Trend: Elektronické zdravotníctvo

Aplikácie súvisiace so zdravím používa na Slovensku už 66 % respondentov (do 45 rokov je to 72 % a nad 45 rokov 60 %). Smart hodinky, fitnes náramok alebo prsteň nosí 43 % respondentov (do 45 rokov je to 51 %, nad 45 rokov iba 36 %). Takmer polovica ľudí uvažuje o využívaní telemedicíny, ktorej služby už využilo 18 % respondentov (do 45 rokov je to 24 % a nad 45 rokov iba 13 %). V budúcnosti ich plánuje využiť 42,5 % respondentov. Službám telemedicíny dôveruje 28 % respondentov (do 45 rokov je to 31 % a nad 45 rokov iba 25 %). Potvrdili to výsledky výskumu, ktorý na vzorke 3 070 respondentov nad 18 rokov zrealizoval porovnávač benefitov zdravotných poisťovní Asisto.sk.

Pre 50 % ľudí zvyšuje dôveryhodnosť telemedicíny zdravotná poisťovňa. V ponuke benefitov nad rámec zdravotného poistenia sa u zdravotných poisťovní Dôvera a VšZP objavujú nové benefity spojené s on-line diagnostikou a konzultáciami s lekármi. Na základe výsledkov výskumu sa predpokladá, že počet poistencov využívajúcich tento typ benefitov sa bude zvyšovať, samozrejme, aj s rozširovaním ponuky zdravotných poisťovní v tomto smere. Ľudia vo všeobecnosti zatiaľ téme telemedicíny nerozumejú a práve zdravotné poisťovne môžu zvyšovať jej dôveryhodnosť. Umelá inteligencia (AI) v zdravotníctve je relatívne nová téma. Ale až 52 % respondentov je presvedčených, že bude prínosom (do 45 rokov je to viac ako 60 %), 15 % respondentov nemá žiadne obavy z využívania AI v zdravotníctve a 48 % má len mierne obavy. Na druhej strane 22 % má veľké obavy z využívania AI v zdravotníctve. Poistenci ZP Dôvera majú najlepší vzťah k moderným metódam v zdravotníctve, majú najviac skúseností a najväčšiu dôveru k telemedicíne. Po nich nasledujú poistenci ZP Union a poslední sú poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Poistenci ZP Dôvera tiež najviac používajú smart hodinky alebo fitnes náramky. Mobilné aplikácie zdravotných poisťovní sú veľmi využívané. V prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ZP Union využíva mobilnú aplikáciu približne rovnako takmer 60%. Mobilnú aplikáciu ZP Dôvera využilo v poslednom období 67 % jej poistencov, pritom v roku 2024 to bolo 40 % respondentov. Trend je teda jednoznačne stúpajúci. Poistenci ZP Dôvera sú aj najspokojnejší (77 % z nich) s mobilnou aplikáciou svojej poisťovne. Najmenej spokojní sú poistenci VšZP (63 % z nich).

e-Auto: Slovenskému trhu dominujú Škoda a Tesla

Medzi osobnými elektromobilmi, ktoré sa predali a registrovali na Slovensku, dominovala v prvej polovici roka 2025 „domáca“ novinka Škoda Elroq, ďalej modely Tesla Model Y a Škoda Enyaq. V rebríčku najpredávanejších elektromobilov bez rozdielu veku a pôvodu (individuálny dovoz nových alebo jazdených vozidiel) je na čele Tesla Model 3. Slovenský trh sa elektrifikuje aj cez dostupné jazdené vozidlá, ale tiež vďaka prístupu niektorých automobiliek, ktoré cielene uvádzajú modely s dostupnejšími cenovkami. Predpovedá sa tak nárast predaja v súvislosti so vstupom značky BYD na slovenský trh, ktorý však pozorne sledujú aj ďalší silní hráči.

Na všetkých hlavných trhoch vidíme rastúcu popularita domácich značiek. V Európe dominoval predajom podľa analýzy PwC Renault 5 a v prvej desiatke je až 6 modelov koncernu Volkswagen (vrátane dvojnásobného zastúpenia značky Škoda), 2 modely Stellantis a po jednom BMW a Tesla. Slovensko má zastúpenie v tomto rebríčku vďaka Citroenu ë-C3, ktorý sa vyrába v Trnave. S takmer 16 tisíc predanými kusmi obsadil šiestu priečku, tesne pred podobne úspešnou Škodou Enyaq.

V Číne sa naopak do prvej desiatky nedostal jediný európsky model a iba dve americké Tesly, ktoré sú však rovnako vyrábané v Číne. Prepad predajov európskych značiek na tomto trhu teda pokračuje. V USA ostáva lídrom Tesla Model Y, za ním Model 3 a Chevrolet Equinox, pričom v prvej desiatke sú aj dva modely Ford a ďalší Chevrolet. Tieto dáta potvrdzujú trend, že elektromobilita sa čoraz viac stáva doménou domácich výrobcov, ktorí sa tešia aj podpore štátnych politík.

Aktuálne: Investície najmä z úspor a výplat

Vyššie mesačné výdavky Slovákov v porovnaní s minulým rokom vplývajú aj na financovanie vecí mimo bežnej spotreby. Nejakú väčšiu investíciu ešte v tomto roku neplánuje 56 percent ľudí, zatiaľčo vlani ich bolo v takomto období 40 percent. Ak na to majú, v prípade väčších výdavkov najčastejšie spomínajú rekonštrukciu nehnuteľnosti, na ktorú sa chystá 14 percent opýtaných, 10 percent chce investovať do vybavenia domácnosti, minulý rok ich bolo ale raz toľko. Klesla aj deklarovaná kúpyschopnosť ľudí v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti, kúpy auta či drahšej elektroniky. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1000 respondentov, od 2.6 do 5.6 2025) nadpolovičná väčšina opýtaných chce takéto väčšie položky zaplatiť z úspor, tretina z bežnej výplaty a 11 percent siahne po pôžičke.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu oproti roku 2024 vníma ako horšiu viac ako polovica Slovákov (52%). Mnohí uvádzajú, že museli celkovo obmedziť všetky svoje výdavky, čo sa prejavuje aj v prípade väčších investícií. Na otázku, či v tomto roku plánujú ešte nejakú väčšiu investíciu, odpovedala viac ako polovica respondentov (56 %), že nie. Počet ľudí, ktorí neplánujú väčšiu investíciu, medziročne stúpol o 16 percent, keďže vlani ich bolo 40 percent. Vo väčšej miere sa to prejavuje vo vekovej kategórii od 54 do 65 rokov a taktiež v prípade tých, ktorí žijú v domácnosti sami. Medziročná ochota či schopnosť ľudí investovať do väčších projektov celkovo klesla. Vlani plánovalo investovať do vybavenia domácnosti v podobe drahších spotrebičov či nábytku 22 percent opýtaných, teraz je to len 10 percent. V prípade rekonštrukcie nehnuteľnosti ide taktiež o pokles zo 17 na 14 percent, kúpy nehnuteľnosti z 5 na 3 percentá. Deklarovaná kúpyschopnosť elektroniky ako mobil či notebook klesla z 13 na 8 percent a automobilu z 12 na 6 percent.

Ako by chceli ľudia na Slovensku prípadné väčšie investície financovať? Najčastejšie spomínajú úspory (53 %), nasledujú mesačné výplaty členov domácnosti, kombinácia pôžičky, úspor a výplaty (22 %) a samotnú pôžičku spomenulo 11 percent respondentov. Zo svojich úspor hodlajú vo vyššej miere financovať väčšie investície najmä ľudia žijúci v západnej časti Slovenska, taktiež obyvatelia miest, a to s počtom od 20 do 100-tisíc a tiež vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Mnohí Slováci už tento rok majú osobnú skúsenosť s nejakou formou novej pôžičky z banky či nebankovej spoločnosti. Najčastejšie išlo o spotrebiteľský úver (9 %), potom to bol nákup tovaru na splátky a kreditná karta (obe 8 %). Nasledovali krátkodobá a neúčelová pôžička (obe 6 %), lízing na auto či hypotéka (obe 5 %).

