Radíme: Začiatok školského roka

Zošity, písacie potreby, aktovka, výtvarné potreby či väčšie tenisky na telocvik – začiatok školského roka je náročný. Rodinný rozpočet dostáva poriadne zabrať a snaha ušetriť je preto úplne prirodzená. Lenže lacný nákup sa nemusí vždy vyplatiť. Ako sa pri školských nákupoch nepopáliť?

Prvou nástrahou môžu byť podvodné internetové obchody. Tie už dnes zďaleka nie sú tak nápadné ako kedysi – veľakrát majú slovenskú doménu, pekný dizajn aj preložené obchodné podmienky. Ako sa nenechať nachytať? 

• Hľadať kompletné kontaktné údaje: názov spoločnosti, IČO, e-mail a telefón.
• Dať si pozor na príliš nízke ceny a extrémne zľavy.
• Overiť si recenzie mimo e-shop.
• Podozrivé je aj obmedzenie platieb, napríklad len na platby bankovým prevodom.
• Nenechať sa ovplyvniť blikajúcimi kolesami šťastia a vyskakujúcimi oknami.
• Ak má spotrebiteľ pochybnosti, môže si pomôcť zoznamom rizikových e-shopov, ktorý vedie Slovenská obchodná inšpekcia.

Ani legitímny e-shop nemusí byť férový. Môžeme sa stretnúť s tzv. dark patterns – manipulatívnymi praktikami, ktoré nútia nakupovať rýchlejšie alebo viac, než sme pôvodne plánovali. Typické sú frázy ako „posledné dva kusy skladom“, odpočítavanie časomiery, automatické vkladanie tovaru do košíka či komplikované odhlásenie. Častou taktikou je aj tzv. nagging, keď sa pri pokuse opustiť web objaví okno s ponukou zľavy. Samotné odmietnutie je často formulované tak, aby vyvolalo pocit zmeškanej príležitosti, napríklad: ✅ Chcem využiť jedinečnú zľavu ❌ Zahodiť zľavu a nakúpiť za plnú cenu.

Ďalšou oblasťou, na ktorú treba myslieť, je bezpečnosť výrobkov. Na ázijských trhoviskách sa pravidelne objavujú pomôcky, ktoré nespĺňajú európske normy. Pri školských potrebách je to obzvlášť nebezpečné, deti totiž s vecami zaobchádzajú inak než dospelí, napríklad obhrýzajú ceruzky. Pri batohoch a aktovkách by rodičia mali dbať aj na správnu ergonómiu, aby neohrozili zdravý vývoj pohybového aparátu dieťaťa. Okrem bezpečnosti a férovosti obchodníkov je dôležité myslieť aj na to, aké práva má spotrebiteľ po samotnom nákupe. Pri internetových objednávkach totiž platí, že spotrebiteľ môže do 14 dní odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu. To je užitočné napríklad pri nesprávnej veľkosti topánok alebo menšej aktovke, než vyzerala na obrázku. Pamätať treba ale na to, že pokiaľ je tovar poškodený tým, že bol používaný nad rámec jednoduchého vyskúšania, môže si predajca časť kúpnej ceny ponechať. Spotrebiteľ by nemal zabúdať na to, že náklady na vrátenie tovaru nesie on, ale predajca mu zase musí vrátiť cenu vrátane pôvodného poštovného. Existujú aj prípady, kedy spotrebiteľ právo na odstúpenie nemá. Ide napríklad o tovar vyrobený na mieru, napríklad aktovky s menom. A pozor, vyvarovať sa treba častého omylu: v kamennom obchode právo na vrátenie tovaru zo zákona spotrebiteľ nemá, aj keď platí, že niektorí predajcovia vrátený tovar prijmú dobrovoľne.

V septembri sa deti tiež prihlasujú na krúžky a kurzy. Často sa však rýchlo nadchnú pre novú aktivitu, a rovnako rýchlo ich nadšenie opadne. „Vrátenie peňazí za už nechcené kurzy závisí od podmienok poskytovateľa. Zákon odstúpenie neumožňuje, pokiaľ kurz už začal. Peniaze sa obvykle nevracajú ani za služby, ktoré boli poskytnuté. Iná situácia nastáva, ak je kurz zle vedený alebo zrušený – vtedy má klient právo požadovať nápravu, či vrátenie peňazí,“ uzatvára Eduarda Hekšová z dTest.

SR: Prvé vreckové a platobná karta

Takmer dve tretiny detí na Slovensku dostávajú vreckové, najčastejšie 40 eur mesačne (62 percent), no je tu aj 6 percent, ktorí si mesačne na vreckovom prilepšia aj o vyše 200 eur. Tri z desiatich detí majú vreckové pravidelne, o niečo viac je ale prípadov, že ho dostanú v prípade potreby. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 2.6 do 5.6 2025, 1000 respondentov) najviac, a to takmer tretina detí začala dostávať vreckové vo veku 11 až 13 rokov. Vlastnú platobnú kartu má 56 percent detí, najčastejšie sa k nej dostali po dovŕšení 16 rokov. Oproti vlaňajšku však tento rok začínajú dostávať vreckové ako aj prvú platobnú kartu vekovo o čosi staršie deti. Medziročne taktiež začalo výrazne viac rodičov hovoriť s deťmi o príjmoch a výdavkoch, čo zrejme súvisí s rastom životných nákladov domácností. Kým v roku 2024 to bolo v prípade 56 percent domácností, v tomto roku je to už 81 percent.

Nielen počas školského roka, ale aj počas prázdnin dáva väčšina rodičov svojim ratolestiam nejaké vreckové. Niektoré ho dostávajú pravidelne mesiac čo mesiac, iné podľa aktuálnej situácie, a to najmä vtedy, keď peniaze na niečo potrebujú. Podľa prieskumu dostáva vreckové v pravidelných intervaloch, najčastejšie raz mesačne, 31 percent detí a nepravidelne, teda podľa potreby – 36 percent. Tretina detí (33 %) však vreckové nedostáva vôbec. Samozrejme, súvisí to aj s vekom detí a taktiež finančnou situáciou rodiny. Najčastejšie začali vreckové dostávať vo veku 11 až 13 rokov (32 percent), ďalšj vo vekovej hranici 14 až 16 rokov (26 percent), ďalších 20 percent dostalo prvé vreckové vo veku 8 až 10 rokov. Rodičia v tomto roku začali dávať vreckové vo všeobecnosti starším deťom ako vlani. Vtedy bolo oveľa viac prípadov, kedy deti dostali prvé vreckové aj dávno pred dovŕšením 10 rokov. A koľko dostávajú deti ako vreckové? Najčastejšie 21 až 40, resp. 11 až 20 eur, (v oboch prípadoch po 23 percent). V poradí ďalšou najpočetnejšou skupinou (16 %) sú deti, ktoré mesačne obdržia od rodičov len do 10 eur. Potom je tu 14 percent takých, čo majú mesačne 41 až 80 eur a zhodne po 6 percent je tých, čo na vreckovom zinkasujú za mesiac viac ako 100 a viac ako 200 eur.

V dnešnej dobe už vreckové dostáva nemálo detí prevodom na účet a nákupy platia mobilným telefónom s uloženou platobnou kartou. Vlastnú platobnú kartu má podľa prieskumu 56 percent detí, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o 18 percent. Aj platobné karty v tomto roku dostávajú deti vo vyššom roku. Zatiaľčo vlani dostalo prvú kartu 27 percent detí vo veku 11 až 13 rokov, teraz je ich len 13 percent. Najväčší rozdiel ale badať u 16-ročných. Minulý rok už v tomto veku malo kartu množstvo detí a po 16-ich rokoch ju dostalo už len 8 percent, teraz je ich dokonca až 42 percent.

SR: Najlepší život

Aj v tomto roku prináša webová aplikácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR MuMAP (Municipalities on Map) hodnotenie, ako kvalitne sa žije v 2 924 mestách a obciach na Slovensku. Občania si môžu preveriť, do akej miery ich obec zabezpečuje kvalitné služby a infraštruktúru a porovnať ju s ostatnými obcami aj z pohľadu ohrozenia ľudí dopravnou chudobou, teda obmedzeného prístupu k doprave alebo k pravidelným spojom potrebným na dochádzku do práce, školy či k lekárovi. Popri oblastiach ako bezpečnosť a demografia či životné prostredie pribudli nové ukazovatele – prístup ku kanalizácii a doprava.

Podľa mixu ukazovateľov, kde môžu samosprávy získať maximálne 3 000 bodov, je aktuálnym lídrom bratislavská mestská časť Lamač s 2 543 bodmi. V prvej desiatke sa objavili aj ďalšie mestské časti Bratislavy a Košíc, napríklad Záhorská Bystrica či Košická Nová Ves, ale aj menšie obce ako Štiavnička či Košeca. Z vlaňajšej prvej desiatky sa na špici udržali iba Teplička nad Váhom a Košeca, ostatné obce sa prepadli v poradí nižšie. Prepad zaznamenal aj minuloročný víťaz, obec Gbeľany v Žilinskom kraji. Naopak, v aktuálnom rebríčku dominujú najmä mestské časti Bratislavy, ktoré obsadili takmer polovicu miest v TOP 30. Dôvodom môže byť dobudovanie novej nemocnice v Lamači, ako aj takmer 100-percentná pripojenosť obyvateľov na verejnú kanalizáciu a lepšia dopravná dostupnosť.

