Trend: Stále pripojení, ale sami

Digitálny život mladých ide na plný plyn, ale skutočnú blízkosť nenahrádza. Prieskum Mastercard a UniCredit Bank ukazuje generáciu, ktorá je neustále on-line, a napriek tomu sa často cíti osamelá a zahltená informáciami. Tretina mladých priznáva, že im chýba skutočná blízkosť a takmer štyria z desiatich sa cítia pod tlakom neustáleho porovnávania na sieťach. Pritom drvivá väčšina hovorí, že si spoločenskú akciu najlepšie užije bez telefónu a osobné stretnutie „tu a teraz“ je to, čo naozaj hľadá.

Mladí ľudia trávia s mobilom viac času ako osobným kontaktom s priateľmi (3 hodiny na sociálnych sieťach a 2,3 hodiny s priateľmi), čo posilňuje pocit izolácie i informačné preťaženie. Zároveň jasne zaznieva túžba po autentických stretnutiach bez telefónu – zvlášť na miestach, kde je hudba, priatelia a možnosť stretnúť nových ľudí. Čas strávený off-line tak nie je únik, ale cesta, ako sa skutočne sústrediť na to dôležité. Samotné používanie mobilu je silne návykové. Tretina mladých priznáva, že ho berie do ruky automaticky, bez konkrétneho dôvodu. Rozdiely sú viditeľné aj medzi generáciami: zatiaľčo takmer polovica zástupcov generácie Y siaha po mobile zo zvyku, v prípade generácie Z je to len približne štvrtina. Mladší respondenti však častejšie opisujú potrebu byť dostupní, alebo sa aspoň na chvíľu „odpojiť“ od diania okolo seba. Mobil tak neraz uberá energiu aj v situáciách, kde by mala byť hlavnou hodnotou prítomnosť a pozornosť venovaná ľuďom navôkol.

 

	Generácia Z	Generácia Y
Zažíva obdobie niekoľkých dní bez fyzického kontaktu s priateľmi	45 %	30 %
Má pocit, že ostatní majú zaujímavejší život ako oni sami	38 %	31 %
Cíti sa osamelo	33 %	22 %
Cíti sa zahltene informáciami	38 %	34 %

Generácia Z často zažíva pocit digitálnej únavy, pretože sú neustále zapojení do toho, čo sa deje on-line, čo im zároveň odčerpáva energiu. Naproti tomu generácia Y si viac selektuje, čo zdieľa, a dokáže sa s obsahom na sociálnych sieťach vyrovnať cielenejšie. Pre obe generácie však platí, že skutočné zážitky a osobné momenty sú nenahraditeľné – viac než tri štvrtiny mladých považujú za dôležité zažiť ich bez mobilného telefónu. „Neustále porovnávanie na sociálnych sieťach vedie mladých k pocitom osamelosti, úzkosti a nespokojnosti. Mobil sa pre mnohých zmenil na návyk, ktorý nevedome ovláda ich každodennosť. Ak si však nedoprajú priestor pre skutočné stretnutia tvárou v tvár, riskujú, že im unikne to najcennejšie – reálne vzťahy a psychická pohoda. Sociálne siete ponúkajú neobmedzenú sociálnu interakciu, no pre mnohých mladých ľudí sa stávajú zdrojom paradoxnej osamelosti a intenzívneho psychického tlaku. Tento paradox pramení z toho, že digitálnym interakciám chýbajú kľúčové prvky osobného kontaktu, ako je reč tela, mimika a tón hlasu, čo vedie k nedorozumeniam a pocitom osamelosti,“ komentuje výsledky prieskumu Dr. Richard Keklak.

Radíme: Začiatok školského roka

Zošity, písacie potreby, aktovka, výtvarné potreby či väčšie tenisky na telocvik – začiatok školského roka je náročný. Rodinný rozpočet dostáva poriadne zabrať a snaha ušetriť je preto úplne prirodzená. Lenže lacný nákup sa nemusí vždy vyplatiť. Ako sa pri školských nákupoch nepopáliť?

Prvou nástrahou môžu byť podvodné internetové obchody. Tie už dnes zďaleka nie sú tak nápadné ako kedysi – veľakrát majú slovenskú doménu, pekný dizajn aj preložené obchodné podmienky. Ako sa nenechať nachytať? 

• Hľadať kompletné kontaktné údaje: názov spoločnosti, IČO, e-mail a telefón.
• Dať si pozor na príliš nízke ceny a extrémne zľavy.
• Overiť si recenzie mimo e-shop.
• Podozrivé je aj obmedzenie platieb, napríklad len na platby bankovým prevodom.
• Nenechať sa ovplyvniť blikajúcimi kolesami šťastia a vyskakujúcimi oknami.
• Ak má spotrebiteľ pochybnosti, môže si pomôcť zoznamom rizikových e-shopov, ktorý vedie Slovenská obchodná inšpekcia.

Ani legitímny e-shop nemusí byť férový. Môžeme sa stretnúť s tzv. dark patterns – manipulatívnymi praktikami, ktoré nútia nakupovať rýchlejšie alebo viac, než sme pôvodne plánovali. Typické sú frázy ako „posledné dva kusy skladom“, odpočítavanie časomiery, automatické vkladanie tovaru do košíka či komplikované odhlásenie. Častou taktikou je aj tzv. nagging, keď sa pri pokuse opustiť web objaví okno s ponukou zľavy. Samotné odmietnutie je často formulované tak, aby vyvolalo pocit zmeškanej príležitosti, napríklad: ✅ Chcem využiť jedinečnú zľavu ❌ Zahodiť zľavu a nakúpiť za plnú cenu.

Ďalšou oblasťou, na ktorú treba myslieť, je bezpečnosť výrobkov. Na ázijských trhoviskách sa pravidelne objavujú pomôcky, ktoré nespĺňajú európske normy. Pri školských potrebách je to obzvlášť nebezpečné, deti totiž s vecami zaobchádzajú inak než dospelí, napríklad obhrýzajú ceruzky. Pri batohoch a aktovkách by rodičia mali dbať aj na správnu ergonómiu, aby neohrozili zdravý vývoj pohybového aparátu dieťaťa. Okrem bezpečnosti a férovosti obchodníkov je dôležité myslieť aj na to, aké práva má spotrebiteľ po samotnom nákupe. Pri internetových objednávkach totiž platí, že spotrebiteľ môže do 14 dní odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu. To je užitočné napríklad pri nesprávnej veľkosti topánok alebo menšej aktovke, než vyzerala na obrázku. Pamätať treba ale na to, že pokiaľ je tovar poškodený tým, že bol používaný nad rámec jednoduchého vyskúšania, môže si predajca časť kúpnej ceny ponechať. Spotrebiteľ by nemal zabúdať na to, že náklady na vrátenie tovaru nesie on, ale predajca mu zase musí vrátiť cenu vrátane pôvodného poštovného. Existujú aj prípady, kedy spotrebiteľ právo na odstúpenie nemá. Ide napríklad o tovar vyrobený na mieru, napríklad aktovky s menom. A pozor, vyvarovať sa treba častého omylu: v kamennom obchode právo na vrátenie tovaru zo zákona spotrebiteľ nemá, aj keď platí, že niektorí predajcovia vrátený tovar prijmú dobrovoľne.

V septembri sa deti tiež prihlasujú na krúžky a kurzy. Často sa však rýchlo nadchnú pre novú aktivitu, a rovnako rýchlo ich nadšenie opadne. „Vrátenie peňazí za už nechcené kurzy závisí od podmienok poskytovateľa. Zákon odstúpenie neumožňuje, pokiaľ kurz už začal. Peniaze sa obvykle nevracajú ani za služby, ktoré boli poskytnuté. Iná situácia nastáva, ak je kurz zle vedený alebo zrušený – vtedy má klient právo požadovať nápravu, či vrátenie peňazí,“ uzatvára Eduarda Hekšová z dTest.