SR: Takmer 3 000 verejných nabíjačiek pre elektromobily

Ku koncu prvého polroka bolo na Slovensku dostupných 2 818 verejných nabíjacích bodov, ktoré umožňujú vodičom nabíjať elektromobily celkovo na 1 117 lokalitách. Záujem o elektrifikovanú dopravu v posledných mesiacoch intenzívne rastie a spoľahlivá infraštruktúra je jednou z nevyhnutných podmienok jej ďalšieho rozvoja. Dostupnosť verejného nabíjania je však vzhľadom na počet elektromobilov na slovenských cestách už dnes jednou z najlepších v Európe.

Verejné nabíjacie body, ktoré sú už dnes nainštalované, by bez problémov dokázali obslúžiť štvor- až päťnásobok súčasného počtu elektromobilov na slovenských cestách. Ďalším impulzom pre rozvoj elektromobility bude výstavba ultrarýchlych nabíjacích parkov popri diaľniciach, ktorá výrazne pomôže komfortu elektromobilistov pri dlhších cestách. Výsledky tendra, v ktorom sa operátori uchádzali o koncesie na prevádzku nabíjačiek v rámci koridorov TEN-T, by mali byť vyhlásené už v najbližších týždňoch. Projekt zahŕňa výstavbu 35 nabíjacích parkov s celkovo 251 nabíjacími bodmi, z ktorých 32 bude špeciálne určených aj pre nákladnú dopravu. Do prevádzky by mali byť uvedené do polovice budúceho roka.

Podľa údajov SEVA je z celkového počtu 2 818 bodov:

• 1 691 AC (do 22 kW),
• 605 DC (50 kW),
• 442 DC (150+ kW),
• 80 DC (350+ kW).

Inštalovaný výkon verejných staníc dosiahol spolu 162 MW.

Inflácia: V júni najvyššia za posledný rok a pol

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v júni t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,3 %, čo bol najvyšší rast od decembra 2023, jadrová inflácia bola 3,5 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová aj čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 0,2 %. V súhrne za 1. polrok 2025 sa spotrebiteľské ceny na Slovensku zvýšili medziročne o 4 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % za potraviny, nealko aj alkoholické nápoje s tabakom a odevy s obuvou do 1,8 % v doprave. Mierny pokles zaznamenali ceny za bývanie s energiami o 0,1 % a nábytok s bytovým vybavením o 0,2 %. Bez zmeny zostali ceny za poštu a spoje a za rozličné tovary a služby. Najvýraznejší vplyv na vyššiu infláciu mal rast cien dopravy, najmä zvýšenie cien za dopravné služby o 5,2 % (drahšia cestná a kombinovaná osobná doprava), vzrástli aj ceny pohonných látok o 1,5 %. Medzimesačne lacnejší bol iba nákup dopravných prostriedkov o 0,1 % (motorových vozidiel a motocyklov). Rast inflácie bol ovplyvnený opätovne vyššími cenami v reštauráciách a hoteloch o 0,9 %, drahšie bolo stravovanie v jedálňach aj reštauráciách a kaviarňach, a tiež ubytovacie služby. Rovnako vyššie boli ceny za rekreáciu a kultúra o 0,4 %, ceny dovolenkových zájazdov o 2,7 % či rekreačných a športových služieb o 2,5 %. Mierne vzrástli ceny aj za potraviny a nealko nápoje o 0,1 %, vyššie boli najmä ceny olejov a tukov o 4,8 %, ale aj mlieka, syrov a vajec o 0,8 % a chleba s obilninami o 0,5 %. So začiatkom sezóny klesli ceny zeleniny o 3,9 % a ovocia o 2,5 %. Zdražovanie nealko nápojov sa v júni zmiernilo, aktuálne vzrástli ceny o 0,4 %. Zvýšenie cien zaznamenal aj odbor vzdelávanie o 0,5 % (vysokoškolské vzdelávanie, jazykové kurzy), menej dynamické zdražovanie oproti máju 2025 evidovalo zdravotníctvo o 0,4 % (ambulantné služby, zdravotnícke výrobky). Naopak, lacnejšia bola audio technika alebo výrobky pre domáce zvieratá. Rast medzimesačnej inflácie tlmil pokles cien za bývanie a energie, a to o 0,1 %, zlacnelo imputované nájomné o 0,3 % a skutočné nájomné za bývanie o 1,1 %. Vzrástli však ceny služieb týkajúcich sa obydlia, ceny údržby a opráv obydlia a tiež pevných palív. Ceny klesli aj za nábytok a služby na údržbu domácností o 0,2 %, zlacneli tovary a služby na údržbu domácností o 0,7 %, ale tiež nástroje a náradie pre záhradu aj bytové textílie.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla na Slovensku v júni t. r. úroveň 4,3 %, najvyššiu hodnotu za posledných 18 mesiacov. Medziročne ceny vzrástli od 2,4 % v odbore zdravotníctvo po 10 % v odbore vzdelávanie. Výraznejšie zdražili služby reštaurácií a hotelov o 9,5 %, stravovanie o 10 % a ubytovanie o 5 %. Stúpli aj ceny za rozličné tovary a služby o 6,2 %, najmä kadernícke služby o 10,5 %, poistenie v súvislosti s dopravou o 21 %, ale aj sociálne služby o viac ako 7 %. Podstatný dopad na celkový vývoj inflácie mali aj vyššie ceny za rekreáciu a kultúru o 4,9 %, za alkoholické nápoje s tabakom o 5,3 % (najmä víno o vyše 14 %). Ceny potravín s nealko nápojmi vzrástli o 4,2 % - na najvyššiu úroveň v tomto roku: ceny olejov a tukov o 23,3 %, ovocia o 7,6 %, mlieka so syrmi a vajcami o 7,4 %, chlieb s obilninami a cukor s cukrovinkami zhodne o 1,6 %. Naopak, lacnejšie bolo mäso o 0,5 %, či zelenina o 4,4 % a ryby o 1,2 %. Najvýraznejšie zdraženie evidovali nealkoholické nápoje, a to až o 18,5 %, drahšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami (o 20 %), a aj káva, čaj a kakao (o 17 %). Ceny za bývanie s energie vzrástli o 2,6 %, drahšie bolo najmä imputované nájomné (+1,9 %) a skutočné nájomné za bývanie (+3,3 %). Dvojciferný medziročný rast zaznamenali ceny dodávky vody a zberu smetí. Mierne poklesli ceny tepelnej energie. V doprave bol v júni zaznamenaný výraznejší rast cien o 2,6 %, ktorý bol ovplyvnený zdražením dopravných služieb o 19,4 % (cestná a železničná osobná doprava). Rast tlmili ceny pohonných látok o 5 % a nákupu motorových vozidiel o 2 %.

AI: Je to bezpečné?

Inteligentné technológie a umelá inteligencia sú súčasťou každodennej reality, napriek tomu aktuálny prieskum ukázal, že takmer deväť z desiatich Európanov (presne 88 %) vyjadruje obavy o ochranu súkromia. Podľa prieskumu medzi viac ako 8 000 mileniálmi a členmi generácie Z si väčšina myslí, že problémy s ochranou súkromia sa týkajú v zásade len telefónov. Lenže osobné údaje zbierajú aj ďalšie domáce prístroje, ktoré pritom rovnako ako smartfóny čelia najrôznejším kybernetickým hrozbám.