Aplikácia v záložke Kvalita života ponúka interaktívnu mapu všetkých slovenských obcí. Tie sú farebne rozlíšené (od červenej po zelenú) podľa toho, ako sa im darí v desiatich oblastiach – demografia, ekonomická aktivita, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť, životné prostredie, záujem o veci verejné, sociálna starostlivosť, kultúra a najnovšie aj doprava. Občan si môže vo vyhľadávači nájsť svoju obec a získať prehľad o konkrétnych ukazovateľoch, ktoré sa započítavajú do hodnotenia. Každá obec môže dosiahnuť maximálne 3 000 bodov, pričom výsledné skóre ukazuje, do akej miery vytvára kvalitné podmienky pre život. Aplikácia je dostupná bezplatne na webe NKÚ a už päť rokov umožňuje verejnosti kontrolovať hospodárenie obcí a miest. Okrem údajov o príjmoch, výdavkoch či čerpaní eurofondov ponúka aj výsledky kontrol národnej autority pre oblasť externej kontroly, ktoré sa priebežne aktualizujú po ukončení kontrol a prijatí opatrení. Obsahuje údaje o všetkých 2 924 samosprávach a sprístupňuje takmer 38-tisíc kontrolných zistení od roku 2012. Dáta čerpá z viacerých zdrojov, napríklad zo Štatistického úradu SR, z Centra vedecko-technických informácií SR, polície či rezortu životného prostredia. Keďže tieto inštitúcie údaje zverejňujú v rôznom čase, počas roka sa čísla viackrát aktualizujú, adekvátne tomu sa viackrát ročne môže meniť aj poradie v rebríčku samospráv.

Prvá desiatka hodnotenia kvality života k 22. augustu 2025:
1. Bratislava - mestská časť Lamač
2. Štiavnička
3. Košice - mestská časť Košická Nová Ves
4. Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica
5. Teplička nad Váhom
6. Ďurďošík
7. Hrašovík
8. Malá Ida
9. Košeca
10. Bratislava - mestská časť Dúbravka

Výzva: Internet do škôl

Kvalitný internet potrebujú všetky školy. Nová výzva má pomôcť dostať sa k rýchlemu internetu znevýhodneným žiakom na Slovensku. Vďaka poukazom na internet vo výške 480 eur si budú môcť zabezpečiť pripojenie na obdobie 24 mesiacov. Na projekt je vyčlenených vyše 23,7 milióna eur zo zdrojov Európskej únie – väčšina z nich pôjde do menej rozvinutých regiónov, časť aj do Bratislavského kraja.

Cieľom výzvy je zabezpečiť oprávneným žiakom základných a stredných škôl širokopásmové internetové pripojenie na pevnom mieste s minimálnou garantovanou najnižšou prenosovou rýchlosťou 30 Mb/s v čase špičky, zariadenie na šírenie signálu (modem/router) a úhradu inštalačných alebo aktivačných poplatkov. Podpora bude poskytovaná formou poukazov vo výške maximálne 480 eur na jedného žiaka, čo zodpovedá 20 eurám mesačne na obdobie maximálne 24 mesiacov. Oprávnenými prijímateľmi podpory sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa školského zákona a žiaci v hmotnej núdzi. Poukaz môže byť vydaný len na jedného oprávneného užívateľa v spoločnej domácnosti. Celkovo bude podporených viac ako 48 000 žiakov základných a stredných škôl. Sekundárnym cieľom projektu je rozvoj digitálnych zručností, zabezpečenie rovnakého prístupu k digitálnym službám a digitálnemu obsahu, možnosť prípravy na vyššie stupne vzdelávania a v neposlednom rade aj podpora rozvoja talentu. Zároveň sa podporí aj budovanie a rozvoj VHCN – sietí s veľmi vysokou kapacitou.

Projekt je možné uplatniť na celom území Slovenska. V menej rozvinutých regiónoch 85 % pokryjú európske peniaze a 15 % ide zo štátneho rozpočtu, v Bratislavskom kraji je príspevok EÚ 40 % a zo štátneho rozpočtu 60 %. Predpokladaný začiatok realizácie a možnosť registrácie pre žiakov a študentov do systému je posledný kvartál roku 2025. Pri overovaní budú spolupracovať viaceré ministerstvá, ktoré majú k dispozícii potrebné údaje. Tí, ktorým nárok vznikne, dostanú voucher prostredníctvom sms správy a budú ho môcť využiť u niektorého zo zmluvných operátorov. Asociácia mobilných operátorov Slovenska upozorňuje, že v obciach a regiónoch bez pevného pripojenia nebude možné poukazy uplatniť. Práve preto opätovne zdôrazňuje potrebu zjednodušiť administratívne procesy pri budovaní digitálnej infraštruktúry, rovnako aj efektívnejšie využívať európske zdroje na rozširovanie dostupnosti vysokorýchlostného internetu pre všetkých obyvateľov

SR: Elektronické prihlášky do škôl

Rodičia v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto mohli prvýkrát podať prihlášky do 13 materských škôl prostredníctvom štátneho systému on-line, bez osobnej návštevy. Systém má byť v roku 2026 dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku.

Pilotné nasadenie portálu Elektronické prihlášky do škôl testoval rezort školstva od 1. mája do 30. júna 2025 v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto so zameraním na overenie vybraných procesov, používateľského komfortu, fungovania prepojení na štátne registre a technických predpokladov systému v praxi. Jedna elektronická prihláška sa mohla podať na viacero škôl bez osobného predkladania listinných dokumentov. Zároveň niektoré údaje v prihláške boli automaticky predvyplnené na základe prepojenia s dátami zo štátnych registrov. Celkovo bolo odoslaných 600 prihlášok s 1 552 žiadosťami na jednotlivé školy, pričom bolo vydaných 1 063 rozhodnutí o prijatí alebo neprijatí. Rodičia ušetrili odhadom 1 542 hodín a vďaka digitalizácii sa znížila chybovosť aj administratívna záťaž riaditeľov škôl. Systém navyše umožnil lepšie plánovanie kapacít škôl a redukciu duplicít pri prijímaní detí. Net Promoter Score dosiahol hodnotu 52, čo znamená, že počet spokojných užívateľov prevyšuje počet nespokojných o vyše polovicu. Rodičia ocenili jednoduchosť, rýchlosť a pohodlnosť tohto riešenia.

Získané poznatky a spätná väzba zlepšia ďalšie fázy dizajnu a vývoja systému. Prinesú rozšírenie funkcionalít, napríklad doručovanie rozhodnutí cez centrálnu nástenku či možnosť určenia poradia škôl podľa preferencie rodiča. Systém pomôže znížiť potrebu odvolaní a efektívnejšie prerozdeliť voľné kapacity na školách. Od roku 2026 má byť dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku. Zmeny sa opierajú aj o pripravovanú novelu školského zákona, ktorá má vstúpiť do platnosti v januári 2026. Tá zavedie centrálnu evidenciu prihlášok, rozhodovací automat, ako aj on-line doručovanie rozhodnutí. Ambíciou je znížiť náklady, zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť lepšie prerozdelenie kapacít škôl.

