EU: Zelené aktivity

V novembri 2019 Európsky parlament vyhlásil klimatickú pohotovosť a vyzval Európsku komisiu, aby vo všetkých svojich legislatívnych návrhoch pamätala na cieľ výrazne znižovať emisie a udržať globálne otepľovanie do 1,5 °C. Komisia v reakcii predstavila Európsku zelenú dohodu (angl. European Green Deal) - plán, aby sa Európa do roku 2050 mohla stať klimaticky neutrálnym kontinentom.

Parlament prijal klimatický predpis EÚ 24. júna 2021 a týmto krokom sa cieľ na redukciu emisií o 55 % do roku 2030 a cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu stali právne záväznými. Európska únia by tak mala byť pripravená dosiahnuť po roku 2050 negatívne emisie. Klimatický predpis by mal priniesť výhody ako čistejšie ovzdušie, voda a pôda, znížené účty za energie, zrekonštruované domy, lepšia verejná doprava a viac nabíjacích staníc pre e-automobily, menej odpadu, zdravšie potraviny a zlepšenie zdravia pre súčasné a budúce generácie. Prínosom pre podniky bude aj vytváranie príležitostí v oblastiach, v ktorých si Európa kladie za cieľ stanoviť globálne štandardy. Očakáva sa tiež, že sa vytvoria pracovné miesta napríklad v oblasti obnoviteľnej energie, energeticky efektívnych budov a procesov. Na dosiahnutie cieľa do roku 2030 navrhla Európska komisia v roku 2021 balíček 6 nových a 13 aktualizovaných legislatívnych opatrení známy pod názvom Fit for 55 v oblasti klímy a energetiky. Parlament prijal 22. júna 2022 pozíciu k :

• revízii európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) s cieľom zahrnúť znečisťujúce odvetvia, ako napr. sektor budov a cestná doprava, a s cieľom postupne zrušiť bezplatné kvóty do roku 2032,

• zavedeniu mechanizmu na zabránenie únikom uhlíka a zavedenie dovozného cla na uhlík na dovážaný tovar s cieľom zabrániť premiestňovaniu výroby o krajín s menej ambicióznymi cieľmi v oblasti klímy,

• sociálnemu klimatickému fondu na zabezpečenie spravodlivej energetickej transformácie prostredníctvom riešenia z toho vyplývajúcej energetickej chudoby a chudoby v oblasti mobility, financovaný z aukcií kvót ETS.

Začiatkom júna poslanci EP prijali pozíciu k:

• zdieľaniu spoločného úsilia medzi krajinami EÚ s cieľom zvýšiť národné ciele zníženia emisií v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje ETS, najmä v doprave, poľnohospodárstve, stavebníctve a odpadovom hospodárstve, z 29 % na 40 % do roku 2030,

• posilneniu pravidiel na zvýšenie odstraňovania uhlíka v sektore využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF),

• návrh, ktorý zaručí, že nové osobné automobily a dodávky v EÚ budú v roku 2035 produkovať nulové čisté emisie,

• revízii emisných kvót pre leteckú dopravu s cieľom zahrnúť do systému všetky lety z Európskeho hospodárskeho priestoru a potenciálne riešenie pre lety mimo EÚ (známe ako CORSIA).

Poslanci Európskeho parlamentu budú v nasledujúcich mesiacoch rozhodovať okrem iného aj o svojom postoji k energetickým témam (obnoviteľné zdroje energie, efektívnosť, dane).

V marci 2020 predstavila Európska komisia aj akčný plán pre obehové hospodárstvo. Obsahuje opatrenia týkajúce sa celého životného cyklu produktov s cieľom podporiť udržateľnú spotrebu a redukovať odpad. Sústreďuje sa najmä na: elektroniku a IT zariadenia, batérie a autá, obaly a plasty, textil, staviteľstvo a budovy či potravinový reťazec. Jedným z odvetví, ktoré sú najviac zodpovedné za klimatické zmeny, je práve potravinový sektor. Európske poľnohospodárstvo je jediným veľkým farmárskym regiónom na svete, ktorému sa podarilo znížiť emisie - o 20 percent od roku 1990. No aj tak má stále na svedomí takmer 10 percent emisií v EÚ, z čoho 70% pochádza zo živočíšnej výroby. Ďalšia stratégia, predstavená v máji 2020, ktorej názov je "z farmy na stôl" (Farm to Fork) by mala garantovať spravodlivý, zdravý a ekologický potravinový systém a zároveň zaistiť dostatočné príjmy pre farmárov. Táto stratégia pokrýva celý potravinový reťazec. Spomína sa tu redukovanie pesticídov, hnojív a antimikrobiálnych látok a podpora organickej poľnohospodárskej výroby. Parlament privítal európsku stratégiu "z farmy na stôl" v rezolúcii prijatej v októbri 2021, avšak prijal odporúčania, aby bola ešte viač udržateľná. Špeciálne vyzdvihol, že balíček Fit for 55 by mal zahrňať ambiciózne ciele pre redukciu emisí v poľnohospodárstve a využívaní pôdy. Európska únia sa snaží zakročiť aj proti strate biodiverzity. Až jednému z ôsmich miliónov rastlinných a živočíšnych druhov na celom svete totiž hrozí vyhynutie. Európska stratégia pre biodiverzitu do roku 2030, ktorú Európska komisia predstavila v máji 2020 si kladie za cieľ zvrátiť degradáciu ekosystémov a spomaliť stratu biodiverzity. Parlament prijal svoje stanovisko k tejto stratégii 8. júna 2021. Poslanci vo svojej správe apelujú na to, aby bola v súlade s ďalšími stratégiami v rámci Európskej zelenej dohody. Európsky parlament sa zasadzuje za udržateľné lesné hospodárstvo, keďže lesy zohrávajú kľúčovú úlohu pri pohlcovaní a kompenzácii emisií uhlíka. Poslanci poukazujú na to, že lesníctvo vytvára pracovné miesta a že EÚ môže zohrávať úlohu pri ochrane a obnove lesov na celom svete.