Viac než tretina mladých Európanov (36 %) na zabezpečenie inteligentnej elektroniky vôbec nemyslí. Na riziká spojené s ochranou súkromia v telefónoch pritom denne pomyslí takmer polovica z nich (49 %). Vzhľadom na prepojenosť inteligentných zariadení všetkého druhu ide o vážne podcenenie – počet inteligentných domácností v Európe by mal už v roku 2028 presiahnuť 100 miliónov. Starostlivosť o ochranu digitálneho súkromia môže byť pre ľudí z týchto generácií naozaj náročná – 1 z 5 respondentov (20 %) uviedol, že je príliš ťažká, pre 75 % predstavuje dokonca stres. V rámci Európy označovali túto úlohu za stresujúcu najmä respondenti v Španielsku (88 %), v Grécku (87 %), vo Francúzsku (75 %) a v Taliansku (75 %). Konkrétne príčiny obáv zo straty súkromia sa líšia – od strachu z krádeže financií (67 %) po obavy ohľadom možnej identifikácie na základe metadát (56 %).

Prieskum naznačuje, že ohľadom ochrany súkromia panujú značné rozdiely v informovanosti. Väčšina používateľov si praje mať pri používaní technologických produktov dáta pod kontrolou. Pre 8 respondentov z 10 je to kľúčová otázka pri nákupe, podobne ako znalosť značky. Povedomie o celej problematike sa zlepšuje, napriek tomu dokáže len málo respondentov na tieto obavy adekvátne reagovať.

● Len 13 % respondentov uvádza, že majú o ochrane súkromia „rozsiahle vedomosti“.

● Iba približne polovica (48 %) chápe, aké dáta sa pri práci s aplikáciami a prístrojmi zhromažďujú.

● 3 respondenti z 10 (31 %) akceptujú základné nastavenie, aj keď mu nerozumejú.

● Takmer dve tretiny (64 %) majú dojem, že nikdy nebudú mať pri svojich zariadeniach svoje osobné údaje pod kontrolou.

● Viac než dve tretiny (67 %) by ocenili lepšiu informovanosť o dátach aj ochrane súkromia.

● Iba 50 % používateľov verí značkám, že berú ochranu osobných údajov dostatočne vážne.

Vinou týchto obáv si nedokážu používatelia vychutnať potenciál najmodernejšej technológie naplno. Takmer pätina respondentov (18 %) kvôli obavám o súkromie odmieta zdieľať dáta medzi jednotlivými inteligentnými prístrojmi, čo znamená, že Európania nedokážu naplno využiť prepojené systémy a unikajú im výhody, ktoré tieto systémy prinášajú. Zároveň viac než 6 respondentov z 10 (63 %) uvádza, že by radi využili potenciál umelej inteligencie a inteligentných domácich technológií naplno, keby lepšie rozumeli ich výhodám a keby mali dôveru, že sú ich dáta v bezpečí. Mnohí používatelia chápu, že sa vinou tejto neistoty a obáv zbytočne pripravujú o každodenné výhody – od personalizovaných zliav pri nákupoch (17 %) cez aktualizácie zariadení v inteligentnej domácnosti (15 %) až po na mieru šité cestovné odporúčania (15 %). Používatelia nechcú sľuby, ale praktické nástroje. Často sa tiež ozývajú hlasy túžiace po jasnejších a zrozumiteľnejších zásadách ochrany osobných údajov.

Trend: Platby mobilom

Z roka na rok výrazne pribúda ľudí, ktorí platia za svoj nákup smartfónmi. Tento rok už podiel platieb mobilnými zariadeniami tvorí 30 percent z celkového počtu úhrad pri pokladniach. Pred šiestimi rokmi to boli len 2 percentá a pred troma rokmi 12 percent. Ako ďalej vyplýva z údajov spoločnosti Home Credit, v minulom roku Slováci priemerne za jeden nákup mobilom zaplatili 29 eur. V prípade klasickej platobnej karty to bolo o euro menej, teda 28 eur. Počet vydaných virtuálnych platobných kariet sa už doťahuje na tie plastové.

Bezkontaktné úhrady mobilným zariadením sú obľúbené najmä pre ich používateľskú jednoduchosť. Stačí odomknúť smartfón a priložiť ho k platobnému terminálu, vôbec nie je potrebné vyťahovať z peňaženky plastovú platobnú kartu. A zatiaľčo ešte pred pár rokmi boli takéto platby skôr raritou, v dnešnej dobe ide, hlavne medzi mladšími ľuďmi, o úplne bežnú záležitosť. Kým ešte v roku 2019 bol podiel platieb mobilnými peňaženkami len na úrovni 2 percent, o dva roky neskôr vzrástol až štvornásobne na 8 percent. Vlani to už bolo 27 percent a za prvé štyri mesiace tohto roku registruje Home Credit ďalší nárast, a to na 30 percent zo všetkých platieb pri pokladniach. Najviac platieb mobilnými zariadeniami sa uskutočňuje prostredníctvom smartfónov, najčastejšie cez Google Pay (59 %) a potom Apple Pay (40 %). Menej ako 1 percento spolu tvoria platby hodinkami či inteligentnými náramkami v rámci Garmin Pay či Xiaomi Pay. V týchto zariadeniach majú ľudia zriadené virtuálne platobné karty, mobilné peňaženky.

Pomer vydaných platobných kariet

Rok	2019	2020	2021	2022	2023	2024	2025 (január - apríl)
Fyzické karty	100 %	99 %	97 %	92 %	82%	58%	52%
Virtuálne karty	0 %	1 %	3 %	8 %	18%	42%	48%

*údaje spoločnosti Home Credit  

Slováci vlastnia aj klasické plastové debetné či kreditné karty. Nutne využívajú debetné karty napríklad pri výbere hotovosti z bankomatov, ktoré nepodporujú bezkontaktný výber, kreditné zase napríklad pri požičiavaní si auta v zahraničí. Podľa údajov Home Credit za január až apríl tohto roku pomer vydaných virtuálnych a klasických platobných kariet je 48 % vs. 52 %. Ešte pred piatimi rokmi pritom tvorili virtuálne karty len 1 percento, pred dvoma rokmi to bolo 18 percent a vlani už 42 percent. A hoci virtuálne karty idú postupne do popredia, stále ešte majú v počte platobných transakcií navrch fyzické karty. Priemerná hodnota zaplateného nákupu jedným či druhým spôsobom sa pritom veľmi nelíši. V prípade mobilných platieb to vlani bolo priemerne 29 eur, na druhej strane - plastovými kartami 28 eur. Virtuálna karta v mobilnej peňaženke, teda najčastejšie v smartfóne, sa dá využívať rovnako ako plastová, no je ešte bezpečnejšia. „Vďaka zabezpečenej aplikácii totiž nemôže dôjsť k jej fyzickému odcudzeniu a kartu uloženú v mobile nie je možné ani žiadnym spôsobom skopírovať, vďaka potvrdzovaniu transakcií je platenie mimoriadne bezpečné. Nikdy nikomu však nehovorte, ani neposielajte overovací kód (OTP – one time password), ktorý vám bol doručený na váš mobilný telefón. Overovací kód slúži výhradne na registráciu karty do vášho mobilného zariadenia. Je to iný kód ako kód na potvrdenie nákupu. Pozorne preto čítajte obsah SMS správ so zaslaným kódom a vždy sa uistite, že sa týka tej operácie, ktorú práve vykonávate,“ radí ombudsman spoločnosti Miroslav Zborovský.

On-line: Nakupovanie nás baví

Záľuba Slovákov nakupovať, a najmä na internete, zostáva naďalej vysoká: deväť z desiatich spotrebiteľov nakupuje on-line v priemere päťkrát až šesťkrát mesačne, čo prevyšuje európsky priemer. Dominantnou platobnou metódou pri týchto nákupoch zostáva platobná karta – platia ňou viac ako dve tretiny zákazníkov, rastie však záujem aj o digitálne peňaženky. Nákupy prostredníctvom mobilných aplikácií obchodníkov využíva 44 percent ľudí.