Inflácia: V júni najvyššia za posledný rok a pol

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v júni t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 0,2 %. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla 4,3 %, čo bol najvyšší rast od decembra 2023, jadrová inflácia bola 3,5 % a čistá inflácia 3,1 %. Medzimesačne jadrová aj čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 0,2 %. V súhrne za 1. polrok 2025 sa spotrebiteľské ceny na Slovensku zvýšili medziročne o 4 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % za potraviny, nealko aj alkoholické nápoje s tabakom a odevy s obuvou do 1,8 % v doprave. Mierny pokles zaznamenali ceny za bývanie s energiami o 0,1 % a nábytok s bytovým vybavením o 0,2 %. Bez zmeny zostali ceny za poštu a spoje a za rozličné tovary a služby. Najvýraznejší vplyv na vyššiu infláciu mal rast cien dopravy, najmä zvýšenie cien za dopravné služby o 5,2 % (drahšia cestná a kombinovaná osobná doprava), vzrástli aj ceny pohonných látok o 1,5 %. Medzimesačne lacnejší bol iba nákup dopravných prostriedkov o 0,1 % (motorových vozidiel a motocyklov). Rast inflácie bol ovplyvnený opätovne vyššími cenami v reštauráciách a hoteloch o 0,9 %, drahšie bolo stravovanie v jedálňach aj reštauráciách a kaviarňach, a tiež ubytovacie služby. Rovnako vyššie boli ceny za rekreáciu a kultúra o 0,4 %, ceny dovolenkových zájazdov o 2,7 % či rekreačných a športových služieb o 2,5 %. Mierne vzrástli ceny aj za potraviny a nealko nápoje o 0,1 %, vyššie boli najmä ceny olejov a tukov o 4,8 %, ale aj mlieka, syrov a vajec o 0,8 % a chleba s obilninami o 0,5 %. So začiatkom sezóny klesli ceny zeleniny o 3,9 % a ovocia o 2,5 %. Zdražovanie nealko nápojov sa v júni zmiernilo, aktuálne vzrástli ceny o 0,4 %. Zvýšenie cien zaznamenal aj odbor vzdelávanie o 0,5 % (vysokoškolské vzdelávanie, jazykové kurzy), menej dynamické zdražovanie oproti máju 2025 evidovalo zdravotníctvo o 0,4 % (ambulantné služby, zdravotnícke výrobky). Naopak, lacnejšia bola audio technika alebo výrobky pre domáce zvieratá. Rast medzimesačnej inflácie tlmil pokles cien za bývanie a energie, a to o 0,1 %, zlacnelo imputované nájomné o 0,3 % a skutočné nájomné za bývanie o 1,1 %. Vzrástli však ceny služieb týkajúcich sa obydlia, ceny údržby a opráv obydlia a tiež pevných palív. Ceny klesli aj za nábytok a služby na údržbu domácností o 0,2 %, zlacneli tovary a služby na údržbu domácností o 0,7 %, ale tiež nástroje a náradie pre záhradu aj bytové textílie.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla na Slovensku v júni t. r. úroveň 4,3 %, najvyššiu hodnotu za posledných 18 mesiacov. Medziročne ceny vzrástli od 2,4 % v odbore zdravotníctvo po 10 % v odbore vzdelávanie. Výraznejšie zdražili služby reštaurácií a hotelov o 9,5 %, stravovanie o 10 % a ubytovanie o 5 %. Stúpli aj ceny za rozličné tovary a služby o 6,2 %, najmä kadernícke služby o 10,5 %, poistenie v súvislosti s dopravou o 21 %, ale aj sociálne služby o viac ako 7 %. Podstatný dopad na celkový vývoj inflácie mali aj vyššie ceny za rekreáciu a kultúru o 4,9 %, za alkoholické nápoje s tabakom o 5,3 % (najmä víno o vyše 14 %). Ceny potravín s nealko nápojmi vzrástli o 4,2 % - na najvyššiu úroveň v tomto roku: ceny olejov a tukov o 23,3 %, ovocia o 7,6 %, mlieka so syrmi a vajcami o 7,4 %, chlieb s obilninami a cukor s cukrovinkami zhodne o 1,6 %. Naopak, lacnejšie bolo mäso o 0,5 %, či zelenina o 4,4 % a ryby o 1,2 %. Najvýraznejšie zdraženie evidovali nealkoholické nápoje, a to až o 18,5 %, drahšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami (o 20 %), a aj káva, čaj a kakao (o 17 %). Ceny za bývanie s energie vzrástli o 2,6 %, drahšie bolo najmä imputované nájomné (+1,9 %) a skutočné nájomné za bývanie (+3,3 %). Dvojciferný medziročný rast zaznamenali ceny dodávky vody a zberu smetí. Mierne poklesli ceny tepelnej energie. V doprave bol v júni zaznamenaný výraznejší rast cien o 2,6 %, ktorý bol ovplyvnený zdražením dopravných služieb o 19,4 % (cestná a železničná osobná doprava). Rast tlmili ceny pohonných látok o 5 % a nákupu motorových vozidiel o 2 %.

On-line: Ochrana detí na internete

Internet nám ponúka veľa možností na zábavu, poučenie či komunikáciu, zároveň však prináša tiež riziká. S niektorými sú oboznámené takmer všetky deti aj ich rodičia, o niektorých vedia najmä rodičia a niektoré si, bohužiaľ, neuvedomujú ani rodičia – napríklad neuvážené zdieľanie fotografií alebo iných osobných údajov. Aké hrozby na deti číhajú a ako ich pred nimi chrániť? 

Ochranu detí na internete možno rozdeliť na dve základné časti. Asi každý rodič vie, že neustále sledovať deti v reálnom čase je zložité, preto je veľmi dôležitá prevencia. V nej zohráva primárnu úlohu výchova a oboznamovanie detí s rizikami sociálnych sietí a internetu ako celku. „Je nutné s deťmi komunikovať a preberať s nimi zodpovedné správanie sa na sociálnych sieťach,“ apeluje Eduarda Hekšová z dTest. Samozrejme, je dôležité pri tejto komunikácii zohľadniť vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Okrem potreby pochopenia dieťaťom existujú aj rozdielne riziká. U mladších detí je potom otázkou, či by vôbec mali mať prístup k internetu a inteligentným zariadeniam. U starších však nie je cestou k ich bezpečnosti internet zakazovať, ale skôr ich vzdelávať. Chrániť možno aj „aktívnejším“ spôsobom, napríklad pomocou aplikácií, a to nielen stiahnutých, ale aj predinštalovaných v samotných zariadeniach. Môže ísť o takzvanú rodičovskú kontrolu alebo rodičovské zámky, na ktorých možno nastaviť prakticky akékoľvek obmedzenia. Od času stráveného na zariadení či v konkrétnej aplikácii až po možnosť prístupu k aplikáciám, prípadne konkrétnym stránkam. Niektoré aplikácie ponúkajú aj sledovanie aktivity dieťaťa na zariadení alebo na sociálnej sieti a tiež polohy. V prípade, že je zariadenie v rukách päťročného dieťaťa, sledovanie toho, čo dieťa robí, alebo kde sa nachádza, zvyčajne nie je nijako problematické, pretože by to rodičia mali vždy vedieť. Ak však pôjde napríklad o mentálne vyspelé 14-ročné dieťa, sledovanie jeho obrazovky či polohy by už z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov bolo problematické, pretože ide o zásah do súkromia. Aj z tohto dôvodu je úloha výchovy v tejto oblasti nenahraditeľná. Dieťa, ktoré je oboznámené s rizikami a vie, ako sa na internete správať, má oveľa lepšie predpoklady na to, aby sa zvládlo chrániť. Zároveň sa tým znižuje riziko, že si zdieľaním nevhodného obsahu samo ublíži.

A čo rodičia? Narodenie dieťaťa či spoločne strávený čas rodičov s deťmi je nenahraditeľným pocitom, o ktorý sa mnohí rodičia chcú deliť s blízkymi alebo dokonca verejne. Každý rodič by sa však mal pred zdieľaním akéhokoľvek obsahu o svojom dieťati, či už ide o textový príspevok alebo fotografiu, zamyslieť nad tým, či by s tým dieťa súhlasilo a či sa daný príspevok proti dieťaťu nemôže v budúcnosti obrátiť. Každý si ako dieťa prešiel chvíľami, pri ktorých je rád, že o nich vie iba úzky okruh ľudí, napríklad práve rodičia. Vo chvíli, keď sa však niekto z rodičov podelí o tento zážitok na sociálnej sieti, prestáva byť zážitok súkromným a môže sa veľmi ľahko rozšíriť. Podobné je to aj s fotografiami. Vtipné momentky zdieľané pre priateľov sa môžu v budúcnosti objaviť prakticky kedykoľvek a kdekoľvek. Príčinou môže byť únik dát zo sociálnej siete, zlé nastavenie súkromia, alebo že niekto verejne zdieľa fotografiu, ktorá bola pôvodne určená len jemu. Pri akomkoľvek zdieľaní je potrebné myslieť na svoje dieťa a položiť si otázku, či by chcelo mať danú fotografiu verejne vystavenú. V o niečo menšej miere to platí aj pre textové príspevky. Veci, ktoré sa raz vložia na internet, je veľmi ťažké odstrániť a tieto príspevky sa deťom môžu v zlom svetle vrátiť napríklad až za 15 alebo 20 rokov. Niektoré fotografie či videá navyše môžu priťahovať nesprávne typy osôb. Zároveň je dobré venovať pozornosť aj digitálnej bezpečnosti, napríklad ohľadom zdieľania platobných údajov, pretože podvodníkov je na internete stále viac a ich techniky sú čoraz dokonalejšie.   

Inflácia: V máji najvyššia za 17 mesiacov

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v máji podľa štatistického úradu medzimesačne zvýšili o 0,5 %, bol to druhý najvyšší rast cien v tomto roku. Inflácia, rast cien v medziročnom porovnaní, dosiahla 4,1 %, vyššiu hodnotu mala naposledy v decembri 2023. Pri májovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 4,1 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3,3 % a čistá inflácia 2,9 %. Jadrová inflácia dosiahla medzimesačne hodnotu 0,5 % a čistá inflácia 0,3 %.

