piatok 26. mája 2023

EU: Regulácia kryptoaktív

Bezpečné a jednoduché transakcie medzi dvoma stranami bez sprostredkovateľa, bez potreby centrálneho registra a inštitúcie, tvorí časť príťažlivosti kryptoaktív. Tieto špecifiká tiež vytvárajú priestor pre novú legislatívu Európskej únie zameranú na zvýšenie ochrany voči značným rizikám. Navyše nové technológie využívajú obrovské množstvo elektrickej energie, čo má za následok významný dopad na životné prostredie. Podľa odhadov sa spotreba energie bitcoinu rovná spotrebe energie malej krajiny.

 
Pri obchodovaní s kryptoaktívami neplatia pravidlá Európskej únie (EÚ) o ochrane spotrebiteľa a tí často ani nie sú dobre informovaní o rizikách, takže môžu prísť o peniaze. Transakcie sú vo veľkej miery anonymné, kryptomeny sa tak vo veľkej miere využívajú na trestnú činnosť. V dôsledku vojny na Ukrajine krajiny EÚ zároveň obmedzili obchodovanie s kryptoaktívami na použitie v Rusku alebo s ruskými subjektami. Únia pripravila nové pravidlá Trhy s kryptoaktívami (MiCA) s cieľom zvýšiť potenciál kryptoaktív a obmedziť vyplývajúce hrozby. S cieľom znížiť vysokú uhlíkovú stopu ukladajú významným poskytovateľom služieb spojených s kryptoaktívami povinnosť zverejniť súvisiacu spotrebu energie.Nové pravidlá už boli formálne schválené Európskym parlamentom v apríli 2023 a čakajú ešte na finálne schválenie Radou.
 
Reguláciou verejnej ponuky kryptoaktív nové pravidlá zabezpečia finančnú stabilitu. Týkajú sa transparentnosti, zverejňovania informácií, povoľovania aj dohľadu nad transakciami. Europoslanci chcú, aby na vydávanie niektorých tokenov dohliadal Európsky orgán pre cenné papiere a trhy a Európsky orgán pre bankovníctvo. Podniky obchodujúce s kryptoaktívami budú musieť lepšie informovať spotrebiteľov o rizikách, nákladoch a poplatkoch. Parlament v marci 2022 prijal aj pravidlá o používaní technológií distribuovanej účtovnej knihy, tzv. distributed ledger technologies, akou je napríklad blockchain, na obchodovanie s kryptoaktívami. Takéto technológie umožňujú zaznamenávať interakcie a prevody kryptoaktív. Cieľom právnych predpisov je podporiť vývoj riešení na obchodovanie s kryptoaktívami a zároveň zachovať vysokú úroveň finančnej stability, transparentnosti a integrity trhu.

V apríli 2023 Európsky parlament podporil nové EÚ pravidlá umožňujúce sledovanie a identifikáciu prevodov kryptoaktív s cieľom zabrániť ich využívaniu na pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a iné trestné činy. Nový zákon tiež umožňuje blokovanie podozrivých transakcií. Pravidlá sa vzťahujú na transakcie s kryptoaktívami nad 1.000 EUR. V októbri 2022 parlament vyzval štáty EÚ, aby lepšie koordinovali zdaňovanie kryptoaktív, pričom uviedol, že musia podliehať spravodlivému, transparentnému a účinnému zdaňovaniu. Zároveň by mali orgány zvážiť zjednodušený daňový režim pre príležitostných alebo malých obchodníkov a malé transakcie. Poslanci uviedli, že blockchain by mohol uľahčiť účinný výber daní.

Kryptoaktíva sú digitálne aktíva, ktoré sa môžu používať ako prostriedok výmeny alebo na investovanie. Na rozdiel od tradičného bankovníctva nepotrebujú centrálny register - sú založené na technológii distribuovanej účtovnej knihy, ktorá umožňuje bezpečné zaznamenávanie transakcií sieťou počítačov. Sú súkromné, nevydáva ich, ani za ne neručí centrálna banka alebo verejný orgán. "Krypto" v ich názve naznačuje bezpečnosť - sú zabezpečené kryptografiou.

Prvými kryptoaktívami boli bitcoiny, ktoré boli predstavené v roku 2008 ako kryptomena - platobná metóda alternatívna k menám vydávaným centrálnymi bankami. Do roku 2020 existovalo 5.600 rôznych kryptomien s odhadovanou globálnou hodnotou 250 miliárd eur (stále relatívne malý podiel na hodnote všetkých peňazí). Táto generácia kryptomien vo všeobecnosti nie je krytá aktívami, ktoré majú vlastnú hodnotu, a ich hodnota je často pomerne volatilná, čo obmedzuje ich praktické využitie, čím sa z nich stáva skôr forma rizikovej investície než užitočná mena.