V medziročnom porovnaní podľa prieskumu Mastercard najviac vzrástol počet zákazníkov, ktorí nakupujú on-line aspoň raz týždenne, a to z 12 na 31 percent. Dva až trikrát mesačne pritom nakupuje 27 percent Slovákov. Väčšina Slovákov oceňuje na on-line nakupovaní komfort, rýchlosť a možnosť zaplatiť kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Počet platieb, ktoré prebiehajú prostredníctvom tokenizovaných kariet, sa za posledné tri roky viac ako zdvojnásobil - v roku 2022 to bolo 21 percent on-line platieb, zatiaľčo dnes už ich takto prebieha 49 percent. Medzi bariéry v on-line platení patrí zadávanie údajov o karte, ktoré je časovo náročné, ale aj nutnosť hľadania peňaženky kvôli skopírovaniu údajov z karty. Až polovica ľudí sa taktiež zdráha ukladať číslo platobnej karty u jednotlivých predajcov.

Najviac nakupujeme oblečenie, elektroniku a vybavenie do domácnosti. Ešte pred pätnástimi rokmi nakupovali nábytok na splátky podľa Home Credit ženy a muži približne v pomere 50 na 50. Vlani už na zákazníčky pripadalo vyše 63 percent nákupov a tento rok je to už dokonca skoro 68 percent, pričom na zákazníkov mužského pohlavia ostalo len 32 percent. Za uplynulé roky sa zásadne zvýšila aj priemerná výška jedného nákupu nábytku na splátky. V priebehu rokov rastie tiež priemerná výška jedného nákupu nábytku na splátky. V roku 2011 to bolo v priemere 618 eur, v roku 2016 – 774 eur, v roku 2021 – 1274 eur, v tomto roku je to už 1385 eur. Najčastejšia výška jedného nákupu je v rozmedzí od 500 do 600 eur. Z dostupných dát zároveň vyplýva, že mierne narástol aj priemerný vek kupujúcich, v roku 2010 to bolo 40 rokov, v súčasnosti je to už 42 rokov. A hoci muži realizujú oveľa menší počet nákupov, spravidla sú ich nákupy drahšie. Zrejme kupujú spravidla hodnotnejší nábytok či kuchyne a ženy častejšie robia aj menšie nákupy, kam patria aj doplnky do domácnosti. Keď sa pozrieme na konkrétny tovar, ktorý kupujú u nás Slováci na splátky, tak jeho poradie je nasledovné: na prvom mieste sú sedacie súpravy, nasledujú postele a potom skrine.

Výzva: Ultrarýchle nabíjacie stanice

Nová výzva na výstavbu a prevádzku ultrarýchlych nabíjacích staníc pre elektromobily popri slovenských diaľniciach financovaná z Plánu obnovy má zabezpečiť 35 nabíjacích parkov s celkovým počtom 251 nabíjacích bodov – 219 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá a 32 pre nákladné a ťažké úžitkové vozidlá. Ide o dôležitý krok plnenia európskych legislatívnych požiadaviek v oblasti infraštruktúry pre alternatívne palivá. Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu pripraví Slovensko na ďalšiu fázu dekarbonizácie dopravy. Veľkou výzvou je však časový harmonogram projektu, ktorý je potrebné ukončiť do polovice roka 2026. 

Možnosti ultrarýchleho nabíjania pri koridore TEN-T sú doteraz len sporadické a vznikali výlučne individuálne poskytovateľmi nabíjacích služieb, nie systematickým prístupom štátu. Ak má byť elektromobilita skutočnou alternatívou nielen pre bežných vodičov elektromobilov, ale aj pre tranzitnú a diaľničnú dopravu, bez systematických riešení to nepôjde. Zverejnená výzva je preto dôležitým krokom, ktorý zároveň zabezpečuje plnenie legislatívnych cieľov definovaných v európskom nariadení o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, tzv. AFIR. 

V tomto a nasledujúcich rokoch bude infraštruktúra jedným z rozhodujúcich faktorov rýchlosti rozvoja elektromobility. Počet elektromobilov na slovenských cestách sa postupne zvyšuje – dnes je na cestách 17 500 batériových elektromobilov a SEVA predpokladá, že do konca roka 2025 ich bude možno až 25 tisíc. Tento rast si vyžaduje aj primeraný rozvoj nabíjacej siete – najmä v kategórii ultrarýchlych nabíjacích bodov, kde Slovensko doteraz výrazne zaostáva.

SR: Inflácia v apríli 3,7 %

Rast cien na Slovensku v apríli t. r. bol podľa štatistického úradu medzimesačne aj medziročne najpomalší od začiatku roku. Spomalenie inflácie podporili výrazne lacnejšie pohonné hmoty a motorové vozidlá, ale aj farmaceutické výrobky. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,7 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla zhodne hodnotu 0,1 %.

V porovnaní s marcom 2025 spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % za vzdelávanie do 0,7 % za odevy a obuv. Naopak ceny klesli za alkoholické nápoje s tabakom o 1,3 %, dopravu o 0,3 %, nábytok a bytové vybavenie tiež o 0,3 %. Najvýraznejší vplyv na medzimesačný rast cien malo zdražovanie bývania a energií o 0,2 % (skutočné nájomné bývanie o 2,2 %, údržby a opravy obydlia o 0,8 % a imputované nájomné o 0,1 %). Pokračoval rast cien reštaurácií a hotelov o 0,6 %, najmä za stravovanie. Ceny potravín a nealko nápojov vzrástli o 0,2 %: nealkoholické nápoje o 1,3 %, mäso o 0,8 %, oleje a tuky o 2,5 %, či ovocie o 0,5 %. Naopak počas veľkonočných zliav klesli ceny mlieka, syrov a vajec o 0,7 %, chleba a obilnín o 0,4 %, cukru a cukroviniek o 0,9 %, ale aj zeleniny o 0,2 %. Alkoholické nápoje klesli o 2,6 %, najviac za posledných 5 rokov: víno o 3,5 %, destiláty o 2,5 % a pivo o 2,1 %. Druhý mesiac výraznejšie rástli ceny odevov a obuvi o 0,7 %. Zdraželi aj služby osobnej starostlivosti (kadernícke služby o 1,3 %) a osobné doplnky v rámci rozličného tovaru a služieb. Ceny  dopravy zaznamenali pokles celkovo o 0,3 %, vplyvom zlacňovania pohonných látok o 1,4 %, aj nákupu motorových vozidiel o 2,6 %. Znížené sa aj ceny tovarov na údržbu domácností, domácich spotrebičov, audio techniky celkovo o 0,3 %.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v apríli najnižšiu hodnotu v tomto roku 3,7 %. Ceny vzrástli od 1,9 % v zdravotníctve po 10,2 % za vzdelávanie. Významný vplyv malo zdražovanie v reštauráciách a hoteloch o 8,9 %, najmä za stravovanie (+9 %) aj ubytovanie (+5 %). Ceny rozličného tovaru a služieb sa zvýšili o 5,9 %, kadernícke a skrášľovacie služby vzrástli o 10,2 %, ale aj poistenie v súvislosti s dopravou o vyše 16 %. Za bývanie s energie sme zaplatili viac o 2,5 % (imputované nájomné o 1,7 %, dvojciferné rasty cien za dodávku vody alebo zber smetí). Ceny potravín a nealko nápojov boli vyššie o 3,6 %: oleje a tuky +16,1 %, mlieko, syry a vajcia +7,6 %, ovocie + 7 % a chlieb s obilninami + 1,6 %. Naopak do 2 % zlacnelo mäso, zelenina a ryby. Naďalej pretrvával vplyv zvýšenia cien nealkoholických nápojov od začiatku roka, aktuálne v apríli o 15,4 %. K spomaleniu inflácie prvýkrát v tomto roku prispeli medziročne nižšie ceny dopravy. K pretrvávajúcim lacnejším pohonným hmotám (-9,3 %) sa pridal pokles cien nákupu motorových vozidiel (-2,1 %). Miernejšie tempo rastu inflácie pod 2 % zaznamenalo aj zdravotníctvo, a to vplyvom zlacnenia farmaceutických výrobkov, prvýkrát po vyše 6 rokoch.