V porovnaní s aprílom 2025 spotrebiteľské ceny v máji vzrástli od 0,1 % za bývanie s energiami do 1,5 % za alkoholické nápoje a tabak. Najvýraznejší vplyv na rast inflácie mali vyššie ceny za potraviny a nealko nápoje o 1,3 %. Zvýšila sa cena mäsa o 1,7 %, mlieka, syrov a vajec o 1,4 %, ale aj olejov a tukov o 4,1 %, či chleba a obilnín o 0,7 %. Drahšie o viac ako 1 % bolo aj ovocie a ryby. Lacnejšia bola iba zelenina o 0,3 %. Naďalej sa udržalo zvyšovanie cien nealkoholických nápojov, aktuálne o 2,2 % (káva, čaj a kakao o 2,7 %, minerálne vody, nealko nápoje a šťavy o 1,9 %). Ceny za alkoholické nápoje a tabak vzrástli o 1,5 %, drahšie boli najmä alkoholické nápoje o 2,7 % (víno o 4,9 %, destiláty o 2,9 %, pivo o 0,9 %). Významný vplyv na zvýšenie inflácie mali aj vyššie ceny za nábytok a služby na údržbu domácností o 0,5 %, drahšie boli najmä tovary a služby na údržbu domácností o 1,4 %. Ceny za rozličné tovary a služby boli vyššie o 0,5 %, opätovne bola drahšia osobná starostlivosť (kadernícke služby o 0,7 %), poistenie v súvislosti s dopravou o 2,8 %, či osobné doplnky o 0,6 %. V reštauráciách a hoteloch sme pocítili zdražovanie o 0,4 % spôsobené rastom cien za stravovanie o 0,4 %, ale aj za ubytovacie služby o 1 %. Vplyv na vývoj inflácie mali aj vyššie ceny za bývanie a energie o 0,1 %. Doprava ako jediná zaznamenala celkové zlacnenie o 1,2 %. Lacnejšie boli najmä pohonné látky o 1,7 %. O niečo drahšia bola železničná osobná doprava (o 7,4 %), či nákup motorových vozidiel (o 0,2 %).

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v máji úroveň 4,1 %. Jej rast sa zdynamizoval, vyššiu hodnotu dosiahol naposledy v decembri 2023. Medziročne ceny vzrástli od 2,8 % za bývanie s energiami po 10,2 % za vzdelávanie. Vyššie boli ceny v reštauráciách a hoteloch o 8,8 %, opäť rástli najmä za stravovanie o vyše 9 %. Zvýšenie cien opakovane registrovali aj rozličné tovary a služby o 6,5 %, najmä kadernícke služby (+10,6 %), poistenie (+15 %), sociálne služby a osobné doplnky zdraželi o vyše 7 %. Dopad na vývoj inflácie malo tiež zdražovanie rekreácií a kultúry celkovo o 5 %, a to aj vplyvom pretrvávajúcich vyšších cien za organizované dovolenkové zájazdy (+7,8 %), za noviny a kancelárske potreby (+6,4 %), či za záhradkársky tovar vrátane rastlín (+5,8 %). Rast cien potravín s nealko nápojmi dosiahol v máji najvyššiu úroveň v tomto roku, a to 3,9 %. Priplatili sme si za oleje a tuky o 21,7 %, ovocie o 11 %, zvýšenie cien pod 7 % zaznamenali aj mlieko so syrmi a vajcami, chlieb s obilninami, či cukor a cukrovinky. Naopak, zlacnelo mäso o 2 %, ďalej zelenina (-1,2 %), rôzne pochutiny (-1,4 %), aj ryby (-0,2 %). Významný vplyv na vývoj cien mali naďalej drahšie nealkoholické nápoje o 17,1 % (minerálne vody, nealko nápoje a šťavy o 17,6 %, káva, čaj a kakao o 16,6 %). Za bývanie a energie sme platili viac o 2,8 %, drahšie bolo skutočné nájomné za bývanie o 6,4 % a imputované nájomné o 2,1 %. S mierne nižšou dynamikou sa zvýšili ceny za dodávky vody takmer o 13 %, zber smetí o 12,5 %, či odvádzanie odpadových vôd o viac ako 8 %. Medziročne klesla len cena tepelnej energie o 0,4 %. Ceny dopravy vykazovali v máji opäť medziročný nárast v súhrne o 0,1 %. Pohonné látky si naďalej udržali výrazne nižšiu hodnotu ako pred rokom (-8 %), tento pozitívny vplyv však prekrylo dvojciferné zdražovanie dopravných služieb. V cestnej osobnej doprave sa rast cien zdynamizoval takmer o 20 %, v železničnej osobnej doprave o necelých 12 %.

AI: Obavy z negatívneho vplyvu

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) až 84 % dospelej populácie na Slovensku považuje schopnosti umelej inteligencie za rizikové, pokiaľ ide o jej vplyv na verejnú mienku. Schopnosti AI negatívne ovplyvňovať názory, postoje alebo správanie ľudí považuje 60 % opýtaných za „veľmi rizikové“ a podľa ďalších 24 % predstavujú „stredné riziko“. Naopak, iba každý desiaty respondent považuje vplyv umelej inteligencie na verejnú mienku za „málo rizikový“ (7 %) alebo „bez rizika“ (3 %). Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu (1 020 respondentov starších než 18 rokov), najväčšie obavy vzbudzujú predovšetkým falošné / zmanipulované videá, tzv. deepfake, vytváranie a šírenie falošných správ a informácií, tzv. fake news a vytváranie či využívanie falošných profilov a obsahu na sociálnych sieťach. V priemere ich za „vysoko rizikové“ alebo „stredne rizikové“ označilo takmer 90 % opýtaných.

Cieľom podvodov s využitím AI je vylákať citlivé údaje a zmanipulovať používateľov, aby investovali do falošných investičných schém, alebo kúpili neexistujúci či pochybný tovar. Obavy významnej časti respondentov (85% ) sa ukázali aj v prípade ďalších schopností AI ako: reprodukcia / napodobňovanie ľudského hlasu, manipulácia a úpravy existujúcich obrázkov a fotografií, falošné podcasty či falošné recenzie, hodnotenia alebo odporúčania. Až 84 % respondentov súhlasí s názorom, že obsah vytvorený umelou inteligenciou predstavuje veľkú hrozbu pre schopnosť jednotlivcov rozpoznať pravdu a manipuláciu. Pre rovnako veľkú časť (80 %) predstavuje AI riziko pre politiku a demokraciu – napr. jej zneužívaním na ovplyvňovanie volieb, verejnej mienky, manipulovanie a falšovanie vyjadrení politikov, šírenie propagandy a pod. Viac ako tri štvrtiny (78 %) respondentov súhlasia aj s logickým dôsledkom a to, že klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou spôsobuje konflikty a následne polarizáciu spoločnosti. Významná časť respondentov tiež vyjadrila obavy z negatívnych dôsledkov vplyvu AI v mediálnej a komunikačnej oblasti. Podľa 73 % vedie klamlivý obsah vytvorený umelou inteligenciou k oslabovaniu tradičných médií a príklon k alternatívnym médiám a ďalších 66 % súhlasí s názorom, že na sociálnych sieťach začína dominovať obsah vytvorený umelou inteligenciou. Stretneme sa s nimi tak u mužov ako aj žien, u mladšej, strednej aj staršej generácie, u ľudí s nižším i vyšším vzdelaním, rôznych profesií alebo obyvateľov malých obcí či veľkých miest.

Za najúčinnejšiu obranu proti manipulácii prostredníctvom nástrojov AI považujú respondenti najmä nasadenie technických prostriedkov a zodpovedné správanie – jednak samotných používateľov, ale aj vývojárov a poskytovateľov AI služieb. Napríklad podľa 35 % opýtaných je najúčinnejšie riešenie nasadenie algoritmov, detektorov, fact-checkingových služieb a pod. Podľa 31 % zasa zodpovedné správanie užívateľov AI spojené so vzdelávaním sa v tejto oblasti, kritickým myslením či dodržiavaním bezpečnostných zásad, a podľa ďalších 30 % zodpovedný prístup vývojárov a prevádzkovateľov služieb umelej inteligencie. U menšej časti respondentov sa možno stretnúť aj s volaním po politickom riešení problému. Štvrtina z nich (26 %) považuje za najúčinnejšie riešenie reguláciu umelej inteligencie štátom a / alebo inštitúciami EÚ. Ďalšia pätina (19 %) je dokonca za jej úplný zákaz. Na druhej strane, úplnú rezignáciu na riešenie problému je vidno u každého desiateho respondenta (11 %) s argumentom, že „je to zbytočné, lebo AI nás časom aj tak ovládne“.

Kyberšikana: Na stredných školách

Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v spolupráci so Slovak Telekom a Accenture (520 respondentov 15 -19 rokov, február 2025) takmer dve tretiny študentov slovenských stredných škôl (63 %) považuje za najčastejší problém súvisiaci s používaním digitálnych technológii na ich škole nenávistné správanie na internete vo forme kyberšikany, najmä očierňovanie – zámerné rozširovanie klebiet o spolužiakoch / kamarátoch a sexting – rozširovanie alebo zdieľanie intímneho obsahu bez súhlasu dotknutej osoby (60 %). Treťou významnou formou sú hádky v diskusiách v on-line prostredí, každý druhý študent (51 %) sa osobne alebo sprostredkovane stretol s rôznymi druhmi urážania, nadávania alebo provokujúcich výrokov v internetových diskusných fórach, četoch a pod.