SR: Najlepší život

Aj v tomto roku prináša webová aplikácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR MuMAP (Municipalities on Map) hodnotenie, ako kvalitne sa žije v 2 924 mestách a obciach na Slovensku. Občania si môžu preveriť, do akej miery ich obec zabezpečuje kvalitné služby a infraštruktúru a porovnať ju s ostatnými obcami aj z pohľadu ohrozenia ľudí dopravnou chudobou, teda obmedzeného prístupu k doprave alebo k pravidelným spojom potrebným na dochádzku do práce, školy či k lekárovi. Popri oblastiach ako bezpečnosť a demografia či životné prostredie pribudli nové ukazovatele – prístup ku kanalizácii a doprava.

Podľa mixu ukazovateľov, kde môžu samosprávy získať maximálne 3 000 bodov, je aktuálnym lídrom bratislavská mestská časť Lamač s 2 543 bodmi. V prvej desiatke sa objavili aj ďalšie mestské časti Bratislavy a Košíc, napríklad Záhorská Bystrica či Košická Nová Ves, ale aj menšie obce ako Štiavnička či Košeca. Z vlaňajšej prvej desiatky sa na špici udržali iba Teplička nad Váhom a Košeca, ostatné obce sa prepadli v poradí nižšie. Prepad zaznamenal aj minuloročný víťaz, obec Gbeľany v Žilinskom kraji. Naopak, v aktuálnom rebríčku dominujú najmä mestské časti Bratislavy, ktoré obsadili takmer polovicu miest v TOP 30. Dôvodom môže byť dobudovanie novej nemocnice v Lamači, ako aj takmer 100-percentná pripojenosť obyvateľov na verejnú kanalizáciu a lepšia dopravná dostupnosť.

Aplikácia v záložke Kvalita života ponúka interaktívnu mapu všetkých slovenských obcí. Tie sú farebne rozlíšené (od červenej po zelenú) podľa toho, ako sa im darí v desiatich oblastiach – demografia, ekonomická aktivita, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť, životné prostredie, záujem o veci verejné, sociálna starostlivosť, kultúra a najnovšie aj doprava. Občan si môže vo vyhľadávači nájsť svoju obec a získať prehľad o konkrétnych ukazovateľoch, ktoré sa započítavajú do hodnotenia. Každá obec môže dosiahnuť maximálne 3 000 bodov, pričom výsledné skóre ukazuje, do akej miery vytvára kvalitné podmienky pre život. Aplikácia je dostupná bezplatne na webe NKÚ a už päť rokov umožňuje verejnosti kontrolovať hospodárenie obcí a miest. Okrem údajov o príjmoch, výdavkoch či čerpaní eurofondov ponúka aj výsledky kontrol národnej autority pre oblasť externej kontroly, ktoré sa priebežne aktualizujú po ukončení kontrol a prijatí opatrení. Obsahuje údaje o všetkých 2 924 samosprávach a sprístupňuje takmer 38-tisíc kontrolných zistení od roku 2012. Dáta čerpá z viacerých zdrojov, napríklad zo Štatistického úradu SR, z Centra vedecko-technických informácií SR, polície či rezortu životného prostredia. Keďže tieto inštitúcie údaje zverejňujú v rôznom čase, počas roka sa čísla viackrát aktualizujú, adekvátne tomu sa viackrát ročne môže meniť aj poradie v rebríčku samospráv.

Prvá desiatka hodnotenia kvality života k 22. augustu 2025:
1. Bratislava - mestská časť Lamač
2. Štiavnička
3. Košice - mestská časť Košická Nová Ves
4. Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica
5. Teplička nad Váhom
6. Ďurďošík
7. Hrašovík
8. Malá Ida
9. Košeca
10. Bratislava - mestská časť Dúbravka

Útoky: Aj na malé a stredné podniky

Hoci mnohé malé a stredné podniky verili, že sú príliš nezaujímavé, aby sa stali terčom kyberzločincov, nové údaje spoločnosti N‑able ukazujú opak. Útočníci čoraz viac uprednostňujú rýchlejšie útoky na sektor malých a stredných podnikov (SMB), ktoré vyžadujú menej úsilia ako komplexné útoky na veľké podniky, a využívajú obmedzené obranné schopnosti na dosiahnutie rýchlejších ziskov. Výročná správa N-able o hrozbách na rok 2025 potvrdila dramatický nárast zistených hrozieb pre SMB, pričom ich počet len v júni 2025 vzrástol na vyše 13,3 milióna. Úspešnosť útokov na SMB je niekoľkonásobne vyššia ako úspešnosť útokov na veľké spoločnosti.

Hlavné zistenia:

• Kyberzločinci sa zameriavajú na ľahšie ciele, konkrétne malé a stredné podniky: Priemerná úspešnosť narušenia bezpečnosti vo všetkých organizáciách bola 44 %, vo veľkých podnikoch len 39 %, ale v malých a stredných podnikoch stúpla na 88 %.

• Umelá inteligencia posilňuje sociálne inžinierstvo: Útočníci využívajú generatívnu umelú inteligenciu na vytváranie presvedčivých phishingových správ, ktoré sú nerozoznateľné od štýlu skutočných ľudí. Incidenty sociálneho inžinierstva predstavovali 22 % všetkých potvrdených incidentov v malých a stredných podnikoch.

• Ransomvér je významnou hrozbou: V prvej polovici roku 2025 zaznamenal tím N-able takmer 1,9 milióna prípadov útokov ransomvér – z celkového počtu 3,3 milióna zistených malvérov.

• E-mail zostáva preferovaným nástrojom na získavanie prihlasovacích údajov: Zamestnanci v spoločnostiach s menej ako 250 zamestnancami dostávajú jeden škodlivý e-mail na každých 323 správ.

• Akonáhle je mailový účet kompromitovaný, rýchlo nasledujú BEC maily: FBI zaznamenala v roku 2024 celosvetové straty vo výške 2,77 miliardy dolárov v dôsledku podvodných mailov (BEC), pričom mnoho prípadov pochádzalo z menších spoločností, ktoré nevykonávali kontroly platieb.

Úspech v boji proti kybernetickým hrozbám spočíva v ochrane pozostávajúcej z viacerých vrstiev zabezpečenia, ako správa záplat, spoľahlivé zálohovanie, nepretržité monitorovanie, ochrana koncových bodov a implementácia jasných pravidiel – v reaktívnom aj proaktívnom režime.

Trend: Elektronické zdravotníctvo

Aplikácie súvisiace so zdravím používa na Slovensku už 66 % respondentov (do 45 rokov je to 72 % a nad 45 rokov 60 %). Smart hodinky, fitnes náramok alebo prsteň nosí 43 % respondentov (do 45 rokov je to 51 %, nad 45 rokov iba 36 %). Takmer polovica ľudí uvažuje o využívaní telemedicíny, ktorej služby už využilo 18 % respondentov (do 45 rokov je to 24 % a nad 45 rokov iba 13 %). V budúcnosti ich plánuje využiť 42,5 % respondentov. Službám telemedicíny dôveruje 28 % respondentov (do 45 rokov je to 31 % a nad 45 rokov iba 25 %). Potvrdili to výsledky výskumu, ktorý na vzorke 3 070 respondentov nad 18 rokov zrealizoval porovnávač benefitov zdravotných poisťovní Asisto.sk.

Pre 50 % ľudí zvyšuje dôveryhodnosť telemedicíny zdravotná poisťovňa. V ponuke benefitov nad rámec zdravotného poistenia sa u zdravotných poisťovní Dôvera a VšZP objavujú nové benefity spojené s on-line diagnostikou a konzultáciami s lekármi. Na základe výsledkov výskumu sa predpokladá, že počet poistencov využívajúcich tento typ benefitov sa bude zvyšovať, samozrejme, aj s rozširovaním ponuky zdravotných poisťovní v tomto smere. Ľudia vo všeobecnosti zatiaľ téme telemedicíny nerozumejú a práve zdravotné poisťovne môžu zvyšovať jej dôveryhodnosť. Umelá inteligencia (AI) v zdravotníctve je relatívne nová téma. Ale až 52 % respondentov je presvedčených, že bude prínosom (do 45 rokov je to viac ako 60 %), 15 % respondentov nemá žiadne obavy z využívania AI v zdravotníctve a 48 % má len mierne obavy. Na druhej strane 22 % má veľké obavy z využívania AI v zdravotníctve. Poistenci ZP Dôvera majú najlepší vzťah k moderným metódam v zdravotníctve, majú najviac skúseností a najväčšiu dôveru k telemedicíne. Po nich nasledujú poistenci ZP Union a poslední sú poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Poistenci ZP Dôvera tiež najviac používajú smart hodinky alebo fitnes náramky. Mobilné aplikácie zdravotných poisťovní sú veľmi využívané. V prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ZP Union využíva mobilnú aplikáciu približne rovnako takmer 60%. Mobilnú aplikáciu ZP Dôvera využilo v poslednom období 67 % jej poistencov, pritom v roku 2024 to bolo 40 % respondentov. Trend je teda jednoznačne stúpajúci. Poistenci ZP Dôvera sú aj najspokojnejší (77 % z nich) s mobilnou aplikáciou svojej poisťovne. Najmenej spokojní sú poistenci VšZP (63 % z nich).