Tokeny sú novšie kryptoaktíva, sú digitálnym vyjadrením podielov alebo práv na určité aktíva. Zvyčajne sa vydávajú na získanie kapitálu pre nové podnikateľské projekty alebo začínajúce podniky.

Zavedenie nových produktov, akými sú stablecoiny, by mohli byť stabilnejšou platobnou metódou. Keďže ich hodnota je krytá reálnymi aktívami, prináša nové možnosti inovácie a využitia vo väčšom rozsahu. S tým sa však objavujú aj väčšie hrozby.

štvrtok 25. mája 2023

SR: Ako rozhodujeme o peniazoch

Podľa nového prieskumu spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika sa celé tri pätiny (61 %) Slovákov v otázke financií nikdy nerozhodovali za chrbtom svojho partnera. Vyše 20 % respondentov samostatne rozhoduje len o zanedbateľných sumách a iba 7 % Slovákov (častejšie muži so 7 % ako ženy so 6 %) spravidla nekonzultuje svoje výdavky a investície s partnerom. Rozhodnutia o investíciách a výdavkoch samostatne prijímajú najmä muži a ženy, ktorí žijú v manželstve či partnerstve a sú vo veku 25 – 34 rokov alebo starší ako 65 rokov (obe skupiny zhodne 8 %).    

„Slováci prijímajú prevažnú väčšinu finančných rozhodnutí spoločne, a to najmä v domácnostiach s väčším počtom detí. Napriek tomu nezanedbateľná časť mužov a žien zatají pred svojím partnerom zvýšenie platu alebo nejaký vedľajší príjem či dedičstvo. Zatiaľčo ženy pred svojimi partnermi skrývajú nákupy nepotrebných vecí, muži sa oveľa častejšie ako ich partnerky nechvália výdavkami na hazard, pôžičkami na svoje meno alebo investíciami. Je dobré mať na pamäti, že ak sa jeden z partnerov dostane do platobnej neschopnosti, spoludlžníkom sa stáva aj partner, ktorý o úvere alebo nevhodnej investícii nevedel,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová. Slováci najčastejšie rozhodujú bez vedomia svojho partnera o výdavkoch, ktoré možno označiť za zbytočné. Týka sa to oveľa viac žien (37 %) než mužov (22 %). Na druhej strane muži (20 %) výrazne častejšie než ženy (8 %) samostatne rozhodujú o investíciách. Slováci tiež často bez súhlasu partnera požičiavajú peniaze príbuzným a priateľom, berú si pôžičky na svoje meno alebo menia dodávateľov rôznych služieb (telefón, internet atď.).

Slováci samostatne rozhodujú o svojich výdavkoch a investíciách najmä preto, že nechcú partnera znepokojovať, čo platí viac pre mužov (43 %) ako pre ženy (19 %). Ženy najčastejšie neinformujú partnera preto, lebo chcú o financiách rozhodovať samé a mať plnú kontrolu nad rozpočtom domácnosti (25 %). V mnohých prípadoch je však dôvodom samostatného spravovania financií skutočnosť, že partner sa o financie nezaujíma (21 %). Vlastnú kontrolu nad financiami ako dôvod nezávislého rozhodovania najčastejšie uvádzajú ľudia vo veku 35 až 44 rokov. Oddelené financie má takmer pätina respondentov a najčastejšie sa jedná o páry vo veku 25 - 34 rokov, ako aj ľudia s čistým príjmom domácnosti nad 2.000 EUR mesačne. „U osôb s najnižšími príjmami je častým dôvodom samostatného finančného rozhodovania nedôvera k partnerovi a finančné rozhodnutia bez konzultácie s partnerom častejšie prijímajú aj pracovníci v poľnohospodárstve či lesníctve,“ spresňuje Jaroslava Palendalová.

Spoločnosť uskutočnila podobný prieskum v roku 2018. Zistila, že najčastejšími dôvodmi sporov o domácich financiách boli výdavky na nepotrebné veci a zatajovanie informácií o výdavkoch pred partnerom (za hlavný zdroj konfliktov to označila štvrtina respondentov).

streda 24. mája 2023

SR: Vývoj trhu s nehnuteľnosťami

Podiel privátnych bytov na slovenskom trhu rezidenčných nehnuteľností tvorí dominantných 90% všetkých bytov. Napriek tomu, že ceny nehnuteľností za posledných 20 rokov rástli, dopyt po vlastnom bývaní je naďalej veľký. Aký vývoj sa očakáva na trhu s nehnuteľnosťami na Slovensku?