Pomerne vysokú spoločenskú závažnosť majú aj ďalšie formy kyberšikany. Takmer traja z desiatich opýtaných (28 %) sa na škole stretli s odhaľovaním súkromných informácií predstieraním dôvernej komunikácie a následného zverejnenia intímnych informácií o obeti na internete. Ešte nebezpečnejšími sa ukazujú kybergrooming – zámerné oslovovanie osôb s cieľom nadviazať sexuálny kontakt a kyberstalking – dlhodobé prenasledovanie osoby vo virtuálnom prostredí často spojené s obťažovaním a vyhrážaním sa cez internet. Na škole sa s nimi stretla približne štvrtina študentov. Ako nástroj kyberšikany uvádza až 51 % sociálne siete, čet 43 % a diskusné skupiny/fóra 28 % študentov. Menej zastúpené sú nástroje s technologickým rozmerom ako AI, hekerské útoky alebo technológie na on-line sledovanie. Je totiž jednoduchšie hejtovať v diskusnom fóre, vyhrážať sa cez čet, rozširovať klebety a fámy na sociálnej sieti, ako vytvoriť deepfake video, hacknúť počítač, nabúrať sa do profilu/účtu či niekoho sledovať pomocou geolokačných nástrojov a služieb. No aj na slovenských stredných školách sa už začína udomácňovať celosvetový trend zneužívania umelej inteligencie. AI ako nástroj kyberšikany na škole avizuje celkovo 36 % študentov.

S prosbou o pomoc pri riešení kyberšikany sa na niekoho obrátili dve tretiny obetí (65 %). Naopak zvyšných 35 % tak z rôznych dôvodov neurobilo. Školám, rodičom, zodpovedným inštitúciám, ale aj orgánom činných v trestnom konaní tak uniká nemalá časť prípadov. Pre obete kyberšikany je v prvom kroku kľúčový kontakt s najbližším sociálnym okolím. Takmer polovica obetí (42 %) sa obrátila najmä na rodičov. Vyššiu mieru dôveryhodnosti majú u obetí tiež spolužiaci a kamaráti (25 %) či učitelia, triedni učitelia alebo majstri odborného výcviku (23 %). Problémom sa ale ukazuje pomerne nízka dôvera k tým, ktorí majú inštitucionálnu a odbornú kompetenciu problém riešiť. Napr. na školského psychológa, pedagogického asistenta, výchovného poradcu a pod. sa obrátilo iba 9% a rovnaká časť na riaditeľa školy, či jeho zástupcu. Ešte menej respondentov hľadalo pomoc u ďalších inštitúcií ako napr. odborné poradenské centrum, online poradenstvo, školská inšpekcia, zriaďovateľ školy alebo polícia a prokuratúra. V jednotlivých prípadoch to boli len približne 3 %. Na druhej strane, medzi argumentami 35 % obetí, ktoré o pomoc nepožiadali, dominuje spoliehanie sa na vlastné sily – teda to, že „takéto veci si zvyknú riešiť sami“ (64 %). Medzi ďalšie dôvody patrí napríklad citlivosť celej veci a neochota sa s tým niekomu zdôverovať (16 %), presvedčenie o neschopnosti okolia problém riešiť (5 %), ostych zo zverejnenia pred najbližším okolím (4 %) alebo obavy z reakcie útočníka (4 %).

Podiel obetí kyberšikany je asi 30 %, približne 60 tisíc mladých ľudí. Najčastejšie sa stávajú obeťami očierňovania – zámerného rozširovania klebiet v on-line prostredí (23 % - 46 tis. prípadov v celoslovenskom meradle). Ďalšia pätina sa stala obeťou hádok v diskusiách (18 % - 36 tis. prípadov). Každý desiaty študent deklaruje, že sa bola obeťou sextingu (9 % - 18 tis. prípadov). Takmer 8 % stredoškolákov sa stalo obeťami kybergroomingu (15 tis. prípadov), 7 % odhaľovania a zverejňovania intímnych informácií (14 tis. prípadov) a 6 % elektronického prenasledovania – kyberstalkingu (12 tis. prípadov). Častejšie sú objektom šikany dievčatá než chlapci, najmä pri očierňovaní, kybergroomingu, odhaľovaní a zverejňovaní intímnych informácií, kyberstalkingu či sextingu.

Bezpečnosť: Najväčšie obavy

V prieskume Data Privacy in 2025: A survey to explore consumer views on cyber protection (2 480 domácich používateľov z celého sveta vo veku 18 - 64 rokov) až 64 % respondentov označilo únik údajov za hlavnú obavu týkajúcu sa ochrany súkromia. Väčšina domácich používateľov považuje osobné fotografie a videá za najdôležitejšie, dokumenty a kontakty, ktoré môžu obsahovať citlivé informácie, sú až na druhom mieste. Zisťovalo sa, aké časté sú prípady porušenia ochrany údajov, ako sa používajú bezpečnostné nástroje, napríklad dvojfaktorová autentifikácia, a aké sú významné nedostatky v postupoch, napríklad v zabezpečení mobilných zariadení a pravidelnom zálohovaní.

Kľúčové poznatky

• Obavy z úniku údajov: 25 % respondentov sa stretlo s krádežou alebo stratou údajov a ďalších 12 % si nie je istých, či došlo k ich úniku, čo poukazuje na skrytú povahu mnohých kybernetických útokov.
• Dôkladné zálohovanie: dve tretiny (66 %) pravidelne zálohujú svoje údaje, zatiaľ čo 9 % ich nezálohuje vôbec. Prekvapujúce je, že 4 % nevedia, čo zálohovanie znamená.
• Osobné fotografie a videá sú najdôležitejšie: Zatiaľ čo dokumenty a e-maily obsahujúce citlivé obchodné a osobné informácie bývajú najcennejšie, 74 % domácich používateľov považuje za najdôležitejšie osobné fotografie a videá, 54 % dokumenty a kontakty a 33 % textové správy.
• Slabá ochrana heslom: Zatiaľ čo viac ako dve tretiny (68 %) používajú silné a jedinečné heslá, menej ako polovica (46 %) používa dvojfaktorovú autentifikáciu (2FA), ktorá je kľúčovou ochranou proti incidentom.
• Oneskorené zavádzanie mobilného zabezpečenia: 43 % respondentov uviedlo, že používa mobilné bezpečnostné aplikácie, zatiaľ čo 35 % tieto nástroje nepozná, a to napriek tomu, že smartfóny sa stali základom moderného digitálneho života.
• Postoje vs. činy: hoci viac ako 60 % respondentov hodnotí bezpečnosť údajov ako "veľmi dôležitú", len 40 % často aktualizuje svoje heslá a takmer 70 % naďalej používa verejné Wi-Fi na vykonávanie citlivých činností.
• Frustrácia používateľov: Takmer 30 % respondentov považuje bezpečnostné nástroje za príliš zložité na používanie a 25 % respondentov uvádza vysoké náklady ako prekážku pri ich používaní.
• Generačné rozdiely: Mladší používatelia (do 35 rokov) uvádzajú podstatne viac prípadov narušenia bezpečnosti ako staršie demografické skupiny (55 - 64 rokov), čo môže odrážať rizikovejšie digitálne návyky mladšej generácie.
• Vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti na vzostupe: Povzbudivé je, že vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti založené na videách získava na popularite, pričom 44 % respondentov sa obracia na on-line videá, aby sa dozvedeli o osvedčených postupoch v oblasti bezpečnosti.

Výsledky prieskumu odhalili výrazný kontrast medzi rastúcim povedomím o kybernetických hrozbách a nedostatkom proaktívnych bezpečnostných opatrení medzi domácimi používateľmi na celom svete. Spoločnosť Acronis preto odporúča prijať základné postupy, ako je pravidelné zálohovanie dát, dvojfaktorová autentifikácia (2FA) a používanie mobilných bezpečnostných aplikácií.

SR: Inflácia v marci najvyššia za posledných 15 mesiacov

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v marci t. r. podľa štatistického úradu medzimesačne vzrástli o 0,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,3 % a čistá inflácia hodnotu 0,5 %. Inflácia na medziročnej úrovni dosiahla 4 %, najviac od decembra 2023. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 3 % a čistá inflácia hodnotu 2,7 %.

Spotrebiteľské ceny v marci vzrástli medzimesačne od 0,2 % za bývanie s energiami do 1,7 % za odevy a obuv. Lacnejšia bola doprava o 1,5 % a potraviny s nealko nápojmi o 0,1 %. Najväčší vplyv na medzimesačnú infláciu mali vyššie ceny v odbore reštaurácie a hotely: stravovanie o 1,5 % (služby v jedálňach o 2,3 %, v reštauráciách a kaviarňach o 1,1 %), ubytovacie o 1,2 %. Výraznejšie sa zvýšili tiež ceny za odevy a obuv o 1,7 %. V odbore bývanie a energie sa ceny zvýšili o 0,2 %, rástli najmä ceny imputovaného nájomného, údržby a opráv obydlia, zberu smetí a pevných palív. Mierne klesli ceny tepelnej energie. Spotrebitelia pocítili aj rast cien za služby osobnej starostlivosti (kadernícke a skrášľovacie služby o 0,9 %) a osobných doplnkov o 1,1 %. Naopak, tlmiaci účinok na rast inflácie mali nižšie ceny v doprave o 1,5 %, lacnejšie boli pohonné látky o 3,8 % či dopravné služby a nákup motorových vozidiel. Potraviny a nealko nápoje po 2 mesiacoch rastu klesli o 0,1 %. V porovnaní s februárom boli nižšie najmä ceny olejov a tukov o 4,1 %, ovocia o 1,3 %, zeleniny o 0,9 % a mäsa o 0,3 %. Naopak vzrástli ceny mlieka, syrov a vajec o 0,9 %, ako aj chleba a obilnín o 0,7 %. Ceny zvyšovali stále drahšie nealko nápoje o 1,4 %.