Výzva: Internet do škôl

Kvalitný internet potrebujú všetky školy. Nová výzva má pomôcť dostať sa k rýchlemu internetu znevýhodneným žiakom na Slovensku. Vďaka poukazom na internet vo výške 480 eur si budú môcť zabezpečiť pripojenie na obdobie 24 mesiacov. Na projekt je vyčlenených vyše 23,7 milióna eur zo zdrojov Európskej únie – väčšina z nich pôjde do menej rozvinutých regiónov, časť aj do Bratislavského kraja.

Cieľom výzvy je zabezpečiť oprávneným žiakom základných a stredných škôl širokopásmové internetové pripojenie na pevnom mieste s minimálnou garantovanou najnižšou prenosovou rýchlosťou 30 Mb/s v čase špičky, zariadenie na šírenie signálu (modem/router) a úhradu inštalačných alebo aktivačných poplatkov. Podpora bude poskytovaná formou poukazov vo výške maximálne 480 eur na jedného žiaka, čo zodpovedá 20 eurám mesačne na obdobie maximálne 24 mesiacov. Oprávnenými prijímateľmi podpory sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa školského zákona a žiaci v hmotnej núdzi. Poukaz môže byť vydaný len na jedného oprávneného užívateľa v spoločnej domácnosti. Celkovo bude podporených viac ako 48 000 žiakov základných a stredných škôl. Sekundárnym cieľom projektu je rozvoj digitálnych zručností, zabezpečenie rovnakého prístupu k digitálnym službám a digitálnemu obsahu, možnosť prípravy na vyššie stupne vzdelávania a v neposlednom rade aj podpora rozvoja talentu. Zároveň sa podporí aj budovanie a rozvoj VHCN – sietí s veľmi vysokou kapacitou.

Projekt je možné uplatniť na celom území Slovenska. V menej rozvinutých regiónoch 85 % pokryjú európske peniaze a 15 % ide zo štátneho rozpočtu, v Bratislavskom kraji je príspevok EÚ 40 % a zo štátneho rozpočtu 60 %. Predpokladaný začiatok realizácie a možnosť registrácie pre žiakov a študentov do systému je posledný kvartál roku 2025. Pri overovaní budú spolupracovať viaceré ministerstvá, ktoré majú k dispozícii potrebné údaje. Tí, ktorým nárok vznikne, dostanú voucher prostredníctvom sms správy a budú ho môcť využiť u niektorého zo zmluvných operátorov. Asociácia mobilných operátorov Slovenska upozorňuje, že v obciach a regiónoch bez pevného pripojenia nebude možné poukazy uplatniť. Práve preto opätovne zdôrazňuje potrebu zjednodušiť administratívne procesy pri budovaní digitálnej infraštruktúry, rovnako aj efektívnejšie využívať európske zdroje na rozširovanie dostupnosti vysokorýchlostného internetu pre všetkých obyvateľov

Upozorňujeme: Lákavá ponuka

Na sociálnych sieťach pribúdajú ponuky akoby od známych predajcov a sľubujú tovar za výrazne nižšie ceny. Na prvý pohľad pôsobia dôveryhodne – používajú názvy značiek, ich vizuálnu identitu a pozitívne komentáre. V skutočnosti však môže ísť o premyslené podvody, pri ktorých hrozí strata peňazí aj zneužitie osobných údajov.

Lákavé ponuky na odkúpenie celých krabíc oblečenia od módnych reťazcov, kávovary za pár eur alebo batoh v hodnote stoviek eur za zlomok ceny - aj na takéto príspevky môžu spotrebitelia naraziť pri scrollovaní na sociálnych sieťach. Už na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o až podozrivo výhodnú akciu. Napriek tomu si dokáže získať pozornosť, pretože používa názov známej značky a vizuál, ktorý si s ňou kupujúci bežne spájajú. Stačí sa potom pozrieť do komentárov, kde prevažujú pozitívne skúsenosti a záplava emotikonov v tvare srdiečok či rozžiarených očí. To všetko môže ľahko presvedčiť, že ponuka je dôveryhodná, a vyvolať chuť kliknúť na priložený odkaz. Spotrebitelia by sa nemali príliš spoliehať na komentáre pod príspevkami na sociálnych sieťach, medzi nimi sa objavujú falošné reakcie z účelovo založených účtov. Pravosť ponuky je vhodné overiť na oficiálnych stránkach predajcu. Ďalší trik, ako spotrebiteľov prinútiť dokončiť nákup je nechať ich prejsť niekoľkostránkovým formulárom, kde okrem bežných údajov vypĺňajú aj to, prečo majú o produkt záujem, ako sa o akcii dozvedeli, alebo si vyberajú z rôznych možností prispôsobenia daného produktu. Cieľom je vyvolať v spotrebiteľoch pocit, že keď už vyplňovaniu venovali toľko času, bola by škoda nákup nedokončiť. „Podobný postup sa objavuje aj pri reklamách na mobilné aplikácie alebo jedálničky na mieru. Spotrebiteľ strávi dlhé minúty vypĺňaním formulára a až na konci sa dozvie, že ak sa chce dostať k výsledku, musí si aplikáciu predplatiť alebo zaplatiť za konkrétny produkt,“ dodáva Eduarda Hekšová z dTestu.

Nebezpečenstvo nespočíva len v tom, že objednaný produkt nikdy nedorazí. Odoslaním formulára môže dôjsť k poskytnutiu veľkého množstva osobných údajov, ktoré môžu byť zneužité na ďalšie podvody. Pri zadávaní platobných údajov hrozí aj napadnutie účtu a strata finančných prostriedkov. Ak na sociálnych sieťach narazíte na podozrivú ponuku, nahláste ju priamo prostredníctvom danej platformy a ideálne informujte aj originálneho predajcu, aby mohol na situáciu upozorniť svojich zákazníkov. Sociálne siete však často nevyhodnotia príspevok ako závadný, a tak sa podvodná ponuka môže ďalej šíriť medzi ďalších používateľov. Ak už bola platba odoslaná a vznikne podozrenie na podvod, je potrebné okamžite kontaktovať banku, požiadať o zablokovanie transakcie a podniknúť kroky na zabezpečenie účtu.

SR: Najväčšia aukcia mobilných frekvencií

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (úrad) ukončil v stredu 9. 7. 2025 najväčšiu elektronickú aukciu mobilných frekvencií v histórii Slovenska. Aukcia zabezpečila pridelenie až dvoch tretín frekvenčných spektier potrebných pre mobilných operátorov, čo je kľúčové pre budúci rozvoj mobilných sietí na Slovensku a posilnenie digitálnej infraštruktúry. Operátori môžu rozšíriť pokrytie, zvýšiť rýchlosť mobilného internetu a zabezpečiť stabilnejšie pripojenie a celkovo lepšiu používateľskú skúsenosť s mobilnými službami na celom Slovensku.

V aukcii boli prideľované frekvencie z pásiem: 800 MHz, 900 MHz, 1500 MHz, 2100 MHz, 2600 MHz FDD a 2600 MHz TDD. Všetky ponúkané frekvencie boli predané a súťaž štyroch operátorov priniesla rekordný výnos 506 073 499,99 EUR, pričom očakávanie bolo na úrovni zhruba o 140 mil. EUR nižšie. Celkový výnos elektronickej aukcie poukazuje na vysokú hodnotu pridelených frekvencií pre operátorov. Úspešným účastníkom budú frekvencie pridelené na obdobie od 1. 1. 2029 do 31. 12. 2048. Výnimkou je frekvenčné pásmo 1500 MHz, ktoré je operátorom k dispozícii okamžite a frekvenčné pásmo 2100 MHz, ktoré bude sprístupnené od 8. 9. 2026. Operátori budú za pridelené frekvenčné pásma platiť postupne od tohto roku až do roku 2028.