SR: Elektromobily pribúdajú

K 31. marcu 2025 jazdilo podľa údajov Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) po slovenských cestách 17 430 batériových elektrických vozidiel kategórií M1 (osobné vozidlá) a N1 (ľahké úžitkové vozidlá do 3,5 tony). Za prvé tri mesiace roka pribudlo 2 000 nových elektromobilov, z čoho 830 tvorili nové predaje cez oficiálnych predajcov. Zvyšok potiahli individuálne dovozy jazdených alebo nových vozidiel zo zahraničia Tento trend je výnimočný aj v celoeurópskom kontexte, kde obvykle dominujú predaje nových vozidiel.

Najviac registrovaných batériových elektromobilov v prvom kvartáli 2025 patrilo značke Tesla, ktorá dosiahla 471 registrácií. V segmente nových predajov zaznamenala výrazný úspech značka Škoda, ktorá medziročne zdvojnásobila počet predaných batériových vozidiel. V marci 2025 dosiahla adopcia batériových elektromobilov na Slovensku rekordný podiel 4,7 % zo všetkých nových registrácií (priemer Európskej únie v rovnakom období bol 15,3 %). 

SEVA predpokladá, že rok 2025 bude kľúčový pre ďalšie rozšírenie elektromobility na Slovensku. Automobilky už priniesli alebo ešte uvedú na trh viaceré nové modely elektromobilov v cenovom rozpätí od 20 000 do 30 000 eur, čo výrazne zlepší cenovú dostupnosť vozidiel pre bežných zákazníkov aj firemné flotily. Na základe aktuálneho vývoja sa očakáva, že hranicu 20 000 registrovaných elektromobilov prekročíme na Slovensku už v priebehu najbližších mesiacov. Dôležitým impulzom rozvoja elektromobility v Európe je aj pokračujúci pokles cien batérií a zvýšený tlak výrobcov na znižovanie emisií vozidiel v súvislosti s novými emisnými normami.

EU: Najväčší záujem o hybridy

V 1. štvrťroku 2025 podľa údajov zverejnených Európskou asociáciou výrobcov automobilov (ACEA) medziročne klesol počet registrácií nových áut v Európskej únii o 1,9 % v porovnaní s 1. štvrťrokom 2024. Elektromobily dosiahli v 1. štvrťroku 2025 na trhu podiel 15,2 %, čo predstavuje medziročný nárast oproti 12 % v 1. štvrťroku 2024. Hybridné elektrické vozidlá zabrali 35,5 % trhu a zostali preferovanou voľbou medzi spotrebiteľmi EÚ. Medzitým kombinovaný trhový podiel benzínových a naftových áut klesol na 38,3 % zo 48,3 % v rovnakom období roku 2024.

V prvom štvrťroku 2025 vzrástol predaj nových batériových elektromobilov o 23,9 % na 412 997 kusov, čo predstavuje 15,2 % celkového podielu na trhu EÚ. Tri zo štyroch najväčších trhov v EÚ, ktoré predstavujú 63 % všetkých registrácií batériových elektromobilov, zaznamenali výrazný nárast: Nemecko (+38,9 %), Belgicko (+29,9 %) a Holandsko (+7,9 %) oproti Francúzsku, ktoré zaznamenalo pokles o 6,6 %. Počet nových registrácií hybridných elektromobilov v EÚ vzrástol o 20,7 %, čo je spôsobené výrazným rastom na štyroch najväčších trhoch: Francúzsko (+47,5 %), Španielsko (+36,6 %), Taliansko (+15,3 %) a Nemecko (+10,5 %). V prvom štvrťroku 2025 tak bolo zaregistrovaných 964 108 kusov, čo predstavuje 35,5 % podielu na trhu EÚ. Registrácie plug-in hybridných elektromobilov vzrástli v 1. štvrťroku 2025 o 1,1 % s celkovým počtom 207 048 kusov. Dôvodom bol predovšetkým výrazný nárast objemu na kľúčových trhoch ako Nemecko (+41,8 %) a Španielsko (+30,7 %). Výsledkom je, že plug-in hybridné elektromobily predstavujú 7,6 % celkových registrácií áut v EÚ, čo je nárast zo 7,4 % v 1. štvrťroku 2024. Okrem toho v marci 2025 medziročná variácia vykázala nárast o 17,1 % pre batériové elektrické vozidlá a 23,9 % pre hybridné elektrické autá, zatiaľčo plug-in hybridné elektrické vozidlá zaznamenali rast o 12,4 %.

Do konca prvého štvrťroka 2025 zaznamenali registrácie benzínových áut výrazný pokles o 20,6 %. Najprudší pokles zaznamenalo Francúzsko, kde registrácie prudko klesli o 34,1 %, nasledovalo Nemecko (-26,6 %), Taliansko (-15,8 %) a Španielsko (-9,5 %). S doteraz zaregistrovanými 779 817 novými vozidlami klesol podiel na trhu s benzínom na 28,7 % z 35,5 % v rovnakom období minulého roka. Podobne trh s dieselovými automobilmi klesol o 27,1 %, čo viedlo k 9,5 % podielu na trhu dieselových vozidiel v 1. štvrťroku 2025. Celkovo bol na väčšine trhov EÚ zaznamenaný dvojciferný pokles. Okrem toho medziročná variácia v marci 2025 vykázala pokles o 20,7 % v prípade benzínu a o 25,5 % v prípade nafty.

EU: Podpora obehových a účinných výrobkov

Európska komisia prijala pracovný plán na roky 2025 – 2030 týkajúci sa nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov a nariadenia o energetickom označovaní. Uvádza zoznam výrobkov, ktoré by sa mali uprednostniť pri zavádzaní požiadaviek na ekodizajn a označovanie energetickými štítkami počas nasledujúcich piatich rokov. Prioritnými výrobkami sú oceľ a hliník, textil (so zameraním na odevy), nábytok, pneumatiky a matrace na základe ich potenciálu dosiahnuť výsledky v oblasti obehového hospodárstva. Komisia zavedie tiež horizontálne opatrenia týkajúce sa požiadaviek na opraviteľnosť výrobkov, akými sú spotrebná elektronika a malé domáce spotrebiče. Bude zahŕňať zavedenie skóre opraviteľnosti pre výrobky s najväčším potenciálom a požiadavky na recyklovateľnosť elektrických a elektronických zariadení.

Budúce požiadavky na ekodizajn a energetické označovanie vybraných výrobkov sa budú vzťahovať na dva prvky:

• výkonnosť výrobku, ako je minimálna trvanlivosť, minimálna energetická efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov, dostupnosť náhradných dielov alebo minimálny recyklovaný obsah;
• a/alebo informácie o výrobku vrátane kľúčových prvkov výrobku, ako je uhlíková a environmentálna stopa výrobkov. Informácie o výrobku sa budú sprístupňovať najmä prostredníctvom digitálneho pasu výrobku alebo v prípade výrobkov s energetickými štítkami prostredníctvom Európskeho registra výrobkov s energetickým označením (EPREL).

Pri vypracúvaní požiadaviek na ekodizajn bude komisia venovať pozornosť potrebám MSP, najmä mikropodnikov a malých podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou, a zabezpečí, aby im bola k dispozícii prispôsobená podpora. Požiadavky na ekodizajn a energetické označovanie sa stanovia prostredníctvom delegovaných aktov pre jednotlivé výrobky alebo pre skupiny podobných výrobkov. Bude vychádzať z prípravných štúdií a posúdení vplyvu. Zapojí zainteresované strany a zainteresované strany do celého procesu, a to aj do nedávno zriadeného fóra pre ekodizajn. Pokiaľ ide o niektoré energeticky významné výrobky, prebiehajúca práca v rámci smernice o ekodizajne by mala pokračovať a príslušné požiadavky sa prijmú najneskôr do 31. decembra 2026.

