skončení kôl. Ich automatická platnosť je 30 dní od vydania, dovtedy je potrebné poukážku v informačnom systéme zarezervovať. SIEA odporúča, aby si domácnosti spolu so zhotoviteľmi čím skôr skontrolovali správnosť údajov na poukážke a preverili, či sú schopní inštalácie do 3 mesiacov dokončiť. Kolá budú tento rok vyhlasované častejšie a niektoré skôr, ako uplynie 30 dní od predchádzajúcich. Ak v takom prípade zistia, že platnú vydanú poukážku z rôznych dôvodov nevyužijú, ale chcú sa o novú poukážku na ten istý druh zariadenia znova uchádzať, je nutné platnosť získanej poukážky predčasne ukončiť. Spôsob je uvedený v manuáli pre domácnosti.

Národný projekt Zelená domácnostiam II je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia. Cieľom projektu je do roku 2023 zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach. SIEA plánuje podporiť inštalácie s celkovým výkonom 140 megawattov (MW).