Úrad zahájil tiež verejnú diskusiu k možnosti pridelenia frekvencií z frekvenčného pásma 24,25 – 27,5 GHz (ďalej len „frekvenčné pásmo 26 GHz“). Cieľom tejto verejnej diskusie prostredníctvom oficiálnej webovej stránky úradu je získať aktuálne informácie a zistiť súčasný záujem o používanie frekvencií z frekvenčného pásma 26 GHz na trhu elektronických komunikácií, z ktorých môže úrad čerpať pri príprave následného výberového konania na pridelenie týchto frekvencií.

EU: Právo na odpojenie sa

Digitálne technológie zmenili spôsob práce s výrazným nárastom počtu ľudí pracujúcich na diaľku. Práca na diaľku sa v Európskej únii od roku 2019 zdvojnásobila, pričom v roku 2024 každý piaty Európan (20,3 %) pracoval z domu aspoň časť svojho času. Na zabezpečenie spravodlivých podmienok pre prácu na diaľku a ochranu práv pracovníkov vrátane práva na odpojenie je nevyhnutný sociálny dialóg. Európska komisia začala druhú fázu rozhovorov so sociálnymi partnermi. Cieľom je zistiť názory sociálnych partnerov EÚ na potenciálnu iniciatívu na úrovni EÚ na zníženie rizík "neustále zapnutej" pracovnej kultúry a na zabezpečenie spravodlivej a kvalitnej práce na diaľku pre pracovníkov.

Sociálni partneri sa konkrétne vyzývajú, aby sa podelili o svoje názory na:

• právo pracovníkov odpojiť sa,
• spravodlivá a kvalitná práca na diaľku vrátane nediskriminácie, prístupu k vybaveniu, ochrany údajov a monitorovania,
• bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Digitálne nástroje poskytujú pracovníkom aj zamestnávateľom väčšiu flexibilitu pri organizácii práce, čo umožňuje väčšiu autonómiu a inovatívne spôsoby práce. K lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom môže prispieť aj zvýšená flexibilita. Digitálne nástroje však prispeli aj k "stálej" pracovnej kultúre, kde sa práca kedykoľvek môže stať očakávaním. To viedlo k čoraz častejším výzvam na právo odpojiť sa a záruky na zabezpečenie toho, aby digitalizácia neoslabila práva pracovníkov. Druhá fáza konzultácie nadväzuje na prvú fázu, ktorá sa konala od apríla do júna 2024. Sociálni partneri sa vyzývajú, aby odpovedali do 6. októbra 2025. Po tejto konzultácii môžu sociálni partneri začať rokovania medzi sebou. Komisia bude prípadne analyzovať spätnú väzbu a zváži opatrenia na úrovni EÚ pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí.

V roku 2024 Európska komisia uverejnila štúdiu, v ktorej sa zaoberala sociálnymi, hospodárskymi a právnymi aspektmi práce na diaľku a právom na odpojenie v kontexte digitalizácie a trendov po pandémii COVID-19. Vychádza z rozsiahlych príspevkov od vnútroštátnych správnych orgánov, sociálnych partnerov, odborníkov a akademickej obce a spolu s výsledkami tejto konzultácie bude podkladom pre prípravu opatrení EÚ. Komisia v súčasnosti vykonáva druhú štúdiu s cieľom ďalej analyzovať pridanú hodnotu a vplyvy potenciálnych opatrení EÚ.

Petícia: Chémia v spodnej bielizni aj v slúchadlách?

Spotrebitelia na Slovensku, v Česku a v ďalších európskych krajinách sa stále viac obávajú škodlivých chemických látok vo výrobkoch bežnej dennej spotreby. Vyplýva to z nového prieskumu, ktorý v rámci projektu Život bez chémie pre všetkých (ToxFree LIFE for All) realizovali spotrebiteľské a ekologické organizácie z piatich krajín Európskej únie. Verejnosť požaduje nielen viac informácií, ale aj prísnejšiu reguláciu a dôslednejšie testovanie produktov pred ich uvedením na trh. Pozornosť spotrebiteľov pritiahol už v roku 2024 veľký porovnávací test spodnej bielizne, ktorý odhalil bisfenoly, látky narušujúcej hormonálny systém, v každej tretej vzorke. Nový test, ktorého výsledky budú zverejnené na jeseň 2025, sa zameria na výskyt nežiadúcich chemických látok v slúchadlách.

Prieskum sa uskutočnil on-line v rokoch 2024 a 2025 a zapojili sa do neho obyvatelia Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Rakúska a Slovinska. Na projekte ToxFree LIFE for All spolupracujú popredné spotrebiteľské organizácie z Česka (dTest), Maďarska (Tudatos Vásárlók Egyesülete), Rakúska (Verein für Konsumenteninformation) a Slovinska (Zveza Potrosnikov Slovenije Drustvo), spolu s českou organizáciou Arnika. Spoločne chcú zvýšiť povedomie verejnosti o toxických latkách v bežných výrobkoch a presadzovať účinnejšiu ochranu zdravia a životného prostredia. Projekt ToxFree LIFE for All prispel k nárastu informovanosti medzi spotrebiteľmi – podľa výsledkov sa za „dobre informovaných“ o škodlivých látkach v produktoch považovalo v roku 2025 už 17 % respondentov (oproti 15 % v roku 2024). Zároveň klesol podiel ľudí, ktorí sa cítia nedostatočne informovaní – zo 46 % na 41 %. Záujem rastie najmä o témy ako sú napríklad mikroplasty, ale aj o látky vzbudzujúce mimoriadne obavy (Substances of Very High Concern – SVHC), ktoré majú nevratné a často závažné dopady na ľudské zdravie alebo životné prostredie, ďalej o tzv. večné chemikálie, ktoré sa v prírode nerozkladajú, alebo o karcinogénne látky.

Obavy z chemických látok v bežných výrobkoch – akými sú čistiace prostriedky, kozmetika, detské potreby, veci osobnej spotreby, textil či obaly – vedú aj k zmene spotrebiteľského správania. V roku 2025 považovalo 42 % respondentov ekologicky šetrné a udržateľné výrobky za bezpečnejšie než bežné alternatívy (v roku 2024 to bolo 36 %). A ako by sa spotrebitelia zachovali, ak by výrobok obsahoval škodlivé látky? Celkom 40 % by hľadalo bezpečnejšiu náhradu, 26 % by takýto výrobok vôbec nekúpilo. „Ľudia majú síce slobodnú voľbu, ale je takmer nemožné sa správne rozhodnúť. Spotrebitelia nie sú chemici a na etiketách často nenájdu žiadne informácie o škodlivých látkach,“ upozorňuje Eduarda Hekšová. Táto neistota tak vedie k silnej verejnej žiadosti po zmene. 

Podľa výsledkov prieskumu:

• 70 % ľudí podporuje zákaz škodlivých chemikálií vo výrobkoch,
• dve tretiny by uvítali viac informácií na produktoch a požadujú testovanie výrobkov ešte pred uvedením na trh.

V reakcii na verejnú požiadavku spustila kampaň ToxFree LIFE for All v roku 2024 európsku petíciu za prísnejšiu chemickú legislatívu. Podporiť ju možno na webe spotrebiteľskej organizácie dTest, alebo priamo na stránkach https://toxfreeproductsnow.eu/en/.

SR: Elektronické prihlášky do škôl

Rodičia v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto mohli prvýkrát podať prihlášky do 13 materských škôl prostredníctvom štátneho systému on-line, bez osobnej návštevy. Systém má byť v roku 2026 dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku.