Úrokové sadzby hypoték zažili v priebehu roka 2022 enormný rast. Zatiaľčo vo februári 2022 sa pohyboval priemerný úrok na úrovni 1,03%, o 13 mesiacov neskôr je tento úrok na úrovni 3,63%. Domácnosti, ktoré chceli v prvom kvartáli 2023 načerpať hypotéku v rovnakej výške ako v prvom kvartáli 2022, tak museli mesačne platiť o 29% viac na ich splátke. V prípade, že si chceme zachovať mesačnú splátku v rovnakej výške ako v prvom kvartáli 2022, sa naša kúpna sila na realitnom trhu zníži o 21%. Znamená to, že si už nemôžeme vziať hypotéku v objeme 180 tis. eur, ale len v objeme 142 tis. eur. Vzhľadom na to že medziročná inflácia na Slovensku začiatkom roka 2023 dosiahla 15,4%, zatiaľčo reálne mzdy klesli medziročne o 6%, je optimistické očakávať, že si domácnosti budú schopné načerpať hypotéky v rovnakých výškach ako v predchádzajúcich rokoch, a dovoliť si platiť takmer o tretinu vyššie mesačné splátky.

Pri analýze cien nehnuteľností je potrebné rozlišovať ich reálny rast (očistený o infláciu) od nominálneho rastu. Na Slovensku sa od roku 2009 zvýšili ceny nehnuteľností o 96%, ak však očistíme tento nárast o infláciu zistíme, že nehnuteľnosti reálne stúpli „len“ o 44%. Nakoľko ceny nehnuteľností začiatkom roka 2023 stagnujú, zatiaľčo sa inflácia dostáva na nové maximá, môžeme usúdiť, že reálne ceny nehnuteľností klesajú od začiatku roka dvojciferným tempom, aj keď ich nominálna hodnota zostáva rovnaká. Takto argumentujú v súčasnosti aj mnohí developeri pri otázkach, či plánujú znižovať ceny bytov, keď hovoria, že oni už prakticky poskytujú zľavy tým, že nezvyšujú ceny bytov o infláciu.

V nominálnych cenách nehnuteľností v blízkej budúcnosti Tomáš Cár neočakáva cenový rast. Dopyt po vlastnom bývaní je však naďalej veľký a vďaka tomu predpokladá v nasledujúcich rokoch tieto 2 veci:
  • V najbližšom období očakávame zvýšený záujem o nájomné bývanie, ktoré umožní mnohým domácnostiam dostať sa k vlastnému bývaniu, a zároveň tak preklenúť nepriaznivú dobu vyšších úrokových sadzieb, či horšiu dostupnosť hypoték.
  • Nasledovať bude obdobie, počas ktorého predpokladáme návrat inflácie bližšie k dlhodobému priemeru sprevádzaný poklesom úrokových sadzieb, čo prispeje k vyššej dostupnosti hypoték, vďaka ktorým si ľudia budú opäť môcť kúpiť vlastný byt.

utorok 23. mája 2023

SR: Prvá cesta s ohorkami

Ročne sa na celom svete vyhodí až 4,5 bilióna použitých cigaretových filtrov. Plast, acetát celulózy, z ktorého sú vyrobené, sa v prírode rozkladá 15 rokov. Aj na Slovensku 35,8% dospelých fajčiarov ešte stále hádže ohorky na zem. Užívatelia nahrievaného tabaku sú zodpovednejší - tabakové náplne totiž zahadzuje na zem polovica z nich v porovnaní s fajčiarmi klasických cigariet. Do ankety sa zapojilo viac ako 21-tisíc Slovákov a výsledky z nej ukázali, že až 76,3% Slovákov vníma najviac cigaretového odpadu paradoxne na miestach, kde je fajčenie zakázané, teda v okolí zastávok verejnej hromadnej dopravy. 

Takmer 60% Slovákov stále netuší, že ohorky a tabakové náplne je možné recyklovať. Hugo Repáň, zakladateľ EcoButt: „Cigaretový ohorok obsahuje približne 7.000 toxických a karcinogénnych látok, ktoré vznikajú pri horení tabaku. Akonáhle fajčiar hodí cigaretový ohorok na zem a zaprší, všetky toxické látky sa dostávajú do podzemných vôd a pôdy a kontaminujú tak postupne celý ekosystém. Niektoré výskumy dokonca tvrdia, že už jeden cigaretový ohorok kontaminuje až 5 litrov vody, čo je neskutočne veľa pri množstvách, ktoré každý deň skončia na zemi. Treba si uvedomiť ten environmentálny aspekt. Preto mi napadlo, že ak by sme fajčiarom vyrobili dostatok zberných nádob, tak by ohorky jednoducho nehádzali na zem.“ Vzniklo riešenie, ktoré umožňuje pridanie filtrov do asfaltu. Čierne spojivo, ktoré spája asfalt dokopy, uzatvára toxické látky a tie sú bezpečne zakonzervované v asfaltovej zmesi. V októbri 2022 sa EcoButt-u podarilo vyasfaltovať v Žiari nad Hronom prvú cestu a dnes už okrem klasických ohorkov recykluje aj náplne zo zariadenia na nahrievanie tabaku. Mesačne len v spolupráci s Philip Morris sa spracuje viac ako pol tony tabakových náplní zo zariadení na nahrievanie tabaku, čo vystačí približne na 1000 m² cesty. Philip Morris motivuje a učí svojich zákazníkov, aby tabakové náplne zbierali do špeciálnych uzatvárateľných vrecúšok a nosili ich na recykláciu do predajní.