Trend: Polovica Slovákov platí mobilom

Zatiaľčo v roku 2020 bolo podľa dát Slovenskej bankovej asociácie uskutočnených na Slovensku 36 miliónov platieb mobilom, v roku 2024 stúpol ich počet na desaťnásobok, teda na takmer 380 miliónov transakcií. Polovica Slovákov už dnes pri platení siaha po mobilnom telefóne. Stále častejšie však skúšajú aj ďalšie platobné inovácie – napríklad smart prstene a náramky, ktoré už vyskúšal každý desiaty Slovák. S rozširujúcou sa ponukou nových platobných možností klesá aj potreba nosiť fyzickú platobnú kartu. Dnes ju za nevyhnutnú považuje už len 59 percent Slovákov (podľa prieskumu Mastercard iResearch, agentúra G82 v decembri 2024, 1 200 slovenských respondentov).

Na Slovensku vlastní smartfón 90 percent dospelých a väčšina ľudí ho pri sebe nosí častejšie ako peňaženku. Preto sa mobil stal najprirodzenejším platobným nástrojom. Tento trend potvrdzujú aj aktuálne dáta – platenie mobilom už vyskúšalo 49 percent Slovákov, čo je medziročný nárast o 4 percentá. Okrem mobilných telefónov sú stále populárnejšie aj platby smart hodinkami, ktoré v súčasnosti využíva takmer pätina Slovákov. Ľudia ich používajú predovšetkým v situáciách, keď nemajú po ruke telefón, alebo keď chcú platiť rýchlo a bezstarostne, napríklad pri športe alebo neplánovaných nákupoch.

V podobných situáciách Slováci začínajú využívať aj úplné novinky na poli platobných inovácií: náramky alebo prstene. Ich používatelia na nich oceňujú predovšetkým dizajn, ale aj ich funkčnosť, pretože sa nemusia nabíjať. Aktuálne platbu prsteňom vyskúšalo 10 percent zákazníkov, platobným náramkom dokonca 12 percent a ich počet sa postupne zvyšuje. Rastúcu popularitu nositeľnej elektroniky potvrdzuje aj nárast aktivovaných platobných kariet v týchto zariadeniach. Na Slovensku sa ich počet od roku 2022 takmer strojnásobil. Najviac sa pritom platby týmito inteligentnými zariadeniami využívajú počas letných mesiacov, kedy ich podiel rastie až o 16 percent.

Wi-Fi: Kedy zvážiť kúpu adaptéra?

Rýchla a stabilná Wi-Fi sa stáva nevyhnutnosťou. Či už streamujete filmy vo vysokom rozlíšení, hráte on-line hry, pracujete z domu, alebo máte inteligentnú domácnosť plnú zariadení od žiaroviek po bezpečnostné kamery, potrebujete spoľahlivé pripojenie. Všetky tieto zariadenia komunikujú cez Wi-Fi, a ak je pripojenie pomalé alebo nestabilné, môže to viesť k problémom s ovládaním, oneskoreniam a celkovo zlému používateľskému zážitku. Bohužiaľ, nie každý počítač má vstavanú Wi-Fi kartu, ktorá by zvládla nároky modernej digitálnej domácnosti. A práve tu prichádzajú na rad externé Wi-Fi adaptéry.

Existuje niekoľko situácií, kedy môže byť Wi-Fi adaptér užitočným, alebo dokonca nevyhnutným doplnkom:

• Váš počítač nemá vstavanú Wi-Fi alebo má zastaranú – staršie stolové počítače často Wi-Fi kartu vôbec nemajú. Pri starších notebookoch sa zase môžete stretnúť s kartou podporujúcou len pomalé a dnes už nedostačujúce štandardy Wi-Fi, ako je napríklad 802.11n. V oboch prípadoch je externý Wi-Fi adaptér riešením.
• Máte problém so slabým signálom Wi-Fi – aj pri novších počítačoch sa môže stať, že vstavaná Wi-Fi karta nemá dostatočný dosah. Problém nastáva najmä, ak je router umiestnený v inej miestnosti alebo ak signál rušia steny a iné prekážky. Výkonnejší externý adaptér môže signál výrazne zlepšiť.
• Potrebujete vyššiu rýchlosť a stabilitu pripojenia – moderné Wi-Fi adaptéry podporujú najnovšie štandardy, ako sú Wi-Fi 6 a Wi-Fi 6E. Tieto štandardy prinášajú výrazne vyššie rýchlosti, nižšiu odozvu a stabilnejšie pripojenie. To oceníte pri streamovaní videa vo vysokom rozlíšení (4K, 8K), hraní online hier alebo pri videokonferenciách.
• Chcete naplno využiť potenciál modernej Wi-Fi siete (MU-MIMO) – moderné Wi-Fi adaptéry a routery využívajú technológiu MU-MIMO (Multi-User, Multiple-Input, Multiple-Output). Táto technológia umožňuje routeru efektívne komunikovať s viacerými zariadeniami súčasne, čím sa zlepšuje celkový výkon Wi-Fi siete. To je kľúčové najmä v domácnostiach, kde je k Wi-Fi pripojených veľa zariadení.

Kľúčové faktory výberu

• Štandard Wi-Fi: Vyberte adaptér, ktorý podporuje rovnaký alebo novší štandard Wi-Fi, aký má váš router. Ak máte router s Wi-Fi 6, vyberte adaptér s Wi-Fi 6 (alebo Wi-Fi 6E). Ak máte starší router s Wi-Fi 5 (802.11ac), bude vám stačiť adaptér s Wi-Fi 5.
• Rýchlosť Wi-Fi: Rýchlosť adaptéra by mala zodpovedať rýchlosti vášho internetového pripojenia a vašim potrebám. Ak máte rýchle internetové pripojenie a často streamujete videá vo vysokom rozlíšení alebo hráte online hry, vyberte adaptér s vyššou rýchlosťou.
• Antény: Externé antény (typicky pri PCIe adaptéroch) zvyčajne poskytujú lepší dosah a stabilitu signálu ako interné antény (častejšie pri USB adaptéroch).
• Kompatibilita s operačným systémom: Uistite sa, že je adaptér kompatibilný s vaším operačným systémom (Windows, macOS, Linux). Pri PCIe adaptéroch tiež skontrolujte, či máte voľný a kompatibilný PCIe slot na základnej doske.
• Zabezpečenie Wi-Fi: Vyberte adaptér, ktorý podporuje moderné štandardy zabezpečenia Wi-Fi, ako je WPA3. To zabezpečí bezpečné pripojenie k vašej Wi-Fi sieti.
• USB Štandard (len pre USB adaptéry): USB porty sa líšia rýchlosťou. Staršie USB 2.0 je výrazne pomalšie ako modernejšie USB 3.0, USB 3.1, alebo USB 3.2. Vyberte adaptér, ktorý je kompatibilný s najrýchlejším USB portom na vašom počítači. Ak má váš počítač USB 3.0 port (alebo novší), ale pripojíte adaptér s USB 2.0, bude rýchlosť adaptéra obmedzená pomalším USB 2.0 portom a nevyužijete tak plný potenciál adaptéra.

Pri výbere Wi-Fi adaptéra sa stretnete s dvoma základnými typmi, každý má svoje špecifické výhody a nevýhody.

USB adaptéry

Výhody:

• Jednoduchá inštalácia: Jednoducho sa zapojí do USB portu počítača. Nie je potrebná žiadna zložitá montáž.

• Prenosnosť: Môžete ich ľahko prenášať a používať s rôznymi počítačmi (notebooky, stolové PC).

• Zvyčajne nižšia cena: V porovnaní s PCIe adaptérmi bývajú cenovo dostupnejšie.

Nevýhody:

• Zaberajú USB port: Môžu blokovať USB port, ktorý by ste inak mohli využiť pre iné zariadenie.