Pilotné nasadenie portálu Elektronické prihlášky do škôl testoval rezort školstva od 1. mája do 30. júna 2025 v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto so zameraním na overenie vybraných procesov, používateľského komfortu, fungovania prepojení na štátne registre a technických predpokladov systému v praxi. Jedna elektronická prihláška sa mohla podať na viacero škôl bez osobného predkladania listinných dokumentov. Zároveň niektoré údaje v prihláške boli automaticky predvyplnené na základe prepojenia s dátami zo štátnych registrov. Celkovo bolo odoslaných 600 prihlášok s 1 552 žiadosťami na jednotlivé školy, pričom bolo vydaných 1 063 rozhodnutí o prijatí alebo neprijatí. Rodičia ušetrili odhadom 1 542 hodín a vďaka digitalizácii sa znížila chybovosť aj administratívna záťaž riaditeľov škôl. Systém navyše umožnil lepšie plánovanie kapacít škôl a redukciu duplicít pri prijímaní detí. Net Promoter Score dosiahol hodnotu 52, čo znamená, že počet spokojných užívateľov prevyšuje počet nespokojných o vyše polovicu. Rodičia ocenili jednoduchosť, rýchlosť a pohodlnosť tohto riešenia.

Získané poznatky a spätná väzba zlepšia ďalšie fázy dizajnu a vývoja systému. Prinesú rozšírenie funkcionalít, napríklad doručovanie rozhodnutí cez centrálnu nástenku či možnosť určenia poradia škôl podľa preferencie rodiča. Systém pomôže znížiť potrebu odvolaní a efektívnejšie prerozdeliť voľné kapacity na školách. Od roku 2026 má byť dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku. Zmeny sa opierajú aj o pripravovanú novelu školského zákona, ktorá má vstúpiť do platnosti v januári 2026. Tá zavedie centrálnu evidenciu prihlášok, rozhodovací automat, ako aj on-line doručovanie rozhodnutí. Ambíciou je znížiť náklady, zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť lepšie prerozdelenie kapacít škôl.

EU: 2 eurá za balík?

Každý deň prichádza do Európskej únie 12 miliónov malých balíkov z elektronických obchodov. Elektronický obchod poskytuje bezkonkurenčné pohodlie, ale prináša so sebou značné výzvy. Mnohé položky, ktoré skončia v EÚ, nie sú v súlade s bezpečnostnými normami EÚ. Podniky v EÚ trpia nekalou hospodárskou súťažou. Spotrebitelia sa stávajú obeťami manipulatívnych praktík. Daňoví poplatníci EÚ musia znášať stále rastúci počet prípadov nakladania s nerecyklovateľným odpadom. Medzitým colné orgány a orgány dohľadu nad trhom už nie sú schopné držať krok s takýmto obrovským množstvom zásielok.

Európsky parlament prijal návrhy na zvládnutie rastúceho prílevu neštandardného a potenciálne nebezpečného lacného tovaru z internetových obchodov mimo EÚ. Podľa poslancov by tzv. skladovanie mohlo byť jedným z užitočných riešení na kontrolu a zaistenie bezpečnosti balíkov. To by znamenalo presviedčiť obchodníkov z krajín mimo EÚ, aby zriadili sklady v rámci EÚ na spracovanie dodávok pre klientov. Kontrola hromadných zásielok podobného tovaru do týchto skladov so sídlom v EÚ by bola podstatne jednoduchšia ako kontrola jednotlivých balíkov prichádzajúcich do EÚ z tretích krajín. Poslanci tiež podporujú zrušenie súčasného oslobodenia od cla na tovar v hodnote nižšej ako 150 eur v rámci širšej reformy colného kódexu, keďže približne 65 % balíkov vstupujúcich do EÚ je zámerne podhodnotených.

Digitalizácia, a najmä používanie nových nástrojov umelej inteligencie a technológie blockchainu, by mohli zmierniť colné preťaženie a zefektívniť kontroly. Poslanci vyzvali členské štáty EÚ, aby vyčlenili viac peňazí pre colné orgány na zavádzanie týchto nových nástrojov. Vyzývajú EÚ, aby sa zamerala na vykonávanie existujúcich pravidiel, akými sú akt o digitálnych službách, nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, akt o digitálnych trhoch a trhová stabilizačná rezerva a aby zabezpečila, že platformy budú plniť svoje povinnosti. Členské štáty by mali obmedziť vysokorizikových predajcov v ich kritickej infraštruktúre a systémoch bezpečnosti hraníc, napríklad pri obstarávaní bezpečnostných detekčných zariadení a zariadení na skenovanie nákladu používaných na letiskách a v prístavoch. Správa podporuje návrh Európskej komisie uložiť manipulačný poplatok vo výške 2 eurá za každý balík elektronického obchodu z krajín mimo EÚ. Poslanci chcú, aby komisia overila, či je táto suma primeraná, v súlade s pravidlami WTO a či sa neprenesie na spotrebiteľov v EÚ.

Trend: Duševné zdravie sa zhoršuje

Podľa piateho vydania AXA Mental Health Report sa duševné zdravie na celom svete naďalej zhoršuje (Ipsos prieskum, 17 000 ľudí zo 16 krajín v Európe, Spojených štátoch a Ázii). Až 76 % respondentov uvádza, že ich duševné zdravie ovplyvňuje viacero faktorov, priemerne päť: finančná nestabilita a neistota zamestnania (53 %), neistota ohľadom budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete (53 %), neustále vystavovanie sa negatívnym správam v médiách (45 %), sociálno-politické nepokoje (42 %) a osamelosť a sociálna izolácia (40 %). Pretrváva rodová nerovnosť: iba 23 % žien sa považuje za spokojných v porovnaní (muži 27 %).

Nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych technológií pravdepodobne negatívne ovplyvňuje duševné zdravie mladých dospelých (18 – 24 rokov). Viac ako jeden z dvoch mladých ľudí (52 %) uvádza, že nadmerné používanie týchto médií má negatívny vplyv na ich duševné zdravie, v porovnaní s 36 % celkovej populácie. Zároveň, hoci mladí ľudia tvrdia, že sociálne médiá môžu byť náhradou za fyzické interakcie (52 %), sú pre nich aj spôsobom, ako si budovať nové vzťahy (51 %). Okrem toho sú dôležitým zdrojom informácií pre takmer jedného z dvoch mladých ľudí (47 %).

Kľúčové zistenia:

• 32 % populácie v súčasnosti trpí duševnými poruchami (stabilné od roku 2023)
• 44 % mladých dospelých v súčasnosti uvádza, že má problémy s duševným zdravím
• 52 % mladých dospelých tvrdí, že nadmerné používanie sociálnych médií a digitálnych zariadení negatívne ovplyvňuje ich duševné zdravie
• 52 % respondentov chce, aby ich firma zaviedla podporu duševného zdravia

Úzkosť dosiahla rekordnú úroveň: 23 % populácie pravdepodobne trpí úzkosťou (2023 - 20 %, 2022 - 17%). Celkovo je potenciálne postihnutá štvrtina svetovej populácie závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu (v porovnaní s 23 % v roku 2023). Mladšie generácie a ženy sú viac ohrozené. Stav duševného zdravia mladších generácií vo veku 18 až 24 rokov, ktoré už boli v roku 2023 v centre pozornosti, sa nezlepšuje. Viac ako 2 z 5 mladých ľudí (42 %) sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu a podobný podiel (44 %) uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím. Rovnako znepokojujúci je stav duševného zdravia 25–34-ročných, ktorý sa v tomto roku zhoršuje: 37 % uvádza, že sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu, čo predstavuje výrazný nárast o 8 bodov v porovnaní s rokom 2023 a 42 % uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím, čo predstavuje nárast o 4 percentuálne body za jeden rok.

Ženy (55 %) a mladší ľudia (61 %) opäť častejšie uvádzajú aj stres v práci. Zamestnanci postihnutí stresom v práci uvádzajú v priemere 3 dopady: najprv poruchy spánku (38 %) a fyzické príznaky (32 %), ale aj zmeny nálad a zvýšenú podráždenosť (30 %). Podiel práceneschopnosti z dôvodu problémov s duševným zdravím sa zvyšuje. 27 % zamestnancov uvádza, že boli aspoň raz za posledných 12 mesiacov na práceneschopnosti z dôvodu problémov súvisiacich s ich duševným zdravím (2024 : + 4%).