Medziročne ceny rástli od 1,1 % v doprave do 10,6 % za vzdelávanie. Potraviny s nealko nápoje boli drahšie o 3,2 % (nealkoholické nápoje o 15 %, dvojciferný rast evidovali tak minerálne vody a šťavy, ako aj káva, čaj a kakao). Výrazne drahšie boli oleje a tuky nad 13 %,  vyššie ceny o 4 až 7 % malo tiež mlieko, syry s vajcami, tiež ovocie, ako aj cukor a cukrovinky. Naopak lacnejšie do 2,6 % bolo mäso a zelenina. K rastu inflácie naďalej prispieval rast cien v reštauráciách a hoteloch o 8,7 %, zdražovanie rozličných tovarov a služieb v priemere o takmer 7 %, ovplyvnené drahšími kaderníckymi a skrášľovacími službami, ale aj finančnými službami, či poistením. Infláciu zvyšovali aj stále rastúce ceny alkoholických nápojov a tabaku o 5,9 %, zdraželo najmä víno, ale aj destiláty, pivo a tabak. V odbore bývanie s energiami vzrástli ceny o 2,4 %. Dvojciferný medziročný rast zaznamenali ceny dodávky vody a zberu smetí. Mierne poklesli ceny tepelnej energie.

EU: Kontinent umelej inteligencie

Európska komisia spolu s akčným plánom pre kontinent umelej inteligencie otvorila do 4. júna 2025 aj dve verejné konzultácie. Prvá je určená záujemcom na vyjadrenie názorov na akt o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie, druhá o stratégii využívania umelej inteligencie má pomôcť určiť priority, výzvy a relevantnosť navrhovaných riešení aj politických koncepcií vrátane dodatočných opatrení pri zavádzaní umelej inteligencie. Tretia verejná konzultácia o stratégii pre dátovú úniu je naplánovaná na máj.

Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie má posilniť inovačnú schopnosť Európskej únie v oblasti umelej inteligencie opatreniami a politikami okolo piatich kľúčových pilierov:

1. Vybudovanie rozsiahlej dátovej a výpočtovej infraštruktúry pre umelú inteligenciu

Komisia posilní európsku infraštruktúru umelej inteligencie a superpočítačov sieťou tovární umelej inteligencie. Aktuálne sa 13 z nich buduje pri európskych superpočítačoch. Budú podporovať startupy, sektor aj výskumníkov EÚ v oblasti umelej inteligencie pri vývoji modelov a aplikácií. Ako už EÚ oznámila v kompase konkurencieschopnosti, pomôže tiež zriadiť gigatovárne umelej inteligencie. Ide o veľké zariadenia približne so 100 000 špičkovými čipmi umelej inteligencie – čo je štvornásobok počtu čipov v súčasných továrňach umelej inteligencie. Nevyhnutným predpokladom sú verejné i súkromné investície – zverejnená tak bola výzva na vyjadrenie záujmu pre konzorciá. Ďalšie stimuly pre súkromné investície do gigatovární poskytne iniciatíva InvestAI, ktorá zmobilizuje investície vo výške 20 miliárd eur až na päť gigatovární umelej inteligencie na rôznych miestach únie. Komisia v úsilí podnietiť investície súkromného sektora do cloudovej kapacity a dátových centier predloží aj návrh aktu o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie. Cieľom je v nastávajúcich piatich až siedmich rokoch aspoň strojnásobiť kapacitu dátových centier v EÚ. Prioritou pritom budú vysoko udržateľné dátové centrá.

2. Zlepšenie prístupu k veľkému množstvu vysokokvalitných dát

Dôležitým prvkom akčného plánu je vytvorenie dátových laboratórií, kde sa budú zhromažďovať a spravovať rozsiahle objemy vysokokvalitých dát z rôznych zdrojov v továrňach umelej inteligencie. V roku 2025 sa zavedie komplexná stratégia pre dátovú úniu, aby sa podaril vytvoriť skutočný vnútorný trh s dátami, na základe ktorých bude možné rozšíriť riešenia umelej inteligencie.

3. Vývoj algoritmov a podpora zavádzania umelej inteligencie v strategických sektoroch EÚ

Napriek potenciálu umelej inteligencie ju v EÚ zaviedlo len 13,5 % podnikov. Komisia v nasledujúcich mesiacoch s víziou vyvíjať riešenia umelej inteligencie prispôsobené jednotlivým účelom, rozvinúť ich priemyselné použitie a podporiť ich úplné zavedenie v strategických súkromných a verejných sektoroch EÚ zavedie stratégiu využívania umelej inteligencie. Dôležitú úlohu má zohrávať európska infraštruktúra inovácie umelej inteligencie, a predovšetkým továrne umelej inteligencie a európske centrá digitálnych inovácií.

4 Posilnenie zručností a talentov v oblasti umelej inteligencie

Komisia uľahčí medzinárodný nábor zručných odborníkov a výskumníkov z oblasti AI. Poslúžia na to napr. iniciatíva okruhu talentov, akcie Marie Curie-Skłodowskej (konkrétne „MSCA Choose Europe“ – Akcia Marie Curie-Skłodowskej Vyberte si Európu), ako aj štipendijné programy plánovanej Akadémie zručností v oblasti umelej inteligencie. Pomôžu otvoriť cesty legálnej migrácie pre pracovníkov so špičkovými zručnosťami v sektore umelej inteligencie z krajín mimo EÚ a takisto pritiahnuť najlepších európskych výskumníkov a expertov na umelú inteligenciu späť do Európy. Okrem toho komisia zostaví programy vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti umelej inteligencie a generatívnej umelej inteligencie v kľúčových sektoroch. Ich účelom bude pripraviť novú generáciu odborníkov na umelú inteligenciu a podporiť zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov.

5 Zjednodušenie regulácie

Komisia zriadi asistenčné pracovisko pre akt o umelej inteligencii, ktorého úlohou bude pomáhať podnikom akt dodržiavať. Bude slúžiť ako ústredné kontaktné miesto a informačná a usmerňovacia centrála v otázkach k aktu o umelej inteligencii.

Súvislosti

1. augusta 2024 nadobudol účinnosť akt o umelej inteligencii a 4. februára 2025 boli uverejnené usmernenia k zakázaným praktikám v oblasti umelej inteligencie. 24. januára 2024 Komisia zaviedla balík opatrení na podporu európskych startupov a malých a stredných podnikov pri vývoji dôveryhodnej umelej inteligencie. 9. júla 2024 nadobudlo účinnosť zmenené nariadenie o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku a umožnilo zriadenie tovární umelej inteligencie. 10. decembra 2024 bolo vybraných sedem konzorcií na zriadenie tovární umelej inteligencie, 12. marca 2025 nasledovalo šesť ďalších konzorcií. 11. februára 2025 bola oznámená iniciatíva InvestAI, ktorá má zmobilizovať investície do umelej inteligencie v celej Európe vo výške 200 miliárd eur.

EU: Digitálna Európa

Európska komisia vyčlení 1,3 miliardy EUR na zavádzanie kritických technológií, ktoré sú strategicky dôležité pre budúcnosť Európy a technologickú suverenitu kontinentu, prostredníctvom pracovného programu Digitálna Európa (DIGITAL) na roky 2025 až 2027. Zameriava sa na zavádzanie umelej inteligencie a jej využívanie podnikmi a verejnou správou, cloud a údaje, kybernetickú odolnosť a digitálne zručnosti. Prvé výzvy DIGITAL budú zverejnené v apríli 2025, ďalšie budú zverejnené do konca roka dostupné na portáli EÚ pre financovanie a verejné súťaže. Výzvy sú otvorené pre podniky, orgány verejnej správy a iné subjekty z členských štátov EÚ, krajín EZVO/EHP a krajín pridružených k programu DIGITAL.