Pre koho sú vhodné: Ideálne pre notebooky a stolové počítače, kde je hlavnou prioritou jednoduchá inštalácia, prenosnosť a nižšia cena.

PCIe adaptéry

Výhody:

• Vyšší výkon a stabilita: Ponúkajú najvyšší možný výkon a stabilitu Wi-Fi pripojenia.

• Lepší dosah signálu: Vďaka externým anténam majú zvyčajne lepší dosah signálu ako USB adaptéry.

• Podpora najnovších štandardov: Zvyčajne podporujú najnovšie štandardy Wi-Fi, vrátane Wi-Fi 6 a Wi-Fi 6E.

Nevýhody:

• Zložitejšia inštalácia: Vyžadujú otvorenie počítačovej skrine a zasunutie do PCIe slotu na základnej doske.

• Nie sú prenosné: Sú určené pre inštaláciu do jedného konkrétneho stolového počítača.

• Zvyčajne vyššia cena: V porovnaní s USB adaptérmi bývajú drahšie.

Pre koho sú vhodné: Primárne sú určené pre stolové počítače, kde je kladený dôraz na maximálny výkon, stabilitu a dosah Wi-Fi pripojenia. Sú ideálne pre náročných používateľov, hráčov a tých, ktorí potrebujú najrýchlejšie možné pripojenie.

Wearables: Prsteňom platia najmä muži, ženy však zaplatia viac

Bezkontaktné platenie už dávno nie je len o mobiloch a inteligentných hodinkách. Hitom posledných mesiacov je platenie pomocou prsteňov, na Slovensku najmä u mužov. Podľa dát mBank za rok 2024 tvorili 69 %. Avšak ženy ich predbehli v priemernej výške platby, ktoré pomocou prsteňa platili. Priemerná hodnota transakcie je u žien 17,5 eura, u mužov je to 17 eur. Zákazníci si ho obľúbili najmä v čiernej farbe, muži preferovali matné prevedenie, ženy siahli častejšie po lesklej verzii. Pred koncom minulého roka boli uviedené ďalšie platobné zariadenia, náramok a náramok pre deti.

Rastúcu popularitu platieb pomocou nositeľnej elektroniky potvrdzujú aj dáta spoločnosti Mastercard. Počet aktivovaných kariet v nositeľných zariadeniach sa na slovenskom trhu od roku 2022 do roku 2024 takmer strojnásobil a počet platieb mobilom alebo inými wearables narástol od roku 2022 o 35 percent. Platenie prsteňom využíva aspoň raz za mesiac 55 percent ich majiteľov, pri hodinkách je to okolo 42 percent. Inou zaujímavosťou je početnejšie používanie nositeľnej elektroniky v letných mesiacoch, kedy pozorujeme nárast o 16 percent.

Technológie umožňuje jednoduché a hlavne bezpečné spárovanie všetkých zariadení nositeľnej elektroniky s platobnou kartou. Vďaka tomu je možné platiť všade tam, kde akceptujú bezkontaktné platby – doma aj v zahraničí. Platobný prsteň tak využívajú klienti aj pri cestovaní. Najčastejšie sa ním platí v Česku, Rakúsku, Taliansku a Nemecku. Ale platby s prsteňom sa uskutočňujú tiež napríklad v Indii, Malajzii, Kolumbii, San Maríne alebo v Tanzánii. Najvyššia jednorazová transakcia prsteňom prebehla v Bratislave vo výške 2 543 eur v cestovnej kancelárii a druhá vo výške 2 048 eur v gréckom meste Katerini. Najväčší objem transakcií prsteňom za mesiac urobil klient v hodnote 5 104 eur.

EU: On-line second hand

Európska komisia a vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľa 25 členských štátov Európskej únie, Islandu a Nórska zverejnili výsledky preverovania on-line obchodníkov predávajúcich použitý tovar, ako oblečenie, elektronické zariadenia alebo hračky. Cieľom bolo overiť, či sú praktiky týchto obchodníkov v súlade s právom EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Orgány na ochranu spotrebiteľa skontrolovali 356 on-line obchodníkov a zistili, že 185 (52 %) potenciálne porušuje spotrebiteľské právo EÚ.

Na prieskume sa zúčastnili: Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Island a Nórsko. Zameral sa na oblečenie, doplnky, elektronické zariadenia, hračky a herné predmety, knihy, domáce spotrebiče, interiérový dizajn a nábytok, CD a vinyly, výrobky na starostlivosť o deti, autá (vrátane elektromobilov), športové potreby, náhradné diely, motocykle a bicykle, záhradnícke potreby, domáci majstri a iné.

Z celkového počtu preverených obchodníkov:

• 40 % neinformovalo spotrebiteľov o svojom práve na odstúpenie od zmluvy jasným spôsobom, ako je právo na vrátenie výrobku do 14 dní bez odôvodnenia alebo nákladov,

• 45 % správne neinformovalo spotrebiteľov o ich práve vrátiť chybný tovar alebo tovar, ktorý nevyzerá alebo nefunguje tak, ako je inzerované,

• 57 % nedodržalo minimálnu lehotu jedného roka zákonnej záruky na použitý tovar;

• Z 34 % obchodníkov, ktorí na svojom webovom sídle uviedli environmentálne tvrdenia, 20 % nebolo dostatočne podložených a 28 % bolo zjavne nepravdivých, klamlivých alebo pravdepodobne považovaných za nekalé obchodné praktiky;

• 5 % neuviedlo správne svoju totožnosť a 8 % neuviedlo celkovú cenu produktu vrátane daní.

Orgány na ochranu spotrebiteľa teraz rozhodnú, či podniknú kroky proti 185 obchodníkom, ktorí boli vyčlenení na ďalšie vyšetrovanie, a požiadajú o súlad v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi.

Na povinnosti obchodníkov týkajúce sa informovania spotrebiteľov sa vzťahuje smernica o právach spotrebiteľov a smernica o elektronickom obchode. Obchodné praktiky obchodníkov nesmú zavádzať spotrebiteľov a musia byť v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Pri predaji použitého tovaru by obchodníci mali dodržiavať aj svoje povinnosti týkajúce sa zákonnej záruky súladu uvedenej v smernici o predaji tovaru. Nová smernica o posilnení postavenia spotrebiteľov v záujme zelenej transformácie, ktorú členské štáty transponujú do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, zabezpečí, aby sa spotrebiteľom poskytli lepšie informácie o trvanlivosti a opraviteľnosti tovaru a o právach spotrebiteľa na zákonnú záruku v mieste predaja. Posilnia sa ňou aj pravidlá ochrany spotrebiteľa proti environmentálne klamlivej reklame a praktikám predčasného zastarávania.

USB: Bezpečné nabíjanie

Nabíjanie smartfónov, tabletov a ostatných inteligentných zariadení cez verejné USB porty na letiskách, železničných staniciach či iných miestach s vysokou hustotou ľudí je jednoduchý spôsob, ako udržať tieto zariadenia v prevádzke bez vyhľadávania konvenčnej elektrickej zásuvky. Zároveň však predstavujú vážne bezpečnostné riziko, pretože tieto porty sa stávajú terčom kybernetických útokov pomocou metódy nazývanej juice jacking.

Ide o kybernetický útok, pri ktorom hekeri inštalujú malvér do verejných nabíjacích staníc, aby ukradli osobné údaje zo zariadenia používateľa. Táto forma útoku sa môže stať kdekoľvek a kedykoľvek, obzvlášť zraniteľné sú nabíjacie stanice na letiskách, kaviarňach aj v hoteloch. Na ochranu je dôležité používať bezpečné nabíjacie káble a adaptéry, najmä ak zariadenia obsahujú citlivé obchodné údaje, alebo sú pracovnými nástrojmi štátnych úradníkov. Blokujú prenos dát pomocou špeciálneho čipu. Kábel sa používa iba na nabíjanie – žiadny prenos dát, žiadne riziko! Nabíjacie káble by mali byť z vysoko kvalitných materiálov a bezpečnostný certifikát.