V januári Európska komisia predstavila Investičný plán pre udržateľnú Európu. V zmysle tejto stratégie na financovanie ekologického dohovoru chce počas nasledujúcich 10 rokov pritiahnuť investície z verejného aj súkromného sektora vo výške najmenej jedného bilióna eur. Súčasťou investičného plánu je aj Mechanizmus spravodlivej transformácie na pomoc ľuďom a komunitám, ktorí počas prechodu na ekologickejšie hospodárstvo utrpia značné socioekonomické škody (napr. baníkom). V máji 2020 komisia navrhla úverový nástroj na podporu ekologických investícií v regiónoch, ktoré sú závislé na fosílnych palivách. Parlament ho schválil v júni 2021. Parlament a Rada EÚ sa dohodli na zavedení nových zdrojov na financovanie európskeho rozpočtu a hospodárskej obnovy po koronakríze. Tieto nové zdroje budú zahŕňať príjmy z európskeho systému obchodovania s emisiami a dovozného cla na uhlík. Ide o poplatky pri dovoze tovarov z tretích krajín, pri ktorých výrobe vzniká veľa emisií uhlíka. V júni 2020 parlament prijal plány na podporu investovania do udržateľných aktivít a proti tzv. greenwashingu. V novembri 2020 poslanci vyzvali k prechodu na udržateľný hospodársky systém, ktorý by mal byť kľúčovým na zabezpečenie dlhodobej autonómie EÚ a posilniť jej odolnosť.

Úvery: Ako splatiť úver

Počas vysokej inflácie a stále rastúcich životných nákladov ľudia nebudú schopní splácať svoje úvery. Traja z desiatich Slovákov by za takýchto okolností požiadali o odklad alebo zníženie splátky, na druhej strane až štvrtina nevie, ako by v takomto prípade postupovali. Podľa prieskumu pre Home Credit (máj 2022) by si chýbajúce peniaze na splátky pôžičky 17 % opýtaných skúsilo požičať od príbuzných či priateľov a každý desiaty by obmedzil svoju spotrebu a životné náklady. Súčasná vysoká inflácia je zároveň jedným z kľúčových faktorov, ktorý odrádza Slovákov od toho, aby si zobrali hypotéku na kúpu či rekonštrukciu nehnuteľnosti.

Už niekoľko mesiacov po sebe ľuďom stúpajú životné náklady spojené s rastúcimi cenami tovarov a služieb, čo mnohým prakticky môže skomplikovať splácanie ich súčasných pôžičiek. V takomto prípade by časť z nich postupovala zodpovedne a situáciu by sa aktívne snažili riešiť, no je aj nemálo takých, ktorí sú bezradní a nevedia, čo by si si počali. Na otázku čo by ste robili v situácii, keby ste nemali pre rastúce životné náklady na splátku pôžičky či úveru, odpovedalo najviac, 28% opýtaných, že by sa pokúsili o dohodnutie odkladu splátok alebo ich zníženie. Druhou najpočetnejšou skupinou ľudí (25 %) sú však tí, čo v danej situácii netušia, ako by postupovali, alebo to nechcú povedať. Ďalších 17 % respondentov by hľadalo finančné zdroje v rámci pôžičky v rodine alebo od priateľov, 12 % by sa pokúsilo nájsť si dodatočnú prácu či brigádu, aby si zvýšili svoje príjmy a 9 % by sa snažilo obmedziť svoju spotrebu a životné náklady. Je tu ale aj 7 % respondentov, ktorí by sa svoju nepriaznivú finančnú situáciu snažili zvládnuť predajom časti svojho majetku či vybavenia domácnosti. Ďalšou pôžičkou alebo refinancovaním by to riešilo 6 % ľudí.