Kľúčové priority v rámci pracovného programu DIGITAL zahŕňajú:

• Zlepšenie dostupnosti a prístupnosti generatívnych aplikácií umelej inteligencie, a to aj v odvetviach zdravotnej a inej starostlivosti. Dostupné finančné prostriedky budú určené na testovanie imerzívnych prostredí známych ako „virtuálne svety“, vykonávanie aktu o umelej inteligencii a zavádzanie energeticky efektívnych spoločných dátových priestorov. Tieto opatrenia sú kľúčom na vykonávanie iniciatívy Továrne umelej inteligencie na vývoj generatívnych modelov umelej inteligencie pre podniky a verejný sektor.
• Podpora európskych centier digitálnych inovácií (EDIH). Ide o sieť centier, ktorá poskytuje spoločnostiam a verejnému sektoru prístup k technickým odborným znalostiam a testovaniu technológií, ako aj poradenstvo, odbornú prípravu a zručnosti na osvojenie si najnovších technológií. Bude podporovať rozsiahle zavádzanie umelej inteligencie v súkromných a verejných organizáciách v celej Európe.
• Budovanie iniciatívy Destinácia Zem, ktorá pracuje na vybudovaní digitálneho modelu Zeme na podporu adaptácie na zmenu klímy a riadenia rizika katastrof. Financovaním sa vybuduje silnejší model, ku ktorému bude mať prístup viac výskumníkov.
• Zvyšovanie kybernetickej odolnosti. Riešenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, akou je rezerva EÚ na účely kybernetickej bezpečnosti, zlepšia odolnosť a bezpečnosť kritických infraštruktúr vrátane nemocníc a podmorských káblov.
• Rozvoj kapacít inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy EÚ v oblasti digitálnych zručností, aby mohli podporovať a prilákať talenty a zároveň podporovať pokročilé zručnosti európskej pracovnej sily.
• Uľahčenie novej architektúry európskej peňaženky digitálnej identity a európskej dôveryhodnej infraštruktúry, ako aj podpora jej prijatia v členských štátoch.
• Stimulácia transformácie verejného sektora prostredníctvom rozvoja efektívnych, vysokokvalitných a interoperabilných digitálnych verejných služieb.

Inováciu urýchli aj nová Platforma strategických technológií pre Európu (STEP), ktorá udeľuje značku kvality STEP Seal sľubným projektom s cieľom zlepšiť ich možnosti prístupu k verejnému a súkromnému financovaniu.

DIGITAL je prvý program financovania EÚ zameraný výlučne na poskytovanie digitálnych technológií podnikom a občanom. S rozpočtom 8,1 miliardy EUR v súčasnom viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 formuje digitálnu transformáciu európskej spoločnosti a hospodárstva. Dopĺňa investície v rámci iných programov EÚ, ktorými sú Horizont Európa, EU4Health, InvestEU, Nástroj na prepájanie Európy, ako aj investície v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Novinka: Ospravedlňovanie vymeškaných hodín

Slovenské školy v priemere vykazujú 120 vymeškaných ospravedlnených hodín na jedného žiaka ročne. Približne sto škôl na Slovensku však dosahuje absenciu na jedného žiaka v priemere 356 hodín ročne, čo predstavuje tretinu celého vyučovacieho času. Ministerstvo školstva pripravilo zmenu, ktorá má zastaviť zneužívanie ospravedlneniek, ochrániť právo žiakov na vzdelanie a zároveň nekomplikovať život rodičom, ktorí pristupujú k dochádzke detí zodpovedne.

Novinkou je zavedenie dvojstupňového systému ospravedlňovania – voľnejší režim a prísnejší režim. Školy, ktoré neprekračujú referenčnú hodnotu absencií (250 hodín vymeškaných hodín na žiaka ročne), môžu na základe rozhodnutia riaditeľa umožniť ospravedlnenie žiakov rodičom tak ako doteraz - 5 dní po sebe, alebo najviac 10 dní za kalendárny mesiac. Ak škola zaradená v prísnejšom režime preukáže, že stanovené hranice neprekračuje a pravidelne vykazuje údaje, môže do voľnejšieho režimu prejsť od nasledujúceho polroka. V prísnejšom režime, ktorý sa dotkne približne piatich percent škôl, rodičia budú mať možnosť ospravedlniť žiaka základnej školy na maximálne 5 po sebe nasledujúcich dní alebo trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín za polrok (15 dní za polrok). Po prekročení tejto hranice bude potrebné potvrdenie od lekára.

Systém umožňujúci rodičom ospravedlniť neprítomnosť žiakov z dôvodu choroby bez potvrdenia lekára bol zavedený počas pandémie COVID-19. Tento model sa osvedčil a jeho zachovanie dáva zmysel, preto sa pre približne 95 percent škôl v praxi nič nezmení. Analýzy však ukázali, že približne stovka škôl vykazuje alarmujúco vysoké počty vymeškaných hodín - priemernú absenciu 356 hodín na žiaka ročne, kedy deti vymeškajú tretinu vyučovacieho času. Predstavuje to systematické obchádzanie povinnej školskej dochádzky, ktorou najviac trpia žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre ktorých je škola často jedinou šancou na lepšiu budúcnosť.

Podnikanie: Pre ženy komplikované

Podnikanie láka stále viac žien aj na Slovensku, ale prekážky ako nedostatok financií, nízke sebavedomie a obmedzená dostupnosť podpory im stále bráni v rozbehnutí vlastného biznisu. Nový prieskum zverejnený pri príležitosti Medzinárodného dňa žien odhaľuje kľúčové výzvy na podporu podnikania žien.

Ženy na Slovensku chcú podnikať, ale brzdia ich zásadné bariéry. Až 41 percent žien na Slovensku zvažovalo podnikanie, ale približne každá štvrtá (28 percent) zatiaľ nezačala. Najčastejšími prekážkami sú nedostatok finančných prostriedkov (57 percent), chýbajúce vybavenie (31 percent) a nízke sebavedomie (16 percent). Mladá generácia je na tom ešte horšie – takmer polovica žien z generácie Z si myslí, že podnikanie pre nich nie je dosiahnuteľné.

Ženy najčastejšie zvažujú podnikanie kvôli túžbe lepšej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom, flexibilnom pracovnom čase a nezávislosti od zamestnávateľa – nechcú pracovať pre nikoho iného. Medzi prekážky patrí však tiež nedostatok skúseností a podpory. Podľa prieskumu Mastercard (agentúra Opinium, on-line december 2024 a január 2025, 41 krajín vrátane Slovenskej republiky, kde sa ho zúčastnilo 1 000 respondentov a 70 podnikateliek) by ženy na Slovensku uvítali lepší prístup k financiám– štvrtina (27 percent) by ocenila dostupnejšie granty a pôžičky. Ďalším kľúčovým faktorom by bolo školenie v oblasti tvorby podnikateľského plánu, podpora pri práci s digitálnymi nástrojmi, pridelený mentor a väčšia podpora zo strany vlády.

Inflácia: Pod vplyvom predvianočných nákupov

Posledný mesiac v roku rast cien na Slovensku v medziročnom porovnaní podľa štatistického úradu spomalil na menej než 3 %. Najdynamickejší cenový nárast v medziročnom porovnaní nad 5 % malo vzdelávanie, ďalej reštaurácie a hotely a tiež zdravie. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v decembri 2024 klesli medzimesačne o 0,4 %, čo bol najvýznamnejší medzimesačný pokles za osem a pol roka (od júla 2016). Tempo medziročnej inflácie sa spomalilo na 2,9 %, v októbri a novembri to bolo ešte nad úrovňou 3 %. Pri decembrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 2,9 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,3 % a čistá inflácia hodnotu 2,2 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu -0,5 % a čistá inflácia hodnotu 0,1 %. V súhrne za rok 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne v priemere zvýšili o 2,8 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku sa minulý rok v decembri v porovnaní s novembrom znížili v úhrne o 0,4 % najmä poklesom cien o 2,4 % v odbore potraviny a nealko nápoje a o 1 % v odbore alkoholické nápoje a tabak. Výrazne medzimesačne zlacnelo ovocie o 7,6 %, zelenina o 5 %, oleje a tuky o 3,8 %, mäso o 1,5 %, aj mlieko, syry a vajcia o 1,4 %. Nižšie o 2,4 % boli aj ceny minerálnych vôd, kávy, čaju a kakaa, o 1,9 % tiež alkoholické nápoje, najmä pivo, destiláty aj víno. Naopak ceny medzimesačne rástli v odbore doprava o 0,2 % v dôsledku drahších pohonných látok o 0,7 %. Pokračoval tiež rast cien pri novinách a periodikách, stravovaní, farmaceutických výrobkov, osobnej starostlivosti, kaderníckych služieb, domácich spotrebičov, tovarov a služieb na údržbu domácnosti, poistenia v súvislosti s dopravou, odevov, audio techniky, dovolenkových zájazdov v rozmedzí od 0,1 % v odbore bývanie a energie do 1,3 % v odbore rekreácia a kultúra.

Ceny tovarov a služieb v medziročnom porovnaní dosiahli v decembri nižšiu úroveň rastu, a to 2,9 %. Medziročne vyššie ceny od 1,1 % boli v odbore bývanie a energie až do 10 % v odbore vzdelávanie. Ceny potravín a nealko nápojov boli medziročne vyššie o 2,4 %. Viac sme platili za vzdelávanie, najmä predprimárne a primárne, zdravotnícke výrobky a potreby, ambulantné a nemocničné služby, alkoholické nápoje, ale aj za stravovacie a ubytovacie služby, alebo noviny, knihy a kancelárske potreby. V doprave boli ceny medziročne vyššie o 3,5 %, pričom ani nižšie ceny pohonných látok o 1,5 % nedokázali vyvážiť o 17 % vyššie ceny dopravných služieb, ktoré zaznamenali dvojciferné prírastky počas celého roka.