Trend: Menej práce pre IT

Aj IT sektor sa vplyvom technológií mení. V dôsledku pandémie naposledy vzrástol dopyt po pracovníkoch a pracovníčkach na pozície v IT sektore, takže v roku 2022 bolo na portáli Profesia zverejnených takmer 46-tisíc inzerátov, vlani však už iba necelých 25-tisíc. Pri porovnaní počtu ponúk za 1. polrok eviduje tento rok portál v porovnaní s rokom 2022 pokles o 57 percent, porovnanie s 1. polrokom 2023 ukazuje 37-percentný zostup.

Firmy mnohé procesy automatizujú a využívajú aj umelú inteligenciu, čo má vplyv najmä na juniorné pozície. Podiel ponúk z IT, ktoré firmy označili ako vhodné pre absolventov, značne klesol. Zatiaľčo v roku 2019 ich bolo 20 percent, v roku 2022 16 percent a tento rok len 12 percent. Veľké nadnárodné spoločnosti, nielen z IT sektora, ale napríklad aj centrá zdieľaných služieb, majú navyše tendenciu presúvať niektoré pozície do krajín, kde im to vychádza ekonomicky výhodnejšie. V Košickom kraji sa počet IT ponúk za 1. polrok znížil medzi rokmi 2023 a 2025 o 46 percent, v Bratislavskom kraji o 32 percent.

Za prvý polrok bolo na portáli Profesia zverejnených 11 655 inzerátov z IT sektora. Najväčší dopyt je po programátoroch, IT konzultantoch a IT analytikoch, no aj pri týchto pozíciách počty ponúk značne klesajú. Analýza pri porovnaní dát za 1. polrok roka 2023 a 2025 odhalila len jednu pozíciu, na ktorú stúpol počet ponúk. Za prvých 6 mesiacov tohto roka hľadali zamestnávatelia o 5 percent Python programátorov viac ako pred dvoma rokmi. Takmer rovnaký počet ponúk zverejnili na pozície backend programátor a DevOps Engineer. Všetky 3 profesie vyžadujú nadpriemerné technické zručnosti. V prípade Python programátorov síce náročnosť záleží od zamerania, no DevOps je považovaná za jednu z najnáročnejších v rámci IT infraštruktúry. Z hľadiska pozícií s nižšou kvalifikačnou náročnosťou klesol dopyt napríklad po špecialistoch zákazníckej IT podpory o 37 percent, pri IT testeroch o 42 percent, najviac sa zmenšil záujem o webmasterov, počet ponúk za 1. polrok klesol pri porovnaní tohto roka a roka 2023 až o 68 percent. Pokles sa netýka len menej kvalifikovaných pozícií. Výrazne ubudlo aj ponúk na špecializované roly ako C# programátor, ABAP programátor a Oracle programátor – ide o dôsledok technologického vývoja, prechodu na cloud a moderné riešenia.

EU: Ochrana maloletých

Európska komisia predložila usmernenia o ochrane maloletých a prototyp aplikácie na overovanie veku s cieľom, aby deti a mladí ľudia mohli naďalej využívať príležitosti, ktoré on-line svet ponúka (vzdelávanie, tvorivosť a komunikácia) a zároveň minimalizovať riziká používania internetu, vrátane škodlivého obsahu či správania. V usmerneniach sa uvádza, kedy a ako by platformy mali kontrolovať vek svojich používateľov, pričom metódy zabezpečenia veku by mali byť presné, spoľahlivé, spoľahlivé, nerušivé a nediskriminačné.

On-line platformy môžu predstavovať rôzne druhy rizík pre maloleté osoby v závislosti od ich povahy, veľkosti, účelu aj používateľskej základne. Platformy by mali zabezpečiť, aby opatrenia, ktoré prijímajú, boli primerané a aby neúmerne ani neprimerane neobmedzovali práva detí. Odporúčané riešenia:

• Návykový dizajn: Maloleté osoby sú obzvlášť zraniteľné voči praktikám, ktoré stimulujú návykové správanie. V usmerneniach sa navrhuje znížiť vystavenie maloletých takýmto praktikám a znemožniť funkcie podporujúce nadmerné využívanie on-line služieb, ako „streaks“ v aplikáciách či potvrdenia o prečítaní správ.
• Kyberšikana: Maloleté osoby by nemali byť pridané do skupín bez ich výslovného súhlasu. Odporúča sa zakázať sťahovanie alebo vytváranie snímok obrazovky s obsahom zverejneným maloletými, aby sa zabránilo nechcenej distribúcii sexualizovaného či intímneho obsahu.
• Škodlivý obsah: Platformy by mali uprednostňovať explicitnú spätnú väzbu od používateľov namiesto toho, aby sa spoliehali na monitorovanie svojho správania pri prezeraní. Ak mladý používateľ uvedie, že nechce vidieť určitý typ obsahu, nemalo by sa to znova odporúčať.
• Nežiaduci kontakt s cudzími ľuďmi: Odporúča sa, aby platformy štandardne nastavovali účty maloletých ako súkromné, t. j. nie viditeľné pre používateľov, ktorí nie sú na zozname ich priateľov, so zámerom minimalizovať riziko, že ich kontaktujú iní on-line používatelia.

Prototyp aplikácie na overovanie veku má chrániť súkromie nastavením „zlatého štandardu“. Umožní napríklad používateľom ľahko preukázať, že majú viac ako 18 rokov pri prístupe k obmedzenému obsahu pre dospelých on-line, pričom budú mať plnú kontrolu nad akýmikoľvek inými osobnými informáciami, ako presný vek alebo totožnosť používateľa. Nikto by nemal byť schopný sledovať, vidieť alebo rekonštruovať obsah, ktorý jednotliví používatelia konzultujú. Overovacia aplikácia sa bude testovať a ďalej prispôsobovať v spolupráci s členskými štátmi, on-line platformami a koncovými používateľmi. Priekopníci – Dánsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko – budú prví, ktorí budú spolupracovať na technickom riešení s cieľom spustiť vnútroštátne aplikácie na overovanie veku. Tento prototyp môže byť integrovaný do národnej aplikácie alebo zostať samostatnou aplikáciou.

Koncepcia overovania veku sa začala vyvíjať začiatkom roka 2025. Vytvára základy na širšie zavádzanie služieb primeraných veku v budúcnosti a vychádza z rovnakých technických špecifikácií ako európske peňaženky digitálnej identity (eID), ktoré sa majú zaviesť do konca roka 2026. Tým sa má zabezpečiť kompatibilita medzi týmito dvoma funkciami a umožní sa integrácia funkcie overovania veku v budúcich peňaženkách elektronickej identifikácie.

Upozorňujeme: Najviac podvodov cez e-mail

Až 51 percent ľudí na Slovensku má za uplynulých 12 mesiacov skúsenosť s pokusom o krádež peňazí z ich účtu. Prípadov s cieľom vylákať od nich citlivé bankové údaje medziročne výrazne pribudlo, čo deklaruje 47 percent ľudí. Až 16 percent opýtaných sa osobne stretlo s takýmto pokusom dokonca viac ako 10-krát za rok. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1 011 respondentov, od 21. do 26. 5. 2025), až osem z desiatich si myslí, že podvody sú premyslenejšie ako v minulosti, podviesť sa pritom nechali len štyria zo sto. Rovnaké heslá pre účty na sociálnych sieťach a v internetovom bankovníctve však používa až pätina Slovákov. Najviac pokusov o finančné podvody prichádza mailom, nesledujú SMS a sociálne siete.

Z roka na rok narastá počet podvodných praktík s cieľom vylákať od ľudí citlivé údaje týkajúce sa ich bankového účtu a okradnúť ich. Takmer polovica Slovákov (47 %) sa v prieskume pre spoločnosť Home Credit, ktorý realizovala agentúra Ipsos, vyjadrila, že takýchto pokusov je výrazne viac ako pred rokom. Ďalšia takmer štvrtina hovorí, že ich je trochu viac a 15 percent to vníma medziročne rovnako. Len šiesti zo sto respondentov si myslia, že podvodov je menej. Veľavravným ukazovateľom je aj to, že až osem z desiatich Slovákov hovorí, že podľa nich sú podvody premyslenejšie a sofistikovanejšie ako v minulosti, z toho pre rovných 50 percent je to tento rozdiel až výrazný. Až 16 percent opýtaných sa za uplynulých 12 mesiacov stretlo s pokusom o podvod viac ako 10-krát, ďalších 14 percent viac ako 5-krát, viac ako 3-krát ďalšia skoro pätina ľudí a podobný počet bol s rovnými troma pokusmi o finančný podvod , čo sú naozaj vysoké čísla. Tri a viac podvodných pokusov teda zaznamenali až siedmi z desiatich opýtaných.