Nabíjacie káble so špeciálnym čipom fyzicky blokujú prenos dát a zároveň zabraňujú útokom spyware / malvér na smartfóny, tablety a mobilné zariadenia napájané z batérie. Káble sú dostupné vo viacerých variantoch s kombináciou konektorov USB-C, Lightning a USB-A, každý s dĺžkou 1,5 m. Ich súčasťou môžu byť aj bezpečné adaptéry.

EU: Automotive Action Plan

Balík strategických opatrení má pomôcť európskemu automobilovému priemyslu obstáť v globálnej konkurencii. Zahŕňa podporu výroby batérií a budovania nabíjacej infraštruktúry, zrýchlenie zavádzania autonómnych vozidiel, reguláciu firemných flotíl a ochranu európskeho trhu pred neférovou konkurenciou. Odvetvie totiž prechádza hĺbkovou transformáciou – inovácie, elektrifikácia, digitalizácia a technológie autonómnej jazdy sú v ostrom kontraste s doteraz zaužívaným systémom fungovania tradičných európskych automobiliek.

Automobilový sektor je kľúčovým motorom nielen slovenskej ekonomiky, ale celkovo európskej prosperity. Na HDP Európskej únie sa podieľa sumou približne 1 bilión eur a zabezpečuje priamu a nepriamu zamestnanosť pre 13 miliónov Európanov. Okrem toho predstavuje významnú časť súkromných investícií do výskumu a vývoja. AAP je súčasťou iniciatívy Clean Industrial Deal, zameranej na podporu konkurencieschopnosti, odolnosti a dekarbonizácie európskeho priemyslu, s dôrazom na energeticky náročné odvetvia a čisté technológie.

Opatrenia Európskej komisie:

• programy zamerané na zvýšenie dopytu po elektrických vozidlách;
• podpora výroby batérií v EÚ a ich následnej recyklácie;
• zlepšenie dostupnosti nabíjacej infraštruktúry, prioritný prístup operátorov k distribučným elektrickým sieťam;
• rýchlejšia implementácia autonómnych (samo-jazdiacich) automobilov;
• opatrenia na rýchlejšiu adopciu elektromobilov v rámci firemných flotíl;
• postupne zvyšovanie požiadaviek na „lokálne“ zloženie batérií a elektromobilov, čo má podporiť domácu výrobu v EÚ;
• a ďalšie...

Asi najviac z predloženého Akčného plánu budú podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu rezonovať zmeny v emisných pravidlách a hlavne miliardových pokutách, ktoré automobilkám hrozili už na konci tohto roka. Na maximálnych flotilových emisných cieľoch každej automobilky s postupným znižovaním každých päť rokov sa nič nemení. Stále platí, že v roku 2025 má každá automobilka tieto emisie znížiť o ďalších 15 % a takto postupne smerovať k nulovým emisiám v roku 2035. Komisia však vyriešila enormný tlak výrobcov tak trochu šalamúnsky – emisné limity ostali v platnosti v pôvodnej výške, avšak ich plnenie sa nebude vyhodnocovať po ukončení roka, ale kumulatívne v trojročnom cykle 2025-27. V praxi tak získavajú automobilky väčšiu flexibilitu, keď budú môcť prípadne nesplnené limity za tento rok dohnať vyšším predajom nízkoemisných vozidiel v nasledujúcich dvoch rokoch. Výrobcovia budú mať viac času predstaviť európskej verejnosti ďalšie atraktívne a cenovo dostupné modely.

Aktuálne: Platy nám nestačia

Štyria z desiatich Slovákov plánujú požiadať v tomto roku o zvýšenie svojho platu. Podľa prieskumu pre Home Credit (1 005 respondentov prostredníctvom aplikácie Instant Research, 11. - 15. 11. 2024) najviac, takmer 40 percentám by stačilo aj skromné navýšenie mesačnej mzdy o 5 až 10 percent. Na druhej strane štyria zo sto opýtaných si budú pýtať viac ako 50 percent navyše. Z tých, čo o vyššiu mzdu nepožiadajú, je najviac ľudí, ktorí to považujú za príliš náročné na dosiahnutie, ďalších zase odrádza očakávaná negatívna reakcia nadriadených. Pritom 60 % Slovákov plánuje v roku 2025 väčšiu finančnú investíciu, najčastejšie nákladnejšie výdavky do domácnosti, rekonštrukciu nehnuteľnosti, kúpu drahšej elektroniky či auta.

Presne 38 percent Slovákov zvažuje v tomto roku zažiadať o zvýšenie svojej mesačnej mzdy, z nich 18 percent to urobí určite a 20 percent zrejme áno. Na otázku, či plánujú požiadať o zvýšenie platu v roku 2025, odpovedalo ďalších 20 percent opýtaných, že asi nie a 19 percent určite nie. Zvyšok sa nevedel vyjadriť. Najčastejšie hodlajú o zvýšenie platu požiadať ľudia s mesačným platom nad 1 500 eur a taktiež vo veku od 27 do 35 rokov. Na druhej strane, z tých čo o navýšenie platu nezažiadajú, sú to častejšie starší ľudia vo veku nad 54 rokov a tiež Slováci s čistým príjmom pod 800 eur. Slováci sú v tomto ohľade pomerne skromní, čo potvrdzuje aj to, že najčastejšie (39 percent) plánujú požiadať o zvýšenie platu len o 5 až 10 percent. Ďalších 28 percent opýtaných dúfa v navýšenie o 11 až 15 percent a 16 percent ľudí zase v rozmedzí od 16 do 20 percent. Nájdu sa však aj oveľa ambicióznejší, konkrétne 4 percentá respondentov, ktorí budú žiadať viac ako 50-percentný nárast mzdy. Na druhej strane sú tu tí, čo nepožiadajú o zvýšenie platu vôbec. Najčastejšie uvádzajú (31 %), že je to podľa nich ťažké dosiahnuť a tak im to nedáva zmysel. Rovnaký počet opýtaných (31 %) počíta s automatickým navýšením mzdy. Každý piaty Slovák (21 %) sa obáva negatívnej reakcie nadriadených, 9 percentám zvýšili plat nedávno a len 7 percent uvádza ako dôvod, prečo nezažiadajú o zvýšenie platu fakt, že sú s ním spokojní.

Či už si Slováci platovo polepšia alebo nie, väčšina (60 %) v roku 2025 plánuje aspoň nejakú väčšiu investíciu. Naopak, zvyšných 40 percent opýtaných nehodlá kupovať nič drahšie. Z chystaných väčších výdavkov ľudia najčastejšie (22 %) spomínajú investíciu do vybavenia domácnosti ako je nábytok, chladnička, televízor či práčka. Nasleduje rekonštrukcia domu či bytu (17 %) a nákup drahšej elektroniky (13 %). Ďalších 12 percent plánuje kúpu auta a pre 11 percent bude väčšou investíciou drahšia dovolenka v cudzine. Rekonštrukciu bytu alebo domu plánujú častejšie ľudia z východného Slovenska, nákup auta zase opýtaní vo veku 18 až 26 rokov a nákup drahšieho vybavenia do domácnosti spomínajú najčastejšie ľudia vo veku 27 až 35 rokov a vysokoškolsky vzdelaní. Drahšia zahraničná dovolenka je zase najčastejšie v plánoch domácností s mesačným príjmom nad 3-tisíc eur a taktiež ľudí s vysokoškolským titulom. Väčšie investície hodlajú ľudia financovať predovšetkým z vlastných úspor a taktiež v kombinácii úspor a úveru. Zatiaľčo v prípade kúpy nehnuteľnosti počíta s nejakou formou úveru až 77 percent respondentov a auta 46 percent, tak u drahšej dovolenky sú to len 4 percentá.