EU: Vzdelanosť klesá

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2024, ktorý predstavila Európska komisia pri príležitosti Dňa vzdelávania o klíme, podrobne dokumentuje vývoj základných zručností mladých Európanov v jednotlivých členských štátoch. Venuje sa aj vzdelávaniu zameranému na udržateľnosť. Väčšina vzdelávacích systémov v členských štátoch Európskej únie už začala podporovať školy pri zavádzaní témy udržateľného rozvoja do výučby. Celkové skóre v čítaní, matematike a prírodných vedách u 15-ročných žiakov v celej únii dosiahlo historicky najnižšie hodnoty. Zatvorenie škôl počas pandémie COVID-19 len urýchlilo klesajúce trendy. Každý tretí študent nezvláda základné matematické výpočty a každý štvrtý má vážne problémy s čítaním a prírodnými vedami. Analýza zároveň ukazuje, že mladí ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia majú až šesťnásobne vyššiu pravdepodobnosť slabého výkonu v porovnaní s ich rovesníkmi.

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy Slovensko

Učenie sa zamerané na udržateľnosť

• Ciele súvisiace s udržateľnosťou sú vo veľkej miere zakotvené v aktualizovanej stratégii globálneho vzdelávania na roky 2025 – 2030, ktorú vláda prijala v septembri 2024.

• V medzinárodnej štúdii o občianskom vzdelávaní a výchove k občianstvu (ICCS) z roku 2022 sa poukázalo na nedostatky pri vykonávaní politík, pokiaľ ide o učenie sa zamerané na udržateľnosť.

• Udržateľnosť je vo všeobecnosti súčasťou počiatočného vzdelávania učiteľov a kontinuálneho profesijného rozvoja.

• Monitorovanie uplatňovania udržateľnosti v školách by sa mohlo posilniť.

Vzdelávanie a starostlivosť v rannom detstve

•  Kapacita VSRD sa na Slovensku zlepšuje a prebiehajú ambiciózne reformy.

•  Slovensko má najnižšiu mieru zápisu detí do 3 rokov do VSRD v EÚ.

• Nedostatočná atraktívnosť učiteľského povolania a nedostatok kvalifikovaných a motivovaných učiteľov ovplyvňujú kvalitu poskytovania VSRD.

Školské vzdelávanie

• Približne tretina žiakov zo Slovenska nemá minimálnu úroveň znalostí v matematike, čítaní a prírodných vedách, čo môže mať negatívny vplyv na budúce zručnosti pre konkurencieschopné hospodárstvo.

• Znížili sa aj najlepšie výsledky a v čítaní patria k najnižším v EÚ.

• Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšími rozdielmi vo výsledkoch v závislosti od sociálno-ekonomického prostredia žiakov, čo poukazuje na problémy v oblasti rovnosti a kvality v systéme vzdelávania a odbornej prípravy.

• Okrem toho slovenský vzdelávací systém vykazuje znaky včasného sledovania a zoskupovania žiakov podľa ich schopností.

• Pohoda žiakov v škole, duševné zdravie a vzťahy s ostatnými ovplyvňujú študijné výsledky.

• Jeden z piatich študentov uviedol, že sa často stretáva so šikanovaním, ktoré postihuje žiakov bez ohľadu na sociálno-ekonomické charakteristiky ich školy.

• Zhoršujúce sa výsledky v programe PISA 2022 možno len čiastočne pripísať zatváraniu škôl a dištančnému učeniu sa počas pandémie.

• Vo februári 2024 predložilo ministerstvo školstva na verejnú diskusiu návrh realizačného plánu na roky 2024 – 2026, ktorým sa aktualizuje národný program rozvoja výchovy a vzdelávania.

Odborné vzdelávanie a príprava (OVP)

• Slovensko má pomerne rozsiahly sektor OVP, ktorý predstavuje silný pilier vzdelávacieho systému.

• Programy OVP, ktoré neposkytujú žiadne ďalšie možnosti vzdelávania, boli zrušené, čím sa zvýšila priepustnosť sústav vzdelávania.

• Slovensko sa snaží zlepšiť kvalitu OVP aj s podporou fondov EÚ.

• Ďalej by sa mohol preskúmať potenciál OVP na zlepšenie situácie dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nízkou kvalifikáciou a znevýhodnených skupín prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie.

Vysokoškolské vzdelanie

• Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania sa za posledné desaťročie výrazne zvýšila.

• Miera mobility absolventov na Slovensku je vyššia ako priemer EÚ.

• Z programu obnovy a odolnosti sa podporujú reformy zamerané na zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom zavedenia financovania založeného na výkonnosti.

Vzdelávanie dospelých

• Účasť na vzdelávaní dospelých sa na Slovensku zlepšila.

• Dlho očakávaný zákon o vzdelávaní dospelých má byť prijatý v septembri 2024, účinnosť nadobudne v januári 2025.

• Na odstránenie rozdielov v kvalifikácii medzi dostupnou pracovnou silou a požiadavkami trhu práce je nevyhnutné zamerať sa najmä na skupiny s nižšou kvalifikáciou.

SR: Mobily v školách

Používanie mobilov v školách na Slovensku bude od 1. januára 2025 regulované. Ministerstvo školstva pripravilo usmernenie o regulácii používania mobilných telefónov, informačné materiály pre školy a rodičov, vzdelávanie pre učiteľov, ako aj návod a ukážka zapracovania nových pravidiel do školského poriadku, ktorými chce pomôcť školám aj rodičom pri zavádzaní nových pravidiel pri používaní mobilov v školách.

Usmernenie pre školy o regulácii používania mobilných telefónov a podobných zariadení odporúča, aby školy zakomponovali pravidlá do školského poriadku a zvolili najvhodnejší spôsob regulácie podľa vlastných potrieb, ako napríklad odkladanie mobilov v skrinkách alebo ich odovzdanie učiteľovi.

Nové pravidlá pre základné školy:

V 1. až 3. ročníku základnej školy bude platiť úplný zákaz používania mobilných telefónov počas vyučovania, prestávok a v priestore školy,

od 4. ročníka (1. až 4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu strednej školy) bude mať zákaz výnimku v prípade, ak to vyžaduje štátny vzdelávací program, alebo o výnimke rozhodne učiteľ pre potreby vzdelávania.

Dokument obsahuje päť možných prístupov k regulácii mobilov, pričom každý má popísané výhody a nevýhody. Vystvetľuje aj výnimky pre zdravotne znevýhodnených žiakov a obsahuje tipy, ako by si školy mali nastaviť digitálne vybavenie s ohľadom na bezpečné používanie technológií. Školám sa odporúča, aby o pravidlách komunikovali s rodičmi a žiakmi a podporili ich diskusiou o výhodách prostredia bez mobilov, rizikách kyberšikany a o pozitívnom vplyve regulácie na duševné zdravie a sociálne zručnosti žiakov. Zdôrazňuje zároveň dôležitú úlohu rodičov pri podpore týchto pravidiel.

Okrem toho rezort školstva pripravil pre školy a rodičov informačné materiály. Tie vysvetľujú benefity regulácie mobilných telefónov, ako aj samotný zákon a je možné si ich stiahnuť z webovej stránky ministerstva školstva. Pre učiteľov, školské podporné tímy aj odborných zamestnancov centier poradenstva a prevencie ministerstvo spolu s VÚDPaP a NIVaM pripravuje od januára posilnenie vzdelávaní v oblasti bezpečného používania digitálnych technologií v školách – dlhodobých aj vo forme krátkych webinárov. V priebehu decembra pribudne na webovej stránke ministerstva školstva návod a ukážka zapracovania nových pravidiel do školského poriadku.

Inflácia: V októbri stúpla nad 3 %

Výraznejší medziročný, ale aj medzimesačný rast cien na Slovensku bol podľa štatistického úradu ovplyvnený najmä zdražovaním potravín a nealko nápojov a tiež vybraných položiek, ako napr. vodné a stočné z odboru bývanie a energie či rôznych služieb. Pri októbrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,1 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,6 % a čistá inflácia hodnotu 1,7 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,7 % a čistá inflácia hodnotu 0,3 %. V súhrne za 10 mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v októbri sa v porovnaní so septembrom zvýšili od 0,1 % do 2,1 %. Najviac zdraželi potraviny a nealkoholické nápoje: zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ovocie o takmer 5 %, ceny sa zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, napr. pri mlieku, syroch a vajciach, či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %. Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. Zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie sme zaznamenali v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.

V medziročnom porovnaní dosiahla inflácia na Slovensku v októbri 3,1 %. Ceny vzrástli v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava. Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela tiež zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %. Celkovú infláciu negatívne ovplyvňujú položky, ktorých ceny narástli v predošlých mesiacoch a tento efekt pretrváva celý nasledujúci rok a to vyššie ceny vzdelávania, alkoholických nápojov, zdravotníckych výrobkov a potrieb, stravovacích služieb, výrobkov a služieb osobnej starostlivosti, poistenia, dovolenkových zájazdov, nábytku a bytového zariadenia, odevov a obuvi, rekreačných a kultúrnych služieb, novín, kníh a kancelárskych potrieb. Ceny pohonných látok napriek medzimesačnému rastu boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie a to o 9,5 % a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb (o 16,5 %). Medziročne klesli ceny audio techniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.