Akým spôsobom sa snažili podvodníci vylákať od ľudí dôverné informácie? Najviac pokusov bolo prostredníctvom emailov, čo deklarovalo až 45 percent ľudí. Nasledovali SMS (33 %), sociálne siete (30 %), telefonáty (29 %) a kombináciu viacerých spôsobov uviedlo 14 percent respondentov. Informácie z prieskumu hovoria o tom, že drvivá väčšina Slovákov sa podvodníkom nenechala nachytať. Väčšina ľudí, a to až dve tretiny, takéto praktiky ignorovala a neposkytli žiadne citlivé údaje. Ďalšia veľká skupina (44 %) zablokovala dané telefónne číslo, e-mail či profil. Banku kontaktovalo 13 percent, no a podviesť sa nechali štyria zo stovky Slovákov.

Čo robiť v prípade, že sme reagovali v podvodnej komunikácii a poskytli údaje? Najdôležitejšie je čo najrýchlejšie konať, kontaktovať finančnú inštitúciu a bezpodmienečne sa potom riadiť obdržanými pokynmi. Ak ste sa už stali obeťou podvodu, môžete vždy podať trestné oznámenie. Základným aspektom obrany je každopádne ostražitosť, nepodliehať klamlivým, extra výhodným ponukám či súťažiam, nekonať emotívne. Dôležité je aj správne využívanie hesiel pre internetové a mobilné bankovníctvo, zvoliť bezpečné heslo a PIN, pre každý účet ich mať odlišné a po čase je potrebné ich aj obmieňať. Podľa vyjadrení respondentov v prieskume majú tri štvrtiny ľudí ku každému účtu, či už na sociálnych sieťach alebo v on-line bankovníctve, iné heslo. Na druhej strane je tu 20 percent takých, ktorí používajú rovnaké heslá aj pre viaceré účty. Aspoň raz ročne si mení heslo v internetovom či mobilnom bankovníctve 28 percent opýtaných, rovnaný počet ľudí ho má stále rovnaké a nemení si ho vôbec, štyria z desiatich si ho menia podľa potreby.

Trend: Kyberkriminalita ako výnosný biznis

Digitálna kriminalita sa premieňa na autonómny, rýchlo škálovateľný a vysoko výnosný biznis. Podľa analýzy Mastercard Signals vzrastú celosvetové škody spôsobené kyberkriminalitou do roku 2029 na 15,6 miliárd dolárov ročne, čo je viac ako HDP akejkoľvek krajiny s výnimkou USA a Číny. Kľúčovú úlohu pri spomalení tohto negatívneho trendu hrajú moderné obranné mechanizmy a technológie, ktoré umožňujú útokom predchádzať, alebo ich včas odhaliť.

Analýza Mastercard Signals mapuje, ako sa hrozby vyvíjajú aj v dôsledku nástupu autonómnych systémov umelej inteligencie. Tie sú inteligentnejšie, rýchlejšie a adaptívnejšie ako kedykoľvek predtým. Rast digitálnej kriminality sprevádza zároveň vlna inovácií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, prevencie podvodov a boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom udržať digitálny ekosystém bezpečný.

Štyri hlavné sily, ktoré dnes formujú prostredie kybernetickej kriminality:

• Digitálny priestor pre útoky sa dramaticky rozširuje. S rastúcim využívaním technológií ako internet vecí, 5G siete alebo prepojených dodávateľských reťazcov vznikajú nové riziká, zraniteľnosti a veľké škody. Firmy aj inštitúcie sa tak musia brániť v prostredí, ktoré je stále zložitejšie a menej prehľadné.
• Geopolitické napätie zvyšuje riziko útokov na kritickú infraštruktúru. Štáty, alebo aj štátom podporované skupiny, využívajú kybernetické operácie ako nástroj nátlaku či financovania – typicky formou ransomware alebo krádežou kryptomien. V anonymnom prostredí internetu je pritom ťažké určiť pôvodcu a vyvodiť zodpovednosť.
• Umelá inteligencia zrýchľuje a zefektívňuje škodlivé aktivity. Umožňuje útočníkom automatizovať vyhľadávanie slabín, vytvárať deepfake podvody a rýchlo reagovať na obranné stratégie. AI tak nefunguje len ako nástroj obrany, ale stáva sa aj katalyzátorom útokov.
• Kyberkriminalita sa stáva ľahko dostupným „biznisom“. Vďaka nástrojom ponúkaným formou „cybercrime-as-a-service“ si môže útok objednať alebo vykonať prakticky ktokoľvek aj bez pokročilých technických znalostí. Táto demokratizácia zločinu znižuje bariéry vstupu a zvyšuje počet potenciálnych útočníkov. Nové hrozby vyžadujú nové prístupy. Zatiaľčo útočníci stále častejšie využívajú umelú inteligenciu a automatizáciu, rovnaké technológie sa zároveň stávajú aj najúčinnejším nástrojom obrany.

On-line: cenyslovensko.sk

Ministerstvo financií SR spustilo pilotnú fázu projektu štátneho porovnávača cien základných druhov potravín vo vybraných obchodných reťazcoch. Návštevníci stránky cenyslovensko.sk si môžu porovnávať ceny nielen medzi samotnými reťazcami, ale aj medzi konkrétnymi predajňami, ktoré si vyberú. Spotrebitelia si na virtuálny nákupný zoznam pridajú jednotlivé produkty alebo ich alternatívy a systém im automaticky ukáže, v ktorej predajni je daný nákup po porovnaní s ostatnými najlacnejší. Poskytnuté údaje zohľadňujú aj prípadné cenové rozdiely medzi predajňami toho istého reťazca (hypermarket, supermarket, expres) alebo rozdielne ceny medzi regiónmi.

Ďalším cieľom porovnávača cien potravín je podpora slovenských produktov. Jednou z funkcionalít stránky totiž je aj porovnávanie výlučne domácich produktov v konkrétnych predajniach. Tieto výrobky sú označené slovenskou vlajkou, pričom používatelia webu si ich môžu vybrať aj nastavením filtra. Systém ďalej umožňuje aj výber špeciálnych potravín pre zákazníkov s potravinovými intoleranciami. Návštevníci web stránky si môžu označiť svoje obľúbené predajne alebo produkty, ku ktorým sa budú môcť neskôr kedykoľvek vrátiť. Ceny uvedené na webstránke budú aktualizované zo strany samotných obchodných reťazcov na dennej báze - vždy do 5:00 hodiny ráno, pričom na samotnej stránke budú aktualizované o 6:00 hodine. Za obsah a cenové informácie uverejnené na webe v plnom rozsahu zodpovedajú predajcovia (obchodné reťazce), ktorí ich zasielajú MF SR.

V prvej fáze ide 6 skupín potravín: chlieb a pečivo, mliečne výrobky a vajcia, mäso a mäsové výrobky, zelenina a ovocie, trvanlivé potraviny a špeciálne potraviny. Tieto skupiny majú ďalších 15 podkategórií, napríklad: mlieko – maslo – syry; bravčové mäso - hovädzie mäso - kuracie mäso a podobne. Celkovo porovnávač pracuje s cenami približne 160 až 200 konkrétnych produktov. Tovary boli vyberané podľa vyhlášky a po konzultáciách s reťazcami tak, aby spĺňali kritériá základných potravín a zároveň aby došlo k prieniku ponúk jednotlivých predajcov – čo je základný predpoklad pre zabezpečenie porovnateľnosti cien. Parametre porovnávača sú však už dnes nastavené na jeho možné ďalšie rozširovanie aj mimo sektora potravín.