Množstvo odhodených ohorkov eviduje aj občianske združenie Upracme Slovensko, ktoré od začiatku vzniku motivuje ľudí upratovať Slovensko. Do ich akcií sa zapojilo viac ako 60.000 dobrovoľníkov, ktorí vyzbierali doposiaľ takmer 1.000 ton odpadu. „Zbierame cigaretové ohorky a tabakové náplne a vnímame to ako problém hlavne v mestách. Vidíme potrebu spätného zberu s motivovaním ľudí, aby vyzbierali napr. PETku ohorkov a dostali za to nejakú odmenu. V Estónsku majú verejné stojany s malými nádobami na ohorky, ktoré si môžu zadarmo so sebou zobrať a do nich potom vkladať ohorky,“ dodala Veronika Repiská.


pondelok 22. mája 2023

SR: Zamestnanosť a priemerná mzda v marci 2023

Zamestnanosť na Slovensku sa v marci tohto roku podľa oficiálnych štatistík zvýšila vo väčšine sledovaných sektorov, len v troch z nich prišlo k jej zníženiu. Rast nominálnych miezd naprieč ekonomikou mierne spomalil, ale zrýchlilo sa tempo poklesu reálnych miezd. Oproti minulému roku si mierne prilepšili len odvetvia s najnižšími zárobkami.

V marci 2023 pokračoval na Slovensku výrazný rast zamestnanosti v odvetví ubytovania, pričom sa stále iba dopĺňali voľné pozície po zamestnancoch prepustených počas pandémie. V informáciách a komunikácii počet zamestnaných osôb vzrástol o 2,4 %, v reštauráciách a pohostinstvách o 1,1 %, v ostatných odvetviach ich rast neprekročil 1 %. Najväčší zamestnávateľ – priemysel mal zamestnanosť rovnakú ako v marci 2022, čím sa prerušilo rok trvajúce obdobie poklesu počtu zamestnancov. Rovnako ako vo februári tohto roku pokračoval pokles zamestnaných osôb v troch odvetviach, a to vo vybraných trhových službách, veľkoobchode a v doprave a skladovaní.

Tempo medziročného rastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v marci 2023 spomalilo. Tak ako minulý mesiac najviac vzrástli mzdy v odvetviach s najnižšími zárobkami – v reštauráciách a pohostinstvách o 18 % na 700 eur, stavebníctve o 15 % na 1.000 eur a v ubytovaní o 15 % na 1.038 eur. Najpomalšie rástli mzdy v odvetví s dlhodobo najvyššími zárobkami, a to v informáciách a komunikácii o takmer 6 % na 2.617 eur. Vysoká inflácia aj počas marca okresala nominálne zárobky, takže reálne mzdy boli medziročne nižšie v 7 z 10 sledovaných odvetví. Najviac sa prepadli v informáciách a komunikácii o 7,8 %, v doprave a skladovaní o 5,7 % a v priemysle o 5,1 %. Reálna mzda sa zvýšila v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 2,8 % a veľmi mierne v ubytovaní a v stavebníctve (zhodne o 0,2 %).

V prvom štvrťroku 2023 sa na Slovensku zvýšil počet zamestnaných osôb v 7 z 10 sledovaných odvetví. Najviac stúpol v ubytovaní o 7,1 %, nasledovalo odvetvie informácií a komunikácie s rastom o 2,5 %. V ostatných odvetviach zamestnanosť rástla do 1 %. Zamestnanosť medziročne nižšiu o 3 % mali vybrané trhové služby, veľkoobchod o 1,2 % a priemysel o 0,6 %. Nominálna mesačná mzda v tomto období  vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach, pričom vo väčšine odvetví rástla dvojciferným tempom. Najviac sa zvýšila v ubytovaní, až o jednu pätinu, najmenej v informáciách a komunikácii o 7,4 %. Reálne mzdy sa od začiatku roka zvýšili len ubytovaní o 5 % a činnostiach reštaurácii a pohostinstiev o 1,5 %. V ostatných ôsmich odvetviach prišlo k ich poklesu od 0,3 % v stavebníctve do 6,7 % v informáciách a komunikácii.