„Ak sa človek dostane do problémov so splácaním úveru, odporúčame mu, aby sa okamžite obrátil na veriteľa. Pokiaľ sa neoneskorí so splátkou a aktívne hľadá riešenie, existuje viacero možností, ako mu pomôcť. Jednou z alternatív je konsolidácia, ak má viacero pôžičiek. Najhoršie je nereagovať, pritom treba myslieť na to, dlh nikdy nezmizne, naopak, časom sa bude zvyšovať,“ radí ombudsman Miroslav Zborovský. Súčasná ekonomická situácia zároveň mnohých Slovákov odrádza od toho, aby momentálne riešili otázku svojho bývania prostredníctvom hypotekárneho úveru. Jednak majú obavy z toho, či dokážu v súčasnej neistej dobe hypotéku splácať, ale samozrejme prekážkou sú aj vysoké ceny nehnuteľností a v neposlednom rade vyššie úrokové sadzby v porovnaní s minulosťou. Ako ovplyvňujú súčasné vysoké ceny rozhodovanie, či si zobrať hypotekárny úver? Výsledky prieskumu ukázali, že je to kľúčový dôvod, aby si hypotéku nevzali, až pre sedem z desiatich opýtaných.

Aktuálne: Ročne vyúčtovanie

Koľko sme v minulom roku prekúrili a spotrebovali teplej a studenej vody? Nastáva čas, kedy domácnosti obdržia ročné vyúčtovania. Nemusí však byť ľahké sa v nich orientovať. Aké informácie nám pomôžu?

Ročné vyúčtovanie nákladov na teplo za predchádzajúci rok musí byť v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predložené vlastníkom bytov najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Rozúčtovanie nákladov a vyúčtovanie záloh sa vykonáva za zúčtovacie obdobie, ktorým je spravidla kalendárny rok. S predstihom pred termínom vyúčtovania sú vykonávané odpočty spotreby tepla a vody. V bytových domoch s centrálnym vykurovaním sa náklady na teplo rozúčtovávajú na základe odčítaných údajov nameraných na vodomeroch, pomerových rozdeľovačoch tepla alebo meračoch tepla. Celkové náklady na teplo v bytovom dome sa rozdeľujú medzi konečných používateľov na dve zložky – základnú a spotrebnú. Pomer jednotlivých zložiek je určený vyhláškou. V prípade rozpočítania nákladov na vykurovanie dáva vyhláška aj možnosť, aby si vlastníci bytov iný pomer odsúhlasili na zhromaždení vlastníkov bytov.

Zúčtovacím obdobím je jeden kalendárny rok a pravidlá rozpočítavania tepla v bytových domoch upravuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 Z. z.., ktorá definuje pomer základnej (ZZ) a spotrebnej zložky (SZ):

Teplo na vykurovanie: 60 % ZZ – 40 % SZ, je možné stanoviť aj iný pomer

Teplo na ohrev vody: 20 % ZZ – 80 % SZ

Aký pomer zložiek odporúčajú odborníci?  Poď Ing. Sylvie Martinkovičovej sa vo všeobecnosti odporúča nastavenie pomeru základnej a spotrebnej zložky pri vykurovaní 60 % ZZ – 40 % SZ v zmysle  legislatívy. Ideálne je však postupovať na základe odborného posudku tepelnoizolačných vlastností a konštrukcie objektu, a v neposlednom rade sa odporúča zohľadniť aj spotrebiteľské správanie používateľov bytov. Pokiaľ sa chcú vlastníci dohodnúť na inom pomere, je potrebné, aby si zmenu odsúhlasili v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nový pomer si budú môcť uplatniť až vo vyúčtovaní tepla za nasledujúci rok. Základná zložka 20 % pre dodané teplo na ohrev vody je pevne daná legislatívou.

Ak konečný spotrebiteľ neumožnil vykonať odčítanie z pomerových rozdeľovačov tepla alebo meračov tepla alebo ich nemá zapojené, určí sa spotrebná zložka ako 1,5-násobok priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový. Spotrebná zložka u teplej úžitkovej vody sa určí ako 1,5-násobok priemeru na byt v objekte rozpočítavania tepla. Ak konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo, určí sa spotrebná zložka ako 3-násobok priemeru na byt v objekte rozpočítavania. Takto určená náhradná spotreba je pre vlastníkov nevýhodná a môže navýšiť náklady na teplo. Nevýhodným náhradným spotrebám a navyšovaniu nákladov možno predísť inštaláciou rádiových meračov tepla, pomerových rozdeľovačov tepla a vodomerov s funkciou automatizovaného diaľkového odpočtu meračov tela a vodomerov zbernicou dát, ktorá je umiestnená v spoločných priestoroch bytového domu.