Ministerstvo spúšťa systém najskôr do pilotnej prevádzky a priebežne bude upravovať funkčné používateľské detaily, opodstatnené podnety budú zapracované. V najbližších dňoch budú prebiehať ďalšie prevádzkové testovania systému a to najmä vo vzťahu ku štruktúre a objemu zasielaných nových dát od reťazcov. Aj preto ešte prebiehajú obojstranné technické rokovania medzi MF SR a obchodnými reťazcami. Cieľom je, aby sa systém postupne vylepšoval, čo úzko závisí od kvality dodávaných dát. Rovnako rezort financií uvažuje o rozšírení funkcionality v podobe presnej geolokácie predajní pre čo najvyšší užívateľský komfort spotrebiteľov. Zámerom do budúcnosti je dosiahnuť čo najviac intuitívne používanie porovnávača.

AI: Podozrenie na manipulácie

Na Slovensku sa viac ako polovica internetovej poulácie (57 %) stretla s obsahom alebo komunikáciou, o ktorých mala podozrenie, že neboli vytvorené človekom, ale umelou inteligenciou. Iba 19 % respondentov sa manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou zatiaľ nestretlo a 24 % tvrdí, že ich nevie rozoznať. Vyplýva to z výsledkov celoslovenského reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO, 1 020 respondentov starších ako 18 rokov).

Až 77 % tvrdí, že sa s takýmto obsahom stretáva najmä na sociálnych sieťach, ide napr. o automatizované šírenie informácií a rôzneho klamlivého obsahu alebo dezinformácií, o chatboty a falošné účty, ktoré manipulujú s diskusiami a pod. Reálna skúsenosť respondentov tak korešponduje so všeobecným presvedčením 78 % populácie, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou. Takmer polovica opýtaných (44 %) sa stretáva aj s manipuláciou a ovplyvňovaním mediálneho obsahu pomocou AI. Napríklad v podobe deepfake videa a zvukových nahrávok, automatizovaného generovania textu, fotografií a falošných správ, hoaxov či šírenia konšpiračných teórií. Ďalšia tretina (33 %) v oblasti politiky – s vytváraním a šírením obsahu, ktorý podporuje konkrétne politické názory alebo kandidátov, s cielenými dezinformačnými kampaňami na ovplyvnenie názorov voličov alebo verejnej diskusie, a pod.

Podozrenie na manipulácie umelou inteligenciou majú respondenti tiež v komerčnej sfére. Každý druhý opýtaný (50 %) sa s ňou stretol v rámci cielenej reklamy a marketingu a ďalšia tretina (34 %) v rámci produktových recenzií a odporúčaní v podobe falošných recenzií, komentárov alebo zmanipulovaného hodnotenia produktov a služieb. Skúsenosť s manipulatívnym obsahom či komunikáciou, ktorú generuje AI, je však rôznych sociálnych prostrediach odlišná. Napríklad, kým medzi mužmi má takúto skúsenosť 63 %, medzi ženami len 51 %. Ešte väčší je rozdiel medzi mladými 18-24-ročnými (74 %) a ľuďmi nad 65 rokov (41 %), alebo medzi respondentami s vysokoškolsky vzdelaním (69 %) a základným vzdelaním (45 %). S manipulatívnym obsahom alebo komunikáciou generovanou AI sa častejšie stretávajú aj manažéri, tvoriví pracovníci či podnikatelia. No najväčšie skúsenosti majú v tomto smere študenti (až 80 % z nich). Spomedzi dôchodcov nevie rozoznať, čo vytvoril človek a čo umelá inteligencia 41 % a spomedzi ľudí so základným vzdelaním 43 % respondentov.

On-line: Ochrana detí na internete

Internet nám ponúka veľa možností na zábavu, poučenie či komunikáciu, zároveň však prináša tiež riziká. S niektorými sú oboznámené takmer všetky deti aj ich rodičia, o niektorých vedia najmä rodičia a niektoré si, bohužiaľ, neuvedomujú ani rodičia – napríklad neuvážené zdieľanie fotografií alebo iných osobných údajov. Aké hrozby na deti číhajú a ako ich pred nimi chrániť? 

Ochranu detí na internete možno rozdeliť na dve základné časti. Asi každý rodič vie, že neustále sledovať deti v reálnom čase je zložité, preto je veľmi dôležitá prevencia. V nej zohráva primárnu úlohu výchova a oboznamovanie detí s rizikami sociálnych sietí a internetu ako celku. „Je nutné s deťmi komunikovať a preberať s nimi zodpovedné správanie sa na sociálnych sieťach,“ apeluje Eduarda Hekšová z dTest. Samozrejme, je dôležité pri tejto komunikácii zohľadniť vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Okrem potreby pochopenia dieťaťom existujú aj rozdielne riziká. U mladších detí je potom otázkou, či by vôbec mali mať prístup k internetu a inteligentným zariadeniam. U starších však nie je cestou k ich bezpečnosti internet zakazovať, ale skôr ich vzdelávať. Chrániť možno aj „aktívnejším“ spôsobom, napríklad pomocou aplikácií, a to nielen stiahnutých, ale aj predinštalovaných v samotných zariadeniach. Môže ísť o takzvanú rodičovskú kontrolu alebo rodičovské zámky, na ktorých možno nastaviť prakticky akékoľvek obmedzenia. Od času stráveného na zariadení či v konkrétnej aplikácii až po možnosť prístupu k aplikáciám, prípadne konkrétnym stránkam. Niektoré aplikácie ponúkajú aj sledovanie aktivity dieťaťa na zariadení alebo na sociálnej sieti a tiež polohy. V prípade, že je zariadenie v rukách päťročného dieťaťa, sledovanie toho, čo dieťa robí, alebo kde sa nachádza, zvyčajne nie je nijako problematické, pretože by to rodičia mali vždy vedieť. Ak však pôjde napríklad o mentálne vyspelé 14-ročné dieťa, sledovanie jeho obrazovky či polohy by už z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov bolo problematické, pretože ide o zásah do súkromia. Aj z tohto dôvodu je úloha výchovy v tejto oblasti nenahraditeľná. Dieťa, ktoré je oboznámené s rizikami a vie, ako sa na internete správať, má oveľa lepšie predpoklady na to, aby sa zvládlo chrániť. Zároveň sa tým znižuje riziko, že si zdieľaním nevhodného obsahu samo ublíži.

A čo rodičia? Narodenie dieťaťa či spoločne strávený čas rodičov s deťmi je nenahraditeľným pocitom, o ktorý sa mnohí rodičia chcú deliť s blízkymi alebo dokonca verejne. Každý rodič by sa však mal pred zdieľaním akéhokoľvek obsahu o svojom dieťati, či už ide o textový príspevok alebo fotografiu, zamyslieť nad tým, či by s tým dieťa súhlasilo a či sa daný príspevok proti dieťaťu nemôže v budúcnosti obrátiť. Každý si ako dieťa prešiel chvíľami, pri ktorých je rád, že o nich vie iba úzky okruh ľudí, napríklad práve rodičia. Vo chvíli, keď sa však niekto z rodičov podelí o tento zážitok na sociálnej sieti, prestáva byť zážitok súkromným a môže sa veľmi ľahko rozšíriť. Podobné je to aj s fotografiami. Vtipné momentky zdieľané pre priateľov sa môžu v budúcnosti objaviť prakticky kedykoľvek a kdekoľvek. Príčinou môže byť únik dát zo sociálnej siete, zlé nastavenie súkromia, alebo že niekto verejne zdieľa fotografiu, ktorá bola pôvodne určená len jemu. Pri akomkoľvek zdieľaní je potrebné myslieť na svoje dieťa a položiť si otázku, či by chcelo mať danú fotografiu verejne vystavenú. V o niečo menšej miere to platí aj pre textové príspevky. Veci, ktoré sa raz vložia na internet, je veľmi ťažké odstrániť a tieto príspevky sa deťom môžu v zlom svetle vrátiť napríklad až za 15 alebo 20 rokov. Niektoré fotografie či videá navyše môžu priťahovať nesprávne typy osôb. Zároveň je dobré venovať pozornosť aj digitálnej bezpečnosti, napríklad ohľadom zdieľania platobných údajov, pretože podvodníkov je na internete stále viac a ich techniky sú čoraz dokonalejšie.